Vážený pán predkladateľ, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, sme v skrátenom legislatívnom konaní k návrhu novely zákona o informačných technológiách vo verejnej správe a rokujeme o návrhu, ktorý bol do parlamentu doručený v novembri. A teda chcel by som len poukázať na absurdnosť celého procesu, lebo včera som o tom hovoril vo vystúpeniach aj k návrhu na skrátené legislatívne konanie, aj v prvom čítaní, ale, bohužiaľ, tie absurdnosti pribúdajú a len ukazujú zmätočný spôsob, akým postupuje Národná rada vďaka prístupu koaličnej väčšiny. Nebudem sa teda vracať už k tým veciam, o ktorých som hovoril včera, poviem iba o tých nových absurdnostiach.
Rokujeme o návrhu zákona, ktorý bol do parlamentu doručený v novembri minulého roku, to už je viac ako päť mesiacov. Keby si našla koalícia čas, keby nemala iné priority, riešiť seba, svojich ľudí, Úrad na ochranu oznamovateľov, politickú pomstu a podobne, mohol byť tento zákon prerokovaný v riadnom legislatívnom procese. Nie, prišiel návrh na skrátené legislatívne konanie, o ktorom sa rokovalo tiež až s odstupom február, marec, apríl, dvoch mesiacov. Zvláštne. A teraz na tejto schôdzi sa to sfúkne za dva dni. Včera sme začali rokovať nie o návrhu zákona, o návrhu na skrátené legislatívne konanie, schválil sa návrh na skrátené legislatívne konanie, poobede sa schválil zákon v prvom čítaní, dnes ráno boli alebo mali byť výbory a dnes o jedenástej hodine bude zákon definitívne schválený v treťom čítaní. Zákon, ktorý visí v parlamente viac ako päť mesiacov a za dva dni sa musel, musel, musel stihnúť. Ja tomu naozaj, že úprimne nerozumiem, že prečo napríklad aspoň nebol vytvorený priestor na normálne rokovanie výborov. Lebo o deviatej začalo rokovanie, 8.15 h bol zvolaný ústavnoprávny výbor, 8.30 h bol zvolaný gestorský výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Ten ústavnoprávny výbor sa ani nekonal, lebo mesto bolo upchaté a poslanci nestihli prísť v dostatočnom počte. Čiže na ústavnoprávnom výbore ani nemohla prebehnúť žiadna diskusia a nemohol ústavnoprávny výbor ten návrh zákona posúdiť. A z akého dôvodu? Čo by sa stalo, keby sa nerokovalo hneď, ale až o týždeň v druhom čítaní v pléne? No nič. Nemalo by to žiadny vplyv na účinnosť zákona, miliardové dopady na príjmy z plánu obnovy, ani nič podobné. Jednoducho len vy ste tak zvyknutí, že skrátené konanie, to je za dva dni a za dva dni sa to sfúkne aj v prípade, že je to zákon, ktorý tu leží päť mesiacov.
Ďalší dôsledok, absurdný dôsledok, je, že poslanci nemali k dispozícii stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva, ktoré sa nevypracúvava, oficiálne stanovisko, v situácii, keď je skrátené legislatívne konanie, a ktoré nám pomáha, nám všetkým, poslancom pomáha, aby tie zákony boli čo najlepšie a upozorňuje na chyby, teraz sme ho nemali k dispozícii. Hoci dôvod, prečo sa nevypracúvava v skrátenom legislatívnom konaní, je ten, že áno, býva to veľmi rýchle, niekedy zo dňa na deň, tak to odbor legislatívy a aproximácie práva nestihne pripraviť, teraz by to nepochybne stihol. Ja predpokladám, že oni dali aj nejaké vyjadrenie, ale nebolo to to oficiálne stanovisko, ktoré dostali k dispozícii všetci, všetci poslanci. No a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj mal na to utešenú polhodinku, aby o takomto zákone rokoval. A teda na rozdiel od ústavnoprávneho výboru aspoň bol uznášaniaschopný, lebo to tí členovia príslušného výboru stihli, schválili tam pozmeňujúci návrh pol hodinu pred začiatkom rokovania v druhom čítaní v pléne. Je to úplne absurdné, takto sa to nemá robiť.
Druhá vec, chcel by som zopakovať tú otázku, ktorú som položil už dvakrát a na ktorú som nedostal doteraz odpoveď od pána ministra Migaľa, a síce, či sa to dá stihnúť. Ja som kládol
=====
-----------------------------------------
Takto sa to nemá robiť.
Druhá vec, chcel by som zopakovať tú otázku, ktorú som položil už dvakrát a na ktorú som nedostal doteraz odpoveď od pána ministra Migaľa, a síce, či sa to dá stihnúť. Ja som kládol viaceré otázky, na niektoré som dostal odpoveď, na niektoré som dostal také odpovede, že som si musel domýšľať tú skutočnú odpoveď, ale som si ju domyslel, ale na toto som nedostal. Toto zaznelo v úplne prvom vystúpení ešte k návrhu na skrátené legislatívne konanie. Hovorila o tom bývalá pani ministerka, súčasná pani poslankyňa Veronika Remišová, že či sa to dá stihnúť. Pýtal som sa to aj ja v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu v rozprave v prvom čítaní. Pán minister vždycky tak uznanlivo prikývol hlavou, že dobré otázky a korektné vystúpenie, ale na toto som nedostal odpoveď a naozaj by ma to zaujímalo, že ako to vidí, že či ak parlament dnes schváli a pán prezident podpíše a vyjde to v Zbierke zákonov, či je tým vec vybavená, alebo to treba za tie štyri mesiace aj technicky zrealizovať a či sa to teda podarí technicky zrealizovať a či je to tak pripravené, že s tým nebude žiadny problém. Ešte som sa chcel na to spýtať na ústavnoprávnom výbore, tam som predpokladal, že bude priestor a dokonca bude aj šanca teda dotlačiť predkladateľa alebo zástupcu predkladateľa k odpovedi, ale, žiaľ, ústavnoprávny výbor nebol, takže som nemal možnosť sa na to spýtať.
Tretia vec, ktorú chcem povedať, je, chcem nadviazať na vystúpenie aj včerajšie, aj dnešné pána poslanca Horeckého, ktorý upozornil na problémy v obsahu, na duplicitu zavádzaných povinností, na zvýšenie byrokratickej a administratívnej záťaže, na to, že isté povinnosti vyplývajú zo zabezpečovania kybernetickej bezpečnosti a iné z bezpečnosti informačných technológií a vzniká tým neprimeraná alebo zbytočná administratívna záťaž a dvojkoľajnosť v podstate v tej istej veci. A ja teda nemám na to odpoveď, ale predkladateľ by mal mať na to odpoveď, mal by vedieť teda vysvetliť, že nie, pán poslanec Horecký sa mýli, je to úplne v poriadku, sú to dve úplne odlišné veci, netreba to nijako spájať a ten rozdiel je v tom, že toto je kybernetická bezpečnosť, toto je bezpečnosť informačných technológií, nemajte obavy, pán poslanec, je to v poriadku. Alebo by mal pán minister povedať, že áno, je to problém, pracujeme na tom, snažíme sa to vyriešiť takto a takto. Ale ja som tie odpovede zatiaľ nepočul, nebol som teda na výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj, či tam prebehla plodná a konštruktívna diskusia na túto tému, ale obávam sa, že skôr nie. A je to tiež otázka, ktorá si zaslúži odpoveď a ku ktorej by sa mal pán minister vyjadriť, keď už sa nevyjadril včera v prvom čítaní.
Tak nielen my ako poslanci, ale aj verejnosť si zaslúži vedieť, či zavádzajú sa tu nejaké povinnosti, aby sme vyhoveli nejakým plánom, požiadavkám z plánu obnovy, ktoré sú inak zbytočné, ale teda aby sme získali nejaké desiatky miliónov eur z Európskej únie, no tak proste zaťažíme verejnú správu ďalšími zbytočnými duplicitnými administratívnymi povinnosťami. Alebo to treba vysvetliť, že nie, nie je to tak a nie je to tak preto a preto. A opäť je problém, že sme v skrátenom legislatívnom konaní, lebo keby sme boli v riadnom legislatívnom konaní, tak by o tomto návrhu zákona sa v druhom čítaní rokovalo vo výbore na riadnej schôdzi výboru, kde by bol dostatok času, nie štvrťhodina, ako mal rokovať ústavnoprávny výbor, alebo polhodina, ako rokoval výbor alebo teda mal rokovať výbor pre verejnú správu a bol by čas jeden mesiac, kedy by poslanci mohli tlmočiť svoje výhrady, a predkladateľ, pokiaľ má záujem, by sa im mohol snažiť ich vysvetliť a odpovedať na ne. To sa ale nestalo, a to je teda ďalšia vizitka tejto vládnej koalície a dôsledok absurdne uchopeného skráteného legislatívneho konania.
Záverom mi dovoľte oceniť, že včerajší apel pána ministra Tarabu zabral, aj pán poslanec Lackovič, aj pán podpredseda Danko prišli do parlamentu s kravatou.
Ďakujem.
