Videokanál poslanca

Pán poslanec Hlina, áno, treba si počkať, čo bude ďalej, lebo toto určite nie je koniec, ako avizoval aj pán minister Migaľ ešte kým on bol predkladateľom toho návrhu zákona, pán minister Takáč ho nezastupuje, pán minister Takáč ho nahradil uznesením vlády, čo je opäť taká neobvyklá vec, lebo ministri sa bežne zastupujú a keď jeden nemôže, tak, ja neviem, pán minister Taraba uvedie návrhy pani ministerky Šimkovičovej. V tomto prípade došlo k tomu, že vláda sa uzniesla, že predkladateľom toho návrhu už nebude pán minister Migaľ, ale bude to pán minister Takáč, hoci ide o zákon z vecnej pôsobnosti ministerstva investícií, nie ministerstva pôdohospodárstva. A ja si tiež viem pána ministra Takáča predstaviť v tejto chvíli na inom mieste, PPA-čka má problémy, ktoré by asi mal minister riešiť miesto toho, aby riešil agendu iného ministra v parlamente, alebo miesto toho, aby dával podnety na opozičných poslancov za údajné porušenie ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a obviňoval ich z toho, že robia reklamu, hoci ten výbor opakovane sa uzniesol, že nesponzorované príspevky na sociálnych sieťach žiadna reklama nie sú. Ale teda, bohužiaľ, no tak pán minister Takáč má zjavne iné priority, ako by zodpovedalo jeho postaveniu ministra. A tak je to aj v prípade toho podnetu, ktorý dal na teba, pán poslanec Hlina, ale tak je to aj v prípade tohto návrhu zákona, pričom nebolo nejako vysvetlené, kde a prečo sa stala tá zmena, prečo tu dnes nie je pán minister Migaľ a je tu pán minister Takáč.

Takže rád by som dokončil svoje vystúpenie prerušené hlasovaním pred hodinou k novele zákona o verejnom obstarávaní, o ktorej rokujeme v skrátenom legislatívnom konaní, pričom dôvodom toho skráteného legislatívneho konania, jediným reálnym a relevantným dôvodom, je príliš široká definícia výnimky základného bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, pričom ide o výnimku, ktorá sa tam dostala s účinnosťou od 1. augusta 2024, teda za súčasnej vlády. napriek upozorneniam Úradu pre verejné obstarávanie, napriek upozorneniam Právnickej fakulty Univerzity Komenského v pripomienkovom konaní, že tá definícia je príliš široká, je nad rámec smernice európskej, tak napriek tomu to tam ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie dalo, vláda to tak schválila, parlament to hlasmi koaličných poslancov takto schválil. A teraz, po viac ako roku, sa to stalo dôvodom na skrátené legislatívne konanie, že tú príliš širokú definíciu bezpečnostného záujmu idete vyhodiť zo zákona a idete ju vyhodiť zo zákona v skrátenom legislatívnom konaní, ktoré vláda navrhla parlamentu v novembri, pričom už máme apríl. Čiže asi tak dôležité a naliehavé a hroziace značnými hospodárskymi škodami to je. A opäť riešite problém, ktorý ste sami vytvorili. Vy ste dali do zákona o verejnom obstarávaní príliš širokú definíciu výnimky o základnom bezpečnostnom záujme a teraz ju v skrátenom legislatívnom konaní navrhujete vypustiť, pričom skrátené legislatívne konanie trvá už prinajmenšom od novembra do apríla. Čiže je to veľmi zvláštne skrátené legislatívne konanie a to ešte nevieme, čo príde v druhom čítaní, lebo možno očakávať, že v druhom čítaní, ktoré bude asi veľmi rýchlo po odhlasovaní prvého čítania budúci týždeň, prídu nejaké pozmeňujúce návrhy, ktoré to celé ešte zmenia, ale to už je téma pre druhé čítanie.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem všetkým kolegyniam a kolegom za faktické poznámky, budem reagovať na pána poslanca Šimka, ktorý je predkladateľom toho návrhu.
Pán poslanec Šimko, toto je neuveriteľná demagógia. Ja som aj v rozprave povedal, že považujem ten cieľ za legitímny, považujem za legitímne rozprávať sa o zmene, znížení a prípadne aj zrušení počtu mestských častí alebo mestských častí v Košiciach, ale ten spôsob, akým to navrhujete, je neprijateľný. Je neprijateľné, aby sa to robilo poslaneckým návrhom, s vynechaním medzirezortného pripomienkového konania, s vynechaním verejnej diskusie s tými, ktorých sa to týka, teda s košickou samosprávou na všetkých úrovniach, s Košičanmi, iba nejaké pokútne diskusie, ktoré ste si vy organizovali sami v rámci toho, že ste predložili do parlamentu návrh zákona, ktorý obsahoval tri body a neobsahoval tú zmenu a tú zmenu obsahuje až pozmeňujúci návrh, ktorý ste predložili na zasadnutí výboru deň pred tým, ako sa v pléne začalo rokovať v druhom čítaní. Tá zmena je zásadná, zásadným spôsobom mení štruktúru samosprávy, takto sa naozaj nemá schvaľovať legislatíva. A to, čo som urobil teraz, že som vás upozornil, že súčasťou toho návrhu je aj ustanovenie, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou je protiústavné, a že vám to nehovoríme len my ako opoziční poslanci, že to hovorí verejný ochranca práv, čiže autorita v tejto oblasti. A upozornil som na to, že na tej istej schôdzi rušíte voľbu poštou s falošným odôvodnením, že nezabezpečuje tajnosť a priamosť voľby, a zároveň idete schváliť do zákona o meste Košice ustanovenie, ktoré evidentne nerešpektuje rovnosť voľby, čo je ďalší princíp.

Vážené kolegyne, kolegovia, sme v treťom čítaní k novele zákona o Košiciach. Budem hovoriť o pozmeňujúcom návrhu, aj v druhom čítaní sme hovorili o pozmeňujúcom návrhu, ktorý zásadným spôsobom prekopal celý koncept a teda zásadným spôsobom mení štruktúru samosprávy v meste Košice. To je jeden problém. To je kvalita legislatívneho procesu v podaní tejto vládnej koalície. Ale je tu aj ďalší problém, na ktorý viacerí z nás upozorňovali už v druhom čítaní, a síce, že navrhujete ešte do zákona o Košiciach, a už ste to schválili v tom pozmeňujúcom návrhu, zakomponovať ustanovenie zo zákona o Bratislave, ktoré je zrejme protiústavné a ktoré verejný ochranca práv napadol na Ústavnom súde a informoval o tom Národnú radu. Dnes sme dostali, a všetci ste dostali od verejného ochrancu práv poznatky verejného ochrancu práv k pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom k návrhu zákona, novely zákona o meste Košice. A ja si dovolím z neho zacitovať, lebo je to veľmi dôležité, a keď si to prečítate až potom, čo schválite v treťom čítaní, tak možno vám bude ľúto, že ste neboli oboznámení s pripomienkami verejného ochrancu práv: „Ako verejný ochranca práv, odvodzujúci svoj mandát od poslankýň a poslancov Národnej rady, tzv. parlamentný ombudsman, považujem za potrebné informovať vás o svojich poznatkoch priebežne a pri takej príležitosti, keď je možné dať vám do pozornosti ľudskoprávny štandard týkajúci sa predmetu návrhu zákona alebo jeho prípadný rozpor s Ústavou Slovenskej republiky. V rámci môjho funkčného obdobia sa nechcem obmedziť len na každoročnú prípravu a predloženie správy o činnosti podľa § 23 a následných, zákona o verejnom ochrancovi práv, ale chcem priebežne v nadväznosti na aktuálne nadobudnuté poznatky tieto poskytovať tak, aby ich Národná rada mohla legislatívne zúžitkovať. V Národnej rade práve prebieha druhé čítanie," už sme v treťom čítaní, „k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon o meste Košice. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj dňa 22. apríla 2026 schválil spoločnú správu výborov k predmetnému návrhu zákona, parlamentná tlač 907a, ktorá obsahuje aj početné pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Medzi týmito návrhmi sú aj body 2 až 4, ktorými sa navrhuje novelizovať § 10 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona o Košiciach. Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj týmito bodmi navrhuje, aby bola každá mestská časť, respektíve miestna časť mesta Košice, obligatórne zastúpená aspoň jedným poslancom mestského zastupiteľstva. Analogická úprava sa navrhuje aj pre povinné zastúpenie miestnych častí v miestnych zastupiteľstvách mestských častí podľa navrhovaného trojúrovňového členenia mesta Košice. Navrhovateľ pritom vychádza z analogickej právnej úpravy podľa § 11 ods. 2 zákona o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, ktorý som napadol v konaní o súlade právnych predpisov na Ústavnom súde Slovenskej republiky. Som totiž presvedčený, že takáto právna úprava je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a porušuje rovnosť volebného práva obyvateľov mesta," zopakujem to: „porušuje rovnosť volebného práva obyvateľov mesta, ako aj právo kandidátov na poslancov mestského zastupiteľstva na rovnaký prístup k voleným funkciám. Určenie volebných obvodov v hraniciach rôzne veľkých a rôzne ľudnatých mestských častí, prípadne aj miestnych častí, s obligatórnym zastúpením každej mestskej časti v mestskom zastupiteľstve a v kombinácii s pevne určeným počtom poslancov mestského zastupiteľstva totiž vedie k tomu, že v jednotlivých volebných obvodoch pripadá na jedného poslanca mestského zastupiteľstva výrazne odlišný počet obyvateľov. Tento stav spôsobuje, že hlasy voličov v jednotlivých volebných obvodoch majú výrazne odlišnú váhu, teda rozdielny vplyv na výsledok volieb. To sa odzrkadľuje aj na práve kandidátov na rovnaký prístup k voleným funkciám, pretože na zvolenie za poslanca mestského zastupiteľstva je v každom volebnom obvode mestskej alebo miestnej časti potrebné získať výrazne odlišný počet hlasov voličov." Poprosím kolegov, ak sa chcú baviť, nech idú ďalej. „Vo svojom nedávnom liste zo dňa 14. apríla som vás na tieto nedostatky upozornil v prípade zákona o hlavnom meste Bratislave. Rovnako som upozornil aj na moje zistenia z minuloročného prieskumu dodržiavania rovnosti volebného práva vo voľbách do mestských zastupiteľstiev a do zastupiteľstiev samosprávnych krajov. Zároveň som vám dal na zváženie zmenu § 11 ods. 2 druhej vety zákona o hlavnom meste Bratislave, a to práve podľa vzoru súčasnej úpravy § 10 ods. 2 zákona o meste Košice." Vy robíte pravý opak, alebo spravili ste to schválením toho pozmeňujúceho návrhu, pravý opak toho. „Aktuálne znenie zákona o meste Košice totiž mestskému zastupiteľstvu umožňuje vytvárať volebné obvody pri zachovaní rovnosti volebného práva, pričom volebné obvody nefixuje na hranice mestských častí, ktoré majú rozdielne počty obyvateľov meniace sa v priebehu času. Pevne určené hranice volebných obvodov v hraniciach mestských častí, prípadne miestnych častí, totiž mestskému zastupiteľstvu ani neumožnia reagovať na dynamiku demografických zmien, čo môže ešte viac prehĺbiť nerovnosti vo volebnom práve. Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec, týmto vám chcem odporučiť vypustiť z pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov predložených Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj body 2, teda časť 3 a 4, časť 6 zo spoločnej správy výborov k návrhu novely zákona o meste Košice, ktorými sa navrhuje novelizovať § 10 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona o meste Košice. V prípade, že tieto doplňujúce návrhy budú schválené a predmetná novela zákona o meste Košice nadobudne platnosť, podám návrh na začatie konania o ich súlade pred Ústavným súdom Slovenskej republiky vrátane návrhu na pozastavenie ich účinnosti."
Na schôdzi, na ktorej sa rokuje o návrhu novely volebného zákona, ktorým chcete zrušiť voľbu poštou s odvolaním sa na to, že voľba poštou údajne poškodzuje alebo nerešpektuje ústavné princípy tajnosti a priamosti hlasovania, čo je nezmysel, je to vyfabulované, je to založené na demagogickej dezinterpretácii pojmu priamosť hlasovania a tajnosť hlasovania, ešte sme ani neskončili rozpravu k tomuto bodu a zároveň na tej istej schôdzi idete teraz odhlasovať do zákona o Košiciach ustanovenie, ktoré už dnes je v zákone o Bratislave a ktoré nerešpektuje rovnosť hlasovania, rovnosť hlasu, rovnosť váhy každého hlasu. A nemôžete hovoriť, že ste o tom nevedeli, lebo sme vás na to viacerí v rozprave upozorňovali, opakovane sme vás na to upozorňovali a teraz tu máte list od verejného ochrancu práv, ktorý to potvrdzuje, ktorý vás upozorňuje, aby ste to neschvaľovali. Už ste to schválili, teraz jedinú možnosť, ktorú máte, je, že nebude schválený zákon ako celok, lebo inak dáte do zákona o Košiciach ustanovenie, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavné. A len zopakujem, že verejný ochranca práv pán Dobrovodský sa neobracia na Ústavný súd len tak, že skúsim, či niečo nie je protiústavné, a všetky jeho doterajšie obrátenia sa na Ústavný súd mu dali za pravdu a Ústavný súd jeho podnetom vyhovel. Čiže je veľmi vážne, ak nás pán verejný ochranca práv upozorňuje na to, že nejaké ustanovenie je protiústavné, a je z vašej strany perfídne a pokrytecké, ak na tej istej schôdzi, v ten istý týždeň rušíte voľbu poštou s odôvodnením, že nerešpektuje princíp tajnosti a priamosti, a zároveň zavádzate do zákona o Košiciach ustanovenie, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavné, lebo nerešpektuje pri voľbách princíp rovnosti. A zároveň zavádzate do zákona ťažko vykonateľné ustanovenie, podľa ktorého, ak mestské zastupiteľstvo navrhne a referendum v Košiciach, mestské referendum schváli iné usporiadanie ako je to, ktoré ste teraz schválili tým pozmeňujúcim návrhom, tak vláda má niečo navrhnúť parlamentu podľa výsledkov mestského referenda a Národná rada má ten návrh schváliť. Podľa rozhodnutí Ústavného súdu nie je možné ani to, aby referendum prikázalo vláde podať demisiu, alebo Národnej rade odhlasovať si skrátenie volebného obdobia, ale vy tu navrhujete, aby mestské referendum v Košiciach malo tú silu, že prikáže vláde niečo navrhnúť a parlamentu niečo schváliť. Absurdné. (Potlesk.)

Pán poslanec Lackovič, povedali ste, že je neuveriteľné, že poslaneckým pozmeňujúcim návrhom idú rušiť 18 mestských častí Košíc a idú de facto úplne zmeniť štruktúru samosprávy v Košiciach. No keby len pozmeňujúcim návrhom, ale teda pozmeňujúcim návrhom v druhom čítaní k poslaneckému návrhu zákona, ktorý neprešiel pripomienkovým konaním a ktorý v prvom čítaní neobsahoval nič také, čo teraz je obsiahnuté v tom pozmeňujúcom návrhu, ktorý už je schválený. Čiže pán poslanec Michelko, dnes ho oceňujeme za to, aký je to úprimný poslanec a že nám prezradil, čo je zámerom rušenia voľby poštou, ale pán poslanec Michelko je autorom tejto finty, že dáte do parlamentu nejaký poslanecký návrh zákona, ktorý obsahuje jeden-dva neškodné body, a potom k nemu v druhom čítaní prifaríte úplne zásadné zmeny, vtedy sa to týkalo Fondu na podporu umenia a ďalších kultúrnych inštitúcií. A nijako neospravedlňuje predkladateľov, že už v prvom čítaní hovorili, že však bude nejaký pozmeňovák, to zásadné príde až v pozmeňujúcom návrhu. Takto sa predsa nemá schvaľovať legislatíva, že do prvého čítania dáte iba nejaký nevinný nosič a z toho potom v druhom čítaní prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu spravíte zásadnú zmenu. To žiadne diskusie v hoteloch, kaviarňach alebo parciálne diskusie s niektorými predstaviteľmi samosprávy nemôžu nahradiť normálny legislatívny proces, verejnú diskusiu, medzirezortné pripomienkové konanie a riadne druhé čítanie, keď sa vie, o čom sa rokuje.

Vážený pán minister pôdohospodárstva Richard Takáč, ktorý v pozícii predkladateľa neočakávane nahradil ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa, ktorý tento návrh priniesol na vládu a mal ho priniesť aj do parlamentu. Rokujeme o návrhu zákona, ktorý patrí do vecnej pôsobnosti ministerstva informatizácie, regionálneho rozvoja a informatizácie a prednáša a uvádza nám ho minister pôdohospodárstva. Vláda v novembri schválila návrh na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, v novembri minister investícií, regionálneho rozvoja, informatizácie Migaľ tvrdil vláde, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, lebo inak hrozia značné hospodárske škody. V novembri minulého roku. Ale odvtedy si vládna koalícia nenašla čas až do tejto schôdze, aby o tomto návrhu rokovala. A mali sme schôdzu november, december, mali sme schôdzu január, február a až na aprílovej schôdzi prišiel rad na návrh pána ministra Migaľa. A keď pán minister Migaľ stál pri tomto pulte a uvádzal návrh na skrátené legislatívne konanie k novele zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, respektíve mal záverečné slovo k tomu návrhu, a to bol tiež návrh, ktorý sa ťahal od decembra minulého roku, tak povedal, že ten nasledujúci bod, ktorým je novela zákona o verejnom obstarávaní, alebo návrh na skrátené legislatívne konanie o ňom neuvedie. A odišiel od tohto pultíku a ten bod prepadol až na koniec. Bolo to v ten istý deň, keď minister Taraba tiež svoje neobvykle dlhé od októbra trvajúce skrátené legislatívne konanie k novele zákona alebo k návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde takisto nechal prepadnúť, ale to už malo byť, alebo je v druhom čítaní. Toto bol iba návrh na skrátené legislatívne konanie a ten návrh prepadol. A pán minister Migaľ vtedy povedal, že sú pripravené nejaké pozmeňujúce návrhy koaličných poslancov, o ktorých ja neviem teda, či nevie alebo má s nimi problém, ale to bolo to zdôvodnenie, ktoré použil pri uvádzaní alebo pri vysvetlení, že prečo ten návrh neuvedie. To je veľmi zvláštna situácia, že minister, ktorý uvádza vládny návrh, stojí pri pultíku a odíde a neuvedie ho. Stane sa, že poslanec nejako nechá svoj bod prepadnúť a niekde sa stratí v kuloároch, ale minister a vládny návrh, tak to bolo zvláštne. A potom sa stalo to, že vláda zmenila svoje rozhodnutie, kto má uvádzať návrh na skrátené legislatívne konanie aj samotný návrh zákona. A zákon, ktorý, opakujem, je vo vecnej pôsobnosti MIRRI, má v parlamente uvádzať minister pôdohospodárstva. Ja som vystúpil aj v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie a upozornil som na túto skutočnosť, vtedy sa mi zdalo, že tým dôvodom, prečo vláda pristúpila k tomuto neobvyklému kroku, teda že zmenila predkladateľa, je, sú tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pripravili koaliční poslanci a s ktorými má pán minister Migaľ problém, a tak som si hovoril, že pán minister Takáč má silnejší žalúdok ako pán minister Migaľ, že to je ten dôvod, prečo to vláda zmenila. Aj keď teda myslím si, že pán minister Migaľ tiež má veľmi silný žalúdok. Takže som veľmi zvedavý, čo budú tie pozmeňujúce návrhy v druhom čítaní.
Ale medzičasom sa ku mne dostalo aj ďalšie vysvetlenie, a to vysvetlenie je také, že nejaká časť koalície má problém s pánom ministrom Migaľom, a teraz neviem, či SNS alebo Strana vidieka, alebo ktorá z tých skupín až taký veľký problém má s ministrom Migaľom, že nebude hlasovať za žiadny návrh, ktorý v parlamente bude uvádzať pán minister Migaľ. Čo by teda bolo iné vysvetlenie tej istej skutočnosti. Ja myslím si, že možno by bolo korektné verejnosti povedať, čo sú tie dôvody, lebo doteraz žiadne zdôvodnenie nezaznelo, neobjavilo sa v písomnom materiáli, ktorým sa vláda uzniesla, že zmení svojho člena, ktorý má uvádzať tento návrh. Nesporne ale budú zaujímavé aj tie pozmeňujúce návrhy.
Keď sme v prvom čítaní, lebo parlament usúdil, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie a hoci tu ten návrh zákona trčal, doslova trčal od novembra minulého roku, tak teraz na tejto schôdzi bude prerokovaný v skrátenom legislatívnom konaní, lebo koaličná väčšina parlamentu rozhodla, že sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Hoci tie dôvody zjavne neexistujú, keďže od novembra, kedy bol tento návrh zákona spolu s návrhom na skrátené legislatívne konanie o ňom doručený, sa nič také nestalo, čo by spôsobilo značné hospodárske škody. Prinajmenšom to nie je známe, pán minister Migaľ sa k tomu nepriznal.
No a rokujeme o návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní, pričom dôležité ustanovenie, ktoré sa použilo aj ako zdôvodnenie skráteného legislatívneho konania, sa týka bodu, ktorým sa § 2 ods. 5 zákona vypúšťa písm. r) a mení sa alebo vypúšťa sa aj poznámka pod čiarou s takýmto odôvodnením: „Túto výnimku je potrebné interpretovať striktne reštriktívne a dôkazné bremeno je na tom, kto sa na túto výnimku odvoláva. V preambule 16 smernice 2009/81/ES sa uvádza: „V článkoch 36, 51, 52, 62 a 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa ustanovujú konkrétne výnimky z uplatňovania zásad uvedených v zmluve a tým aj z uplatňovania práva odvodeného od týchto zásad." Z toho vyplýva, že žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo byť v uložení alebo uplatnení opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné na ochranu záujmov uznaných za oprávnené týmito ustanoveniami zmluvy. Aj s ohľadom na upozornenie Európskej komisie je preto potrebné definíciu bezpečnostného záujmu podľa § 2 ods. 5 písm. r) zo zákona o verejnom obstarávaní vypustiť." Čiže § 2 písm. r), výnimka týkajúca sa bezpečnostného záujmu je definovaná príliš široko a je potrebné ho zo zákona o verejnom obstarávaní vypustiť. Tvrdí ministerstvo informatizácie, investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, tvrdí pán minister Migaľ a tvrdí aj vláda. Uvidíme, či bude vypustená, ale tak je to v návrhu a tak je to na základe upozornenia Európskej komisie aj v návrhu na skrátené legislatívne konanie a takto sa dôvodí aj v dôvodovej správe.
Podľa predkladacej správy, prečo má byť skrátené legislatívne konanie: „Návrhom zákona súčasne rieši prísľub Slovenskej republiky vysporiadať sa s námietkami nesúladu definície základného bezpečnostného záujmu podľa § 2 ods. 5 písm. r) zákona o verejnom obstarávaní s európskym rámcom. Prijatie novej právnej úpravy pravidiel v čo najskoršom termíne je tak nevyhnutné na zníženie rizika, respektíve zamedzenie vzniku možných finančných strát štátu." A toto bol, povedal by som, že jediný konkrétny dôvod, ktorý teoreticky, keby to takto platilo, odôvodňoval skrátené legislatívne konanie, lebo tie ostatné dôvody boli také vylepšovanie, aplikačná prax a podobne, toto bol konkrétny dôvod, že s nejakým ustanovením zákona má problém Európska komisia a teda teoreticky by mohli štátu hroziť značné hospodárske škody. Samozrejme, že žiadne značné hospodárske škody nenastali, žiadne značné hospodárske škody nehrozili, lebo tam neprebieha žiadne konanie. A teda samozrejme, že to išlo vyriešiť aj riadnym legislatívnym procesom, napokon už sa blížime ku koncu apríla, toto prišlo do parlamentu v polovici novembra, čiže odvtedy sme na tretej schôdzi, už na tej druhej to mohlo byť schválené v riadnom legislatívnom procese. Čiže usvedčuje to predkladateľov z toho, že neboli dôvody na skrátené legislatívne konanie, napriek tomu teraz rokujeme o tom v skrátenom legislatívnom konaní.
Ale čo je ešte zaujímavejšie, je exkurz do minulosti, keď sa pozrieme na to, ako ten problém vznikol. Lebo ten problém vznikol za súčasnej vlády. To nie je niečo, čo súčasná vláda zdedila po predchádzajúcej vláde. To nie je nejaká prírodná katastrofa, ktorá vyvolala potrebu skráteného legislatívneho konania. Toto sa do zákona o verejnom obstarávaní dostalo veľkou novelou, ktorú iniciovalo ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie pod vedením ešte vtedy ministra Richarda Rašiho, ktorý je dnes predsedom Národnej rady, tá novela bola s účinnosťou od prvého augusta 2024. Práve táto novela zaviedla do zákona tú príliš širokú definíciu základného bezpečnostného záujmu pre uplatnenie výnimky zo zákona podľa § 1 ods. 2 písm. a), a to v § 2 ods. 5 písm. r) zákona o verejnom obstarávaní. Tá výnimka je definovaná tak, že: „Základným bezpečnostným záujmom Slovenskej republiky je zachovanie stavu bezpečnosti na území Slovenskej republiky a na tento účel zabezpečenie obrany štátu a vnútorného poriadku, ochrany života a zdravia osôb, ochrany majetku, ochrany životného prostredia, dodržiavania základných práv a slobôd, odvrátenia ohrozenia hospodárstva alebo obnovy narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných služieb a zabezpečenie riadneho fungovania ústavných orgánov a ochrany jadrových zariadení.“ Naozaj široká výnimka, ale keby to urobili vládna koalícia, vláda, ministerstvo v dobrej viere, dobre, keby ich na to nikto neupozornil, že môže s tým byť problém, dobre, to sa stane, že niečo sa schváli a až potom dodatočne sa príde na to, že je to protiústavné, je to v rozpore s právom Európskej únie, je s tým nejaký problém, hrozí nám konanie zo strany Európskej únie. Ale ministerstvo túto definíciu pretlačilo, vláda ju schválila a po nej aj parlament ju schválil napriek tomu, že práve v tejto veci boli v rámci medzirezortného pripomienkového konania predložené pripomienky, ktoré upozorňovali, že s týmto bude problém, s týmto môže byť problém. Ale tak ako obvykle, keď koalíciu upozorňuje opozícia, keď sa ozývajú odborné inštitúcie, keď v rámci pripomienkového konania niekto upozorní, že môže byť problém z hľadiska európskeho práva, z hľadiska ústavy, tak boli tie pripomienky ignorované.
A ja by som teraz prečítal dve pripomienky, ktoré presne na tento problém upozorňovali, ktoré boli uplatnené v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Jednu ako zásadnú pripomienku uplatnil Úrad pre verejné obstarávanie, druhú ako obyčajnú pripomienku uplatnila Právnická fakulta Univerzity Komenského. Tá zásadná pripomienka od Úradu pre verejné obstarávanie znela: „Siedmy bod žiadame vypustiť. Odôvodnenie: Navrhujeme definíciu „základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky“ vypustiť. Zavedením definície existuje dôvodný predpoklad, že dôjde k zneužívaniu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní. Táto výnimka sa nemá vzťahovať na zákazky, pri ktorých by uplatnenie ustanovených pravidiel a postupov vo verejnom obstarávaní zaväzovalo verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie sa považuje za odporujúce základným záujmom bezpečnosti Slovenskej republiky. Táto výnimka je založená na čl. 346 ods. 1 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého žiadny členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti. A právnická fakulta upozornila, že takto definovaná výnimka ide nad rámec čl. 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a predstavuje nesprávnu transpozíciu čl. 1 ods. 5 a čl. 15 až 17 smernice 2014/24/EÚ. Návrh: Vzhľadom na uvedené navrhujeme novelizačný bod vypustiť, keďže ustanovenie § 1 ods. 2 písm. a) je postačujúce na uplatňovanie výnimky v kombinácii s piatou časťou zákona obsahujúcou špecifické ustanovenia."
Takže návrh novely zákona bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní, návrh novely zákona chcel zaviesť do zákona o verejnom obstarávaní širokú definíciu bezpečnostného záujmu, ktorá išla nad rámec smernice. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie bolo v rámci medzirezortného pripomienkového konania upozornené na to, že tá definícia bezpečnostného záujmu, alebo definícia výnimky o bezpečnostnom záujme je príliš široká. Bolo upozornené na to, že tak, ako je to napísané v návrhu zákona, je to nad rámec smernice a teda bude to pravdepodobne v rozpore s právom Európskej únie. Napriek tomu upozorneniu ministerstvo investícií... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pani poslankyňa Plaváková, sme v treťom čítaní a teda je primerané, aby sme hovorili o pozmeňujúcom návrhu, ktorý bol schválený v druhom čítaní. A ako si správne konštatovala, ten pozmeňujúci návrh v podstate neguje obsah toho zákona. Pretože ten zákon nemá zmysel bez toho, aby Národná rada, väčšina Národnej rady sa stotožnila s tézou, že ak sú cudzinci príslušníkmi obecných polícií, tak to je nejaký problém, tak im to zarazíme. To je filozofia toho zákona. Nedozvedeli sme sa, že aký problém je, okrem toho, že pán poslanec Lučanský by bol nerád, keby ho kontroloval alebo pokutoval nejaký cudzinec, obecný policajt, ale to nie je objektívny problém. Práve naopak, zazneli v rozprave, že to môže byť problém, lebo pri nedostatku obecných policajtov môže nastať problém, ak dáme ďalšiu obmedzujúcu podmienku a napríklad občania iných členských krajín Európskej únie nebudú môcť vykonávať toto povolanie. Môže to spôsobiť problém aj z hľadiska európskeho práva, na čo nás upozornil odbor legislatívy a aproximácie práva. Teda nedostali sme vysvetlenie, prečo robiť takúto zmenu, prečo to zakázať cudzincom, aby boli obecnými policajtmi, naopak, dostali sme viacero argumentov, prečo by to bol problém aj z hľadiska ústavnosti, aj z hľadiska praktických dopadov. A pozmeňujúci návrh, s ktorým prišli predkladatelia, ktorý bol schválený, hovorí iba o tom, že bude sa to týkať iba tých budúcich cudzincov a záujemcov o prácu, ktorí až po 31. 12. tohto roku budú chcieť byť príslušníkmi obecnej polície. Tí, čo tam sú, sú v poriadku, s tými netreba nič robiť. Je to problém a potom by sa malo robiť aj niečo s tými, ktorí tam sú, alebo to nie je problém?

Pán poslanec Ledecký, ja úplne súhlasím a teda až nerozumiem tomu, že nemáme tu žiadnu reakciu od predkladateľov. Čo by sme asi mali, keby, keby bol ten participatívny proces, keby bolo pripomienkové konanie, keby v prvom čítaní bol už ten návrh, keby sme vo výboroch mohli o tom diskutovať, že čo je v tom návrhu, tak by sme sa pýtali, že prečo dávate do návrhu zákona niečo, čo je podľa ombudsmana pravdepodobne v rozpore s ústavou. A tu si dovolím zopakovať, ja som to hovoril už v tej minulej rozprave, že pán verejný ochranca práv má pomerne úspešnú bilanciu a myslím si, že všetky podnety, ktoré dával na Ústavný súd, skončili tým, že mu Ústavný súd dal za pravdu. Tak vychádzajúc z tejto skúsenosti si myslím, že bude úspešný aj v tomto prípade. A vy dávate do zákona o Košiciach niečo, čo je v zákone o Bratislave a pravdepodobne je to v rozpore s ústavou. A teda dobre, tak bude vyjadrenie pána poslanca Šimka v záverečnom slove, na ktoré sa už ani nebude dať reagovať, alebo možno sa ešte prihlási teraz do rozpravy rýchle, ale to nie je normálna diskusia, to malo byť naozaj diskutované v košickej verejnosti, v mestskom zastupiteľstve Košice, v mestských častiach a v oficiálnych orgánoch, malo to byť diskutované vo výboroch, malo byť k tomu riadne pripomienkové konanie, nič z toho sa nestalo. A opakujem, navrhujete niečo, čo je pravdepodobne v rozpore s ústavou, v prípade toho ustanovenia o zastúpení miestnych častí v zastupiteľstve a niečo, čo je veľmi ústavne diskutabilné v prípade toho referenda.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní, ja som sa prihlásil aj do ústnej rozpravy, hovoríme o novele zákona o Košiciach, ktorá má zásadným spôsobom zmeniť štruktúru samosprávy v meste Košice. Rokujeme o poslaneckom návrhu, nie o vládnom návrhu, ktorý by prešiel riadnym pripomienkovým konaním. Navyše o poslaneckom návrhu, ktorý sa predkladá tzv. Michelkovou fintou, že sa dajú dva-tri bodíky neškodné do prvého čítania a potom zásadným pozmeňujúcim návrhom sa vlastne ten zásadný obsah prinesie až v druhom čítaní a krátko pred tým, ako sa začne vôbec rokovať, a diskusia sa odohráva niekde v hoteloch a teda nie je to riadny legislatívny proces, na tom trvám.
A teraz skúsim to demonštrovať aj na prípade dvoch bodov z toho pozmeňujúceho návrhu, ktoré sú pomerne zásadné v tej konštrukcii a ktoré sú problematické z ústavného hľadiska.
Prvým je bod 2 pozmeňujúceho návrhu, teda tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré sú v spoločnej správe, ktorý v podbode 3 hovorí, že: „Každá mestská časť má v mestskom zastupiteľstve aspoň jedného poslanca. Pre účely určovania volebných obvodov vo voľbách do mestského zastupiteľstva sa na miestnu časť hľadí ako na mestskú časť.“ A ako to už aj viackrát zaznelo aj od pána poslanca Ledeckého, inšpirácia je v zákone o Bratislave, o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislava, kde existuje obdobná formulácia. A keby to bolo pred rokom, možno by sme tu teraz o tom nediskutovali, lebo keď to môže byť v zákone o Bratislave, prečo by to nemohlo byť v zákone o Košiciach? Ale už niekoľko mesiacov, nieže týždňov, niekoľko mesiacov je všeobecne známe, že verejný ochranca práv namieta spochybnenie rovnosti hlasovacieho práva v komunálnych voľbách vo viacerých mestách, najmä kde existuje viac volebných obvodov, že teda nie je zachovaná rovnosť hlasovania, lebo tie volebné obvody, počet obyvateľov verzus počet zvolených poslancov spôsobujú, že hlas voliča nemá rovnakú váhu. A kým inde, v iných mestách a obciach, kde je viac volebných obvodov, je to spôsobené rozhodnutím zastupiteľstva, ktoré tak nastavilo volebné obvody a teda je to aj opraviteľné rozhodnutím zastupiteľstva, v prípade Bratislavy presne toto ustanovenie, § 11 ods. 2, na ktoré sa odvolávate, je to napísané priamo v zákone. Čiže Bratislava aj keby chcela, tak nemôže inak nastaviť volebné obvody, musí ich nastaviť spôsobom, ktorý podľa názoru verejného ochrancu práv nezodpovedá zásade rovnosti. A vy tu na tejto schôdzi pod vyfabulovanými zámienkami, že nie je pri voľbe poštou zachovaná tajnosť a priamosť a rovnosť a všeobecnosť hlasovacieho práva, idete rušiť voľbu poštou z čisto účelových dôvodov, zároveň na tej istej schôdzi idete do zákona o Košiciach zakomponovať ustanovenie, ktoré je v zákone o Bratislave a zároveň od verejného ochrancu práv vieme, že podľa jeho pomerne presvedčivej argumentácie, podľa jeho podania na Ústavný súd je toto ustanovenie, ktoré je v zákone o Bratislave protiústavné, lebo nerešpektuje rovnosť hlasovacieho práva. Tak trochu si odporujete. Na jednej strane veľmi málo presvedčivá argumentácia pre rušenie voľby poštou pod vymyslenými zámienkami, že sa tam nerešpektuje tajnosť a priamosť hlasovania, a na druhej strane chcete do iného zákona dostať ustanovenie, ktoré je s najväčšou pravdepodobnosťou protiústavné. Je dnes v zákone o Bratislave, musí sa podľa neho postupovať, ak sa to nezruší, a vy ho chcete dať do zákona o Košiciach. Keby išiel tento návrh zákona v riadnom legislatívnom procese, nepochybne by sa k nemu verejný ochranca práv vyjadril a vzniesol by k nemu pripomienku a vy by ste sa s ním museli nejako vysporiadať, teda ministerstvo vnútra, lebo ministerstvo vnútra malo prísť s takýmto návrhom zákona. Ale keďže nie je to návrh vládny, je to návrh poslanecký, tak nebolo pripomienkové konanie, respektíve bolo pripomienkové konanie iba k návrhu stanoviska vlády a to stanovisko vlády bolo iba k tomu návrhu, ktorý bol v prvom čítaní, ktorý toto ustanovenie neobsahoval. Čiže aj na tomto príklade, že chcete dať do zákona o Košiciach ustanovenie, ktoré je s veľkou pravdepodobnosťou protiústavné, ktoré sa rieši na Ústavnom súde, ktoré verejný ochranca práv sa obrátil aj na poslancov, aby ho zmenili, v riadnom legislatívnom procese by o tom bola diskusia, takto si tu my môžeme dať ešte pár faktických poznámok, predpokladám, že pán poslanec Ledecký sa vyjadrí.
A druhé ustanovenie sa týka toho referenda, to je bod 11. Nie, je to bod 4, je to bod 4, navrhovaný nový § 27f, prechodné ustanovenia, odsek 8, ktorý hovorí o tom, že ak mestské zastupiteľstvo väčšinou všetkých poslancov do 31. marca ´27 schváli návrh odlišného územného členenia od toho vášho so štyrmi mestskými časťami, ktorý spĺňa podmienky ustanovené v tretej vete, tam ich obmedzujete, a rada starostov nadpolovičnou väčšinou všetkých členov so schváleným návrhom do 30 dní od dňa jeho schválenia vysloví súhlas, mestské zastupiteľstvo vyhlási referendum mesta o územnom členení mesta podľa schváleného návrhu mestského zastupiteľstva. Referendum mesta sa uskutoční v dni konania najbližších volieb do Národnej rady nasledujúcich po vyhlásení referenda a tak ďalej. A teraz: V prípade platnosti výsledkov referenda mesta vláda Slovenskej republiky do jedného roka od konania referenda mesta predloží Národnej rade Slovenskej republiky návrh na zmenu zákona, ktorým sa s účinnosťou od dňa konania nasledujúcich volieb po roku 2026 ustanoví územné členenie mesta v súlade s výsledkami referenda. Povedzte mi, preboha, ako toto chcete dosiahnuť? Z uznesenia alebo z rozhodnutia Ústavného súdu vyplýva, že referendom nemožno zaviazať vládu, aby podala demisiu, ako to navrhoval SMER v minulom volebnom období. Rovnako nemožno zaviazať parlament, aby schválil uznesenie o tom, že si skracuje volebné obdobie. Aj o tieto rozhodnutia Ústavného súdu sa čiastočne opieralo rozhodnutie pána prezidenta nevyhlásiť referendum s otázkou o skrátení predčasného obdobia, ktoré iniciovali Demokrati. Tak keď celoštátne referendum nemôže zaviazať vládu, aby niečo schválila, keď celoštátne referendum nemôže zaviazať parlament, aby niečo schválil, tak ako referendum, mestské referendum na území mesta Košice zaviazať vládu, aby predložila Národnej rade návrh na zmenu zákona, ktorý niečo zmení, teda tú prílohu a štruktúru, štruktúru prílohy mesta Košice, a ako môže zaviazať výsledok mestského referenda parlament, aby tú zmenu schválil? Však poslanci vykonávajú svoj mandát podľa svojho vedomia a svedomia, a ako prinútite poslancov, aby schválili zmenu v zákone o Košiciach, keď si napríklad myslia, že to nie je dobré, že ten váš návrh na štyri mestské časti je to, čo Košice potrebujú? Tak budú štyri.
Čiže vy dávate do pozmeňujúceho návrhu, a tým pádom do zákona, niečo, čo je nevykonateľné, lebo mestské referendum nemôže zaviazať vládu, aby niečo predložila parlamentu, a už vôbec nemôže zaviazať parlament, aby niečo schválil. A opäť je to dôsledok toho, akým spôsobom to predkladáte. Lebo keby to bol návrh vlády a toto by sa objavilo v pripomienkovom konaní, tak by o tom bola aj rozsiahla diskusia. Nepochybne by to bolo pripomienkované, nepochybne by niekto upozornil na to, ako ja teraz na to upozorňujem, nepochybne by legislatívna rada vlády s tým mala nejaký problém a povedala, že toto musíte upraviť inak, lebo takto to nejde, toto je problém z hľadiska ústavy, že mestské referendum má zaväzovať vládu a parlament. No ale tým, že ste vynechali pripomienkové konanie, respektíve pripomienkové konanie bolo k návrhu stanoviska vlády k tomu krátkemu trojbodovému návrhu, vášmu pôvodnému, tak nič z toho sa neriešilo. A možno sa mohla nájsť konštrukcia, ako sa to vyrieši, ale teraz sa už nevyrieši, lebo teraz už končí rozprava, bude jedna faktická poznámka na moje vystúpenie a tým rozprava končí a nič sa nebude meniť a schválite si to v tejto zlej podobe.

Pani poslankyňa Plaváková, no je fakt, že predstavitelia koalície, predkladatelia toho návrhu zákona, nereagujú na tie vecné výhrady, ktoré sa týkajú tajnosti volieb, to spochybňovanie tajnosti volieb úradníkmi ministerstva vnútra, ktoré predviedol včera pán poslanec Gašpar, bolo úplne neuveriteľné, lebo nefunguje to tak, ako on hovorí, že by otvárali lístky úradníci, otvára ich komisia a sú tam dve obálky a tá druhá obálka sa vhadzuje do urny. Rovnako, rovnako nesedí ani to spochybnenie priamosti volieb, lebo priamosť neznamená, že osobne volič vhodí do urny, môže to byť poštou, však priame voľby majú v množstve krajín, kde sa hlasuje poštou, a nie je to problém. A rovnako nereagujú ani na tie výhrady, ktoré sa týkajú toho, že sľubovali zavedenie voľby poštou v prezidentských voľbách a samozrejme že to je technicky možné zvládnuť. Veď keď to napísali do programového vyhlásenia, to nebolo, že pán minister Matúš Šutaj Eštok mal nejaké vnuknutie, že dajme toto do programového vyhlásenia, ono sa to dlhodobo pripravovalo a samozrejme že sa to dá zabezpečiť, že sa rozošlú obálky pred hlasovaním a tí voliči si vytlačia tie hlasovacie lístky sami alebo sa im rozošlú všetky, hlasovacie lístky so všetkými kandidátmi pre druhé kolo aj pre prvé kolo a budú sa počítať iba tie lístky, teda v prospech kandidáta, ktorý postúpil do druhého kola, čiže technické riešenia existu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)