Vážený pán predkladateľ, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, rokujeme o poslaneckom návrhu novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorý sa týka podmienok vyhlásenia referenda. Tým predchádzajúcim postupom Národnej rady, keď, ako tu už zaznelo, dvaja ministri ušli zo sály, mali uvádzať body a neuviedli ich, a následne pán poslanec Jarjabek vystúpil a odišiel zo sály a stiahol svoj bod, tak rokujeme tu nečakane, lebo sa predpokladalo, že o tomto bode sa bude rokovať až niekedy zajtra. Ja napríklad by som sa určite prihlásil písomne do rozpravy, aby som mal minimálne 20 minút na vyjadrenie k tomuto návrhu zákona, pretože je to dôležitý návrh zákona, ale pre koalíciu zjavne nie.
Tento návrh prišiel do parlamentu a mal ambíciu zmeniť podmienky vyhlásenia referenda, teda zmeniť rozsah údajov, ktorý je občan povinný uviesť v petícii na vyhlásenie referenda. Ten deklarovaný zámer bol v zásade akceptovateľný alebo teda ten účel, ktorý sledoval, aby bolo možné nejakým spôsobom overiť, či naozaj 350-tisíc voličov sa podpísalo pod návrh, pod petíciu s návrhom na vyhlásenie referenda.
Ale už v prvom čítaní bolo zjavné, že sú vážne pochybnosti o tom, či je ten nástroj adekvátny a či je primerané vyžadovať od občanov, ktorí žiadajú vyhlásenie referenda, aby uvádzali rodné číslo. Čiže či ten verejný záujem na tom, aby bolo možné skontrolovať, či tam nie sú nejaké falošné podpisy, je naozaj dostatočne silný, aby vyvážil to, že ľudia budú dávať svoje rodné číslo, čo je citlivý údaj, členom petičného výboru a potom niekto s ním bude nakladať, čo môže pôsobiť aj odradzujúco na ochotu podpisovať takéto petície, pretože čím viac tých údajov sa vyžaduje, tým menej ľudí je ochotných podpísať sa pod nejakú takúto vec.
Myslím, že sme o tom hovorili aj v prvom čítaní a stanovisko parlamentnej legislatívy je veľmi podobného charakteru. Aj parlamentná legislatíva upozornila na to, že je to príliš invazívny zásah. A zrejme aj pod vplyvom stanoviska parlamentnej legislatívy prišiel pozmeňujúci návrh, ktorý v ústavnoprávnom výbore nahradil požiadavku uvádzať rodné číslo požiadavkou uvádzať dátum narodenia. Aj pri tomto možno mať pochybnosť, či ten zásah nie je príliš intenzívny, či naozaj je to nevyhnutné z hľadiska dosiahnutia cieľa, ktorý predkladatelia sledujú. Ale áno, je to menej vážny zásah, je to menej citlivý údaj, uvádza sa aj v niektorých prípadoch aj verejne, teda o niektorých ľuďoch je tento údaj známy. Čiže je to, povedal by som, taká zmena k lepšiemu.
Druhá vec, ktorá vyvolávala pochybnosti, je to skoré nadobudnutie účinnosti, respektíve po nadobudnutí účinnosti iba tá 10-dňová lehota, podľa ktorej môžu byť predložené petície za vyhlásenie referenda podľa doterajších predpisov, teda bez toho rodného čísla alebo, keď sa to zmení, bez dátumu narodenia. A toto je ďalšia vec, na ktorú upozorňuje Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady. A teraz zacitujem z ich stanoviska: "Vzhľadom na počet občanov, ktorých podpora je potrebná v prípade petície žiadajúcej o vyhlásenie referenda, a z toho vyplývajúcu organizačnú a časovú náročnosť zhromažďovania podpisov pod petíciu, sa navrhovaná 10-dňová lehota môže javiť ako neprimerane krátka a v rozpore s princípom právnej istoty vyplývajúcim z čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj s ním spojenou ochranou legitímnych očakávaní adresátov právnych noriem, ktorá ich chráni pred náhlymi a neočakávanými zmenami pravidiel, na ktoré sa adresáti právnych noriem spoliehali." 122-2
Vsuvka: To je niečo, ako keď sa spoliehate na to, že keď začne rozprava k nejakému bodu a prihlási sa do nej 16 poslancov, tak tá rozprava neskončí po pol hodine. Keď chcete vystúpiť k nasledujúcemu bodu, tak nepredpokladáte, že o pol hodinu budete musieť k nemu vystupovať. Koniec vsuvky a pokračujem stanoviskom odboru legislatívy. "Dávame preto na zváženie podstatne predĺžiť navrhovanú 10-dňovú lehotu alebo upraviť dátum nadobudnutia účinnosti návrhu zákona tak, aby bola zabezpečená dostatočne dlhá legisvakačná lehota na prispôsobenie sa novým podmienkam."
Ja som sa na ústavnoprávnom výbore spýtal predkladateľov, či nechcú zapracovať aj tú druhú pripomienku odboru legislatívy a bolo mi povedané, že nie. A priznám sa, že tomu, tomu až nerozumiem, lebo mal som podozrenie, že keď ste ten návrh dávali do legislatívneho procesu, že to súvisí s petičnou akciou, ktorú realizuje strana Demokrati, ktorá smerovala alebo smeruje k vyhláseniu referenda. V tom čase totiž ešte nemali vyzberaných tých 350-tisíc podpisov a keby sa ten legislatívny proces nespomaľoval, tak ako sa spomaľoval aj vo vzťahu k skráteným legislatívnym konaniam viacerým, ktoré sme tu dnes mali na programe, tak by pokojne ten návrh zákona mohol nadobudnúť účinnosť skôr, ako by Demokrati zozberali potrebných 350-tisíc podpisov a odovzdali pánovi prezidentovi do Prezidentského paláca svoju petíciu. A v tom prípade by celá tá petícia bola zbytočná, pretože zmenou zákona a zmenou podmienok by došlo k tomu, že chýbal by tam údaj, ktorý zákon vyžaduje. Lebo mohli by to zberať nanovo. A za 10 dní, možno by im to nestačilo. No ale natiahol sa legislatívny proces. Demokrati zozberali potrebný počet podpisov aj s rezervou, odovzdali to do Prezidentského paláca, čiže ich sa to už netýka. Čiže v tejto chvíli je to otázka skôr nejakej právnej čistoty a ochoty rešpektovať to, že zákony sa nemajú meniť náhle a že má byť vytvorený priestor, pretože ak niekto začal zberať podpisy pod referendum za istých právnych podmienok, tak sa to nemá teraz účelovo zmeniť. A ja teraz neviem o žiadnej konkrétnej petičnej akcii, ktorá by teraz prebiehala, ktorej by sa to mohlo dotknúť, ale tým skôr nerozumiem tomu, prečo nie sú predkladatelia ochotní zohľadniť názor parlamentnej legislatívy. Tu nejde o to, že je to názor mňa ako opozičného poslanca alebo že to napíše nejaký novinár, alebo že je to nejaký právny názor externého právnika, to je názor parlamentnej legislatívy, ktorá nám všetkým pomáha, aby sme prijímali čo najlepšie zákony, a nie z hľadiska toho, že aké máme hodnoty a čo, čo chceme vecne presadzovať, ale z hľadiska toho, aby tie zákony boli z legislatívneho hľadiska čo najlepšie, aby boli v súlade s európskym právom, v súlade s ústavou, aby neboli navzájom v konflikte, aby bol zachovaný princíp právnej istoty. A vy ten princíp právnej istoty svojím návrhom zákona, tak ako je stále predložený a ako odmietate zohľadniť tú druhú pripomienku Odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, stále presadzujete a zrejme aj v tejto podobe schválite, čomu, úprimne sa priznám, nerozumiem. Nič by vám to nespravilo, ak by účinnosť bola odložená alebo ak by to prechodné obdobie desiatich dní bolo predĺžené. Tak len apelujem na navrhovateľov, ale keďže sa to zbehlo tak rýchlo, tak predpokladám, že už sa nič nestane.
???????Ďakujem.
