Ďakujem pekne za slovo, vážení pán predsedajúci, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia. Skúsim teda aj ja k sociálnym podnikom, skôr sa budem venovať takej tej ekonomickej časti, pretože na to samotných sociálnych podnikov, tu máme viacej odborníkov, ktorí to povedia oveľa lepšie ako by som to povedal ja. Poviem najprv jedna vec, ktorá je problém aj v tejto oblasti a to je ten rezortizmus, hej? To je tých 17 miliónov, ktoré spomínal kolega Vlado Ledecký, že proste sa vyhodia do vetra. Ja poviem, že sa ukradnú. Normálne sa ukradnú. To proste, že 200 ľudí, keby hneď bolo vyškolených za 17 miliónov, to je proste krádež roka, storočia, desaťročia, ťažko povedať, ale problém je ten, že pán minister kývne plecami, on povie, toto nie je u neho. Nie je u neho, má pravdu, ale proste takto to nemôže byť, proste to sú peniaze, ktoré mohli v jeho rezorte poslúžiť oveľa lepšie, než tak ako to poslúžia teraz, hej? Čiže problém Slovenska je rezortizmus. To je jedna vec, no ale teraz poďme k tej DPH-čke. Sociálne podniky, samozrejme, majú svoj význam, majú svoj zákon, zamestnávajú okolo 9-tisíc ľudí, teraz sme s pánom ministrom pozerali presne tie čísla, ale treba pozerať aj na to, že tu máme ďalších 350-tisíc firiem oproti teda cca 600 sociálnym podnikom. Treba pozerať proste vždy na akoby ten celý pohľad. Máme sociálny rezort, ktorý skutočne slúži na pomoc sociálne odkázaným, respektíve všetkým, ktorí to potrebujú, hej? V tomto prípade aj sociálne podniky, čiže je úplne správne, že máme zákon. Ja som presvedčený, že je aj úplne správne, že sa teraz precizuje a že sa teda robí tak, aby bol účinnejší a efektívnejší, to je všetko v poriadku, hej? O tom je sociálna oblasť, ale zároveň som presvedčený, že mal a malo by to byť tak, že dane, všeobecne dane, proste je to neurčená platba, ktorú teda štát vlastne vyzberáva od ľudí, od firiem, od všetkých, finančné prostriedky, ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako nás, ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už tak...
===== ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už teda dostanem k DPH, že jednoducho nie je správne, dlhodobo nie je správne, veď to nie je problém, ktorý vznikol že teraz, on sa len zväčšil teraz, nie je správne, aby súčasťou výhod sociálnych podnikov bola nižšia DPH. Správne riešenie by bola rovnaká sadzba, resp. rovnaké sadzby DPH, ako sú kompletne v celej ďalšej ekonomike. Proste takto by to jednoducho malo byť. Prečo? Preto, že za a) sociálne podniky majú svoj set výhod, hovorím furt to budem opakovať proste správnych výhod, ktoré sú popísané v tej sociálnej oblasti v ich zákone a ktoré teda iné firmy nemajú, ktoré teda nemusia zamestnávať napríklad znevýhodnených, ale jednoducho v tomto to má byť vyrovnané. Prečo? Pretože zasa, veď tu máme prípadovú štúdiu, zasa použijem slová kolegu Ledeckého, veď keď tá firma šije nejaké odevy, uniformy, čokoľvek, nie je normálne, aby ste si subdodávku kúpili za 23 % a potom ste to predali za 5 % DPH a vlastne ten váš zisk bol vlastne to, že ste teda od štátu dostali vrátku. Poviem to ešte inak a to krivilo celú tú, celé proste súťaže, verejné obstarávanie. Nemôžte byť sociálny podnik, ktorý bude dodávať napríklad kancelársku výpočtovú techniku a proste nakupujete počítače s DPH 23 % a proste predávate ich s 5 %. To jednoducho toto za prvé nie je správne, pretože to kvôli potenciálnym 600 podnikom kriví, kriví ekonomickú situáciu, kriví konkurenčné podmienky pre ďalších 350 tis. podnikov, ktoré sú aktívne v našej ekonomike. Takže toto sú veci, ktoré jednoducho by nemali byť. Ono je to výhoda, ktorá je, dala by sa kľudne povedať, že nekalá. Je to niečo, čo viacej vo finále poškodí, ako pomôže. A zasa sa obrátim na slová kolegu Ledeckého. Seriózne sociálne podniky toto povedia. Im to vôbec spôsobuje akoby tiež problémy. Ja som presvedčený, že tie podniky by bez tejto výhody dokázali fungovať s rozumným setom výhod v sociálnej oblasti, to sú tie ich, kde vlastne je ich oblasť, dokázali by fungovať a zároveň jednoducho by sme vyčistili zasa nejaké proste to nerovné pole pôsobnosti. Toto inak je, ten problém vlastne začal už keď bola 10 % DPH a 20 %. Už tam to bolo, nech poviem tú históriu trošku, ale zároveň to znenie zákona o DPH bolo také, že jednoducho dala sa táto výhoda použiť len pre akoby neplatcov DPH. To znamená iný sociálny podnik, resp. obce alebo konečný spotrebiteľ. A tá zmena, ktorá to akože tento problém ešte zväčšila, bola vlastne k 1.7.2024, kedy sa do zákona napísalo, áno, tam skutočne to aj únia posudzovala a proste to znenie bolo také, že by sa to malo z hľadiska teda nejakej zase tej rovnosti súťaže z tohto pohľadu dať, že teda môžu tú svoju výhodu používať proste v celej svojej činnosti, alebo skôr teda musia už potom. To bolo 20, 10. To je ešte taký ten rozdiel, povedzme že menší. No ale tým, že sa vlastne základná sadzba zmenila na 23 % a zvýhodnená na 5 %, no tak sa to dostalo už do skutočne tejto absurdnej situácie, kedy je to jednoducho neudržateľné. Ale toto skutočne len ukazuje vlastne, že ten problém, jeho následky sa len zväčšili, ale ten problém je tu stále ten jeden a ten istý a ja to zopakujem ešte raz, že daňový systém, dane nemajú slúžiť vlastne na suplovanie, alebo na zvýrazňovanie alebo proste na sociálne výhody. To je to vlastne, čo stále ako Saska hovoríme, dane majú byť jasné, jednoduché a následne to, že sa vlastne všetci ľudia, firmy vyzbierame, tak následne potom prerozdelenie v štátnom rozpočte, tam už to má pomáhať. Aj tá celá DPH, keď sa na ňu pozriem, veď sociálne podniky, nech ten problém tu vnímame akokoľvek pálčivo teraz, stále je to hovorím len 600 podnikov, ale keď sa pozrieme na sú DPH a na tie rôzne sadzby a výnimky, výnimky z výnimiek, to čo sa proste výrazne zvýraznilo počas tejto vlády, tak toto je inak problém aj v celom tom výbere tej DPH a ja to poviem, lebo to súvisí vlastne zase so sociálnymi vecami. Zoberme si, že je rok 2024, predvlani a 2025, vlani. Vlani klesol, na základe toho, že tá DPH za jedno vyššia sadzba, za druhé väčší chaos, klesla efektivita výberu tak, že keby bola aspoň taká ako v 2024, tak nemuselo mať Slovensko 23 % základnú sadzbu, ale 22 %. Inými slovami, asi 500 mil. sa zasa stratilo. A prečo 500 mil.? Pretože tie mohli prísť do štátneho rozpočtu a mohli pomáhať proste potom aj v tej sociálnej oblasti, aj vo všetkých ostatných. Takže to, že tu by bolo dobré, keby bola tá sadzba 23 % DPH má ešte ďalšie následnosti v tom, že viete, koľko byrokracie by odišlo? Aj teraz, keď ministerstvo financií, teda nepodarilo sa im v decembri presadiť, aby teda bola 23 % DPH, nepodarilo sa, tak teraz sa hľadajú cesty, že ako vlastne ju dať, tých 23 % a teda hľadať nejaký set kritérií, aby teda sa potom tým sociálnym podnikom, ktoré ich splnia, nejak to akoby dávalo tou formou sociálnej nejakej pomoci, už teda z ministerstva sociálnych vecí, tak akože OK. Už to teda bude ten systém rozumnejší, ale zas je to kopa byrokracie. Som presvedčený, že by to bolo lepšie bez toho celého. A to isté by inak fungovalo aj v ekonomike. Najlepšie riešenie by bolo, keby sme mali jednu sadzbu DPH. Jednoduchú, efektívnu, bez výnimiek, boli by tam tri výhody. Za jedno by ľudia zaplatili menej, lebo však s nižšou sadzbou DPH by ste zaplatili vo finále menej. Za druhé by štát získal rovnako, pretože efektivita by bola vyššia a dalo by sa aj efektívnejšie bojovať s podvodníkmi. A ten tretí benefit by bol, že podvodníci by mali menej. A to je benefit aj pre štát, lebo ten podvodník je potom, proste robí aj štátu zle a to je benefit aj pre občanov, lebo podvodník, ktorý je slabší a má menej peňazí, tak menej škodí aj občanom, aj celej spoločnosti. Čiže toto sú veci, ktoré som chcel povedať. Zároveň ešte chcem, aby sme len nekritizovali, poďakovať pánovi ministrovi, že teda pochopili, že stiahlo sa to skrátené legislatívne konanie, že nakoniec je priestor, aby sa aj tento zákon doladil, aby sa teda hádam nejak čo najlepšie doladila aj tá DPH a aby vlastne vo finále tú v apríli bol prijatý čo najlepší zákon, ktorý skutočne tej sociálnej časti slovenskej ekonomiky viac pomôže ako poškodí a bude to na prospech vlastne vo finále celej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.
