Vážený pán verejný ochranca práv, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, ja možno trošku sklamem pána podpredsedu, ktorý práve predsedá, a predsa len by som aj ja ho trochu naškl, aby som použil jeho, jeho výraz. A to, akým spôsobom sa správa k verejnému ochrancovi práv na pôde parlamentu, je trochu aj vysvedčením toho, ako vážne berieme tému ľudských práv. Neviem, či už v nejakom médiu vyšla fotografia, lebo to, to je taká obľúbená fotografia, že verejný ochranca práv alebo predtým verejná ochrankyňa práv stojaca za rečníckym pultom parlamentu a pohľad zhora do prázdnych alebo poloprázdnych poslaneckých lavíc, áno, o niečom to hovorí, ale tak ja teda nemám celkom rád tie upozornenia, že hovorím tu k trom poslancom, ako niektorí, niektorí poslanci radi, radi hovoria. Proste sú tu tí, ktorí, ktorí považujú tému za dôležitú a čas im to umožní. Ale teda aspoň keď sme tu tí, ktorých to zaujíma, tak mali by sme mať možnosť sa do sýtosti vyrozprávať a nemuseli by sme, by sme apelovať na zdynamizovanie spôsobom, že budeme vstupovať vystupujúcemu verejnému ochrancovi práv do jeho vystúpenia slušnou formou, však ja netvrdím, že nie, ale, ale je teda fajn, že ak pán predsedajúci rovnako včera upozorňoval aj pri správach Slovenského pozemkového fondu a Sociálnej poisťovne, tu si len dovolím upozorniť na to, že verejný ochranca práv je inštitút, ktorý je zakotvený priamo v ústave na rozdiel od Sociálnej poisťovne a Slovenského pozemkového fondu. A rovnako to porovnanie s pánom prezidentom, že dokázal vystúpiť za štyridsať minút, tak, tak ako pán prezident vystupuje s politickým posolstvom o stave krajiny, tak je to niečo iné ako uviesť dvestostranovú správu o stave dodržiavania alebo porušovania ľudských práv v krajine.
A teda zlá správa je, že teda už sa pripravuje novela rokovacieho poriadku, kde bude pravdepodobne obmedzené alebo obmedzený rozsah vystúpení hostí, ktorí, ktorí prednášajú rôzne správy alebo iným spôsobom vystupujú na pôde, na pôde parlamentu. A teda keď už teda rekapitulujem a sumarizujem prístup Národnej rady k verejnému ochrancovi práv, tak len upozorním, že napríklad minulý rok sme takisto v júni prerokovali správu pána verejného ochrancu práv, ale hlasovali sme o nej až v novembri a tento rok, tento rok budeme tu rokovať zrejme dnes o tej mimoriadnej správe, ktorá takisto bola, myslím, v marci predložená, a teda kým tie štandardné správy, ktoré bilancujú, bilancujú pôsobenie verejného ochrancu práv za predchádzajúci kalendárny rok, tak áno, tak to je taký nejaký štandardný proces, ale tie mimoriadne správy napríklad by mali byť prerokované podľa môjho názoru rýchlejšie a teda nemali by sme, nemali by sme ich odsúvať, od toho sú to mimoriadne správy.
Čiže ja by som sa tiež chcel poďakovať pánovi verejnému ochrancovi práv za jeho činnosť aj v minulom, aj v tomto roku za to, že ako systematicky pristupuje k náplni svojej práce a vykonáva ju naozaj nezávisle, so záujmom o všetky aspekty, ktoré mu ústava a príslušný zákon vymedzujú ako jeho pôsobnosť. Zvlášť chcem oceniť tie, ako to nazýva, listy poslancom, lebo je dôležité upozorňovať Národnú radu na to, že aj pripravovaná legislatíva môže byť problematická z hľadiska ľudských práv a potom aj tie v niektorých prípadoch následné podania na Ústavný súd.
Z vecí, o ktorých hovorí správa, o ktorej hovoril aj pán verejný ochranca práv vo svojom úvodnom vystúpení, by som sa rád dotkol niektorých. Spomenul tu pandémiu v súvislosti so štátnou karanténou a teda tou amnestiou, ktorá bola schválená vo vzťahu k štátnej karanténe. Tam zase bol problematický ten, tá druhá časť tej amnestie, ktorá v podstate amnestovala porušovanie pravidiel, ktoré boli legálne a ktoré mali chrániť občanov a pri ktorých nebolo preukázané, že by boli neprimerané, a čo teda nie je dobré z hľadiska, dobrý signál z hľadiska, z hľadiska štátu a to, ako sa štát pozerá na dodržiavanie pravidiel v takej extrémnej situácii, ako je napríklad pandémia. My sme tu zhodou okolností včera diskutovali o opatreniach počas, počas pandémie v súvislosti teda s pôsobením vládneho splnomocnenca pána Kotlára a tiež sme viacerí konštatovali, že ani z hľadiska manažmentu, ani z hľadiska nastavenia legislatívy nebol, nebolo všetko v poriadku. Ja som to zažíval ako vládny poslanec, museli sme mnohé veci meniť, lebo nielenže štát nebol pripravený tým, že neexistovali ochranné pomôcky v Štátnych hmotných rezervách, ale ani legislatíva nebola pripravená na pandémiu a na taký potrebný rozsah opatrení. A jeden z tých dôležitých aspektov bol, bol aj aspekt ľudskoprávny, a tu chcem teda oceniť aj činnosť vašej predchodkyne pani profesorky Patakyovej, ktorá upozorňovala na problémy v uplatňovaní protipandemických opatrení, robila to podľa môjho názoru veľmi vhodným spôsobom, teda jednak, jednak upozorňovala, ale robila to zdržanlivo vzhľadom k vážnosti situácie a vzhľadom k uvedomeniu si, že tie opatrenia sú potrebné, ale mali by byť robené tak, že iba v nevyhnutnej miere zasahujú do ľudských práv a sú primerané tomu účelu, na ktorý slúžia, a, žiaľ, tá legislatíva nebola nastavená tak, aby tieto požiadavky registrovala. Neexistovala napríklad nejaká jasná možnosť súdneho prieskumu, to sme sa snažili postupnými zmenami zákona napraviť, a teda vítam tú informáciu, ktorá zaznela, že v spolupráci s Generálnou prokuratúrou pripravujete legislatívnu iniciatívu, ktorá by mala viesť k tomu, že v budúcnosti ak sa takáto vyskytne, tak krajina bude pripravená aj z legislatívneho hľadiska tak, aby boli rešpektované ľudské práva a verím, že Národná rada alebo teda vláda, asi by bolo namieste, aby vláda prišla s takou iniciatívou, si teda pozorne prečítam, s čím sa, s čím prídete aj s Generálnou prokuratúrou.
Zaznamenal som tu aj tú informáciu o tých zmluvách o voľbe občianstva, o dvojitom občianstve, jednak o tej zmluve ešte z čias Sovietskeho zväzu, a podobne to bolo aj so zmluvou s Maďarskom, kde teda podobný princíp oberal o možnosť, o možnosť občianstva detí zo zmiešaných manželstiev a teda Národná rada v novembri minulého roku vyslovila súhlas s vypovedaním oboch, oboch zmlúv, takže tam nastal, nastal v minulom roku citeľný pokrok, lebo bol, bol to problém, na ktorý dlhodobo viacerí, viacerí vrátane verejného ochrancu práv upozorňovali.
No a, samozrejme, tá správa je, správa je podrobná, rieši množstvo porušení ľudských práv a množstvo, množstvo problémov, a tu by som chcel len poznamenať, že keby sme žili v normálnej alebo v normálnejšej situácii ako dnes, tak verejný ochranca práv by sa venoval skôr takým subtílnejším právam, skôr právam druhej a tretej generácie ako tým základným politickým a občianskym právam, skôr nejakým parciálnym veciam ako, ako veciam systémovým, skôr možno nejakým restom z minulosti ako aktuálne schvaľovanej legislatíve, ktorá môže byť problematická z hľadiska základných práv, a možnože viac uplatňovaniu alebo nedostatkom v aplikačnej praxi ako, ako chybám a obmedzeniam základných práv v legislatíve. A áno, aj tým témam sa tá správa venuje, sociálnym právam, poskytovaniu zdravotnej starostlivosti, správaniu sa polície k ľuďom, správaniu sa k ľuďom, ktorí majú nejakým spôsobom obmedzenú slobodu, a situácii cudzincov. Problém je, že na Slovensku v ostatnom čase sú problematizované aj tie základné práva prvej generácie, práva politické, práva občianske.
Bol tu spomenutý zákon o slobode náboženskej viery. Tých 50-tisíc veriacich ako podmienka na registráciu novej cirkvi, to nie je nejaký prežitok z dávnej minulosti, že to tu tak odjakživa bolo, to je účelová novela schválená vo volebnom období 2016 – 2020 a explicitne zameraná proti možnosti, aby sa islam registroval ako cirkev alebo náboženská spoločnosť na Slovensku. Ten prach bol postupne zvyšovaný od 10- cez 20- až po 50-tisíc, čo teda zdá sa, zdá sa prakticky nedosiahnuteľné a je to evidentne diskriminačné, a opäť vítam avizovanú iniciatívu pána verejného ochrancu práv, že sa v tejto veci chce obrátiť na Ústavný súd.
Ale máme tu aj v tomto volebnom období aktuálne útoky na základné práva a slobody zakotvené v legislatíve. Už spomenutý zákon o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý nabúrava, spochybňuje právo vyhľadávať informácie a povinnosť štátnych a verejných orgánov poskytovať informácie verejnosti. Máme tu ohrozenie a obmedzenie práva združovať sa. Tá hanebná novela zákona o neziskových organizáciách, ktorá pôvodne bola myslená ako lex zahraničný agent podľa ruského vzoru, potom sa vo výbore zmenil na zákon o lobingu prijatý pozmeňujúcim návrhom na pôde ústavnoprávneho výboru. Ale zákon o lobingu iba pre mimovládne neziskové organizácie, nie pre iné subjekty, ktoré vykonávajú, vykonávajú podobnú činnosť. Nakoniec aj na základe nejakých nezhôd vo vládnej koalícii aj toto bolo vypustené, ale ostali tam viaceré problematické body, napríklad stiahnutie zákona o slobodnom prístupe k informáciám na mimovládne neziskové organizácie, ktoré získali nejaké verejné prostriedky, čo už samé osebe je zvláštny princíp a asi ústavne sporný. A opäť, diskriminácia, prečo len mimovládne neziskové organizácie, prečo nie firmy, politické strany, cirkvi, ak zákonu o slobodnom prístupe k informáciám majú, majú podliehať mimovládne neziskové organizácie. Lebo aj tie iné subjekty poberajú podporu z verejných zdrojov.
Už tu spomínaný zásah alebo možný zásah do zhromažďovacieho práva cez takzvaný lex atentát vo všetkých v týchto, v týchto legislatívnych iniciatívach bol aj pán verejný ochranca práv aktívny aj v čase ich schvaľovania, v niektorých prípadoch aj po ich schválení. Ja len teda dúfam, že nebude mať pán verejný ochranca práv reálny problém s ďalším pokusom zasiahnuť do združovacieho práva, ten teraz do práva združovať sa v politických stranách alebo do volebného práva, lebo pán premiér Fico opakovane avizuje, že by si želal zmenu politického systému, že na Slovensku je príliš veľa politických strán, že by sa mal obmedziť počet politických strán, že by sa malo nejako zabezpečiť, aby (kýchnutie v pléne), na zdravie, aby vláda mohla vykonávať svoj mandát dlhšie ako jedno volebné obdobie a dáva nám za vzor krajiny ako komunistická Čína, komunistický Vietnam alebo autoritatívny Uzbekistan. Teda krajiny, ktoré majú ďaleko od systému liberálnej demokracie, majú ďaleko od dodržiavania, rešpektovania základných práv a slobôd. Čiže želajme si, aby to ostalo iba v podobe, v podobe rečí, lebo v opačnom prípade nám pán verejný ochranca práv bude musieť napísať veľa listov a zrejme sa aj obracať na Ústavný súd.
Posledná vec. Chcem teda oceniť aktuálnu iniciatívu zo strany pána verejného ochrancu práv a ten ďalší z jeho listov, kde upozorňuje na možné úskalia novely ústavy, ktorá je v legislatívnom procese, ide o vládny návrh, a teda najmä to spochybnenie prednosti našich záväzkov v oblasti ľudských práv a slobôd, ktoré vyplývajú či už z európskeho práva, alebo z medzinárodných zmlúv, tak si dovolím pár viet zacitovať: „Súčasťou navrhovanej novely ústavy je aj odňatie prednosti ľudských práv a slobôd vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv a práva Európskej únie pred slovenskými zákonmi v špecifických otázkach, ako sú ochrana života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj súvisiace rozhodovanie v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia. Verejný ochranca práv pripomína, že takáto výhrada môže byť nielen v rozpore s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ale taktiež predstavuje precedens, ktorý by mohol v budúcnosti viesť k obmedzeniu existujúceho európskeho štandardu ľudských práv, a to nielen v kultúrno-etických otázkach, ale aj v oblastiach ako osobná integrita, osobná sloboda, ľudská dôstojnosť, sloboda prejavu alebo volebné právo."
Čiže ešte raz, za mňa ďakujem, pán verejný ochranca práv, za vašu, za vašu činnosť aj v minulom roku, aj v tomto roku. Ľudské práva sú dôležité, inštitút verejného ochrancu práv je dôležitý a teraz som rád, že ste už tretím v rade verejných ochrancov práv, ktorí napĺňajú zmysel tohto inštitútu tak, ako bol zadefinovaný v slovenskej ústave.
Ďakujem.