Videokanál poslanca

Vážený pán predkladateľ Tibor Gašpar a vážené kolegyne, kolegovia, mal by som hovoriť k obsahu, ale teda neodpustím si, pani poslankyňa Mesterová nemala faktickú poznámku, mala procedurálny návrh. A teda, áno, v rámci procedurálneho návrhu možno navrhnúť, aby sa, aby ústavnoprávny výbor niečo a niečo posúdil. Neviem o tom, že by ústavnoprávny výbor mal posudzovať správanie sa poslancov, ale dobre. Roku je môj koaličnom návrhu na zrušenie voľby nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Aj keď to zdôvodňujú obavou tajnosti a priamosť hlasovania, ktorá je zaručená ústavou, v skutočnosti im ide o zvýhodnenie samých seba v parlamentných voľbách, o nič iné. Ani nehovorím to ja. Povedal to najúprimnejší poslanec vládnej koalície, pán poslanec Roman Michelko z SNS. Budem ho citovať. Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu. Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra. Keď to bude na ambasádach, bude to trochu vyrovnanejšie. Ja ďakujem pánovi poslancovi za jeho úprimnosť, lebo zvyšok koalície sa viac-menej drží tých dohodnutých nôt. Tajnoslovia, priamoslovia, ale pán poslanec Michelko povedal, ako to je. Aj keď potom sa to snažil zľahčovať, že to je jeho motivácia, nie motivácia celej vládnej koalície, ale v skutočnosti je celkom zjavné, že toto sú tie skutočné dôvody, prečo vládna koalícia prichádza s takýmto návrhom. Ale istá miera úprimnosti je aj v slovách pána podpredsedu Národnej rady Gašpara. Už teda ešte mimo parlamentu povedal, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku. To je čo za argument, že vzorka ľudí, ktorá žije v zahraničí a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku? To potom vzorka ľudí na každom mieste má zodpovedať elektorátu na Slovensku? Každá sociálna skupina, veková kategória má voliť rovnako? Však tak to predsa nie je. Pán poslanec Gašpar tu hovoril o odlišných výsledkoch volieb v zahraničí, o vyššej podpore pre Progresívne Slovensko a teda vôbec pre opozičné strany. Hovoril o podvodoch, o manipuláciách. A ja si myslím, že aj to prispelo k tomu piatkovému prerušeniu schôdze, lebo však samozrejme, ja si myslím, že môže predkladateľ v rámci úvodného slova hovoriť, čo chce. To je jeho sväté právo, ale považoval by som za taký korektnejší prístup, že keď chcem vecne uviesť návrh zákona, tak to poviem v úvodnom slove a keď chcem fabulovať o nejakých podvodoch a používať takúto zjavnú demagógiu, tak predkladateľ sa môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy. Častokrát to tak predkladatelia robia, že sa prihlásia ako prví a je potom možné na nich reagovať faktickou poznámkou. Bolo tu spomínané hnutie OĽANO a jeho prísľub 500 € za účasť vo voľbách. Čo teda neviem, čo má spoločné s voľbou poštou, lebo nič. Tí, ktorí boli adresáti tejto kampane, nevolili poštou. A potom hovoril o tom, že bolo tu množstvo súbežných kampaní v ostatných parlamentných voľbách, ktoré sa tvárili ako občianske a nestranné a mobilizačné, ale v skutočnosti to bola manipulácia v prospech Progresívneho Slovenska, hoci bol deklarovaný cieľ zúčastniť sa volieb. No tak kampane zamerané na zvýšenie účasti vo voľbách bývajú veľmi často, neviem, či pred všetkými voľbami, ale veľmi často bývajú, a nie sú to kampane v prospech jednej politickej strany alebo v prospech časti politického spektra. A to vymenovanie, kto je v akej správnej rade a kto je v akej organizácii, ja niekedy žasnem, pán podpredseda Gašpar, čo vy všetko dokážete posplietať a vykonšpirovať z verejne dostupných údajov, ktorým dávate interpretáciu, že: „Jasné, všetci sú sprisahaní, aby poškodili SMER.“ Ja by som vám... Vy ste tu hovorili o tom, že aké malo výsledky pri korešpondenčnej voľbe Progresívne Slovensko a koalícia, opozícia. No tak ja by som vám povedal, že v obci Šútovo v roku 2023 v parlamentných voľbách vyhrala súčasná koalícia tak, že mala 69 % a s Republikou dokonca 76 %. To nezodpovedá tomu, ako volili ľudia na Slovensku, ako volili voliči na Slovensku, lebo teda vyhrali ste tie voľby, ale 76 % alebo teda ani 69 % ste v tých voľbách nemali. A teraz čo? Máme si myslieť, že voľby v obci Šútovo boli zmanipulované? Bol tam nejaký podvod? Udialo sa tam niečo nekalé? Máme sa pozrieť na obec Šútovo? Zrušíme voľby v obci Šútovo alebo povieme, že budú voliči z obce Šútovo voliť v okresnom meste? Veď to snáď nie. Veď v rôznych obciach volia ľudia rôzne. V rôznych volebných okrskoch ľudia volia rôzne. V rôznych okresoch volia ľudia rôzne. V rôznych krajoch volia ľudia rôzne, rôzne vekové kategórie. To si nevieme odčítať z volebných výsledkov, ale z prieskumov áno. Volia ľudia rôzne, volebné preferencie sa líšia podľa vzdelania, sociálneho statusu, zamestnania. Je s tým nejaký problém? Prečo to má byť problém zrovna pri korešpondenčnej voľbe a skupine voličov, ktorí volia zo zahraničia? Ale ak by sme postupovali podľa vašej tézy, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku, tak asi by aj s tým Šútovom bolo potrebné niečo robiť. Zaujímavé, že hovoríte o probléme, že hovoríte o podvodoch a manipuláciách, ale štátna komisia žiadne takéto problémy nekonštatovala. Ani vo vzťahu k voľbe poštou, ani k iným problémom. Žiadna štátna inštitúcia, ktorá prešetrovala, lebo však vždy po voľbách sa objavia nejaké pochybnosti, prídu nejaké podnety, nekonštatovala nejaké zásadné protizákonné konania. Boli to nejaké izolované incidenty individuálne, ktoré skončili nejakým priestupkom. OBSE nekonštatovala žiadne problémy vo vzťahu k voľbe poštou. A napokon ani SMER nekonštatoval problémy vo vzťahu k voľbám, k tomu, že by boli zmanipulované, však napokon ste tie voľby vyhrali, zostavili ste vládu a už vládnete viac ako polovicu volebného obdobia a teraz ste prišli na to, že je tam nejaký problém. Žiadny problém, ktorý by mal vplyv na rozdelenie mandátov, nenastal. Teraz ste si to vymysleli, lebo teraz sa vám to hodí, že chcete obmedziť určitej časti voličov možnosť voľby. Nie v zmysle, že im to zakážete, nezakážete im, toto by bolo protiústavné, ale že im to sťažíte, skomplikujete. Existuje taký nezdravý jav, ktorý sa volá gerrymandering. A to je, že účelové zmeny v hraniciach volebných obvodov. Gerrymandering je možný v situácii, keď existujú volebné obvody, teda obvykle sa používa v krajinách s väčšinovým volebným systémom, typicky Spojené štáty americké. Aj v minulosti, aj v súčasnosti sa to deje napríklad s ohľadom na vývoj popularity Republikánskej strany pod vedením Donalda Trumpa, tak sa snažia v tých štátoch, kde to vedia ovplyvniť, prekresliť hranice volebných obvodov tak, aby pri rovnakej voličskej podpore dosiahli lepší výsledok. A deje sa to tak, že napríklad nejaká strana má, ja neviem, z 10 volebných obvodov v nejakom celku šesť a štyri má tá druhá strana. Prekreslíte hranice tak, aby ste, ja neviem, napchali voličov tej druhej strany do menšieho počtu volebných obvodov. Nezmení sa počet hlasov a zrazu ten pomer nie je 6 : 4, ale 8 : 2 alebo 9 : 1. Toto sa dá robiť vo väčšinovom volebnom systéme. Toto sa dá robiť dokonca aj v pomernom volebnom systéme, ak existuje viacej volebných obvodov. Nie je to až také efektívne ako vo väčšinovom, ale je to možné. Preto by bol problém, keby jeden volebný obvod nebol zakotvený v ústave alebo keby sa presadila tá idea viacerých volebných obvodov a zmeny ústavy, ktorá by to umožnila, lebo potom by jednoduchým zákonom bol možný aj gerrymandering. Našťastie ústava platí, našťastie ústava v tomto nebola zmenená, tak miesto gerrymanderingu ste si povedali, že sa zvýhodníte aspoň v tom, čo sa dá. A to je zrušenie voľby poštou, lebo voliči voliaci zo zahraničia evidentne vo zvýšenej miere dávajú prednosť súčasným opozičným stranám pred súčasnými koaličnými stranami. Používate ako argument, že voľby nie sú tajné a nie sú priame. A tajnosť a priamosť hlasovania má vyplývať priamo z Ústavy Slovenskej republiky. A Ministerstvo vnútra dalo, myslím, že minulý rok do pripomienkového konania návrh novely zákona o politických stranách aj zákona o voľbách. Riešil tam napríklad aj zvýšenie kaucie na účasť vo voľbách, ale neriešil tam zrušenie voľby poštou. Neidentifikovalo Ministerstvo vnútra, že by bol nejaký problém s voľbou poštou, že to narúša tajnosť alebo priamosť voľby. Prečo? Ministerstvo vnútra to nevedelo? Dokonca vládna koalícia si dala do svojho programového vyhlásenia, že rozšíri voľbu poštou aj na prezidentské voľby. To ste vtedy nevedeli, že voľba poštou odporuje podľa vás ústave, nie je priama, nie je tajná, keď ste napísali do svojho programového vyhlásenia, že voľba poštou, ktorá je dnes uplatniteľná na parlamentné voľby a na referendum, bude možná aj na prezidentské voľby? A nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tí... Nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tie voľby sú demokratické, priame, tajné. A nikto nevyšetroval nejaký prípad, že by dochádzalo k manipulácii pri voľbe zo zahraničia, pri voľbe poštou. Dokonca ja si nepamätám ani na žiadny medializovaný prípad, že by niekto upozornil, že musel odovzdať, ja neviem, svojmu manželovi alebo svojim rodičom alebo svojmu zamestnávateľovi alebo komukoľvek volebný lístok a ten volil miesto neho. Ja neviem, či teda tajná služba má nejaké takéto informácie, ale žiadne takéto informácie sa vo verejnom priestore neobjavili. Inými slovami, myslím si, že tam nie je žiadny problém, že ste si to iba vykonštruovali, aby ste mohli obmedziť možnosť voľby poštou zo zahraničia, lebo vám to politicky vyhovuje. Nie preto, že by vám išlo o právnu čistotu. A úplne absurdný je ten argument, že ústava hovorí, že volebné právo je priame. A parlamentné voľby sú priame. A toto nie je priame, lebo sa môže stať, že niekto dá niekomu inému svoj hlasovací lístok a ten ho pošle poštou a teda hlasuje miesto neho. Ale vy asi vôbec nerozumiete, čo sú to priame voľby. Priame voľby sú, že voliči priamo volia svojich volených zástupcov. Lebo existujú aj nepriame voľby a nepriame voľby samy o sebe nie sú nedemokratické. Nepriamo sa napríklad volí americký prezident, keď voliči nevolia priamo konkrétneho kandidáta na prezidenta a viceprezidenta, ale volia iba voliteľov, ktorí sa potom zídu. A tí ho potom zvolia. A v minulosti existovali nepriame voľby tak, že sa nevolil priamo kandidát, ale sa volili nejakí voliči alebo tí volitelia, ktorí mali postupovať podľa mandátu, ktorý dostali, a neboli to priame voľby. Čiže to, čo vy hovoríte, že to spochybňuje priame voľby, tak teda to s tým princípom priamych volieb nemá vôbec nič spoločné. A hovorili ste o tom, že nie je zachovaná tajnosť, lebo veď sa tie lístky posielajú poštou, ale však oni sú v dvoch obálkach. Tak ako si myslíme, že tam nejakí úradníci naparujú nad nejakou parou a odlepujú a zisťujú, kto ako hlasoval? Však to tam posudzuje volebná komisia, ktorá je na Slovensku a ktorá posúdi aj, či sú tam dve obálky. Otvoria to. Opäť, žiadny problém nebol indikovaný. V tej volebnej komisii boli zastúpení zástupcovia všetkých parlamentných alebo relevantných strán, ktoré sa zúčastňujú volieb. A teda akým spôsobom by tam mohla byť narušená tajnosť voľby? A čo by z toho kto mal, keby nejaký úradník zistil, že nejaký Jožko Mrkvička z New Yorku hlasoval tak a tak? To je úplne absurdné. A potom ste, pán poslanec Gašpar, hovorili, že ešte dnes chodia obálky a pošta nie je spoľahlivá. No mňa by teda naozaj zaujímalo, koľko z tých obálok prichádza ešte teraz alebo koľko prišlo po termíne? A však samozrejme, môže sa stať. Ja netvrdím, že sa nestane, že po dvoch rokoch prídu nejaké obálky, ale sú to nejaké relevantné čísla? Tak skúsme urobiť niečo s kvalitou poštových služieb, ale toto nie je argument pre zrušenie voľby poštou. Potom ste povedali, že 80 % z tých, čo požiadali o voľbu poštou, sa reálne aj zúčastnili voľby. No však 80 % je vcelku slušné číslo. Keď si zoberieme výsledky volieb všeobecne, tak 80 % nebýva volebná účasť, to nie je štandardné číslo. A potom ste povedali, že v roku 2023 bol rekordný počet ľudí, ktorí sa zúčastnili volieb zo zahraničia. No tak im to teraz idete znížiť, aby náhodou v tých ďalších voľbách sa nezúčastnilo ešte viac. V dôvodovej správe hovoríte, že nová právna úprava reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov žijúcich v cudzine zúčastniť sa osobného hlasovania v celoštátnych voľbách na zastupiteľských úradoch a umožniť tak výkon práva voliť na území štátu, v ktorom sa voliči v čase volieb nachádzajú bez nutnosti cestovať na územie Slovenskej republiky za účelom vykonania volebného aktu, respektíve bez nutnosti realizácie úkonov súvisiacich s voľbou poštou. Ja teda neviem, či toto je dlhodobá požiadavka. Pripúšťam, že niektorým ľuďom by viacej vyhovovalo ísť, napríklad keď žijú v hlavnom meste, v ktorom existuje veľvyslanectvo, tak ísť tam do volebnej miestnosti ako absolvovať tie úkony súvisiace s voľbou poštou. Ale ja napríklad viem, že viaceré krajanské organizácie sa v minulosti usilovali o to, aby bola voľba poštou a keď už bola zavedená, tak aby bola zjednodušená, lebo najprv bola nastavená pomerne komplikovane, napríklad to, ako sa o to žiadalo, či sa žiadalo poštou, teraz je možné požiadať elektronicky a ten systém sa postupne vylepšoval a vylepšoval sa aj za vlád Smeru. Aj vy ste prispeli k tomu, že dnes tá voľba poštou je dobre nastavená a pomerne pohodlným spôsobom ten, kto sa chce zúčastniť volieb, sa ich môže zúčastniť aj poštou. A ak by ste aj chceli zaviesť voľbu na zahraničných zastupiteľstvách, tak prečo ako náhradu voľby poštou? Prečo nie popri voľbe poštou? Však viaceré krajiny, demokratické krajiny, majú aj voľbu poštou, aj voľbu na zahraničných zastupiteľstvách. Chcete byť ústretoví voči občanom, umožnite im aj to. Máme k dispozícii analýzu parlamentného inštitútu z roku 2022, ktorá porovnáva, ako je, kde možné v zahraničí voliť, či už poštou alebo na zastupiteľstvách. Myslím, že všetky krajiny, ktoré sú tam analyzované, majú buď jednu, alebo obe z týchto možností. Belgicko – aj poštou, aj osobne, Bulharsko – iba na zastupiteľskom úrade, Česko v tom čase iba na zastupiteľskom úrade, ale už zaviedli aj voľbu poštou odvtedy. Estónsko – obe možnosti, Fínsko – na zastupiteľskom úrade, Francúzsko – na zastupiteľskom úrade, Holandsko – poštou. Chorvátsko, Island a Írsko – na zastupiteľskom úrade, Litva, Lotyšsko – aj, Luxembursko – poštou, Maďarsko, Nemecko – aj, Nový Zéland – voľba na zastupiteľskom úrade, Nórsko – obe možnosti, Poľsko – zastupiteľský úrad, Rakúsko, Slovensko – poštou, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko – obe možnosti, teda aj poštou, aj na zastupiteľskom úrade, a Taliansko – voľba poštou. Nie je to kompletná vzorka všetkých demokratických krajín, ale množstvo demokratických krajín má voľbu poštou alebo obe možnosti paralelne popri sebe. A evidentne to nepovažujú za nejaký problém. A potom v dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že zámerom zákonodarcu je umožniť namiesto voľby poštou hlasovanie na zastupiteľských úradoch vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende. Naviac sa hlasovanie na zastupiteľských úradoch navrhuje zaviesť aj pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky. Tu len opäť pripomínam, že ste navrhovali voľbu poštou v programovom vyhlásení pre voľbu prezidenta. Nahradením osobného hlasovania vo volebnej miestnosti na území Slovenskej republiky hlasovaním na ambasáde sa tejto skupine voličov vo vzťahu k prezidentským voľbám významne zvýši nielen ich voličský komfort, ale tiež reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu v zahraničí. Evidentne, keď dnes neexistuje voľba poštou ani iná možnosť pre voličov zo zahraničia, ako voliť prezidenta, než prísť na územie Slovenskej republiky, a to sa zmení, že bude možné voliť na ambasáde, tak sa zvýši ich voličský komfort a dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu. Avšak vo vzťahu k parlamentným voľbám sa zníži komfort, voličský komfort a reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu zo zahraničia, pretože prinajmenšom tí voliči, ktorí žijú mimo hlavných miest iných krajín, v ktorých existuje alebo pôsobí zastupiteľský úrad a v ktorých bude zriadená volebná miestnosť, to budú mať zložitejšie. Budú musieť buď cestovať do hlavného mesta, alebo budú musieť cestovať na Slovensko. Je to odskúšaný systém, ktorý funguje na Slovensku už viac ako 20 rokov, alebo teda, ak berieme voľby, tak 20 rokov, prvýkrát sa uplatnil v roku 2006. V roku 2006 strana Smer vyhrala voľby a zostavila vládu, tak aký problém s voľbou poštou? A potom je tam problém volebných komisií. Hovoríte tam, že zachovaním možnosti verejnosti osobne pozorovať priebeh hlasovania a sčítanie hlasov na ambasáde sa posilní demokratický prvok a transparentnosť tohto spôsobu hlasovania. No áno. A politické strany tam budú delegovať koho? Budú tam delegovať ľudí žijúcich v zahraničí. Čiže tá kontrola, miesto toho, aby sa zjednodušila, sa skomplikuje, lebo jednoduchšie delegujú politické strany svojich zástupcov do komisií na území Bratislavy, ktoré sčítavajú hlasy, ktoré prišli poštou, ako keď budú musieť v hlavných mestách iných krajín alebo teda v mestách iných krajín, kde budú zriadené volebné miestnosti, niekoho delegovať, čiže podľa môjho názoru sa tá transparentnosť iba obmedzí. A teda upozorňujem aj na to, že občania Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí, ani nemôžu byť plnohodnotnými členmi politických strán, čiže ja neviem, či niektoré strany, asi niektoré strany majú aj členov v zahraničí, ale podľa zákona o politických stranách právo voliť a byť volený do orgánov strany má štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a občan iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Čiže áno, možno majú niektoré strany aj členov, ktorí žijú v zahraničí a majú tam trvalý pobyt, ale takí členovia ani sa nemôžu plnohodnotne zúčastňovať na straníckom živote. Ďalej navrhujete zvýšiť volebnú kauciu. Menej, ako to navrhovalo ministerstvo vnútra minulý rok, ale opäť je to iba obmedzenie prístupu menších politických strán, nových politických strán k volebnej súťaži. A ak to nastavíte tak, ako to nastavíte, bude sa to odvíjať od toho rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý posudzoval výšku kaucie a povedal, že tak, ako je to nastavené, je to tak na hrane. Nerozumiem, prečo by podmienka účasti vo voľbách mala byť nastavená úplne na hrane, na hornej hrane toho, čo je ešte prípustné z hľadiska ústavnosti. Zavedenie voľby poštou umožnilo občanom Slovenskej republiky, ktorí dlhodobo alebo aj krátkodobo žijú alebo sa zdržujú v zahraničí, výraznejšie sa podieľať a jednoduchšie sa podieľať na správe vecí verejných. Politický národ v zmysle ústavy tvoria občania Slovenskej republiky. Aj tí, ktorí žijú v zahraničí, aj oni sú súčasťou občanov a občianstva Slovenskej republiky. Aj oni sú súčasťou politického národa, ktorý má vytvárať politickú vôľu, na základe ktorej sa kreujú celoštátne orgány. Či táto zmena by bola protiústavná, neviem. Asi skôr nie. Mali sme tu demokratické voľby, aj keď nebola možnosť voľby zo zahraničia. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú tak, ako sa navrhuje, iba voľbu na zastupiteľských úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo prinajmenšom skomplikovanie. Úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo priemyselných, skomplikovanie tej možnosti. Rovnako kaucia, ktorú navrhujete zvýšiť, obmedzí politickú súťaž vo vzťahu k menším alebo finančne slabším politickým stranám. Rovnako všetky tie ďalšie úvahy o tom, kedy sa kaucia má vracať, kedy má strana nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu, čo bolo v tom pôvodnom návrhu Ministerstva vnútra, ktorý ale teda nepokračoval v ďalšom legislatívnom procese. Rovnako ako tie návrhy SNS na zvýšenie kóra z troch na päť na 8 % na prekrúžkovanie sa kandidáta. Opäť to má posilniť politické strany a vplyv politických strán na zloženie parlamentu na úkor vplyvu voličov. Keby sme chceli pristupovať rovnakým spôsobom účelovo, tak by sme povedali, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, pretože ani tam tá tajnosť nie je úplne zachovaná. Aj tam chodia nejakí zástupcovia volebnej komisie a ten, kto volí, nevolí úplne tajne, lebo nejde za plentu, a mohli by sme aj na to nájsť rovnako účelový dôvod, lebo väčšinou tí ľudia, ktorí sú imobilní, je predpoklad, že sú starší a medzi staršími voličmi podľa prieskumov má koalícia silnejšiu podporu. No tak by sme my mohli prísť s návrhom, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, lebo to nie je úplne tajné. A tým by sme sa sami my zvýhodnili a vás by sme poškodili. Ale ani v päte to nikomu z nás nenapadne, lebo my rešpektujeme právo voličov zúčastňovať sa volieb. Na rozdiel od vás, ktorí to chcete určite aj skupine voličov skomplikovať, ale ubezpečujem vás, že nepomôže vám to. Možno to niekomu skomplikujete, ale zmobilizujete tým ďalších voličov, aby sa tých volieb zúčastnili. A napriek tomuto divadlu to nebude mať pre vás žiadny. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ Tibor Gašpar a vážené kolegyne, kolegovia, mal by som hovoriť k obsahu, ale teda neodpustím si, pani poslankyňa Mesterová nemala faktickú poznámku, mala procedurálny návrh. A teda, áno, v rámci procedurálneho návrhu možno navrhnúť, aby sa, aby ústavnoprávny výbor niečo a niečo posúdil. Neviem o tom, že by ústavnoprávny výbor mal posudzovať správanie sa poslancov, ale dobre. Roku je môj koaličnom návrhu na zrušenie voľby nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Aj keď to zdôvodňujú obavou tajnosti a priamosť hlasovania, ktorá je zaručená ústavou, v skutočnosti im ide o zvýhodnenie samých seba v parlamentných voľbách, o nič iné. Ani nehovorím to ja. Povedal to najúprimnejší poslanec vládnej koalície, pán poslanec Roman Michelko z SNS. Budem ho citovať. Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu. Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra. Keď to bude na ambasádach, bude to trochu vyrovnanejšie. Ja ďakujem pánovi poslancovi za jeho úprimnosť, lebo zvyšok koalície sa viac-menej drží tých dohodnutých nôt. Tajnoslovia, priamoslovia, ale pán poslanec Michelko povedal, ako to je. Aj keď potom sa to snažil zľahčovať, že to je jeho motivácia, nie motivácia celej vládnej koalície, ale v skutočnosti je celkom zjavné, že toto sú tie skutočné dôvody, prečo vládna koalícia prichádza s takýmto návrhom. Ale istá miera úprimnosti je aj v slovách pána podpredsedu Národnej rady Gašpara. Už teda ešte mimo parlamentu povedal, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku. To je čo za argument, že vzorka ľudí, ktorá žije v zahraničí a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku? To potom vzorka ľudí na každom mieste má zodpovedať elektorátu na Slovensku? Každá sociálna skupina, veková kategória má voliť rovnako? Však tak to predsa nie je. Pán poslanec Gašpar tu hovoril o odlišných výsledkoch volieb v zahraničí, o vyššej podpore pre Progresívne Slovensko a teda vôbec pre opozičné strany. Hovoril o podvodoch, o manipuláciách. A ja si myslím, že aj to prispelo k tomu piatkovému prerušeniu schôdze, lebo však samozrejme, ja si myslím, že môže predkladateľ v rámci úvodného slova hovoriť, čo chce. To je jeho sväté právo, ale považoval by som za taký korektnejší prístup, že keď chcem vecne uviesť návrh zákona, tak to poviem v úvodnom slove a keď chcem fabulovať o nejakých podvodoch a používať takúto zjavnú demagógiu, tak predkladateľ sa môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy. Častokrát to tak predkladatelia robia, že sa prihlásia ako prví a je potom možné na nich reagovať faktickou poznámkou. Bolo tu spomínané hnutie OĽANO a jeho prísľub 500 € za účasť vo voľbách. Čo teda neviem, čo má spoločné s voľbou poštou, lebo nič. Tí, ktorí boli adresáti tejto kampane, nevolili poštou. A potom hovoril o tom, že bolo tu množstvo súbežných kampaní v ostatných parlamentných voľbách, ktoré sa tvárili ako občianske a nestranné a mobilizačné, ale v skutočnosti to bola manipulácia v prospech Progresívneho Slovenska, hoci bol deklarovaný cieľ zúčastniť sa volieb. No tak kampane zamerané na zvýšenie účasti vo voľbách bývajú veľmi často, neviem, či pred všetkými voľbami, ale veľmi často bývajú, a nie sú to kampane v prospech jednej politickej strany alebo v prospech časti politického spektra. A to vymenovanie, kto je v akej správnej rade a kto je v akej organizácii, ja niekedy žasnem, pán podpredseda Gašpar, čo vy všetko dokážete posplietať a vykonšpirovať z verejne dostupných údajov, ktorým dávate interpretáciu, že: „Jasné, všetci sú sprisahaní, aby poškodili SMER.“ Ja by som vám... Vy ste tu hovorili o tom, že aké malo výsledky pri korešpondenčnej voľbe Progresívne Slovensko a koalícia, opozícia. No tak ja by som vám povedal, že v obci Šútovo v roku 2023 v parlamentných voľbách vyhrala súčasná koalícia tak, že mala 69 % a s Republikou dokonca 76 %. To nezodpovedá tomu, ako volili ľudia na Slovensku, ako volili voliči na Slovensku, lebo teda vyhrali ste tie voľby, ale 76 % alebo teda ani 69 % ste v tých voľbách nemali. A teraz čo? Máme si myslieť, že voľby v obci Šútovo boli zmanipulované? Bol tam nejaký podvod? Udialo sa tam niečo nekalé? Máme sa pozrieť na obec Šútovo? Zrušíme voľby v obci Šútovo alebo povieme, že budú voliči z obce Šútovo voliť v okresnom meste? Veď to snáď nie. Veď v rôznych obciach volia ľudia rôzne. V rôznych volebných okrskoch ľudia volia rôzne. V rôznych okresoch volia ľudia rôzne. V rôznych krajoch volia ľudia rôzne, rôzne vekové kategórie. To si nevieme odčítať z volebných výsledkov, ale z prieskumov áno. Volia ľudia rôzne, volebné preferencie sa líšia podľa vzdelania, sociálneho statusu, zamestnania. Je s tým nejaký problém? Prečo to má byť problém zrovna pri korešpondenčnej voľbe a skupine voličov, ktorí volia zo zahraničia? Ale ak by sme postupovali podľa vašej tézy, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku, tak asi by aj s tým Šútovom bolo potrebné niečo robiť. Zaujímavé, že hovoríte o probléme, že hovoríte o podvodoch a manipuláciách, ale štátna komisia žiadne takéto problémy nekonštatovala. Ani vo vzťahu k voľbe poštou, ani k iným problémom. Žiadna štátna inštitúcia, ktorá prešetrovala, lebo však vždy po voľbách sa objavia nejaké pochybnosti, prídu nejaké podnety, nekonštatovala nejaké zásadné protizákonné konania. Boli to nejaké izolované incidenty individuálne, ktoré skončili nejakým priestupkom. OBSE nekonštatovala žiadne problémy vo vzťahu k voľbe poštou. A napokon ani SMER nekonštatoval problémy vo vzťahu k voľbám, k tomu, že by boli zmanipulované, však napokon ste tie voľby vyhrali, zostavili ste vládu a už vládnete viac ako polovicu volebného obdobia a teraz ste prišli na to, že je tam nejaký problém. Žiadny problém, ktorý by mal vplyv na rozdelenie mandátov, nenastal. Teraz ste si to vymysleli, lebo teraz sa vám to hodí, že chcete obmedziť určitej časti voličov možnosť voľby. Nie v zmysle, že im to zakážete, nezakážete im, toto by bolo protiústavné, ale že im to sťažíte, skomplikujete. Existuje taký nezdravý jav, ktorý sa volá gerrymandering. A to je, že účelové zmeny v hraniciach volebných obvodov. Gerrymandering je možný v situácii, keď existujú volebné obvody, teda obvykle sa používa v krajinách s väčšinovým volebným systémom, typicky Spojené štáty americké. Aj v minulosti, aj v súčasnosti sa to deje napríklad s ohľadom na vývoj popularity Republikánskej strany pod vedením Donalda Trumpa, tak sa snažia v tých štátoch, kde to vedia ovplyvniť, prekresliť hranice volebných obvodov tak, aby pri rovnakej voličskej podpore dosiahli lepší výsledok. A deje sa to tak, že napríklad nejaká strana má, ja neviem, z 10 volebných obvodov v nejakom celku šesť a štyri má tá druhá strana. Prekreslíte hranice tak, aby ste, ja neviem, napchali voličov tej druhej strany do menšieho počtu volebných obvodov. Nezmení sa počet hlasov a zrazu ten pomer nie je 6 : 4, ale 8 : 2 alebo 9 : 1. Toto sa dá robiť vo väčšinovom volebnom systéme. Toto sa dá robiť dokonca aj v pomernom volebnom systéme, ak existuje viacej volebných obvodov. Nie je to až také efektívne ako vo väčšinovom, ale je to možné. Preto by bol problém, keby jeden volebný obvod nebol zakotvený v ústave alebo keby sa presadila tá idea viacerých volebných obvodov a zmeny ústavy, ktorá by to umožnila, lebo potom by jednoduchým zákonom bol možný aj gerrymandering. Našťastie ústava platí, našťastie ústava v tomto nebola zmenená, tak miesto gerrymanderingu ste si povedali, že sa zvýhodníte aspoň v tom, čo sa dá. A to je zrušenie voľby poštou, lebo voliči voliaci zo zahraničia evidentne vo zvýšenej miere dávajú prednosť súčasným opozičným stranám pred súčasnými koaličnými stranami. Používate ako argument, že voľby nie sú tajné a nie sú priame. A tajnosť a priamosť hlasovania má vyplývať priamo z Ústavy Slovenskej republiky. A Ministerstvo vnútra dalo, myslím, že minulý rok do pripomienkového konania návrh novely zákona o politických stranách aj zákona o voľbách. Riešil tam napríklad aj zvýšenie kaucie na účasť vo voľbách, ale neriešil tam zrušenie voľby poštou. Neidentifikovalo Ministerstvo vnútra, že by bol nejaký problém s voľbou poštou, že to narúša tajnosť alebo priamosť voľby. Prečo? Ministerstvo vnútra to nevedelo? Dokonca vládna koalícia si dala do svojho programového vyhlásenia, že rozšíri voľbu poštou aj na prezidentské voľby. To ste vtedy nevedeli, že voľba poštou odporuje podľa vás ústave, nie je priama, nie je tajná, keď ste napísali do svojho programového vyhlásenia, že voľba poštou, ktorá je dnes uplatniteľná na parlamentné voľby a na referendum, bude možná aj na prezidentské voľby? A nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tí... Nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tie voľby sú demokratické, priame, tajné. A nikto nevyšetroval nejaký prípad, že by dochádzalo k manipulácii pri voľbe zo zahraničia, pri voľbe poštou. Dokonca ja si nepamätám ani na žiadny medializovaný prípad, že by niekto upozornil, že musel odovzdať, ja neviem, svojmu manželovi alebo svojim rodičom alebo svojmu zamestnávateľovi alebo komukoľvek volebný lístok a ten volil miesto neho. Ja neviem, či teda tajná služba má nejaké takéto informácie, ale žiadne takéto informácie sa vo verejnom priestore neobjavili. Inými slovami, myslím si, že tam nie je žiadny problém, že ste si to iba vykonštruovali, aby ste mohli obmedziť možnosť voľby poštou zo zahraničia, lebo vám to politicky vyhovuje. Nie preto, že by vám išlo o právnu čistotu. A úplne absurdný je ten argument, že ústava hovorí, že volebné právo je priame. A parlamentné voľby sú priame. A toto nie je priame, lebo sa môže stať, že niekto dá niekomu inému svoj hlasovací lístok a ten ho pošle poštou a teda hlasuje miesto neho. Ale vy asi vôbec nerozumiete, čo sú to priame voľby. Priame voľby sú, že voliči priamo volia svojich volených zástupcov. Lebo existujú aj nepriame voľby a nepriame voľby samy o sebe nie sú nedemokratické. Nepriamo sa napríklad volí americký prezident, keď voliči nevolia priamo konkrétneho kandidáta na prezidenta a viceprezidenta, ale volia iba voliteľov, ktorí sa potom zídu. A tí ho potom zvolia. A v minulosti existovali nepriame voľby tak, že sa nevolil priamo kandidát, ale sa volili nejakí voliči alebo tí volitelia, ktorí mali postupovať podľa mandátu, ktorý dostali, a neboli to priame voľby. Čiže to, čo vy hovoríte, že to spochybňuje priame voľby, tak teda to s tým princípom priamych volieb nemá vôbec nič spoločné. A hovorili ste o tom, že nie je zachovaná tajnosť, lebo veď sa tie lístky posielajú poštou, ale však oni sú v dvoch obálkach. Tak ako si myslíme, že tam nejakí úradníci naparujú nad nejakou parou a odlepujú a zisťujú, kto ako hlasoval? Však to tam posudzuje volebná komisia, ktorá je na Slovensku a ktorá posúdi aj, či sú tam dve obálky. Otvoria to. Opäť, žiadny problém nebol indikovaný. V tej volebnej komisii boli zastúpení zástupcovia všetkých parlamentných alebo relevantných strán, ktoré sa zúčastňujú volieb. A teda akým spôsobom by tam mohla byť narušená tajnosť voľby? A čo by z toho kto mal, keby nejaký úradník zistil, že nejaký Jožko Mrkvička z New Yorku hlasoval tak a tak? To je úplne absurdné. A potom ste, pán poslanec Gašpar, hovorili, že ešte dnes chodia obálky a pošta nie je spoľahlivá. No mňa by teda naozaj zaujímalo, koľko z tých obálok prichádza ešte teraz alebo koľko prišlo po termíne? A však samozrejme, môže sa stať. Ja netvrdím, že sa nestane, že po dvoch rokoch prídu nejaké obálky, ale sú to nejaké relevantné čísla? Tak skúsme urobiť niečo s kvalitou poštových služieb, ale toto nie je argument pre zrušenie voľby poštou. Potom ste povedali, že 80 % z tých, čo požiadali o voľbu poštou, sa reálne aj zúčastnili voľby. No však 80 % je vcelku slušné číslo. Keď si zoberieme výsledky volieb všeobecne, tak 80 % nebýva volebná účasť, to nie je štandardné číslo. A potom ste povedali, že v roku 2023 bol rekordný počet ľudí, ktorí sa zúčastnili volieb zo zahraničia. No tak im to teraz idete znížiť, aby náhodou v tých ďalších voľbách sa nezúčastnilo ešte viac. V dôvodovej správe hovoríte, že nová právna úprava reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov žijúcich v cudzine zúčastniť sa osobného hlasovania v celoštátnych voľbách na zastupiteľských úradoch a umožniť tak výkon práva voliť na území štátu, v ktorom sa voliči v čase volieb nachádzajú bez nutnosti cestovať na územie Slovenskej republiky za účelom vykonania volebného aktu, respektíve bez nutnosti realizácie úkonov súvisiacich s voľbou poštou. Ja teda neviem, či toto je dlhodobá požiadavka. Pripúšťam, že niektorým ľuďom by viacej vyhovovalo ísť, napríklad keď žijú v hlavnom meste, v ktorom existuje veľvyslanectvo, tak ísť tam do volebnej miestnosti ako absolvovať tie úkony súvisiace s voľbou poštou. Ale ja napríklad viem, že viaceré krajanské organizácie sa v minulosti usilovali o to, aby bola voľba poštou a keď už bola zavedená, tak aby bola zjednodušená, lebo najprv bola nastavená pomerne komplikovane, napríklad to, ako sa o to žiadalo, či sa žiadalo poštou, teraz je možné požiadať elektronicky a ten systém sa postupne vylepšoval a vylepšoval sa aj za vlád Smeru. Aj vy ste prispeli k tomu, že dnes tá voľba poštou je dobre nastavená a pomerne pohodlným spôsobom ten, kto sa chce zúčastniť volieb, sa ich môže zúčastniť aj poštou. A ak by ste aj chceli zaviesť voľbu na zahraničných zastupiteľstvách, tak prečo ako náhradu voľby poštou? Prečo nie popri voľbe poštou? Však viaceré krajiny, demokratické krajiny, majú aj voľbu poštou, aj voľbu na zahraničných zastupiteľstvách. Chcete byť ústretoví voči občanom, umožnite im aj to. Máme k dispozícii analýzu parlamentného inštitútu z roku 2022, ktorá porovnáva, ako je, kde možné v zahraničí voliť, či už poštou alebo na zastupiteľstvách. Myslím, že všetky krajiny, ktoré sú tam analyzované, majú buď jednu, alebo obe z týchto možností. Belgicko – aj poštou, aj osobne, Bulharsko – iba na zastupiteľskom úrade, Česko v tom čase iba na zastupiteľskom úrade, ale už zaviedli aj voľbu poštou odvtedy. Estónsko – obe možnosti, Fínsko – na zastupiteľskom úrade, Francúzsko – na zastupiteľskom úrade, Holandsko – poštou. Chorvátsko, Island a Írsko – na zastupiteľskom úrade, Litva, Lotyšsko – aj, Luxembursko – poštou, Maďarsko, Nemecko – aj, Nový Zéland – voľba na zastupiteľskom úrade, Nórsko – obe možnosti, Poľsko – zastupiteľský úrad, Rakúsko, Slovensko – poštou, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko – obe možnosti, teda aj poštou, aj na zastupiteľskom úrade, a Taliansko – voľba poštou. Nie je to kompletná vzorka všetkých demokratických krajín, ale množstvo demokratických krajín má voľbu poštou alebo obe možnosti paralelne popri sebe. A evidentne to nepovažujú za nejaký problém. A potom v dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že zámerom zákonodarcu je umožniť namiesto voľby poštou hlasovanie na zastupiteľských úradoch vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende. Naviac sa hlasovanie na zastupiteľských úradoch navrhuje zaviesť aj pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky. Tu len opäť pripomínam, že ste navrhovali voľbu poštou v programovom vyhlásení pre voľbu prezidenta. Nahradením osobného hlasovania vo volebnej miestnosti na území Slovenskej republiky hlasovaním na ambasáde sa tejto skupine voličov vo vzťahu k prezidentským voľbám významne zvýši nielen ich voličský komfort, ale tiež reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu v zahraničí. Evidentne, keď dnes neexistuje voľba poštou ani iná možnosť pre voličov zo zahraničia, ako voliť prezidenta, než prísť na územie Slovenskej republiky, a to sa zmení, že bude možné voliť na ambasáde, tak sa zvýši ich voličský komfort a dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu. Avšak vo vzťahu k parlamentným voľbám sa zníži komfort, voličský komfort a reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu zo zahraničia, pretože prinajmenšom tí voliči, ktorí žijú mimo hlavných miest iných krajín, v ktorých existuje alebo pôsobí zastupiteľský úrad a v ktorých bude zriadená volebná miestnosť, to budú mať zložitejšie. Budú musieť buď cestovať do hlavného mesta, alebo budú musieť cestovať na Slovensko. Je to odskúšaný systém, ktorý funguje na Slovensku už viac ako 20 rokov, alebo teda, ak berieme voľby, tak 20 rokov, prvýkrát sa uplatnil v roku 2006. V roku 2006 strana Smer vyhrala voľby a zostavila vládu, tak aký problém s voľbou poštou? A potom je tam problém volebných komisií. Hovoríte tam, že zachovaním možnosti verejnosti osobne pozorovať priebeh hlasovania a sčítanie hlasov na ambasáde sa posilní demokratický prvok a transparentnosť tohto spôsobu hlasovania. No áno. A politické strany tam budú delegovať koho? Budú tam delegovať ľudí žijúcich v zahraničí. Čiže tá kontrola, miesto toho, aby sa zjednodušila, sa skomplikuje, lebo jednoduchšie delegujú politické strany svojich zástupcov do komisií na území Bratislavy, ktoré sčítavajú hlasy, ktoré prišli poštou, ako keď budú musieť v hlavných mestách iných krajín alebo teda v mestách iných krajín, kde budú zriadené volebné miestnosti, niekoho delegovať, čiže podľa môjho názoru sa tá transparentnosť iba obmedzí. A teda upozorňujem aj na to, že občania Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí, ani nemôžu byť plnohodnotnými členmi politických strán, čiže ja neviem, či niektoré strany, asi niektoré strany majú aj členov v zahraničí, ale podľa zákona o politických stranách právo voliť a byť volený do orgánov strany má štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a občan iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Čiže áno, možno majú niektoré strany aj členov, ktorí žijú v zahraničí a majú tam trvalý pobyt, ale takí členovia ani sa nemôžu plnohodnotne zúčastňovať na straníckom živote. Ďalej navrhujete zvýšiť volebnú kauciu. Menej, ako to navrhovalo ministerstvo vnútra minulý rok, ale opäť je to iba obmedzenie prístupu menších politických strán, nových politických strán k volebnej súťaži. A ak to nastavíte tak, ako to nastavíte, bude sa to odvíjať od toho rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý posudzoval výšku kaucie a povedal, že tak, ako je to nastavené, je to tak na hrane. Nerozumiem, prečo by podmienka účasti vo voľbách mala byť nastavená úplne na hrane, na hornej hrane toho, čo je ešte prípustné z hľadiska ústavnosti. Zavedenie voľby poštou umožnilo občanom Slovenskej republiky, ktorí dlhodobo alebo aj krátkodobo žijú alebo sa zdržujú v zahraničí, výraznejšie sa podieľať a jednoduchšie sa podieľať na správe vecí verejných. Politický národ v zmysle ústavy tvoria občania Slovenskej republiky. Aj tí, ktorí žijú v zahraničí, aj oni sú súčasťou občanov a občianstva Slovenskej republiky. Aj oni sú súčasťou politického národa, ktorý má vytvárať politickú vôľu, na základe ktorej sa kreujú celoštátne orgány. Či táto zmena by bola protiústavná, neviem. Asi skôr nie. Mali sme tu demokratické voľby, aj keď nebola možnosť voľby zo zahraničia. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú tak, ako sa navrhuje, iba voľbu na zastupiteľských úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo prinajmenšom skomplikovanie. Úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo priemyselných, skomplikovanie tej možnosti. Rovnako kaucia, ktorú navrhujete zvýšiť, obmedzí politickú súťaž vo vzťahu k menším alebo finančne slabším politickým stranám. Rovnako všetky tie ďalšie úvahy o tom, kedy sa kaucia má vracať, kedy má strana nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu, čo bolo v tom pôvodnom návrhu Ministerstva vnútra, ktorý ale teda nepokračoval v ďalšom legislatívnom procese. Rovnako ako tie návrhy SNS na zvýšenie kóra z troch na päť na 8 % na prekrúžkovanie sa kandidáta. Opäť to má posilniť politické strany a vplyv politických strán na zloženie parlamentu na úkor vplyvu voličov. Keby sme chceli pristupovať rovnakým spôsobom účelovo, tak by sme povedali, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, pretože ani tam tá tajnosť nie je úplne zachovaná. Aj tam chodia nejakí zástupcovia volebnej komisie a ten, kto volí, nevolí úplne tajne, lebo nejde za plentu, a mohli by sme aj na to nájsť rovnako účelový dôvod, lebo väčšinou tí ľudia, ktorí sú imobilní, je predpoklad, že sú starší a medzi staršími voličmi podľa prieskumov má koalícia silnejšiu podporu. No tak by sme my mohli prísť s návrhom, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, lebo to nie je úplne tajné. A tým by sme sa sami my zvýhodnili a vás by sme poškodili. Ale ani v päte to nikomu z nás nenapadne, lebo my rešpektujeme právo voličov zúčastňovať sa volieb. Na rozdiel od vás, ktorí to chcete určite aj skupine voličov skomplikovať, ale ubezpečujem vás, že nepomôže vám to. Možno to niekomu skomplikujete, ale zmobilizujete tým ďalších voličov, aby sa tých volieb zúčastnili. A napriek tomuto divadlu to nebude mať pre vás žiadny. Ďakujem.

Pani poslankyňa Hanuliaková, ja myslím, že to referendum je tam nastavené inak a myslím, že celé je to ako aj dôsledok toho, akým spôsobom sa o tom rokuje, že teda včera bol predložený ten návrh, že ani tí, čo o tom hovoria, celkom nerozumejú, ako je to referendum myslené. Toto referendum nie je myslené tak, že ono bude potvrdzovať to, čo teraz sa schváli ako zmena zákona, ale, ak by chcelo mestské zastupiteľstvo zmeniť to, čo bude schválené v zákone, tak to môže urobiť. Musí to urobiť nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov. Musí to urobiť do 31. marca 2027. Potom to musí odsúhlasiť nadpolovičnou väčšinou všetkých členov aj Rada starostov. Potom mestské zastupiteľstvo musí vyhlásiť referendum. To ten odlišný model musí mať, že najviac bude 10 mestských častí a sú tam aj podmienky na to, aké veľké musia byť podľa počtu obyvateľov. Je to v tých prechodných ustanoveniach, ale, čo ma zaujalo, a to som si všimol tiež až teraz, že v prípade platnosti výsledkov referenda mesta vláda Slovenskej republiky do jedného roka od konania referenda mesta predloží Národnej rade návrh na zmenu zákona, ktorým sa s účinnosťou odo dňa konania a nasledujúcich volieb po roku 2026 už stanoví územné členenie mesta v súlade s výsledkami referenda. Ako to je veľmi zaujímavá konštrukcia, ale myslím si, že kedy včera alebo predvčerom a predpredvčerom pán prezident odmietol vypísať referendum iniciované demokratmi o predčasných voľbách a jeden z tých argumentov bol aj, že predsa referendum nemôžno prikazovať niečo, čo má urobiť parlament. A vy tu idete napísať, že mestským referendom niečo zaviaže vládu a potom aj parlament, aby to schválil. A ako vy prinútite poslancov Národnej rady, aby schválili niečo, čo bolo schválené v mestskom referende? Veď to nejde. Pani poslankyňa.

Pani poslankyňa Mesterová, vo svojom vystúpení ste spomenuli aj to vyjadrenie pána poslanca Šimka. I reagoval na moje pripomenutie, že už v marci 2025, teda pred vyše rokom, mali predkladatelia návrhu zákona predstavu, ako to urobiť, teda, že mestské časti, aj keď vtedy tam bolo šesť mestských častí, a potom by sa delili na miestne časti a tie staré mestské časti by boli iba miestne časti bez nejakých orgánov samosprávy. No a ja, keď som to povedal, tak v reakcii na to, ako ste správne pripomenuli, pán poslanec Šimko hovorí, že mi teda dodáva informácie pán Bódya, že komunikujem s pánom Gibodom. No, samozrejme, že ja komunikujem s pánom Gibodom, lebo je námestníkom primátora mesta Košice. Je za stranu Sloboda a Solidarita. Ja som poslancom za stranu Sloboda a Solidarita. No tak samozrejme, že komunikujem s pánom Gibodom. Aj som s ním o tom hovoril, aj som s ním predtým o tom hovoril. Aj s ním som v kontakte teraz, ale pán poslanec Šimko netrafil, lebo ten, kto mi to poradil, síce začína na G, ale nebol to Giboda, ale Google. Tá informácia sa dá normálne vygoogliť. A teda negooglil som si to sám, googlil to môj asistent, ale to je verejne dostupná informácia. Ktorá teda, keď má človek v pamäti, že ste hovorili o šiestich mestských častiach, a to si aj ja pamätám, že teda 1, 2, 3, 4, Staré Mesto a Luník IX, tak pomerne jednoducho aj bez komunikácie s námestníkom mesta Košice sa dá zistiť, že ste toto hovorili a že ste to hovorili v marci 2025.

Lackovič, k tomu procesu a k tomu, že ako sa to nezverejnilo, tak je zaujímavé, lebo to ešte malo aj predohru. To nezačalo v tom auguste. Veď v marci 2025 bola k tomu diskusia. Pán A, potom musíme ísť šinkou. Sa jej zúčastnil teda na facebookovej stránke strany HLAS – sociálna demokracia. Je informácia o tom, že ste na diskusii predstavili svoj model šiestich mestských častí a zmeny v zákone o meste Košice. Ktoré majú, ktoré obsahuje aj to, že budú mestské časti a miestne časti. Bude tam nezlučiteľnosť funkcie starostu alebo teda, že je problém, že starostovia sú zároveň v mestskom zastupiteľstve. A to sú veci, ktoré sú v tom pozmeňováku a o ktorých ste hovorili na diskusii v marci 2025, teda pred viac ako rokom, ste už mali predstavu, že budú mestské časti, aj keď vtedy ste hovorili o šiestich, 1 2 3 4 plus Staré Mesto, plus Luník deväť. Teraz tam máte štyri. A hovorili ste o tom, že miestne časti budú niečo nové, kde budú aj teraz tie staré mestské časti, budú miestne časti a hovorili ste, že je problém, že starostovia sú aj v mestskom zastupiteľstve a sú v konflikte záujmov. A teraz to riešite v tom pozmeňujúcom návrhu. No prečo ste to neriešili v tom návrhu, keď ste mali predstavu o tom, že ako keby ste to zmenili zo šesť na štyri pozmeňujúcim návrhom. OK, tak na to sú pozmeňujúce návrhy, že idem do toho so šiestimi, ale pod vplyvom diskusie uznám, že nemá byť šesť, ale štyri alebo osem a zmením to. Ale vy ste ani štyri, ani šesť, ani osem nedali do návrhu zákona a dávate ich až teraz pozmeňovačom. Ani tú nezlučiteľnosť funkcie starostu s mestským zastupiteľstvom, o čom ste mali predstavu v marci 2025, ste nedali do návrhu zákona a dávate to až pozmeňujúcim návrhom.

Ďakujem kolegom za reakcie. Ja skúsim asi zareagovať na pána poslanca Šimka ako predkladateľa. A ešte raz, štandardný proces už aj poslaneckého návrhu. Máte nejakú predstavu, čo chcete zmeniť? Dáte to do návrhu zákona. A aspoň tí poslanci sa môžu k tomu vyjadriť v rozprave a aj tá verejnosť v priebehu tých minimálne 30 dní alebo keď je to dlhšie. Ale vy ste, to, čo ste zverejnili, bol iba zlomok toho a nepodstatná časť toho, čo idete meniť a čo je teraz obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu. A tak ja sa chcem spýtať, či malo mesto k dispozícii ten pozmeňujúci návrh, ktorý ste teraz predložili? Kedy ste ho poskytli predstaviteľom mesta, akou formou? Teda hovorili ste s nimi o tom alebo ste im v písomnej forme zaslali ten návrh, ktorý chcete predložiť? Na tej rade starostov 9. apríla starostovia dostali v písomnej podobe návrh, pozmeňujúci návrh, s ktorým chcete vystúpiť, alebo ste o tom len hovorili? Lebo viete, hovoriť niečo a povedať, že asi to takto chceme upraviť, je jedna vec a mať na papieri pozmeňujúci návrh, ktorým sa môžem zaoberať, ktorý môžem s niekým vydiskutovať, ktorý môžem pripomienkovať, je niečo iné. Čiže zaslali ste ho mestu, dali ste ho k dispozícii starostom? A moja otázka je, že prečo ste ho nezverejnili skôr? Veď to bolo najjednoduchšie. Keď to bolo od augusta – septembra, no tak ste ho mohli zverejniť a keď bol zverejnený, tak sa k nemu veci môžu vyjadriť a dostali by ste k nemu nejakú spätnú väzbu. Prečo ste ho nezverejnili skôr? Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Lackovič.

Vážení páni, prekladateľ, kandidát na župana Košického samosprávneho kraja, vážení kolegovia, kolegyne. A kým teraz začnem, tak aby som nezabudol, lebo chcem to povedať viac a na toto by som nerád zabudol. Máte tam gramatickú chybu, hrúbku tam máte. Ôsmich s tvrdým y. Tak akože, keď to prešlo takým dôkladným legislatívnym procesom, tak tie hrúbky mohol niekto vychytať. To „naozaj ako“ sa skladá z ôsmich poslancov mestského zastupiteľstva. Bod 4 nových, teda aj je to štvorka, pozmeňová bod 4 pozmeňujúceho návrhu. Aj mám chuť, idem na bitky. No a teraz k téme samotnej. A tak neviem, či budete dávať 15 podpisov, alebo v treťom čítaní to opravíte, alebo to už nejako sa s tým vysporiada. No, dobre. Však to nechám na vás. Len teda dobromyselne vám dávam do pozornosti, lebo nerád by som bol, keby v Zbierke zákonov vychádzali zákony s hrúbkami. To je také, akože zlé vysvedčenie nás všetkých. No, ja som strašne rád, že SMER-u, HLAS-u záleží na municipalizácii, na tom, aby sme tu mali lepšie fungujúcu samosprávu, aby nebola samospráva až tak roztrieštená, ako na Slovensku je. A doteraz som si to nevšimol. Doteraz som si nevšimol, že by vlády SMER-u a teda HLAS-u, ktorý je pokračovateľom SMER-u, nejakým spôsobom sa zaujímali o samosprávu v tom slova zmysle, že jej štruktúra je nevhodná, je príliš rozliezaná. Máme tu príliš veľa malých obcí. Máme tu obce, ktoré majú pár desiatok obyvateľov. Máme tu obce, ktoré majú pár sto obyvateľov a väčšinu svojich príjmov dávajú na svoju správu. Doteraz to bolo úplne mimo záujmu SMER-u. Vôbec ani, ani, ani, ani náznak, že by toto chcel SMER, alebo nebudem vás veľmi rozlišovať, lebo asi nie je dôvod nejako riešiť. A teraz ste, dvojica poslancov, prišli s návrhom, že poďme to riešiť, ale poďme to riešiť iba v Košiciach. Hej? Košice sú špecifické. Že teda môžeme ich porovnávať s Bratislavou, lebo to sú jediné dve mestá na Slovensku, ktoré majú dvojúrovňovú samosprávu a Bratislava je väčšia, výrazne, a má menej mestských častí a tie mestské časti majú aj iné, silnejšie kompetencie ako tie košické mestské časti. A z tohto pohľadu ja ten cieľ, s ktorým ste prišli, považujem za úplne legitímny. Nejakým spôsobom zmeniť počet mestských častí v Košiciach, ak vôbec majú byť zachované mestské časti v Košiciach. Nejako ich znížiť. Áno, je to legitímny cieľ. Považoval by som to za korektnejšie, úprimnejšie, principiálnejšie, keby ste to neriešili iba v Košiciach, ale riešili by ste to aj inde na Slovensku, lebo to je problém aj inde na Slovensku a obce s pár desiatkami alebo pár stovkami obyvateľov sú z hľadiska efektívnosti výkonu samosprávy rovnako veľký, ak nie väčší problém ako mestské časti v Košiciach. Iná vec je nastavenie kompetencií, ale myslím si, že kompetencií sa vo svojom návrhu nedotýkate. Dotýkate sa štruktúry samosprávy, nie toho, ako sú rozdelené kompetencie. To možno je tiež vec na úvahu, že akým spôsobom rozdeliť kompetencie medzi mesto a mestské časti, ak je v nejakom väčšom meste dvojúrovňová samospráva, ale toto nijako, nijako neriešite. To, čo je problém, a to, čo je hlavný problém a myslím si, že je vnímaný aj zo strany opozičných poslancov, aj zo strany verejnosti alebo tej časti verejnosti, ktorá je kritická k vášmu návrhu, je ten proces, ten spôsob, akým ste dospeli k tomu návrhu. Poslaneckým návrhom meniť zásadným spôsobom štruktúru mesta Košice, mesta, ktoré je druhé najväčšie na Slovensku, mesta, ktoré ako jediné, okrem hlavného mesta, má dvojúrovňovú úroveň miestnej samosprávy – teda nehovorím o krajskej úrovni, ale o úrovni obecnej alebo mestskej, má mesto a mestské časti – je veľmi veľké sústo. Je to veľmi, veľmi odvážny počin, ale zároveň je to aj počin, ktorý obchádza normálnu verejnú diskusiu, ktorú by si vyžadoval takýto zásadný návrh. Už samotný fakt, že je to poslanecký návrh, je problematický, pretože keby s tým návrhom prišla vláda a povedala, že áno, chceme to zmeniť, chceme, v Košiciach je príliš veľa mestských častí a myslíme si, že to nie je dobré, v Košiciach by malo byť menej mestských častí, tak by ten návrh bol zverejnený a bol by daný do pripomienkového konania, do štandardného medzirezortného pripomienkového konania, kde by sa k nemu mohli vyjadriť obyvatelia Košíc, samospráva Košíc, mali by pred sebou v písomnej podobe predstavu asi Ministerstva vnútra na redukciu počtu mestských častí, na to, koľko ich má byť, akým spôsobom sa to má udiať, v akom časovom horizonte. V podstate to, čo dnes je v tom vašom pozmeňujúcom návrhu. A mohli by sa k tomu vyjadriť mestské časti Košíc, magistrát Košíc, ale aj obyvatelia Košíc. Mohli by sa k tomu vyjadriť odborníci, starostovia, politici. Ale vy nie, vy ste to obišli, vy ste dali poslanecký návrh. K poslaneckému návrhu nebýva medzirezortné pripomienkové konanie, respektíve býva k návrhu stanoviska vlády k poslaneckému návrhu. No ale vy ste de facto znemožnili štandardný legislatívny proces aj tým, že ste nedali do parlamentu návrh, ako si to predstavujete. Vy ste dali – a to poďakovať treba pánovi poslancovi Michelkovi, ktorý tu objavil túto metódu na začiatku volebného obdobia, keď sa potrebovala vládna koalícia vysporiadať s Fondom na podporu umenia, Audiovizuálnym fondom a ďalšími inštitúciami, ktoré im nesedeli – tak dal do parlamentu taký jedno-, dvoj-, trojbodový návrh. Zväčša vyzerali tie návrhy, ktoré sa týkali kultúrnych zákonov, skoro až neškodne. A potom zásadná zmena prišla v druhom čítaní. V druhom čítaní bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý kompletne prekopal fungovanie Fondu na podporu umenia, teda viedol k tým deformáciám, ktoré vo fungovaní Fondu na podporu umenia zažívame teraz, z ktorých niektorých výsledkov je aj sám pán poslanec Michelko zhrozený. Tak vy ste spravili takúto Michelkovu fintu a poctivo ste to priznali, že je to Michelkova finta, že ste dali dvojbodový či trojbodový návrh zákona, ktorý riešil zmenu počtu poslancov mestského zastupiteľstva a ktorý riešil možno ich odmeňovanie, to neviem, a zvyšovanie počtu poslancov a teda námestníka primátora, ktorý bude riešiť reformu a bude to mať na starosti. Čo v kontexte toho pozmeňujúceho návrhu, ani neviem, či má zmysel, aby na nejakého pol roka tam bol primátor. S tým, že ste avizovali, že príde nejaká veľká zmena. A tento návrh ste predložili v auguste a povedali ste, že však veď to nebolo, že zo schôdze na schôdzu. Nebolo to zo schôdze na schôdzu, ale ako ste využili ten čas, s kým ste diskutovali? A ja som sa o túto tému živo zaujímal. Vystupoval som v prvom čítaní k tomu, kritizoval som tento váš postup. A vy ste mi aj na niektorej z tých predchádzajúcich schôdzí, kde to bolo zaradené do programu, hovorili, že príde nejaký pozmeňovák, už je nejaký pozmeňovák, ale ja som si ten pozmeňujúci návrh, ktorý zásadným spôsobom mení štruktúru mestských častí, štruktúru samosprávy v meste Košice, prečítal až dnes v spoločnej správe z výborov. A ten pozmeňujúci návrh bol predložený na Výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj až včera. Priznávam, nebol som včera na rokovaní Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Nie som jeho členom, čiže mohol som o deň skôr mať túto informáciu, ale ja ako poslanec, ktorý sa o túto tému zaujímam, o samosprávu aj o zákon o Košiciach, aj o tento váš konkrétny návrh, som – áno, keby som bol trochu usilovnejší, tak včera by som prvýkrát videl ten váš návrh. Toto nie je štandardný spôsob predkladania tak zásadnej zmeny. Toto je obchádzanie verejnej diskusie. A teraz. Vy ste tu hovorili, že vy ste diskutovali s tým, hentým, s Košičanmi, mali možnosť sa vyjadriť. No, ja mám iné informácie. Ja mám informáciu, že v písomnej podobe ten návrh nemali k dispozícii ani predstavitelia samosprávy v Košiciach. A ani, ani, ani poslanci mesta, ani starostovia, ani teda neviem, aké verejné vypočutie bolo, lebo ja neviem, že by bolo, alebo teda predstavitelia mesta nevedia. Viem o tom, že bol prerokovaný na rade starostov 9. apríla o 18:00 večer. A pozvánka na tú radu starostov išla v ten istý deň, čiže 9. apríla o 10:00. Osem hodín pred radou starostov dostali starostovia pozvánku, že majú prísť, lebo pán poslanec Šimko je zaneprázdnený a nemôže v iný deň. Tak nech prídu v ten istý deň o osem hodín neskôr na rokovanie, kde im bude predstavený ten návrh. A keby ste to urobili tak – ani to by nebolo v poriadku –, ale keby ste to urobili tak, že ten návrh bol v septembri alebo v októbri prerokovaný v prvom čítaní a potom by ste prišli s tým, že my máme takýto pozmeňujúci návrh, toto chceme presadiť a poďme o tom diskutovať a absolvovali by sme o tom diskusiu na ústavnoprávnom výbore, na výbore pre verejnú správu, spravili by ste nejaké verejné zhromaždenia obyvateľov v Košiciach, prerokovali by ste to na zastupiteľstvách mestských častí a na mestskom zastupiteľstve, dobre, stále by to nebol štandardný legislatívny proces, ale boli by tam nejaké prvky otvorenosti a participácie. Ale – ja nebol som na tých stretnutiach, o ktorých ste hovorili, ale teda mám informáciu, že v písomnej podobe ten návrh nebol k dispozícii predstaviteľom samosprávy. Možno ste o ňom hovorili. Ale teda ja neviem. Aj keď ste ten návrh uvádzali, tak ja neviem, kto iba na základe toho, čo ste vy hovorili v úvodnom slove, by mal jasnú predstavu, ako to bude, lebo tam výraznú časť toho vášho vystúpenia tvorili komentáre k tomu, že ako zlá opozícia, zlé Progresívne Slovensko, ako vám chcú ublížiť a ako vás kritizujú, hoci vy chcete, aby to bolo dobré. A ani s tým referendom to nie je úplne jasné, lebo teda referendum dnes znamená tak, že máme nejakú štruktúru samosprávy a ak sa tá štruktúra samosprávy má meniť, tak musí to byť schválené referendom. A ja teraz neviem hodnotiť, počuj, či je to dobré alebo zlé. Lebo ak sa budú robiť nejaké reformy samosprávy aj celoslovensky, no tak ak všetko bude musieť schvaľovať referendum, tak možno by sa žiadne zmeny neurobili. Ale nehovorte vy, že vy to tu nejako vraciate referendum, lebo vy idete zákonom zmeniť štruktúru a štruktúru. Samosprávy aj celoslovensky, no tak, ak všetko bude musieť schvaľovať referendum, tak možno, možno by sa žiadne zmeny neurobili. Ale nehovorte vy, že vy to tu nejako vraciate referendu, lebo vy idete zákonom zmeniť štruktúru. Štruktúru košickej samosprávy a jej mestských častí. A iba, keď sa mestské zastupiteľstvo uznesie na nejakej alternatívnej štruktúre. Tak vtedy to môžu obyvatelia v referende potvrdiť. A keď to nepotvrdia, no tak platí to, nie to, čo je dnes, ale platí tá zmena, ktorú vy presadzujete, a teda s účasťou ľudí v referendách to teda býva veľmi, veľmi otázne aj v tom, že sa Košice majú dohodnúť na nejakej alternatívnej štruktúre. Nové zastupiteľstvo, ktoré bude zvolené 24. októbra, ktoré sa prvýkrát možno zíde koncom novembra a podľa toho vášho návrhu dokedy? Do konca marca by malo schváliť nejakú, nejakú alternatívnu predstavu. A teraz dalo si mesto robiť nejakú analýzu, malo by mať nejaké návrhy. A teda dobre, však tak vychádzame z návrhov odborníkov. Ale tá analýza ešte nie je hotová, pokiaľ viem, nie? Áno, ale tá analýza má byť doručená mestu Košice na konci tohto mesiaca, pokiaľ viem. Čiže 23. apríla rokujeme o návrhu zákona, ktorý tu „trčí“ alebo stojí od augusta alebo od septembra. Zo schôdze na schôdzu sa odkladá rokovanie o ňom, však v poriadku. A teraz 22. apríla poslanci prvýkrát vidia znenie toho pozmeňujúceho návrhu a hlasovať sa bude o týždeň? Tak prečo? Prečo sa s tým nepočíta na výsledky? A vysvetlite a analyzuj. Alebo prečo, ak sa to aj tak má udiať až nie teraz tieto voľby, ale až nasledujúce voľby v horizonte nasledujúcich volieb, prečo sa tá zmena, zmena ide schvaľovať teraz. Teda, prišli ste s nejakým návrhom, potom ste s niekým rokovali nejakým spôsobom, ale to nebol transparentný legislatívny proces. A dospeli ste k nejakému záveru. Poslancom, ktorí o tom majú hlasovať, ste ten návrh ukázali deň predtým, ako sa o tom rokuje, a teda hlasovať sa zrejme bude až budúci týždeň. A odhlasuje sa to a tá analýza bude až potom. Mne sa to zdá všetko možné, len nie normálny, štandardný a transparentný legislatívny proces. No. K tomu rozmeru Ústavného súdu a teda aj možno aj protiústavnosti, lebo nevieme, či je to ústavné, ale tak to sa dozvieme. A chcete, aby každá mestská časť, každá miestna časť, lebo po novom tie doterajšie mestské časti budú miestne časti, ktoré budú súčasťou mestských častí, čo teda skoro vyzerá, akoby Košice teraz mali nejakú trojúrovňovú štruktúru na rozdiel od iných miest, ktoré majú mesto a mestské časti. Tie mestské časti nemajú samosprávu a navyše tam majú nejaké neformálne štruktúry, ale teda nemajú plnohodnotnú samosprávu. Tu ju majú iba Bratislava a Košice. A teraz Košice bude mať mesto, mestské časti a ešte aj miestne časti. Na úrovni tých miestnych častí nebude už potom, nie v týchto, ale v tých ďalších voľbách štruktúra zodpovedajúca samospráve, teda starostovia mestskej časti, ale budú tam miestne časti, ale vy chcete, aby mala, aby každá miestna časť, teda doterajšia mestská časť, mala zastúpenie v mestskom zastupiteľstve a inšpirujete sa § 11 ods. 2 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktorý zaručuje každej mestskej časti bez ohľadu na veľkosť aspoň jedného poslanca. A čo teda na prvý pohľad znie dobre, teda z hľadiska reprezentácie nejakých mestských častí a až tak veľmi sa nad tým nikto v minulosti nepozastavoval. Teda respektíve pozastavovať sa nad tým generálny prokurátor a Ústavný súd nerozhodol, ale teraz verejný ochranca práv podal podnet na Ústavný súd. A namieta, že práve ten § 11 ods. 2, ktorý je pre vás taký inšpiratívny, je v rozpore s ústavou. A teraz. Pán verejný ochranca práv sa neobracia veľmi intenzívne na Ústavný súd. A pokiaľ viem, jeho bilancia je taká, že každé jeho podanie doteraz viedlo k tomu, že Ústavný súd mu dal za pravdu vo veciach, kde namietal nesúlad zákona s ústavou alebo teda s európskym právom. Takže to, že pán verejný ochranca práv dospel k tomuto záveru, a on dospel na základe toho, že posudzoval všeobecne záväzné nariadenia, ktorými sa určujú volebné obvody, a dospel k záveru, že v samosprávnych voľbách nie je volebné právo rovné. Vy tu idete rušiť voľbu poštou, lebo tvrdíte, že nie je tajná, nie je zabezpečená tajnosť hlasovania, však o tom budeme hovoriť zajtra. Ale zároveň nerešpektujete, že verejný ochranca práv namieta na Ústavnom súde, že v komunálnych voľbách vo viacerých mestách nie je rešpektovaný princíp rovnosti hlasu, lebo volebné obvody sú vytvorené takým spôsobom, že v rôznych volebných obvodoch je na zvolenie potrebný rozdielny počet hlasov, že tam nie je zachovaná tá proporcionalita. A teda, kým v iných mestách je to spôsobené najmä tým, že tá samospráva jednoducho nedbá na ten princíp a rozdelí svoje územie, územie svojho mesta tak, že ten princíp tam nie je zachovaný a že niekde v niektorých volebných obvodoch potrebujete získať na zvolenie väčší počet hlasov ako v iných. Tak v Bratislave je to spôsobené aj znením zákona o Bratislave, ktoré hovorí o tom, že každá mestská časť musí mať aspoň jedného poslanca. Alebo potom, keď máte 45 poslancov mestského zastupiteľstva a je tam zastúpená aj veľká župná časť ako Petržalka, Ružinov, a aj menšie mestské časti alebo teda úplne malé mestské časti Jarovce, Rusovce, Čunovo, Devín, Devínska, tak je jasné, že keď všade má byť aspoň jeden, tak v tých malých mestských častiach vám stačí oveľa menší počet hlasov na zvolenie ako v tých veľkých. A ja neviem, ako rozhodne Ústavný súd. To nikto z nás v tejto chvíli nevie, ale ten návrh, s ktorým sa verejný ochranca práv, pán Róbert Dobrovodský, obrátil na Ústavný súd, vyzerá byť pomerne presvedčivý a teda je dôvod sa domnievať, že tá úprava, ktorá existuje v Bratislave a ktorá spôsobuje tú nerovnosť hlasov alebo nerešpektovanie princípu rovnosti, lebo hlas má byť rovný, hlas má mať rovnakú váhu, je v rozpore s ústavou, aj keď môže znieť sympaticky z hľadiska rešpektovania hlasu mestských častí a toho, že sa to premietne a teda každá mestská časť bude mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve. Čo je v Bratislave vnímané ako problematické zo strany verejného ochrancu práv. A vy v tom istom čase chcete tento princíp zakotviť aj do zákona o Košiciach. Dokonca, však ten podnet bol podaný, myslím, v januári a následne boli o ňom, alebo v tom čase boli o ňom informovaní poslanci. Takže aj vy ste vedeli, predpokladám, že ste vedeli, že verejný ochranca práv sa obracia na Ústavný súd a napriek tomu navrhujete tento princíp zakotviť do zákona o Košiciach. A teda je logické, že ak by sa opozícia neobrátila na Ústavný súd v tej veci, no tak predpokladám, že by to urobil verejný ochranca práv, lebo to isté ustanovenie, ktoré spôsobuje problémy v zákone o Bratislave alebo ktoré podľa názoru ombudsmana nie je v súlade s ústavou v zákone o Bratislave, no tak, keď opíšete to zo zákona o Bratislave a dáte to do zákona o Košiciach, tak nič sa na tom nemení a bude to rovnako problematické. Čiže ja tento návrh nemôžem podporiť. A nemôžem ho podporiť nie z dôvodu, že si myslím, že ten zámer zredukovať počet mestských častí v Košiciach nie je v poriadku. Ten je v poriadku. Dokonca si myslím, že je na diskusii, či v Košiciach majú existovať mestské časti, ktoré majú vlastnú samosprávu. Ale som predovšetkým presvedčený, že takýmto spôsobom sa tak zásadné veci meniť nemajú, lebo je to skrivenie legislatívneho procesu. Je to obchádzanie štandardnej verejnej diskusie, aká má sprevádzať takéto zásadné zmeny. Tento návrh mal ísť ako vládny návrh, mala mu predchádzať verejná diskusia, mali mu predchádzať také materiály, ako je tá analýza, ktorej výsledky budú známe a doručené vedeniu košickej samosprávy koncom mesiaca. Nasledovať malo byť normálne medzirezortné pripomienkové konanie a už k návrhu o tom, ako sa mení štruktúra samosprávy v Košiciach, nie k nejakému dvojbodovému alebo trojbodovému návrhu o tom, že budú mať Košice o jedného námestníka viac a budú mať viacej poslancov, ale k tomu. A áno, áno, bolo by to ťažké, boli by tam tlaky, bol by proti tomu odpor, bola by kritika, ale veď od toho sú politici, že majú ustáť, keď si za niečím stoja, no tak to majú ustáť. Ale vy ste sa tomu vyhli tým spôsobom, že ste predložili poslanecký návrh, nebolo tam medzirezortné pripomienkové konanie a do prvého čítania ste dali iba takú udičku, o ktorej bolo zrejmé, a vy ste to aj priznávali, aby som vám nevyčítal, že ste to zatajovali. Priznávali ste, že tá zásadná zmena príde až v druhom čítaní a ona prišla deň pred tým, ako o ňom rokujeme v pléne. Čiže za mňa takto určite sa nemá robiť reforma verejnej správy. Ďakujem.

Vážení páni, prekladateľ, kandidát na župana Košického samosprávneho kraja, vážení kolegovia, kolegyne. A kým teraz začnem, tak aby som nezabudol, lebo chcem to povedať viac a na toto by som nerád zabudol. Máte tam gramatickú chybu, hrúbku tam máte. Ôsmich s tvrdým y. Tak akože, keď to prešlo takým dôkladným legislatívnym procesom, tak tie hrúbky mohol niekto vychytať. To „naozaj ako“ sa skladá z ôsmich poslancov mestského zastupiteľstva. Bod 4 nových, teda aj je to štvorka, pozmeňová bod 4 pozmeňujúceho návrhu. Aj mám chuť, idem na bitky. No a teraz k téme samotnej. A tak neviem, či budete dávať 15 podpisov, alebo v treťom čítaní to opravíte, alebo to už nejako sa s tým vysporiada. No, dobre. Však to nechám na vás. Len teda dobromyselne vám dávam do pozornosti, lebo nerád by som bol, keby v Zbierke zákonov vychádzali zákony s hrúbkami. To je také, akože zlé vysvedčenie nás všetkých. No, ja som strašne rád, že SMER-u, HLAS-u záleží na municipalizácii, na tom, aby sme tu mali lepšie fungujúcu samosprávu, aby nebola samospráva až tak roztrieštená, ako na Slovensku je. A doteraz som si to nevšimol. Doteraz som si nevšimol, že by vlády SMER-u a teda HLAS-u, ktorý je pokračovateľom SMER-u, nejakým spôsobom sa zaujímali o samosprávu v tom slova zmysle, že jej štruktúra je nevhodná, je príliš rozliezaná. Máme tu príliš veľa malých obcí. Máme tu obce, ktoré majú pár desiatok obyvateľov. Máme tu obce, ktoré majú pár sto obyvateľov a väčšinu svojich príjmov dávajú na svoju správu. Doteraz to bolo úplne mimo záujmu SMER-u. Vôbec ani, ani, ani, ani náznak, že by toto chcel SMER, alebo nebudem vás veľmi rozlišovať, lebo asi nie je dôvod nejako riešiť. A teraz ste, dvojica poslancov, prišli s návrhom, že poďme to riešiť, ale poďme to riešiť iba v Košiciach. Hej? Košice sú špecifické. Že teda môžeme ich porovnávať s Bratislavou, lebo to sú jediné dve mestá na Slovensku, ktoré majú dvojúrovňovú samosprávu a Bratislava je väčšia, výrazne, a má menej mestských častí a tie mestské časti majú aj iné, silnejšie kompetencie ako tie košické mestské časti. A z tohto pohľadu ja ten cieľ, s ktorým ste prišli, považujem za úplne legitímny. Nejakým spôsobom zmeniť počet mestských častí v Košiciach, ak vôbec majú byť zachované mestské časti v Košiciach. Nejako ich znížiť. Áno, je to legitímny cieľ. Považoval by som to za korektnejšie, úprimnejšie, principiálnejšie, keby ste to neriešili iba v Košiciach, ale riešili by ste to aj inde na Slovensku, lebo to je problém aj inde na Slovensku a obce s pár desiatkami alebo pár stovkami obyvateľov sú z hľadiska efektívnosti výkonu samosprávy rovnako veľký, ak nie väčší problém ako mestské časti v Košiciach. Iná vec je nastavenie kompetencií, ale myslím si, že kompetencií sa vo svojom návrhu nedotýkate. Dotýkate sa štruktúry samosprávy, nie toho, ako sú rozdelené kompetencie. To možno je tiež vec na úvahu, že akým spôsobom rozdeliť kompetencie medzi mesto a mestské časti, ak je v nejakom väčšom meste dvojúrovňová samospráva, ale toto nijako, nijako neriešite. To, čo je problém, a to, čo je hlavný problém a myslím si, že je vnímaný aj zo strany opozičných poslancov, aj zo strany verejnosti alebo tej časti verejnosti, ktorá je kritická k vášmu návrhu, je ten proces, ten spôsob, akým ste dospeli k tomu návrhu. Poslaneckým návrhom meniť zásadným spôsobom štruktúru mesta Košice, mesta, ktoré je druhé najväčšie na Slovensku, mesta, ktoré ako jediné, okrem hlavného mesta, má dvojúrovňovú úroveň miestnej samosprávy – teda nehovorím o krajskej úrovni, ale o úrovni obecnej alebo mestskej, má mesto a mestské časti – je veľmi veľké sústo. Je to veľmi, veľmi odvážny počin, ale zároveň je to aj počin, ktorý obchádza normálnu verejnú diskusiu, ktorú by si vyžadoval takýto zásadný návrh. Už samotný fakt, že je to poslanecký návrh, je problematický, pretože keby s tým návrhom prišla vláda a povedala, že áno, chceme to zmeniť, chceme, v Košiciach je príliš veľa mestských častí a myslíme si, že to nie je dobré, v Košiciach by malo byť menej mestských častí, tak by ten návrh bol zverejnený a bol by daný do pripomienkového konania, do štandardného medzirezortného pripomienkového konania, kde by sa k nemu mohli vyjadriť obyvatelia Košíc, samospráva Košíc, mali by pred sebou v písomnej podobe predstavu asi Ministerstva vnútra na redukciu počtu mestských častí, na to, koľko ich má byť, akým spôsobom sa to má udiať, v akom časovom horizonte. V podstate to, čo dnes je v tom vašom pozmeňujúcom návrhu. A mohli by sa k tomu vyjadriť mestské časti Košíc, magistrát Košíc, ale aj obyvatelia Košíc. Mohli by sa k tomu vyjadriť odborníci, starostovia, politici. Ale vy nie, vy ste to obišli, vy ste dali poslanecký návrh. K poslaneckému návrhu nebýva medzirezortné pripomienkové konanie, respektíve býva k návrhu stanoviska vlády k poslaneckému návrhu. No ale vy ste de facto znemožnili štandardný legislatívny proces aj tým, že ste nedali do parlamentu návrh, ako si to predstavujete. Vy ste dali – a to poďakovať treba pánovi poslancovi Michelkovi, ktorý tu objavil túto metódu na začiatku volebného obdobia, keď sa potrebovala vládna koalícia vysporiadať s Fondom na podporu umenia, Audiovizuálnym fondom a ďalšími inštitúciami, ktoré im nesedeli – tak dal do parlamentu taký jedno-, dvoj-, trojbodový návrh. Zväčša vyzerali tie návrhy, ktoré sa týkali kultúrnych zákonov, skoro až neškodne. A potom zásadná zmena prišla v druhom čítaní. V druhom čítaní bol predložený pozmeňujúci návrh, ktorý kompletne prekopal fungovanie Fondu na podporu umenia, teda viedol k tým deformáciám, ktoré vo fungovaní Fondu na podporu umenia zažívame teraz, z ktorých niektorých výsledkov je aj sám pán poslanec Michelko zhrozený. Tak vy ste spravili takúto Michelkovu fintu a poctivo ste to priznali, že je to Michelkova finta, že ste dali dvojbodový či trojbodový návrh zákona, ktorý riešil zmenu počtu poslancov mestského zastupiteľstva a ktorý riešil možno ich odmeňovanie, to neviem, a zvyšovanie počtu poslancov a teda námestníka primátora, ktorý bude riešiť reformu a bude to mať na starosti. Čo v kontexte toho pozmeňujúceho návrhu, ani neviem, či má zmysel, aby na nejakého pol roka tam bol primátor. S tým, že ste avizovali, že príde nejaká veľká zmena. A tento návrh ste predložili v auguste a povedali ste, že však veď to nebolo, že zo schôdze na schôdzu. Nebolo to zo schôdze na schôdzu, ale ako ste využili ten čas, s kým ste diskutovali? A ja som sa o túto tému živo zaujímal. Vystupoval som v prvom čítaní k tomu, kritizoval som tento váš postup. A vy ste mi aj na niektorej z tých predchádzajúcich schôdzí, kde to bolo zaradené do programu, hovorili, že príde nejaký pozmeňovák, už je nejaký pozmeňovák, ale ja som si ten pozmeňujúci návrh, ktorý zásadným spôsobom mení štruktúru mestských častí, štruktúru samosprávy v meste Košice, prečítal až dnes v spoločnej správe z výborov. A ten pozmeňujúci návrh bol predložený na Výbore pre verejnú správu a regionálny rozvoj až včera. Priznávam, nebol som včera na rokovaní Výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Nie som jeho členom, čiže mohol som o deň skôr mať túto informáciu, ale ja ako poslanec, ktorý sa o túto tému zaujímam, o samosprávu aj o zákon o Košiciach, aj o tento váš konkrétny návrh, som – áno, keby som bol trochu usilovnejší, tak včera by som prvýkrát videl ten váš návrh. Toto nie je štandardný spôsob predkladania tak zásadnej zmeny. Toto je obchádzanie verejnej diskusie. A teraz. Vy ste tu hovorili, že vy ste diskutovali s tým, hentým, s Košičanmi, mali možnosť sa vyjadriť. No, ja mám iné informácie. Ja mám informáciu, že v písomnej podobe ten návrh nemali k dispozícii ani predstavitelia samosprávy v Košiciach. A ani, ani, ani poslanci mesta, ani starostovia, ani teda neviem, aké verejné vypočutie bolo, lebo ja neviem, že by bolo, alebo teda predstavitelia mesta nevedia. Viem o tom, že bol prerokovaný na rade starostov 9. apríla o 18:00 večer. A pozvánka na tú radu starostov išla v ten istý deň, čiže 9. apríla o 10:00. Osem hodín pred radou starostov dostali starostovia pozvánku, že majú prísť, lebo pán poslanec Šimko je zaneprázdnený a nemôže v iný deň. Tak nech prídu v ten istý deň o osem hodín neskôr na rokovanie, kde im bude predstavený ten návrh. A keby ste to urobili tak – ani to by nebolo v poriadku –, ale keby ste to urobili tak, že ten návrh bol v septembri alebo v októbri prerokovaný v prvom čítaní a potom by ste prišli s tým, že my máme takýto pozmeňujúci návrh, toto chceme presadiť a poďme o tom diskutovať a absolvovali by sme o tom diskusiu na ústavnoprávnom výbore, na výbore pre verejnú správu, spravili by ste nejaké verejné zhromaždenia obyvateľov v Košiciach, prerokovali by ste to na zastupiteľstvách mestských častí a na mestskom zastupiteľstve, dobre, stále by to nebol štandardný legislatívny proces, ale boli by tam nejaké prvky otvorenosti a participácie. Ale – ja nebol som na tých stretnutiach, o ktorých ste hovorili, ale teda mám informáciu, že v písomnej podobe ten návrh nebol k dispozícii predstaviteľom samosprávy. Možno ste o ňom hovorili. Ale teda ja neviem. Aj keď ste ten návrh uvádzali, tak ja neviem, kto iba na základe toho, čo ste vy hovorili v úvodnom slove, by mal jasnú predstavu, ako to bude, lebo tam výraznú časť toho vášho vystúpenia tvorili komentáre k tomu, že ako zlá opozícia, zlé Progresívne Slovensko, ako vám chcú ublížiť a ako vás kritizujú, hoci vy chcete, aby to bolo dobré. A ani s tým referendom to nie je úplne jasné, lebo teda referendum dnes znamená tak, že máme nejakú štruktúru samosprávy a ak sa tá štruktúra samosprávy má meniť, tak musí to byť schválené referendom. A ja teraz neviem hodnotiť, počuj, či je to dobré alebo zlé. Lebo ak sa budú robiť nejaké reformy samosprávy aj celoslovensky, no tak ak všetko bude musieť schvaľovať referendum, tak možno by sa žiadne zmeny neurobili. Ale nehovorte vy, že vy to tu nejako vraciate referendum, lebo vy idete zákonom zmeniť štruktúru a štruktúru. Samosprávy aj celoslovensky, no tak, ak všetko bude musieť schvaľovať referendum, tak možno, možno by sa žiadne zmeny neurobili. Ale nehovorte vy, že vy to tu nejako vraciate referendu, lebo vy idete zákonom zmeniť štruktúru. Štruktúru košickej samosprávy a jej mestských častí. A iba, keď sa mestské zastupiteľstvo uznesie na nejakej alternatívnej štruktúre. Tak vtedy to môžu obyvatelia v referende potvrdiť. A keď to nepotvrdia, no tak platí to, nie to, čo je dnes, ale platí tá zmena, ktorú vy presadzujete, a teda s účasťou ľudí v referendách to teda býva veľmi, veľmi otázne aj v tom, že sa Košice majú dohodnúť na nejakej alternatívnej štruktúre. Nové zastupiteľstvo, ktoré bude zvolené 24. októbra, ktoré sa prvýkrát možno zíde koncom novembra a podľa toho vášho návrhu dokedy? Do konca marca by malo schváliť nejakú, nejakú alternatívnu predstavu. A teraz dalo si mesto robiť nejakú analýzu, malo by mať nejaké návrhy. A teda dobre, však tak vychádzame z návrhov odborníkov. Ale tá analýza ešte nie je hotová, pokiaľ viem, nie? Áno, ale tá analýza má byť doručená mestu Košice na konci tohto mesiaca, pokiaľ viem. Čiže 23. apríla rokujeme o návrhu zákona, ktorý tu „trčí“ alebo stojí od augusta alebo od septembra. Zo schôdze na schôdzu sa odkladá rokovanie o ňom, však v poriadku. A teraz 22. apríla poslanci prvýkrát vidia znenie toho pozmeňujúceho návrhu a hlasovať sa bude o týždeň? Tak prečo? Prečo sa s tým nepočíta na výsledky? A vysvetlite a analyzuj. Alebo prečo, ak sa to aj tak má udiať až nie teraz tieto voľby, ale až nasledujúce voľby v horizonte nasledujúcich volieb, prečo sa tá zmena, zmena ide schvaľovať teraz. Teda, prišli ste s nejakým návrhom, potom ste s niekým rokovali nejakým spôsobom, ale to nebol transparentný legislatívny proces. A dospeli ste k nejakému záveru. Poslancom, ktorí o tom majú hlasovať, ste ten návrh ukázali deň predtým, ako sa o tom rokuje, a teda hlasovať sa zrejme bude až budúci týždeň. A odhlasuje sa to a tá analýza bude až potom. Mne sa to zdá všetko možné, len nie normálny, štandardný a transparentný legislatívny proces. No. K tomu rozmeru Ústavného súdu a teda aj možno aj protiústavnosti, lebo nevieme, či je to ústavné, ale tak to sa dozvieme. A chcete, aby každá mestská časť, každá miestna časť, lebo po novom tie doterajšie mestské časti budú miestne časti, ktoré budú súčasťou mestských častí, čo teda skoro vyzerá, akoby Košice teraz mali nejakú trojúrovňovú štruktúru na rozdiel od iných miest, ktoré majú mesto a mestské časti. Tie mestské časti nemajú samosprávu a navyše tam majú nejaké neformálne štruktúry, ale teda nemajú plnohodnotnú samosprávu. Tu ju majú iba Bratislava a Košice. A teraz Košice bude mať mesto, mestské časti a ešte aj miestne časti. Na úrovni tých miestnych častí nebude už potom, nie v týchto, ale v tých ďalších voľbách štruktúra zodpovedajúca samospráve, teda starostovia mestskej časti, ale budú tam miestne časti, ale vy chcete, aby mala, aby každá miestna časť, teda doterajšia mestská časť, mala zastúpenie v mestskom zastupiteľstve a inšpirujete sa § 11 ods. 2 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktorý zaručuje každej mestskej časti bez ohľadu na veľkosť aspoň jedného poslanca. A čo teda na prvý pohľad znie dobre, teda z hľadiska reprezentácie nejakých mestských častí a až tak veľmi sa nad tým nikto v minulosti nepozastavoval. Teda respektíve pozastavovať sa nad tým generálny prokurátor a Ústavný súd nerozhodol, ale teraz verejný ochranca práv podal podnet na Ústavný súd. A namieta, že práve ten § 11 ods. 2, ktorý je pre vás taký inšpiratívny, je v rozpore s ústavou. A teraz. Pán verejný ochranca práv sa neobracia veľmi intenzívne na Ústavný súd. A pokiaľ viem, jeho bilancia je taká, že každé jeho podanie doteraz viedlo k tomu, že Ústavný súd mu dal za pravdu vo veciach, kde namietal nesúlad zákona s ústavou alebo teda s európskym právom. Takže to, že pán verejný ochranca práv dospel k tomuto záveru, a on dospel na základe toho, že posudzoval všeobecne záväzné nariadenia, ktorými sa určujú volebné obvody, a dospel k záveru, že v samosprávnych voľbách nie je volebné právo rovné. Vy tu idete rušiť voľbu poštou, lebo tvrdíte, že nie je tajná, nie je zabezpečená tajnosť hlasovania, však o tom budeme hovoriť zajtra. Ale zároveň nerešpektujete, že verejný ochranca práv namieta na Ústavnom súde, že v komunálnych voľbách vo viacerých mestách nie je rešpektovaný princíp rovnosti hlasu, lebo volebné obvody sú vytvorené takým spôsobom, že v rôznych volebných obvodoch je na zvolenie potrebný rozdielny počet hlasov, že tam nie je zachovaná tá proporcionalita. A teda, kým v iných mestách je to spôsobené najmä tým, že tá samospráva jednoducho nedbá na ten princíp a rozdelí svoje územie, územie svojho mesta tak, že ten princíp tam nie je zachovaný a že niekde v niektorých volebných obvodoch potrebujete získať na zvolenie väčší počet hlasov ako v iných. Tak v Bratislave je to spôsobené aj znením zákona o Bratislave, ktoré hovorí o tom, že každá mestská časť musí mať aspoň jedného poslanca. Alebo potom, keď máte 45 poslancov mestského zastupiteľstva a je tam zastúpená aj veľká župná časť ako Petržalka, Ružinov, a aj menšie mestské časti alebo teda úplne malé mestské časti Jarovce, Rusovce, Čunovo, Devín, Devínska, tak je jasné, že keď všade má byť aspoň jeden, tak v tých malých mestských častiach vám stačí oveľa menší počet hlasov na zvolenie ako v tých veľkých. A ja neviem, ako rozhodne Ústavný súd. To nikto z nás v tejto chvíli nevie, ale ten návrh, s ktorým sa verejný ochranca práv, pán Róbert Dobrovodský, obrátil na Ústavný súd, vyzerá byť pomerne presvedčivý a teda je dôvod sa domnievať, že tá úprava, ktorá existuje v Bratislave a ktorá spôsobuje tú nerovnosť hlasov alebo nerešpektovanie princípu rovnosti, lebo hlas má byť rovný, hlas má mať rovnakú váhu, je v rozpore s ústavou, aj keď môže znieť sympaticky z hľadiska rešpektovania hlasu mestských častí a toho, že sa to premietne a teda každá mestská časť bude mať zastúpenie v mestskom zastupiteľstve. Čo je v Bratislave vnímané ako problematické zo strany verejného ochrancu práv. A vy v tom istom čase chcete tento princíp zakotviť aj do zákona o Košiciach. Dokonca, však ten podnet bol podaný, myslím, v januári a následne boli o ňom, alebo v tom čase boli o ňom informovaní poslanci. Takže aj vy ste vedeli, predpokladám, že ste vedeli, že verejný ochranca práv sa obracia na Ústavný súd a napriek tomu navrhujete tento princíp zakotviť do zákona o Košiciach. A teda je logické, že ak by sa opozícia neobrátila na Ústavný súd v tej veci, no tak predpokladám, že by to urobil verejný ochranca práv, lebo to isté ustanovenie, ktoré spôsobuje problémy v zákone o Bratislave alebo ktoré podľa názoru ombudsmana nie je v súlade s ústavou v zákone o Bratislave, no tak, keď opíšete to zo zákona o Bratislave a dáte to do zákona o Košiciach, tak nič sa na tom nemení a bude to rovnako problematické. Čiže ja tento návrh nemôžem podporiť. A nemôžem ho podporiť nie z dôvodu, že si myslím, že ten zámer zredukovať počet mestských častí v Košiciach nie je v poriadku. Ten je v poriadku. Dokonca si myslím, že je na diskusii, či v Košiciach majú existovať mestské časti, ktoré majú vlastnú samosprávu. Ale som predovšetkým presvedčený, že takýmto spôsobom sa tak zásadné veci meniť nemajú, lebo je to skrivenie legislatívneho procesu. Je to obchádzanie štandardnej verejnej diskusie, aká má sprevádzať takéto zásadné zmeny. Tento návrh mal ísť ako vládny návrh, mala mu predchádzať verejná diskusia, mali mu predchádzať také materiály, ako je tá analýza, ktorej výsledky budú známe a doručené vedeniu košickej samosprávy koncom mesiaca. Nasledovať malo byť normálne medzirezortné pripomienkové konanie a už k návrhu o tom, ako sa mení štruktúra samosprávy v Košiciach, nie k nejakému dvojbodovému alebo trojbodovému návrhu o tom, že budú mať Košice o jedného námestníka viac a budú mať viacej poslancov, ale k tomu. A áno, áno, bolo by to ťažké, boli by tam tlaky, bol by proti tomu odpor, bola by kritika, ale veď od toho sú politici, že majú ustáť, keď si za niečím stoja, no tak to majú ustáť. Ale vy ste sa tomu vyhli tým spôsobom, že ste predložili poslanecký návrh, nebolo tam medzirezortné pripomienkové konanie a do prvého čítania ste dali iba takú udičku, o ktorej bolo zrejmé, a vy ste to aj priznávali, aby som vám nevyčítal, že ste to zatajovali. Priznávali ste, že tá zásadná zmena príde až v druhom čítaní a ona prišla deň pred tým, ako o ňom rokujeme v pléne. Čiže za mňa takto určite sa nemá robiť reforma verejnej správy. Ďakujem.

Predseda. Pani poslankyňa Števulová, áno, celý ten zákon je zlý. Nerieši žiadny reálne existujúci problém, naopak, má vysoký potenciál vytvoriť problém, vytvoriť praktický problém, teda ešte viac prehĺbiť ten nedostatok záujemcov o prácu v obecnej polícii tým, že vyradí cudzincov, ale aj vytvoriť právny problém pre možný rozpor s právom Európskej únie. Rozpor, na ktorý upozorňuje parlamentná legislatíva, nie opoziční poslanci, nie novinári, nie nejakí právnici, ktorí sa vyjadria niekde na Facebooku. Odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky upozornil na to, že tento návrh zákona môže byť v rozpore s právom Európskej únie, respektíve on konštatoval, že je v rozpore s právom Európskej únie, ktoré je platné v súčasnosti. A problém je, že predkladatelia sa s tým nijako nevysporiadali. Problém je, že keď na to upozorňujú z parlamentnej legislatívy, tak keď ide o vládny návrh, tak rokujú ministerská legislatíva, parlamentná legislatíva, nájdu nejaké riešenie, prídu s nejakým pozmeňovačom. Alebo, keď sa nedohodnú, tak prinajmenšom na ústavnoprávnom výbore prebehne nejaká kvalifikovaná debata, kde sa vládna legislatíva alebo ministerská legislatíva pokúša vysvetliť, že podľa nich to nie je v rozpore s právom Európskej únie. Tu nič. Tu žiadna reakcia nebola. Ide to tak ďalej, sú pozmeňovania. Pozmeňováky, ale žiadny z tých pozmeňovákov nereaguje na to upozornenie, že je to v rozpore s právom Európskej únie. Jediný pozmeňovák, ktorý upravuje ten zákon, ktorý sa týka toho, že sa to nevzťahuje na tých, ktorí už sú obecní policajti, iba potvrdzuje, že tie výhrady naše voči tomu sú oprávnené.

Ďakujem kolegyňám a kolegom za faktické poznámky a stihnem zareagovať iba na niektorých. Pán poslanec Šipoš, ja si myslím, že predsedajúci má poskytnúť dostatočný časový priestor, aby sa všetci stihli prihlásiť, ktorí majú záujem prihlásiť sa do rozpravy, čo v tomto prípade evidentne sa tak nestalo. Rovnako si myslím, že predsedajúci nemá skákať do reči, do vystúpenia, či už do vystúpenia v rozprave alebo do faktických poznámok. Len preto, že sa mu nepáči, čo vystupujúci poslanec hovorí. Ak sa ten poslanec neodchyľuje od témy vystúpenia alebo od vystúpenia, na ktoré reaguje faktickou poznámkou. Napríklad pán poslanec Grendel reagoval presne na to, čo som povedal, keď som apeloval na principiálnosť pána prezidenta Pellegrini a on uvádzal príklady, ako pán prezident Pellegrini nie je principiálny a pán predsedajúci Raši mu skákal do reči, lebo sa mu to nepáčilo. Nie preto, že by sa odchyľoval od témy vystúpenia. Áno, áno, sú dôvody pochybovať o principiálnosti pána prezidenta, napriek tomu na neho je potrebné apelovať, aby sa správal v súlade s tým, čo deklaruje a keď deklaruje, že legislatívny proces je pokazený prílepkami a on už prílepky nebude podpisovať, ale bude vracať také zákony parlamentu, tak by to mal urobiť evidentne aj v tomto prípade. Pani poslankyňa Gažovičová, tá bilancia je výborná, že čomu sa venuje SNS, hmyz, alkohol, cudzinci. Ja len dodám, že alkohol ako prílepok k hmyzu a cudzinci, nie všeobecne, ale cudzinci v obecnej polícii, riešia neexistujúci problém, spôsobujú tým iný problém a podľa názoru parlamentnej legislatívy je to zrejme v rozpore s právom Európskej únie a oni to ignorujú. No, ale prečo spravili tento prílepok? Tomu naozaj nerozumiem. Lebo nejde tu o záchranu nikoho, ani záchranu sveta.