Videokanál poslanca

Takže predkladateľom z HLAS-u sa nebudem prihovárať, lebo z predkladateľov z poslancov HLAS-u tu nie je nikto prítomný. Teda tak veľmi im záleží na tomto návrhu, že v piatok poobede po 14:00 nie sú v parlamente a teraz ja nezvyknem si ťaškať, že aká je tu prázdna sála, ale že by aspoň predkladateľ, ktorý navrhuje zmenu ústavy, bol prítomný pri tom, keď sa rokuje o jeho návrhu, tak to by som teda očakával. Ale máme tu aj pani predkladateľku zo Slovenskej národnej strany aj pána spravodajcu zo Slovenskej národnej strany, čo je teda druhý okruh návrhov alebo teda druhá dvojica návrhov. Takže mal by som sa prihovoriť, lebo Slovenská národná strana sa označuje za konzervatívnu stranu. A ja sa tiež považujem za konzervatívca, napriek tomu, že máme veľmi málo spoločných názorov, ale jedným zo základov konzervatívneho prístupu, ako to aspoň ja chápem, je, že veci, ktoré fungujú, by sa nemali meniť. Veci, ktoré sú osvedčené, ktoré sú v poriadku, ktoré skúsenosť ukazuje ako vhodné, nespôsobujúce nejaké vážne problémy, tak nie je ich potrebné meniť. To je aspoň moje chápanie konzervativizmu alebo jedného zo základných konzervatívnych princípov. A štvorročné volebné obdobie, ako pre samosprávy, tak pre parlament, sa podľa môjho názoru osvedčilo. Funguje, nespôsobuje žiadne vážne problémy. A samozrejme, že pre ľudí, ktorí sa nepovažujú za konzervatívcov, ten argument nemusí platiť, lebo môžu si myslieť, že niečo zmeníme a jak veci znova začnú lepšie fungovať, ešte lepšie ako teraz, ale ja zastávam názor, že veci, ktoré fungujú a štvorročné volebné obdobie funguje, by sa len tak bez nejakých vážnych dôvodov meniť nemali. Je v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobá tradícia, že volebné obdobie, aj samospráv, aj parlamentu, je štvorročné, je to stabilné, je to overené v praxi, je to zaužívané a neexistuje žiadny vážny dôvod, aby to takto nemohlo fungovať aj ďalej. A teraz špeciálne vo vzťahu k tým samosprávam, lebo tá argumentácia, ktorú používajú predkladatelia, jednak tí z HLAS-u, ktorí tu nie sú a ktorí navrhujú predĺžiť funkčné obdobie iba samosprávam, ale aj argumentácia predkladateľov návrhu zo strany SNS sa týka primárne tých samospráv. K tomu predĺženiu volebného obdobia Národnej rady to tam máte tak veľmi diétne zdôvodnené. To ste tam iba tak ako prilepili, ale nejakú argumentáciu k predĺženiu volebného obdobia samospráv tam máte. A teda paradox, kľudne, že tie samosprávy fungujú a fungujú relatívne dobre, fungujú častokrát lepšie ako štát, štátna správa a celoštátna politika. Nie je to bez problémov, ale to rozhodne nesúvisí s tým, tie problémy, ktoré tam sú, že by mali starostovia alebo primátori iba štvorročné volebné obdobie. A teraz sa zrazu dozvedáme, že riešením neexistujúceho problému má byť predĺženie volebného obdobia zo štyroch na päť rokov, argumentuje sa tým, že tie štyri roky nestačia, že je to málo. Prvá vec, ktorá mi napadla, keď som sa o tom návrhu dopočul alebo teda o tých úvahách na predĺženie funkčného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov, že sa to nestíha. No tak americký prezident má štyri roky svoje volebné obdobie. Americký prezident musí stihnúť to, čo chce stihnúť za štyri roky. Snemovňa reprezentantov v Kongrese Spojených štátov sa dokonca každé dva roky volí. A ten americký politický systém funguje relatívne dobre už vyše 200 rokov. Teraz tam majú nejaké výkyvy, ktoré súvisia s aktuálnym prezidentom Donaldom Trumpom, ale to nijako nesúvisí s dĺžkou volebného obdobia amerického prezidenta alebo amerického Kongresu. Takže prečo, keď štyri roky stačia americkému prezidentovi, tak štyri roky nemajú stačiť starostom, primátorom a županom. Hovorí sa aj o tom, že veď aj v iných európskych krajinách je to päť rokov samosprávy, niekde dokonca šesť rokov, čo je teda európsky štandard. Áno, existujú krajiny, kde majú samosprávy dlhšie volebné obdobie. Existujú krajiny, kde majú aj parlamenty, kde majú dlhšie volebné obdobie. Ale štandard, to, čo je najčastejšie a čo nám hovorí aj analýza Parlamentného inštitútu, ktorú na túto tému vypracoval, je, že práve štvorročné volebné obdobie je najrozšírenejšie v Európe. Päť rokov nie je výnimočné, ale nie je to štandard. Je to jedna z alternatív a nie je ani známe, že by tie krajiny, ktoré to zmenili, že predĺžili si zo štyroch na päť rokov, tak že by tie štyri roky nefungovali. A ak sa tam menilo, tak to bolo vždycky súčasť nejakého širšieho balíka reforiem, zmeny nastavenia samosprávy, čo možno by mohlo mať zmysel. Ja si nemyslím, že štyri roky je problém, ale keby to bolo súčasťou nejakej väčšej reformy verejnej správy, dobre, dá sa o tom uvažovať, ale len tak vytrhnuté z kontextu, iba zmeníme nejaké čísla. Miesto čísla 4 bude v zákone č. 5. Čo sa tým vyrieši? Podľa môjho názoru nič. Používa sa argument, že málo času na projekty, málo času na investície, zacitujem z dôvodovej správy neprítomných poslancov HLAS-u, ktorí argumentujú, že opakovane artikulovaným záverom tých diskusií je potreba zosúladenia dĺžky volebného obdobia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy s reálnymi časovými nárokmi na prípravu, schvaľovanie a implementáciu strategických rozvojových dokumentov. Väčšina kľúčových strategických dokumentov týchto samospráv je koncipovaná v päťročnom časovom horizonte. Súčasná dĺžka volebného obdobia vytvára objektívny nesúlad medzi politickým mandátom volených predstaviteľov a cyklom strategického riadenia územného rozvoja, čo v praxi vedie k diskontinuite rozhodovania a oneskoreniam v realizácii projektov a znižovaniu efektívnosti verejných investícií. Ale to je úplný nezmysel. A ak to aj trvá viac ako štyri roky, no tak častokrát tie projekty idú naprieč volebnými obdobiami a trvajú viac ako štyri, ale viac ako päť rokov. A čiže ani by to nemalo fungovať tak, že jedno volebné obdobie robí sa niečo, druhé volebné obdobie všetko, čo sa robilo predtým, sa ukončí, zmení a ide sa robiť niečo iné. Veď takto v samospráve preboha nefunguje. Jednak aj tie mandáty sa niekedy potvrdia a starosta pokračuje vo funkcii, ale hlavne aj keď sa zmení vedenie samosprávy, tak veľmi často v tých rozrobených projektoch sa pokračuje. Za jedného starostu sa objaví nejaká myšlienka, pripraví sa projekt, za druhého starostu sa na to zložia investície, obstará sa dokumentácia, získa sa stavebné povolenie a až za tretieho starostu sa ten projekt dokončí. To je úplne bežná situácia, nie je na tom nič zvláštne, nič zlé, ani nič také, čo by nemalo byť. Naopak, práve takto by to malo byť. Druhá vec je, že ak máme príliš veľa byrokracie, ak štyri roky na realizáciu projektov je málo, že príprava trvá dlho, verejné obstarávanie, obstarávanie nejakej dokumentácie, povoľovanie, čerpanie eurofondov a tak ďalej. Ak je to pravda, tak riešením predsa má byť zjednodušenie tých procesov, lepšie nastavenie tých procesov, nie predlžovanie volebného obdobia, lebo to potom by sme mohli na 10 rokov predĺžiť volebné obdobie, nie na päť, aby sa to všetko stihlo, nie predlžovať politikom mandát, ale nastavovať procesy tak, aby boli funkčné. Čiže ak by aj ten problém bol v tom, čím sa argumentuje, tak to riešenie nie je v predĺžení mandátu, ale v skrátení tých procesov. Ale miesto reformy verejnej správy tu máme reformu kalendára. Miesto odstraňovania byrokracie alebo jej aspoň zníženia sa navrhuje predĺženie volebného obdobia. A nechce ťahať ani tá logika, že strategické dokumenty sú na päť rokov. No ale však veď keď tá nová samospráva nastúpi, tak neschváli strategický dokument hneď po svojom nástupe, najmä, ak sa pripravuje nejakým participatívnym spôsobom, tak nejaký čas to trvá. Tak aj tak to má presah. Aj tak to bude mať presah aj do ďalšieho obdobia. Ďalší argument, ktorý zaznieva vo verejnej diskusii, lebo však toto sa stalo predmetom verejnej diskusie, je, že to štvorročné obdobie je de facto iba dvojročné, lebo veď prvý rok sa starosta, ktorý príde ako nový do funkcie, iba rozkukáva, rozhliada sa, adaptuje sa, potom dva roky pracuje a ten posledný rok je vlastne už kampaň a už sa nič nestíha. Niekedy to tak funguje aj na celoštátnej úrovni, ale toto tiež nie je dobrý argument, lebo toto je argument skôr proti tým starostom a primátorom, županom, vládnym politikom, ktorí prídu do funkcie bez toho, aby boli rozkukaní, bez toho, aby vedeli, do čoho idú, zorientovaní v tej téme. A teda, ak rok pred voľbami sa už nevenujú ničomu inému, iba kampani a nerobia robotu, ktorú majú robiť, tak je problém skôr v tých politikoch ako v dĺžke volebného obdobia. A neplatí ani ten argument, že predstavitelia samosprávy sú vo funkciách iba štyri roky. Však sú tu starostovia, primátori, ktorí sú vo funkciách 4, 5, 6. A neplatí ani ten argument, že predstavitelia samosprávy sú vo funkciách iba štyri roky. Však sú tu starostovia, primátori, ktorí sú vo funkciách štyri, päť, šesť, sedem volebných období, teda 16, 20 aj viac rokov. A to nie je teória, to je prax. Ak starosta robí dobrú robotu alebo robotu, ktorú ľudia ocenia, no tak ho znovu zvolia. Nemá štyri roky, má osem rokov, 12 a volia ho znova a znova. A pozrime sa napríklad na aktuálne vedenie Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tvoria starostovia a primátori. Pán Božík je primátorom od roku 2010, štyri volebné obdobia. Pán Červeňák, prvý podpredseda ZMOS-u, takisto od roku 2010 štyri volebné obdobia, pán Tréger, podpredseda ZMOS-u a predseda Komory miest, ten od roku 2006, čiže už päť volebných období. Pani Božena Kováčová, podpredsedníčka ZMOS-u a predsedníčka Komory obcí. Tá je dokonca od roku 2002, čiže šesť volebných období. Michal Sýkora, čestný predseda, ten je už vyše deväť volebných období. Martin Chren, podpredseda Komory miest, je druhé volebné obdobie od roku 2018. Vladimír Maňka, podpredseda Komory miest od roku 2022, ale predtým bol ešte tiež dvakrát. Ján Fenčák, podpredseda Komory obcí, tretie volebné obdobie od roku 2014 a pani Martina Kubišová, podpredsedníčka Komory obcí, od roku 2010 štyri volebné obdobia. A nie je to nijako výnimočné v podmienkach slovenskej samosprávy. Takže ten argument, že starostovia majú málo času, jednoducho nesedí. Oni ten čas majú a majú ho vďaka dôvere voličov, ktorí ich zvolia, nie vďaka tomu, že sa im umelo predĺži funkčné obdobie a dĺžka ich mandátu. A to som ja ich nekritizoval, že sú tak dlho starostami. Jednoducho robia si svoju robotu, ich voliči to oceňujú, tak majú na svoju robotu viac ako štyri roky. A chcem ešte poukázať na jednu vec tej analýzy Parlamentného inštitútu. Tá analýza veľmi korektne hovorí, že dĺžka volebného obdobia je len jeden parameter a dokonca ho označuje za do istej miery mechanický. To znamená, že tento parameter sám o sebe nevysvetľuje kvalitu fungovania samosprávy ani nepostihuje všetky podstatné aspekty, s čím sa dá len súhlasiť, ale predkladatelia robia úplný opak. Robia z dĺžky volebného obdobia akoby kľúčový parameter, kľúčovú otázku k fungovaniu systému samosprávy. Z politického hľadiska je zvláštne, že máme na stole dva návrhy od dvoch koaličných strán. Tie návrhy sú rôzne. Návrh SNS predĺžiť mandát alebo volebné obdobie samosprávam aj Národnej rade a návrh HLAS-u predĺžiť volebné obdobie iba samosprávam. Ani v rámci koalície nie je zhoda. Pritom, keď sa má meniť ústava, no tak mala by existovať zhoda nielen v rámci koalície, ale naprieč koalíciou a opozíciou, lebo však koalícia nemá 90 hlasov. Ak by taký návrh mal prejsť, tak by mal mať podporu prinajmenšom časti opozície, ale teda v optimálnom prípade, ak sa má meniť ústava, tak by k tomu mala prebehnúť nejaká diskusia, mala by byť zhoda koalície a opozície, že niečo nefunguje v ústave a ideme to teraz zmeniť spoločne. Toto nie je koncepčná práca. Toto je improvizácia. A teda pripomeniem do minulosti, opäť nepotrebujeme predkladateľov z HLAS-u, že Slovenská národná strana už jeden pokus mala, predložila do parlamentu návrh na predĺženie funkčného obdobia. Vtedy ešte iba samospráv, ak si dobre pamätám. No ale urobili to spôsobom, že dali návrh ústavného zákona, ktorým zároveň chceli zmeniť ústavu, čo sa mení ústavným zákonom, ale aj zákon o obecnom zriadení, čo sa ústavným zákonom nemení, tak potom, keď si svoju chybu uvedomili, respektíve keď na ňu boli upozornení, že takto to nejde, tak ten návrh stiahli a po čase prichádzajú s tým návrhom znova. Rozšírili ho už o ten spomínaný parlament. Ale ako vraví okrídlená veta: „Niekde urobili súdruhovia chybu.“ A v podstate iba prepísali ten svoj pôvodný návrh. A pri prepisovaní dôvodovej správy zabudli vymazať to, že sa tým návrhom mení aj zákon o obecnom zriadení, a teda hneď na začiatok úvodnej dôvodovej správy, všeobecnej časti, sa dočítame v návrhu SNS, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zbierky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zbierky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a tak ďalej. Čiže máte v dôvodovej správe k návrhu novely ústavy ešte stále, že sa ním mení aj zákon o obecnom zriadení, tak to si nemôžete opraviť, lebo dôvodová správa sa nedá opraviť. Takže trošku ste to odflákli. A teda odflákli ste to aj v tom, že ste zabudli na zákon o Košiciach, kde je tiež uvedené volebné obdobie špeciálne pre Košice a košickú samosprávu, teda kolegovia z HLAS-u sa na to pozreli dôslednejšie a tým tie Košice neunikli a majú tam aj novelu zákona o Košiciach. A veľmi stručne by som sa dotkol toho návrhu predĺžiť volebné obdobie aj parlamentu. A tam už vôbec nie je žiadny argument. Vo vzťahu k tej samospráve nejaké argumenty máte, ja s nimi nesúhlasím, považujem ich za nedostatočné, ale vo vzťahu k predĺženiu obdobia parlamentu tam nie je skoro nič. Ja som tam našiel vlastne jedinú nejakú vetu, alebo je to odsek, že posilnenie stability volebného a politického cyklu a vytvorenie dlhšieho časového rámca na riadny výkon poslaneckého mandátu a na presadzovanie verejných politík. A ostatná časť dôvodovej správy, všeobecnej časti, kde sa argumentuje, že prečo treba to zmeniť, sa týka samospráv. Sú tam argumenty, prečo predĺžiť volebné obdobie samosprávy, ale argumentom, prečo predĺžiť volebné obdobie Národnej rady, zmeniť ústavu, zmeniť dosť dôležitý aspekt parlamentnej demokracie, či je štvor- alebo päťročné volebné obdobie, tak ten argument je, že posilniť stabilitu volebného cyklu a vytvoriť dlhší časový rámec na riadny výkon poslaneckého mandátu a na presadzovanie verejných politík. Toto je zdôvodnenie návrhu na zmenu ústavy v otázke dĺžky volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. No, tak to sa mi zdá absolútne nedostatočné a nič nehovoriace. A teda nebudem zase zachádzať do detailov, lebo však máme sa baviť o obsahu, ale v niektorých prípadoch je lepšie, čím skôr skončí parlament, ktorý funguje nekompetentne, ktorý prijíma zákony, ktoré škodia krajine, nie je dôvod na to, aby sme ešte predlžovali. A opäť je to, čo vám vyčítame pri množstve iných zákonov, že riešite samých seba, riešite svoje funkcie, svoje potreby, svoje záujmy. Krajine by nijako nepomohlo, ak by voľby neboli každé štyri roky, ale každých päť rokov. Občanom by nijako nepomohlo, keby voľby boli nie každé štyri roky, ale každých päť rokov. Ale áno, bolo by to pohodlnejšie. A argumentujete finančnými úsporami. No jasné, keď budú voľby raz za päť rokov, tak sa ušetrí. Keby boli voľby raz za 10 rokov, tak by sa ušetrilo ešte viac a keby neboli voľby vôbec, no tak by sa ušetrilo už úplne. Ale to nie je argument. To nie je argument. Demokracia niečo stojí. A ako sa k tomu návrhu prišlo, tam opäť zacitujem z dôvodovej správy tu neprítomných poslancov HLAS-u a tvrdí sa tam, že vychádza z diskusie so zástupcami samospráv. Návrh zmeny ústavy reaguje na dlhodobo vedené odborné a politické diskusie v prostredí miestnej a regionálnej samosprávy, ktoré sú súčasťou diskurzu medzi starostami obcí, primátormi miest, predsedami samosprávnych krajov, ako aj ich strešnými organizáciami a reprezentatívnymi združeniami samospráv. No, áno, diskutovali ste s funkcionármi samosprávy, ktorých sa to dotkne, ktorým predĺžite mandát, čo im asi bude vyhovovať. Čiže je prirodzené, že oni s tým súhlasili, že im sa to bude páčiť, a to teraz nie je výčitka na ich adresu. To asi zodpovedá ľudskej prirodzenosti, ale nie je to verejný záujem. Na tom nie je verejný záujem, aby sa predĺžili obdobia samospráv, lebo tá stabilita znamená aj menšiu demokratickú kontrolu. Oslabí sa demokratická kontrola, ak sa nebude voliť každé štyri roky, ale každých päť rokov. Nevravím, že je to protiústavné, že je to nedemokratické, ale je to pohodlnejší život ľudí vo funkciách na úkor demokratickej kontroly. A keď sa pýtame, že ideme robiť nejakú zmenu, že či vyhovuje predstaviteľom samosprávy, ktorí si predĺžia mandát. No ale či vyhovuje aj ľuďom. A robil sa nejaký prieskum na jeseň 2023, agentúra NMS, a väčšina populácie nesúhlasí s tým predĺžením zo štyroch na päť rokov. Ani vo vzťahu k samospráve, ani vo vzťahu k parlamentu. Vo vzťahu k samospráve získal podporu asi 31 % respondentov a nesúhlasí s ním 49 %. A ani vtedy ešte iba uvažovaný návrh na predĺženie funkčného obdobia parlamentu pozitívne podporilo 23 % a proti je až 63 % obyvateľov. Čiže nemáme sa pozerať na to iba, čo si o tom myslia poslanci, že nebudú mať mandát štyri roky, ale päť rokov, ale čo si o tom myslia ľudia. Ľudia podľa prieskumu si myslia, že to nie je dobrý nápad. A záverom: ústava sa nemá meniť preto, že niekomu by sa páčilo iné číslo, ani zákony by sa nemali meniť preto, že päť je krajšie číslo ako štyri. Ústava a zákony sa majú meniť vtedy, keď existuje na to vážny dôvod. Špeciálne v prípade ústavy by sa do nej malo zasahovať iba vo veľmi, veľmi výnimočných prípadoch a z veľmi, veľmi vážnych dôvodov. Štyri roky fungujú, neexistuje žiadny dôkaz, žiadna presvedčivá argumentácia, žiadna analýza, že by päť rokov bolo lepších ako štyri roky a tie argumenty, ktoré zaznievajú, sú slabé, nesprávne, nepresvedčivé. Toto nie je žiadna reforma založená na dôkazoch, to dokonca nie je žiadna reforma vôbec, je to len úprava založená na nejakom dojme. A pritom samosprávy potrebujú reformy, potrebujú hlboké, poctivé reformy, ale zmena dĺžky volebného obdobia nie je reforma. Toto nie je reforma, toto je zmena čísla. A preto by sme ju nemali podporiť. Ďakujem. Ďakujem pekne.

Takže predkladateľom z HLAS-u sa nebudem prihovárať, lebo z predkladateľov z poslancov HLAS-u tu nie je nikto prítomný. Teda tak veľmi im záleží na tomto návrhu, že v piatok poobede po 14:00 nie sú v parlamente a teraz ja nezvyknem si ťaškať, že aká je tu prázdna sála, ale že by aspoň predkladateľ, ktorý navrhuje zmenu ústavy, bol prítomný pri tom, keď sa rokuje o jeho návrhu, tak to by som teda očakával. Ale máme tu aj pani predkladateľku zo Slovenskej národnej strany aj pána spravodajcu zo Slovenskej národnej strany, čo je teda druhý okruh návrhov alebo teda druhá dvojica návrhov. Takže mal by som sa prihovoriť, lebo Slovenská národná strana sa označuje za konzervatívnu stranu. A ja sa tiež považujem za konzervatívca, napriek tomu, že máme veľmi málo spoločných názorov, ale jedným zo základov konzervatívneho prístupu, ako to aspoň ja chápem, je, že veci, ktoré fungujú, by sa nemali meniť. Veci, ktoré sú osvedčené, ktoré sú v poriadku, ktoré skúsenosť ukazuje ako vhodné, nespôsobujúce nejaké vážne problémy, tak nie je ich potrebné meniť. To je aspoň moje chápanie konzervativizmu alebo jedného zo základných konzervatívnych princípov. A štvorročné volebné obdobie, ako pre samosprávy, tak pre parlament, sa podľa môjho názoru osvedčilo. Funguje, nespôsobuje žiadne vážne problémy. A samozrejme, že pre ľudí, ktorí sa nepovažujú za konzervatívcov, ten argument nemusí platiť, lebo môžu si myslieť, že niečo zmeníme a jak veci znova začnú lepšie fungovať, ešte lepšie ako teraz, ale ja zastávam názor, že veci, ktoré fungujú a štvorročné volebné obdobie funguje, by sa len tak bez nejakých vážnych dôvodov meniť nemali. Je v podmienkach Slovenskej republiky dlhodobá tradícia, že volebné obdobie, aj samospráv, aj parlamentu, je štvorročné, je to stabilné, je to overené v praxi, je to zaužívané a neexistuje žiadny vážny dôvod, aby to takto nemohlo fungovať aj ďalej. A teraz špeciálne vo vzťahu k tým samosprávam, lebo tá argumentácia, ktorú používajú predkladatelia, jednak tí z HLAS-u, ktorí tu nie sú a ktorí navrhujú predĺžiť funkčné obdobie iba samosprávam, ale aj argumentácia predkladateľov návrhu zo strany SNS sa týka primárne tých samospráv. K tomu predĺženiu volebného obdobia Národnej rady to tam máte tak veľmi diétne zdôvodnené. To ste tam iba tak ako prilepili, ale nejakú argumentáciu k predĺženiu volebného obdobia samospráv tam máte. A teda paradox, kľudne, že tie samosprávy fungujú a fungujú relatívne dobre, fungujú častokrát lepšie ako štát, štátna správa a celoštátna politika. Nie je to bez problémov, ale to rozhodne nesúvisí s tým, tie problémy, ktoré tam sú, že by mali starostovia alebo primátori iba štvorročné volebné obdobie. A teraz sa zrazu dozvedáme, že riešením neexistujúceho problému má byť predĺženie volebného obdobia zo štyroch na päť rokov, argumentuje sa tým, že tie štyri roky nestačia, že je to málo. Prvá vec, ktorá mi napadla, keď som sa o tom návrhu dopočul alebo teda o tých úvahách na predĺženie funkčného obdobia samospráv zo štyroch na päť rokov, že sa to nestíha. No tak americký prezident má štyri roky svoje volebné obdobie. Americký prezident musí stihnúť to, čo chce stihnúť za štyri roky. Snemovňa reprezentantov v Kongrese Spojených štátov sa dokonca každé dva roky volí. A ten americký politický systém funguje relatívne dobre už vyše 200 rokov. Teraz tam majú nejaké výkyvy, ktoré súvisia s aktuálnym prezidentom Donaldom Trumpom, ale to nijako nesúvisí s dĺžkou volebného obdobia amerického prezidenta alebo amerického Kongresu. Takže prečo, keď štyri roky stačia americkému prezidentovi, tak štyri roky nemajú stačiť starostom, primátorom a županom. Hovorí sa aj o tom, že veď aj v iných európskych krajinách je to päť rokov samosprávy, niekde dokonca šesť rokov, čo je teda európsky štandard. Áno, existujú krajiny, kde majú samosprávy dlhšie volebné obdobie. Existujú krajiny, kde majú aj parlamenty, kde majú dlhšie volebné obdobie. Ale štandard, to, čo je najčastejšie a čo nám hovorí aj analýza Parlamentného inštitútu, ktorú na túto tému vypracoval, je, že práve štvorročné volebné obdobie je najrozšírenejšie v Európe. Päť rokov nie je výnimočné, ale nie je to štandard. Je to jedna z alternatív a nie je ani známe, že by tie krajiny, ktoré to zmenili, že predĺžili si zo štyroch na päť rokov, tak že by tie štyri roky nefungovali. A ak sa tam menilo, tak to bolo vždycky súčasť nejakého širšieho balíka reforiem, zmeny nastavenia samosprávy, čo možno by mohlo mať zmysel. Ja si nemyslím, že štyri roky je problém, ale keby to bolo súčasťou nejakej väčšej reformy verejnej správy, dobre, dá sa o tom uvažovať, ale len tak vytrhnuté z kontextu, iba zmeníme nejaké čísla. Miesto čísla 4 bude v zákone č. 5. Čo sa tým vyrieši? Podľa môjho názoru nič. Používa sa argument, že málo času na projekty, málo času na investície, zacitujem z dôvodovej správy neprítomných poslancov HLAS-u, ktorí argumentujú, že opakovane artikulovaným záverom tých diskusií je potreba zosúladenia dĺžky volebného obdobia orgánov miestnej a regionálnej samosprávy s reálnymi časovými nárokmi na prípravu, schvaľovanie a implementáciu strategických rozvojových dokumentov. Väčšina kľúčových strategických dokumentov týchto samospráv je koncipovaná v päťročnom časovom horizonte. Súčasná dĺžka volebného obdobia vytvára objektívny nesúlad medzi politickým mandátom volených predstaviteľov a cyklom strategického riadenia územného rozvoja, čo v praxi vedie k diskontinuite rozhodovania a oneskoreniam v realizácii projektov a znižovaniu efektívnosti verejných investícií. Ale to je úplný nezmysel. A ak to aj trvá viac ako štyri roky, no tak častokrát tie projekty idú naprieč volebnými obdobiami a trvajú viac ako štyri, ale viac ako päť rokov. A čiže ani by to nemalo fungovať tak, že jedno volebné obdobie robí sa niečo, druhé volebné obdobie všetko, čo sa robilo predtým, sa ukončí, zmení a ide sa robiť niečo iné. Veď takto v samospráve preboha nefunguje. Jednak aj tie mandáty sa niekedy potvrdia a starosta pokračuje vo funkcii, ale hlavne aj keď sa zmení vedenie samosprávy, tak veľmi často v tých rozrobených projektoch sa pokračuje. Za jedného starostu sa objaví nejaká myšlienka, pripraví sa projekt, za druhého starostu sa na to zložia investície, obstará sa dokumentácia, získa sa stavebné povolenie a až za tretieho starostu sa ten projekt dokončí. To je úplne bežná situácia, nie je na tom nič zvláštne, nič zlé, ani nič také, čo by nemalo byť. Naopak, práve takto by to malo byť. Druhá vec je, že ak máme príliš veľa byrokracie, ak štyri roky na realizáciu projektov je málo, že príprava trvá dlho, verejné obstarávanie, obstarávanie nejakej dokumentácie, povoľovanie, čerpanie eurofondov a tak ďalej. Ak je to pravda, tak riešením predsa má byť zjednodušenie tých procesov, lepšie nastavenie tých procesov, nie predlžovanie volebného obdobia, lebo to potom by sme mohli na 10 rokov predĺžiť volebné obdobie, nie na päť, aby sa to všetko stihlo, nie predlžovať politikom mandát, ale nastavovať procesy tak, aby boli funkčné. Čiže ak by aj ten problém bol v tom, čím sa argumentuje, tak to riešenie nie je v predĺžení mandátu, ale v skrátení tých procesov. Ale miesto reformy verejnej správy tu máme reformu kalendára. Miesto odstraňovania byrokracie alebo jej aspoň zníženia sa navrhuje predĺženie volebného obdobia. A nechce ťahať ani tá logika, že strategické dokumenty sú na päť rokov. No ale však veď keď tá nová samospráva nastúpi, tak neschváli strategický dokument hneď po svojom nástupe, najmä, ak sa pripravuje nejakým participatívnym spôsobom, tak nejaký čas to trvá. Tak aj tak to má presah. Aj tak to bude mať presah aj do ďalšieho obdobia. Ďalší argument, ktorý zaznieva vo verejnej diskusii, lebo však toto sa stalo predmetom verejnej diskusie, je, že to štvorročné obdobie je de facto iba dvojročné, lebo veď prvý rok sa starosta, ktorý príde ako nový do funkcie, iba rozkukáva, rozhliada sa, adaptuje sa, potom dva roky pracuje a ten posledný rok je vlastne už kampaň a už sa nič nestíha. Niekedy to tak funguje aj na celoštátnej úrovni, ale toto tiež nie je dobrý argument, lebo toto je argument skôr proti tým starostom a primátorom, županom, vládnym politikom, ktorí prídu do funkcie bez toho, aby boli rozkukaní, bez toho, aby vedeli, do čoho idú, zorientovaní v tej téme. A teda, ak rok pred voľbami sa už nevenujú ničomu inému, iba kampani a nerobia robotu, ktorú majú robiť, tak je problém skôr v tých politikoch ako v dĺžke volebného obdobia. A neplatí ani ten argument, že predstavitelia samosprávy sú vo funkciách iba štyri roky. Však sú tu starostovia, primátori, ktorí sú vo funkciách 4, 5, 6. A neplatí ani ten argument, že predstavitelia samosprávy sú vo funkciách iba štyri roky. Však sú tu starostovia, primátori, ktorí sú vo funkciách štyri, päť, šesť, sedem volebných období, teda 16, 20 aj viac rokov. A to nie je teória, to je prax. Ak starosta robí dobrú robotu alebo robotu, ktorú ľudia ocenia, no tak ho znovu zvolia. Nemá štyri roky, má osem rokov, 12 a volia ho znova a znova. A pozrime sa napríklad na aktuálne vedenie Združenia miest a obcí Slovenska, ktoré tvoria starostovia a primátori. Pán Božík je primátorom od roku 2010, štyri volebné obdobia. Pán Červeňák, prvý podpredseda ZMOS-u, takisto od roku 2010 štyri volebné obdobia, pán Tréger, podpredseda ZMOS-u a predseda Komory miest, ten od roku 2006, čiže už päť volebných období. Pani Božena Kováčová, podpredsedníčka ZMOS-u a predsedníčka Komory obcí. Tá je dokonca od roku 2002, čiže šesť volebných období. Michal Sýkora, čestný predseda, ten je už vyše deväť volebných období. Martin Chren, podpredseda Komory miest, je druhé volebné obdobie od roku 2018. Vladimír Maňka, podpredseda Komory miest od roku 2022, ale predtým bol ešte tiež dvakrát. Ján Fenčák, podpredseda Komory obcí, tretie volebné obdobie od roku 2014 a pani Martina Kubišová, podpredsedníčka Komory obcí, od roku 2010 štyri volebné obdobia. A nie je to nijako výnimočné v podmienkach slovenskej samosprávy. Takže ten argument, že starostovia majú málo času, jednoducho nesedí. Oni ten čas majú a majú ho vďaka dôvere voličov, ktorí ich zvolia, nie vďaka tomu, že sa im umelo predĺži funkčné obdobie a dĺžka ich mandátu. A to som ja ich nekritizoval, že sú tak dlho starostami. Jednoducho robia si svoju robotu, ich voliči to oceňujú, tak majú na svoju robotu viac ako štyri roky. A chcem ešte poukázať na jednu vec tej analýzy Parlamentného inštitútu. Tá analýza veľmi korektne hovorí, že dĺžka volebného obdobia je len jeden parameter a dokonca ho označuje za do istej miery mechanický. To znamená, že tento parameter sám o sebe nevysvetľuje kvalitu fungovania samosprávy ani nepostihuje všetky podstatné aspekty, s čím sa dá len súhlasiť, ale predkladatelia robia úplný opak. Robia z dĺžky volebného obdobia akoby kľúčový parameter, kľúčovú otázku k fungovaniu systému samosprávy. Z politického hľadiska je zvláštne, že máme na stole dva návrhy od dvoch koaličných strán. Tie návrhy sú rôzne. Návrh SNS predĺžiť mandát alebo volebné obdobie samosprávam aj Národnej rade a návrh HLAS-u predĺžiť volebné obdobie iba samosprávam. Ani v rámci koalície nie je zhoda. Pritom, keď sa má meniť ústava, no tak mala by existovať zhoda nielen v rámci koalície, ale naprieč koalíciou a opozíciou, lebo však koalícia nemá 90 hlasov. Ak by taký návrh mal prejsť, tak by mal mať podporu prinajmenšom časti opozície, ale teda v optimálnom prípade, ak sa má meniť ústava, tak by k tomu mala prebehnúť nejaká diskusia, mala by byť zhoda koalície a opozície, že niečo nefunguje v ústave a ideme to teraz zmeniť spoločne. Toto nie je koncepčná práca. Toto je improvizácia. A teda pripomeniem do minulosti, opäť nepotrebujeme predkladateľov z HLAS-u, že Slovenská národná strana už jeden pokus mala, predložila do parlamentu návrh na predĺženie funkčného obdobia. Vtedy ešte iba samospráv, ak si dobre pamätám. No ale urobili to spôsobom, že dali návrh ústavného zákona, ktorým zároveň chceli zmeniť ústavu, čo sa mení ústavným zákonom, ale aj zákon o obecnom zriadení, čo sa ústavným zákonom nemení, tak potom, keď si svoju chybu uvedomili, respektíve keď na ňu boli upozornení, že takto to nejde, tak ten návrh stiahli a po čase prichádzajú s tým návrhom znova. Rozšírili ho už o ten spomínaný parlament. Ale ako vraví okrídlená veta: „Niekde urobili súdruhovia chybu.“ A v podstate iba prepísali ten svoj pôvodný návrh. A pri prepisovaní dôvodovej správy zabudli vymazať to, že sa tým návrhom mení aj zákon o obecnom zriadení, a teda hneď na začiatok úvodnej dôvodovej správy, všeobecnej časti, sa dočítame v návrhu SNS, že predkladaný návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zbierky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zbierky o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov a tak ďalej. Čiže máte v dôvodovej správe k návrhu novely ústavy ešte stále, že sa ním mení aj zákon o obecnom zriadení, tak to si nemôžete opraviť, lebo dôvodová správa sa nedá opraviť. Takže trošku ste to odflákli. A teda odflákli ste to aj v tom, že ste zabudli na zákon o Košiciach, kde je tiež uvedené volebné obdobie špeciálne pre Košice a košickú samosprávu, teda kolegovia z HLAS-u sa na to pozreli dôslednejšie a tým tie Košice neunikli a majú tam aj novelu zákona o Košiciach. A veľmi stručne by som sa dotkol toho návrhu predĺžiť volebné obdobie aj parlamentu. A tam už vôbec nie je žiadny argument. Vo vzťahu k tej samospráve nejaké argumenty máte, ja s nimi nesúhlasím, považujem ich za nedostatočné, ale vo vzťahu k predĺženiu obdobia parlamentu tam nie je skoro nič. Ja som tam našiel vlastne jedinú nejakú vetu, alebo je to odsek, že posilnenie stability volebného a politického cyklu a vytvorenie dlhšieho časového rámca na riadny výkon poslaneckého mandátu a na presadzovanie verejných politík. A ostatná časť dôvodovej správy, všeobecnej časti, kde sa argumentuje, že prečo treba to zmeniť, sa týka samospráv. Sú tam argumenty, prečo predĺžiť volebné obdobie samosprávy, ale argumentom, prečo predĺžiť volebné obdobie Národnej rady, zmeniť ústavu, zmeniť dosť dôležitý aspekt parlamentnej demokracie, či je štvor- alebo päťročné volebné obdobie, tak ten argument je, že posilniť stabilitu volebného cyklu a vytvoriť dlhší časový rámec na riadny výkon poslaneckého mandátu a na presadzovanie verejných politík. Toto je zdôvodnenie návrhu na zmenu ústavy v otázke dĺžky volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky. No, tak to sa mi zdá absolútne nedostatočné a nič nehovoriace. A teda nebudem zase zachádzať do detailov, lebo však máme sa baviť o obsahu, ale v niektorých prípadoch je lepšie, čím skôr skončí parlament, ktorý funguje nekompetentne, ktorý prijíma zákony, ktoré škodia krajine, nie je dôvod na to, aby sme ešte predlžovali. A opäť je to, čo vám vyčítame pri množstve iných zákonov, že riešite samých seba, riešite svoje funkcie, svoje potreby, svoje záujmy. Krajine by nijako nepomohlo, ak by voľby neboli každé štyri roky, ale každých päť rokov. Občanom by nijako nepomohlo, keby voľby boli nie každé štyri roky, ale každých päť rokov. Ale áno, bolo by to pohodlnejšie. A argumentujete finančnými úsporami. No jasné, keď budú voľby raz za päť rokov, tak sa ušetrí. Keby boli voľby raz za 10 rokov, tak by sa ušetrilo ešte viac a keby neboli voľby vôbec, no tak by sa ušetrilo už úplne. Ale to nie je argument. To nie je argument. Demokracia niečo stojí. A ako sa k tomu návrhu prišlo, tam opäť zacitujem z dôvodovej správy tu neprítomných poslancov HLAS-u a tvrdí sa tam, že vychádza z diskusie so zástupcami samospráv. Návrh zmeny ústavy reaguje na dlhodobo vedené odborné a politické diskusie v prostredí miestnej a regionálnej samosprávy, ktoré sú súčasťou diskurzu medzi starostami obcí, primátormi miest, predsedami samosprávnych krajov, ako aj ich strešnými organizáciami a reprezentatívnymi združeniami samospráv. No, áno, diskutovali ste s funkcionármi samosprávy, ktorých sa to dotkne, ktorým predĺžite mandát, čo im asi bude vyhovovať. Čiže je prirodzené, že oni s tým súhlasili, že im sa to bude páčiť, a to teraz nie je výčitka na ich adresu. To asi zodpovedá ľudskej prirodzenosti, ale nie je to verejný záujem. Na tom nie je verejný záujem, aby sa predĺžili obdobia samospráv, lebo tá stabilita znamená aj menšiu demokratickú kontrolu. Oslabí sa demokratická kontrola, ak sa nebude voliť každé štyri roky, ale každých päť rokov. Nevravím, že je to protiústavné, že je to nedemokratické, ale je to pohodlnejší život ľudí vo funkciách na úkor demokratickej kontroly. A keď sa pýtame, že ideme robiť nejakú zmenu, že či vyhovuje predstaviteľom samosprávy, ktorí si predĺžia mandát. No ale či vyhovuje aj ľuďom. A robil sa nejaký prieskum na jeseň 2023, agentúra NMS, a väčšina populácie nesúhlasí s tým predĺžením zo štyroch na päť rokov. Ani vo vzťahu k samospráve, ani vo vzťahu k parlamentu. Vo vzťahu k samospráve získal podporu asi 31 % respondentov a nesúhlasí s ním 49 %. A ani vtedy ešte iba uvažovaný návrh na predĺženie funkčného obdobia parlamentu pozitívne podporilo 23 % a proti je až 63 % obyvateľov. Čiže nemáme sa pozerať na to iba, čo si o tom myslia poslanci, že nebudú mať mandát štyri roky, ale päť rokov, ale čo si o tom myslia ľudia. Ľudia podľa prieskumu si myslia, že to nie je dobrý nápad. A záverom: ústava sa nemá meniť preto, že niekomu by sa páčilo iné číslo, ani zákony by sa nemali meniť preto, že päť je krajšie číslo ako štyri. Ústava a zákony sa majú meniť vtedy, keď existuje na to vážny dôvod. Špeciálne v prípade ústavy by sa do nej malo zasahovať iba vo veľmi, veľmi výnimočných prípadoch a z veľmi, veľmi vážnych dôvodov. Štyri roky fungujú, neexistuje žiadny dôkaz, žiadna presvedčivá argumentácia, žiadna analýza, že by päť rokov bolo lepších ako štyri roky a tie argumenty, ktoré zaznievajú, sú slabé, nesprávne, nepresvedčivé. Toto nie je žiadna reforma založená na dôkazoch, to dokonca nie je žiadna reforma vôbec, je to len úprava založená na nejakom dojme. A pritom samosprávy potrebujú reformy, potrebujú hlboké, poctivé reformy, ale zmena dĺžky volebného obdobia nie je reforma. Toto nie je reforma, toto je zmena čísla. A preto by sme ju nemali podporiť. Ďakujem. Ďakujem pekne.

Tak máme tu nový výklad a ešte som sa s tým nestretol, že by tu nemuseli byť predkladatelia, keď ide o zlúčenú rozpravu, lebo tak potom to popiera zmysel tej povinnosti. Dobre. Pán poslanec, prerušujem rokovanie pléna Národnej rady a zavoláme si teda pani riaditeľku organizačného odboru. Dobre?

Vážená pani predkladateľka, vážené kolegyne, kolegovia, piatok poobede je ideálny čas na rozpravu o zmene ústavy, o dvoch návrhoch na zmenu ústavy a dvoch návrhoch na zmenu ďalších zákonov. Všetky tieto štyri návrhy, o ktorých rokujeme, riešia tú istú vec, aj keď v rôznej forme a v rôznych právnych predpisoch. A v dvoch prípadoch ide iba o predĺženie, iba predĺženie funkčného obdobia samosprávy zo štyroch na päť rokov a v dvoch prípadoch, teda v návrhu SNS, ide aj o predĺženie funkčného obdobia alebo volebného obdobia Národnej rady. Takisto zo štyroch na päť rokov. A ja by som sa chcel spýtať predkladateľov, aj keď je tu iba predkladateľka, ale budem to formulovať ako rečnícku otázku, že aký problém sa týmto návrhom snažíte vlastne riešiť? Pretože ak má Národná rada zmeniť ústavu, základné pravidlá fungovania štátu, demokracie, orgánov, najdôležitejších orgánov v podstate verejnej moci, či parlamentu a samospráv, tak by malo byť pomerne jasné a jednoznačne možné zadefinovať, aký problém sa rieši. A ja teda v tej rozprave, v tých návrhoch, ktoré sú predložené, v tom, ako to bolo odôvodnené, jasne taký problém nevidím. Nevidím problém vážny, ktorý by tu existoval a ktorý by bolo potrebné riešiť, a nejakú analýzu, z ktorej by vzišlo, že tým správnym riešením je predlžovať funkčné obdobie. S možnosťou predĺžiť volebné obdobie samospráv v tomto volebnom období už vyšla strana SMER a Robert Fico, púšťal balóniky pred časom, že by sa predĺžilo funkčné obdobie samospráv, ešte tých, ktoré sú teraz navolené, a že by sa spojili voľby komunálne a regionálne s parlamentnými voľbami, ktoré majú byť budúci rok. Čo teda, neviem, čo bola za účelová hra, ale bolo by to zjavne protiústavné a narazilo by to na Ústavný súd, stretlo sa to s kritikou. Nepodporil to, pokiaľ viem, nikto ani zo strany samospráv, a teda táto myšlienka nejako vyšumela. Teraz prichádza vo forme, ktorá nie je sporná z ústavného hľadiska, lebo teda existujú rôzne modely, čo sa týka dĺžky volebného obdobia aj samospráv, aj parlamentov, existuje aj štvorročné, aj päťročné, tak je možné o tom diskutovať. Otázka je ale prečo? Prečo meniť veci, ktoré fungujú? To nemôžem asi adresovať HLAS-u, z ktorého tu v tejto chvíli nikoho nevidím z predkladateľov, čo tiež neviem, či je v poriadku, že tu nie je nikto z predkladateľov za tú druhú skupinu poslancov, lebo tam sú dve dvojice návrhov a z predkladateľov HLAS-u tu nie je nikto. Pán predsedajúci, či môžeme rokovať, lebo je tu niekto za predkladateľov toho návrhu, ktorý dal HLAS? Prerušujem rokovanie.

Naozaj oceňujem to vystupovanie. To možno ešte raz a pán minister Susko sa stihne vrátiť a uviesť ďalšie tri návrhy zákonov, ktoré tu má, nebudete ich musieť uvádzať vy. A k tomu nášmu veku, ja som... On nás nepočuje. Dobre. Ja som od vás o mesiac starší, akurát som študoval sociológiu, právo som študoval neskôr. Ale teraz k prezumpcii neviny. Na papieri prezumpcia neviny bola. Tak ako na papieri boli ľudské práva, Slovensko sa prihlásilo k Helsinskému záverečnému aktu, v ústave boli nejaké ľudské práva, ale v realite to nefungovalo. Takisto prezumpcia neviny na papieri bola. Vo vzťahu možno k nejakým, ako bežným kriminálnikom, bežnej drobnej kriminalite sa písalo v iniciálkach, ale vo vzťahu k tým politickým procesom sa prezumpcia neviny neuplatňovala. Veď však komunistická tlač písala o tom, že rozvracači republiky sú súdení a budú odsúdení. No a nie, nie v 50. rokoch. Ako vy viete, že vlastne Ján Čarnogurský bol súdený? Veď aj o tom sa písalo, o rozvracačoch, ktorí sú súdení a nebolo tam, že J. Č., ako boli pomenovaní, hej? Čiže to, čo vy nazývate prezumpcia neviny, že nemôže sa verejnosť dozvedieť, že niekto je podozrivý, niekto je vyšetrovaný, niekto je obžalovaný, až kým nie je právoplatný rozsudok, tak vo vzťahu k tým problematickým prípadom, a tie prípady boli politické procesy aj v 70. aj v 80. rokoch, tak tam sa to samozrejme ani za komunizmu neuplatňovalo, ale to podľa mňa ja asi inak chápem prezumpciu neviny. No zaujíma ma aj to, že keď Ústavný súd konštatuje, že ste si tu presadili a schválili nejaký protiústavný zákon, tak je to podľa vás dôkaz, že systém funguje, ale keď sa to isté stane, že Ústavný súd rozhodne, že nejaké rozhodnutie súdu nebolo v poriadku, tak je to dôkaz... Aj to, že keď Ústavný súd konštatuje, že ste si tu presadili a schválili nejaký protiústavný zákon, tak je to podľa vás dôkaz, že systém funguje, ale keď sa to isté stane, že Ústavný súd rozhodne, že nejaké rozhodnutie súdu nebolo v poriadku, tak je to dôkaz, pán

Naozaj oceňujem to vystupovanie. To možno ešte raz a pán minister Susko sa stihne vrátiť a uviesť ďalšie tri návrhy zákonov, ktoré tu má, nebudete ich musieť uvádzať vy. A k tomu nášmu veku, ja som... On nás nepočuje. Dobre. Ja som od vás o mesiac starší, akurát som študoval sociológiu, právo som študoval neskôr. Ale teraz k prezumpcii neviny. Na papieri prezumpcia neviny bola. Tak ako na papieri boli ľudské práva, Slovensko sa prihlásilo k Helsinskému záverečnému aktu, v ústave boli nejaké ľudské práva, ale v realite to nefungovalo. Takisto prezumpcia neviny na papieri bola. Vo vzťahu možno k nejakým, ako bežným kriminálnikom, bežnej drobnej kriminalite sa písalo v iniciálkach, ale vo vzťahu k tým politickým procesom sa prezumpcia neviny neuplatňovala. Veď však komunistická tlač písala o tom, že rozvracači republiky sú súdení a budú odsúdení. No a nie, nie v 50. rokoch. Ako vy viete, že vlastne Ján Čarnogurský bol súdený? Veď aj o tom sa písalo, o rozvracačoch, ktorí sú súdení a nebolo tam, že J. Č., ako boli pomenovaní, hej? Čiže to, čo vy nazývate prezumpcia neviny, že nemôže sa verejnosť dozvedieť, že niekto je podozrivý, niekto je vyšetrovaný, niekto je obžalovaný, až kým nie je právoplatný rozsudok, tak vo vzťahu k tým problematickým prípadom, a tie prípady boli politické procesy aj v 70. aj v 80. rokoch, tak tam sa to samozrejme ani za komunizmu neuplatňovalo, ale to podľa mňa ja asi inak chápem prezumpciu neviny. No zaujíma ma aj to, že keď Ústavný súd konštatuje, že ste si tu presadili a schválili nejaký protiústavný zákon, tak je to podľa vás dôkaz, že systém funguje, ale keď sa to isté stane, že Ústavný súd rozhodne, že nejaké rozhodnutie súdu nebolo v poriadku, tak je to dôkaz... Aj to, že keď Ústavný súd konštatuje, že ste si tu presadili a schválili nejaký protiústavný zákon, tak je to podľa vás dôkaz, že systém funguje, ale keď sa to isté stane, že Ústavný súd rozhodne, že nejaké rozhodnutie súdu nebolo v poriadku, tak je to dôkaz, pán

Kaliňák, ak by som mal to vaše poučenie, že poslanci, ktorí vystupovali, mali deklarovať konflikt záujmov, tak vás upozorňujem, že aj vy ste mali deklarovať konflikt záujmov, lebo vo svojom vystúpení ste obhajovali záujmy Roberta Fica, ktorý je vám blízkou osobou, a teda mali ste to pomenovať predtým, ako ste vystúpili, ale teda bolo by to úplne absurdné, aby sa toto vyžadovalo takýmto spôsobom od politikov, ale ako bonmot je to dobré, dobre. A pokiaľ ide o tú žalobu Roberta Fica proti Petrovi Bardymu, no môžeme veriť tomu, že je to naozaj iba snaha chrániť svoju osobnosť pred komerčnou aktivitou tým, že sa žaluje kvôli fotke na obálke a že nejde o snahu reagovať na kritický obsah tej knihy. Môžeme veriť rôznym rozprávkam, ale teda ako dospelí ľudia by sme už takýmto rozprávkam veriť nemuseli. Je to typická šikanózna žaloba. Mimochodom, Peter Bárdy napísal knihu aj o Igorovi Matovičovi, ktorá sa volá Obyčajný Matovič: Homo vulgarius a je tam tiež vyobrazený Matovič, nielen tvár, ale celý Matovič. Ja teda nemám žiadne sympatie k Igorovi Matovičovi, ale neviem o tom, že by Igor Matovič žaloval Petra Bárdyho za to, že použil jeho podobizeň na obálke tej knihy a ten obsah tej knihy tiež nie je nijako láskavý voči Igorovi Matovičovi. No ale najviac ma zaujalo to tvrdenie, že ešte aj komunisti rešpektovali prezumpciu neviny. Ako rešpektovali komunisti prezumpciu neviny v procese s Miladou Horákovou, v procese s Rudolfom Slánskym, v tých politických procesoch na začiatku 50. rokov, ale aj potom v 70. rokoch s disidentmi, chartistami? Tam bola rešpektovaná prezumpcia neviny podľa vás?

Pani poslankyňa Števová, k tej diskusii, či to je alebo nie je gold plating, tak iste je možné chápanie, kde to je gold plating, lebo ide to nad rámec toho, čo od nás smernica vyžaduje, aj keď nám to odporúča, ale prísne vzaté nám to nevyžaduje. A teda gold plating je vždycky vecou posúdenia, alebo teda môžu byť nejaké záväzné veci, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, rovnosti odmeňovania mužov a žien, boja proti praniu špinavých peňazí. V niektorých prípadoch si to tie krajiny môžu upraviť nad rámec, môžu si to upraviť prísnejšie a je v zásade na tých krajinách, aby povedali, že bude to mať za následok zvýšenie administratívnej záťaže, ale my tie ciele považujeme za legitímne, tak ideme do toho a bude prísnejšia úprava napríklad v oblasti životného prostredia. A ale je rovnako legitímny aj ten postoj, že zvyšuje to administratívne zaťaženie. Je dôležité vytvárať dobré podnikateľské prostredie, tak nepôjdeme nad rámec toho, čo nám smernica predpisuje a nebudeme robiť gold plating. Ale aké administratívne zaťaženie, aké byrokratické zaťaženie je pri ochrane Že zvyšuje to administratívne zaťaženie. Je dôležité vytvárať dobré podnikateľské prostredie, tak nepôjdeme nad rámec toho, čo nám smernica predpisuje a nebudeme robiť gold plating. Ale aké administratívne zaťaženie, aké byrokratické zaťaženie je pri ochrane proti šikanóznym žalobám? Ak akým podnikateľským subjektom to spôsobí zvýšenú administratívnu záťaž? Lebo teda gold plating je niečo negatívne. Je niečo, že pod zámienkou toho, že ideme vyhovieť smernici Európskej únie, tam nahádžeme ďalšie regulácie, povinnosti, ktoré, opakujem, môžeme mať na to rôzny názor, či sú alebo nie sú opodstatnené, ale však toto nie je žiadne zvýšenie administratívnej záťaže. Čiže nie je to gold plating v tom slova zmysle, ako sa štandardne používa. Je to úprava aj na vnútroštátne spory, ale gold plating v tom klasickom slova zmysle to rozhodne nie je. Pán poslanec Pročko

Pani poslankyňa Števová, k tej diskusii, či to je alebo nie je gold plating, tak iste je možné chápanie, kde to je gold plating, lebo ide to nad rámec toho, čo od nás smernica vyžaduje, aj keď nám to odporúča, ale prísne vzaté nám to nevyžaduje. A teda gold plating je vždycky vecou posúdenia, alebo teda môžu byť nejaké záväzné veci, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia, ochrany spotrebiteľa, rovnosti odmeňovania mužov a žien, boja proti praniu špinavých peňazí. V niektorých prípadoch si to tie krajiny môžu upraviť nad rámec, môžu si to upraviť prísnejšie a je v zásade na tých krajinách, aby povedali, že bude to mať za následok zvýšenie administratívnej záťaže, ale my tie ciele považujeme za legitímne, tak ideme do toho a bude prísnejšia úprava napríklad v oblasti životného prostredia. A ale je rovnako legitímny aj ten postoj, že zvyšuje to administratívne zaťaženie. Je dôležité vytvárať dobré podnikateľské prostredie, tak nepôjdeme nad rámec toho, čo nám smernica predpisuje a nebudeme robiť gold plating. Ale aké administratívne zaťaženie, aké byrokratické zaťaženie je pri ochrane Že zvyšuje to administratívne zaťaženie. Je dôležité vytvárať dobré podnikateľské prostredie, tak nepôjdeme nad rámec toho, čo nám smernica predpisuje a nebudeme robiť gold plating. Ale aké administratívne zaťaženie, aké byrokratické zaťaženie je pri ochrane proti šikanóznym žalobám? Ak akým podnikateľským subjektom to spôsobí zvýšenú administratívnu záťaž? Lebo teda gold plating je niečo negatívne. Je niečo, že pod zámienkou toho, že ideme vyhovieť smernici Európskej únie, tam nahádžeme ďalšie regulácie, povinnosti, ktoré, opakujem, môžeme mať na to rôzny názor, či sú alebo nie sú opodstatnené, ale však toto nie je žiadne zvýšenie administratívnej záťaže. Čiže nie je to gold plating v tom slova zmysle, ako sa štandardne používa. Je to úprava aj na vnútroštátne spory, ale gold plating v tom klasickom slova zmysle to rozhodne nie je. Pán poslanec Pročko

Pán minister Susko, ja naozaj ďakujem vám tu dnes tak, ale poďakujem vám aj za to, čo ste vystúpili, lebo nie je to samozrejme za tejto vlády, hoci by to malo byť samozrejme, ale s tým, čo ste povedali, nemôžem súhlasiť. Tvrdíte, že sa to nerobí kvôli Matúšovi Šutejkovi Eštokovi, ale je teda úplne zjavné, že sa to robí. Nikto z nás netvrdí, že to má dopady právne na tú kauzu jeho, ale určite to má politické a reputačné dopady na jeho osobu, lebo bude môcť tvrdiť, že vlastne on je obeťou toho systému, tak ako tie tisíce ďalších ľudí, o ktorých vy hovoríte. A vy povedali ste, že treba robiť niečo s tým, že ľudia sa nedozvedia o tom, že bolo začaté konanie alebo, že bolo nariadené pojednávanie a potom sa rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ale veď na tom sa nezmení nič, ani, keď bude schválená táto vaša právna úprava. Tá sa týka iba doručovania rozsudku pre zmeškanie elektronickou formou a, keď to bude platiť, tak takisto sa tí ľudia nedozvedia. Ak majú aktivovanú elektronickú schránku, ak majú, dostanú tam výzvu, neozvú sa, dostanú tam predvolanie na pojednávanie, nedostavia sa a až potom dostanú fyzickou poštou rozsudok pre zmeškanie, ale tam už nemôžu vecne argumentovať, však tam sú, tam sú nejaké dôvody, ktoré sú, ktoré majú procesný charakter. Čiže môžu argumentovať s procesným charakterom. A teda, čo, čo s tými, ktorí komunikujú cez elektronickú schránku a spoliehajú sa na to, napríklad aj v danej veci komunikovali so súdom, všetky veci im prišli cez elektronickú schránku a samotný rozsudok, keď to je rozsudok pre zmeškanie, a im nepríde, čo týchto môže poškodiť. Čo, keď niekto v tej nemocnici je, je chorý, má tam prístup na internet, vie si tam pozrieť elektronickú schránku, ale nevie ísť doma, doma domov, nikto mu nepreberá poštu a nepreberie si ten žltý lístok. Tých poškodíte.