Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv. Na úvod som veľmi rada, že akurát predseda pán podpredseda Gašpar, keďže on sa téme porušovania ľudských práv osôb ktorých sú, ktoré sú zbavené slobody alebo obmedzené na slobode, tu v pléne veľmi často venuje a pevne verím teda, že si aj túto správu prečítal a že ešte možno aj vystúpi v rozprave a poukáže teda na tieto zásadné pochybenia, ktoré sú identifikované práve v tejto správe a že keďže vieme, že on vie veľmi expresívne prinášať aj legislatívne návrhy, že to bude tak aj v tomto prípade, pretože tu máme konkrétny zoznam legislatívnych opatrení, ktoré odporúča pán verejný ochranca práv s cieľom zlepšiť ochranu ľudských práv osôb, ktorých sa to dotýka. Mrzí ma, že koalícia na výboroch nezobrala túto správu ani na vedomie. Ja som k tomu teda nepočula žiadne vysvetlenie ani na ľudskoprávnom výbore, kde sme správu prerokovali a možno teda kolegovia z koalície, niekto z vás by sa mohol prihlásiť aspoň do faktickej poznámky alebo potom do ústnej rozpravy a vysvetliť prečo ste túto správu nepodporili alebo možno pán spravodajca vie odôvodnenie, pretože ja som teda nepočula absolútne žiadne alebo teda možno ešte pán podpredseda parlamentu. Bolo by to fajn to vedieť, keďže naozaj táto správa poukazuje na závažné porušovanie ľudských práv. Ohľadom témy policajnej brutality sa tá debata často aj v tá výmena názorov medzi opozíciou a koalíciou niesla na tej úrovni, že či ide o individuálne zlyhanie alebo systémový problém. My sme poukazovali na to, že sme presvedčení o tom, že tu máme systémové nedostatky a problém, ktorý je potrebné riešiť zásadnými zmenami, čo v podstate potvrdzuje aj mimoriadna správa verejného ochrancu práv. Naozaj ide o mimoriadnu správu, ktorá, je to nástroj, ktorý má verejný ochranca práv, ktorý nevyužíva tak často, ani si nepamätám, kedy naposledy bol vlastne využitý v predchádzajúcich obdobiach a kde teda v správe sa konštatuje, že nejde o zriedkavé zlyhávanie jednotlivca. Domnievam sa, že v oblasti prevencie pred policajným násilím má Slovenská republika viacero systémových nedostatkov, ktoré priestor pre zneužitie sily nezužujú, ale práve naopak otvárajú a toto je mimoriadne dôležité, naozaj, aby sme si aspoň priznali to, že ide o systémové zlyhávanie a systémové problém. Lebo ak chceme predísť tomu, že sa tieto hrôzostrašné veci budú diať znovu a že zomrie ďalší človek, napríklad rukami policajta, ak chceme tomu predísť a zabrániť tomu, tak v prvom rade si musíme priznať, že ide o systémový problém. Lebo iba tak vieme prinášať tie riešenia, tie opatrenia, ktoré pomôžu tieto systémové nedostatky odstrániť. Ak sa budeme tváriť, že ide o individuálne zlyhanie, tak sa môžeme potom dostať do situácie, že budeme opätovne čeliť rovnakému závažnému prípadu a možno aj ďalšiemu úmrtiu a to by bolo veľmi veľmi veľmi nešťastné. Ako tu aj odznelo boli aj v doterajších výročných správach verejných ochrancov práv opakovane uvádzané, teda poukazované na to, že práve dochádza aj pri obmedzovaní slobody k porušovaniu ľudských práv, a že teda verejný ochranca práv neeviduje výrazný klesajúci trend, a že doposiaľ neboli dlhodobo realizované ani odporúčania verejného ochrancu práv, ani opakované výzvy výzvy výboru CPT. V správe, ktorú dúfam, ste si prečítali, ale aby som to zhrnula, pre tých, ktorí nie, sú vlastne zhrnuté, je tam päť okruhov problémov. Sú to nesplnené odporúčania výboru CPT, dlhodobá núdza, nedostatočné zaznamenávanie použitia donucovacích prostriedkov, neodôvodnené použitie donucovacích prostriedkov, neprimerané použitie donucovacích prostriedkov a zlyhanie kontrolného mechanizmu. Viaceré veci tu už odznelo, ale je dobre si to možno aj zopakovať, čo sa týka aj nesplnených odporúčaní výboru CPT. Konštatuje sa v správe, že v prípade systémových opatrení sú tieto zavádzané do praxe nedôsledne alebo sa stretávajú s rezistenciou systému. Poukázať môžem napríklad na pretrvávajúcu prax umiestňovanie osôb do určených pre tým vyhradených priestorov aj počas noci, či na pripútavanie osôb k pevným predmetom na policajných staniciach, ako sú radiátory. Ide pritom o oblasti, na ktoré verejní ochrancovia práv poukazujú dlhé roky. Aj toto podľa mňa potvrdzuje naozaj skutočnosť, že ide o systémový problém, keď dlhé roky máme takúto situáciu, na ktorú opakovane verejní ochrancovia práv poukazuje. Príklad z praxe, ktorý tu už odznel, človek so zlomenými pätami bol viac ako tri dni v miestnosti pre predvedené osoby bez okna, ležať sa dalo len na kovovej lavici a na toaletu ho prenášali policajti na rukách. Tak ak toto sa naozaj môže diať v 21. storočí v členskej krajine Európskej únie, tak myslím si, že máme problém. Chýba nám legislatívna úprava materiálneho technického vybavenia určených priestorov na policajných staniciach, podľa medzinárodných štandardov, teda absentuje. Pokiaľ teda boli správne informácie, tak už na úrovni Ministerstva vnútra by sa malo pripravovať, taký ten interný predpis. Neviem teda v akom je to štádiu. Posledne, keď sme sa pýtali na výbore, tak ešte to nebolo zrealizované, ale snáď sa teda dočkáme. V oblasti dôkaznej núdze a nedostatočného zaznamenávania použitia donucovacích prostriedkov je ten kľúčový nástroj to opatrenie, po ktorom sa dlhodobo volá, telové kamery, ktoré mohli napríklad aj zamedziť tomu, aby pán Ľubomír v Košiciach zomrel pod útokom policajta. Ale kým nie sú teda telové kamery zabezpečené, je dôležité aj riadne zaznamenávať výpovede a úradné záznamy, čo je samozrejme dôležité aj keď budú telové kamery, ale, naozaj nepostačuje len všeobecne odkázať na paragraf zákona, podľa ktorého sú donucovacie prostriedky používané, ale je potrebné popísať celú tú situáciu, aby sa dalo vôbec vyhodnotiť, či boli použité v súlade so zákonom alebo nie. S tým, že na to sa na to nadväzuje aj ďalšie odporúčanie, ktorým je to, aby každý, každé použitie donucovacích prostriedkov bolo preverené a tá, ten záznam z toho išiel nadriadenému, pretože tam už je hneď kontrolný mechanizmus. Ja som sa teda na výbore tiež pýtala aký je plán, harmonogram ohľadom implementácie telových kamier do celého systému, lebo teraz sme v tej pilotnej fáze, ktorá je určite dôležitá na to, aby sa vychytali nejaké konkrétne muchy alebo to presné, tá presná, aby sa tak nastavila presná potreba policajného zboru, ale teda odpoveď som nedostala, takže neviem presne, akým spôsobom vôbec má pred svojím Ministerstvo vnútra a Policajný zbor, kedy by tieto telové kamery mali byť implementované plnohodnotne. Možno tiež niekto z koalície, pán spravodajca, majú viaceré informácie, mohli by ich sprostredkovať, ak je tomu tak. V správe nájdete naozaj viaceré hrôzostrašné prípady, ktoré tu nebudem popisovať, ale ktoré dokumentujú neprimerané použitie donucovacích prostriedkov a opäť to mne poukazuje na to, že tu máme systémový problém a trvá roky rokúce. To čo je pre nás dôležité aj tu v tomto pléne je celý zoznam legislatívnych odporúčaní, ktoré nám adresuje pán verejný ochranca práv a z ktorého by sme sa teda, mohli a mali poučiť. Ja len pre tých, ktorí ste to nečítali vymenujem, je to prísnejšia legislatívna úprava použitia donucovacích prostriedkov, právna úprava podmienok a priestorov pre vykonávanie bezpečnostných prehliadok, zavedenie efektívneho mechanizmu ochrany oznamovateľov v Policajnom zbore, legislatívna úprava zásady primeranosti a subsidiarity pri používaní donucovacích prostriedkov, posilnenie nezávislosti Úradu inšpekčnej služby, zodpovednosť nadriadeného za vyhodnocovanie použitia donucovacích prostriedkov policajtom. To ak teda sme dostali informáciu, v Ministerstve vnútra by malo byť v tej novele, tak uvidíme. Budeme to určite monitorovať. Pravidelné výročnej správy Policajného zboru o činnosti, ktoré nemáme. A potom tu máme aj zoznam nelegislatívnych odporúčaní, ktoré tiež nájdete v tejto správe. Medzi ne patrí aj už spomínané zavedenie povinnosti používania telových kamier. Alebo zabezpečenie výsluchových miestností audiovizuálnym zariadením. Naozaj ja si na tejto správe mimoriadne vážim to, že nielen pomenúva situáciu, tak ako ju zmonitoroval verejný ochranca práv, ale zameriava sa na to, ako zlepšiť ten stav, ktorý dnes máme a ktorý je jednoducho ľudsko-právne nevyhovujúci a nie je možné takto ďalej pokračovať a ten zoznam odporúčaní je naozaj konkrétny a rozsiahly a my sa tu vieme v tomto pléne ním inšpirovať a budem rada, ak naozaj aspoň časť z nich, ideálne všetky tieto opatrenia budú prenesené aj do praxe, aj vďaka nám, ktorí sme tu v tomto pléne. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegovia a kolegyne...
=====

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Pán predseda, kolegovia, kolegyne, pán verejný ochranca práv, ja budem naozaj len veľmi krátko hovoriť. Ako už odznelo, máme za sebou v podstate prvý rok, kedy počas celého roka už bol implementovaný, realizovaný Národný preventívny mechanizmus, takže vieme tak aspoň podľa posúdenia tohto prvého roka zhodnotiť, akým spôsobom sa dostal do funkčného stavu, a myslím si, že naozaj po celom tomto prvom roku vieme povedať, že verejnému ochrancovi práv sa v spolupráci teda s komisárom pre deti a s komisárkou pre osoby so zdravotným znevýhodnením podarilo zabezpečiť to, že máme tu tento Národný preventívny mechanizmus funkčný napriek tomu, že tam boli teda aj personálne a nejaké finančné obmedzenia. A myslím si, že je to naozaj veľmi dôležité aj, že aj v rámci tohto Národného preventívneho mechanizmu dochádza aj k proaktívnej spolupráci na medzinárodnej pôde, ako som zachytila, napr. v máji bola na študijnej návšteve zo Slovenska v Taliansku skupina z kancelárie verejného ochrancu práv. Myslím si, že je dôležité si vymieňať tie skúsenosti, pretože v jednotlivých krajinách čelia, čelíme rovnakým alebo podobným problémom, a to dôležitejšie je vzájomne si poskytovať vlastne tie skúsenosti z praxe, o to lepšie vieme potom pristupovať k tomu, aby sme odstraňovali tie problémy, ktorými, ku ktorým dospejeme vlastne v rámci toho monitorovacieho systému.
Ako som už spomínala, možno sú tu nejaké ešte finančné alebo personálne nedostatky, alebo resp. tak ako všetko, aj tento systém je do nejakej miery podvyživený, obzvlášť tým, že verejný ochranca práv má ako keby navyše ešte tú úlohu koordinačnú, ale nemá na to osobitne vyčlenené finančné prostriedky, tak to je niečo, na čo by sme mali pamätať a pripomínať to napr. aj vláde, aby to prípadne pamätali pri ďalšom rozpočte, pretože je to nejaká právomoc, úloha navyše, ktorá si vyžaduje aj značné kapacity, aj časové, aj personálne, a jednoducho to samo sebou si vyžaduje aj nejaké finančné prostriedky, ktoré teda chýbajú a je ich treba hľadať inde. Takže toto je niečo, čo by sme si možno mohli pamätať a odsledovať, či tu nedôjde k nejakej, alebo aj apelovať na to, aby tu došlo k zmene a mohol by plnohodnotnejšie ešte fungovať celý tento dôležitý systém, ktorým Národný preventívny mechanizmus je.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Bea, ty si teda spomínala, že ako predsedníčka ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som požiadala o účasť v pracovnej skupine pri tvorbe toho návrhu zákona týkajúceho sa odškodňovania sterilizovaných rómskych žien. Ja som sa teda opakovane snažila zapojiť do procesu legislatívneho, keď ministerstvo spravodlivosti vytvára nejaké pracovné skupiny, keď sa to týka ľudských práv, keďže si myslím, že z pozície predsedníčky ľudskoprávneho výboru je to úplne namieste a mohli by sme tak dospieť k lepšiemu výsledku, ale teda ani raz sa nepodarilo, že by som nakoniec bola do tej skupiny prizvaná. Takže vlastne niekedy ani nevieme, či existujú alebo neexistujú.
V každom prípade, bola by som rada, keby bez ohľadu na to, že či už taká skupina existuje alebo nie, by sa táto vec konečne pohla, pretože, ako som už spomínala, je to obrovský dlh, ktorý máme voči rómskym ženám, ktorým bolo zásadným spôsobom ublížené. Zásadným spôsobom. To už len v mene elementárnej ľudskosti by sme mohli konečne pohnúť s tým riešením a ja teda aj apelujem na kolegov z koalície, ktorých je tu teda pár, aby sa dotazovali aj ministra spravodlivosti, napríklad pán Žiga by mohol skúsiť pomknúť pána ministra spravodlivosti k tomu, aby sa táto problematika konečne pohla dopredu.
Viacerí ste tu spomínali v podstate prípady, kedy sa dlhodobo neriešia nejaké problémy, alebo tu máme prieťahy aj v konaní vo vzťahu k k Sociálnej poisťovni a podobne. Naozaj toto je dlhodobý problém Slovenska, keď v komplikovaných životných situáciách sú ľudia vystavovaní takémuto ešte ďalšiemu stresu, že roky musia čakať na 25 eur napríklad, ktoré by im zásadným spôsobom pomohli kúpiť aspoň základné veci pre ich deti. Tak to je veľmi smutné.

Ďakujem.
Bea, ty si teda spomínala, že ako predsedníčka ľudskoprávneho výboru som požiadala o účasť v pracovnej skupine pri tvorbe toho návrhu zákona týkajúceho sa odškodňovania sterilizovaných rómskych žien. Ja som sa teda opakovane snažila...
=====

jednoducho nemôže na Slovensku riadne pôsobiť v rámci vlastnej právnej subjektivity. A touto problematickou úpravou sa zaoberala ešte pani profesorka Patakyová, keď bola verejnou ochrankyňou práv, a vtedy konštatovala, že súčasná právna úprava je neprimeraná, diskriminačná a nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti. Odvtedy sa teda nič nezmenilo a stále teda máme túto diskriminačnú úpravu platnú a účinnú a my sme teda s kolegom Ondrejom Prostredníkom a s kolegyňou Zorou Jaurovou do tohto pléna predkladali aj novelu zákona, ktorá by tento problém odstránila. Navrhovali sme dvojstupňovú registráciu, tak ako to majú napríklad v Českej republike, ktorá by teda umožnila napĺňanie slobody náboženského vyznania aj pre veriacich z menších cirkví, alebo aj z tých veľkých, celosvetovo veľkých, ako tu už odznelo. A tým by sa do nejakej miery reflektoval aj vývoj demografický, lebo my vidíme teda, že podľa sčítania obyvateľstva sa k niektorým cirkvám, ktoré nemajú registráciu, hlási dostatočný počet ľudí a im vlastne Slovenská republika neumožňuje napĺňanie ich náboženskej slobody. Náš návrh teda neprešiel a podľa môjho názoru teda pretrváva protiústavný súd a teda oceňujem, že pán verejný ochranca práv chce požiadať Ústavný súd o to, aby sa týmto, touto situáciou zaoberal a teda Ústavný súd by mal posúdiť, či naozaj tá súčasná úprava je v demokratickej krajine, ktorá si ctí základné slobody, priechodná.
Ďalšou témou, ktorú by som chcela spomenúť, je odškodňovanie nedobrovoľne sterilizovaných rómskych žien. Oceňujem tiež, že pán ombudsman sa angažuje aj v tejto téme. Je to naozaj obrovský dlh, ktorý Slovenská republika má voči rómskym ženám, ktorý máme teda naozaj dlhodobo a na tento problém poukázal aj komisár Rady Európy pre ľudské práva, keď bol v júli minulého roka na návšteve na Slovensku a v nadväznosti na to mala vzniknúť pracovná skupina, teda tak avizovalo ministerstvo spravodlivosti, že vznikne pracovná skupina na jeseň minulého roka, ktorá sa bude týmto problémom zaoberať a teda prinesie nejaké riešenia. Tá pracovná skupina teda nevznikla, nevieme úplne presne prečo, ale posledná informácia, ktorú som teda ja zachytila, je, že v marci tohto roka ministerstvo informovalo, že práce na znení zákona sú vo finálnej fáze. No prešli ďalšie tri mesiace a nevideli sme teda žiaden návrh, tak neviem, či ešte sa nedopracovali k tej finálnej fáze, ale myslím si, že to aj podčiarkuje slová verejného ochrancu práv z jeho správy, v ktorej konštatuje, že vážnosť zámeru vlády prijať mechanizmus odškodnenia za sterilizácie vykonané v rozpore s právom, hoci tieto boli hrubým zásahom do základných práv a slobôd dotknutých osôb a poznačili ich do konca života, tak vzbudzuje z dôvodu zdĺhavého konania vážne pochybnosti. Platí to o to viac, ak vláda v rovnakom období preukáže kapacitu operatívne reagovať na inú požiadavku na odškodnenie väčšej skupiny dotknutých osôb, to sú tie pokuty za priestupky počas pandémie. To znamená, že naozaj si myslím, že tento dlh Slovenska, ktorý stále tu máme, by už bolo najvyšší čas, aby sme ho odstránili.
Štvrtým okruhom, ktorému sa chcem krátko venovať, a je to už posledný, sú prieťahy v konaniach. Na desiatich stranách sa verejný ochranca práv venuje prieťahom teda v súdnych konaniach špecificky a, ako isto vieme všetci, tieto prieťahy v konaniach patria v podstate medzi najčastejšie porušenia základných práv a slobôd, ktorých máme množstvo rozhodnutí či už Ústavného súdu, alebo Európskeho súdu pre ľudské práva. Dva príklady za všetky zo správy. Desať rokov trvajúce dedičské konanie, čo je úplne absurdné, a prípad bezpodielového spoluvlastníctva manželov v súdnom konaní, ktorý bol od roku 1997, ak som si dobre poznačila, a ani teda nebude ukončené, lebo žalovaný medzičasom zomrel. Tak v kontexte tejto dlhodobo problematickej situácie mi príde skutočne neuveriteľné, že pán Michelko z SNS sa rozhodol pozmeňovákom k svojej novele týkajúcej sa práva na opravu prepašovať osobitné expresné súdy v podstate pre politikov, ktorým sa nepáči, čo o nich píšu v médiách. V situácii teda, keď ľudia pri svojich existenciálnych sporoch čakajú naozaj dlhé roky a niekedy sa teda ani nedožijú toho výsledku, tak v koalícii máte ako preferenciu pomôcť politikom v prípadoch, keď sa im nepáči, čo o nich píšu médiá, a vytvoriť tu nejaké VIP súdy práve pre túto skupinu ľudí. Tak ja by som chcela vás poprosiť, aby ste zvážili, že či toto je naozaj tá priorita, ktorej by sme sa mali venovať. Ten návrh ešte sa nám tu kotúľa na legislatívnom toku.
Na záver už by som len chcela povedať, že ako vaša kolegyňa poslancov, poslankýň v tomto pléne som možno trošku kritickejšia ako pán verejný ochranca práv a je to preto, že ja som presvedčená, že za ten rok a pol, vyše rok a pol, čo tu spoločne trávime čas a pracujeme tu spoločne, tak sme k ochrane ľudských práv a k riešeniu konkrétnych problémov konkrétnych ľudí mohli prispieť naozaj násobne viac. Čiže v tomto sme skutočne zlyhali a vy máte obzvlášť v koalícii tú moc tým ľuďom pomáhať. Tak by som vás chcela poprosiť, naozaj prečítajte si tú správu, keby si aj každý z vás, čo tu sedíte, je vás tu pár, ale keby si aj každý z vás vybral aspoň jeden z tých konkrétnych prípadov, jednu tú životnú situáciu, tak vieme pomôcť jeden, dva, tri, štyri, hneď tu máme štyri prípady, ktoré vieme vyriešiť a pomôcť tým ľuďom k lepšiemu životu a k lepším podmienkam, v ktorých žijú teda.
Myslím si, že to je naozaj podstatné, že všetky tieto prípady, ktorým sa verejný ochranca práv venuje, zásadným spôsobom zasahujú život ľudí, a preto je dôležité sa im venovať. Naozaj prečítajte si tú správu, nájdete tam množstvo inšpirácií pre návrhy zákonov, ktorými môžete prispieť k zmene. Skúste to.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, máte tu ten vzácny moment, keď raz do roka tu máme verejného ochranu práv, ktorý nás informuje v podstate o stave dodržiavania ľudských práv na Slovensku. Ja by som v prvom rade chcela oceniť prácu verejného ochranu práv a celého úradu, ktorý za ním stojí, pretože si myslím, že svoju prácu robia naozaj mimoriadne dobre. Vykonávajú ju nielen z kancelárií, ale naozaj chodia aj do terénu, čo je obzvlášť dôležité, pretože naozaj ľudské práva sa dotýkajú konkrétnych životných situácií ľudí a takýmto spôsobom lepšie aj vedia analyzovať a zisťovať tú situáciu, v ktorej sa ľudia na Slovensku nachádzajú.
Tiež si myslím, že je potrebné vyzdvihnúť aj nejakú medzinárodnú spoluprácu a partnerstvo, že náš verejný ochranca práv a celý úrad nie je nejako izolovaný voči ostatnému zvyšku sveta, ale naozaj nadväzuje spolupráce a snaží sa aj získavať dôležité informácie a know-how z iných krajín a teda takú tú dobrú prax, ktorú vieme prenášať aj do slovenských podmienok. A tiež je dôležité ten proaktívny prístup k inštitúciám, ktoré majú na starosti aj tie konkrétne životné situácie ľudí, o ktorých osudy sa verejný ochranca práv zaujíma. A naozaj aj my v parlamente pravidelne teda dostávame listy verejného ochrancu práv, ktorými nás upozorňuje na konkrétne situácie či už sa to týka zákonov, ktoré práve prejednávame, alebo problémov, ktoré na Slovensku máme. Myslím si, že aj dáta dokážu hovoriť veľa, už to tu aj odznelo, že ten počet podnetov aj narastá, ale teda kancelária vybavila 1 779 podaní, z toho bolo 1 447 podnetov, v 137 prípadoch verejný ochranca práv konštatoval porušenie základného práva alebo slobody. To znamená, že v 10 % prípadoch došlo naozaj z tých podnetov všetkých, ktoré prichádzajú do kancelárie, podľa verejného ochranu práv k porušeniu ľudských práv. A to je myslím si, že stále obrovské číslo, s ktorým by sme mali niečo robiť, a my tu máme tú moc v tomto pléne, aby ste to naozaj dosiahli.
Ja by som chcela spomenúť v mojom príspevku niekoľko konkrétnych problémov. Niektoré z nich tu už odzneli, ktorými sa verejný ochranca práv, ktorým sa venoval. A obzvlášť teda tie, ktoré sa týkajú tohto nášho cteného poslaneckého zboru, a to tak, že buď v tomto pléne došlo k vytvoreniu potencionálneho zásahu do ľudských práv, alebo k nemu dochádza nečinnosťou poslancov a poslankýň v tomto našom pléne.
Prvým problémom je teda novela zákona o prístupe o slobode informácií. Ako tu mnohokrát v tomto pléne odznelo aj z mojich úst, aj z úst mojich kolegov a kolegýň, sme presvedčení, že táto novela znižuje úroveň prístupu ľudí k informáciám a otvára cestu pre svojvoľné obmedzovanie prístupu k informáciám, predovšetkým prostredníctvom ich spoplatňovania bez nejako vopred určených jasných podmienok. A čo teda považujem za ústavne problematické, preto sme aj my podávali podnet na Ústavný súd a ako už tu odznelo, bola tam aj pozastavená účinnosť tejto novely a teraz bude Ústavný súd rozhodovať meritórne o samotnom obsahu tejto novely.
Ďalším okruhom je registrácia cirkví, ktorá teda tu bola spomenutá v závere vystúpenia pána verejného ochrancu, a poukázal teda na problematickú úpravu súčasného zákona, ktorý stanovuje podmienku hranice 50-tisíc počtu ľudí, ktorí musia predložiť vyhlásenie na podporu konkrétnej cirkvi. To znamená, že je určený ten cenzus 50-tisíc ľudí a pod túto hranicu jednoducho daná cirkev alebo náboženská skupina jednoducho nemôže na Slovensku riadne pôsobiť v rámci vlastnej právnej subjektivity. Touto problematickou úpravou sa zaoberala ešte pani profesorka Patakyová, keď bola verejnou ochrankyňou práv, a vtedy konštatovala, že súčasná právna úprava je neprimeraná, diskriminačná a nie je nevyhnutná v demokratickej spoločnosti.
=====

vymazať

Ďakujem veľmi pekne a ďakujem ti, že si teda zdôraznil, že celý môj príspevok bol naozaj priamo k nášmu návrhu zákona. A mňa teda mrzí, že pán presedajúci nevie, ale neviem, či nevie, čo je obsahom nášho zákona, alebo len má silnú potrebu proste vždy vstupovať do mojich príspevkov v rozprave a už ma to začína unavovať. A myslím si, že je to naozaj už trošku za hranicami. Ďakujem.