Videokanál poslanca

Ďakujem, pani poslankyňa Kolíková. No, k tomu som smeroval, lebo ja teda rozumiem, že niekto z opozície príde do vlády, vystrieda tieňový minister ministra, ktorého štyri roky kritizoval a upozorňoval na nedostatky v jeho práci, tak, áno, chce pomenovať, že boli tam problémy a upozorniť na ne. A teda keď príde aj kontrola z NKÚ, tak poskytne mu maximálnu súčinnosť, aby to, čo napríklad dovtedy bolo nejako obštruované a bola znemožňovaná kontrola alebo boli zahmlievané veci, aby sa s tým NKÚ mohol oboznámiť, mohol to vyhodnotiť, mohol korektne dospieť k nejakým záverom, čo je podľa mňa úplne v poriadku. To nemá byť tak, že nový minister kryje toho predchádzajúceho, to vôbec nemá byť tak, ale teda nemalo by sa stávať, aby informácie, ktoré sú potrebné pre korektné vyhodnotenie akejkoľvek činnosti pôsobenia a fungovania verejnej inštitúcie boli zamlčiavané a v dôsledku toho, aby kontrolný subjekt dospel k nejakým záverom, ktoré nezodpovedajú realite.

Vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu, vážené kolegyne, kolegovia, ja teda okrem štandardného poďakovania a ocenenia práce NKÚ, ktorú dlhodobo sledujem a myslím si, že vo väčšine prípadov robí veľmi dobrú robotu a upozorňuje na nedostatky vo fungovaní verejných inštitúcií a bez ohľadu na to, aká vláda je pri moci, tak pristupuje kriticky k zisteniam a upozorňuje na problémy, čo je teda užitočná spätná väzba. Tak ale to, čo hovorila pani poslankyňa, bývalá ministerka Kolíková, to, čo v reakcii na ňu povedal pán poslanec a bývalý minister zdravotníctva Krajčí, a priznám sa, že ja som sa teraz s podobnými výhradami stretol aj teda od kolegov, ktorí pôsobili na ministerstve hospodárstva vo vzťahu k niektorým kontrolným zisteniam, tak by som to formuloval ako otázku na pána predsedu NKÚ, že akým spôsobom sa NKÚ vysporiadáva s takouto situáciou, lebo pokiaľ kontroluje činnosť inštitúcií vo vzťahu k pôsobeniu ich aktuálneho vedenia, tak tam predpokladám, že to vedenie sa snaží obhájiť svoju činnosť, keď sú nejaké pochybnosti, tak sa ich snaží vysvetliť, nemá dôvod zamlčiavať nejaké informácie, údaje, ktoré by boli v prospech toho kontrolovaného subjektu, lebo obhajuje svoju pozíciu.
Ale ako to funguje, keď nastáva diskontinuita a keď teda dôjde k zmene politického vedenia, či už ministerstva alebo nejakej inej verejnej inštitúcie, a v zásade to aktuálne vedenie je, povedal by som to, opozične kriticky alebo až nepriateľsky naladené voči tomu predchádzajúcemu, čiže nemá záujem, aby obhájilo postupy, aj keď, aj keď môže mať argumenty, aj keď môže mať informácie, ktoré dokážu vysvetliť niektoré pochybnosti, ktoré existujú. V normálnej situácii, v normálnej spoločnosti, v normálne fungujúcom štáte by sa vo verejných inštitúciách takéto veci, o ktorých hovorila pani poslankyňa Kolíková alebo pán poslanec Krajčí, stávať nemali, lebo veď môžme mať rôzne politické vedenie, môžme mať rôzne politické názory, ale to nie je dôvod, aby inštitúcia, verejná inštitúcia, štátna inštitúcia, štátny orgán typu ministerstva po zmene politického vedenia zrazu zamlčiaval nejaké informácie alebo zamlčiaval nejaké fakty s cieľom, aby kontrola dopadla zle, v neprospech ich predchodcov. Tak sa smiem spýtať, že či má na toto Najvyšší kontrolný úrad nejaké nástroje, akým môže zabrániť problémom tohto typu a akým sa vysporiada s tým, ak aktuálne vedenie nejakej verejnej inštitúcie uprednostní svoj, povedzme, osobný záujem, nepriateľský postoj k predchádzajúcemu vedeniu nad nejaké korektné vyhodnotenie fungovania inštitúcie pri kontrole zo strany NKÚ.
Ďakujem.

Ďakujem, pán poslanec Hazucha. No, stále nerozumiem tomu, akým spôsobom môže byť zvláštne, že sa niekto čuduje, že ako sa môže stať v členskej krajine Európskej únie v 21. storočí, že zomrie človek v dôsledku policajnej brutality. Veď to je, samozrejme, dôvod na počudovanie bez ohľadu na to, či sa to udeje na Slovensku, v Belgicku alebo kdekoľvek inde, také veci sa nemôžu stávať a nemôžeme sa tváriť, že to nie je problém, naopak, je to závažný problém. A my teda môžeme niečo spraviť najmä s tým, aby sa také veci nediali na Slovensku, alebo aby sa maximálne obmedzil priestor, že sa také veci budú diať na Slovensku. Ak polícia používa nejaké prostriedky donucovanie voči ľuďom, ktorí sa dopúšťajú porušovania zákona, nejakej protiprávnej činnosti, páchania trestnej činnosti alebo sú z toho podozriví, tak, samozrejme, je to upravené v zákone. Keď sa ľudia zídu na námestí a pokojným spôsobom vyjadrujú svoj názor, tak nie je dôvod, aby polícia proti nim zakročila. Pokiaľ sa demonštranti pokúšajú ničiť verejný majetok, vniknúť do verejných budov, do ktorých nemajú prístup, hádžu dlažobné kocky alebo niečo podobné, no tak asi existuje dôvod, aby polícia, polícia zakročila. A teda ak bolo v niektorom prípade neprimerané použitie tých donucovacích prostriedkov, tak to malo byť vyšetrené a predpokladám, že to aj vyšetrené bolo.

Vážený pán verejný ochrana práv, vážené kolegyne, kolegovia, aj ja sa chcem poďakovať pánovi Dobrovodskému, že sem prišiel s touto mimoriadnou správou, tiež to považujem za dôležité, považujem za škodu a nevyužitú príležitosť, že sme o tom nerokovali už na predchádzajúcej schôdzi, ale tiež to zrejme odráža prístup k zisteniam verejného ochrancu práv, prístup k porušovaniu základných práv a slobôd, samozrejme, tomu, ktoré sa netýka ľudí blízkych vládnej koalície.
Mňa zaujala aj faktická poznámka alebo to, čo povedal vo faktickej poznámke pán poslanec Hazucha, ktorý sa domnieva, že to sú nejaké individuálne zlyhania, že to nie je systémový problém a že však aj inde majú problémy, však, áno, veď Belgicko a prípad Chovanec je závažný, ale ja si myslím, že tá správa nehovorí nič o tom, že v iných krajinách je všetko v poriadku, že v iných krajinách nie sú vážne problémy. Samozrejme, to sa týka predovšetkým orgánov v tých krajinách, v tomto prípade sa to týka aj nás, lebo sa to týka nášho občana, ktorý bol postihnutý tým neospravedlniteľným konaním príslušníkov bezpečnostných zložiek v Belgicku. A ale nič z toho nie je dôvodom, aby sme sa nezaoberali, ak k prípadom policajnej brutality prichádza na Slovensku. A myslím si, že to nie je možné odbiť tým, že sú to individuálne zlyhania, lebo, samozrejme, individuálnym zlyhaniam asi nie je a nebude nikdy a nikde možné zabrániť. Ale rozsah toho problému, tie konkrétne prípady, to, že sa to deje tak dlho naprieč volebnými obdobiami a aj to, že existujú identifikované problémy, ktorých odstránenie by mohlo nie zabrániť, ale znížiť pravdepodobnosť, že k takýmto prípadom bude dochádzať, nasvedčujú tomu, že ide o problém systémový, v tomto teda s pánom poslancom Hazuchom si dovolím nesúhlasiť. Pretože keby všetko bolo nastavené tak, ako má byť, keby tie odporúčania, ktoré dáva pán verejný ochranca práv či už v oblasti legislatívy, alebo v nelegislatívnej oblasti, boli aplikované, alebo by bolo vysvetlené, že nie sú potrebné, že ten systém ako je, je dobre nastavený, tak, áno, potom by sme mohli konštatovať, že keď napriek tomu všetkému, čo sme urobili, aby k takým prípadom nedochádzalo, k nim naďalej dochádza, tak to sú tie individuálne zlyhania. Ale pokiaľ existujú nedostatky v nastavení systému, a tie odporúčania nie sú úplne nové, tie odporúčania sa objavovali aj v správach verejného ochrancu práv a verejných ochrankýň práv v minulosti. Napríklad ja si pamätám, že sme tu riešili ešte vo volebnom období 2016 – 2020 tie miestnosti, kde sú zadržiavané osoby obmedzované na slobode mimo ciel predbežného zadržania. To sme tu riešili a už je to, desať rokov to ešte nie je, ale je to možno osem rokov. Čiže to nie sú úplne nové veci. Tak ja sa domnievam, že je to systémový problém.
A veď to nie je kritika iba súčasnej vlády, ten problém sa ťahá naprieč volebnými obdobiami, naprieč rôznymi vládami, preto by sme nemuseli sa na to pozerať iba optikou politiky, že my teraz ako opozícia vám tu budeme otrepávať o hlavu, že s tým nič nerobíte a vy nám budete oponovať, že však aj vy ste boli pri moci a tiež ste s tým nič neurobili. Máme tu upozornenie, že dochádza k porušovaniu ľudských práv. To, že je to mimoriadna správa, svedčí o tom, že v zmysle zákona je to porušovanie, ktoré je závažné, týka sa veľkého počtu osôb, a tak s tým poďme niečo robiť.
A teraz budem reagovať aj na pána podpredsedu Národnej rady Gašpara, veď tu nikto nenavrhuje, že sa má zrušiť Policajný zbor. Ja som si to nevšimol medzi odporúčaniami pána verejného ochrancu práv, nikto tu nehovorí, že napriek tomu, že tie zlyhania majú systémový charakter, že by mal byť zrušený Policajný zbor. To je skôr teda váš prístup a teda úprimne by ma zaujímalo, akým spôsobom vy rozlišujete, čo je individuálne zlyhanie a čo je systémový problém. Lebo čo sa týkalo vyšetrovania vašich ľudí, no tak, samozrejme, že to bol systémový problém, samozrejme, že v skrátenom legislatívnom konaní bolo potrebné zrušiť Úrad špeciálnej prokuratúry, obrovským spôsobom prekopať oba trestné kódexy, zmeniť, zmeniť pravidlá vyšetrovania, výšku trestných sadzieb, premlčacie doby v skrátenom legislatívnom konaní. A keď sa to týka niekoho iného, tak vám nestojí ani za to, aby ste na najbližšej možnej schôdzi pripustili rokovanie o mimoriadnej správe verejného ochrancu práv.
Mňa by ale teda zaujímalo, a to asi je skôr otázka na pána verejného ochrancu práv, že aké má očakávania alebo aké má signály, že čo z toho by sa mohlo zrealizovať, lebo vy tam dávate odporúčania, časť tých odporúčaní smeruje na Policajný zbor, ministerstvo vnútra, my s tým ako Národná rada nemôžeme nič robiť. S časťou by sme mohli robiť, ale to opäť závisí od vládnej koalície a opozícia môže predložiť návrh, ale, samozrejme, že návrh opozície nebude, nebude schválený. Dávate tam odporúčania aj nelegislatívneho charakteru smerom k parlamentu, napríklad čo sa týka pravidelných zasadnutí výborov parlamentných, ktoré by sa venovali tej téme, alebo realizácie poslaneckých prieskumov na túto tému, no ale my s tým ako opozícia opäť veľa nespravíme, lebo tak my pomerne často sa snažíme iniciovať zasadnutie výborov k rôznym témam, akurát že veľmi často nám koalícia neschváli program alebo tam nepríde, alebo sa snažíme iniciovať poslanecké prieskumy, ale to opäť musí schváliť väčšina či už v pléne, alebo vo výbore. A vládna koalícia tú vôľu často nemá. Tak by som sa aj chcel spýtať pána verejného ochrancu práv, že či má nejaké povzbudivejšie signály napríklad z rokovania či už s Policajným zborom, alebo s ministerstvom vnútra, alebo to, čo sme si tu od pána spravodajcu vypočuli, že ako dopadlo prerokovanie tejto správy vo výboroch a na základe toho sa môžeme aj obávať, že s akým výsledkom dopadne hlasovanie pléna o tejto správe. Teda že možno ani na vedomie nebude zobraná, tak to veľmi povzbudivý signál nie je, myslím že povzbudivý signál ohľadom toho, ako vážne bere parlamentná väčšina zistenia verejného ochrancu práv týkajúce sa policajnej brutality a ako vážne berie jeho odporúčané opatrenia.
Tak rád by som s niečím optimistickejším odišiel z dnešného dňa než len s tým, že budeme tu vidieť nejaké čísla a zasvieti tabuľa načerveno, že Národná rada nezobrala správu na vedomie. Tak že či sú aj nejaké povzbudivé signály, že aspoň niektoré z tých vašich odporúčaní by sa mohli zrealizovať, že existuje vôľa na povedzme exekutívnej úrovni, alebo teda smerom k návrhom, s ktorým by vláda mohla prísť do parlamentu aj v z tej oblasti legislatívnych odporúčaní vo vašej správe.
Ďakujem.

Ja teda verím, že pán podpredseda Gašpar si vypočuje tie faktické, lebo teda evidentne sa niekam ponáhľal a teda inak by si predpokladám vypočul, čo mu chceme povedať. Ja by som tuto len upozornil, že možno je tu nejaké nedorozumenie, čo sa týka toho, na čo sú v zákone mimoriadne správy, lebo mimoriadna správa neznamená, že v stredu sa niečo stalo a v piatok má na to verejný ochranca reagovať mimoriadnou správou. Mimoriadna správa je v zákone o verejnom ochrancovi práv upravená tak, že ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce, že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb, môže predložiť Národnej rade mimoriadnu správu. Čiže je to typ informácie, ktorý dáva verejný ochranca práv Národnej rade mimo tých klasických každoročných výročných správ, kde komplexne informuje o svojej činnosti. Že to sú mimoriadne správy, nie, že by to muselo reagovať iba na niečo, čo sa práve stalo.
A tiež ma zaráža to, o čom hovorila pani poslankyňa Kolíková, ten dvojaký meter, lebo keď sa to týka vás, vašich ľudí, tak je to systémové zlyhanie a systémový problém, a keď sa to týka všeobecne niekoho iného, no tak sa to bagatelizuje ako individuálne zlyhanie. A keď boli nejaké rozhodnutia, ktoré konštatovali porušenie práv týkajúce sa vašich ľudí, no tak to bol dôvod na zrušenie úradu špeciálnej prokuratúry, zrušenie Národnej kriminálnej agentúry. Teraz keď sa to týka iných ľudí, tak ani zrejme nezoberiete na vedomie tú mimoriadnu správu.

Pani poslankyňa Plaváková, ja len teda chcem potvrdiť, že mimoriadne správy sú naozaj mimoriadne a nie je to niečo, s čím by verejný ochranca práv vychádzal príliš často. Myslím, že za súčasného verejného ochrancu práv je toto prvá, prvá, ak dobre registrujem. Myslím, že v roku 2020 bola k mimoriadna správa k envirozáťažiam a 2017 k vyšetrovaniu policajnej brutality pri zákroku teda v Moldave nad Bodvou v rómskej osade. Čo je teda zaujímavé, že teda dve z troch, na ktoré som si bol teraz schopný spomenúť, možno ich bolo viacej, sa týkajú policajnej, policajnej brutality, tak asi na tom niečo bude a asi to nebudú len celkom náhodné, náhodné zlyhania. A teda tiež považujem za dôležité, že sa tomu verejní ochrancovia práv, lebo to nie je iba pán Dobrovodský, systematicky venujú a teda venovala sa tomu aj pani Dubovcová, aj pani Patakyová týmto témam.
Ďakujem.

.

Vážený pán verejný ochranca práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja možno trošku sklamem pána podpredsedu, ktorý práve predsedá, a predsa len by som aj ja ho trochu naškl, aby som použil jeho, jeho výraz. A to, akým spôsobom sa správa k verejnému ochrancovi práv na pôde parlamentu, je trochu aj vysvedčením toho, ako vážne berieme tému ľudských práv. Neviem, či už v nejakom médiu vyšla fotografia, lebo to, to je taká obľúbená fotografia, že verejný ochranca práv alebo predtým verejná ochrankyňa práv stojaca za rečníckym pultom parlamentu a pohľad zhora do prázdnych alebo poloprázdnych poslaneckých lavíc, áno, o niečom to hovorí, ale tak ja teda nemám celkom rád tie upozornenia, že hovorím tu k trom poslancom, ako niektorí, niektorí poslanci radi, radi hovoria. Proste sú tu tí, ktorí, ktorí považujú tému za dôležitú a čas im to umožní. Ale teda aspoň keď sme tu tí, ktorých to zaujíma, tak mali by sme mať možnosť sa do sýtosti vyrozprávať a nemuseli by sme, by sme apelovať na zdynamizovanie spôsobom, že budeme vstupovať vystupujúcemu verejnému ochrancovi práv do jeho vystúpenia slušnou formou, však ja netvrdím, že nie, ale, ale je teda fajn, že ak pán predsedajúci rovnako včera upozorňoval aj pri správach Slovenského pozemkového fondu a Sociálnej poisťovne, tu si len dovolím upozorniť na to, že verejný ochranca práv je inštitút, ktorý je zakotvený priamo v ústave na rozdiel od Sociálnej poisťovne a Slovenského pozemkového fondu. A rovnako to porovnanie s pánom prezidentom, že dokázal vystúpiť za štyridsať minút, tak, tak ako pán prezident vystupuje s politickým posolstvom o stave krajiny, tak je to niečo iné ako uviesť dvestostranovú správu o stave dodržiavania alebo porušovania ľudských práv v krajine.
A teda zlá správa je, že teda už sa pripravuje novela rokovacieho poriadku, kde bude pravdepodobne obmedzené alebo obmedzený rozsah vystúpení hostí, ktorí, ktorí prednášajú rôzne správy alebo iným spôsobom vystupujú na pôde, na pôde parlamentu. A teda keď už teda rekapitulujem a sumarizujem prístup Národnej rady k verejnému ochrancovi práv, tak len upozorním, že napríklad minulý rok sme takisto v júni prerokovali správu pána verejného ochrancu práv, ale hlasovali sme o nej až v novembri a tento rok, tento rok budeme tu rokovať zrejme dnes o tej mimoriadnej správe, ktorá takisto bola, myslím, v marci predložená, a teda kým tie štandardné správy, ktoré bilancujú, bilancujú pôsobenie verejného ochrancu práv za predchádzajúci kalendárny rok, tak áno, tak to je taký nejaký štandardný proces, ale tie mimoriadne správy napríklad by mali byť prerokované podľa môjho názoru rýchlejšie a teda nemali by sme, nemali by sme ich odsúvať, od toho sú to mimoriadne správy.
Čiže ja by som sa tiež chcel poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho činnosť aj v minulom, aj v tomto roku za to, že ako systematicky pristupuje k náplni svojej práce a vykonáva ju naozaj nezávisle, so záujmom o všetky aspekty, ktoré mu ústava a príslušný zákon vymedzujú ako jeho pôsobnosť. Zvlášť chcem oceniť tie, ako to nazýva, listy poslancom, lebo je dôležité upozorňovať Národnú radu na to, že aj pripravovaná legislatíva môže byť problematická z hľadiska ľudských práv a potom aj tie v niektorých prípadoch následné podania na Ústavný súd.
Z vecí, o ktorých hovorí správa, o ktorej hovoril aj pán verejný ochranca práv vo svojom úvodnom vystúpení, by som sa rád dotkol niektorých. Spomenul tu pandémiu v súvislosti so štátnou karanténou a teda tou amnestiou, ktorá bola schválená vo vzťahu k štátnej karanténe. Tam zase bol problematický ten, tá druhá časť tej amnestie, ktorá v podstate amnestovala porušovanie pravidiel, ktoré boli legálne a ktoré mali chrániť občanov a pri ktorých nebolo preukázané, že by boli neprimerané, a čo teda nie je dobré z hľadiska, dobrý signál z hľadiska, z hľadiska štátu a to, ako sa štát pozerá na dodržiavanie pravidiel v takej extrémnej situácii, ako je napríklad pandémia. My sme tu zhodou okolností včera diskutovali o opatreniach počas, počas pandémie v súvislosti teda s pôsobením vládneho splnomocnenca pána Kotlára a tiež sme viacerí konštatovali, že ani z hľadiska manažmentu, ani z hľadiska nastavenia legislatívy nebol, nebolo všetko v poriadku. Ja som to zažíval ako vládny poslanec, museli sme mnohé veci meniť, lebo nielenže štát nebol pripravený tým, že neexistovali ochranné pomôcky v Štátnych hmotných rezervách, ale ani legislatíva nebola pripravená na pandémiu a na taký potrebný rozsah opatrení. A jeden z tých dôležitých aspektov bol, bol aj aspekt ľudskoprávny, a tu chcem teda oceniť aj činnosť vašej predchodkyne pani profesorky Patakyovej, ktorá upozorňovala na problémy v uplatňovaní protipandemických opatrení, robila to podľa môjho názoru veľmi vhodným spôsobom, teda jednak, jednak upozorňovala, ale robila to zdržanlivo vzhľadom k vážnosti situácie a vzhľadom k uvedomeniu si, že tie opatrenia sú potrebné, ale mali by byť robené tak, že iba v nevyhnutnej miere zasahujú do ľudských práv a sú primerané tomu účelu, na ktorý slúžia, a, žiaľ, tá legislatíva nebola nastavená tak, aby tieto požiadavky registrovala. Neexistovala napríklad nejaká jasná možnosť súdneho prieskumu, to sme sa snažili postupnými zmenami zákona napraviť, a teda vítam tú informáciu, ktorá zaznela, že v spolupráci s Generálnou prokuratúrou pripravujete legislatívnu iniciatívu, ktorá by mala viesť k tomu, že v budúcnosti ak sa takáto vyskytne, tak krajina bude pripravená aj z legislatívneho hľadiska tak, aby boli rešpektované ľudské práva a verím, že Národná rada alebo teda vláda, asi by bolo namieste, aby vláda prišla s takou iniciatívou, si teda pozorne prečítam, s čím sa, s čím prídete aj s Generálnou prokuratúrou.
Zaznamenal som tu aj tú informáciu o tých zmluvách o voľbe občianstva, o dvojitom občianstve, jednak o tej zmluve ešte z čias Sovietskeho zväzu, a podobne to bolo aj so zmluvou s Maďarskom, kde teda podobný princíp oberal o možnosť, o možnosť občianstva detí zo zmiešaných manželstiev a teda Národná rada v novembri minulého roku vyslovila súhlas s vypovedaním oboch, oboch zmlúv, takže tam nastal, nastal v minulom roku citeľný pokrok, lebo bol, bol to problém, na ktorý dlhodobo viacerí, viacerí vrátane verejného ochrancu práv upozorňovali.
No a, samozrejme, tá správa je, správa je podrobná, rieši množstvo porušení ľudských práv a množstvo, množstvo problémov, a tu by som chcel len poznamenať, že keby sme žili v normálnej alebo v normálnejšej situácii ako dnes, tak verejný ochranca práv by sa venoval skôr takým subtílnejším právam, skôr právam druhej a tretej generácie ako tým základným politickým a občianskym právam, skôr nejakým parciálnym veciam ako, ako veciam systémovým, skôr možno nejakým restom z minulosti ako aktuálne schvaľovanej legislatíve, ktorá môže byť problematická z hľadiska základných práv, a možnože viac uplatňovaniu alebo nedostatkom v aplikačnej praxi ako, ako chybám a obmedzeniam základných práv v legislatíve. A áno, aj tým témam sa tá správa venuje, sociálnym právam, poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, správaniu sa polície k ľuďom, správaniu sa k ľuďom, ktorí majú nejakým spôsobom obmedzenú slobodu, a situácii cudzincov. Problém je, že na Slovensku v ostatnom čase sú problematizované aj tie základné práva prvej generácie, práva politické, práva občianske.
Bol tu spomenutý zákon o slobode náboženskej viery. Tých 50-tisíc veriacich ako podmienka na registráciu novej cirkvi, to nie je nejaký prežitok z dávnej minulosti, že to tu tak odjakživa bolo, to je účelová novela schválená vo volebnom období 2016 – 2020 a explicitne zameraná proti možnosti, aby sa islam registroval ako cirkev alebo náboženská spoločnosť na Slovensku. Ten prach bol postupne zvyšovaný od 10- cez 20- až po 50-tisíc, čo teda zdá sa, zdá sa prakticky nedosiahnuteľné a je to evidentne diskriminačné, a opäť vítam avizovanú iniciatívu pána verejného ochrancu práv, že sa v tejto veci chce obrátiť na Ústavný súd.
Ale máme tu aj v tomto volebnom období aktuálne útoky na základné práva a slobody zakotvené v legislatíve. Už spomenutý zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nabúrava, spochybňuje právo vyhľadávať informácie a povinnosť štátnych a verejných orgánov poskytovať informácie verejnosti. Máme tu ohrozenie a obmedzenie práva združovať sa. Tá hanebná novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne bola myslená ako lex zahraničný agent podľa ruského vzoru, potom sa vo výbore zmenil na zákon o lobingu prijatý pozmeňujúcim návrhom na pôde ústavnoprávneho výboru. Ale zákon o lobingu iba pre mimovládne neziskové organizácie, nie pre iné subjekty, ktoré vykonávajú, vykonávajú podobnú činnosť. Nakoniec aj na základe nejakých nezhôd vo vládnej koalícii aj toto bolo vypustené, ale ostali tam viaceré problematické body, napríklad stiahnutie zákona o slobodnom prístupe k informáciám na mimovládne neziskové organizácie, ktoré získali nejaké verejné prostriedky, čo už samé osebe je zvláštny princíp a asi ústavne sporný. A opäť, diskriminácia, prečo len mimovládne neziskové organizácie, prečo nie firmy, politické strany, cirkvi, ak zákonu o slobodnom prístupe k informáciám majú, majú podliehať mimovládne neziskové organizácie. Lebo aj tie iné subjekty poberajú podporu z verejných zdrojov.
Už tu spomínaný zásah alebo možný zásah do zhromažďovacieho práva cez takzvaný lex atentát vo všetkých v týchto, v týchto legislatívnych iniciatívach bol aj pán verejný ochranca práv aktívny aj v čase ich schvaľovania, v niektorých prípadoch aj po ich schválení. Ja len teda dúfam, že nebude mať pán verejný ochranca práv reálny problém s ďalším pokusom zasiahnuť do združovacieho práva, ten teraz do práva združovať sa v politických stranách alebo do volebného práva, lebo pán premiér Fico opakovane avizuje, že by si želal zmenu politického systému, že na Slovensku je príliš veľa politických strán, že by sa mal obmedziť počet politických strán, že by sa malo nejako zabezpečiť, aby (kýchnutie v pléne), na zdravie, aby vláda mohla vykonávať svoj mandát dlhšie ako jedno volebné obdobie a dáva nám za vzor krajiny ako komunistická Čína, komunistický Vietnam alebo autoritatívny Uzbekistan. Teda krajiny, ktoré majú ďaleko od systému liberálnej demokracie, majú ďaleko od dodržiavania, rešpektovania základných práv a slobôd. Čiže želajme si, aby to ostalo iba v podobe, v podobe rečí, lebo v opačnom prípade nám pán verejný ochranca práv bude musieť napísať veľa listov a zrejme sa aj obracať na Ústavný súd.
Posledná vec. Chcem teda oceniť aktuálnu iniciatívu zo strany pána verejného ochrancu práv a ten ďalší z jeho listov, kde upozorňuje na možné úskalia novely ústavy, ktorá je v legislatívnom procese, ide o vládny návrh, a teda najmä to spochybnenie prednosti našich záväzkov v oblasti ľudských práv a slobôd, ktoré vyplývajú či už z európskeho práva, alebo z medzinárodných zmlúv, tak si dovolím pár viet zacitovať: „Súčasťou navrhovanej novely ústavy je aj odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi v špecifických otázkach, ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj súvisiace rozhodovanie v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Verejný ochranca práv pripomína, že takáto výhrada môže byť nielen v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale taktiež predstavuje precedens, ktorý by mohol v budúcnosti viesť k obmedzeniu existujúceho európskeho štandardu ľudských práv, a to nielen v kultúrno-etických otázkach, ale aj v oblastiach ako osobná integrita, osobná sloboda, ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu alebo volebné právo."
Čiže ešte raz, za mňa ďakujem, pán verejný ochranca práv, za vašu, za vašu činnosť aj v minulom roku, aj v tomto roku. Ľudské práva sú dôležité, inštitút verejného ochrancu práv je dôležitý a teraz som rád, že ste už tretím v rade verejných ochrancov práv, ktorí napĺňajú zmysel tohto inštitútu tak, ako bol zadefinovaný v slovenskej ústave.
Ďakujem.

Pán poslanec Szalay, chcel by som sa ťa spýtať, že či by si sa nechcel stať splnomocnencom vlády Slovenskej republiky pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie COVID-19. Lebo toto bolo druhé, myslím, vystúpenie tvoje, ktoré nejako súviselo s činnosťou splnomocnenca a ja som sa v rámci neho dozvedel alebo v rámci tých dvoch vystúpení dozvedel oveľa viac o zlyhaniach pri preverovaní manažovania pandémie ako zo všetkých výstupov vládneho splnomocnenca pána Kotlára. Tie boli o niečom úplne inom. A naozaj mám pocit, že by bolo zmysluplné zbilancovať tie chyby, ktoré sa urobili, a ja súhlasím aj s pánom poslancom Stachurom, že je to zložitejšie, že nie je to, nie je to len ako, áno, neboli sme pripravení a nielen hmotné rezervy, neboli, neboli manuály, nebol štát na to vôbec pripravený, mnoho, mnoho vecí sa riešilo chaoticky, zmätočne, ale bola snaha vylepšovať, ja som to videl z pozície poslanca parlamentu, keď sme sa snažili opravovať tie veci, ktoré neboli dobre upravené v legislatíve, nastaviť tie procesy a aj tie opatrenia, aby mali nejakú štandardnú podobu, aby boli primerané, aby boli súdne preskúmateľné a postupne sa nám to podarilo nejakým spôsobom nastaviť. Ale to by mal podľa názvu a zadania robiť splnomocnenec pre preverenie procesu riadenia a manažovania zdrojov počas pandémie.
Od vládnej koalície by bolo poctivé, ak si teda chcú tam nechať pána poslanca Kotlára, aspoň zmeniť názov tohto inštitútu, že by to nebolo preverovanie riadenia a manažovania zdrojov, ale trebárs splnomocnenec vlády pre spochybňovanie očkovania. To by potom zodpovedalo tým výstupom, ktoré od pána Kotlára počúvame.