Videokanál poslanca

Koľko poslancov SMER-u je prítomných pri tejto rozprave a koľko sa ich zapája aspoň faktickými poznámkami, ale sú prihlásení aj do rozpravy. Je to naozaj nezvyklé, lebo obvykle sa diskusií v parlamente vyhýbajú, tak možno to ukazuje priority alebo možno si uvedomili, že tento návrh je spojený aj s nejakými reputačnými dôsledkami, lebo to ľudia žijúci v zahraničí, teda slovenskí občania žijúci v zahraničí, môžu tento návrh vnímať ako nepriateľské gesto voči nim, ktoré im má sťažiť možnosť zúčastniť sa volieb, tak možno to chcú tou diskusiou nejako obmedziť tie reputačné škody, ktoré si tým návrhom spôsobujú, aj keď si nie som celkom istý, že sa to darí, lebo ten spôsob, akým vedú diskusiu, podľa môjho názoru môže Slovákov žijúcich v zahraničí iba viac nahnevať, akoby im vysvetlili, že prečo s takýmto návrhom prichádzajú. A ten argument, ktorý používajú, že vlastne tá voľba nie je tajná, lebo veď tam môže nejaký otec nútiť svoje deti, aby nejakým spôsobom hlasovali a dali to do obálky alebo manžel manželku a prikáže jej, akým spôsobom hlasujú. Mne sa to zdá veľmi bizarná predstava, ak to má byť argument práve proti Progresívnemu Slovensku. Ja si viem predstaviť nejaké teda tradičné rodiny, ktoré by som ale očakával, že skôr volia SNS alebo SMER, ale že zrovna Progresívne Slovensko, ktoré obhajuje feminizmus, rodovú rovnosť, ktoré vo zvýšenej miere volia mladí ľudia, že predstava, že nejaký otec rodiny násilím núti svoje deti, aby volili Progresívne Slovensko, hoci oni chcú voliť SMER alebo manžel núti manželku, že musí voliť Progresívne Slovensko, to je úplný bizár taká predstava. Pán poslanec Mikuš

Veľmi dobre si pomenovala. Skutočné motívy vládnej koalície, prečo predkladajú návrh na zrušenie voľby, snaha udržať sa pri moci za každú cenu, zlomyselnosť a pomsta, zlomyselnosť a pomsta sú také nízke motívy, človek teda nerozumie, ako politik môže prísť s návrhom, ktorý obmedzí alebo sťaží voličom účasť vo voľbách, keď to by predsa malo byť úplne prirodzené, že treba vytvoriť čo najlepšie podmienky preto, aby sa ľudia mohli zúčastniť volieb. To, čo robí tento návrh, im to sťažuje. Ale ten hlavný a základný motív napriek tomu, že nepochybujem, že pomsta a zlomyselnosť sú veľmi silné motívy, je tá snaha udržať sa pri moci. V mene tej snahy sú schopní vymyslieť si, ako si to veľmi pekne nazvala, veľkú volebnú konšpiráciu o tom, že pri voľbe zo zahraničia dochádza k podvodom. Žiadny dôkaz, nie, že dôkaz, ani žiadna indícia na to, že by k nejakým pokusom o podvody dochádzalo, neexistuje. Nič sa nevyšetrovalo, o ničom sa nepísalo. Nikto neupozornil na žiadny reálny problém až dovtedy, kým sa neobjavila táto diskusia a tento návrh. Dokonca, keď, keď pred rokom alebo pred 3/4 rokom pán podpredseda Národnej rady Danko prišiel s tým, že je problém s voľbou s poštou, tak Ministerstvo vnútra povedalo, že nie je žiadny problém, že žiadne manipulácie, úniky informácií nezaznamenali. Čiže je to jedna veľká volebná konšpirácia, úplne vymyslené dôvody a veľmi dôležité je aj to, čo si povedala, to upozornenie, že toto nie je koniec. Toto je ešte iba začiatok ich snahy manipulovať s voľbami, aby sa udržali pri moci. Tam bol sen z protico.

Že je veľmi dobré teda pripomínať najúprimnejšieho poslanca vládnej koalície pána Mihálka, lebo je dobré, keď aspoň niekto prizná, aké sú skutočné motívy predkladateľov návrhu zákona, že nejde o tajnosť, priamosť a podobné nezmysly, o ktorých hovoria v dôvodovej správe, ale že ide o to, že voliči zo zahraničia v ostatných voľbách výrazne viac podporili opozičné strany ako koaličné strany, v tom vidia problém, preto idú ten návrh meniť. Povedali ste, že štát alebo vláda by sa mala snažiť zvyšovať účasť vo voľbách, že potom parlament a vláda sú legitímnejšie. Podľa môjho názoru to je úloha občianskej spoločnosti, to je úloha politických strán, aby mobilizovali voličov. Úplne stačí, ak štát nebude voličom klásť zbytočné prekážky v uplatňovaní si volebného práva. Štát nemusí aktívne motivovať voličov, aby sa volieb zúčastnili. Toto, čo sa navrhuje v koaličnom návrhu, je demotivovanie voličov a snaha odradiť ich od účasti a to by teda štát nemal robiť. A je iná situácia, ak by vôbec neexistovala žiadna forma hlasovania zo zahraničia a trebárs by koalícia prišla nie aj s voľbou poštou, ale s voľbou na zastupiteľských úradoch. V tom prípade by to bolo rozšírenie tej možnosti, napríklad vo vzťahu k prezidentským voľbám. Ale vo vzťahu k parlamentným voľbám je to jednoznačne oslabenie možnosti a sťaženie účasti voličov, ktorí žijú v zahraničí. A posledná vec, áno, poslanecké návrhy nejdú do riadneho pripomienkového konania, aj toto je pokus sa tomu vyhnúť, ale veď tento návrh bol v pripomienkovom konaní, teda nie zrušenie voľby poštou, ale novela volebného zákona. Minulý rok v lete dalo ho to ministerstvo vnútra, nenavrhovalo zrušiť voľbu poštou a konštatovalo, že vo vzťahu k voľbe poštou nie sú žiadne problémy. Pán poslanec Radačovský, nech sa páči.

To tak, že keď nepriateľ robí chyby, netreba ho upozorňovať, ale treba im niektoré veci evidentne vysvetliť. Napríklad to, že nechápu, čo to znamená priame hlasovanie, lebo to evidentne nechápu, používajú priame hlasovanie vo význame, v akom sa nepoužíva ani v práve, ani v politológii, ani nikde inde. Ale pokiaľ ide o tú tajnosť voľby a spochybňovanie volieb poštou, tak ja by som tu rád poukázal na agentúrnu správu zo 4. júna minulého roku, ktorá hovorí o tom, že možnosť voľby poštou zo zahraničia by podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar nezrušil. Súhlasí však so šéfom SNS a podpredsedom parlamentu Andrejom Dankom, že sa treba zaoberať tým, ako sa volí zo zahraničia. „Voľby na Slovensku prebiehajú v jeden deň.“ To je citát. „Kým tieto voľby sú možné viac dní predtým. Aj dva týždne predtým už môžu ľudia zasielať korešpondenčné lístky a myslím si, že sa takisto treba zaoberať tými podozreniami,“ povedal Gašpar v stredu novinárom. „Spomenul voľby prezidenta v Rumunsku, ktoré podľa neho rozhodli ľudia voliaci zo zahraničia.“ Považuje to preto za aktuálnu otázku. Treba nájsť podľa neho lepší spôsob kontroly hlasovania zo zahraničia, ale v princípe by som ho nezrušil. Povedal o hlasovaní poštou. Tak neviem, či je to dezinterpretácia z toho, čo povedal pán podpredseda Gašpar pred necelým rokom, ale takto to vyšlo. A ďalej sa tam píše, že pán Danko hovoril o podozreniach, že pri hlasovaní zo zahraničia dochádza k únikom informácií a manipuláciám. Ak sa systém nezmení, bolo by ho podľa neho lepšie zrušiť. Rezort vnútra reagoval, že neeviduje žiadnu nezrovnalosť, ani únik informácií a ani v súčasnosti nepripravuje úpravu voľby poštou zo zahraničia, ktorá je možná pre voľby do Národnej rady a pre referendum. Čiže ešte raz, rezort vnútra neeviduje žiadnu nezrovnalosť ani únik informácií. Je len pani poslankyňa Plaváková.

Žoviálnou otázka je, čo sú to propagačné materiály, ktoré je zakázané vznášať do rokovacej sály, teda materiály propagujúce politickú stranu. Ja som bol poslancom, keď sa schvaľovala zmena rokovania v poriadku na podnet vtedajšieho predsedu pána Danka. Vtedy boli ako problematické vnímané odznaky, ktoré nosili poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko a ktoré boli logom tejto politickej strany. Nie. Možno sa riešili nálepky. Nikomu vtedy ani nenapadlo, že by petičné hárky mohli byť považované za materiál propagujúci politickú stranu. Ja by som z dôvodovej správy zacitoval: „Predmetné ustanovenie má zabezpečiť vážnosť a dôstojnosť rokovania Národnej rady počas celého tvojho vystúpenia. Jediným momentom, ktorý narúšal vážnosť a dôstojnosť rokovania Národnej rady, podľa môjho názoru, bolo to, že ti pán predsedajúci Gašpar skočil do reči a dožadoval sa vysvetlenia, čo chceš urobiť s tými petičnými hárkami. Nijakým spôsobom si vo svojom vystúpení nenarušila vážnosť a dôstojnosť rokovania Národnej rady. Ďalej si sa pýtala, že či, alebo si hovoria, že takýto návrh, ktorý mení volebné pravidlá, mal ísť do pripomienkového konania, aby sa k nemu mohla vyjadriť aj verejnosť, aj tí dotknutí občania. Ja chcem len upozorniť, že v minulom roku bol v pripomienkovom konaní návrh novely aj volebného zákona, dalo ho tam Ministerstvo vnútra. Bolo tam viac problematických ustanovení, ale voľbu poštou neriešili. Respektíve neriešili zrušenie voľby poštou. Riešili voľbu poštou iba tak, že na nejakých dvoch alebo troch miestach ju navrhli technicky upraviť inak. Čiže evidentne to nepovažovali za problém. Ministerstvo vnútra minulý rok si myslelo, že voľba poštou nie je problém. Pán poslanec Karas“

Ako ste povedali, demokracia je, že ľudia si vyberajú svoju vládu, nie, že vláda si vyberá svojich voličov. A buďto teda politici rešpektujú, alebo sa účelovo snažia nastaviť volebné pravidlá tak, aby ich zvýhodňovali proti ich konkurencii. Súčasná vládna koalícia má evidentne bližšie k tomu druhému prístupu, ale opäť, ako ste povedali, nepomôže im to. Vypáli to úplne opačne, bude to mať za následok zvýšenú mobilizáciu opozičných voličov a nielen v zahraničí a nakoniec vládna koalícia aj tak prehrá. Potvrdzuje to príklad Fideszu, ktorý si účelovo nastavil volebný systém tak, aby ho zvýhodňoval voči opozícii. Dlhodobo mu to prinášalo výsledky, že aj pri neústavnej väčšine hlasov mal ústavnú väčšinu v parlamente. Teraz sa mu to vrátilo, keď bol porazený a opozičná TISA získala ústavnú väčšinu a bude môcť vrátiť väčšinu z tých obmedzení demokracie právneho štátu, ktoré sa za Fideszu tu diali. Ale nemusíme chodiť po príkladu až do Maďarska. Niečo podobné sa stalo aj na Slovensku v súvislosti s regionálnymi voľbami, kde až do roku 2017 bola dvojkolová voľba županov. Pred tými voľbami ju koalícia vedená Smerom zmenila na jednokolovú. Tiež sa argumentovalo tým, že v prvom kole je vyššia účasť. Znamená to úsporu nákladov, ale skutočným dôvodom bolo, že Smer sa chcel zvýhodniť, lebo dovtedajšia realita bola taká, že Smer mal veľkú podporu a opozícia bola roztrieštená. Ale nevyšlo to. Do tých volieb mal Smer šesť županov z ôsmich a ešte jeden tam bol fašista. A po tých voľbách sa miesto šiestich mal dvoch a opozícia miesto jedného piatich. Pani poslankyňa Plevíková.

Za reakciu, obzvlášť tým koaličným. A pán poslanec Jarjabek, najprv ste povedali, že sa vrátite k dodržiavaniu rokovacieho poriadku a budete reagovať na moje vystúpenie a potom ste nehovorili k tomu, o čom som ja hovoril, ale k tomu, o čom som ja nehovoril a podľa vášho návrhu som mal hovoriť. A spomínali ste, že je teda problém, že tí voliči poštou volia skôr, nie teda v deň volieb, ale keď je to taký problém, prečo to nespomínate v dôvodovej správe? Prečo o tom nehovoril pán poslanec Gašpar, keď to uvádzal, keď je to také dôležité, podľa môjho názoru to nie je také dôležité. Každý sa môže rozhodnúť, či bude voliť poštou a vie, že sa musí rozhodnúť skôr, alebo keď, keď chce rozhodovať na základe toho, čo sa udeje počas posledných dvoch týždňov volebnej kampane, no tak príde na Slovensko. Pani poslankyňa Plevíková, no naozaj neviem, čo má moja národnosť spoločné s voľbou poštou, ale však ľudia sú si rovní bez ohľadu na to, k akej národnosti sa hlásia, pokiaľ viem. A ja zastupujem svojich voličov, bez ohľadu na ich národnosť. A pán poslanec Grečkov, nech asi posúdi niekto ďalší, nakoľko som dokázal presvedčiť o tých právnych argumentoch a ústavnoprávnych argumentoch. A opakujem, doteraz to nebol problém. Šesťkrát sa volilo poštou v parlamentných voľbách. Štyri z tých volieb vyhral SMER tak, že potom zostavil vládu. Pán poslanec Mažgút, výborné poukázanie na tú nerovnakú veľkosť volebných obvodov vo voľbách do samosprávy. Aj pán verejný ochranca práv nás na to upozorňuje. Čo vy idete robiť? Idete to rozšíriť ešte aj do Košíc? Chcete to napísať do zákona o Košiciach, že budú nerovnako veľké volebné obvody a tá protiústavnosť bude aj v zákone o Košiciach. A pán poslanec Gašpar, no nielen v Šúťove sú odlišné voľby, v každej obci aj v Bratislave sú odlišné výsledky ako na celom Slovensku. Ideme niečo riešiť s voľbou... Ďalší vystúpi v rozprave za klub.

Vážený pán predkladateľ Tibor Gašpar a vážené kolegyne, kolegovia, mal by som hovoriť k obsahu, ale teda neodpustím si, pani poslankyňa Mesterová nemala faktickú poznámku, mala procedurálny návrh. A teda, áno, v rámci procedurálneho návrhu možno navrhnúť, aby sa, aby ústavnoprávny výbor niečo a niečo posúdil. Neviem o tom, že by ústavnoprávny výbor mal posudzovať správanie sa poslancov, ale dobre. Roku je môj koaličnom návrhu na zrušenie voľby nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Aj keď to zdôvodňujú obavou tajnosti a priamosť hlasovania, ktorá je zaručená ústavou, v skutočnosti im ide o zvýhodnenie samých seba v parlamentných voľbách, o nič iné. Ani nehovorím to ja. Povedal to najúprimnejší poslanec vládnej koalície, pán poslanec Roman Michelko z SNS. Budem ho citovať. Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu. Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra. Keď to bude na ambasádach, bude to trochu vyrovnanejšie. Ja ďakujem pánovi poslancovi za jeho úprimnosť, lebo zvyšok koalície sa viac-menej drží tých dohodnutých nôt. Tajnoslovia, priamoslovia, ale pán poslanec Michelko povedal, ako to je. Aj keď potom sa to snažil zľahčovať, že to je jeho motivácia, nie motivácia celej vládnej koalície, ale v skutočnosti je celkom zjavné, že toto sú tie skutočné dôvody, prečo vládna koalícia prichádza s takýmto návrhom. Ale istá miera úprimnosti je aj v slovách pána podpredsedu Národnej rady Gašpara. Už teda ešte mimo parlamentu povedal, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku. To je čo za argument, že vzorka ľudí, ktorá žije v zahraničí a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku? To potom vzorka ľudí na každom mieste má zodpovedať elektorátu na Slovensku? Každá sociálna skupina, veková kategória má voliť rovnako? Však tak to predsa nie je. Pán poslanec Gašpar tu hovoril o odlišných výsledkoch volieb v zahraničí, o vyššej podpore pre Progresívne Slovensko a teda vôbec pre opozičné strany. Hovoril o podvodoch, o manipuláciách. A ja si myslím, že aj to prispelo k tomu piatkovému prerušeniu schôdze, lebo však samozrejme, ja si myslím, že môže predkladateľ v rámci úvodného slova hovoriť, čo chce. To je jeho sväté právo, ale považoval by som za taký korektnejší prístup, že keď chcem vecne uviesť návrh zákona, tak to poviem v úvodnom slove a keď chcem fabulovať o nejakých podvodoch a používať takúto zjavnú demagógiu, tak predkladateľ sa môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy. Častokrát to tak predkladatelia robia, že sa prihlásia ako prví a je potom možné na nich reagovať faktickou poznámkou. Bolo tu spomínané hnutie OĽANO a jeho prísľub 500 € za účasť vo voľbách. Čo teda neviem, čo má spoločné s voľbou poštou, lebo nič. Tí, ktorí boli adresáti tejto kampane, nevolili poštou. A potom hovoril o tom, že bolo tu množstvo súbežných kampaní v ostatných parlamentných voľbách, ktoré sa tvárili ako občianske a nestranné a mobilizačné, ale v skutočnosti to bola manipulácia v prospech Progresívneho Slovenska, hoci bol deklarovaný cieľ zúčastniť sa volieb. No tak kampane zamerané na zvýšenie účasti vo voľbách bývajú veľmi často, neviem, či pred všetkými voľbami, ale veľmi často bývajú, a nie sú to kampane v prospech jednej politickej strany alebo v prospech časti politického spektra. A to vymenovanie, kto je v akej správnej rade a kto je v akej organizácii, ja niekedy žasnem, pán podpredseda Gašpar, čo vy všetko dokážete posplietať a vykonšpirovať z verejne dostupných údajov, ktorým dávate interpretáciu, že: „Jasné, všetci sú sprisahaní, aby poškodili SMER.“ Ja by som vám... Vy ste tu hovorili o tom, že aké malo výsledky pri korešpondenčnej voľbe Progresívne Slovensko a koalícia, opozícia. No tak ja by som vám povedal, že v obci Šútovo v roku 2023 v parlamentných voľbách vyhrala súčasná koalícia tak, že mala 69 % a s Republikou dokonca 76 %. To nezodpovedá tomu, ako volili ľudia na Slovensku, ako volili voliči na Slovensku, lebo teda vyhrali ste tie voľby, ale 76 % alebo teda ani 69 % ste v tých voľbách nemali. A teraz čo? Máme si myslieť, že voľby v obci Šútovo boli zmanipulované? Bol tam nejaký podvod? Udialo sa tam niečo nekalé? Máme sa pozrieť na obec Šútovo? Zrušíme voľby v obci Šútovo alebo povieme, že budú voliči z obce Šútovo voliť v okresnom meste? Veď to snáď nie. Veď v rôznych obciach volia ľudia rôzne. V rôznych volebných okrskoch ľudia volia rôzne. V rôznych okresoch volia ľudia rôzne. V rôznych krajoch volia ľudia rôzne, rôzne vekové kategórie. To si nevieme odčítať z volebných výsledkov, ale z prieskumov áno. Volia ľudia rôzne, volebné preferencie sa líšia podľa vzdelania, sociálneho statusu, zamestnania. Je s tým nejaký problém? Prečo to má byť problém zrovna pri korešpondenčnej voľbe a skupine voličov, ktorí volia zo zahraničia? Ale ak by sme postupovali podľa vašej tézy, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku, tak asi by aj s tým Šútovom bolo potrebné niečo robiť. Zaujímavé, že hovoríte o probléme, že hovoríte o podvodoch a manipuláciách, ale štátna komisia žiadne takéto problémy nekonštatovala. Ani vo vzťahu k voľbe poštou, ani k iným problémom. Žiadna štátna inštitúcia, ktorá prešetrovala, lebo však vždy po voľbách sa objavia nejaké pochybnosti, prídu nejaké podnety, nekonštatovala nejaké zásadné protizákonné konania. Boli to nejaké izolované incidenty individuálne, ktoré skončili nejakým priestupkom. OBSE nekonštatovala žiadne problémy vo vzťahu k voľbe poštou. A napokon ani SMER nekonštatoval problémy vo vzťahu k voľbám, k tomu, že by boli zmanipulované, však napokon ste tie voľby vyhrali, zostavili ste vládu a už vládnete viac ako polovicu volebného obdobia a teraz ste prišli na to, že je tam nejaký problém. Žiadny problém, ktorý by mal vplyv na rozdelenie mandátov, nenastal. Teraz ste si to vymysleli, lebo teraz sa vám to hodí, že chcete obmedziť určitej časti voličov možnosť voľby. Nie v zmysle, že im to zakážete, nezakážete im, toto by bolo protiústavné, ale že im to sťažíte, skomplikujete. Existuje taký nezdravý jav, ktorý sa volá gerrymandering. A to je, že účelové zmeny v hraniciach volebných obvodov. Gerrymandering je možný v situácii, keď existujú volebné obvody, teda obvykle sa používa v krajinách s väčšinovým volebným systémom, typicky Spojené štáty americké. Aj v minulosti, aj v súčasnosti sa to deje napríklad s ohľadom na vývoj popularity Republikánskej strany pod vedením Donalda Trumpa, tak sa snažia v tých štátoch, kde to vedia ovplyvniť, prekresliť hranice volebných obvodov tak, aby pri rovnakej voličskej podpore dosiahli lepší výsledok. A deje sa to tak, že napríklad nejaká strana má, ja neviem, z 10 volebných obvodov v nejakom celku šesť a štyri má tá druhá strana. Prekreslíte hranice tak, aby ste, ja neviem, napchali voličov tej druhej strany do menšieho počtu volebných obvodov. Nezmení sa počet hlasov a zrazu ten pomer nie je 6 : 4, ale 8 : 2 alebo 9 : 1. Toto sa dá robiť vo väčšinovom volebnom systéme. Toto sa dá robiť dokonca aj v pomernom volebnom systéme, ak existuje viacej volebných obvodov. Nie je to až také efektívne ako vo väčšinovom, ale je to možné. Preto by bol problém, keby jeden volebný obvod nebol zakotvený v ústave alebo keby sa presadila tá idea viacerých volebných obvodov a zmeny ústavy, ktorá by to umožnila, lebo potom by jednoduchým zákonom bol možný aj gerrymandering. Našťastie ústava platí, našťastie ústava v tomto nebola zmenená, tak miesto gerrymanderingu ste si povedali, že sa zvýhodníte aspoň v tom, čo sa dá. A to je zrušenie voľby poštou, lebo voliči voliaci zo zahraničia evidentne vo zvýšenej miere dávajú prednosť súčasným opozičným stranám pred súčasnými koaličnými stranami. Používate ako argument, že voľby nie sú tajné a nie sú priame. A tajnosť a priamosť hlasovania má vyplývať priamo z Ústavy Slovenskej republiky. A Ministerstvo vnútra dalo, myslím, že minulý rok do pripomienkového konania návrh novely zákona o politických stranách aj zákona o voľbách. Riešil tam napríklad aj zvýšenie kaucie na účasť vo voľbách, ale neriešil tam zrušenie voľby poštou. Neidentifikovalo Ministerstvo vnútra, že by bol nejaký problém s voľbou poštou, že to narúša tajnosť alebo priamosť voľby. Prečo? Ministerstvo vnútra to nevedelo? Dokonca vládna koalícia si dala do svojho programového vyhlásenia, že rozšíri voľbu poštou aj na prezidentské voľby. To ste vtedy nevedeli, že voľba poštou odporuje podľa vás ústave, nie je priama, nie je tajná, keď ste napísali do svojho programového vyhlásenia, že voľba poštou, ktorá je dnes uplatniteľná na parlamentné voľby a na referendum, bude možná aj na prezidentské voľby? A nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tí... Nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tie voľby sú demokratické, priame, tajné. A nikto nevyšetroval nejaký prípad, že by dochádzalo k manipulácii pri voľbe zo zahraničia, pri voľbe poštou. Dokonca ja si nepamätám ani na žiadny medializovaný prípad, že by niekto upozornil, že musel odovzdať, ja neviem, svojmu manželovi alebo svojim rodičom alebo svojmu zamestnávateľovi alebo komukoľvek volebný lístok a ten volil miesto neho. Ja neviem, či teda tajná služba má nejaké takéto informácie, ale žiadne takéto informácie sa vo verejnom priestore neobjavili. Inými slovami, myslím si, že tam nie je žiadny problém, že ste si to iba vykonštruovali, aby ste mohli obmedziť možnosť voľby poštou zo zahraničia, lebo vám to politicky vyhovuje. Nie preto, že by vám išlo o právnu čistotu. A úplne absurdný je ten argument, že ústava hovorí, že volebné právo je priame. A parlamentné voľby sú priame. A toto nie je priame, lebo sa môže stať, že niekto dá niekomu inému svoj hlasovací lístok a ten ho pošle poštou a teda hlasuje miesto neho. Ale vy asi vôbec nerozumiete, čo sú to priame voľby. Priame voľby sú, že voliči priamo volia svojich volených zástupcov. Lebo existujú aj nepriame voľby a nepriame voľby samy o sebe nie sú nedemokratické. Nepriamo sa napríklad volí americký prezident, keď voliči nevolia priamo konkrétneho kandidáta na prezidenta a viceprezidenta, ale volia iba voliteľov, ktorí sa potom zídu. A tí ho potom zvolia. A v minulosti existovali nepriame voľby tak, že sa nevolil priamo kandidát, ale sa volili nejakí voliči alebo tí volitelia, ktorí mali postupovať podľa mandátu, ktorý dostali, a neboli to priame voľby. Čiže to, čo vy hovoríte, že to spochybňuje priame voľby, tak teda to s tým princípom priamych volieb nemá vôbec nič spoločné. A hovorili ste o tom, že nie je zachovaná tajnosť, lebo veď sa tie lístky posielajú poštou, ale však oni sú v dvoch obálkach. Tak ako si myslíme, že tam nejakí úradníci naparujú nad nejakou parou a odlepujú a zisťujú, kto ako hlasoval? Však to tam posudzuje volebná komisia, ktorá je na Slovensku a ktorá posúdi aj, či sú tam dve obálky. Otvoria to. Opäť, žiadny problém nebol indikovaný. V tej volebnej komisii boli zastúpení zástupcovia všetkých parlamentných alebo relevantných strán, ktoré sa zúčastňujú volieb. A teda akým spôsobom by tam mohla byť narušená tajnosť voľby? A čo by z toho kto mal, keby nejaký úradník zistil, že nejaký Jožko Mrkvička z New Yorku hlasoval tak a tak? To je úplne absurdné. A potom ste, pán poslanec Gašpar, hovorili, že ešte dnes chodia obálky a pošta nie je spoľahlivá. No mňa by teda naozaj zaujímalo, koľko z tých obálok prichádza ešte teraz alebo koľko prišlo po termíne? A však samozrejme, môže sa stať. Ja netvrdím, že sa nestane, že po dvoch rokoch prídu nejaké obálky, ale sú to nejaké relevantné čísla? Tak skúsme urobiť niečo s kvalitou poštových služieb, ale toto nie je argument pre zrušenie voľby poštou. Potom ste povedali, že 80 % z tých, čo požiadali o voľbu poštou, sa reálne aj zúčastnili voľby. No však 80 % je vcelku slušné číslo. Keď si zoberieme výsledky volieb všeobecne, tak 80 % nebýva volebná účasť, to nie je štandardné číslo. A potom ste povedali, že v roku 2023 bol rekordný počet ľudí, ktorí sa zúčastnili volieb zo zahraničia. No tak im to teraz idete znížiť, aby náhodou v tých ďalších voľbách sa nezúčastnilo ešte viac. V dôvodovej správe hovoríte, že nová právna úprava reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov žijúcich v cudzine zúčastniť sa osobného hlasovania v celoštátnych voľbách na zastupiteľských úradoch a umožniť tak výkon práva voliť na území štátu, v ktorom sa voliči v čase volieb nachádzajú bez nutnosti cestovať na územie Slovenskej republiky za účelom vykonania volebného aktu, respektíve bez nutnosti realizácie úkonov súvisiacich s voľbou poštou. Ja teda neviem, či toto je dlhodobá požiadavka. Pripúšťam, že niektorým ľuďom by viacej vyhovovalo ísť, napríklad keď žijú v hlavnom meste, v ktorom existuje veľvyslanectvo, tak ísť tam do volebnej miestnosti ako absolvovať tie úkony súvisiace s voľbou poštou. Ale ja napríklad viem, že viaceré krajanské organizácie sa v minulosti usilovali o to, aby bola voľba poštou a keď už bola zavedená, tak aby bola zjednodušená, lebo najprv bola nastavená pomerne komplikovane, napríklad to, ako sa o to žiadalo, či sa žiadalo poštou, teraz je možné požiadať elektronicky a ten systém sa postupne vylepšoval a vylepšoval sa aj za vlád Smeru. Aj vy ste prispeli k tomu, že dnes tá voľba poštou je dobre nastavená a pomerne pohodlným spôsobom ten, kto sa chce zúčastniť volieb, sa ich môže zúčastniť aj poštou. A ak by ste aj chceli zaviesť voľbu na zahraničných zastupiteľstvách, tak prečo ako náhradu voľby poštou? Prečo nie popri voľbe poštou? Však viaceré krajiny, demokratické krajiny, majú aj voľbu poštou, aj voľbu na zahraničných zastupiteľstvách. Chcete byť ústretoví voči občanom, umožnite im aj to. Máme k dispozícii analýzu parlamentného inštitútu z roku 2022, ktorá porovnáva, ako je, kde možné v zahraničí voliť, či už poštou alebo na zastupiteľstvách. Myslím, že všetky krajiny, ktoré sú tam analyzované, majú buď jednu, alebo obe z týchto možností. Belgicko – aj poštou, aj osobne, Bulharsko – iba na zastupiteľskom úrade, Česko v tom čase iba na zastupiteľskom úrade, ale už zaviedli aj voľbu poštou odvtedy. Estónsko – obe možnosti, Fínsko – na zastupiteľskom úrade, Francúzsko – na zastupiteľskom úrade, Holandsko – poštou. Chorvátsko, Island a Írsko – na zastupiteľskom úrade, Litva, Lotyšsko – aj, Luxembursko – poštou, Maďarsko, Nemecko – aj, Nový Zéland – voľba na zastupiteľskom úrade, Nórsko – obe možnosti, Poľsko – zastupiteľský úrad, Rakúsko, Slovensko – poštou, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko – obe možnosti, teda aj poštou, aj na zastupiteľskom úrade, a Taliansko – voľba poštou. Nie je to kompletná vzorka všetkých demokratických krajín, ale množstvo demokratických krajín má voľbu poštou alebo obe možnosti paralelne popri sebe. A evidentne to nepovažujú za nejaký problém. A potom v dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že zámerom zákonodarcu je umožniť namiesto voľby poštou hlasovanie na zastupiteľských úradoch vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende. Naviac sa hlasovanie na zastupiteľských úradoch navrhuje zaviesť aj pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky. Tu len opäť pripomínam, že ste navrhovali voľbu poštou v programovom vyhlásení pre voľbu prezidenta. Nahradením osobného hlasovania vo volebnej miestnosti na území Slovenskej republiky hlasovaním na ambasáde sa tejto skupine voličov vo vzťahu k prezidentským voľbám významne zvýši nielen ich voličský komfort, ale tiež reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu v zahraničí. Evidentne, keď dnes neexistuje voľba poštou ani iná možnosť pre voličov zo zahraničia, ako voliť prezidenta, než prísť na územie Slovenskej republiky, a to sa zmení, že bude možné voliť na ambasáde, tak sa zvýši ich voličský komfort a dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu. Avšak vo vzťahu k parlamentným voľbám sa zníži komfort, voličský komfort a reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu zo zahraničia, pretože prinajmenšom tí voliči, ktorí žijú mimo hlavných miest iných krajín, v ktorých existuje alebo pôsobí zastupiteľský úrad a v ktorých bude zriadená volebná miestnosť, to budú mať zložitejšie. Budú musieť buď cestovať do hlavného mesta, alebo budú musieť cestovať na Slovensko. Je to odskúšaný systém, ktorý funguje na Slovensku už viac ako 20 rokov, alebo teda, ak berieme voľby, tak 20 rokov, prvýkrát sa uplatnil v roku 2006. V roku 2006 strana Smer vyhrala voľby a zostavila vládu, tak aký problém s voľbou poštou? A potom je tam problém volebných komisií. Hovoríte tam, že zachovaním možnosti verejnosti osobne pozorovať priebeh hlasovania a sčítanie hlasov na ambasáde sa posilní demokratický prvok a transparentnosť tohto spôsobu hlasovania. No áno. A politické strany tam budú delegovať koho? Budú tam delegovať ľudí žijúcich v zahraničí. Čiže tá kontrola, miesto toho, aby sa zjednodušila, sa skomplikuje, lebo jednoduchšie delegujú politické strany svojich zástupcov do komisií na území Bratislavy, ktoré sčítavajú hlasy, ktoré prišli poštou, ako keď budú musieť v hlavných mestách iných krajín alebo teda v mestách iných krajín, kde budú zriadené volebné miestnosti, niekoho delegovať, čiže podľa môjho názoru sa tá transparentnosť iba obmedzí. A teda upozorňujem aj na to, že občania Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí, ani nemôžu byť plnohodnotnými členmi politických strán, čiže ja neviem, či niektoré strany, asi niektoré strany majú aj členov v zahraničí, ale podľa zákona o politických stranách právo voliť a byť volený do orgánov strany má štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a občan iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Čiže áno, možno majú niektoré strany aj členov, ktorí žijú v zahraničí a majú tam trvalý pobyt, ale takí členovia ani sa nemôžu plnohodnotne zúčastňovať na straníckom živote. Ďalej navrhujete zvýšiť volebnú kauciu. Menej, ako to navrhovalo ministerstvo vnútra minulý rok, ale opäť je to iba obmedzenie prístupu menších politických strán, nových politických strán k volebnej súťaži. A ak to nastavíte tak, ako to nastavíte, bude sa to odvíjať od toho rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý posudzoval výšku kaucie a povedal, že tak, ako je to nastavené, je to tak na hrane. Nerozumiem, prečo by podmienka účasti vo voľbách mala byť nastavená úplne na hrane, na hornej hrane toho, čo je ešte prípustné z hľadiska ústavnosti. Zavedenie voľby poštou umožnilo občanom Slovenskej republiky, ktorí dlhodobo alebo aj krátkodobo žijú alebo sa zdržujú v zahraničí, výraznejšie sa podieľať a jednoduchšie sa podieľať na správe vecí verejných. Politický národ v zmysle ústavy tvoria občania Slovenskej republiky. Aj tí, ktorí žijú v zahraničí, aj oni sú súčasťou občanov a občianstva Slovenskej republiky. Aj oni sú súčasťou politického národa, ktorý má vytvárať politickú vôľu, na základe ktorej sa kreujú celoštátne orgány. Či táto zmena by bola protiústavná, neviem. Asi skôr nie. Mali sme tu demokratické voľby, aj keď nebola možnosť voľby zo zahraničia. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú tak, ako sa navrhuje, iba voľbu na zastupiteľských úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo prinajmenšom skomplikovanie. Úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo priemyselných, skomplikovanie tej možnosti. Rovnako kaucia, ktorú navrhujete zvýšiť, obmedzí politickú súťaž vo vzťahu k menším alebo finančne slabším politickým stranám. Rovnako všetky tie ďalšie úvahy o tom, kedy sa kaucia má vracať, kedy má strana nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu, čo bolo v tom pôvodnom návrhu Ministerstva vnútra, ktorý ale teda nepokračoval v ďalšom legislatívnom procese. Rovnako ako tie návrhy SNS na zvýšenie kóra z troch na päť na 8 % na prekrúžkovanie sa kandidáta. Opäť to má posilniť politické strany a vplyv politických strán na zloženie parlamentu na úkor vplyvu voličov. Keby sme chceli pristupovať rovnakým spôsobom účelovo, tak by sme povedali, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, pretože ani tam tá tajnosť nie je úplne zachovaná. Aj tam chodia nejakí zástupcovia volebnej komisie a ten, kto volí, nevolí úplne tajne, lebo nejde za plentu, a mohli by sme aj na to nájsť rovnako účelový dôvod, lebo väčšinou tí ľudia, ktorí sú imobilní, je predpoklad, že sú starší a medzi staršími voličmi podľa prieskumov má koalícia silnejšiu podporu. No tak by sme my mohli prísť s návrhom, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, lebo to nie je úplne tajné. A tým by sme sa sami my zvýhodnili a vás by sme poškodili. Ale ani v päte to nikomu z nás nenapadne, lebo my rešpektujeme právo voličov zúčastňovať sa volieb. Na rozdiel od vás, ktorí to chcete určite aj skupine voličov skomplikovať, ale ubezpečujem vás, že nepomôže vám to. Možno to niekomu skomplikujete, ale zmobilizujete tým ďalších voličov, aby sa tých volieb zúčastnili. A napriek tomuto divadlu to nebude mať pre vás žiadny. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ Tibor Gašpar a vážené kolegyne, kolegovia, mal by som hovoriť k obsahu, ale teda neodpustím si, pani poslankyňa Mesterová nemala faktickú poznámku, mala procedurálny návrh. A teda, áno, v rámci procedurálneho návrhu možno navrhnúť, aby sa, aby ústavnoprávny výbor niečo a niečo posúdil. Neviem o tom, že by ústavnoprávny výbor mal posudzovať správanie sa poslancov, ale dobre. Roku je môj koaličnom návrhu na zrušenie voľby nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Aj keď to zdôvodňujú obavou tajnosti a priamosť hlasovania, ktorá je zaručená ústavou, v skutočnosti im ide o zvýhodnenie samých seba v parlamentných voľbách, o nič iné. Ani nehovorím to ja. Povedal to najúprimnejší poslanec vládnej koalície, pán poslanec Roman Michelko z SNS. Budem ho citovať. Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu. Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra. Keď to bude na ambasádach, bude to trochu vyrovnanejšie. Ja ďakujem pánovi poslancovi za jeho úprimnosť, lebo zvyšok koalície sa viac-menej drží tých dohodnutých nôt. Tajnoslovia, priamoslovia, ale pán poslanec Michelko povedal, ako to je. Aj keď potom sa to snažil zľahčovať, že to je jeho motivácia, nie motivácia celej vládnej koalície, ale v skutočnosti je celkom zjavné, že toto sú tie skutočné dôvody, prečo vládna koalícia prichádza s takýmto návrhom. Ale istá miera úprimnosti je aj v slovách pána podpredsedu Národnej rady Gašpara. Už teda ešte mimo parlamentu povedal, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku. To je čo za argument, že vzorka ľudí, ktorá žije v zahraničí a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku? To potom vzorka ľudí na každom mieste má zodpovedať elektorátu na Slovensku? Každá sociálna skupina, veková kategória má voliť rovnako? Však tak to predsa nie je. Pán poslanec Gašpar tu hovoril o odlišných výsledkoch volieb v zahraničí, o vyššej podpore pre Progresívne Slovensko a teda vôbec pre opozičné strany. Hovoril o podvodoch, o manipuláciách. A ja si myslím, že aj to prispelo k tomu piatkovému prerušeniu schôdze, lebo však samozrejme, ja si myslím, že môže predkladateľ v rámci úvodného slova hovoriť, čo chce. To je jeho sväté právo, ale považoval by som za taký korektnejší prístup, že keď chcem vecne uviesť návrh zákona, tak to poviem v úvodnom slove a keď chcem fabulovať o nejakých podvodoch a používať takúto zjavnú demagógiu, tak predkladateľ sa môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy. Častokrát to tak predkladatelia robia, že sa prihlásia ako prví a je potom možné na nich reagovať faktickou poznámkou. Bolo tu spomínané hnutie OĽANO a jeho prísľub 500 € za účasť vo voľbách. Čo teda neviem, čo má spoločné s voľbou poštou, lebo nič. Tí, ktorí boli adresáti tejto kampane, nevolili poštou. A potom hovoril o tom, že bolo tu množstvo súbežných kampaní v ostatných parlamentných voľbách, ktoré sa tvárili ako občianske a nestranné a mobilizačné, ale v skutočnosti to bola manipulácia v prospech Progresívneho Slovenska, hoci bol deklarovaný cieľ zúčastniť sa volieb. No tak kampane zamerané na zvýšenie účasti vo voľbách bývajú veľmi často, neviem, či pred všetkými voľbami, ale veľmi často bývajú, a nie sú to kampane v prospech jednej politickej strany alebo v prospech časti politického spektra. A to vymenovanie, kto je v akej správnej rade a kto je v akej organizácii, ja niekedy žasnem, pán podpredseda Gašpar, čo vy všetko dokážete posplietať a vykonšpirovať z verejne dostupných údajov, ktorým dávate interpretáciu, že: „Jasné, všetci sú sprisahaní, aby poškodili SMER.“ Ja by som vám... Vy ste tu hovorili o tom, že aké malo výsledky pri korešpondenčnej voľbe Progresívne Slovensko a koalícia, opozícia. No tak ja by som vám povedal, že v obci Šútovo v roku 2023 v parlamentných voľbách vyhrala súčasná koalícia tak, že mala 69 % a s Republikou dokonca 76 %. To nezodpovedá tomu, ako volili ľudia na Slovensku, ako volili voliči na Slovensku, lebo teda vyhrali ste tie voľby, ale 76 % alebo teda ani 69 % ste v tých voľbách nemali. A teraz čo? Máme si myslieť, že voľby v obci Šútovo boli zmanipulované? Bol tam nejaký podvod? Udialo sa tam niečo nekalé? Máme sa pozrieť na obec Šútovo? Zrušíme voľby v obci Šútovo alebo povieme, že budú voliči z obce Šútovo voliť v okresnom meste? Veď to snáď nie. Veď v rôznych obciach volia ľudia rôzne. V rôznych volebných okrskoch ľudia volia rôzne. V rôznych okresoch volia ľudia rôzne. V rôznych krajoch volia ľudia rôzne, rôzne vekové kategórie. To si nevieme odčítať z volebných výsledkov, ale z prieskumov áno. Volia ľudia rôzne, volebné preferencie sa líšia podľa vzdelania, sociálneho statusu, zamestnania. Je s tým nejaký problém? Prečo to má byť problém zrovna pri korešpondenčnej voľbe a skupine voličov, ktorí volia zo zahraničia? Ale ak by sme postupovali podľa vašej tézy, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku, tak asi by aj s tým Šútovom bolo potrebné niečo robiť. Zaujímavé, že hovoríte o probléme, že hovoríte o podvodoch a manipuláciách, ale štátna komisia žiadne takéto problémy nekonštatovala. Ani vo vzťahu k voľbe poštou, ani k iným problémom. Žiadna štátna inštitúcia, ktorá prešetrovala, lebo však vždy po voľbách sa objavia nejaké pochybnosti, prídu nejaké podnety, nekonštatovala nejaké zásadné protizákonné konania. Boli to nejaké izolované incidenty individuálne, ktoré skončili nejakým priestupkom. OBSE nekonštatovala žiadne problémy vo vzťahu k voľbe poštou. A napokon ani SMER nekonštatoval problémy vo vzťahu k voľbám, k tomu, že by boli zmanipulované, však napokon ste tie voľby vyhrali, zostavili ste vládu a už vládnete viac ako polovicu volebného obdobia a teraz ste prišli na to, že je tam nejaký problém. Žiadny problém, ktorý by mal vplyv na rozdelenie mandátov, nenastal. Teraz ste si to vymysleli, lebo teraz sa vám to hodí, že chcete obmedziť určitej časti voličov možnosť voľby. Nie v zmysle, že im to zakážete, nezakážete im, toto by bolo protiústavné, ale že im to sťažíte, skomplikujete. Existuje taký nezdravý jav, ktorý sa volá gerrymandering. A to je, že účelové zmeny v hraniciach volebných obvodov. Gerrymandering je možný v situácii, keď existujú volebné obvody, teda obvykle sa používa v krajinách s väčšinovým volebným systémom, typicky Spojené štáty americké. Aj v minulosti, aj v súčasnosti sa to deje napríklad s ohľadom na vývoj popularity Republikánskej strany pod vedením Donalda Trumpa, tak sa snažia v tých štátoch, kde to vedia ovplyvniť, prekresliť hranice volebných obvodov tak, aby pri rovnakej voličskej podpore dosiahli lepší výsledok. A deje sa to tak, že napríklad nejaká strana má, ja neviem, z 10 volebných obvodov v nejakom celku šesť a štyri má tá druhá strana. Prekreslíte hranice tak, aby ste, ja neviem, napchali voličov tej druhej strany do menšieho počtu volebných obvodov. Nezmení sa počet hlasov a zrazu ten pomer nie je 6 : 4, ale 8 : 2 alebo 9 : 1. Toto sa dá robiť vo väčšinovom volebnom systéme. Toto sa dá robiť dokonca aj v pomernom volebnom systéme, ak existuje viacej volebných obvodov. Nie je to až také efektívne ako vo väčšinovom, ale je to možné. Preto by bol problém, keby jeden volebný obvod nebol zakotvený v ústave alebo keby sa presadila tá idea viacerých volebných obvodov a zmeny ústavy, ktorá by to umožnila, lebo potom by jednoduchým zákonom bol možný aj gerrymandering. Našťastie ústava platí, našťastie ústava v tomto nebola zmenená, tak miesto gerrymanderingu ste si povedali, že sa zvýhodníte aspoň v tom, čo sa dá. A to je zrušenie voľby poštou, lebo voliči voliaci zo zahraničia evidentne vo zvýšenej miere dávajú prednosť súčasným opozičným stranám pred súčasnými koaličnými stranami. Používate ako argument, že voľby nie sú tajné a nie sú priame. A tajnosť a priamosť hlasovania má vyplývať priamo z Ústavy Slovenskej republiky. A Ministerstvo vnútra dalo, myslím, že minulý rok do pripomienkového konania návrh novely zákona o politických stranách aj zákona o voľbách. Riešil tam napríklad aj zvýšenie kaucie na účasť vo voľbách, ale neriešil tam zrušenie voľby poštou. Neidentifikovalo Ministerstvo vnútra, že by bol nejaký problém s voľbou poštou, že to narúša tajnosť alebo priamosť voľby. Prečo? Ministerstvo vnútra to nevedelo? Dokonca vládna koalícia si dala do svojho programového vyhlásenia, že rozšíri voľbu poštou aj na prezidentské voľby. To ste vtedy nevedeli, že voľba poštou odporuje podľa vás ústave, nie je priama, nie je tajná, keď ste napísali do svojho programového vyhlásenia, že voľba poštou, ktorá je dnes uplatniteľná na parlamentné voľby a na referendum, bude možná aj na prezidentské voľby? A nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tí... Nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tie voľby sú demokratické, priame, tajné. A nikto nevyšetroval nejaký prípad, že by dochádzalo k manipulácii pri voľbe zo zahraničia, pri voľbe poštou. Dokonca ja si nepamätám ani na žiadny medializovaný prípad, že by niekto upozornil, že musel odovzdať, ja neviem, svojmu manželovi alebo svojim rodičom alebo svojmu zamestnávateľovi alebo komukoľvek volebný lístok a ten volil miesto neho. Ja neviem, či teda tajná služba má nejaké takéto informácie, ale žiadne takéto informácie sa vo verejnom priestore neobjavili. Inými slovami, myslím si, že tam nie je žiadny problém, že ste si to iba vykonštruovali, aby ste mohli obmedziť možnosť voľby poštou zo zahraničia, lebo vám to politicky vyhovuje. Nie preto, že by vám išlo o právnu čistotu. A úplne absurdný je ten argument, že ústava hovorí, že volebné právo je priame. A parlamentné voľby sú priame. A toto nie je priame, lebo sa môže stať, že niekto dá niekomu inému svoj hlasovací lístok a ten ho pošle poštou a teda hlasuje miesto neho. Ale vy asi vôbec nerozumiete, čo sú to priame voľby. Priame voľby sú, že voliči priamo volia svojich volených zástupcov. Lebo existujú aj nepriame voľby a nepriame voľby samy o sebe nie sú nedemokratické. Nepriamo sa napríklad volí americký prezident, keď voliči nevolia priamo konkrétneho kandidáta na prezidenta a viceprezidenta, ale volia iba voliteľov, ktorí sa potom zídu. A tí ho potom zvolia. A v minulosti existovali nepriame voľby tak, že sa nevolil priamo kandidát, ale sa volili nejakí voliči alebo tí volitelia, ktorí mali postupovať podľa mandátu, ktorý dostali, a neboli to priame voľby. Čiže to, čo vy hovoríte, že to spochybňuje priame voľby, tak teda to s tým princípom priamych volieb nemá vôbec nič spoločné. A hovorili ste o tom, že nie je zachovaná tajnosť, lebo veď sa tie lístky posielajú poštou, ale však oni sú v dvoch obálkach. Tak ako si myslíme, že tam nejakí úradníci naparujú nad nejakou parou a odlepujú a zisťujú, kto ako hlasoval? Však to tam posudzuje volebná komisia, ktorá je na Slovensku a ktorá posúdi aj, či sú tam dve obálky. Otvoria to. Opäť, žiadny problém nebol indikovaný. V tej volebnej komisii boli zastúpení zástupcovia všetkých parlamentných alebo relevantných strán, ktoré sa zúčastňujú volieb. A teda akým spôsobom by tam mohla byť narušená tajnosť voľby? A čo by z toho kto mal, keby nejaký úradník zistil, že nejaký Jožko Mrkvička z New Yorku hlasoval tak a tak? To je úplne absurdné. A potom ste, pán poslanec Gašpar, hovorili, že ešte dnes chodia obálky a pošta nie je spoľahlivá. No mňa by teda naozaj zaujímalo, koľko z tých obálok prichádza ešte teraz alebo koľko prišlo po termíne? A však samozrejme, môže sa stať. Ja netvrdím, že sa nestane, že po dvoch rokoch prídu nejaké obálky, ale sú to nejaké relevantné čísla? Tak skúsme urobiť niečo s kvalitou poštových služieb, ale toto nie je argument pre zrušenie voľby poštou. Potom ste povedali, že 80 % z tých, čo požiadali o voľbu poštou, sa reálne aj zúčastnili voľby. No však 80 % je vcelku slušné číslo. Keď si zoberieme výsledky volieb všeobecne, tak 80 % nebýva volebná účasť, to nie je štandardné číslo. A potom ste povedali, že v roku 2023 bol rekordný počet ľudí, ktorí sa zúčastnili volieb zo zahraničia. No tak im to teraz idete znížiť, aby náhodou v tých ďalších voľbách sa nezúčastnilo ešte viac. V dôvodovej správe hovoríte, že nová právna úprava reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov žijúcich v cudzine zúčastniť sa osobného hlasovania v celoštátnych voľbách na zastupiteľských úradoch a umožniť tak výkon práva voliť na území štátu, v ktorom sa voliči v čase volieb nachádzajú bez nutnosti cestovať na územie Slovenskej republiky za účelom vykonania volebného aktu, respektíve bez nutnosti realizácie úkonov súvisiacich s voľbou poštou. Ja teda neviem, či toto je dlhodobá požiadavka. Pripúšťam, že niektorým ľuďom by viacej vyhovovalo ísť, napríklad keď žijú v hlavnom meste, v ktorom existuje veľvyslanectvo, tak ísť tam do volebnej miestnosti ako absolvovať tie úkony súvisiace s voľbou poštou. Ale ja napríklad viem, že viaceré krajanské organizácie sa v minulosti usilovali o to, aby bola voľba poštou a keď už bola zavedená, tak aby bola zjednodušená, lebo najprv bola nastavená pomerne komplikovane, napríklad to, ako sa o to žiadalo, či sa žiadalo poštou, teraz je možné požiadať elektronicky a ten systém sa postupne vylepšoval a vylepšoval sa aj za vlád Smeru. Aj vy ste prispeli k tomu, že dnes tá voľba poštou je dobre nastavená a pomerne pohodlným spôsobom ten, kto sa chce zúčastniť volieb, sa ich môže zúčastniť aj poštou. A ak by ste aj chceli zaviesť voľbu na zahraničných zastupiteľstvách, tak prečo ako náhradu voľby poštou? Prečo nie popri voľbe poštou? Však viaceré krajiny, demokratické krajiny, majú aj voľbu poštou, aj voľbu na zahraničných zastupiteľstvách. Chcete byť ústretoví voči občanom, umožnite im aj to. Máme k dispozícii analýzu parlamentného inštitútu z roku 2022, ktorá porovnáva, ako je, kde možné v zahraničí voliť, či už poštou alebo na zastupiteľstvách. Myslím, že všetky krajiny, ktoré sú tam analyzované, majú buď jednu, alebo obe z týchto možností. Belgicko – aj poštou, aj osobne, Bulharsko – iba na zastupiteľskom úrade, Česko v tom čase iba na zastupiteľskom úrade, ale už zaviedli aj voľbu poštou odvtedy. Estónsko – obe možnosti, Fínsko – na zastupiteľskom úrade, Francúzsko – na zastupiteľskom úrade, Holandsko – poštou. Chorvátsko, Island a Írsko – na zastupiteľskom úrade, Litva, Lotyšsko – aj, Luxembursko – poštou, Maďarsko, Nemecko – aj, Nový Zéland – voľba na zastupiteľskom úrade, Nórsko – obe možnosti, Poľsko – zastupiteľský úrad, Rakúsko, Slovensko – poštou, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko – obe možnosti, teda aj poštou, aj na zastupiteľskom úrade, a Taliansko – voľba poštou. Nie je to kompletná vzorka všetkých demokratických krajín, ale množstvo demokratických krajín má voľbu poštou alebo obe možnosti paralelne popri sebe. A evidentne to nepovažujú za nejaký problém. A potom v dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že zámerom zákonodarcu je umožniť namiesto voľby poštou hlasovanie na zastupiteľských úradoch vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende. Naviac sa hlasovanie na zastupiteľských úradoch navrhuje zaviesť aj pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky. Tu len opäť pripomínam, že ste navrhovali voľbu poštou v programovom vyhlásení pre voľbu prezidenta. Nahradením osobného hlasovania vo volebnej miestnosti na území Slovenskej republiky hlasovaním na ambasáde sa tejto skupine voličov vo vzťahu k prezidentským voľbám významne zvýši nielen ich voličský komfort, ale tiež reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu v zahraničí. Evidentne, keď dnes neexistuje voľba poštou ani iná možnosť pre voličov zo zahraničia, ako voliť prezidenta, než prísť na územie Slovenskej republiky, a to sa zmení, že bude možné voliť na ambasáde, tak sa zvýši ich voličský komfort a dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu. Avšak vo vzťahu k parlamentným voľbám sa zníži komfort, voličský komfort a reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu zo zahraničia, pretože prinajmenšom tí voliči, ktorí žijú mimo hlavných miest iných krajín, v ktorých existuje alebo pôsobí zastupiteľský úrad a v ktorých bude zriadená volebná miestnosť, to budú mať zložitejšie. Budú musieť buď cestovať do hlavného mesta, alebo budú musieť cestovať na Slovensko. Je to odskúšaný systém, ktorý funguje na Slovensku už viac ako 20 rokov, alebo teda, ak berieme voľby, tak 20 rokov, prvýkrát sa uplatnil v roku 2006. V roku 2006 strana Smer vyhrala voľby a zostavila vládu, tak aký problém s voľbou poštou? A potom je tam problém volebných komisií. Hovoríte tam, že zachovaním možnosti verejnosti osobne pozorovať priebeh hlasovania a sčítanie hlasov na ambasáde sa posilní demokratický prvok a transparentnosť tohto spôsobu hlasovania. No áno. A politické strany tam budú delegovať koho? Budú tam delegovať ľudí žijúcich v zahraničí. Čiže tá kontrola, miesto toho, aby sa zjednodušila, sa skomplikuje, lebo jednoduchšie delegujú politické strany svojich zástupcov do komisií na území Bratislavy, ktoré sčítavajú hlasy, ktoré prišli poštou, ako keď budú musieť v hlavných mestách iných krajín alebo teda v mestách iných krajín, kde budú zriadené volebné miestnosti, niekoho delegovať, čiže podľa môjho názoru sa tá transparentnosť iba obmedzí. A teda upozorňujem aj na to, že občania Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí, ani nemôžu byť plnohodnotnými členmi politických strán, čiže ja neviem, či niektoré strany, asi niektoré strany majú aj členov v zahraničí, ale podľa zákona o politických stranách právo voliť a byť volený do orgánov strany má štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a občan iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Čiže áno, možno majú niektoré strany aj členov, ktorí žijú v zahraničí a majú tam trvalý pobyt, ale takí členovia ani sa nemôžu plnohodnotne zúčastňovať na straníckom živote. Ďalej navrhujete zvýšiť volebnú kauciu. Menej, ako to navrhovalo ministerstvo vnútra minulý rok, ale opäť je to iba obmedzenie prístupu menších politických strán, nových politických strán k volebnej súťaži. A ak to nastavíte tak, ako to nastavíte, bude sa to odvíjať od toho rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý posudzoval výšku kaucie a povedal, že tak, ako je to nastavené, je to tak na hrane. Nerozumiem, prečo by podmienka účasti vo voľbách mala byť nastavená úplne na hrane, na hornej hrane toho, čo je ešte prípustné z hľadiska ústavnosti. Zavedenie voľby poštou umožnilo občanom Slovenskej republiky, ktorí dlhodobo alebo aj krátkodobo žijú alebo sa zdržujú v zahraničí, výraznejšie sa podieľať a jednoduchšie sa podieľať na správe vecí verejných. Politický národ v zmysle ústavy tvoria občania Slovenskej republiky. Aj tí, ktorí žijú v zahraničí, aj oni sú súčasťou občanov a občianstva Slovenskej republiky. Aj oni sú súčasťou politického národa, ktorý má vytvárať politickú vôľu, na základe ktorej sa kreujú celoštátne orgány. Či táto zmena by bola protiústavná, neviem. Asi skôr nie. Mali sme tu demokratické voľby, aj keď nebola možnosť voľby zo zahraničia. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú tak, ako sa navrhuje, iba voľbu na zastupiteľských úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo prinajmenšom skomplikovanie. Úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo priemyselných, skomplikovanie tej možnosti. Rovnako kaucia, ktorú navrhujete zvýšiť, obmedzí politickú súťaž vo vzťahu k menším alebo finančne slabším politickým stranám. Rovnako všetky tie ďalšie úvahy o tom, kedy sa kaucia má vracať, kedy má strana nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu, čo bolo v tom pôvodnom návrhu Ministerstva vnútra, ktorý ale teda nepokračoval v ďalšom legislatívnom procese. Rovnako ako tie návrhy SNS na zvýšenie kóra z troch na päť na 8 % na prekrúžkovanie sa kandidáta. Opäť to má posilniť politické strany a vplyv politických strán na zloženie parlamentu na úkor vplyvu voličov. Keby sme chceli pristupovať rovnakým spôsobom účelovo, tak by sme povedali, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, pretože ani tam tá tajnosť nie je úplne zachovaná. Aj tam chodia nejakí zástupcovia volebnej komisie a ten, kto volí, nevolí úplne tajne, lebo nejde za plentu, a mohli by sme aj na to nájsť rovnako účelový dôvod, lebo väčšinou tí ľudia, ktorí sú imobilní, je predpoklad, že sú starší a medzi staršími voličmi podľa prieskumov má koalícia silnejšiu podporu. No tak by sme my mohli prísť s návrhom, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, lebo to nie je úplne tajné. A tým by sme sa sami my zvýhodnili a vás by sme poškodili. Ale ani v päte to nikomu z nás nenapadne, lebo my rešpektujeme právo voličov zúčastňovať sa volieb. Na rozdiel od vás, ktorí to chcete určite aj skupine voličov skomplikovať, ale ubezpečujem vás, že nepomôže vám to. Možno to niekomu skomplikujete, ale zmobilizujete tým ďalších voličov, aby sa tých volieb zúčastnili. A napriek tomuto divadlu to nebude mať pre vás žiadny. Ďakujem.

Vážený pán predkladateľ Tibor Gašpar a vážené kolegyne, kolegovia, mal by som hovoriť k obsahu, ale teda neodpustím si, pani poslankyňa Mesterová nemala faktickú poznámku, mala procedurálny návrh. A teda, áno, v rámci procedurálneho návrhu možno navrhnúť, aby sa, aby ústavnoprávny výbor niečo a niečo posúdil. Neviem o tom, že by ústavnoprávny výbor mal posudzovať správanie sa poslancov, ale dobre. Roku je môj koaličnom návrhu na zrušenie voľby nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Aj keď to zdôvodňujú obavou tajnosti a priamosť hlasovania, ktorá je zaručená ústavou, v skutočnosti im ide o zvýhodnenie samých seba v parlamentných voľbách, o nič iné. Ani nehovorím to ja. Povedal to najúprimnejší poslanec vládnej koalície, pán poslanec Roman Michelko z SNS. Budem ho citovať. Nebudem urážať súdnosť poslucháčov a poviem, ako je. Keď sme videli výsledky volieb, je to extrémne výhodné pre opozíciu. Vychyľuje sa to v prospech jednej časti politického spektra. Keď to bude na ambasádach, bude to trochu vyrovnanejšie. Ja ďakujem pánovi poslancovi za jeho úprimnosť, lebo zvyšok koalície sa viac-menej drží tých dohodnutých nôt. Tajnoslovia, priamoslovia, ale pán poslanec Michelko povedal, ako to je. Aj keď potom sa to snažil zľahčovať, že to je jeho motivácia, nie motivácia celej vládnej koalície, ale v skutočnosti je celkom zjavné, že toto sú tie skutočné dôvody, prečo vládna koalícia prichádza s takýmto návrhom. Ale istá miera úprimnosti je aj v slovách pána podpredsedu Národnej rady Gašpara. Už teda ešte mimo parlamentu povedal, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku. To je čo za argument, že vzorka ľudí, ktorá žije v zahraničí a ktorá môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku? To potom vzorka ľudí na každom mieste má zodpovedať elektorátu na Slovensku? Každá sociálna skupina, veková kategória má voliť rovnako? Však tak to predsa nie je. Pán poslanec Gašpar tu hovoril o odlišných výsledkoch volieb v zahraničí, o vyššej podpore pre Progresívne Slovensko a teda vôbec pre opozičné strany. Hovoril o podvodoch, o manipuláciách. A ja si myslím, že aj to prispelo k tomu piatkovému prerušeniu schôdze, lebo však samozrejme, ja si myslím, že môže predkladateľ v rámci úvodného slova hovoriť, čo chce. To je jeho sväté právo, ale považoval by som za taký korektnejší prístup, že keď chcem vecne uviesť návrh zákona, tak to poviem v úvodnom slove a keď chcem fabulovať o nejakých podvodoch a používať takúto zjavnú demagógiu, tak predkladateľ sa môže kedykoľvek prihlásiť do rozpravy. Častokrát to tak predkladatelia robia, že sa prihlásia ako prví a je potom možné na nich reagovať faktickou poznámkou. Bolo tu spomínané hnutie OĽANO a jeho prísľub 500 € za účasť vo voľbách. Čo teda neviem, čo má spoločné s voľbou poštou, lebo nič. Tí, ktorí boli adresáti tejto kampane, nevolili poštou. A potom hovoril o tom, že bolo tu množstvo súbežných kampaní v ostatných parlamentných voľbách, ktoré sa tvárili ako občianske a nestranné a mobilizačné, ale v skutočnosti to bola manipulácia v prospech Progresívneho Slovenska, hoci bol deklarovaný cieľ zúčastniť sa volieb. No tak kampane zamerané na zvýšenie účasti vo voľbách bývajú veľmi často, neviem, či pred všetkými voľbami, ale veľmi často bývajú, a nie sú to kampane v prospech jednej politickej strany alebo v prospech časti politického spektra. A to vymenovanie, kto je v akej správnej rade a kto je v akej organizácii, ja niekedy žasnem, pán podpredseda Gašpar, čo vy všetko dokážete posplietať a vykonšpirovať z verejne dostupných údajov, ktorým dávate interpretáciu, že: „Jasné, všetci sú sprisahaní, aby poškodili SMER.“ Ja by som vám... Vy ste tu hovorili o tom, že aké malo výsledky pri korešpondenčnej voľbe Progresívne Slovensko a koalícia, opozícia. No tak ja by som vám povedal, že v obci Šútovo v roku 2023 v parlamentných voľbách vyhrala súčasná koalícia tak, že mala 69 % a s Republikou dokonca 76 %. To nezodpovedá tomu, ako volili ľudia na Slovensku, ako volili voliči na Slovensku, lebo teda vyhrali ste tie voľby, ale 76 % alebo teda ani 69 % ste v tých voľbách nemali. A teraz čo? Máme si myslieť, že voľby v obci Šútovo boli zmanipulované? Bol tam nejaký podvod? Udialo sa tam niečo nekalé? Máme sa pozrieť na obec Šútovo? Zrušíme voľby v obci Šútovo alebo povieme, že budú voliči z obce Šútovo voliť v okresnom meste? Veď to snáď nie. Veď v rôznych obciach volia ľudia rôzne. V rôznych volebných okrskoch ľudia volia rôzne. V rôznych okresoch volia ľudia rôzne. V rôznych krajoch volia ľudia rôzne, rôzne vekové kategórie. To si nevieme odčítať z volebných výsledkov, ale z prieskumov áno. Volia ľudia rôzne, volebné preferencie sa líšia podľa vzdelania, sociálneho statusu, zamestnania. Je s tým nejaký problém? Prečo to má byť problém zrovna pri korešpondenčnej voľbe a skupine voličov, ktorí volia zo zahraničia? Ale ak by sme postupovali podľa vašej tézy, že vzorka ľudí, ktorá v zahraničí žije a môže voliť, by mala aspoň čiastočne zodpovedať elektorátu na Slovensku, tak asi by aj s tým Šútovom bolo potrebné niečo robiť. Zaujímavé, že hovoríte o probléme, že hovoríte o podvodoch a manipuláciách, ale štátna komisia žiadne takéto problémy nekonštatovala. Ani vo vzťahu k voľbe poštou, ani k iným problémom. Žiadna štátna inštitúcia, ktorá prešetrovala, lebo však vždy po voľbách sa objavia nejaké pochybnosti, prídu nejaké podnety, nekonštatovala nejaké zásadné protizákonné konania. Boli to nejaké izolované incidenty individuálne, ktoré skončili nejakým priestupkom. OBSE nekonštatovala žiadne problémy vo vzťahu k voľbe poštou. A napokon ani SMER nekonštatoval problémy vo vzťahu k voľbám, k tomu, že by boli zmanipulované, však napokon ste tie voľby vyhrali, zostavili ste vládu a už vládnete viac ako polovicu volebného obdobia a teraz ste prišli na to, že je tam nejaký problém. Žiadny problém, ktorý by mal vplyv na rozdelenie mandátov, nenastal. Teraz ste si to vymysleli, lebo teraz sa vám to hodí, že chcete obmedziť určitej časti voličov možnosť voľby. Nie v zmysle, že im to zakážete, nezakážete im, toto by bolo protiústavné, ale že im to sťažíte, skomplikujete. Existuje taký nezdravý jav, ktorý sa volá gerrymandering. A to je, že účelové zmeny v hraniciach volebných obvodov. Gerrymandering je možný v situácii, keď existujú volebné obvody, teda obvykle sa používa v krajinách s väčšinovým volebným systémom, typicky Spojené štáty americké. Aj v minulosti, aj v súčasnosti sa to deje napríklad s ohľadom na vývoj popularity Republikánskej strany pod vedením Donalda Trumpa, tak sa snažia v tých štátoch, kde to vedia ovplyvniť, prekresliť hranice volebných obvodov tak, aby pri rovnakej voličskej podpore dosiahli lepší výsledok. A deje sa to tak, že napríklad nejaká strana má, ja neviem, z 10 volebných obvodov v nejakom celku šesť a štyri má tá druhá strana. Prekreslíte hranice tak, aby ste, ja neviem, napchali voličov tej druhej strany do menšieho počtu volebných obvodov. Nezmení sa počet hlasov a zrazu ten pomer nie je 6 : 4, ale 8 : 2 alebo 9 : 1. Toto sa dá robiť vo väčšinovom volebnom systéme. Toto sa dá robiť dokonca aj v pomernom volebnom systéme, ak existuje viacej volebných obvodov. Nie je to až také efektívne ako vo väčšinovom, ale je to možné. Preto by bol problém, keby jeden volebný obvod nebol zakotvený v ústave alebo keby sa presadila tá idea viacerých volebných obvodov a zmeny ústavy, ktorá by to umožnila, lebo potom by jednoduchým zákonom bol možný aj gerrymandering. Našťastie ústava platí, našťastie ústava v tomto nebola zmenená, tak miesto gerrymanderingu ste si povedali, že sa zvýhodníte aspoň v tom, čo sa dá. A to je zrušenie voľby poštou, lebo voliči voliaci zo zahraničia evidentne vo zvýšenej miere dávajú prednosť súčasným opozičným stranám pred súčasnými koaličnými stranami. Používate ako argument, že voľby nie sú tajné a nie sú priame. A tajnosť a priamosť hlasovania má vyplývať priamo z Ústavy Slovenskej republiky. A Ministerstvo vnútra dalo, myslím, že minulý rok do pripomienkového konania návrh novely zákona o politických stranách aj zákona o voľbách. Riešil tam napríklad aj zvýšenie kaucie na účasť vo voľbách, ale neriešil tam zrušenie voľby poštou. Neidentifikovalo Ministerstvo vnútra, že by bol nejaký problém s voľbou poštou, že to narúša tajnosť alebo priamosť voľby. Prečo? Ministerstvo vnútra to nevedelo? Dokonca vládna koalícia si dala do svojho programového vyhlásenia, že rozšíri voľbu poštou aj na prezidentské voľby. To ste vtedy nevedeli, že voľba poštou odporuje podľa vás ústave, nie je priama, nie je tajná, keď ste napísali do svojho programového vyhlásenia, že voľba poštou, ktorá je dnes uplatniteľná na parlamentné voľby a na referendum, bude možná aj na prezidentské voľby? A nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tí... Nikto až do otvorenia tejto debaty nepoukázal na žiadny problém, ktorý by sa týkal tajnosti volieb poštou. Majú to viaceré západné demokratické krajiny. Nikto tam nespochybňuje, že tie voľby sú demokratické, priame, tajné. A nikto nevyšetroval nejaký prípad, že by dochádzalo k manipulácii pri voľbe zo zahraničia, pri voľbe poštou. Dokonca ja si nepamätám ani na žiadny medializovaný prípad, že by niekto upozornil, že musel odovzdať, ja neviem, svojmu manželovi alebo svojim rodičom alebo svojmu zamestnávateľovi alebo komukoľvek volebný lístok a ten volil miesto neho. Ja neviem, či teda tajná služba má nejaké takéto informácie, ale žiadne takéto informácie sa vo verejnom priestore neobjavili. Inými slovami, myslím si, že tam nie je žiadny problém, že ste si to iba vykonštruovali, aby ste mohli obmedziť možnosť voľby poštou zo zahraničia, lebo vám to politicky vyhovuje. Nie preto, že by vám išlo o právnu čistotu. A úplne absurdný je ten argument, že ústava hovorí, že volebné právo je priame. A parlamentné voľby sú priame. A toto nie je priame, lebo sa môže stať, že niekto dá niekomu inému svoj hlasovací lístok a ten ho pošle poštou a teda hlasuje miesto neho. Ale vy asi vôbec nerozumiete, čo sú to priame voľby. Priame voľby sú, že voliči priamo volia svojich volených zástupcov. Lebo existujú aj nepriame voľby a nepriame voľby samy o sebe nie sú nedemokratické. Nepriamo sa napríklad volí americký prezident, keď voliči nevolia priamo konkrétneho kandidáta na prezidenta a viceprezidenta, ale volia iba voliteľov, ktorí sa potom zídu. A tí ho potom zvolia. A v minulosti existovali nepriame voľby tak, že sa nevolil priamo kandidát, ale sa volili nejakí voliči alebo tí volitelia, ktorí mali postupovať podľa mandátu, ktorý dostali, a neboli to priame voľby. Čiže to, čo vy hovoríte, že to spochybňuje priame voľby, tak teda to s tým princípom priamych volieb nemá vôbec nič spoločné. A hovorili ste o tom, že nie je zachovaná tajnosť, lebo veď sa tie lístky posielajú poštou, ale však oni sú v dvoch obálkach. Tak ako si myslíme, že tam nejakí úradníci naparujú nad nejakou parou a odlepujú a zisťujú, kto ako hlasoval? Však to tam posudzuje volebná komisia, ktorá je na Slovensku a ktorá posúdi aj, či sú tam dve obálky. Otvoria to. Opäť, žiadny problém nebol indikovaný. V tej volebnej komisii boli zastúpení zástupcovia všetkých parlamentných alebo relevantných strán, ktoré sa zúčastňujú volieb. A teda akým spôsobom by tam mohla byť narušená tajnosť voľby? A čo by z toho kto mal, keby nejaký úradník zistil, že nejaký Jožko Mrkvička z New Yorku hlasoval tak a tak? To je úplne absurdné. A potom ste, pán poslanec Gašpar, hovorili, že ešte dnes chodia obálky a pošta nie je spoľahlivá. No mňa by teda naozaj zaujímalo, koľko z tých obálok prichádza ešte teraz alebo koľko prišlo po termíne? A však samozrejme, môže sa stať. Ja netvrdím, že sa nestane, že po dvoch rokoch prídu nejaké obálky, ale sú to nejaké relevantné čísla? Tak skúsme urobiť niečo s kvalitou poštových služieb, ale toto nie je argument pre zrušenie voľby poštou. Potom ste povedali, že 80 % z tých, čo požiadali o voľbu poštou, sa reálne aj zúčastnili voľby. No však 80 % je vcelku slušné číslo. Keď si zoberieme výsledky volieb všeobecne, tak 80 % nebýva volebná účasť, to nie je štandardné číslo. A potom ste povedali, že v roku 2023 bol rekordný počet ľudí, ktorí sa zúčastnili volieb zo zahraničia. No tak im to teraz idete znížiť, aby náhodou v tých ďalších voľbách sa nezúčastnilo ešte viac. V dôvodovej správe hovoríte, že nová právna úprava reflektuje na dlhoročnú požiadavku voličov žijúcich v cudzine zúčastniť sa osobného hlasovania v celoštátnych voľbách na zastupiteľských úradoch a umožniť tak výkon práva voliť na území štátu, v ktorom sa voliči v čase volieb nachádzajú bez nutnosti cestovať na územie Slovenskej republiky za účelom vykonania volebného aktu, respektíve bez nutnosti realizácie úkonov súvisiacich s voľbou poštou. Ja teda neviem, či toto je dlhodobá požiadavka. Pripúšťam, že niektorým ľuďom by viacej vyhovovalo ísť, napríklad keď žijú v hlavnom meste, v ktorom existuje veľvyslanectvo, tak ísť tam do volebnej miestnosti ako absolvovať tie úkony súvisiace s voľbou poštou. Ale ja napríklad viem, že viaceré krajanské organizácie sa v minulosti usilovali o to, aby bola voľba poštou a keď už bola zavedená, tak aby bola zjednodušená, lebo najprv bola nastavená pomerne komplikovane, napríklad to, ako sa o to žiadalo, či sa žiadalo poštou, teraz je možné požiadať elektronicky a ten systém sa postupne vylepšoval a vylepšoval sa aj za vlád Smeru. Aj vy ste prispeli k tomu, že dnes tá voľba poštou je dobre nastavená a pomerne pohodlným spôsobom ten, kto sa chce zúčastniť volieb, sa ich môže zúčastniť aj poštou. A ak by ste aj chceli zaviesť voľbu na zahraničných zastupiteľstvách, tak prečo ako náhradu voľby poštou? Prečo nie popri voľbe poštou? Však viaceré krajiny, demokratické krajiny, majú aj voľbu poštou, aj voľbu na zahraničných zastupiteľstvách. Chcete byť ústretoví voči občanom, umožnite im aj to. Máme k dispozícii analýzu parlamentného inštitútu z roku 2022, ktorá porovnáva, ako je, kde možné v zahraničí voliť, či už poštou alebo na zastupiteľstvách. Myslím, že všetky krajiny, ktoré sú tam analyzované, majú buď jednu, alebo obe z týchto možností. Belgicko – aj poštou, aj osobne, Bulharsko – iba na zastupiteľskom úrade, Česko v tom čase iba na zastupiteľskom úrade, ale už zaviedli aj voľbu poštou odvtedy. Estónsko – obe možnosti, Fínsko – na zastupiteľskom úrade, Francúzsko – na zastupiteľskom úrade, Holandsko – poštou. Chorvátsko, Island a Írsko – na zastupiteľskom úrade, Litva, Lotyšsko – aj, Luxembursko – poštou, Maďarsko, Nemecko – aj, Nový Zéland – voľba na zastupiteľskom úrade, Nórsko – obe možnosti, Poľsko – zastupiteľský úrad, Rakúsko, Slovensko – poštou, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko, Švédsko – obe možnosti, teda aj poštou, aj na zastupiteľskom úrade, a Taliansko – voľba poštou. Nie je to kompletná vzorka všetkých demokratických krajín, ale množstvo demokratických krajín má voľbu poštou alebo obe možnosti paralelne popri sebe. A evidentne to nepovažujú za nejaký problém. A potom v dôvodovej správe sa ďalej uvádza, že zámerom zákonodarcu je umožniť namiesto voľby poštou hlasovanie na zastupiteľských úradoch vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky a v referende. Naviac sa hlasovanie na zastupiteľských úradoch navrhuje zaviesť aj pre voľbu prezidenta Slovenskej republiky. Tu len opäť pripomínam, že ste navrhovali voľbu poštou v programovom vyhlásení pre voľbu prezidenta. Nahradením osobného hlasovania vo volebnej miestnosti na území Slovenskej republiky hlasovaním na ambasáde sa tejto skupine voličov vo vzťahu k prezidentským voľbám významne zvýši nielen ich voličský komfort, ale tiež reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu v zahraničí. Evidentne, keď dnes neexistuje voľba poštou ani iná možnosť pre voličov zo zahraničia, ako voliť prezidenta, než prísť na územie Slovenskej republiky, a to sa zmení, že bude možné voliť na ambasáde, tak sa zvýši ich voličský komfort a dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu. Avšak vo vzťahu k parlamentným voľbám sa zníži komfort, voličský komfort a reálna dostupnosť možnosti aktívne sa podieľať na voľbe hlavy štátu zo zahraničia, pretože prinajmenšom tí voliči, ktorí žijú mimo hlavných miest iných krajín, v ktorých existuje alebo pôsobí zastupiteľský úrad a v ktorých bude zriadená volebná miestnosť, to budú mať zložitejšie. Budú musieť buď cestovať do hlavného mesta, alebo budú musieť cestovať na Slovensko. Je to odskúšaný systém, ktorý funguje na Slovensku už viac ako 20 rokov, alebo teda, ak berieme voľby, tak 20 rokov, prvýkrát sa uplatnil v roku 2006. V roku 2006 strana Smer vyhrala voľby a zostavila vládu, tak aký problém s voľbou poštou? A potom je tam problém volebných komisií. Hovoríte tam, že zachovaním možnosti verejnosti osobne pozorovať priebeh hlasovania a sčítanie hlasov na ambasáde sa posilní demokratický prvok a transparentnosť tohto spôsobu hlasovania. No áno. A politické strany tam budú delegovať koho? Budú tam delegovať ľudí žijúcich v zahraničí. Čiže tá kontrola, miesto toho, aby sa zjednodušila, sa skomplikuje, lebo jednoduchšie delegujú politické strany svojich zástupcov do komisií na území Bratislavy, ktoré sčítavajú hlasy, ktoré prišli poštou, ako keď budú musieť v hlavných mestách iných krajín alebo teda v mestách iných krajín, kde budú zriadené volebné miestnosti, niekoho delegovať, čiže podľa môjho názoru sa tá transparentnosť iba obmedzí. A teda upozorňujem aj na to, že občania Slovenskej republiky, ktorí žijú v zahraničí, ani nemôžu byť plnohodnotnými členmi politických strán, čiže ja neviem, či niektoré strany, asi niektoré strany majú aj členov v zahraničí, ale podľa zákona o politických stranách právo voliť a byť volený do orgánov strany má štátny občan Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a občan iného členského štátu EÚ s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. Čiže áno, možno majú niektoré strany aj členov, ktorí žijú v zahraničí a majú tam trvalý pobyt, ale takí členovia ani sa nemôžu plnohodnotne zúčastňovať na straníckom živote. Ďalej navrhujete zvýšiť volebnú kauciu. Menej, ako to navrhovalo ministerstvo vnútra minulý rok, ale opäť je to iba obmedzenie prístupu menších politických strán, nových politických strán k volebnej súťaži. A ak to nastavíte tak, ako to nastavíte, bude sa to odvíjať od toho rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý posudzoval výšku kaucie a povedal, že tak, ako je to nastavené, je to tak na hrane. Nerozumiem, prečo by podmienka účasti vo voľbách mala byť nastavená úplne na hrane, na hornej hrane toho, čo je ešte prípustné z hľadiska ústavnosti. Zavedenie voľby poštou umožnilo občanom Slovenskej republiky, ktorí dlhodobo alebo aj krátkodobo žijú alebo sa zdržujú v zahraničí, výraznejšie sa podieľať a jednoduchšie sa podieľať na správe vecí verejných. Politický národ v zmysle ústavy tvoria občania Slovenskej republiky. Aj tí, ktorí žijú v zahraničí, aj oni sú súčasťou občanov a občianstva Slovenskej republiky. Aj oni sú súčasťou politického národa, ktorý má vytvárať politickú vôľu, na základe ktorej sa kreujú celoštátne orgány. Či táto zmena by bola protiústavná, neviem. Asi skôr nie. Mali sme tu demokratické voľby, aj keď nebola možnosť voľby zo zahraničia. Existujú demokratické krajiny, ktoré majú tak, ako sa navrhuje, iba voľbu na zastupiteľských úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo prinajmenšom skomplikovanie. Úradoch, ale evidentne je to obmedzenie prístupu k možnosti voliť pre určitú skupinu voličov, ktoré bude znamenať zníženie ich komfortu, zníženie ich možnosti podieľať sa na správe vecí verejných alebo priemyselných, skomplikovanie tej možnosti. Rovnako kaucia, ktorú navrhujete zvýšiť, obmedzí politickú súťaž vo vzťahu k menším alebo finančne slabším politickým stranám. Rovnako všetky tie ďalšie úvahy o tom, kedy sa kaucia má vracať, kedy má strana nárok na príspevok zo štátneho rozpočtu, čo bolo v tom pôvodnom návrhu Ministerstva vnútra, ktorý ale teda nepokračoval v ďalšom legislatívnom procese. Rovnako ako tie návrhy SNS na zvýšenie kóra z troch na päť na 8 % na prekrúžkovanie sa kandidáta. Opäť to má posilniť politické strany a vplyv politických strán na zloženie parlamentu na úkor vplyvu voličov. Keby sme chceli pristupovať rovnakým spôsobom účelovo, tak by sme povedali, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, pretože ani tam tá tajnosť nie je úplne zachovaná. Aj tam chodia nejakí zástupcovia volebnej komisie a ten, kto volí, nevolí úplne tajne, lebo nejde za plentu, a mohli by sme aj na to nájsť rovnako účelový dôvod, lebo väčšinou tí ľudia, ktorí sú imobilní, je predpoklad, že sú starší a medzi staršími voličmi podľa prieskumov má koalícia silnejšiu podporu. No tak by sme my mohli prísť s návrhom, že treba zrušiť voľbu prenosnou urnou, lebo to nie je úplne tajné. A tým by sme sa sami my zvýhodnili a vás by sme poškodili. Ale ani v päte to nikomu z nás nenapadne, lebo my rešpektujeme právo voličov zúčastňovať sa volieb. Na rozdiel od vás, ktorí to chcete určite aj skupine voličov skomplikovať, ale ubezpečujem vás, že nepomôže vám to. Možno to niekomu skomplikujete, ale zmobilizujete tým ďalších voličov, aby sa tých volieb zúčastnili. A napriek tomuto divadlu to nebude mať pre vás žiadny. Ďakujem.