Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán komisár, striedme, striedme obsadenie parlamentu, kde tiež ako pozdravujem z tohto miesta. Smutné je, že o takejto správe zase rokujeme v piatok. Ja som tu minulý týždeň stál, tiež sme v piatok rokovali o dôležitých veciach, rokovali sme o záverečnom účte Slovenskej republiky. Padlo to na piatok. Dnes zase takáto, myslím si, že dôležitá vec, padla na piatok. A poviem prečo, prečo považujem diskutovať o deťoch a o rodinách za dôležitú vec.
Veľmi ma mrzí, že som si nemohol vypočuť vaše vystúpenie, ale bol som u lekára, nestihol som to. Rád by som bol prišiel a počul vás priamo. Takže aspoň vychádzam z toho, čo som, čo som teda našiel v správe a čo vlastne dnes sledujeme v spoločnosti a čo sa týka priamo detí.
Prvá vec, poviem, demografia. Demografia je pre nás absolútne dôležitá vec. Ona tá demografia zasahuje vlastne do všetkých oblastí spoločnosti, či sa to týka pracovného trhu, či sa to týka sociálneho, zdravotného systému, ich udržateľnosti, ktoré sú postavené na tom, že nevymierame, ale že spoločnosť, spoločnosť sa reprodukuje a prichádzajú na svet deti. Vlaňajšie čísla hovoria o tom, že sa narodilo 46-tisíc detí a umrelo nám 54-tisíc ľudí. Takže to je alarmujúce, to je obrovský rozdiel, v podstate vymierame, a keď to tak poviem z hľadiska, ja neviem, ekonomiky a pracovného trhu, tak sme už úplne totálne odkázaní na dovoz ľudí zo zahraničia, aby nám tu pracovali. Takže myslím si, že téma demografie by sa mala tiahnuť vlastne každou oblasťou, o ktorej tu rozprávame. Je to veľmi-veľmi vážna vec. Spomínal som niekoľko oblastí, ale je to vážna vec aj preto, aby Slovensko ako štát, ako republika vlastne mohla do budúcna, mohla do budúcna existovať. Je to veľmi vážny problém. Samozrejme hľadať príčiny, prečo máme demografický pokles, je náročné a sledujeme, že Slovensko nie je nejakou veľkou výnimkou. Ten demografický pokles vidíme v mnohých štátoch Európy, ale Slovensko, musíme povedať, že predsa len ako v tomto trčí, skutočne tie predpovede, ktoré tu máme, tak nás vykresľujú ako štát najviac ohrozený demografickým vývojom. Ak sa chceme zaoberať demografiou, keď budem vyslovene hovoriť pragmaticky, tak by sme si mali začať všímať, mali by sme si začať všímať podmienky, do ktorých prichádzajú deti na svet a v ktorých vyrastajú. To je mimoriadne dôležité a budem rád, keď bude na to pán komisár aj ďalej upozorňovať. Tie podmienky sú veľmi dôležité, v tej vašej správe sa rovno, priamo píše: "Nikto na svete nevymyslel pre deti nič lepšie ako rodinu." A je to úplná pravda. Biologická rodina je úplne to najlepšie, čo môžeme ponúknuť rodičom, aby prinášali na svet deti.
Musíme si všímať rodinu pri každom, tak ako sa hovorí v demografii, pri každom jednom zákone, ktorý, ktorý tu prichádza, a vláda by sa mala zamýšľať pri všetkých opatreniach, ktoré prináša, aký vplyv to bude mať na rodinu. My síce máme v tých doložkách, že vplyv na rodinu a tak ďalej, ale je to vyslovene formalita, keď sa na to pozriete, ako to vyzerá v tých zákonoch, ktoré, ktoré, ktoré sem dostávame. Ja uvediem len jednu vec, jednu jedinú, čo sa týka, čo sa týka rodiny, a to je ekonomická záležitosť. My sme si aj vypočítali v KDH, že aké budú dosahy konsolidačného balíka na jednotlivé vrstvy spoločnosti, a na rodinu zvlášť, a prišli sme na to, že najsilnejší dosah toho konsolidačného balíka bude na, tohto druhého, v ktorom sme teraz, na rodiny s troma deťmi, s troma a viac deťmi, a ten dosah na životnú úroveň sme vypočítali, bude v priemere tento rok 740 eur na jednu rodinu. Ono to nie je veľa, ale hovorím, to je pokles životnej úrovne, to nie je pokles príjmu. Tým rodinám nejako tie príjmy rastú, aj keď sú už veľmi silno oklieštené upraveným daňovým bonusom, ale reálne tieto rodiny, reálne, to znamená, čo dostanú od zamestnávateľa, od systému a čo minú na svoju obživu, tak klesne to v priemere o 740 eur. Rodiny, a to hovoria ďalšie štatistiky, sú najviac, najviac postihnuté celým, celým ozdravovaním verejných financií, skutočne sú oveľa viac ohrozené napríklad ako skupiny dôchodcov. Takže my sme to aj kritizovali a navrhovali sme také opatrenia, aby tie dosahy na rodiny boli menšie a vlastne to kľúčové opatrenie, ktoré sme navrhovali, je, aby štát bol štíhlejší, šetril na sebe. Vidíme, že to nerobí, štát minulý rok dokonca hospodáril lepšie ako v roku 2023 a je to vinou hlavne toho, že vláda a verejný systém na seba míňal veľa peňazí, nešetrilo sa, to je princíp.
Tretiu oblasť, na ktorú by som chcel poukázať, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny, že do akej miery my ako hovoríme o právach dieťaťa. Mne sa niekedy zdá až také iluzórne, keď o tých právach hovoríme, skôr, skôr by som sa sústredil na to, že do akej miery má spoločnosť zasahovať do rodiny a vnášať do toho nejaké pravidlá, ktoré vlastne obmedzujú rodičov a dávajú viac právomocí do rúk, do rúk štátu. Spomeniem tu len dve oblasti.
Prvá vec, prvá vec je, o ktorej sa tiež hovorí v správe, je duševné zdravie detí, do ktorého v tejto súvislosti zasahuje napríklad spôsob a akým, akým regulujeme, regulujeme technológie z pohľadu detí, myslím teraz najmä sociálne siete, telefóny a tak ďalej. Áno, som rád, že komisár hovorí o tom, že sa hľadá rovnováha medzi technológiou a zdravým vývojom, to je veľmi dôležité.
Kolega Šmilňák veľmi často spomína šikanu, ako s tým súvisí ďalší problém šikany, hej, ktorá, ktorá dnes sa rozvíja vďaka tomu, alebo nie vďaka, ale v dôsledku toho, že tieto technológie majú mimoriadne silný vplyv na deti. Ja si spomeniem na jeden príklad, keď dieťa bolo šikanou donútené spáchať samovraždu. To sú tragické, tragické veci. Takže ale otázka je, ako to regulovať? Ja budem veľmi rád, keď sa komisár k tomu bude vyjadrovať, do akej miery ísť až do tých, do tých škôl a prikazovať, zakazovať, ja neviem, ako je, ja neviem, vo Francúzsku, kde sú zakázané mobilné telefóny, sa odovzdávajú. Však aj u nás, u nás sme v tom procese.
A poslednú vec, čo poviem z tejto oblasti, je povinná škôlka. My v KDH sme nesúhlasili s tým, kolega Horecký to povedal úplne jasne, aby štát diktoval, že deti musia byť, ísť do škôlky od troch rokov. Skutočne to je zásah, zásah do rodiny. Deti by mali byť, mali byť v tej rodine toľko, koľko to tá rodina uvládze a chce. Samozrejmé, že to súvisí opäť s ekonomickou situáciou rodín, ale prikazovať, striktne prikazovať, aby od troch rokov nastúpili deti v podstate do školského systému, to už je vlastne školský systém, sa nám zdá, sa nám zdá striktné a v tých zátvorkách vidíme, že kam to je, na čo to je orientované alebo čo sa tým má riešiť. Skutočne ide o rómske komunity, ktoré, je jasné, že vzdelanie je kľúč k zlepšeniu, ale nemôžeme my jednoducho jedným opatrením sledovať riešenie tejto situácie.
Nedávno sme tu mali aj schválila táto snemovňa zákon o krátení dávok v hmotnej núdzi pre tých rodičov, ktorí nie sú ochotní, nebudú ochotní prijať zamestnanie. Nič proti tomu, nech každý, kto môže, nech pracuje, zarába si na seba, nemá ho ťahať sociálny systém, ale opäť aj tu som na to upozorňoval, že my vlastne týmto spôsobom chceme riešiť, riešiť problém, ktorý tu je skutočne, čo sa týka, rómsky problém, ale to sa nedá riešiť vytrhnutými opatreniami, ako je povinná škôlka, ako je, ako je obmedzovanie dávok v hmotnej núdzi. Toto treba riešiť komplexne, toto, toto je veľmi vážna vec a to je vlastne ďalšia oblasť, ktorá súvisí s rodinou, súvisí s deťmi, že ak chceme skutočne k tomu pristupovať s plnou váhou a čakať aj nejaké riešenia, tak musí to ísť naprieč rezortmi. To jednoducho to sa ináč nedá urobiť. Tam nemôže si jeden minister vytrhnúť jedno opatrenie a odfajkne si, že si splnil úlohu. To jednoducho sa musí riešiť, riešiť v celej vláde, vcelku a prierezovo.
Takže, pán komisár, ja vám prajem veľa energie do ďalšej práce a možno som vás tu načrtol nejaké očakávania, ktoré máme, ale budem rád, keď aspoň na niečom sa zhodneme.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku.
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pozdravujem tiež všetkých hore, bez ohľadu na to, akú máte politickú príslušnosť. A teraz k návrhu zákona. Máme tu návrh zákona, ktorý v podstate nahrádza to, čo sme poznali dodnes, najmenej rozvinuté okresy, nahrádza to novým, novým pojmom, prioritné okresy. Ja od začiatku ako vlastne takéto niečo fungovalo, takáto nejaká pomoc regionálna, tak to kritizujem, že to je neúčinné, nefunguje to a vždy to je naviazané na vládnu moc. Vždy, pretože vždy vláda rozhoduje o týchto prostriedkoch a nie je to, nie je to samozrejme ani nejakým spôsobom, zatiaľ som to nevidel, že by bolo to nejakým spôsobom riadené tak, aby k takýmto situáciám nedochádzalo. I keď je tam veľká snaha vždy dať do toho nejaké objektívne kritériá, podľa ktorých by sa mali tie okresy vyberať, ale keď prichádza na tú samú pomoc, tak potom je to vyslovene subjektívna vec. No, pomoc najmenej rozvinutým okresom, alebo po novom, prioritným okresom, ono je to aj z iného pohľadu je to, je to ozaj diskutabilné, pretože Slovensko je, dovolím si povedať, umelo rozčlenené na okresy, umelo rozčlenené od tých 90. rokov, vieme ako vznikali niektoré okresy, že máme niektoré okresy tak, že pár kilometrov je medzi tými okresnými mestami a bolo v tom veľmi veľa politiky, keď sa tieto, keď sa Slovensko územno-právne členilo, tak už z tohto vyznieva, že z tohto vychádza, že ak sledujeme Slovensko podľa jednotlivých okresov, tak je to deformované od začiatku.
Druhá vec je, budem stručne hovoriť, že vlastne s akou pomocou sa hovorí, pre tieto okresy. Keď sa pozriete do dôvodovej správy, tak tam nájdete, že tá pomoc má tvoriť zhruba 11 mil. eur ročne. Prosím vás pekne, čo to je 11 mil. eur? Je to niekoľko výjazdových zasadaní vlády. To znamená, že a vláda ide do tých regiónov, keď je tam výjazd, tak ide vyslovene podľa toho ako sa im to politicky hodí. To znamená, niekoľkých výjazdových zasadaní vlády nahradí, alebo nahradí paralelne má priniesť pre tie regióny to, čo prináša vlastne tento zákon, ktorý má ambíciu byť postavený na objektívnych kritériách, komu presne pomáhať. Čo vlastne samosprávy potrebujú, keď sa pozriem na to všeobecne. Tie regionálne rozdiely u nás sú známe, sú jedny z najväčších v celej Európskej únii, ale čo vlastne potrebujú samosprávy v tých najmenej rozvinutých okresoch. No ja poviem, že ony ani nepotrebujú nejakú špeciálnu pomoc, ono by úplne niekedy stačilo, keby dostali to, čo im patrí. Poviem príklad. V štátnom rozpočte na tento rok, keď sa prijímal, tak samosprávy, teraz myslím mestá a dediny, dostali z dane z príjmov fyzických osôb, hneď to nájdem, dostali o 170 mil. eur menej ako rok predtým a z dane z príjmov právnických osôb, čo dostávali ako kompenzáciu za daňový bonus, tento rok nedostanú samosprávy vôbec, vôbec nič. To znamená, že my sme to už avizovali koncom minulého roka, keď sa prijímal štátny rozpočet, že samospráv prídu s natrčenou rukou a oprávnene a budú žiadať peniaze preto, že im budú dochádzať. A už sme tu mali nedávno, pred pár týždňami zákon, ktorý hovorí o tom, aby dostali tú dávku z dane príjmov fyzických osôb skôr a načas, aby vôbec mohli existovať samosprávy. A bude to pokračovať. Sledujeme čo sa deje okolo dane z nehnuteľností. Vláda si ide umývať ruky nad tým, že nedokáže dofinancovať samosprávy tak ako im patrí, tým že pripraví zákon, ktorým zdvihne, zdvihne stropy na dane z nehnuteľností a vlastne samosprávy budú musieť, budú musieť tie stropy využiť a zvýšiť vo svojej kompetencii dane, len preto, že vláda nedokáže naplniť to, čo má.
Ďalší problém samospráv, veľmi veľký problém samospráv sú eurofondy. Koľko sme sa napočúvali aj pán minister, keď prišiel do úradu, že pôjdu na samosprávy eurofondy. No, zatiaľ nič nevidíme a ak nejaké eurofondy na samosprávy idú, tak idú pod kuratelou ministerstva investícií, pod kuratelou vlády nie tak ako to už je všade overené v mnohých štátoch, aj v susedných štátoch v Českej republike, alebo v Poľsku, kde tie samosprávy majú veľké kompetencie pre rozdeľovanie eurofondov a vláda, nie je tak, pretože stále to máte pod palcom, viem ako to chodí.
Dobre, môžete potom reagovať na mňa. Takže eurofondy sú ďalší problém a vôbec čerpanie eurofondov. Tá posledná správa, čo som videl, na stránke ministerstva financií, nechcem, je to niečo vyše 900 mil. eur, čerpanie z tohto programového obdobia, z tých takmer 13 mld. eur sme vyčerpali zatiaľ nejakých 7, 8 %,a to je skutočne zlé, a tie peniaze chýbajú. Ďalší problém, ktorý tu tlie a ktorý je veľmi vážny, sú miestne finančné skupiny. Mimoriadne dôležitá vec pre samosprávy, ale aj pre podnikateľov v regiónoch a nielen pre nich, ale aj pre tých odborníkov, ktorí tam sú, v ktorých tie miestne akčné skupiny často združovali, a tí nám utekajú tí odborníci, pretože vláda nedokáže poriadne vyčleniť peniaze pre tie miestne akčné skupiny, nie zo svojich peňazí, ale z eurofondov.
Kolega Ledecký tu spomínal rómsku záležitosť, samozrejme, keď si zoberiete mapu okresov Slovenska a prekryjete ju s atlasom rómskych komunít, tak vám vychádza, že tá nezamestnanosť je skutočne najvyššia v tých regiónoch, kde je vyššie percento rómskej populácie. Ak chceme niečo riešiť, tak musíme riešiť komplexne. To znamená, ak chceme riešiť problémy regiónu napr. na východnom Slovensku, tak musíte sa zamyslieť nutne nad rómskou problematikou, lebo keď sa nad ňou nebudete zamýšľať a nebudete to riešiť, tak nepomôžu ani žiadne schémy prioritných okresov.
Ďalším osobitným problémom je decentralizácia. Slovensko potrebuje ďalšie ... decentralizácie, opäť je to, je to vec nadrezortná, ktorú treba riešiť, volebný systém, mohol by som hovoriť, atď., atď. Dnes v podstate, keď sa pozrieme na tie regióny, že kto si všíma regióny, tak vidíme tuhý, tuhý rezortizmus. Ja len poviem pár príkladov. Je tu ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja, má to priamo v názve, keď si zoberiete štátny záverečný účet a pozriete si, aké boli mzdové výdavky ministerstva investícií a regionálneho rozvoja, tak tvorili trojnásobok sumy, ktorá sa má vyčleniť ročne na podporu prioritných okresov. Tak, aby sme si uvedomili, že v akých číslach pracujeme. Keď si zoberiete napr. ministerstvo hospodárstva, ktoré udeľuje investičné stimuly. Od nástupu vlády Roberta Fica rozdelilo ministerstvo hospodárstva, teda vláda, na pôde ministerstva hospodárstva 652 mil. eur. Keď sa pozriete na štruktúru, tak vidíte, že na ten západ ide niečo vyše 50 %, keď to tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená, nie do tých priorít, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný
===== ...tak rozdelíme a na východ ide nejakých 49,5 %. To znamená nie do tých prioritných, nejde väčšina peňazí do tých okresov, ktoré teraz ideme nazývať prioritné, ale sa sústreďuje, sústreďuje skôr na tom západnom Slovensku. A keď zoberiem, zoberiem len jednu investíciu, jeden investičný stimul a to je baterkáreň v Šuranoch, tak výška podpory štátnej tvorí 20-násobok, 20-násobok tej sumy, tých 11 miliónov eur, ktoré chceme vyčleniť na prioritné okresy. Tak, prosím vás pekne, aké sú to disproporcie? O čom tu hovoríme? Ako má zmysel vôbec takýto zákon? Má zmysel o tom hovoriť?
Samozrejme, že sú tu ďalšie, môžem spomínať ďalšie ministerstvá, ministerstvo športu, ktorý má tiež a cestovného ruchu, ktorý má regionálny záber, ako počujeme. No ono pomaly minie len na platy úradníkov toľko, koľko bude podpora pre prioritné okresy. Ministerstvo pôdohospodárstva som spomínal, ktoré má na starosti miestne akčné skupiny. Hovorím a môžem, dokonca by som mohol ísť od rezortu k rezortu. Ministerstvo obrany sa chváli tým, že v regióne stavia nemocnicu v Prešove. Keby som to celé zhrnul, tak mi z toho vychádza veľmi tuhý rezortizmus. Každý si stráži svoj piesoček, dokonca v niektorých prípadoch sú tie piesočky aj dva. Však si zoberte len taký nezmysel, že tu máme európske zdroje a máme na to dve vládne inštitúcie. Máme podpredsedu vlády a máme ministra pre investície. Mne niekedy z toho rozum zastáva a napokon, keď skončím pri tom ministerstve investícií a regionálneho rozvoja, tak práve strana HLAS pred voľbami hovorila, že toto ministerstvo by sa malo zrušiť. Vidíte, a máme ho tu a nevidím, nevidím nejaké výsledky. Ja som tu pánovi ministrovi len povedal, že mu držím palce, aby sa mu darilo v jeho práci, ale zatiaľ, žiaľ, nevidíme nejaké výsledky a obávam sa, že ak sa bude týmto rezortizmom, týmto tuhým rezortizmom pokračovať ďalej, tak ani k nejakým veľkým výsledkom sa ďalej nedostaneme. Ďakujem za pozornosť.

Hanuliaková, Jana, poslankyňa NR SR
Naozaj, že treba, treba sa nad týmto zamyslieť, že akým spôsobom teda my vôbec pristupujeme k tomu zákonu a čo sa dá. Už keď nie teda cez tento zákon, ak teda dneska prejde, tak čo vieme urobiť aspoň z hľadiska toho procesu aj možno mimo tohto zákona, aby sme vylepšili, lebo tá informovanosť naozaj nemusí byť v tom zákone, to vieme urobiť. Myslím, že máte dosť ľudí na ministerstvách, na ministerstve. Čiže možno väčšiu, väčšiu snahu dať aby, aby boli proste dostatočne informovaní ľudia aj, aj všetci, všetky dotknuté osoby, ktoré sedia či už v riadiacom orgáne alebo teda, aby sa tie informácie dostávali tam, kam to treba, aby proste tie projekty boli naozaj napriek tomu, že tých peňazí je málo, aby sa teda už pod podporovalo to, čo už teda aspoň nejakú, nejaký význam v tom danom regióne prinesie, aby to neboli neviem, my tu stále spomíname s kolegom tie mantinely, ale to je taká krásna ukážka proste tej absurdnosti toho celého, hej alebo jak to je pri tých dotáciách nákupy cédéčiek a neviem čo všetkého. Čiže neviem toto ako ľuďom v skutočnosti pomáha.
Ďalej spomeniem, že, že zavádzate teda nové kritériá, určili ste desať ukazovateľov, ktoré ste rozdelili do troch kategórií s odôvodnením, že ich môžu ovplyvniť obce a že ich merateľnosť je dostupná na úrovni okresov. Druhý argument ja však považujem za veľmi slabý, pretože samotný fakt, že nejaký údaj zbierame, ešte nie je dôvod na to, aby naozaj, že bol použitý. Krásny podiel, krásny príklad je podľa mňa podiel adries s dostupnosťou internetu minimálne 100 MB/s. Takže toto je jeden, jeden z kritérií, hej, ktoré ideme hodnotiť. Takže podľa mňa, že ja sa pýtam, že či pre regionálny rozvoj, že či máme akože posudzovať to, že či ľudia majú nejaký vysokorýchlostný internet namiesto toho, aby sme teda keď už niečo posudzujeme, posudzovali napríklad, či majú ambulanciu všeobecného lekára alebo prístup k základným potravinám, hej, v týchto okresoch. Ale teda posudzujeme rýchlosť pripojenia na internet, to je presne ako s tým, keď my hovoríme, že v obci nie je voda a kanalizácia s kolegom Michalom Sabom, ale máme tam neviem, interaktívne lavičky alebo ja neviem čo, hej, že, že proste a vidíte tam tú babku jak chodí proste s krčahom si po vodu, aby si mohla s prepáčením, spláchnuť záchod doma. Čiže to je také tie desivé obrazy nášho Slovenska po 14-tych rokoch vlád Roberta Fica.
No a ďalej, no a teda presne to, že ak posudzujeme teda takéto kritériá ako napríklad teda ten rýchlo, rých, vysokorýchle, rýchlostný internet, tak akože v poriadku, ale asi je to asi ja neviem, že či potom naozaj, keď sa tých ľudí pýtame, tých ľudí bez práce niekde v Rimavskej Sobote alebo Vranove nad Topľou, že teda či to, čo to. No, či toto ich trápi alebo či ich trápi teda to, aby vznikli nejaké nové pracovné miesta alebo teda aby sa zlepšili služby v danom okrese. Lebo presne podľa mňa, že tento signál vysielate, že zamestnanosť nestačí, lebo treba posudzovať aj iné ukazovatele a potom tam vložíte úplne, že podľa mňa od brucha rýchlosť internetu. A teda, čo sa týka nových kritérií podľa mňa, je tam viacero takých anomálií. Tie ostatné zmeny, ktoré tam prinášate, teda nie vy, ale váš predchodca, napríklad, zriadenie tých riadiacich výborov, zmenu administratívy alebo zmenu prípravy plánov z 5 rokov na 3 roky, to sú podľa mňa také, že v podstate kozmetické zmeny, ktoré nijako nenásobia, nedelia tú reálnu pomoc o ktorú podľa mňa by malo ísť.
No, a prichádzam teda k záveru. Teda, vážení kolegovia, kolegyne, zákon o podpore najmenej rozvinutých okresov mal byť podľa mňa šancou, ale dnes je to skôr odrazom zlyhania tejto vlády. Chýba mu podľa mňa ambícia, chýba mu konkrétnosť a chýba tomuto zákonu hlavne zodpovednosť. A ak to myslíme so Slovenskom vážne a naozaj podľa mňa, že úprimne a ak nechceme krajinu dvoch rýchlostí, kde niektoré regióny prekvitajú a iné zomierajú, musíme jednoznačne zmeniť prístup. Nemajú to byť almužny, majú to byť investície. Nemajú to byť soft projekty, ale tvrdé riešenia a tvrdé opatrenia. Nemáme sa rozhodovať na základe pocitov a dojmov, ale na základe faktov a dát. Nemáme používať všeobecné frázy, ale konkrétne ciele, ktoré vieme zmerať a vieme ich skutočne vyhodnotiť. Lebo ak tento zákon nezmeníme, tak nepomáhame týmto okresom, len si kupujeme tichý súhlas, že môžu naďalej zaostávať. A to nie je politika, to je podľa mňa kapitulácia. Toľko asi za mňa. Ja viem, že ja už som si tu na to zvykla, že mi tu rok a pol sa snažíme prinášať nové návrhy alebo upozorňovať vás na mnohé nedokonalosti jednotlivých zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sem prichádzajú. Mňa veľmi mrzí, že tá debata sa posunula do takého štádia dnes, a teda, keď sme práve Progresívne Slovensko prvýkrát súčasťou tohto parlamentu, že vy ste úplne rezignovali na akékoľvek fakty, vy ste rezignovali na akúkoľvek diskusiu. Že, že častokrát tu hovoríme o veciach na ktorých, na ktoré prídete až potom a opakovane sem potom tie zákony prinášate. Či to bolo transakčná daň, Trestný zákon a mrzí ma to, že nás nepočúvate vtedy keď, kedy máte. Hej, že, že podľa mňa s tým strácame zbytočne čas. Mohli by sme ho využiť oveľa lepšie a akože mne sa aj páči to, že nás pán minister zavolal, len ja si myslím, že keď už niečo robíme, tak má byť z toho aj nejaký naozaj konkrétny výsledok. Keď, keď ste nás už zavolal, tak malo sa to pretaviť do toho, aby sa tie veci aspoň niektoré, ktoré bolo možné zmeniť, aby sa zlepšili. Lebo ináč to bol len zabitý čas, vypitá káva, vypité džúsy, ale proste nič viac, hej a nič menej. Čiže keď už niečo robíme, tak sasme, snažme sa to robiť proste dôsledne. My sme sem z Progresívneho Slovenska naozaj prišli na to, aby sme tie argumenty stavali na faktoch, stavali na dátach, aby sme si tu nevymýšľali naše dojmy, naše pocity, keď niečo robíme alebo keď niečo predkladáme alebo keď aj niečo kritizujeme. Mňa to mrzí, že kolegovia tuto, tú celú diskusiu vždy obracajú presne na tú zlú stránku a nás obviňujú. Mne sa zdá, že tu sa, tu sa stalo za tejto vlády dobro zlom a zlo dobrom. Čiže to je taká, tak, taký obraz, ktorý si ja nesiem aktuálne aj z našej spoločnosti alebo z toho, z toho akým spôsobom vládne táto koalícia. A vrátim sa teda ešte k tomu zákonu, že asi teda prejde v takej forme akej je, ale naozaj, rozprávajme sa o tom, máte veľké ministerstvo, máte tam veľa ľudí, možno nemáte až takú silnú politickú podporu, ale aspoň to, čo viete z vašej pozície spraviť ak to naozaj chcete využiť, tak mali by ste tie veci meniť tak, aby sme videli tie výsledky a tieto kozmetické veci, ktoré sa spravili, strávime tu nad tým dve hodiny alebo keď to zrátam aj so všetkým aj s výbormi aj s prvým čítaním, tak dobre, nech sú to tri. Ale ak to nemá priniesť reálny efekt pre tých ľudí, ktorí žijú v tých najmenej rozvinutých okresoch, teda po novom prioritných okresoch, tak, tak naozaj spravme z nich tie prioritné okresy. Ale tie prioritné okresy nespravíme s tým, že dáme tam naozaj smiešne peniaze a ešte pre viac okresov a naozaj tá pomoc už podľa mňa nebude ani taká aká bola doteraz.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Nie náhodou, asi nie náhodou tieto dva návrhy zákonov idú za sebou, to znamená mali sme pred chvíľou rozpravu o návrhu zákona, čo sa týka prehliadok pre dôchodcov, aby boli spôsobilí viesť motorové vozidlo. Tento návrh zákona je z tej istej kategórie. Máme zbytočné byrokratické predpisy, ktoré nás zašnurovali do určitých vzorcov, schém, podľa ktorých sa správame a ono to potom vlastne vedie k tomu, že je ten systém neefektívny. Ďalšia vec, čo by som reagoval na kolegu Stachuru je, hovoril tu o rodinných lekároch. Vieme ako vznikali tí obvodní lekári u nás, je to už nábeh, ktorý vznikol vlastne pod druhej svetovej vojne, čo sa týka tých obvodných lekárov. Samozrejme, že vtedy to malo svoje miesto, ale z hľadiska práve tej efektívnosti, ktorú som spomínal, by bolo ozaj možno teraz v týchto časoch sa dobré zamyslieť nad tým, či sa k tým rodinným lekárom nevrátiť. Alebo či neuplatniť tie skúsenosti, ktoré majú z iných štátov. A poslednú vec, ktorú by som povedal je, vrátim sa k tej byrokracii, skutočne my stále veríme, že predpismi, vyhláškami zákonmi atď. urobíme vynikajúci systém, ktorý bude fungovať. Nie je to tak. Zákon je málo. Vyhláška je málo. Jednoducho musí to byť v prvom rade dobrý zákon a dobrá vyhláška a potom sa musí ten zákon uplatňovať v praxi. A my v tej praxi práve zlyhávame. Často sa nad tým zamýšľam, ako tu sedím v tejto snemovni, že čo my vlastne spôsobujeme tým morom zákonov, ktoré posielame do éteru.

Ďakujem za slovo.
Kolega Stachura, určite tento návrh stojí za pozornosť, hoci nedokážeme zmeniť tie nezmyselné vyhlášky ministerstva zdravotníctva, o ktorých si hovoril. Ale skúsme aspoň to rozriediť, to nezmyselné opatrenie, ktoré tu máme, aby ... Narážam na to, že aby museli od všeobecného lekára putovať dôchodcovia potom špecialistom a zbytočne zaťažovať systém. Čo sa týka samého opatrenia, alebo samého návrhu, alebo vôbec toho opatrenia, ktoré tu máme, aby ľudia po určitom veku prechádzali lekárskou kontrolou z hľadiska spôsobilosti vedenia vozidla. Je to vec celospoločenskej dohody, č takáto kontrola to má byť. Menoval si štáty, kde takéto niečo neexistuje. Možnože to stojí za to, aby sa ozaj títo ľudia preverovali zdravotne, aby neohrozovali cestnú premávku. Ale otázka je, že či to majú robiť v šesťdesiatom piatom roku veku. Ja len poviem jeden príklad. V Dánsku nedávno parlament schválil zákon, podľa ktorého budú ľudia odchádzať do dôchodku vo veku 70 rokov. Ako u nás, samozrejme, nič také zatiaľ nehrozí, ale len preto spomínam tento príklad, že si predstavte, že by u nás ľudia odchádzali vo veku 70 rokov do dôchodku a v 65. roku by chodili povinne na prehliadky, aby mohli viesť vozidlo.
Ďalšia vec, čo poviem, myslím si, že väčším problémom, ako kontrola ľudí vo vysokom veku, či sú spôsobilí viesť vozidlo, je vôbec čo sa deje na cestách dnes, neviem ako vy ostatí vodiči, ale ja to sledujem, že ako sa mení nálada v spoločnosti, tak to vyzerá horšie aj na tých cestách. Takže nad týmto sa zamyslime.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, vidím tu jednu kolegyňu, kolegovia, mal som pripravené dlhšie vystúpenie, skrátim ho, vysvetlím, vysvetlím prečo.
Takže prvá vec, je piatok, rozcestovali sa nám poslanci už domov, takže vidíme, že tu ani veľa ich nie je, navyše sme tento bod predradili na deviatu hodinu. Samozrejmé, že my poslanci si plánujeme program a máme o 20 minút tlačovú konferenciu, takže jednoducho musím to skrátiť, musím sa prispôsobiť tomuto režimu, nemôžem sa úplne plnohodnotne vyjadriť k štátnemu záverečnému účtu, takže to celé, opakujem znovu, skrátim, ale takto to tu chodí, dúfajme teda, že nás aspoň počúvajú a pozerajú ľudia, tí, ktorí si to dokážu zapnúť v priamom televíznom prenose.
Takže k štátnemu záverečnému účtu. Veľmi, veľmi stručne. Vychádzajme z toho, že vláda v programovom vyhlásení hovorila o tom, že bude šetriť na, bude, bude spravovať verejné financie tak, aby sa schodok štátneho, teda rozpočtu verejných financií každý rok znižoval o pol percentuálneho bodu. Ak by to tak bolo, tak by sme sa zhruba dostali na tie tri percentá v závere funkčného obdobia tejto vlády. Už sa nedostaneme. Je to jasné, že sa nedostaneme, napokon rezignovala aj vláda. To znamená, tento cieľ, tento cieľ je preč.
Druhý bod. Vláda nehospodárila vlani lepšie ako vlády v roku 2023. Hospodárili horšie o 500 miliónov eur. To znamená, konsolidácia, aká konsolidácia? Môžeme povedať, že veľmi mizerná konsolidácia, ak to tak vôbec môžeme nazvať.
Hospodársky rast. Plánovaný hospodársky rast 2,7 %, skutočnosť 2,1 %. To znamená, nižší hospodársky rast a to, čo tu už hovorili aj predrečníci, prvý kvartál tohto roku mizerný rast pod jedným percentom, je to, je to rekord za posledné dva roky. To znamená, nevyvíja sa to vôbec dobre.
Dlhová služba nám rastie. Viac narástla minulý rok, ako ráta rozpočet, o vyše 100 miliónov eur. Dlh, aj o tom už tu mnohí hovorili, dlh vlani stúpol o takmer 9 miliárd eur. Koľko sme tu počúvali, že čo zdedila táto vláda od predchodkýň? Koľkých 23, už na 24 sa to vyšplhalo, 24 miliárd eur spravili predchádzajúce vlády. Nehovorí sa, že koľko si napožičiavali do zásoby, o tom sa nehovorí skoro nič. Ale teraz tu počujeme od ministra financií, že keď sa vlani, keď si vlani do zásoby požičalo Slovensko jednu miliardu eur, je to v poriadku. Ale v skutočnosti ten dlh vzrástol o takmer 9 miliárd eur. Aby to bolo jasné ľuďom, keby sa to rozpočítalo na hlavu, je to 1 620 eur na jedného obyvateľa, každého, dieťa, dôchodca a tak ďalej. Ak by títo ľudia teoreticky zarábali všetci priemernú mzdu, tak jednu priemernú mzdu by museli obetovať naši ľudia, aby pokryli ten dlh, o ktorý to vyskočilo v minulom roku. O 13 % vlani vzrástol dlh v číslach, teraz nehovorím o percentách HDP, o číslach.
Čo sa týka hospodárenia vlády a celej, celej verejnej správy. Vlani boli výdavky vyššie o vyše o 2,2 miliardy eur oproti roku 2023. V časoch, keď štát potrebuje ozdraviť verejné financie, ktoré sú ozaj v kritickom stave, my zvyšujeme výdavky takýmto tempom. A keď sa pozriem len na konanie samej vlády, tak tam vidím, že vláda s, vláda oproti roku 2023, myslím teraz štátny rozpočet, zvýšila svoje výdavky na mzdy o 220 miliónov eur. Čo je ešte horšie, bol tu nejaký rozpočet, ako, ako sa majú, akým tempom majú rásť výdavky, ale ten rozpočet prekročila vláda o vyše 100 miliónov eur. Spomeňme si na záver roka 2023, keď tu minister financií predstavoval prvý konsolidačný balík a hovoril, že na prevádzke štátu ušetrí vláda 70,9 miliónov eur, ak si dobre pamätám, bolo to okolo 70 miliónov. Keď som sa štátneho tajomníka ministerstva financií na finančnom výbore opýtal, viete mi dokázať, že vláda ušetrila na tých prevádzkových nákladoch tých 70 miliónov eur? No, ja to, niekde to tam je, ja vám to vyhľadám a potom vám to pošlem. Nič som nedostal. Nevieme to ani vyčísliť. My nevieme ani vyhodnotiť ten prvý konsolidačný balík, vlastne či bol úspešný, či sa podarilo dosiahnuť tie ciele, ciele, ktoré boli stanovené. Nevieme o tom, nevieme o tom nič. Ja by som čakal, že s predložením štátneho záverečného účtu budeme mať aj vyúčtovanie vlastne toho samého konsolidačného balíka.
Tovary a služby. Skutočne nechcem ísť do podrobností, na to nemám ani čas, ale poviem iba toľko, že tovary a služby medziročne klesli, medziročne klesli o 872 miliónov eur. Ale viete, čo je zaujímavé? Keď si pozriete rok 2023 a rok 2024, rozpočet, teda skutočnosť ´23 a rozpočet ´24 a urobíte si to ušetrenie, tak sa dostanete na výdavky v roku 2023. Vláda v podstate na tovaroch a službách minula toľko, koľko v roku 2023. Čo to znamená? Znamená to zhruba toľko, že mohla oveľa viac ušetriť. Mohla oveľa viac ušetriť, to znamená, že aká vata tam bola. A to sa týka aj zamestnancov. Vláda si nadhodnotila počet zamestnancov a potom hovorí, že na nich šetrí. Nie, v reáli oproti, oproti rozpočtu, ktorý sme, ktorý sme tu mali koncom minulého roka, predminulého roka, tak v skutočnosti minula na mzdy o 100 miliónov eur viac.
Eurofondy, eurofondy je úplne špeciálna kategória. Čerpáme ich, čerpáme ich strašne, ja poviem len číslo. Ku koncu apríla sme čerpali z programového obdobia 2021 – ´27 vo výške 985 miliónov eur, je to zverejnené na stránke ministerstva financií. Sedem percent. Dámy a páni, 7 % sme minulý rok, teda ku koncu apríla využili z eurofondov z takmer 13-miliardového balíka. A to máme na tento rok naplánované v tom rozpočte, že takmer 3,5 miliardy eur pôjde z eurofondov a pôjde, pôjde z plánu obnovy. Tieto peniaze zachraňujú rozpočet, tieto peniaze. Keď si prečítate správy ratingových agentúr, každá jedna to spomína. Ak Slovensko má, má, má, ak Slovensko si má zachovať rating, dajme tomu, tak jednoducho musí vyčerpať tento rok tie peniaze. A ja hovorím, v akom stave sme dnes. Aké to je obrovské riziko.
Musím ministerstvo financií pochváliť za jednu vec, však to prezentoval aj štátny tajomník, že ministerstvo financií na sebe minulý rok šetrilo. Skutočne ak by išli ostatné rezorty podľa ministerstva financií, ja tu mám aj to číslo, čerpanie bolo oproti rozpočtu necelých 96 %. Štyri percentá ušetrili. Lenže, lenže ministerstvo financií, no neviem, akú má silnú páku na ostatné rezorty, ale ministerstvo financií nedokázalo zabezpečiť, alebo vláda nedokázala zabezpečiť, aby šetrili iné rezorty. A ja poviem čísla, len pár čísel. Ministerstvo investícií a regionálneho rozvoja +27 % oproti rozpočtu. Slovenská informačná služba: 21%. Národný bezpečnostný úrad: 18 % oproti rozpočtu navyše. Kancelária prezidenta: 21 %. Slovenská informačná... 25 %. Slovenská informačná služba: 21 %. To je všetko oproti rozpočtu. Keď som sa pýtal štátneho tajomníka na finančnom výbore, prosím vás pekne, viete mi povedať, že prečo tam vzrástli tie výdavky? No to by sme sa museli na to podrobne pozrieť a tak ďalej, pošlem vám odpoveď. Nedostal som ju. Jednoducho to, tam sú tie prekročenia, o ktorých som hovoril.
A teraz veľmi krátko, že v akom stave sú vlastne dnes ľudia na Slovensku, už to tu kolegovia niektorí spomínali, poviem len pár čísel. Inflácia posledná, marcová inflácia 3,9 %, tá úplne posledná aprílová, odhad je 4,1 % a dovolím si povedať, že tam ešte nie je, nie je ešte zahrnutá tá transakčná daň, pretože tá transakčná daň sa prenesie do cien. A hovorím, a keď hovorím o budúcom roku, tak končíme so stropovaním cien energií, to znamená, my zažijeme ďalší inflačný šok na začiatku budúceho roka. Sme na tom, sme na tom tuším po Estónsku druhí najhorší v Európskej únii, čo sa týka inflácie.
Úroky, úroky na hypotékach. Piate miesto v Európskej únii, a čo je najhoršie, pokles tých úrokových sadzieb, ako ich vidíme v iných štátoch, tak u nás je miernejší. To znamená, tie úroky nebudú veľmi klesať a budeme na tom zle. Štvrté miesto, čo sa týka výšky úrokov na spotrebných úveroch. A to za posledných 10-15 rokov sa Slovensko najstrmšie zadlžovalo, jeho obyvatelia, najstrmšie v celej Európskej únii. To znamená, ľudia sa už nemajú kde veľmi zadlžovať a navyše tie úroky sú veľmi vysoké.
Zamestnanci sú drahí, aj to tu už bolo spomínané. Cena práce na Slovensku, hodinová cena práce, zo štatistík to vyplýva, je najvyššia z okolitých štátov, ak neberieme do úvahy Ukrajinu. Ale čisté príjmy ľudí, čisté príjmy ľudí, v tom sme, v tomto ukazovateli sme úplne na chvoste vyšehradskej štvorky. To znamená, cena práce vysoká, reálne príjmy, čisté, ľudí nízke.
Chudoba. V chudobe sme na postupe, zo štátov V4 sme na prvom mieste. A keď poviem posledný údaj, tak ten je tiež známy, čo sa týka dobiehania priemeru Európskej únie, sme, sme úplne, úplne na chvoste, z celej Európskej únie sme na 24. mieste, čo znamená 75 % priemeru úrovne Európskej únie a takto stagnujeme v podstate od roku 2012.
A poviem, poviem na záver tohto, toho dosahu na ľudí, čo je podľa mňa dosť dôležitý ukazovateľ, existuje taký index, ktorý meria šťastie ľudí, a v tom indexe, čo sa týka šťastia ľudí, sme za Českom, za Poľskom a pred nami v podstate je, teda sme na treťom mieste, pred nami sú v tom šťastí obyvateľov Česi, Poliaci a len Maďari sú za nami. Čo s tým? My, samozrejme, sme nesedeli so založenými rukami a už vlani v septembri sme navrhli konsolidačné opatrenia, ako by to zhruba malo vyzerať na návrh KDH. Žiaľ, tieto, tieto, tieto naše návrhy neboli vypočuté a tak dnes musíme konštatovať a čo dokazuje štátny záverečný účet, že jednoducho táto vláda nešetrí na sebe, neznižuje výdavky na sebe, ale stále hľadá nové formy nových daní, nových poplatkov, nového zaťaženia obyvateľov a takisto aj firiem a zamestnávateľov. Aj preto, aj preto ten hospodársky vývoj na Slovensku vôbec nie je dobrý, a aj preto nás čaká ďalší konsolidačný balík, o ktorom sa hovorí už niekoľko mesiacov, uvidíme, aký bude. Ja len poviem, že ak by vláda šetrila minulý rok na sebe, tak ten konsolidačný balík, ktorý chystá ministerstvo financií, by bol určite iný, ako ho, ako vyzerá, pretože tie čísla sa tam rôznia od, ja neviem, jeden a pol miliardy po dve miliardy eur, koľko by mal stáť konsolidačný balík v budúcom roku.
A posledná, úplne posledná vec, ktorú poviem, lebo mi času už veľa neostáva a bežím na tú tlačovku, je, aby sme povzbudili ekonomické aktivity na Slovensku. Je to podľa mňa úplne rozhodujúce. A v tomto smere jedno z opatrení, ktoré by tomu mimoriadne prospelo, je, by bolo zrušenie transakčnej dane, úplné zrušenie transakčnej dane a povzbudenie investícií. Skutočne Slovensko musí zachytiť vietor v tých investíciách, ktoré sa týkajú napríklad, napríklad aj umelej inteligencie. Ja vám poviem posledný príklad, a to je, že Európska komisia uvažuje s podporou vo výške 20 miliárd eur na päť veľkých giga-fabrík, ktoré budú v podstate výpočtovými strediskami, ktoré budú pracovať s umelou inteligenciou. Česi sa idú roztrhať, aby takýto závod dostali na svoje územie, pretože si veľmi dobre uvedomujú, že potrebujú investície. Zatiaľ neviem zo slovenskej strany o nejakých väčších aktivitách. Dvadsať miliárd eur je na to určených. To je len spolufinancovanie, by sa dalo povedať, z Európskej únie. Samozrejmé, že musí prísť investor. Ale toto by malo Slovensko, toto by malo Slovensko sa snažiť, aby získalo takéto investície. Výhodou takýchto investícií nie je len to, že sem prichádzajú, ale sú to investície, ktoré prinášajú výrobu s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj s vyššími mzdami pre ľudí, aby sme sa odpútali z tých posledných priečok v celej Európskej únii.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som sa aj ja vyjadril k tomuto návrhu zákona. Hneď na úvod poviem, že v septembri 2024, keď vláda prišla s návrhom dane z finančných transakcií, tak sme boli proti a predložili sme aj vlastné návrhy na ozdravenie verejných financií, ktoré však neboli vypočuté. Tento zákon bol od začiatku zlý, o čom svedčia dve novelizácie, ktoré prišli veľmi rýchlo po jeho schválení. Je to aj z takého dôvodu, že vlastne od schválenia alebo predloženia návrhu tohto zákona pri jeho predstavení, by som povedal, ministrom financií a schválení v parlamente uplynulo iba šestnásť dní, takže ani nemohol byť dobre vypracovaný a aj prijatý. Od začiatku sme pokladali tento zákon za škodlivý pre slovenskú ekonomiku a neskôr sme ho aj nazvali zdieračským zákonom z dielne ministra financií.
Za zrušenie tohto zákona sme boli hneď potom pri predstavovaní štátneho rozpočtu Slovenskej republiky koncom minulého roka. Obrovskou slabinou tohto zákona, okrem toho, že veľmi zaťažuje podnikateľské prostredie a nepríjemným spôsobom zneprehľadňuje ho, robí ho neistým, tak problémom je aj to, že predkladateľ nedokázal presne vyčísliť, že koľko získa z tejto dane. Lietali tam všelijaké čísla, pamätám si na to z minulého roka, v intervaloch 100 mil. eur. Napokon sa to ustálilo, že ministerstvo financií chce vybrať na tejto dani tento rok niečo vyše 500 mil. eur a budúci rok 700. Vôbec si nemyslím, že tieto čísla treba brať vážne. Skôr vidím, že ministerstvo financií stále tápa, čo vlastne z toho bude.
Okrem toho, že táto daň neprinesie efekt vo vyšších príjmoch štátneho rozpočtu, je tu ešte jeden ďalší problém, že vnáša do celého systému obrovský chaos. Ja poviem len dva príklady. Prvý príklad je, že dodnes, máme to od ľudí, ktorí sa zaoberajú výkladom tohto zákona a žiadajú si informácie priamo z ministerstva financií, dodnes nie je úplne celkom jasné, že ako sa má napríklad daň vyberať v prípade, že firma má bankový účet v zahraničí.
Druhým problémom je, že ak firma, ktorej nezráža túto daň banka, tak musí do konca mája podať daňové priznanie za apríl. Ale tie firmy dodnes celkom presne nevedia, ako vlastne má to daňové priznanie vyzerať. Takže predstavme si absurdnú situáciu, na jednej strane štát žiada, aby daňovník platil túto špeciálnu daň, na druhej strane mu nevie povedať, ako to má spraviť. To pokladám úplne za absurdné a určite aj mimoriadne znechucujúce pre firmy.
Teraz konkrétne k tomuto predloženému návrhu zákona. Je z dielne Slovenskej národnej strany, nie je to nič nové, keď poviem, že Slovenská národná strana podporila tento zákon, podporila jeho novelizácie a teraz prichádza s tým, aby sa tento zákon upravil, aby sa zjemnil pre určité skupiny daňovníkov, pre určité skupiny podnikateľov.
Vidíme aj pohyb aj v strane HLAS, ktorá takisto schválila tento zákon a takisto schválila aj jeho novelizácie, kde zase hovoria o tom, že nechajme, však ako sa to vyvŕbi do konca roka a potom prehodnoťme, či a ako zmeniť, zmeniť tento zákon. Takže jedinými skalopevnými zástancami tohto, tejto transakčnej dane je strana SMER s ministrom, s predsedom vlády a s ministrom financií.
K samému návrhu Slovenskej národnej strany. My, samozrejme, podporujeme každý krok, ktorý, aj keď to bude postupné, bude viesť k tomu, aby sa táto daň zrušila. Na druhej strane musíme konštatovať, že takýto návrh, keď prichádza, tak sa týka iba jednej skupiny podnikateľov, to znamená, nie je tam rovnosť, rovnosť pred zákonom pre jednotlivé skupiny podnikateľov. Nikdy nie je dobré, keď jednu časť zvýhodňujete oproti druhej časti. Uvedomujeme si, že malí podnikatelia trpia týmto viac. Ale je to nerovnaký prístup k celému podnikateľskému stavu. Vidíme to dlhodobejšie, týka sa to daňových zákonov, iných, týka sa to všetkého možného ďalšieho, že rozvrstvujeme tie skupiny podnikateľov podľa nejakého kľúča, jedným prisúdime takú daň, druhým hentakú daň, podľa veľkosti, podľa odvetvia podnikania, nie je to správne. My sme zástancami rovnakej dane pre všetkých, bez nejakých väčších výnimiek a vidíme, že ten daňový systém sa nám len rozvrstvuje, komplikuje, zneisťuje celé prostredie.
Predkladateľ hovorí o tom, že touto novelou by štátny rozpočet prišiel o 35 až 50 mil. eur. Nuž, neviem, z čoho presne zobrali tie čísla. Už to rozpätie, že vidíte tam, že tam je rozpätie 15 mil. eur, už to svedčí o neistote, s akou pristupuje predkladateľ k tomu, aby dokázal vypočítať dôsledky tohto zákona. Ale ja sa v podstate ani predkladateľom nedivím, pretože samo ministerstvo financií nevie, koľko na tejto dani vyberie.
Takže je to všetko stále o takých gumených číslach a vnímam preto aj tento návrh zákona ako prostriedok predvolebnej kampane, lebo sa, vyzerá to, že sa blížime k voľbám. Napokon svedčí o tom, aj čo som už spomínal, že veľmi podobným, alebo podobným prístupom k tomu pristupuje aj strana HLAS, to znamená ďalšia koaličná strana, ktorá tiež je ochotná siahnuť na tento zákon, pretože jej môže priniesť politické body.
Nuž, ešte sa vrátim k tomu, že my sa snažíme správať zodpovedne. To znamená, aj vlani, keď prišla vláda s návrhom druhého konsolidačného balíka, tak sme priniesli svoje riešenia, predložili sme ich predsedovi vlády, ministrovi financií za okrúhlym stolom, hodili to do koša, len postupne vlastne vláda priznáva, že tie opatrenia, s ktorými sme prichádzal my, tak sú realizovateľné a závisí len od ochoty, aby sa na tieto opatrenia siahlo. Poviem aspoň tri príklady. Prvý, my sme navrhovali veľké šetrenie na verejnej správe. Teraz zrazu počúvame, že je dokonca možné ušetriť na tej verejnej správe, na tom prebytočnom majetku zhruba pol miliardy eur. Hovorili sme o tom, že majte ambíciu a zlepšite výber dane z pridanej hodnoty na úroveň priemeru 10 najúspešnejších štátov v Európskej únie. Nuž a div divúci v januári riaditeľ finančného riaditeľstva, finančnej správy hovorí o tom, je tam možnosť 1,5 mld. eur vybrať viac. To znamená, dajú sa lepšie vybrať dane. Ak už sa teda nejaké dane majú uplatňovať nové, my sme nie toho priateľmi, ale ak už, tak na negatívne externality. Opäť sme navrhovali, že teda keď chcete nejakú daň vyššiu vyberať, tak to urobte z hazardu. Odmietli nám to, ale teraz vidíte, počúvame, že minister financií hovorí o dani z hazardu. Takže prichádza na naše slová.
Keď hovoríme o tom, že kde zobrať peniaze, ak by chýbala daň z finančných transakcií. My jednoznačne hovoríme o tom, aby tie peniaze sa nachádzali tam, kde sú. Hovorili sme o šetrení, hovoríme v tomto prípade napríklad aj o lepšom čerpaní európskych prostriedkov, pretože keď sa pozrieme aj na hodnotenia ratingových agentúr a prehodnocovania, tak by som povedal, prehodnocovania hodnotenia Slovenskej republiky, tak vidíme, že ratingové agentúry nás nabádajú, aby sme ozaj čerpali eurofondy, pretože ak ich nebudeme čerpať, tak sa skutočne zosypeme, a hrozia tým, že v tom prípade pôjde rating dole. Nuž, ku koncu apríla čerpanie z programového obdobia ´21 – ´27 7 %. Takže zatiaľ sa nejako veci nehýbu, uvidíme, čo bude ďalej, je to skutočne veľmi vážna vec.
Druhá vec je podporiť nejakými impulzmi alebo rozumnou politikou ekonomickú aktivitu a tým pádom zvýšiť výber pri existujúcich sadzbách, zvýšiť výber daní a odvodov. V tejto súvislosti by som rád poukázal na to, že Slovensko zatiaľ ako keby nereagovalo na to, čo sa deje v Nemecku. Už som tu dnes Nemecko spomínal. Nemecká vláda prichádza s obrovským investičným impulzom vo výške jedného bilióna eur a Slovensko by malo sa podieľať vlastne na čerpaní týchto prostriedkov cez kontakty s nemeckými firmami alebo cez nemecké firmy, ktoré pôsobia aj u nás. Napokon nehovorím nič nové, nie je to len z mojej hlavy, hovoria o tom aj ratingové agentúry, ktoré hovoria, že toto je príležitosť, aby Slovensku nebol znížený rating a aby sa podieľal na tomto obrovskom balíku. Doslova to tie ratingové agentúry tam spomínajú.
Nuž, ale aká je realita, aká je realita? Už sa hovoril, aké je čerpanie eurofondov. A predkladateľ, ktorý hovorí o tom, že chce zrušiť časť tejto transakčnej dane, tak sám hovorí, že Slovensko by malo vystúpiť z Európskej únie. Prosím vás pekne, ja som to tu tiež hovoril, poviem to znovu, vlani Slovensko čerpalo z európskych zdrojov viac ako 4 mld. eur. Ak by tieto zdroje nečerpalo, tak je v oveľa hlbšom deficite a dovolím si povedať, že aj rating je už preč. Tento rok hodlá Slovensko čerpať, nie hodlá, má to v rozpočte, bude čerpať takmer 3,5 mld. eur z európskych prostriedkov. To ozaj chceme vystúpiť z Únie a prísť o tieto peniaze? Aj keby predkladateľ alebo táto strana hovorila o tom, že Slovensku sa to nemusí vyplácať, pretože my aj platíme do spoločného rozpočtu Únie, tak minulý rok hovorí jasnými číslami. Príjmy z európskych fondov 4,1 mld. eur. Výdavky, to znamená odvod do spoločného rozpočtu, niečo vyše 900 mil. eur. Takže čistý príjem Slovenska viac ako 3 mld. eur.
Hovoriť dnes o vystúpení z Európskej únie ja pokladám až za vlastizradu, pretože Slovensko by to totálne položilo na kolená. Takisto pokladám za neprijateľné, aby niekto častoval našich nemeckých partnerov slovom otrokári, alebo keď to tak poviem, pretože počujem aj z úst predstaviteľov Slovenskej národnej strany, že sme tu, že nebudú otrokmi Nemecka. Prosím vás pekne, Nemecko, najväčšia ekonomika Európskej únie reprezentovaná vládou, ktorá chce prevziať žezlo, žezlo po tých niekoľkých rokov útlmu, že bude v Európskej únii presadzovať jasné témy, ktoré aj nám osobne v KDH sú blízke, tak my teraz ako chceme Nemecko takýmto spôsobom, ja neviem ani ako to nazvať, chceme si z nej spraviť nepriateľa. Nerozumiem tomu, vôbec tomu nerozumiem. Takisto, a sú totálne neprijateľné vyjadrenia politikov zo strany SMER, ktoré označujú nemeckého kancelára terminológiou z tretej ríše. To je niečo strašné, to je niečo strašné, keď to počujeme. Už len keby sme mali pud sebazáchovy, tak takéto niečo nemôžeme spraviť.
Takže keď to uzavriem, áno, sme za to, keď už to ináč nejde, tak aspoň tou salámovou metódou ukrajovať z tej zdieračskej transakčnej dane, ale prosím aj predkladateľov tohto návrhu zákona, aby volili iný slovník. Aj ak to myslia, že týmto si oslovia alebo potvrdia svojich voličov, tak aj v tom prípade by mali myslieť na to, že to nerozpráva hocikto. Keď to rozpráva šéf parlamentnej, teda vládnej strany a zároveň podpredseda parlamentu, to nie sú slová len pre voličov, to sú slová za celé Slovensko. A skutočne ak takto budeme pokračovať, tak celé Slovensko bude trpieť.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja som sa dnes už vyjadril k skrátenému legislatívnemu konaniu a, ako som avizoval, teraz sa vyjadrím k samotnému zákonu, o ktorom teraz rokujeme.
My sme podporili za náš klub KDH, my sme podporili, aby sa v skrátenom legislatívnom konaní prijal takýto zákon, vysvetlím aj, aké sú jeho úskalia, ale napriek tomu tento zákon podporíme, pretože mal by byť súčasťou mozaiky ďalších opatrení, ktoré pohnú hospodárstvo Slovenskej republiky dopredu. Ako hovoril minister, tak, ako hovorí pán minister, tak pomoc spočíva v tom, že v prípade, že zamestnávateľ z nejakého vážneho dôvodu, ktorý je definovaný v zákone, nedokáže zamestnať svojich pracovníkov, je tam tiež stanovené nejaké percento, odkiaľ sa to počíta, tak v tom prípade ostávajú tí zamestnanci doma, dostávajú 80 % priemernej, teda svojej mzdy s tým, že 60 % hradí Sociálna poisťovňa a 20 % hradí zamestnávateľ. To je princíp zákona a vlastne toto presne chceme použiť na situáciu, keď nastane to, čo sa vlastne definuje v tomto zákone, a to je, nastane nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť.
Ja som tu už dnes aj doobeda spomenul, že bolo tam aj také pseudorezortné, medzirezortné pripomienkové konanie, vyjadrovalo sa tam osem inštitúcií k tomu a myslím si, že tie vyjadrenia boli veľmi zaujímavé. Vyjadrili sa tam štátne ministerstvá, vládne ministerstvá a združenie zamestnávateľov a takisto Národná banka Slovenska. A ja načriem do tohto medzirezortného pripomienkového konania, lebo nám osvetlí mnohé veci, čo sa týka tohto návrhu, a osvetlí nám aj niektoré úskalia, ktoré sú tu.
Prvá vec, ide o pojem, o pojem, vlastne vnášame tu ďalšiu kategóriu, po uplatnení ktorej môže nastať, môže sa začať poskytovať pomoc pre firmy, a to je, ako som povedal, nepredvídateľné, sú to nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. Napríklad Klub 500, ktorý v pripomienkovom konaní teda uvažoval o tomto návrhu zákona, ktorý spočíva v štyroch slovách, hej, tak hovorí, mal k tomu pripomienku, že daný pojem vlastne nešpecifikuje bližšie, o čo presne pôjde, čo vlastne musí nastať, aby vznikla tá nepredvídateľná nadnárodná hospodárska okolnosť. To isté si myslí aj Národná banka Slovenska a ja to prečítam, lebo to je naozaj veľmi zaujímavé, ktorá navrhuje, aby slová „nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti" sa nahradili slovami „okolnosti súvisiace so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny," alebo iným, inú formu navrhuje, aby sa tie nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti nejakým spôsobom definovali. Dokonca oni tú definíciu potom navrhli a hovoria o okolnostiach súvisiacimi so zavádzaním obchodných bariér alebo krokov obchodnej vojny. To by bol ten pojem štvorslovný, by sa tým nahradil, alebo by tam bola definícia, čo to je nepredvídateľné národné hospodárske okolnosti. No, zaujímavé v tomto je, zaujímavá bola reakcia ministerstva práce, ktoré sa snažilo z tohto vyjsť, že čo si, ako si to ministerstvo práce ako predkladateľ, ako tvorca tohto návrhu, ako si to predstavuje.
Ministerstvo práce uvádza, zámerom zákonodarcu je zaviesť úpravu definície vonkajšieho faktora, ktorá pokrýva širokú skupinu neočakávaných a neobvyklých hospodárskych regulácií nadnárodného, nie vnútroštátneho, nadnárodného charakteru, ktoré majú negatívny vplyv na činnosť zamestnávateľa a ktorej sprecizovanie alebo zúženie by spôsobilo, pôsobilo v neprospech zamestnávateľov. Znenie dôvodovej správy v osobitnej časti po dohode so sociálnymi partnermi bližšie upravuje demonštratívny výpočet následkov, ktoré nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti môžu spôsobiť, napr. zníženie rastu vývozu tovarov, zvýšené obchodné bariéry, chýbajúci zahraničný odbyt v dôsledku obchodnej vojny a tak ďalej. Tie dve slová sú tu dôležité, napríklad a tak ďalej. To znamená, že ak sa aj v budúcnosti bude chcieť niekto oprieť o tento zákon, bude musieť siahnuť do dôvodovej správy a tam nájde napríklad a tak ďalej, no jednoducho nie je to tam definované. Nie je to veľmi šťastné, pretože takáto formulácia je skutočne gumená, toto, čo navrhuje ministerstvo práce, a obávam sa, či nevzniknú problémy v budúcnosti, že sa niekto bude odvolávať na tento zákon a vysvetlí si nejakým spôsobom tie nadnárodné okolnosti, ktoré vznikli, úplne iným, ako si dnes predstavuje ministerstvo práce. Vidím tam v tom riziko, to je prvý bod. To znamená, definícia, čo vlastne chceme tým zákonom spraviť.
Druhá vec, druhá vec, z čoho sa to bude platiť a koľko to bude stáť štát. To je dosť dôležitá vec, pretože ja som sa dnes aj na hospodárskom výbore pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce, ako to vlastne bude s financovaním, ako to bude s financovaním prípadných nárokov zamestnávateľov. Dostal som odpoveď, že bude to z toho špeciálneho fondu, ktorý sa vytvára v Sociálnej poisťovni a ktorý spomínal aj pán minister, lenže tam je háčik. Je tam háčik taký, že rozpočet na tento rok umožňuje čerpať iba výdavky v objeme 3,743 mil. eur. Tri milióny, aby bolo jasné, že čo by to znamenalo, keby sa čerpali iba tieto prostriedky. Ja som si to vypočítal, že keby sme, keby sme zobrali, že tí ľudia pracujú za priemernú mzdu a dostanú teda od štátu podporu tí zamestnávatelia vo výške 60 % tejto priemernej mzdy a trvalo by to rok, hovorím maximálne, to ja viem, že pol roka, ale aby to bolo úplne jasné, trvalo by to rok, keď dajme tomu zohľadníme, zohľadníme nejaké ďalšie obdobia, tak vlastne z týchto troch miliónov, troch miliónov by sme uspokojili nároky zhruba, mám to tu niekde napísané, by sme uspokojili nároky zhruba 252 zamestnancov. Ale pozor, v tom fonde je viac peňazí, ako pán minister hovoril, tak by to malo byť až 167 mil. eur, to sú naakumulované prostriedky, ktoré tí zamestnávatelia vo forme odvodov tam doručili do Sociálnej poisťovne, a to má byť až 167 mil. eur. Tak keby sme zobrali toto číslo 167 mil. eur a keby sme zase zobrali tú priemernú mzdu a 60 % podpory, tak nám vyjde nejakých 11-tisíc zamestnancov, že by bolo uspokojených. Ja viem, s tými číslami sa dá pracovať aj inak, dá sa to, samozrejme, dá sa to, samozrejme, ináč interpretovať, len ja sa odvolávam na to, čo povedal minister financií ešte v januári, keď tie clá nám začali hroziť, a veľmi vážne hovoril, že je ohrozených 20-tisíc pracovných miest. Takže aby bolo jasné, o akej podpore tu hovoríme. To je len jedna časť problému.
Druhá časť problému je, že máme tu určité limity verejných výdavkov. Opäť som sa pýtal štátneho tajomníka ministerstva práce na výbore, či sa dá presiahnuť tie 3,743 mil. eur na tento rok. Odpoveď bola, áno, však to rieši celkový limit výdavkov Sociálnej poisťovne, nuž ale keď sa pozriete zase do toho medzirezortného pripomienkového konania, tak tam nájdete, nájdete inú interpretáciu, a to napríklad ministerstvo financií, že tieto prostriedky... predkladateľ podľa ministerstva financií, opäť budem citovať: „Predkladateľ v doložke vybraných vplyvov uvádza, že návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, pretože podpora v čase skrátenej práce bude financovaná zo základného fondu poistenia v nezamestnanosti. Návrhom zákona sa však rozšíri okruh situácií, v ktorých je možné podporu poskytnúť, keďže navrhovaná legislatívna zmena priamo reflektuje na nové obchodné bariéry v automobilovom priemysle. S prihliadnutím na uvedené zastávame názor, že schválením návrhu zákona dôjde k zvýšeniu výdavkov." A teraz, schválený rozpočet na rok 2025 uvažoval s výdavkami na kurzarbeit v sume tých 3,7 mil. eur, z čoho sa vychádzalo pri určovaní limitu verejných výdavkov Sociálnej poisťovne na rok ´25. Akékoľvek, toto je dôležité, akékoľvek čerpanie výdavkov nad rámec schváleného rozpočtu na rok 2025, ako aj v nasledujúcich rokoch, bude zakladať negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy a zároveň prekročenie limitu verejných výdavkov určených pre Sociálnu poisťovňu.
Aby to bolo jasné, tá Sociálna poisťovňa dnes funguje takým spôsobom, že tam máme vyslovene ako nakreslené tie fondy, do ktorých idú tie prostriedky, ale zároveň sa umožňuje, že keď nieto v jednom peniaze, keď v jednom fonde nie sú peniaze, tak sa presunú z druhého fondu. A to nie je všetko, ani to nestačí. Pretože tá Sociálna poisťovňa má málo peňazí a tak aj tento rok, ako sa počíta v štátnom rozpočte, príde zo strany vlády k dotácii dve aj trištvrte miliardy eur, ktoré pritečú do Sociálnej poisťovne, a tie peniaze si bude musieť štát požičať. Ak pôjdeme nad ten limit, ktorý má Sociálna poisťovňa, tak tie peniaze budú ešte nad tých dve a trištvrte miliardy eur. To znamená, nám sa zvyšuje deficit. Je to tam a to je úskalie, pretože nevzniká nárok, ktorý je pokrytý rozpočtom. Takže keď k tomu dôjde, tak napokon bude musieť ministerstvo financií nejakým spôsobom hľadať prostriedky na poskytnutie tejto pomoci skrátenej práci. Ináč toto isté, na toto isté upozorňuje aj Národná banka Slovenska.
Takže je to problém, mám obavy, že ak by došlo k takýmto, k plneniu vlastne tejto pomoci, tak štát na to nebude mať prostriedky. Nebude mať, vláda na to nebude mať prostriedky. A ak ich bude chcieť niekde získať, tak bude ich musieť niekde nájsť. A to jednoducho v tej dôvodovej správe ministerstva, teda predkladateľa tohto zákona nevidím. Skutočne, financie sú problémom.
Ďalej, ja som na to už povedal, ja som k tomuto už hovoril pri skrátenom konaní, obávam sa, že toto, čo sa tu deje teraz, že sa len hasí nejaký problém, len v krátkosti zopakujem, o tých clách sa začalo hovoriť už po nástupe prezidenta Trumpa. Minister financií už v januári upozorňoval, že to môže viesť k ohrozeniu 20-tisíc pracovných miest, to znamená, vedeli sme o tom. Na začiatku apríla tieto clá prišli, potom, samozrejme, ako to je charakteristické pre prezidenta Trumpa, tak navrhol to oddialiť o 90 dní a vyprší nám tých 90 dní niekedy na začiatku, v polovici júla. Takže my vlastne riešime niečo niekoľko týždňov pred tým, ako bude úplne jasné, ako tie clá budú vyzerať.
Nezdieľam až taký optimizmus, ako tu hovoril môj predrečník, ale predsa len ak by aj nastalo nejaké optimistické riešenie, tak už dnes platíme 25-percentné clá na automobily. Už dnes to platíme. Neplatili sme, keď clá boli minimálne, dnes máme 25 %. Ony sa zdesaťnásobili, tie clá, odvtedy, ako prišiel prezident Spojených štátov do úradu, takže už dnes sú problémy, dokonca si myslím, že tie národohospodárske škody vznikajú už dnes. Len on v tom má určitú zotrvačnosť. Spomeňte si, svetové automobilky, ktoré dovážali automobily do Spojených štátov, tak mnohé na lodiach držali tie autá, lebo čakali, že či ozaj ten Trump to myslí s tými clami vážne. Nuž, zatiaľ to vyzerá tak, že to myslí vážne, pretože na automobily dovážané z Európskej únie, vrátane Slovenska, je uvalené 25-percentné clo. A vieme všetci veľmi dobre, že najväčší dosah týchto ciel bude práve na Slovensku, práve na Slovensku, pretože máme takú štruktúru výroby práve preto, že sme tak odkázaní na automobilový priemysel a práve preto, že sa aj u nás vyrábajú napríklad luxusné automobily, ktoré tvoria významnú časť dovozov automobilov do Spojených štátov.
Ja sa pýtam, aké budú ďalšie opatrenia. Toto pokladám za jedno opatrenie, aj s tými rizikami, ktoré som tu spomínal, pretože napríklad od tých automobiliek, od toho zväzu automobilového priemyslu viem, že očakávajú šrotovné. Vy asi viete, čo to bolo šrotovné, nebudem to znovu opisovať, ale mne v tom prekáža, lebo aj pán minister hovoril pri tom skrátenom konaní, že to bude európske, teda únijné šrotovné. Prekáža mi v tom, neprekáža, poviem, chýba mi v tom nejaká aktivita slovenskej vlády. To znamená, my čakáme, že príde Brusel a povie, no a ideme na to šrotovné. Chýba mi aktivita, že my vlastnými silami, vlastným umom si nevieme povedať, že budeme nejakým spôsobom sanovať ten automobilový priemysel takto alebo takto, alebo prijeme nejaké opatrenia, ktoré pomôžu celkovo podnikateľskému prostrediu, o ktorých tu hovoril aj predrečník.
Ďalšia vec, pán minister sa veľmi rád chváli tým, že ako máme rekordne nízku nezamestnanosť a dokonca ako aj hovorí, že máme tu 100-tisíc neobsadených pracovných miest. Áno, je to pravda, je to pravda, zároveň zhruba máme 100-tisíc pracovných miest obsadených cudzincami, ľuďmi z vonku. Je to síce pravda, ale keď máme takú rekordne nízku nezamestnanosť a toľko voľných pracovných miest, obávame sa, zámerne sa, teda opodstatnene sa obávame, že čo to spraví s naším automobilovým priemyslom. Ja teraz nechcem o tom nejako polemizovať, len by som čakal, že aj vláda sa týmto bude zaoberať v širšom kontexte. Pretože sú tu nejaké ďalšie projekty, ktoré sa môžu rozvíjať, jedna z tých veľkých oblastí je obranný priemysel. Ako vieme, vyzerá to tak, že európska... alebo nieže vyzerá to tak, je to tak, napríklad zoberme si nemecké firmy, ktoré v podstate už pomaly idú kupovať celé závody od automobiliek a budú tam budovať výrobky obranného priemyslu. Zvažujeme to? Dá sa toto použiť? Ja tu počujem, že sa tu deje niečo v tom zbrojárskom priemysle, tak to zahrňme do nejakej širšej koncepcie. Skúsme to zahrnúť. A vôbec, aká bude štruktúra slovenského priemyslu a hospodárstva? Kto sa nad tým zamýšľa?
Viete, ja som sa pozrel, že čo vlastne by charakterizovalo hospodársku politiku tejto vlády. A ja som našiel jeden jediný, zaregistroval jeden jediný materiál, kde to mám napísané, teraz to nenájdem. Ide o materiál, a tu to mám, bol prijatý v Košiciach vo februári 2024 a volá sa ten materiál, no materiál o Udržateľnosti výroby automobilov v Slovenskej republike v kontexte prechodu na výrobu elektromobilov a k vybraným problémom rozvoja elektromobility. To znamená, to je materiál, ktorý sa zameriava vyslovene na automobilovú výrobu so špecifickým pohľadom ešte na elektromobilitu. A keď si to prečítate, ja som si to prečítal dosť podrobne, tak tam vlastne nájdete, že tomuto bude prispôsobené veľa oblastí vôbec celej politiky slovenskej, slovenskej vlády. Napríklad školstvo, školstvo by malo produkovať ľudí, ktorí budú pôsobiť v automobilovom priemysle. Rekvalifikácie to isté. Ak sa majú budovať líniové stavby, diaľnice, majú slúžiť automobilkám. Hovorí sa tam o energii, elektrickej energii, pretože to bude potrebovať väčšie množstvo elektrickej energie. Dokonca do roku 2045 sa uvažovalo dokonca až o zdvojnásobení potreby spotreby elektrickej energie na Slovensku. A to je viazané práve na túto automobilovú výrobu. To znamená, pred niečo vyše rokom my sme hovorili o tom, že ešte podporíme ten automobilový priemysel. Opakujem, ja som rád, že ho tu máme a on zohráva svoju úlohu stále, ale nič iné som nenašiel, čo sa týka nejakej čitateľnej hospodárskej politiky vlády, iba toto. A potom ako keby to čert chcel, tak teraz zrazu príde takýto problém s automobilmi. Ale ten problém sa dal šípiť. Za niekoľko, ja neviem, za dvadsať rokov sa znížila produkcia európskych automobiliek únijných na polovicu. Ako to nie je nová vec, je to skutočne tak a boli tu signály, že bude s tým problém.
Viete, my potrebujeme, my potrebujeme si nejako definovať, že čo tu vlastne na Slovensku chceme. Ja poviem jeden príklad, jeden vážny príklad a to je umelá inteligencia. Európska únia vyčlenila 20 mld. eur na päť veľkých fabrík v Európskej únii, ktoré budú konkurovať najmä americkým producentom. Dvadsať miliárd eur na podporu gigafabrík, kde budú veľké výpočtové strediská na umelú inteligenciu. Česi sa idú roztrhať, aby dostali jednu z takýchto fabrík, idú sa roztrhať, všetko preto robia, len aby tú fabriku dostali. Popritom, čo Česi, keď ich spomínam, už dávno, dávno rokujú a dávno budujú výrobňu čipov v Českej republike. To znamená, to sú výroby s vyššou pridanou hodnotou, s vyššími mzdami napríklad a vyššou atraktivitou aj pre zamestnancov, aby nám neodchádzali od nás, ale aby sa zamestnali tu za lepšie peniaze. Ja som nezaznamenal nič, že by slovenská vláda o takomto niečom uvažovala. A pritom keď to spomeniem, som spomínal tú elektrickú energiu, ako viete, tak takéto fabriky spotrebúvajú veľké množstvo elektrickej energie, dokonca niektoré firmy si kupujú celé elektrárne v Spojených štátoch, aby mohli uživiť tie výpočtové strediská tou elektrickou energiou. My tu uvažujeme o, dostavajú sa Mochovce 4, uvažujeme o nových jadrových zdrojov v Jaslovských Bohuniciach, uvažujeme o prečerpávajúcej elektrárni a to znamená, že budeme energetickou mocnosťou. Ako by sa nám to krásne hodilo, keby sme tu mali jednu veľkú fabriku s umelou inteligenciou a by sme ju kŕmili práve tou elektrickou energiou, ktorú máme u nás. Toto mi chýba, že niekto sa takýmto spôsobom nad tým nezamýšľa. Čo bude, vlastne kam bude Slovensko smerovať?
Posledná vec, ktorú spomeniem, je, že pri tej koncepcii nejakej vízie hospodárskej politiky, o ktorej hovoril napríklad aj včera prezident republiky, ktorá nám chýba, by sme sa mali zamyslieť aj nad financovaním. Viete, ja keď počúvam, že postavíme prečerpávaciu elektráreň, že postavíme nové bloky jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach, stále mi tam chýba, že z čoho sa to bude financovať. Ako tie metódy sú rozličné, samozrejme, ale chýba mi to tam. Ako keby to bola tá posledná vec, o ktorú by sme sa mali starať. Ale to je často tá prvá vec. Zoberte si napríklad jadrovú elektráreň v Maďarsku v Paksi. Je financovaná tak, že je financovaná z úverov ruského dodávateľa. To znamená, takto ich drží v hrsti ruský dodávateľ. Ja vám dám úver a za ten úver ja postavím tú elektráreň u vás. To je zväzujúce. Ja neviem, akým spôsobom chce postupovať slovenská vláda. Ja nie som napríklad proti prečerpávacej elektrárni, ale musí to byť urobené za jasných, transparentných podmienok. Uvedomujem si, že to je najlepší spôsob uskladnenia elektrickej energie. Neexistuje lepší. Tak ako funguje Čierny Váh, viem si predstaviť aj inú elektráreň. Napokon, nie je to nová myšlienka. Ale nech mi niekto odpovie na to, že kto bude spotrebúvať tú elektrinu z tej prečerpávacej elektrárne. Nebude to na juh od nás? Ja neviem, aké sú zmluvy. Zaregistrovali sme, že z gabčíkovskej elektrárne pôjde časť výroby elektrickej energie do Maďarska. Ako keď to je v rámci obchodných vzťahov výhodných pre Slovensko, nech sa páči. A neriešim im problém niekoho iného? Nemám odpovede na tieto otázky.
Čo sa týka toho financovania, tak spomeniem pár slovami len eurofondy. Minulý rok Slovensko minulo z eurofondov 4,1 mld. eur. Zaplatilo ako odvod do únie niečo vyše 900 mil. eur. To znamená, viac ako 3 mld. eur Slovensko absorbovalo do svojich rozpočtov a pomohlo tým pádom verejným financiám. Vlani bol dlh, deficit hospodárenia vo výške 5,27 %. Preto to hovorím na stotiny, pretože v roku 2023 bol deficit 5,21 %. Vlani bol vyšší deficit ako v roku 2023. Táto vláda nekonsoliduje. A teraz si predstavte, že by vypadli tie eurofondy. Tak sme na kolenách. S tými eurofondami počíta štátny rozpočet aj tento rok, zhruba na úrovni 3,5 mld. eur. Rátam tam aj plán obnovy a odolnosti. Keď si zoberiete správy ratingových agentúr, tak tam nájdete jednu vec. Každá ratingová agentúra, ktorá nám prehodnocovala rating, buď zachovala, zhoršila výhľad alebo zhoršila hodnotenie. Každá jedna hovorí, Slovensko musí využívať eurofondy, to je jeho záchrana. Ak my nedokážeme využiť eurofondy tento rok, tak sa rútime totálne do priepasti. Deficit bude omnoho vyšší. Viete, aké bolo čerpanie ku koncu apríla eurofondov? Sedem percent. Sedem percent. Tak ja som veľmi zvedavý, ako sa dokáže z plánu obnovy a odolnosti a z eurofondov nazhromaždiť výdavok vo výške takmer 3,5 mld. eur. A teraz, a zavŕšim to, zavŕšim to vyslovene politicky a zahranično-politickou orientáciou Slovenska.
Keď príde nemecký kancelár a povie, že robíte veci také, že vám možno na tie eurofondy siahneme, tak ako sa siahlo Maďarsku, si predstavte, kde sme. Si predstavte, že by takéto niečo nastalo. Opakujem, ratingové agentúry hovoria, ak nebudete čerpať eurofondy, zhoršíme rating. Je to tam napísané, kto chce, nech si to prečíta. To je jedna vec, ktorá sa týka Nemecka. My sme čistý príjemca eurofondov, Nemecko je čistý dodávateľ eurofondov. To znamená, ak oni niečo hovoria, tak musíme toto brať do úvahy. Z ich peňazí, nemeckých, my máme tie eurofondy tu na Slovensku. Preto treba veľmi citlivo postupovať k zahraničnej politike. Veľmi citlivo postupovať a nie sa čertiť na to, keď povie nemecký kancelár niečo a ohrádzať sa a nazvať ho človekom, ktorý nás zotročuje, ale musíme s nimi rokovať.
Druhá vec, čo sa týka Nemecka. Nemecko predstavilo to, čo kresťanskí demokrati v Nemecku nikdy neurobili, teraz to spravili, idú zobrať pôžičky jeden bilión eur. To je tisíc miliárd eur. A z tohto fondu budú financovať infraštruktúrne projekty a obranu, obranný priemysel. Keď sa opäť pozriete do tých, do tých hodnotení ratingových agentúr, tak tam nájdete. Slovensko môže prekonať to nebezpečenstvo, ktoré, ktoré vyplýva napríklad z tých amerických ciel, že sa bude podieľať na tom bilióne eur, ktoré je v Nemecku. To tam je doslova napísané. Tie ratingové agentúry sa na to spoliehajú. A ak to nedokáže, tak znížime rating. A my sa ideme s Nemcami hádať? My ideme, ideme nazývať nemeckého kancelára führerom? Prosím vás pekne, čo to je? Však to je ekonomická samovražda. Toto chceme spraviť?
Takže na záver, kráti sa mi čas, poviem toľko, že kurzarbeit, rozšírený kurzarbeit aj s tými rizikami, o ktorých som hovoril, aj s tými nedostatkami je dobré riešenie. Určite je dobré riešenie. Už keď nie preto, že nechávame, necháme tých ľudí v pracovnom pomere, tak preto, že nám neodídu odtiaľto. Že neodídu von, lebo keď odtiaľto niekto odíde, tak sa už nevráti. Poľsko už niekoľko rokov má presne opačný príbeh. Vracajú sa ľudia. Viac sa ich vracia, ako uteká z toho Poľska. Lebo majú konzistentnú hospodársku politiku. Pretože si vážia podnikateľov, pretože vedia využívať eurofondy, majú jasnú zahraničnú politiku, majú stabilné prostredie, v ktorom sa dá orientovať a v ktorom sa dá podnikať. To je mimoriadne dôležité. My namiesto toho hovoríme o nejakých štyroch svetových stranách, chodíme na návštevy do Moskvy a kričíme na Nemcov so zdvihnutou päsťou. Prosím vás pekne, ako spamätajme sa, spamätajme sa. Kam sa rútime? Kurzarbeit je málo, málo. To je jedna kvapka, jedna pomoc, hej? Aj tak, ako som povedal, ktovie, ako to budeme financovať.
Treba nám viac a treba nám to, čo povedal včera aj prezident republiky, treba nám jasnú víziu, jasnú hospodársku politiku na dlhé obdobie. Ja hovorím za KDH, ako my sme ochotní sa na tom podieľať, aby sa tu prijala taká hospodárska politika, ktorá bude krížom cez funkčné obdobia, ktorá bude záväzná, ani by som nepovedal že záväzná, ale ktorú budú rešpektovať všetky vlády, ktorékoľvek nastúpia.
A zakončím to tým Poľskom. Skutočne Poliakov už nedobehneme, neviem kedy, ak ich vôbec dobehneme. Sme sa smiali dakedy nad Poliakmi. Choďte tam dnes, ako to tam vyzerá. Poľsko sa stáva, stáva skutočne jedným z lídrov vôbec Európy a to už nie je len v ekonomickej oblasti, ale viete, že aj v politickej a viete, aj v obrannej, v obrannej politike.
A na záver, úplne na záver poviem toľko, len nedá mi, ešte k tomu Nemecku poviem jednu vec. Ak ste si všimli, tak to prešľapávanie, ktoré, ktoré nastalo po odchode Angely Merkelovej, ktorá sa, ktorá sa v Nemecku pasovala do rolí toho, do rolí tej dôležitej političky, ktorá rozhoduje na únijnej úrovni, tak to prešľapávanie je preč. Je tu kancelár, ktorý chce, ktorý chce vstupovať aj veľmi aktívne do európskej politiky. Prosím vás pekne, tak uvedomme si to, že to je tak a buďme nie nepriateľmi, ale spojencami Nemecka.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za pripomienku, pani kolegyňa. Ak ste ma dobre počúvali, tak ja som hovoril o tom, že tie mesiace od januára sme mohli rokovať o tom, čo komplexne robiť vôbec s naším hospodárstvom v časoch obchodných vojen. Už dnes nikto nepochybuje a nepochyboval o tom ani pred dvoma mesiacmi, že sa tu zmenila, totálne zmenila situácia na svetových trhoch a že sme svedkami ozaj obchodných vojen, ktoré na nás doľahnú, už som to povedal, na Slovensko, čo sa týka automobilového priemyslu, to doľahne v celej Európskej únii najviac.
Pochopiteľne my sme zástancami toho, aby v tomto prípade vystupovala Európska únia ako celok, to znamená, aby ako celok, ako celý blok rokovala so Spojenými štátmi, a vidíme, že sa to aj deje, uvidíme, aký bude výsledok, ale Slovensko, ktoré bude najviac postihnuté práve týmito clami, a už som vám to povedal, že tie clá tu už sú 25-percentné na automobily, takže Slovensko musí samo, sama vláda musí nad tým pouvažovať, že čo s týmto problémom robiť. Mal by to byť impulz na to, aby Slovensko začalo uvažovať o tom, presne o tom, o čom hovoril včera prezident republiky, aby začalo uvažovať o tom, akú má víziu, ako chce postupovať ďalej. Toto ja očakávam od vlády, že s týmto príde. A ja som to už povedal aj viackrát, my sme ochotní sa zúčastňovať takejto diskusie, aby sme prijali nejakú víziu, ktorá pôjde naprieč politickým cyklom. To znamená, akákoľvek vláda tu bude, aby sa Slovensko toho držalo, pretože toto je, toto je jediné východisko z tejto situácie, už keď raz sme dotlačení do takejto, do takejto nepríjemnej pozície. Ja len poviem príklad, ako nemusíme chodiť ďaleko po tie príklady. Pozrite sa, ako funguje Poľsko. Má jasnú víziu, ide podľa nej a napriek krízam stále prosperuje.