Tak snáď budem úsporný. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som už povedal, predkladám návrh novely zákona o volebnej kampani. Hlavným obsahom tohto návrhu je obnovenie tzv. tretích strán ako subjektov, ktoré sú v zmysle zákona spôsobilé viesť volebnú kampaň v čase volebnej kampane. Dnes to zákon umožňuje iba politickým stranám, ktoré kandidujú a kandidátov niektorých typov volieb. Pritom tretie strany boli súčasťou zákona o volebnej kampani od jeho schválenia v roku 2014, dovtedy v zásade nebolo obmedzované a ak nejaké iné subjekty ako kandidujúce strany, alebo kandidáti, chceli kandidovať, keď sa upravilo, že môžu viesť kampaň iba politické strany a kandidáti, tak to bolo aj v návrhu zákona, ktorý prišiel do parlamentu, ale v parlamente sa tam doplnili tretie strany, aby aj v čase volebnej kampane sa mohli vyjadrovať iné subjekty, či už fyzické osoby, alebo mimovládne organizácie, alebo aj firmy, samozrejme, že nie všetky typy právnických osôb. Bolo vymedzené akým spôsobom môžu viesť kampaň, ako môžu získavať prostriedky, v akom rozsahu môžu vynakladať prostriedky, čiže bolo, boli vymedzené pravidlá akým spôsobom tieto tretie strany vedú kampaň. Podľa môjho názoru to bolo logické, lebo nielen politické strany a kandidáti majú mať právo vyjadrovať sa k politickému dianiu práve v tom čase, keď je to najžeravejšie teda v čase volebnej kampane, ale v roku 2019 boli tretie strany zo zákona o volebnej kampani vypustené a de facto nastala situácia, že v čase volebnej kampane, nikto iný nemôže viesť platenú volebnú kampaň, či už v prospech, alebo v neprospech iných kandidátov, alebo v prospech nejakých tém, ktoré súvisia s voľbami.
Predložený návrh zákona reaguje ako na praktické, tak na ústavnoprávne problémy, ktoré vznikli v dôsledku tej zmeny z roku 2019, deklarovaným účelom tej zmeny z roku 2019 bolo obmedziť netransparentné zasahovanie do volebných kampaní zo strany subjektov, ktoré neboli ani stranami, ani teda politickými stranami, ani kandidátmi, ale v praxi to viedlo k situácii, v ktorej viaceré subjekty aj naďalej viedli volebnú kampaň, akurát v absolútne neregulovanom prostredí bez potreby registrácie, bez zákonom vymedzených pravidiel, bez finančných limitov, ktoré sa vzťahujú na iné subjekty, ako aj bez akéhokoľvek efektívneho dohľadu a možnosti, možnosti postihovania. Návrh zákona, s ktorým prichádzame, obnovuje inštitút tretích strán, v zákonom regulovanej forme, ide v podstate o návrat do toho stavu, ktorý tu existoval do r. 2019, teda, ktorý bol v tom pôvodnom návrhu zákona a nejde o vytvorenie priestoru pre nekontrolované a netransparentné zasahovanie do volebných súbojov, ale o vytvorenie jasného, transparentného a kontrolovateľného rámca pre subjekty, ktoré sa rozhodnú ovplyvňovať verejnú debatu aj počas volebnej kampane, mimo politických strán a oficiálnych kandidátov. Zároveň sa s návrhom precizuje aj znenie § 2 ods. 3 zákona, aby bolo zrejmé, že zákon zakazuje len vedenie platenej volebnej kampane subjektmi, ktoré na to nemajú oprávnenie v zmysle zákona a nie akýkoľvek verejný prejav názoru, či občiansku aktivitu, lebo tak by sa dnes dal vykladať zákon v tomto bode, a teda takýto výklad by bol v rozpore so slobodou prejavu a so slobodou šírenia informácií, ktoré sú garantované Ústavou Slovenskej republiky.
Úplný zákaz účasti tretích strán na volebnej kampani môže podľa názorov predkladateľov predstavovať neprimerané obmedzenie politického prejavu subjektov mimo politických strán a kandidátov, čo je obzvlášť problematické v čase volieb, keď je politická debata v spoločnosti najintenzívnejšia. Možno slobodne a verejne vyjadriť podporu, alebo kritiku vo vzťahu ku kandidátom, či politickým stranám, ktoré kandidujú je jedným zo základných aspektov slobodných volieb. Navrhovaná úprava zároveň reflektuje aj odporúčania medzinárodných organizácií, ktoré sa prihovárali skôr z reguláciu tretích strán ako za ich úplný zákaz.
Posledná vec, ktorú chcem povedať je, že aj v parlamentných voľbách 2023, ale najmä v prezidentských voľbách 2024 sa ukázalo, že zákaz vedenia kampane inými subjektmi ako kandidátmi a politickými stranami je v praxi neúčinný, čiže nemá to len ten ústavnoprávny rozmer, ale má to aj praktický rozmer. Kampaň vo forme nie prejavovania názoru, ale vo forme reklamy, videí, sponzorovaných príspevkov, alebo letákov viedli aj fyzické, aj právnické osoby, ktoré neboli oficiálnymi aktérmi volieb, čiže neboli to politické strany, neboli to kandidáti, boli začaté konania, ktoré boli , boli to najmä aktivity v prospech, dnes už pána prezidenta Petra Pellegríniho. Boli dané podnety, niektoré z tých podnetov išli do autu a skončili sa bez toho, aby bolo vyvodené nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov, v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Ide to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán, čite považujeme korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je
===== ...je nejaká zodpovednosť za porušenie zákonov v iných boli dané úplne smiešne pokuty. Je to úplne proti účelu tej zmeny, ktorou sa zakázalo pôsobenie tretích strán. Čiže považujeme za korektnejšie, aby tretím stranám bolo umožnené viesť volebnú kampaň, ale nech je to tak ako pred tým, nech sa zaregistrujú, nech majú transparentné účty, nech majú finančné limity a nech je každému jasné v prospech koho alebo v neprospech koho vedú volebnú kampaň. Bude to na prospech ako slobody prejavu a slobody šírenia informácií, tak na prospech dodržiavania zákona a rešpektovania pravidiel volebnej kampane všetkými v čase volebnej kampane. Ďakujem, skončil som.
