Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely daňového zákona, ktorý predkladáme spoločne s pánom poslancom Viskupičom.
Ale dovoľte mi začať tým, že poviem, že Rusko je teroristický štát. Chcem dôrazne odsúdiť zločinný útok na mesto Sumy na Ukrajine, kde Putin pokračuje vo vraždení civilného obyvateľstva. Oceňujem, že sa k tomu vyjadrili pán prezident aj predseda Národnej rady. Odsudzujem, že mlčia... (prerušenie vystúpenia predsedajúcim) ... že mlčia... (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Skúste k téme, pán Dostál, vy trváte na tom poriadku a nerobte tu piár na svoju politiku, ale uveďte zákon. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Tušil som, že pán predsedajúci Danko, ktorý sa chodí klaňať Putinovi bude mať problém. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Ale však ešte raz, pán Dostál, k téme, lebo mám právo vám zobrať slovo. Nedráždite. (Povedané súbežne s rečníkom.)

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Máte právo mi zobrať slovo a ja mám právo sa opätovne prihlásiť, keďže som navrhovateľ, tak to skúste. (Povedané súbežne s predsedajúcim.)
Odsudzujem, že sa k tomu doteraz nevyjadril ani premiér Fico, ani minister zahraničných vecí Blanár. Je to hanba. Je to len ďalší dôkaz toho, že Rusko je teroristický štát, Vladimír Putin je zločinec a Rusko pácha na Ukrajine vojnové zločiny. A pozývam všetkých na šiestu hodinu pred ruskú ambasádu, kde sa bude konať protest organizovaný iniciatívou Mier Ukrajine. (Potlesk. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Takže, už je vám lepšie? Zneužili ste rokovací poriadok a skúste uviesť zákon.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Vám je horšie, ale, ale teda také sú fakty.
Chcel by som uviesť návrh novely zákona o správe daní, daňový poriadok. Cieľom navrhovanej úpravy je, aby nedochádzalo k tomu, že je daňovník penalizovaný daňovým úradom s oneskorením niekoľkých rokov, napríklad vo veci nedoplatku, ktorý už medzičasom priznal a riadne uhradil, alebo vo veci zmeškania lehoty pre podanie daňového priznania.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
A bližšie o návrhu zákona by som chcel povedať pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely ústavy, ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojnej, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a prispel aj k masovosti protivládnych protestov, ktoré sa od začiatku tohto roka konajú v slovenských mestách, pretože k tej masovosti prispela aj reakcia zo strany niektorých politikov vládnej koalície vrátane pána predsedajúceho, momentálne podpredsedu Tibora Gašpara, na náš návrh, ktorá bola odmietavá vo vzťahu k explicitnému zakotveniu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A nielen že teda bola odmietavá, ale bola pochopená tak, že SMER, predovšetkým SMER pripúšťa aj možnosť, že by Slovenská republika niekedy v budúcnosti z Európskej únie alebo z NATO mohla vystúpiť, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, že skončíme aj v jednej alebo v jednej, alebo v druhej organizácii. Až mi je teda ľúto, že pán Gašpar momentálne predsedá a nebude sa môcť zapojiť do rozpravy, lebo určite by mal k tomu čo povedať.
No a teraz k tomu návrhu. Slovenská republika je od roku 2004 členom týchto integračných zoskupení a už od novembra 89´, keď padol komunistický režim, sa Slovenská republika podobne ako iné krajiny usilovala stať členom či už európskej integrácie, alebo transatlantickej spolupráce, ktorú v súčasnosti reprezentuje Európska únia a NATO. Aj po rozdelení Československa sa k tomu prihlásila samostatná Slovenská republika a hoci reálna politika napríklad za vlády Vladimíra Mečiara, tretej vlády Vladimíra Mečiara bola iná a dostali nás mimo tých integračných tendencií, tak prinajmenšom v deklaratívnej rovine všetky politické strany sa k členstvu v Európskej únii a NATO hlásili a po páde Mečiarovho režimu sa Slovenská republika stala členom ako Európskej únie, tak NATO.
Náš návrh odráža dlhodobý konsenzus, ktorý na slovenskej politickej scéne v otázke dôležitosti členstva Slovensku v EÚ a NATO vládne. Ten konsenzus narúšali, reálne narúšali a otvorene narúšali iba fašisti, ktorí boli predchádzajúce dve volebné obdobia súčasťou slovenského parlamentu. Inak všetky politické sily sa hlásia k Európskej únii a NATO, aj keď niektoré reálne postupujú tak, že to členstvo spochybňujú. A ak by sme explicitne zakotvili členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do Ústavy, to neznamená, že nie je možno úplne legitímne diskutovať o ďalšom smerovaní v Európskej únii a NATO, že nemôžeme mať kritické názory na niektoré ich rozhodnutia, politiky, na činnosť ich inštitúcií, že nemožno legitímne mať rôzne predstavy o tom, akým smerom sa majú uberať. To všetko patrí k demokratickej diskusii, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky ostať členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a k tomu smeruje aj náš návrh.
Náš návrh sa teda týka článku 7 ústavy, ktorý pôvodne, keď sa ústava schvaľovala znel, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Toto malo vytvoriť právny rámec pre vystúpenie Slovenskej republiky z Československej federácie. Nakoniec hoci tu bolo uvedené, že malo byť referendum, žiadne referendum nebolo a aj tak Slovenská republika vystúpila z Československej federácie, a teda stala sa samostatným štátom, pretože to bolo riešené cez ústavný zákon na úrovni federálneho zhromaždenia a bez referenda. Až potom v roku 2001 prišlo k novele, ktorá zmenila čl. 7 na súčasnú podobu, že je tam viacej odsekov a niektoré z tých odsekov v podstate zakotvujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, aj keď nie je tam to explicitné konštatovanie. Je to tam iba implicitné, lebo je tam konštatovaná prednosť európskeho práva pred zákonmi Slovenskej republiky. Rieši sa tam jeho implementácia, čo sú teda veci, ktoré majú zmysel iba v prípade, že je krajina členom Európskej únie. A potom aj ďalšie články slovenskej ústavy sa zmieňujú o Európskej únii a jej inštitúciách, čl. 77, čl. 120 ods. 2 a čl. 129, ods. 2, ktorý rieši náležitosti, ktoré opäť sú relevantné iba v prípade, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie.
Na rozdiel od Európskej únie a jej inštitúcií, ktoré sa spomínajú v ústave na viacerých miestach, NATO v ústave spomenuté nie je, ale súčasné znenie článku 7 ods. 3 ústavy sa do ústavy dostalo práve preto, aby vytvorili ústavný rámec pre vstup Slovenska do NATO tým, že upraví možnosť a spôsob zaradenia Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej zmluvy. Viaceré členské štáty Európskej únie majú vo svojich ústavách upravené niektoré aspekty členstva v Európskej únii. Napríklad Ústava Francúzskej republiky explicitne konštatuje, že Francúzska republika sa zúčastňuje na Európskej únii. Preambula Chorvátskej ústavy deklaruje vôľu krajiny zúčastňovať sa na európskej integrácii a na základoch hodnôt európskej civilizácie. Chorvátska ústava explicitne spomína členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ústava Spolkovej republiky Nemecko uvádza, že Spolková republika Nemecko sa podieľa na rozvoji Európskej únie, ktorá je viazaná demokratickými právne-štátnymi, sociálnymi a federatívnymi princípmi, ako aj princípov solidarity, ktorá zaisťuje ochranu základných práv porovnateľnú z ústavou Spolkovej republiky Nemecko. Aj niektoré krajiny, ktoré sa o členstvo či už v EÚ, alebo NATO uchádzajú, majú tiež integračné ambície premietnuté do svojich ústav, ústava Ukrajiny, alebo Gruzínska ústava, alebo Moldavská ústava rieši integračné ambície ako vo vzťahu k Európskej únii, tak vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii.
Treba povedať, že, samozrejme, že explicitné konštatovanie členstva Slovenska v Európskej únii nie je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu a pokračovanie členstva v oboch integračných zoskupeniach, ale bolo by to vyjadrenie postoja, posilnenie toho členstva a dalo by jednoznačnú odpoveď na otázky zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky najmä v situácii, keď žijeme v dobách nestability a spochybňovania členstva či už v jednej, alebo druhej integračnej organizácii.
Čiže len stručne k obsahu tých konkrétnych ustanovení. Navrhujeme do článku 7 ods. 2 doplniť aj explicitné konštatovanie, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Zároveň tam navrhuje vyjadriť prihlásenie sa Slovenskej republiky k hodnotám, na ktorých je Európska únia založená. Ide o hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii. 189-2
Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujeme to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, nahradiť explicitným konštatovaním, že Slovenská republika je členskou krajinou Severoatlantickej zmluvy. A zároveň opäť navrhujeme tam aj nejaké hodnotové vymedzenie, že sa tým potvrdí účel Severoatlantickej aliancie ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, čím sa nadviaže na súčasné znenie čl. 7 ods. 3 a zdôrazní sa jeho naplnenie vstupom Slovenskej republiky do NATO. A nad rámec vyššie uvedeného sa Slovenská republika prihlási aj k napĺňaniu záväzkov, ktoré jej z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú a k vôli aktívne prispievať k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sú predpokladom pre to, aby NATO ako organizácia vzájomnej kolektívnej bezpečnosti mohla napĺňať svoj účel a zmysel svojej existencie, čo je opäť v dnešnej dobe, keď európske krajiny alebo európske členské, členské štáty Severoatlantickej zmluvy musia vo zvýšenej miere dbať o svoju bezpečnosť, musia sa viac zaoberať svojou obranou vrátane zvyšovania výdavkov na obranu a budovania nejakých spoločných európskych obranných kapacít mimoriadne dôležité a teda opäť by bolo pozitívnym signálom, ak by Slovenská republika mala takéto prihlásenie sa k záväzkom vyplývajúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii zakotvené.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som aj v rozprave uviedol návrh novely ústavy, ktoré predkladám v kolegami a kolegyňami z poslaneckého klubu SaS a ktorého cieľom je zakotvenie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do slovenskej ústavy. Je paradoxné, že v takejto pokojnej, tichej atmosfére piatočného popoludnia budeme diskutovať o návrhu, ktorý vyvolal búrlivé reakcie na politickej scéne a prispel aj k masovosti protivládnych protestov, ktoré sa od začiatku tohto roka konajú v slovenských mestách, pretože k tej masovosti prispela aj reakcia zo strany niektorých politikov vládnej koalície vrátane pána predsedajúceho, momentálne podpredsedu Tibora Gašpara, na náš návrh, ktorá bola odmietavá vo vzťahu k explicitnému zakotveniu členstva Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. A nielen že teda bola odmietavá, ale bola pochopená tak, že SMER, predovšetkým SMER pripúšťa aj možnosť, že by Slovenská republika niekedy v budúcnosti z Európskej únie alebo z NATO mohla vystúpiť, že by sa situácia mohla vyvinúť tak, že skončíme aj v jednej alebo v jednej, alebo v druhej organizácii. Až mi je teda ľúto, že pán Gašpar momentálne predsedá a nebude sa môcť zapojiť do rozpravy, lebo určite by mal k tomu čo povedať.
No a teraz k tomu návrhu. Slovenská republika je od roku 2004 členom týchto integračných zoskupení a už od novembra 89´, keď padol komunistický režim, sa Slovenská republika podobne ako iné krajiny usilovala stať členom či už európskej integrácie, alebo transatlantickej spolupráce, ktorú v súčasnosti reprezentuje Európska únia a NATO. Aj po rozdelení Československa sa k tomu prihlásila samostatná Slovenská republika a hoci reálna politika napríklad za vlády Vladimíra Mečiara, tretej vlády Vladimíra Mečiara bola iná a dostali nás mimo tých integračných tendencií, tak prinajmenšom v deklaratívnej rovine všetky politické strany sa k členstvu v Európskej únii a NATO hlásili a po páde Mečiarovho režimu sa Slovenská republika stala členom ako Európskej únie, tak NATO.
Náš návrh odráža dlhodobý konsenzus, ktorý na slovenskej politickej scéne v otázke dôležitosti členstva Slovensku v EÚ a NATO vládne. Ten konsenzus narúšali, reálne narúšali a otvorene narúšali iba fašisti, ktorí boli predchádzajúce dve volebné obdobia súčasťou slovenského parlamentu. Inak všetky politické sily sa hlásia k Európskej únii a NATO, aj keď niektoré reálne postupujú tak, že to členstvo spochybňujú. A ak by sme explicitne zakotvili členstvo Slovenska v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii do Ústavy, to neznamená, že nie je možno úplne legitímne diskutovať o ďalšom smerovaní v Európskej únii a NATO, že nemôžeme mať kritické názory na niektoré ich rozhodnutia, politiky, na činnosť ich inštitúcií, že nemožno legitímne mať rôzne predstavy o tom, akým smerom sa majú uberať. To všetko patrí k demokratickej diskusii, ale zároveň by sme si mali uvedomiť, že je v životnom záujme Slovenskej republiky ostať členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie a k tomu smeruje aj náš návrh.
Náš návrh sa teda týka článku 7 ústavy, ktorý pôvodne, keď sa ústava schvaľovala znel, že Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. Právo vystúpenia z tohto zväzku nemožno obmedziť. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohoto štátneho zväzku sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Toto malo vytvoriť právny rámec pre vystúpenie Slovenskej republiky z Československej federácie. Nakoniec hoci tu bolo uvedené, že malo byť referendum, žiadne referendum nebolo a aj tak Slovenská republika vystúpila z Československej federácie, a teda stala sa samostatným štátom, pretože to bolo riešené cez ústavný zákon na úrovni federálneho zhromaždenia a bez referenda. Až potom v roku 2001 prišlo k novele, ktorá zmenila čl. 7 na súčasnú podobu, že je tam viacej odsekov a niektoré z tých odsekov v podstate zakotvujú členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii, aj keď nie je tam to explicitné konštatovanie. Je to tam iba implicitné, lebo je tam konštatovaná prednosť európskeho práva pred zákonmi Slovenskej republiky. Rieši sa tam jeho implementácia, čo sú teda veci, ktoré majú zmysel iba v prípade, že je krajina členom Európskej únie. A potom aj ďalšie články slovenskej ústavy sa zmieňujú o Európskej únii a jej inštitúciách, čl. 77, čl. 120 ods. 2 a čl. 129, ods. 2, ktorý rieši náležitosti, ktoré opäť sú relevantné iba v prípade, že Slovensko je členskou krajinou Európskej únie.
Na rozdiel od Európskej únie a jej inštitúcií, ktoré sa spomínajú v ústave na viacerých miestach, NATO v ústave spomenuté nie je, ale súčasné znenie článku 7 ods. 3 ústavy sa do ústavy dostalo práve preto, aby vytvorili ústavný rámec pre vstup Slovenska do NATO tým, že upraví možnosť a spôsob zaradenia Slovenskej republiky do organizácie vzájomnej kolektívnej zmluvy. Viaceré členské štáty Európskej únie majú vo svojich ústavách upravené niektoré aspekty členstva v Európskej únii. Napríklad Ústava Francúzskej republiky explicitne konštatuje, že Francúzska republika sa zúčastňuje na Európskej únii. Preambula Chorvátskej ústavy deklaruje vôľu krajiny zúčastňovať sa na európskej integrácii a na základoch hodnôt európskej civilizácie. Chorvátska ústava explicitne spomína členstvo Chorvátska v Európskej únii. Ústava Spolkovej republiky Nemecko uvádza, že Spolková republika Nemecko sa podieľa na rozvoji Európskej únie, ktorá je viazaná demokratickými právne-štátnymi, sociálnymi a federatívnymi princípmi, ako aj princípov solidarity, ktorá zaisťuje ochranu základných práv porovnateľnú z ústavou Spolkovej republiky Nemecko. Aj niektoré krajiny, ktoré sa o členstvo či už v EÚ, alebo NATO uchádzajú, majú tiež integračné ambície premietnuté do svojich ústav, ústava Ukrajiny, alebo Gruzínska ústava, alebo Moldavská ústava rieši integračné ambície ako vo vzťahu k Európskej únii, tak vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii.
Treba povedať, že, samozrejme, že explicitné konštatovanie členstva Slovenska v Európskej únii nie je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu a pokračovanie členstva v oboch integračných zoskupeniach, ale bolo by to vyjadrenie postoja, posilnenie toho členstva a dalo by jednoznačnú odpoveď na otázky zahraničnopolitickej orientácii Slovenskej republiky najmä v situácii, keď žijeme v dobách nestability a spochybňovania členstva či už v jednej, alebo druhej integračnej organizácii.
Čiže len stručne k obsahu tých konkrétnych ustanovení. Navrhujeme do článku 7 ods. 2 doplniť aj explicitné konštatovanie, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie. Zároveň tam navrhuje vyjadriť prihlásenie sa Slovenskej republiky k hodnotám, na ktorých je Európska únia založená. Ide o hodnoty úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú obsiahnuté aj v zmluve o Európskej únii. 189-2
Vo vzťahu k členstvu v NATO navrhujeme to súčasné znenie, že Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti, nahradiť explicitným konštatovaním, že Slovenská republika je členskou krajinou Severoatlantickej zmluvy. A zároveň opäť navrhujeme tam aj nejaké hodnotové vymedzenie, že sa tým potvrdí účel Severoatlantickej aliancie ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok, čím sa nadviaže na súčasné znenie čl. 7 ods. 3 a zdôrazní sa jeho naplnenie vstupom Slovenskej republiky do NATO. A nad rámec vyššie uvedeného sa Slovenská republika prihlási aj k napĺňaniu záväzkov, ktoré jej z členstva v Severoatlantickej aliancii vyplývajú a k vôli aktívne prispievať k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín Severoatlantickej aliancie, ktoré sú predpokladom pre to, aby NATO ako organizácia vzájomnej kolektívnej bezpečnosti mohla napĺňať svoj účel a zmysel svojej existencie, čo je opäť v dnešnej dobe, keď európske krajiny alebo európske členské, členské štáty Severoatlantickej zmluvy musia vo zvýšenej miere dbať o svoju bezpečnosť, musia sa viac zaoberať svojou obranou vrátane zvyšovania výdavkov na obranu a budovania nejakých spoločných európskych obranných kapacít mimoriadne dôležité a teda opäť by bolo pozitívnym signálom, ak by Slovenská republika mala takéto prihlásenie sa k záväzkom vyplývajúcim z členstva v Severoatlantickej aliancii zakotvené.
Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som uviedol návrh novely ústavy, ktorý podávam spolu s kolegyňami Vladimírou Marcinkovou a Martinou Bajo Holečkovou a kolegami Branislavom Gröhlingom a Mariánom Viskupičom. Cieľom navrhovanej novely ústavy je zakotviť do ústavy členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. Bližšie k obsahu návrhu by som rád povedal pár slov v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem, pán minister zahraničných vecí, za prečítanie odpovede pána ministra financií.
Škoda, že tu nie je pán minister financií, iste by sme si pekne zadiskutovali na tému povahy, daní, odvodov a úplatkov, a či môžu, alebo nemôžu mať sankčný charakter, ale keďže tu pán minister financií nie je, tak ja by som položil doplňujúcu otázku, na ktorú, si myslím, že by ste mohli odpovedať aj vy, a súvisí aj s tým, čo som povedal.
Stáva sa, že zrovna vo štvrtok, keď zasadá Národná rada, tak niektorí členovia vlády sú na plánovaných zahraničných cestách, čo v prípade pána ministra financií Kamenického úplne sedí, on je v Číne, takže ten dôvod jeho neprítomnosti je úplne, úplne legitímny, ale stáva sa, že aj členovia vlády nie sú na žiadnej zahraničnej pracovnej ceste a napriek tomu neprídu, hoci rok dopredu vedia, kedy budú zasadnutia Národnej rady a že vo štvrtok každý týždeň sa koná hodina otázok, a potom to vyzerá tak, že minister zahraničných vecí odpovedá za ministra financií, za ministra vnútra, za ministra školstva, za ministra zdravotníctva, ak vyjde čas a okrem vás sa tu dočkáme odpovede iba od pani ministerky kultúry Šimkovičovej a od nikoho iného. A teda keď tu nie je prítomný minister, tak vy nám prečítate tú odpoveď, no to ste nám mohli dať písomne, to ani nemusíte čítať, aký má zmysel taká hodina otázok, kde nie je člen vlády, ktorý by bol schopný reagovať na, na doplňujúcu otázku.
A teraz sa chcem spýtať ako člena vlády, ktorý bol dlhé roky aj poslancom, aj podpredsedom Národnej rady, či vám nepríde trochu trápne a nepatričné takýmto spôsobom pristupovať k hodine otázok zo strany, zo strany vlády, že členovia vlády nechodia na hodinu otázok, nechajú sa niekým zastupovať a vedia, že tie doplňujúce otázky tým pádom strácajú zmysel. (Potlesk.)

Ďakujem za odpoveď, pán premiér.
Predovšetkým teda chcem oceniť, že ste prišli, a teda vidím, že teda nemáte problém odpovedať ani na otázky opozičných poslancov, tak nemuseli by ste sa nechávať chrániť otázkami vlastných poslancov, ale to nechám na vás.
Po druhé zdá sa mi zvláštne, že v jednom prípade vám prekáža, ak médiá zverejnia nejaké informácie, ktoré sa týkajú nahrávok, ktoré sa týkajú vašej osoby, v druhom prípade nemáte problém zverejňovať či už SMS-komunikáciu, alebo inú formu komunikácie iných osôb, ktorú nemôžete mať z legálnych zdrojov. Rovnako zverejňujete informácie z vyšetrovacích spisov a robíte to presne tým spôsobom, akým ste to robili v opozícii, že si niečo z toho vytrhnete a zavádzate.
Pán Čurilla povedal, že sa necíti fyzicky ani psychicky v poriadku. – Psychicky sa necítim v poriadku kvôli stresovej situácii, ktorá mi je spôsobovaná jednak zo strany úradu inšpekčnej služby, a jednak ďalších verejne činných osôb v súvislosti s neustálym bezdôvodným napádaním osoby a vznášaním nezmyselných obvinení. Čo sa týka fyzického zdravia, mám dlhodobé problémy jednak s chrbticou, a jednak s kĺbmi všeobecne.
K tým liekom povedal, že nepotrebuje privolať žiadneho lekára, lieky berie, nevie z hlavy povedať názov. Aj ja beriem lieky a neviem z hlavy povedať názvy všetkých liekov, ktoré... Viem... Užíva ich viacero druhov. – Viac sa k svojmu zdravotnému stavu nebudem vyjadrovať.
Z toho vôbec nevyplýva to, čo ste vy z toho vyvodili, že bol nebezpečný, že by bral nejaké lieky, bol pod vplyvom liekov a mohol byť pre niekoho nebezpečný. To je vaša klasická demagógia, vytrhávanie vecí z kontextu, obviňovanie ľudí.
A okrem toho bol pán Čurilla preverený ministerstvom vnútra a to konštatovalo, že nie je nejaký dôvod, aby mu bola odobraná, odobraná zbraň, že tam, že tam problém nie je.
Takže ešte raz opakujem otázku, na ktorú som nedostal odpoveď. – Odkiaľ máte tie informácie? (Potlesk.)

So súhlasom štyroch opozičných poslaneckých klubov navrhujem vypustiť z programu schôdze body 51, 52 a 53, ide o parlamentné tlače 664, 665 a 666 a zaradiť ich na program nasledujúcej schôdze.
Odôvodnenie – ide o návrhy zákonov, ktoré predkladá pani poslankyňa Bajo Holečková, ktorá, ktorej sa v nedeľu narodila dcéra Rebeka, takže má teraz trochu iné povinnosti ako uvádzanie návrhov zákonov v parlamente.

Ďakujem.
A mne je naozaj ľúto, že teda pán poslanec Richter nedostal viac času a § 30 zákona o rokovacom poriadku schváleného za pána predsedajúceho Danka hovorí o tom, že dĺžka rečníckeho času ústne prihláseného poslanca v rozprave je najviac 10 minút, ak tento zákon neustanovuje inak, alebo ak Národná rada bez rozpravy nerozhodne o predĺžení rečníckeho času. Čiže pokojne sme mohli rozhodnúť, že ešte dve-tri minúty by pán poslanec hovoril, a teda je smutné, že na 10 minút je obmedzený čas bývalého dlhoročného ministra, ktorý má k tejto téme čo, čo povedať, aj keď s nim nemusí vecne, vecne súhlasiť, pokojne sme mu v súlade so zákonom o rokovacom poriadku mohli ten čas predĺžiť.
Á, dobre, a teraz, teraz k tomu obsahu. K tomu skrátenému legislatívnemu konaniu, pán minister, no nemuseli ste sa už vracať. Všetkým je nám jasné, že nie je to o vývoji akciových trhov, nie je to o obchodnej vojne, je to o tom, že výstavba nájomných bytov bola vyhlásená za premiérsku tému pána Fica, a teda čím skôr tam pán Fico chce mať nejaké ďalšie zdroje, a myslí si, že tak to sa k ním dostane, aj dôchodkový systém, aj obchodná vojna by počkali.
To, že pani poslankyňa Petrík neakceptuje výsledky volieb, preboha, už s tým teda prestaňte. Ľudia vo voľbách nerozhodujú iba o tom, kto bude vo vláde, ale aj kto bude v opozícii a je prirodzenou úlohou opozície kritizovať vládu ak to nerešpektujete, tak vy nerešpektujete výsledky volieb.
No a k tomu I. pilieru, že ten je rozhodujúci, no nebyť tých zásahov, ktoré sa udiali za vašich vlád a aj pod vaším vedením, tak by tá situácia bola inak, ako hovorí Maroš Viskupič, a robili ste to presne z toho istého dôvodu, že ste potrebovali peniaze na vlastné veci, tak ste si ich zobrali na úkor budúcnosti. Motívy sú podobné ako teraz, teraz ten spôsob je lepší.

Pán poslanec Viskupič, teda ja budem pokračovať v tom, čo si ty hovoril.
Áno, cieľom II. piliera alebo účelom II. piliera je aj diverzifikovať, teda okrem iného aj teda sporiť, aby to nebolo závislé od aktuálnej situácie, teda to predovšetkým, že od aktuálneho stavu ekonomiky, demografie, príjmov Sociálnej poisťovne. Ale áno, aj tá diverzifikácia investícií smerom do zahraničia, a teda vyvažovanie, že nielen všetko na Slovensku má význam.
Môžem len súhlasiť s tebou je teda škoda, že takýto zákon, o ktorom môže takáto normálna, vecná diskusia prebiehať, ide v skrátenom konaní a motivácia toho skráteného konania evidentne nie je v tom, že by tak rýchlo bolo potrebné robiť zmeny v dôchodkovom systéme, ktorý, ako si povedal, je sporením na desaťročia, je to dlhodobé, najdlhodobejšie sporenie. Rovnako to nie je spôsobené tými, tými aktuálnymi výkyvmi na akciových trhoch spôsobených Trumpovými clami. No tak už clá boli pozastavené, zasa akcie stúpajú, na tak ako môžme, mohli by sme touto logikou odstúpiť od skráteného konania, lebo už sa to zasa, zasa nejako mení.
A tá motivácia zjavne je, že vláda chce zohnať peniaze na infraštrukturálne projekty. Súhlasím s tým, že pokiaľ sa to bude diať takouto dobrovoľnou formou, tak, tak to môže byť v poriadku. Ale tiež mám obavu, že toto nemusí byť posledný krok, že keď nebudú naplnené tie očakávania, ktoré sú motívom toho, že teraz rokujeme o tomto návrhu v skrátenom legislatívnom konaní, tak prídu nejaké ďalšie kroky, ktoré už budú vážnejším zásahom do II. piliera a spochybnia tú dobrovoľnosť.

Ďakujem kolegyni a kolegom za reakcie.
Pani poslankyňa Plevíková, opatrenia boli robené narýchlo, chaoticky, častokrát sa zo dňa na deň menili, súhlasím, niektoré opatrenia boli robené chaoticky. To, že boli urobené narýchlo, vyplývalo z tej situácie. To proste nedalo sa rok analyzovať a potom prísť s nejakými opatreniami, bolo treba reagovať hneď. Urobili sa chyby a tie chyby sa priebežne naprávali. Ja som vtedy bol koaličný poslanec, aj ja som niektoré opatrenia kritizoval, upozorňoval som na problémy, dožadoval som sa nápravy. V niektorých prípadoch sa to podarilo, niektoré opatrenia, ktoré boli problematické alebo neprimerané, boli prehodnotené.
Ak sa odvolávate na verejnú ochrankyňu práv, tak verejná ochrankyňa práv tiež upozorňovala na niektoré problémy, ale robila to veľmi zdržanlivo práve preto, že si bola vedomá situácie, v ktorej sa celá krajina nachádzala. Bola si vedomá toho, že tie opatrenia sú robené s dobrým úmyslom a v naliehavom záujme chrániť ľudí pred nákazou COVID-19, chrániť ľudské životy, chrániť zdravie. Samozrejme, že keď sa tými opatreniami zasahovali do základných práv a slobôd, tak bolo potrebné, aby ten zásah bol robený iba v nevyhnutej a primeranej miere. Niekedy sa to prekročilo ako napríklad pri tej štátnej karanténe, čo potom konštatovali aj súdy. Ale, preboha, nosenie rúšok bol neprimeraný zásah do základných práv a slobôd a ideme teraz amnestovať, že niekto porušoval opatrenie, ktoré nezasahovalo do základných práv a slobôd, ktorého účelom bolo chrániť životy a zdravie ľudí a na ktorého porušovanie vyzývali súčasné vládne strany? Lebo o tom je ten zákon.