Videokanál poslanca

Pani poslankyňa Števulová, no tak škoda, že tu nie je ten pán poslanec Lučanský, všetci sa tu naňho obraciame a upíname sa k nemu, že by nám za koalíciu povedal, že ako to teda je a aký má názor na pripomienky pána prezidenta, no a on tu nie je. A presne ten aspekt lobovania som aj ja riešil pri novele vysokoškolského zákona, kde takisto prišiel s nejakým pozmeňujúcim návrhom, ktorý vykazuje všetky znaky lobovania a nepriznal odkiaľ, odkiaľ to má, ako prišiel na ten návrh, že treba zmeniť to dvojročné obmedzenie funkčných období pre rektorov a dekanov na, či dvojnásobné na trojnásobné, ale teda veľmi to vyvoláva dojem, že niekto konkrétny potrebuje takúto zmenu, a teda pán poslanec s tým prišiel, predložil to a nijako to bližšie neodôvodnil.
Rovnako je to aj s týmto zákonom, pozitívum tohto zákona je, že v podstate stačí pri tej krehkej väčšine 76 poslancov, jeden jediný poslanec, ktorý sa nad tým zamyslí a povie si, že pán prezident má pravdu, a teda ani nemusí byť proti, ani sa nemusí zdržať, stačí, že sa nezaprezentuje a potom ešte môže aj ohlásiť, že omylom sa nezaprezentoval, lebo teda myslel si, že sa prezentuje, ale nijak to nevyšlo. No ale naozaj nemožno z doterajšieho správania poslancov koalície na výboroch usudzovať, že čo chcú s týmto zákonom spraviť, a teda nemožno to usudzovať ani z rozpravy, do ktorej sa jediný zapojil pán poslanec Glück, ale nehovoril nič o obsahu veta, ani o obsahu zákona, hovoril o úplne iných veciach.

Pán poslanec Hargaš, ten argument, že kto sedí v sále, ja vo všeobecnosti nepovažujem za veľmi dobrý, lebo sú návrhy, pri ktorých sedieť v sále je zabíjaním času a niekedy to dokonca spôsobuje aj osobné utrpenie, sám som také dva návrhy zákonov zažil minulý týždeň a nebolo to teda bohviečo. Ale v tomto prípade súhlasím, že sme v situácii, keď rokujeme o vetovanom zákone, ktorý navrhli koaliční poslanci, zmenili koaliční poslanci, schválili koaliční poslanci, vetoval to koaličný prezident, predseda jednej z koaličných strán, donedávna teda stále hrdiaci sa titulom zakladajúci predseda jednej z koaličných strán, kandidujúci s podporou všetkých koaličných strán a zvolený z veľkej časti hlasmi koaličných poslancov a zo strany koalície nič. Aj keď teda gratulujem vám k tomu, že ste prvý opozičný poslanec, ktorý vystúpil v rozprave a bude mať faktickú aj od koaličného poslanca.
A je to taká úplne logická a prirodzená požiadavka, že keď sa parlamentná väčšina pripravuje na prelomenie veta pána prezidenta, tak by mala vysvetliť, prečo má iný názor, prečo sa to chystá urobiť, v čom sa pán prezident mýli a prečo si stoja za tým, čo navrhli. Aj rozumiem, že v situácii, keď sa koalícia pokúsi alebo teda pripravuje na to, že vyhovie vetu pána prezidenta, no tak nie, nemusí mať veľkú vôľu diskutovať, iba tak ako ticho si to pretrpí, že čo tu opozícia hovorí a potom schváli pripomienky pána prezidenta. Ale, ale to si vôbec nie som istý a vôbec netuším na základe toho, akým spôsobom hlasovali vo výbore, čo spravia zajtra pri hlasovaní.

16-2
Potom tu aj nakukol chvíľu, ja som práve k tomu vystupoval a pýtal som sa na to a opäť žiadne vysvetlenie. Nie je to vysvetlenie ani v odôvodnení, nie je to vysvetlenie ani v tom, ako to on uviedol v pléne Národnej rady. Čakáme tu všetci, že s akým pozmeňujúcim návrhom teda príde, ktorý sa týka zákona o neziskových organizáciách, tam už tiež predložil, teda k vlastnému návrhu zákona predložil pozmeňujúci návrh, ktorým sa kompletne mení zmysel toho zákona, čiže nebudú to zahraniční agenti, ale lobisti a ani to nie je finál. Tak ja si myslím, že toto je veľmi zlá vizitka legislatívnej práce a niečo podobné sa stalo pri infozákone, kde sa to síce nezhoršilo, jemne sa to vylepšilo, ale absolútne nedostatočne, tak nedostatočne, že aj pán prezident si uvedomil, že toto je potrebné vrátiť a nemal by byť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Plaváková, pripájam sa k tvojmu sklamaniu a začudovaniu, že tu nie je pán poslanec Lučanský, ktorý ten návrh navrhoval alebo predkladá za skupinu poslancov za SNS v Národnej rade. A potom prišiel s tým pozmeňujúcim návrhom na ústavnoprávnom výbore, ktorý je teraz predmetom veta pána prezidenta. Je to naozaj nezrozumiteľné, že tu dnes nie je, že nevystupuje aktívne a neobhajuje to riešenie, s ktorým prišiel a ktoré presadil. Toto je také, ja som o tom teda hovoril aj v piatok, keď sa hovorilo o novele vysokoškolského zákona, kde pán poslanec Lučanský tak isto dal nejaký pozmeňujúci návrh, hoci k vysokému školstvu doteraz nikdy nevystupoval. Prečítal v pléne pozmeňujúci návrh a zmizol.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rád by som sa vyjadril k opätovnému prerokovaniu novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom rokujeme, pretože pán prezident Peter Pellegrini využil svoju právomoc a vrátil Národnej rade schválenú novelu zákona na opätovné prerokovanie. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, keď pán prezident využil svoje právo vetovať schválený zákon a chcem privítať jeho rozhodnutie a chcem vyjadriť súhlas s jeho argumentáciou. To, čo je na tomto vete nové oproti tým pár predchádzajúcim vetám, ktoré pán prezident Pellegrini využil voči Národnej rade, je skutočnosť, že v tomto prípade nenamieta iba ustanovenia, ktoré boli do návrhu zákona doplnené v rámci druhého čítania, ale namieta samotnú podstatu schváleného zákona, tak ako bol navrhnutý. Aj v tomto prípade ide síce o ustanovenia, ktoré boli pozmenené v rámci druhého čítania, ale nie doplnené. Teda nie ustanovenia, ktoré by riešili nejakú inú problematiku ako pôvodný návrh zákona, ale ustanovenia, ktoré trochu iným, a povedzme, že menej zlým spôsobom, riešia tú problematiku, ktorá bola dôvodom predloženia návrhu zákona. Tým dôvodom predloženia návrhu zákona bola snaha zaviesť do zákona o slobodnom prístupe k informáciám možnosť spoplatňovať niektoré informácie a okrem spoplatňovania materiálnych nákladov, čo je inštitút, ktorý pozná zákon o slobodnom prístupe k informáciám už dnes, skupina poslancov navrhla do zákona o slobodnom prístupe k informáciám doplniť aj možnosť spoplatňovať mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií. Keďže išlo o poslanecký návrh zákona, nekonalo sa k nemu medzirezortné pripomienkové konanie, ale stal sa predmetom pomerne intenzívnej kritiky zo strany opozície, zo strany občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, ktorá upozorňovala na to, že návrh je gumový, vytvára priestor pre svojvôľu, neposkytuje možnosť opravných prostriedkov, a teda, a teda teoreticky vytvára priestor pre to, aby povinné osoby odmietali žiadosti o informácie pod zámienkou, že vyhľadanie informácií alebo teda poskytnutie informácií si vyžaduje mimoriadne rozsiahle vyhľadanie informácií a žiadateľ prakticky nemal možnosť sa brániť tomu návrhu. Mimochodom, je teda zaujímavé, že pán poslanec Lučanský, ktorý predložil alebo predkladal ten návrh zákona a predkladal aj ten pozmeňujúci návrh, o ktorom teraz vlastne rokujeme vo vzťahu k vetu pána prezidenta, tu teraz nie je a neobhajuje návrh, ktorý priniesol do Národnej rady a ktorý presadil v Národnej rade.
Na základe tej kritiky došlo k istej korekcii pôvodného návrhu. Korekcia spočívala v tom, že sa zaviedol do zákona alebo teda do toho návrhu pozmeňujúcim návrhom inštitút námietky, ktorú môže podať žiadateľ v prípade, že nesúhlasí s výškou úhrady a na základe tej námietky môže povinná osoba tú požadovanú výšku úhrady prehodnotiť, zmeniť, znížiť. Ale aj tu sme upozorňovali, že aj toto ustanovenie je gumené a že tak isto vytvára priestor pre svojvôľu povinnej osoby, teda úradu, pri rozhodovaní o tej námietke. Rovnako sme upozornili, že kým v Českej republike, na ktorú sa, na ktorú sa predkladatelia odvolávajú, je inštitút námietky proti požadovanej úhrade za mimoriadne náročné vyhľadávanie informácií bližšie upravený, teda sú upravené práva žiadateľa, je upravený postup, tak tuto je to ponechané, ponechané iba na to, že sa povie, že je námietka, že o nej, o nej povinná osoba rozhodne. Aj na to sme upozorňovali, viacerí sme k tomu vystúpili v druhom čítaní a aj to si všimli v koalícii, a dokonca pripravili ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý by to iným spôsobom, predpokladám, že podrobnejšie a ešte menej zle, riešil. Asi nie dobre, ale povedzme, že menej zle, ak by ten postup bol aspoň jednoznačne upravený a právna úprava by sa priblížila tomu, čo je v Českej republike. Len vyšlo to tak, že rokovanie v pléne bolo v čase, keď sa nehlasovalo a nebolo tu 15 koaličných poslancov, ani pán poslanec Lučanský, ani pán poslanec Glück nestihli vyzberať tých, tých 15 podpisov. Takže schválili ten zákon s tým pôvodným pozmeňujúcim návrhom, s ktorým ani oni neboli spokojní v čase, keď o ňom hlasovali, lebo mali pripravený iný pozmeňujúci návrh.
Ale schválili ho, lebo tak treba, treba klepnúť po prstoch žiadateľom o informácie, aktívnym občanom, mimovládnym organizáciám pod zámienkou, že existujú kverulanti, existujú, ale existujú aj spôsoby, ako sa s kverulantmi vysporiadať. Aj o tom sme hovorili pri prerokúvaní toho návrhu zákona, ale, ale nebolo to, nebolo to počúvané, a teda vládna koalícia chcela demonštrovať, že obmedzí prístup k informáciám tým, že postihne tých, tých zlých žiadateľov neuvedomujúc si alebo zrejme uvedomujúc si, že tým postihne aj tých, ktorí legitímne žiadajú o nejaké informácie a vytvorí tým priestor pre svojvôľu úradov pri rozhodovaní o žiadostiach. A ešte tam koalícia v druhom čítaní poslaneckým pozmeňujúcim návrhom v pléne doplnila predĺženie lehôt, základnej lehoty na vybavenie žiadosti o informácie z ôsmich pracovných dní na dvanásť pracovných dní, čiže o polovicu, opäť bez akéhokoľvek zdôvodnenia, bez toho, aby zargumentovala na základe akých analýz dospeli k tomu, že tých osem pracovných dní, ktoré tu už máme roky, nestačia, je potrebné predlžovať to na dvanásť pracovných dní. A ešte aj s absurdnou argumentáciou, že vlastne keď sa to predĺži, no tak nebude potrebné tak často spoplatňovať. Čo teda nie je tam žiadny súvis, lebo keď sa to predĺži, tak sa akurát natiahne lehota, počas ktorej je povinná osoba povinná vybaviť tú žiadosť a poskytnúť informáciu alebo rozhodnúť o odmietnutí. A teda niektoré povinné osoby majú tendenciu rozhodovať na poslednú chvíľu, aj v prípade jednoduchých informácií využívajú tu lehotu skoro až, skoro až do konca. Nie je dôvod sa domnievať, že takéto povinné osoby budú teraz to, čo by boli schopné vybaviť možno za jeden deň, ale zákon im prikazoval vybaviť to za osem pracovných dní, to budú teraz, im to bude trvať dvanásť pracovných dní.
No ale teda pán prezident si našťastie všimol, že ten zákon, ako bol schválený, zasahuje do práva na informácie a je gumený. Nepovedal to týmito slovami, ale, ale teda právne kvalifikovaným spôsobom zdôvodnil, v čom vidí problém a v čom vidí nesúlad aj s požiadavkami na právne predpisy vyplývajúcimi z ústavy aj zo zákona o tvorbe právnych, právnych predpisov. A je teda zaujímavé, že navrhol zo schváleného zákona vypustiť body 1, 2 a 4, a tým pádom by tam ostali body 3, 5 a 6. Bod 3 je už tu spomínaná, spomínané predĺženie lehoty na vybavenie infožiadostí z ôsmich pracovných dní na 12 pracovných dní, čiže niečo, čo sa stalo v druhom čítaní, a dokonca nie vo výbore, ale až v pléne, čo vôbec nebolo predmetom pôvodného návrhu zákona. Potom je tam prechodné ustanovenie, ktoré sa v tomto prípade, by sa vzťahovalo vlastne iba na to predĺženie lehoty, čiže je to iba niečo, čo súvisí s tým, čo sa tam dostalo v druhom čítaní. A potom je tam nahradenie slov obvodný úrad slovami okresný úrad, čo je terminologická zmena, ktorú bolo možné schváliť v minulosti a bude možné schváliť kedykoľvek v budúcnosti.
Čiže by tam neostalo nič z toho, čo vecne chcel zmeniť ten pôvodný návrh skupiny poslancov za Slovenskú národnú stranu. Myslím si, že by to bolo dobré aj keď, samozrejme, že optimálne riešenie je vôbec neprelomiť veto pána prezidenta a ten zákon vôbec neschváliť, lebo aj to predĺženie lehoty na vybavenie žiadostí o informácie o polovicu nie je potrebné, je nesprávne a nie je nijako odôvodnené.

Pani poslankyňa Jurík, no áno, to býva aj na tej hodine otázok tak, že niekedy člen vlády nepríde a teda špeciálne premiér, ktorému kladú otázky poslanci z klubu SMER – sociálna demokracia. A už sa teda stalo, ja som to zažil aj teda osobne, že bola napr. vyžrebovaná moja otázka napriek tomu, že boli položené desiatky otázok od poslancov SMER-u, a teda pán premiér zrovna mal vtedy nejakú, nejakú cestu na východ Slovenska a nezúčastnil sa, nezúčastnil sa hodiny otázok, čiže mal dôvod, dôvod neprísť. Čiže považujem za veľmi nebezpečné robiť toto vo vzťahu k výboru pre európske záležitosti, ktorý, súhlasím, má špeciálne postavenie a má význam, lebo prijíma stanoviská, ktoré zaväzujú zástupcov Slovenskej republiky v orgánoch Európskej únie a v podstate rozhoduje o veciach, o ktorých by inak mala rozhodovať Národná rada.
A áno, ten spôsob je tiež zvláštny. Bolo to prinesené na rokovanie výboru, čiže mohlo to byť ešte horšie, keby teraz tu nejaký poslanec vystúpil s takým pozmeňujúcim návrhom a dozvedeli by sme sa o tom až teraz alebo okrem tých, ktorí sú teraz prítomní, by to možno nikto ani nezaregistroval. Čiže áno, ten výbor je predsa len trochu lepší, ale tiež je to v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, nijako to nesúvisí s tou hlavnou témou zákona a s obsahom návrhu zákona, určite by sa to takýmto spôsobom robiť nemalo. Teda vôbec by sa to nemalo robiť, aj keď súhlasím s obsahom, ale ak niekto má takýto zámer, no tak nech predloží návrh novely zákona o rokovacom poriadku, ktorý bude toto obsahovať a nech to teda prejde normálnym celým, komplexným legislatívnym procesom.
Ďakujem.

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, rád by som povedal aj v druhom čítaní pár slov k vládnemu návrhu novely zákona o teste proporcionality v oblasti regulácie povolaní.
Ako som uviedol teda už v prvom čítaní, rozumiem tomu zámeru, ktorý je obsiahnutý v návrhu zákona. V zásade s ním súhlasím. Regulácia povolaní v niektorých prípadoch je potrebná, ja to tiež uznávam, ale aj teda z požiadaviek Európskej únie vyplýva, že by mala byť primeraná, mala by iba v nevyhnutnej miere a nemala by pôsobiť diskriminačne voči občanom iných krajín Európskej únie. A toto má zabezpečiť test proporcionality, že keď sa mení právna úprava vo vzťahu k regulácii povolaní, tak najprv sa posúdi, že či tá regulácia spĺňa tieto náležitosti, čiže či je primeraná, či slúži k dosiahnutiu deklarovaného cieľa a či je nevyhnutná, či nepôsobí diskriminačne. A predpokladám, že to dobre funguje vo vzťahu k vládnym návrhom zákonov, ktoré prechádzajú riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním. Problém to môže byť už teda pri skrátenom legislatívnom konaní. A to, čo sa vlastne rieši týmto návrhom zákona, sú poslanecké návrhy a najmä pozmeňujúce návrhy a v tejto súvislosti sa otvára aj zákon o rokovacom poriadku.
Čiže ten cieľ je podľa môjho názoru správny, vyplývajúci teda priamo aj z požiadaviek Európskej únie, že sa to má týkať aj pozmeňujúcich návrhov, lebo cez pozmeňujúce návrhy možno obchádzať ten riadny legislatívny proces. Len teda vyslovil som v prvom čítaní pochybnosť, či tá úprava na úrovni zákona o rokovacom poriadku je dostatočná vo vzťahu najmä k pozmeňujúcim návrhom. Vo vzťahu k poslaneckým návrhom v zásade je to nejaká zvýšená administratíva pre predkladateľov, ale však to je v poriadku, treba, aby rešpektovali naše záväzky voči Európskej únii, ale vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom je situácia niekedy taká, že sa o desiatej predloží v pléne pozmeňujúci návrh a o jedenástej sa o ňom hlasuje a je schválený. Čiže podľa môjho názoru to, ako je to tam navrhnuté, je síce jak deklarovanie nejakého zámeru, ale v realite ten zámer bude dosť náročné naplniť, keby sa dodržiavali lehoty napríklad medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom, čo by malo byť v zmysle rokovacieho poriadku minimálne 48 hodín, ale vždycky, teda vždycky, no skracuje sa to, keď to hlasovanie príde skôr, veľmi často, skoro vždy. Niekedy tá lehota je naplnená z dôvodu, že trebárs rokujeme v piatok a hlasovať budeme až v utorok, tak vtedy je tá lehota dodržaná.
Tak mňa by zaujímalo teda, akým spôsobom sa má, sa má prakticky uplatňovať, či pán minister alebo niekto z koaličných poslancov má predstavu, ako sa tu bude reálne uplatňovať, aby sme nemali napísané, že sa má vykonať test proporcionality aj vo vzťahu k pozmeňujúcim návrhom. Len teda v tom režime a v tej rýchlosti, v akom sa rokuje v parlamente, tak tam na to nebude, nebude priestor. Asi by pri tomto type zákonov, ktoré regulujú povolania, v tomto type pozmeňujúcich návrhov, ak sa má stihnúť nejaký test proporcionality aj v nejakom zrýchlenom režime, tak by mal, tak by malo sa natiahnuť čas medzi predložením pozmeňujúceho návrhu a hlasovaním o ňom. To by si asi vyžiadalo nejakú podrobnejšiu, podrobnejšiu úpravu, ale teda diskutovali sme o tom aj na výbore a, samozrejme, uvidíme, čo prinesie prax, ako sa to reálne bude uplatňovať, či to neostane iba na papieri.
A druhá vec, ku ktorej by som sa chcel vyjadriť, je práve pozmeňujúci návrh, ktorý bol schválený v ústavnoprávnom výbore. Prišiel s ním pán poslanec Glück. Je to opäť rozširujúci pozmeňujúci návrh, netýka sa toho, čo je obsiahnuté v návrhu zákona. Týka sa rokovaní výboru pre európske záležitosti. Je to v zákone o rokovacom poriadku, tak je to síce prilepené, ale nie je to prílepok, lebo čl. II noveli... čl. II toho návrhu novelizuje rokovací poriadok, čiže nie je to, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh. A teda § 58a, ktorý upravuje fungovanie výboru pre európske záležitosti, v ods. 6 uvádza, že poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch podľa ods. 3 písm. a) a podávať informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom. A pán poslanec Glück na zasadnutí ústavnoprávneho výboru navrhol, aby sa tá povinnosť zmenila na možnosť, teda člen vlády mal byť, nemal byť povinný zúčastniť sa, ale že sa môže zúčastniť. A mal by byť akurát povinný vhodným spôsobom informovať členov výboru, čo mohlo znamenať, že pošle písomnú informáciu.
To sa neschválilo, lebo teda jednak zaznela tam kritika zo strany, zo strany opozície a jednak zrejme ani HLAS s tým celkom nesúhlasil. Tak potom pán poslanec Glück na pokračovaní výboru na ďalší deň, alebo o dva dni, alebo koľko to bolo, tak predložil upravenú verziu toho pozmeňujúceho návrhu, ktorá už bola schválená. Stala sa súčasťou spoločnej, spoločnej správy, ktorá hovorí o tom, že teda nieže nie je povinný, ale má sa doplniť do toho ustanovenia, že ak sa poverený člen vlády nemôže zúčastniť rokovania výboru pre európske záležitosti, je povinný dať sa zastúpiť iným členom vlády.
No a tu by tiež teda zaujímal názor, názor predkladateľa, lebo zachytil som verejné vyjadrenia predsedu výboru pre európske záležitosti pána poslanca Ferenčáka, ktorý s takouto zmenou nesúhlasí, lebo tá zmena znamená, že v zásade sa člen vlády, a problém je to najmä pri premiérovi, nebude musieť zúčastňovať zasadnutí výboru. Bude mať nejaký dôvod, že si vymyslí, vymyslí iný program a nechá sa zastupovať, zastupovať nejakým iným členom vlády, pričom ten iný člen vlády nemá tie potrebné informácie, ako môže mať, môže niečo odprezentovať nejaké stanovisko, ale je to, je to niečo podobné, ako na hodine otázok keď odpovede za jedného člena vlády číta iný člen vlády.
Ja som včera kládol otázky napríklad ministrovi vnútra pánovi Šutajovi Eštokovi a prečítala ich pani ministerka kultúry Šimkovičová. A kládol som otázky ministrovi zahraničných vecí pánovi Blanárovi a prečítal ich pán minister financií Kamenický. A teda hodina otázok nie je iba o tom, že poslanci dostanú nejakú odpoveď, to môžu dostať aj písomne, ale že majú možnosť položiť doplňujúcu otázku a na tú doplňujúcu otázku člen vlády odpovie. No ale keď som sa pani ministerky Šimkovičovej pýtal k téme, ktorá súvisí s rezortom pána ministra vnútra Šutaja Eštoka, no tak ako nebola mi veľmi schopná povedať. Mohla povedať svoj názor. No a pán minister Kamenický takisto za pána ministra Blanára veľmi veľa toho nepovedal.
A ak bude schválený tento pozmeňujúci návrh, tak to bude podobná situácia. Bude môcť jednak ísť minister za ministra, bude môcť sprostredkovať nejakú informáciu, ale prípadné doplňujúce otázky nebude vedieť, nebude vedieť zodpovedať. A navyše napríklad špeciálne v prípade premiéra, no tak toho žiadny iný člen vlády na rokovaniach Rady Európskej únie zastupovať nemôže. Ministri sa, myslím, navzájom môžu zastupovať, ale premiéra nemôžu zastupovať. Čiže poslanci nebudú mať možnosť komunikovať s tým členom vlády, buď teda s premiérom, alebo s ministrom, ktorý zastupuje Slovensko v orgánoch Európskej únie, nebudú mu môcť klásť otázky, dávať podnety, nebudú počuť jeho reakcie, ak bude využívať tú možnosť, ktorú pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Glücka, ktorý sa dostal do spoločnej správy, lebo na ústavnoprávnom výbore bol schválený, ak toto bude, toto bude platiť.
A znamená to aj zásadné oslabenie výboru pre európske záležitosti, ktorý má osobitné postavenie medzi výbormi. Lebo ostatné výbory v podstate predstavujú poradné orgány pre Národnú radu, teda nemyslím tie špeciálne výbory, ktoré majú svoju funkcie, tie osobitné kontrolné výbory, ale bežné výbory ak niečo schvália, tak je to nejaké stanovisko, o ktorom ďalej bude ešte niekto rokovať. Napríklad, napríklad máme tu pozmeňujúci návrh v spoločnej správe, schválil ho ústavnoprávny výbor, ale aby sa stal súčasťou schváleného zákona, musí o tom ešte hlasovať Národná rada a schváliť ten pozmeňujúci návrh, čo dúfam, že v tomto prípade neschváli. Ale výbor pre európske záležitosti v podstate nahrádza Národnú radu, lebo je upravený v ústavnom zákone o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. A teda to, aké je stanovisko Slovenskej republiky k nejakým veciam, o ktorých sa rokuje na úrovni Európskej únie, tak niekto o tom musí rozhodnúť. Ten návrh dáva vláda a schvaľuje to potom, schvaľuje to potom Národná rada. Ale Národná rada delegovala túto svoju právomoc na výbor pre európske záležitosti. A okrem vecí, keď si Národná rada vyhradí, že v pléne chce rozhodnúť o nejakej záležitosti, ktorú považuje za mimoriadne dôležitú, alebo je nejako politicky atraktívna, tak túto pôsobnosť Národnej rady vykonáva výbor pre európske záležitosti.
Týmto pozmeňovákom bude spôsobené, že výbor pre európske záležitosti bude o veciach môcť rokovať bez toho, aby tam bol ten príslušný člen vlády, ktorý má danú tému v portfóliu, vo svojej právomoci a ktorý bude zastupovať Slovenskú republiku na rokovaní orgánu Európskej únie.
Tak viem, že toto nie je celkom z oblasti školstva, ale teda je to v zákone, ktorý predkladá pán minister školstva, tak by ma aj teda zaujímalo, že aký je jeho názor na túto vec, aj z hľadiska, aj z hľadiska obsahu, samozrejme, lebo ten obsah je podľa môjho názoru problematický, ale aj z hľadiska, aj z hľadiska tej formy, že sa to prilepí k zákonu, ktorý obsahovo nesúvisí s tou témou, lebo teda síce, áno, nie je to prílepok, ale je to rozširujúci pozmeňujúci návrh aj v zmysle zákona o rokovacom poriadku. Takže budem rád, keď sa pán minister k tomu vyjadrí.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Puškárová, ja sa veľmi ospravedlňujem, ja keď som čítal ten zoznam podpísaných pod pozmeňujúcim návrhom pána poslanca Lučanského, tak som povedal, že mi tam chýba meno pána poslanca Habánika, samozrejme, že mi tam chýba aj vaše meno, lebo tiež by som čakal, že keď koalícia niečo bude navrhovať ako pozmeňovák k novele vysokoškolského zákona, tak sa pod to podpíše aj predsedníčka školského výboru, ktorá má priamu skúsenosť s vysokými školami, tak by som to aspoň touto cestou chcel napraviť. A teda aj váš názor by ma určite zaujímal na tú zmenu, aj na jej obsah, aj na formu, že prečo je potrebné predĺžiť, alebo teda zmeniť to obmedzenie, koľko môžu byť rektori a dekani vo funkcii, zo súčasných dvoch na tri volebné obdobia, že čo si o tom vy myslíte.
Ďakujem.

Ďakujem za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Habánik, som trochu sklamaný, myslel som, že teda vysvetlíte aj vecne, že o čo v tom návrhu ide a prečo sú tri lepšie ako dve, lebo, ešte raz, ani z vystúpenia pána poslanca Lučanského, ani z toho písomného odôvodnenia to zrejmé, zrejmé nie je. Vy tvrdíte, že sa vás to nedotkne, ale ak máte nejaké obmedzenie, to obmedzenie je na dve funkčné obdobia a teraz sa to obmedzenie spraví benevolentnejšie, teda budú tri funkčné obdobia a vy ste rektor, tak vás sa to týka. A teraz či sa to dotkne v tomto roku, ja som nehovoril, že v tomto roku sa to dotkne, keď sa vás to dotkne v roku 2029, tak v 2029 sa vás to dotkne. Povedali ste, že by ste sa, by ste sa k tomu vyjadrili, ale teda neviem, kedy by ste sa k tomu vyjadrili, lebo keby som ja sa neprihlásil do rozpravy, tak rozprava by už bola ukončená, už by, už by sme teraz rokovali o nejakom ďalšom bode, takže neviem, neviem, kde by ste sa k tomu mohli vyjadriť.
A, pani poslankyňa Kosová, Gažovičová, ďakujem vám za vaše reakcie, a teda tiež som veľmi zvedavý na to, čo povie, čo povie pán minister, lebo teda ani od pána poslanca Lučanského, ani od pána poslanca Habánika sme nepočuli, že prečo je takáto zmena potrebná a prečo teda z dvoch na tri. Lebo tak teoreticky to možno urobiť tak, ako povedal pán poslanec Habánik, že vôbec, ak si za tým ministerstvo stojí, ak si myslí, že je to dobré pre vysoké školy, no tak nech dá taký návrh, nech prejde normálne verejnou diskusiou medzirezortným pripomienkovým konaním a keď si za tým budete stáť, obhájite si to pred odbornou verejnosťou, pred kritikou, no tak si schváľte takú zmenu, ale nie takto pokútne.