Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, a dobré ráno všetkým.
No, máme tu novelku zákona o cestnej premávky. Je to, myslím, že veľmi komplexná novela, okej, rozumiem, prináša viacero zmysluplných zmien, ale, bohužiaľ, prináša aj viacero problémoch vecí. Chápem aj úvodné slová pána ministra, ktorý teda avizoval, že je ochotný sa baviť o zmenách, pretože skutočne je tam o čom sa baviť, ale okej. Každopádne chcem sa venovať dvom základným okruhom problémov a jeden je teda priechod pre chodcov, respektíve teda prednosť chodcov na priechode pre chodcov a potom radarom v obciach.
Diskusiu o týchto dvoch témach, ale teda aj o ďalších, ktoré, ak stihnem, spomeniem, považujem tak, za tak zásadnú, že navrhujem nepokračovať v rokovaní o tomto zákone. Takže prosím pána spravodajcu, aby zaevidoval teda túto moju prosbu, aby sa o nej mohlo teda následne hlasovať. Myslím, že som zachytil aj viacero podobných reakcií od členov koalície, a preto si myslím, že najčistejšie a asi aj najodbornejšie riešenie by bolo teda nepokračovať v rokovaní, stiahnuť zákon po nájdení zmysluplných riešení, po skutočne prebehnutí odbornej diskusie by mohol pán minister prísť s týmto návrhom zákona naspäť do pléna. No a pokúsim sa, samozrejme, v nasledujúcich minútach vysvetliť teda prečo.
Tak poďme k tomu priechodu pre chodcov. No, a teda z dôvodu zvýšenia ochrany najzraniteľnejšieho účastníka cestnej premávky, čo, samozrejme, je chodec, sa v návrhu zákona navrhuje komplexne prepracovať pravidlá týkajúce sa jeho prechádzania cez vozovku po priechode pre chodcov. Jeho postavenie sa v týchto miestach posilňuje predovšetkým tým, že vodiči budú musieť prispôsobiť svoje správanie voči chodcom, respektíve voči priechodom pre chodcov. Zavádza sa povinnosť každého vodiča umožniť bezpečný prechod chodcovi, ktorý nielenže vstúpil na priechod pre chodcov, ale teda po novom, a to je tá základná a zásadná zmena, že sa ešte len zjavne chystá na tento priechod vstúpiť. Ešte raz, samozrejme, však myslím, že všetci, čo tu sedíme, jasne považujeme chodca za toho najzraniteľnejšieho člena premávky a treba ho chrániť, to, to samozrejme je úplný fakt. Ale ja som presvedčený, že veci fungujú dobre práve vtedy, ak sú vzťahy medzi dvoma stranami, hej, a v tomto prípade teda chodec a vodič, vyvážené a myslím si, že aktuálna zmena však robí zásadne vyššiu prednosť chodca, a hovorím, že možno si všetci na to prvé prečítanie, na to prvé počutie povieme, že veď, veď dobre, však samozrejme, budeme ho ešte viacej chrániť, hej. Ale fakt sa skúsme zamyslieť. V dnešnej dobe si myslím, že teda väčšinu alebo veľmi často chodcov charakterizujú dve veci – hlava dole, mobil, slúchadlá a mladí k tomu častokrát pridávajú ešte pekne kapucu, ktorú majú teda prehodenú cez hlavu. A jednoducho podľa nového pravidla chodec proste, ktorý je zahľadený do mobilu, hej, v ušiach mu znie hudba a proste smeruje na prechod, má prednosť, jasne dáva najavo proste, že chce prejsť a jednoducho má prednosť. No a idúc a, samozrejme, nepozerajúc sa chystá na tento priechod vstúpiť a, hovorím, teda bude mať tú prednosť. Poznáme to, akože myslím si, že tak podľa toho, ako je plné parkovisko v Národnej rade, tak všetci jazdíme a fakt to dnes vidíme, že chodec hlava dole, vidí zebru, koniec, nič ho nezaujíma, vidí zebru, mám prednosť a toto, toto sa ešte akoby zosilní táto, táto prednosť, hej.
No, toto je taký ten jeden príklad, no ale teda aj chodec, ktorý teda dáva pozor, po novom mu stačí dať jasné signály, že chce prejsť cez prechod a teda má automaticky prednosť, hej. A teda potom, samozrejme, že čo musí robiť šofér alebo vodič. No a to teda tá ďalšia zmena. Teda vodič musí ísť takou isto... rýchlosťou pred priechodom, aby bol súčasne, samozrejme, schopní rozoznať tieto signály chodca a prispôsobiť svoje správanie tak, aby predišiel kolízii s chodcom. Na to musí vodič, ktorý sa približuje k priechodu, jazdiť primeranou, dostatočne nízkou rýchlosťou, teraz citujem z dôvodovej správy, aby v prípade potreby na účely zabezpečenia prechodu chodca mohol pred ním zastaviť, hej. Zasa že čo to znamená? Už to teda nie je tých povolených 50 kilometrov v obci, ale teoreticky v podstate bude potrebné ísť možno pri niektorých priechodoch takmer krokom, hej, aby vodič dokázal v každom momente zastaviť a umožniť bezpečný priechod chodcovi. No, tento problém si paradoxne sám, uvedomuje sám aj navrhovateľ, pretože v dôvodovej správe sa píše teda k tejto zmene: „Uvedená zmena sa navrhuje s oddialenou účinnosťou z dôvodu potreby medializácie zmeny v správaní sa vodiča pred priechodom pre chodcov a ako aj z dôvodu zmeny prehodnotenia opodstatnenosti," a teraz počúvajte, „vysokého počtu priechodov pre chodcov, ktoré sú teda dnes v takom počte a na takých miestach, kde by uplatňovanie navrhovaného pravidla bolo v praxi častokrát sťažené." No, čiže inými slovami, to, čo teda sa úplne javí, že ten chodec si akoby pomohol...
===== prehodnotenia opodstatnenosti, a teraz počúvajte, vysokého počtu priechodov pre chodcov, ktoré sú teda dnes v takom počte a na takých miestach, kde by uplatňovanie navrhovaného pravidla bolo v praxi častokrát sťažené.
No čiže inými slovami to, čo teda sa úplne javí, že ten chodec si akoby pomohol nejakým spôsobom tou prednosťou, tak bude sa teda jednoducho prehodnocovať a pravdepodobne znižovať počet priechodov pre chodcov, lebo by vodiči mali vôbec problém to nové pravidlo jednoducho dodržiavať, hej, a zároveň aktuálny počet priechodov by znižoval plynulosť premávky.
Opakujem ešte raz, toto proste hovorí sám navrhovateľ. No a teraz taký ten výsledok tohto celého je, že ja si myslím, že nová úprava prinesie kopu problémov a riziká vodičom, lebo už proste budú musieť skutočne ešte, ešte dávať ešte väčší pozor a prispôsobovať tú rýchlosť, fakt ísť pomaly, ale prinesie problémy aj chodcom, ktorí môžu prísť o nejaký prechod a teda potom sa bude behať cez cestu kade-tade, hej? No a ono to má potom ešte jeden nový podľa mňa nebezpečný problém a teda že v podstate je to takmer absolútna prednosť chodca voči vozidlám, hej, to je jedna vec, toto bude mať ten chodec v hlave, ale, samozrejme, aj naďalej zostáva absolútna prednosť električky voči chodcovi. A ja si myslím, že toto je skutočne väčší problém, lebo po jednej stránke tomu vodi... tomu chodcovi dávame väčší priestor, väčšie, väčšiu ochranu, hej, a bude, hovorím, stále mu bude hrať v ušiach hudba, stále bude mať oči dole do telefónu a ešte aj oblečený tak, že nevidí. Nuž ale tá električka, proste tá, bohužiaľ, prednosť má stále. Takže tie veci idú akoby proti sebe.
No ako z toho von? Ja si myslím, že v tomto konkrétnom prípade je to rozumné riešenie jednoduché. Myslím si, že nebolo treba nič meniť na aktuálnych pravidlách pre priechody pre chodcov, myslím si, že to vcelku funguje, alebo teda ak by sme chceli tú situáciu skutočne vylepšiť, a o to by nám vždy malo ísť (rečník si odkašľal), pardon, čiže lepšie by bolo podľa mňa jemnou zmenou proste zmeniť zákon a teda nastaviť doňho tú potrebu kontaktu medzi vodičom a chodcom, či už akoby ukázanie rukou, ja neviem, bliknutie svetlami, alebo len obyčajný očný kontakt a kývnutie hlavy. Proste jednoducho dať do toho zákona, a majú to niektoré krajiny, že jednoducho aby proste komunikoval ten chodec na prechode s tým vodičom a jednoducho takto vlastne si teda povedali, páči sa, máš prednosť, bliknutie. Čiže jednoducho núti to vlastne aj toho chodca, a o to mi tu ide vlastne, aby dával pozor, hej, aby, aby proste sa tej premávke venoval, nielen zbadal zebru, povedal si, mám prednosť a išiel za každú cenu, hej?
No zároveň teda ak by sa vlastne nič nemenilo, tak potom sa, by sa nemalo stať to, čo sa tam v tom zákone navrhuje, že teda hrozí vlastne na druhej strane nejaké rušenie priechodov pre chodcov a následne teda častejšie prechádzanie chodcov mimo priechody. Takže toto, toto je tiež podľa mňa akoby zásadná vec, pretože skutočne tých chodcov akoby treba chrániť, tie priechody sú dôležité.
No to je jedna téma. Vidím to takto ja, možno to niekto vidí inak, ale chcel som, aby to tu zaznelo. A skutočne, možno to ešte poviem, že aj to, čo potrebujeme v spoločnosti, hej, že nevytvárať tie kategórie, ktoré idú na úkor, hej? Často sa to vidí, že cyklisti a chodci, teda cyklisti a vodiči. Tak toto je tiež také nejaké že búchanie si po stole, ja som chodec a ja mám teda tej prednosti strašne veľa a proste robí to nejaký protipól. Myslím si, že celá spoločnosť potrebujeme také, skôr také spájanie, nech je to akoby jednoduchšie. Čiže v tomto ten vzťah, že si vlastne akoby ukážu a nechávať to na takej tej skutočne nejakej zhode. No. Dobre.
A tá druhá vec, ono to aj pán minister veľmi krátko povedal, a toto je podľa mňa teda, že zásadná a z môjho pohľadu veľmi problematická vec je, a teraz zasa budem citovať: "Navrhuje sa obciam možnosť prejednávať formou objektívnej zodpovednosti aj prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti a porušenie iných pravidiel." Na základe zosumarizovaných požiadaviek samospráv ide o: a) teda je tam tá rýchlosť, obce budú môcť merať rýchlosť a dávať pokuty a potom teda budú môcť riešiť povinnosť zastaviť vozidlo na príkaz dopravnej značky stoj, daj prednosť v jazde alebo signál so znamením stoj. Hej? Potom b) zákaz otáčania, cúvania, zákaz, c) zákaz zastavenia alebo státia, d) prejazd cez železničné priecestie v čase, keď je to zakázané, e) zákaz vjazdu, zákaz odbočenia, alebo prikázaný smer jazdy, a po f) zákaz vchádzania na križovatku, ak vodičovi situácia nedovoľuje pokračovať za križovatkou v jazde tak, že by bol nútený zastaviť vozidlo na križovatke.
No a skúsim sa teda vlastne čo najlepšie vysvetliť vlastne teda, ako to ja vidím. Zasa a tým začnem, prosím. To, to keď čokoľvek budeme riešiť ďalej, samozrejme aj ja považujem dodržiavanie pravidiel cestnej premávky za veľmi dôležité vrátane, samozrejme, dodržiavania rýchlosti a v obci špeciálne. O tom nie je pochýb, to je jasné a to tu hovorím ako úplne prvé. Dobre. Rozumiem aj tomu lobingu alebo chceniu obcí, pre ktoré tieto možnosti, hej, prinesú zásadné príjmy do ich rozpočtov. Chápem, že to nejaká obec môže vnímať, že toto je cesta, ako z finančných problémov, že teda budú merať rýchlosť, kúpia si stacionárny radar, zadajú obecnej polícii, aby teda stála na tej stopke, aby ju kontrolovala, aby vyberala, okej. No. Dobre. Hovorím, chápem, chápem tento postoj. No. Ale aktuálne teda platí, že dohľad nad dodržiavaním pravidiel a bezpečnosťou na cestách máme štátnu, konkrétne teda dopravnú políciu. Samozrejme vrátane merania a pokutovania za prekročenú rýchlosť. Som presvedčený, že si robia svoju prácu, robia si ju dobre a mali by ju robiť aj naďalej. Podľa by to takto malo byť. Máme štátnu políciu, máme teda dopravnú políciu, ktorá meria rýchlosť, má na to kľudne stacionárne radary, nakupujú ich teraz viac ďalších, okej, majú, majú mobilné radary, proste skutočne toto, toto si myslím, že je správny stav, hej, že by to nemalo byť tak, že teraz dostane tritisíc obcí túto právomoc, že bude tu rýchlosť merať a plus tie ďalšie porušenia.
Jednoducho som presvedčený, že vodič, a teda všeobecne občan by sa nemal stať lovenou zverou, normálne takto to poviem, nemal by sa stať lovenou zverou, hej? Nemalo by to byť tak, že proste budú naňho číhať a budú ho pokutovať ešte aj obce. Mám na to jeden príklad, hej? Skúste si to kľudne overiť, kolegovia. Ja som zo Šúroviec a teraz zoberme si situáciu, že sa chcem dostať zo Šúroviec do Bojníc, hej? ZOO, zámok. Prečo som vybral práve túto trasu? Lebo je to presne sto kilometrov. Na tých sto kilometroch musíte prejsť cez 30 obcí. Cez tridsať obcí, hej, a, samozrejme, keď teda pôjdete po celom dni na zámku a teda po výlete, tak, samozrejme, tých 30 obcí musíte prejsť naspäť. To je 60 ďalších možností, kde teoreticky môže byť v každej obci ďalší radar, no a, samozrejme, však ešte tam môžu byť aj nejaké štátne, lebo aj štátna polícia si teda plní svoje úlohy a jednoducho tam vás môžu teda ešte, ešte ďalej, ďalej namerať. No a teda, aby to nebolo len, že teda niekto ide na výlet, ale samozrejme vnímajme, vnímajme aj to, že je kopu profesionálnych vodičov, hej, doručovateľské služby, zásobovanie, no proste čokoľvek, ktorí, samozrejme, nechodia len po diaľniciach, ale teda chodia po tých obciach a chodia tam každý deň, celý deň a proste akože fakt že odtiaľ-potiaľ. No a, ako som už povedal, že áno, pre obce by to bol vítaný zdroj príjmu a teda vnímam a počul som to, takže sa v podstate na to tešia, lebo to prinesie ďalšie zdroje, ale, prosím, toto nemôžeme takto vnímať, hej? Vyberanie pokút, to nie je žiadna tvorba nejakej novej ekonomickej hodnoty. Jednoducho to je proste fakt len ďalšia forma dane, poplatku, pokuty, čohokoľvek, proste ktorú, ktorú budú musieť platiť ľudia.
A treba ešte ďalšiu vec povedať, že toto, samozrejme, obce budú na to potrebovať nejakých ľudí, nejaké, nejaké prostriedky, jednoducho prinesie to nejakú byrokraciu. Majú aj ten zákon, samozrejme ukladá nejaké povinnosti, no a zasa proste nakoniec, vo finále si ten daňový poplatník ešte, samozrejme, bude musieť zaplatiť aj ďalšieho úradníka, lebo to, to prinesie proste zasa, zasa ďalších, ďalších úradníkov.
No a už je možno zaujímavé, že mestá a obce za toto lobujú práve vo volebný rok, to sa mi zdá dosť zvláštne, ale dobre, no čakal by som fakt, že budú skôr na strane občanov. Pozrime sa, sú krajiny, samozrejme, kde to, kde to funguje. Ja vidím príklady asi najviac z Čiech, proste kde sa inak presne toto stalo, hej? Radary sú na koncoch obcí, fakt pár metrov, pár desiatok metrov pred koncom tabule proste na rovných, na bezpečných úsekoch, jednoducho takéto radary bezpečnosť nezlepšujú, len kruto účtujú cez deň, v noci, proste nikto tam nie je, kilometer voľnej cesty, vidíte to, z kopca je to, bum, je tam radar a ten radar vám pošle pokutu aj za 55-kilometrovú rýchlosť, teda za prekročenie ozaj že minimálne. Fakt, mám tu, môžem ukázať takú pokutu som, zrovna mi jeden človek poslal, že takúto pokutu dostal.
Okej, rozumiem, niekto si môže povedať, že sa zastávam len hriešnikov, že však vlastne dobre, tak choďme podľa pravidiel a žiadna pokuta sa nikdy nestane. No dobre, hej? Môže sa to aj takto brať, ale pozrime sa aj na ďalší argument. Vlastne reálne tú právomoc akoby dostanú obecné polície, hej, v obciach, ktoré ich majú. A teraz ja sa pýtam, že čo budú robiť vlastne obecné polície, že teda či budú naďalej sa s plním nasadením, a vážim si, samozrejme, ich prácu, venovať udržiavaniu poriadku v obciach, či budú s plnou vážnosťou a možnosťami riešiť komplikované situácie v uliciach, či budú riešiť zlodejov v uliciach alebo v obchodoch, alebo či, bohužiaľ, budú po novom radšej číhať na nejakej stopke alebo riešiť nejaký zákaz do vjazdu nejakej dôležitej uličky v obci, do ktorej omylom odbočil človek z, ja neviem, iného okresu, neznalý miestnych pomerov, hej? Pričom ešte keď prídu teda na základňu, tak ešte ich šéf pochváli, že teda vybrali vlastne peniaze do rozpočtu, hej? To je ďalšia vec, že to sa stane, vieme. Vieme, ako to bude. Niekedy sa treba spýtať PMJ-čkárov, že či ich chváli šéf za to, že robia to, čo majú, hej, alebo či chce po nich, aby vybrali nejakú pokutu aj za, za niečo proste, čo by, čo neni akoby ich úlohou. Ale dobre.
No. A ja sa na to skúsim pozrieť ešte jedným pohľadom. Zas sa venujem tým peniazom, áno, vo finále o peniazoch je všetko vlastne v úvodzovkách, až v poslednom rade. A pozriem sa na to teda cez štát, takým tým veľkým pohľadom. Zoberieme si tento január, rok 2026, no a štát minul v januári o 153 miliónov eur viac ako vlani. O 153 miliónov, hej, za jeden, teda v porovnaní s januárom rok predtým. Na daniach však štát vybral o 31 miliónov menej, ako takto január rok predtým. Ja sa možno aj pána ministra spýtam, že ako je to možné, veď koalícia zvýšila všetky možné aj nemožné dane, vyrobila nové, zvýšila odvody, poplatky, pokuty, proste ako je vlastne možné, že za takéhoto stavu sa vlastne vybralo reálne menej, hej? No ja poviem vám, ako to je. Jednoducho zvyšovaním výšky daní, zvyšovaním množstva príkazov, zákazov, povinností, pokút a byrokracie jednoducho krajina neskvétá, tak to hovoria Česi. Proste jednoducho nie je to tak. Práve naopak, znižovaním slobody proste Slovensko upadá. Máme na to fakt už teda prípadovú štúdiu. Bohužiaľ, žijeme ju všetci, hej? Žijeme ju všetci, ukazujú to aj tvrdé, tvrdé dáta. No a proste vláda, koalícia, ktorá nevie nič iné, než pridávať nové regulácie, pokuty a orgány, ktoré môžu pokutovať, no to proste potom to tak vyzerá, hej? Skutočne že aj z tohto pohľadu sa, prosím, na to pozrime, že nie je to správna cesta. Zasa sa len vyrobí ďalší bič na občana, ďalší bič na ľudí, proste ďalší bič na ľudí, ktorý ozaj možno sa, ráno, fakt tak pôjdu 61, ponáhľajú sa do roboty, čokoľvek proste, jednoducho zasa to len bude ďalší výber pokút a nefunguje to. Tie skúsenosti proste nie sú dobré. Ten, ten prínos tých statických radarov proste možno nejaký je, ale je hlboko proste vyvážený alebo znevážený týmito všetkými problémami, ktoré to následne spôsobí.
Fakt si myslím, že bolo by dobré zísť z kratšej cesty, hej, buď ten zákon teda stiahnuť, ako som navrhol a verím, že si to pán spravodajca zapísal, alebo teda skutočne upraviť v druhom čítaní, akokoľvek máte, máte, koalícia, všetky tie možnosti a teda doniesť, aby ten zákon skutočne ľuďom pomáhal, a nie aby im škodil. Akože okej, hovorím, sú v ňom aj rozumné, zmysluplné veci, ale tieto spomínané veci ho robia fakt zlým a nepodporiteľným zákonom.
No a ešte možno jednu poznámku stihnem. Nerozumiem takisto takej tej...
===== A nie aby im škodil. Akože okej, hovorím, sú v ňom aj rozumné, zmysluplné veci, ale tieto spomínané veci ho robia fakt zlým a nepodporiteľným zákonom.
No a ešte možno jednu poznámku stihnem. Nerozumiem takisto takej tej dichotómií, dvojtvárnosti predloženého zákona, ktorý bežným občanom, bežným vodičom, ale teda často aj spolujazdcom aj tam sú, aj takéto veci sú v tom zákone, pravidlá proste robí zložitejšie a, a teda prísnejšie. Hej, ale zároveň sa akoby celým tým zákonom vlastne na viacerých miestach alebo na x miestach proste vozidlám s právom prednostnej jazdy pravidlá zjemňujú, zjednodušujú, pridávajú sa, pridávajú sa ďalšie výnimky, a toto je zasa ten istý prístup, ako som to hovoril na začiatku. Zasa v spoločnosti vytvárame dve skupiny ľudí. Jeden, ktorému a naložme mu a vytvorme mu ďalšie pravidlá, urobme mu život zložitejší a dajme mu pokutu v každej druhej dedine, a potom zasa teda vozidlám s právom prednostnej jazdy, častokrát je to oprávnené, ale proste častokrát zasa majú výhody aj ktoré by mať nemuseli. Hej? Fakt tam zákon pridáva aj výhody, ktoré by mať nemuseli. A to, samozrejme, zasa má aj nejakú tú ďalšiu následnosť, že proste človek takto zvyknutý, ktorý teda počas svojej práce jazdí na vozidle sa takouto prednosťou, proste často má takú tú nie tendenciu aj nechcenú, prenášať si to vlastne aj do tej bežnej, bežnej premávky, a jednoducho fakt, to podľa mňa to nie je dobré. Fakt, zase raz, buďme jedna spoločnosť, jedna chápajúca sa spoločnosť. Nie na jednej strane bohovia, čo môžu všetko a na druhej strane proste obyčajní ľudia, ktorí, na ktorých proste poľuje nielen štát, ale teraz po novom na nich budú poľovať ešte aj tie obce.
No, asi toľko. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Bavme sa, diskutujme sa, určite je to potrebné. Zasa, presne to ale nemôže to takto fungovať. Nemôžeme si povedať, že svet je biely alebo čierny, že žiadne ale neexistuje. Akože ten svet je farebný a ja budem prvý hovoriť to, že je farebný a že musíme sa o tom baviť, že to má rôzne odtiene, že treba pozerať každú štatistiku, ktorá akokoľvek hrozivo vyzerá, ju treba rozmeniť na drobné, pozrieť sa na tie všetky fakty a bavme sa, bavme sa, bavme sa, ja budem rád a asi toľko ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, aj ja len chvíľu. Skutočne, že v Európskej únii aj na Slovensku je stále viac byrokracie. Proste, to je fakt, aj na to sú výskumy, hej? V Európe, ale aj na Slovensku a špeciálne nám stále rastú dane, hej a výsledok je ten, že máme stále nižší hospodársky rast. Slovensko budeme mať tento rok nulu, Európa málo, hej, ale výsledok je, že proste stále vyrábame aj na úrovni únie, aj na úrovni nás, stále nové byrokratické pravidlá a proste stále sa tie dane zvyšujú. Ja viem, že najlepšie by bolo proste sedieť tam a nevystúpiť, lebo to, čo chcem hovoriť, proste, áno, dievčatá už teraz na mňa pozerajú akože škaredo, hej, ale a budem musieť použiť to ale ako hovorila aj Beáta, ale proste treba to, treba, lebo ja som vždy v prvom rade skutočne za tú rovnosť odmeňovania, jednoznačne. Vždy som to tak robil, aj keď ja som bol v pozícii zamestnávateľa, ale proste jednoducho, nie je ten problém skutočne taký a hlavne sa prirodzene zmenšuje, veď začnime tu sebou, aká je platová diskriminácia žien v parlamente? Nulová. Nula. Máme absolútne rovnaký plat. Máme? Máme, hej? Ale dobre, stojím tu kvôli inému, chcem, aby tu zaznel, minule som sa bavil s jedným podnikateľom, hej? Podnikateľ zamestnáva, tvorí hodnoty, platí dane. Proste hovorí, že proste už má má plné zuby toho, keď ho stále niekto obviňuje z diskriminácie žien. Hovorí mi, proste, veď do kelu, že keby som mohol zamestnávať za menšie peniaze ženy, tak čo spravím? Prepustím tých drahších mužov, zamestnám len ženy a ušetrím, budem mať nižšie nižšie náklady. Proste, jednoducho, ale a proste ten trh, ten svet, jednoducho ono to fakt smeruje k tomu, že tie rozdiely sú stále menšie. Boli v minulosti, môžu byť aj dnes, ako ja nehovorím, že nie, to o tomto nie je to moje vystúpenie, ale je to o tom, že sa to prirodzene zmenšuje a jednoducho tento zákon fakt nám spôsobí viacej problémov ako ako toho prínosu. Rozumiem, Európska smernica, jedného dňa ju budeme musieť aplikovať, ale fakt to nie je o to, však ono to ono to dobre znie, aj ja podpisujem, samozrejme, že tá rovnosť má byť, len potom už idú tie ale, ale je to zákon, ale vytvoril nejaké pravidlá a vytvoril nejaké povinnosti, v prvom rade teda nejaké byrokratické, hej, niečo budú musieť tie spoločnosti deklarovať, posúvať, niekto to bude musieť kontrolovať. To sú zasa ďalšie náklady, zas bude treba zvýšiť dane, aby sme zaplatili toho človeka, proste, ktorý to bude kontrolovať a samozrejme vždy sú tam aj nejaké sankcie. To je proste zasa, zasa ďalšia vec, akože skutočne, že a potom ešte podľa mňa máme ten problém je práve, že sa strašne sa spoločnosť delíme. Úplne že, že teraz na mužov a na ženy a na diskrimináciu, nediskrimináciu a proste pravicu, ľavicu a čo ja viem aké pohľady. Aj toto, akože ja keď sa fakt rozprávam s tými zamestnávateľmi a myslím tým aj zamestnávateľmi, hej, podnikateľmi a myslím tým rovnako aj podnikateľky, proste oni fakt rozprávajú to, že oni chcú fungovať, chcú pracovať a oni chcú zamestnať proste to to najlepšie, čo môžu, hej? A proste dávajú najviac ako vedia a rovnako proste, ja len toto aspoň jediné a už skončím, hej? Nie je to tak, že tým cieľom toho podnikateľa už vôbec nie priamym a ani ani nejakým nepriamym, nie je to zaplatiť proste žene menej. Proste nie je, proste chcem, aby to tu zaznelo aj napriek tomu, že dievčatá ma možno nepozdravia teraz, keď pôjdeme na víkend. Dúfam, že áno, hej, ale fakt toto nie je o tom. Ja som takisto proste zamestnával, takisto som proste zamestnával ľudí, pozeral som na schopnosti, pozeral som jednoducho na čokoľvek, ale nie na to, že teraz idem niekomu dať menší plat. Proste nie a ono je to také, že jasné, že tie rozdiely nejaké sú, veď aj tie tie čísla, ktoré tu aj Beáta hovorila, oni však áno, keď zoberiete tie štatistiky sú. Len vždy sa treba pozrieť na to hlbšie, čo tu prezentoval Jozef Hajko, čo sú teda výskumy INESS-u, že ono to má samozrejme všetko nejaké ďalšie následnosti a keď to rozmeníme na tie drobné, keď skutočne sa tu budeme baviť o faktoch, nie o pocitoch, hej? O faktoch, tak veľké množstvo toho zásadného rozdielu, tých 18 %, ako keď zoberiete, že platy mužov a platy žien, proste odídu. Zrazu tam zistíme, že je to fakt jednociferné malé číslo toho skutočného nejakého rozdielu a ja som presvedčený, že aj ten sa jednoducho časom zníži, pretože podnikateľ, ktorý bude, čo, šovinista alebo ako ho nazvať, proste, že bude fakt preferovať mužov, tak bude, jemu bude zle, pretože namiesto najlepšieho zamestnanca, zamestná ho podľa nejakého takého škaredého kritéria a on bude menej konkurencieschopný. O tomto to je, ak budeme podporovať ekonomiku a konkurencieschopnosť, veľa z tých problémov, ktoré existovali a do nejakej miery existujú, proste sa budú stále zmenšovať. Toto je to, čo sa ja to budem vždy snažiť rozprávať, vždy. Aj keď mi to prinesie zamračené pohľady aj od kolegov momentálne z opozície. Veľmi pekne ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Kolega Jožko Hajko, ďakujem za tvoje vystúpenie. Bolo založené na faktoch. To je kľúčové. Aj ja, a to hovorím úplne hneď na začiatok môjho príspevku, som jednoznačne za rovnaké odmeňovanie za rovnakú prácu, o tom nemôže pochýb, hej. Ale rovnako ako si hovoril, skutočne tie rozdiely v minulosti boli a existovali, ale aj zároveň je fakt, že sa postupom času skutočne zmenšujú, ten problém sa prirodzene tým vývojom sveta zmenšuje a dnes nie je zásadný, fakt nie je zásadný. A treba mať preto na pamäti, že každý zákon, ktorý prijímame, každý jeden zákon prináša skutočne nové povinnosti, novú byrokraciu, ale novú kontrolnú činnosť samozrejme. To sú inak aj nové náklady štátu a proste aj sankcie, hej. A toto všetko zasa jasne poškodí podnikateľské prostredie na Slovensku, poškodí. No a dnes mám pocit, že pomaly už najväčším stereotypom čelia podnikatelia, podnikateľky, zamestnávatelia, zamestnávateľky, že jednoducho, že oni sú nejakí tí zlí a už už mám pocit, že im treba akoby najviac pomáhať. Jednoducho Slovensko dnes najviac potrebuje pomôcť našej ekonomike. Ak pomôžeme ekonomike, pomôžeme všetkým, ktorí sú v nej zamestnaní, mužom, ženám, všetkým. No a to lepšie podnikateľské prostredie samozrejme pomôže viacej aj celej Európskej únii, lebo to je to, o čo tu dneska hráme, aby sme proste neprehrali ten, ten, ten ekonomický a druhá vec je aj vojenský súboj proste s ostatnými blokmi, aby sme boli jednoducho funkční. Čiže, majme, prosím, skutočne aj toto na pamäti. A končím zasa s tým, že ale áno, samozrejme, ja som prvý kto hovorí, aby za rovnakú prácu bolo rovnaké odmeňovanie. A poviem potom aj viacej. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci. Ďakujem všetkým kolegom za reakcie. No, ja to vidím tak, že preto som aj povedal, že som rád, že to skrátené legislatívne konanie vlastne sa teda zrušilo a máme dosť štandardný priestor. O tomto je parlament. Áno, veď je normálne mať aj rôzne názory. Tu je presne to plénum, tá pôda, kde sa má o tom diskutovať, kde máme jeden druhého presviedčať. A presne o tom to je podľa mňa táto rozprava. Je slušná, je vecná, je odborná a jednoducho jej výsledkom budú určite námety, ktoré možno pán minister, možno niekto ďalší prenesie do pozmeňovákov a proste výsledkom bude lepší zákon. Takto nejak si to ja predstavujem, takto nejak by to malo byť. No, čo sa týka aj tých daní, jednoznačne proste nemalo by sa to miešať, to ja zopakujem, za tým si stojím. Proste tá dépeháčka by mala byť rovnaká. Absolútne súhlasím, že ten pokus v decembri, áno, ono to bolo na 19, že by tam bolo zostalo nejaké zvýhodnenie, to je samozrejme pravda. A zároveň bolo to na poslednú chvíľu. Čiže celé to nebolo nijak štandardné. Samozrejme, nie je normálne, aby proste sa v polovici decembra dozvedali firmy, akékoľvek, či sociálne podniky, či obce, či ktokoľvek o pravidlách, že sa zmenia vlastne v priebehu dvoch týždňov. Toto samozrejme ten proces sa chváliť nijak nedá, hej. Ale tak aj to by mohlo byť dobré a zrovna, myslím, že pán minister to v celku akoby dodržiava, že treba vytvárať ten priestor na štandardnú legislatívnu robotu, v štandardných termínoch, v štandardných procesoch a potom je výsledok lepší zákon, ktorý vlastne potom je lepší pre všetkých, bez ohľadu na to, koho volia. Ďakujem pekne ešte raz všetkým.

Ďakujem pekne za slovo, vážení pán predsedajúci, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia. Skúsim teda aj ja k sociálnym podnikom, skôr sa budem venovať takej tej ekonomickej časti, pretože na to samotných sociálnych podnikov, tu máme viacej odborníkov, ktorí to povedia oveľa lepšie ako by som to povedal ja. Poviem najprv jedna vec, ktorá je problém aj v tejto oblasti a to je ten rezortizmus, hej? To je tých 17 miliónov, ktoré spomínal kolega Vlado Ledecký, že proste sa vyhodia do vetra. Ja poviem, že sa ukradnú. Normálne sa ukradnú. To proste, že 200 ľudí, keby hneď bolo vyškolených za 17 miliónov, to je proste krádež roka, storočia, desaťročia, ťažko povedať, ale problém je ten, že pán minister kývne plecami, on povie, toto nie je u neho. Nie je u neho, má pravdu, ale proste takto to nemôže byť, proste to sú peniaze, ktoré mohli v jeho rezorte poslúžiť oveľa lepšie, než tak ako to poslúžia teraz, hej? Čiže problém Slovenska je rezortizmus. To je jedna vec, no ale teraz poďme k tej DPH-čke. Sociálne podniky, samozrejme, majú svoj význam, majú svoj zákon, zamestnávajú okolo 9-tisíc ľudí, teraz sme s pánom ministrom pozerali presne tie čísla, ale treba pozerať aj na to, že tu máme ďalších 350-tisíc firiem oproti teda cca 600 sociálnym podnikom. Treba pozerať proste vždy na akoby ten celý pohľad. Máme sociálny rezort, ktorý skutočne slúži na pomoc sociálne odkázaným, respektíve všetkým, ktorí to potrebujú, hej? V tomto prípade aj sociálne podniky, čiže je úplne správne, že máme zákon. Ja som presvedčený, že je aj úplne správne, že sa teraz precizuje a že sa teda robí tak, aby bol účinnejší a efektívnejší, to je všetko v poriadku, hej? O tom je sociálna oblasť, ale zároveň som presvedčený, že mal a malo by to byť tak, že dane, všeobecne dane, proste je to neurčená platba, ktorú teda štát vlastne vyzberáva od ľudí, od firiem, od všetkých, finančné prostriedky, ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako nás, ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už tak...
===== ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už teda dostanem k DPH, že jednoducho nie je správne, dlhodobo nie je správne, veď to nie je problém, ktorý vznikol že teraz, on sa len zväčšil teraz, nie je správne, aby súčasťou výhod sociálnych podnikov bola nižšia DPH. Správne riešenie by bola rovnaká sadzba, resp. rovnaké sadzby DPH, ako sú kompletne v celej ďalšej ekonomike. Proste takto by to jednoducho malo byť. Prečo? Preto, že za a) sociálne podniky majú svoj set výhod, hovorím furt to budem opakovať proste správnych výhod, ktoré sú popísané v tej sociálnej oblasti v ich zákone a ktoré teda iné firmy nemajú, ktoré teda nemusia zamestnávať napríklad znevýhodnených, ale jednoducho v tomto to má byť vyrovnané. Prečo? Pretože zasa, veď tu máme prípadovú štúdiu, zasa použijem slová kolegu Ledeckého, veď keď tá firma šije nejaké odevy, uniformy, čokoľvek, nie je normálne, aby ste si subdodávku kúpili za 23 % a potom ste to predali za 5 % DPH a vlastne ten váš zisk bol vlastne to, že ste teda od štátu dostali vrátku. Poviem to ešte inak a to krivilo celú tú, celé proste súťaže, verejné obstarávanie. Nemôžte byť sociálny podnik, ktorý bude dodávať napríklad kancelársku výpočtovú techniku a proste nakupujete počítače s DPH 23 % a proste predávate ich s 5 %. To jednoducho toto za prvé nie je správne, pretože to kvôli potenciálnym 600 podnikom kriví, kriví ekonomickú situáciu, kriví konkurenčné podmienky pre ďalších 350 tis. podnikov, ktoré sú aktívne v našej ekonomike. Takže toto sú veci, ktoré jednoducho by nemali byť. Ono je to výhoda, ktorá je, dala by sa kľudne povedať, že nekalá. Je to niečo, čo viacej vo finále poškodí, ako pomôže. A zasa sa obrátim na slová kolegu Ledeckého. Seriózne sociálne podniky toto povedia. Im to vôbec spôsobuje akoby tiež problémy. Ja som presvedčený, že tie podniky by bez tejto výhody dokázali fungovať s rozumným setom výhod v sociálnej oblasti, to sú tie ich, kde vlastne je ich oblasť, dokázali by fungovať a zároveň jednoducho by sme vyčistili zasa nejaké proste to nerovné pole pôsobnosti. Toto inak je, ten problém vlastne začal už keď bola 10 % DPH a 20 %. Už tam to bolo, nech poviem tú históriu trošku, ale zároveň to znenie zákona o DPH bolo také, že jednoducho dala sa táto výhoda použiť len pre akoby neplatcov DPH. To znamená iný sociálny podnik, resp. obce alebo konečný spotrebiteľ. A tá zmena, ktorá to akože tento problém ešte zväčšila, bola vlastne k 1.7.2024, kedy sa do zákona napísalo, áno, tam skutočne to aj únia posudzovala a proste to znenie bolo také, že by sa to malo z hľadiska teda nejakej zase tej rovnosti súťaže z tohto pohľadu dať, že teda môžu tú svoju výhodu používať proste v celej svojej činnosti, alebo skôr teda musia už potom. To bolo 20, 10. To je ešte taký ten rozdiel, povedzme že menší. No ale tým, že sa vlastne základná sadzba zmenila na 23 % a zvýhodnená na 5 %, no tak sa to dostalo už do skutočne tejto absurdnej situácie, kedy je to jednoducho neudržateľné. Ale toto skutočne len ukazuje vlastne, že ten problém, jeho následky sa len zväčšili, ale ten problém je tu stále ten jeden a ten istý a ja to zopakujem ešte raz, že daňový systém, dane nemajú slúžiť vlastne na suplovanie, alebo na zvýrazňovanie alebo proste na sociálne výhody. To je to vlastne, čo stále ako Saska hovoríme, dane majú byť jasné, jednoduché a následne to, že sa vlastne všetci ľudia, firmy vyzbierame, tak následne potom prerozdelenie v štátnom rozpočte, tam už to má pomáhať. Aj tá celá DPH, keď sa na ňu pozriem, veď sociálne podniky, nech ten problém tu vnímame akokoľvek pálčivo teraz, stále je to hovorím len 600 podnikov, ale keď sa pozrieme na sú DPH a na tie rôzne sadzby a výnimky, výnimky z výnimiek, to čo sa proste výrazne zvýraznilo počas tejto vlády, tak toto je inak problém aj v celom tom výbere tej DPH a ja to poviem, lebo to súvisí vlastne zase so sociálnymi vecami. Zoberme si, že je rok 2024, predvlani a 2025, vlani. Vlani klesol, na základe toho, že tá DPH za jedno vyššia sadzba, za druhé väčší chaos, klesla efektivita výberu tak, že keby bola aspoň taká ako v 2024, tak nemuselo mať Slovensko 23 % základnú sadzbu, ale 22 %. Inými slovami, asi 500 mil. sa zasa stratilo. A prečo 500 mil.? Pretože tie mohli prísť do štátneho rozpočtu a mohli pomáhať proste potom aj v tej sociálnej oblasti, aj vo všetkých ostatných. Takže to, že tu by bolo dobré, keby bola tá sadzba 23 % DPH má ešte ďalšie následnosti v tom, že viete, koľko byrokracie by odišlo? Aj teraz, keď ministerstvo financií, teda nepodarilo sa im v decembri presadiť, aby teda bola 23 % DPH, nepodarilo sa, tak teraz sa hľadajú cesty, že ako vlastne ju dať, tých 23 % a teda hľadať nejaký set kritérií, aby teda sa potom tým sociálnym podnikom, ktoré ich splnia, nejak to akoby dávalo tou formou sociálnej nejakej pomoci, už teda z ministerstva sociálnych vecí, tak akože OK. Už to teda bude ten systém rozumnejší, ale zas je to kopa byrokracie. Som presvedčený, že by to bolo lepšie bez toho celého. A to isté by inak fungovalo aj v ekonomike. Najlepšie riešenie by bolo, keby sme mali jednu sadzbu DPH. Jednoduchú, efektívnu, bez výnimiek, boli by tam tri výhody. Za jedno by ľudia zaplatili menej, lebo však s nižšou sadzbou DPH by ste zaplatili vo finále menej. Za druhé by štát získal rovnako, pretože efektivita by bola vyššia a dalo by sa aj efektívnejšie bojovať s podvodníkmi. A ten tretí benefit by bol, že podvodníci by mali menej. A to je benefit aj pre štát, lebo ten podvodník je potom, proste robí aj štátu zle a to je benefit aj pre občanov, lebo podvodník, ktorý je slabší a má menej peňazí, tak menej škodí aj občanom, aj celej spoločnosti. Čiže toto sú veci, ktoré som chcel povedať. Zároveň ešte chcem, aby sme len nekritizovali, poďakovať pánovi ministrovi, že teda pochopili, že stiahlo sa to skrátené legislatívne konanie, že nakoniec je priestor, aby sa aj tento zákon doladil, aby sa teda hádam nejak čo najlepšie doladila aj tá DPH a aby vlastne vo finále tú v apríli bol prijatý čo najlepší zákon, ktorý skutočne tej sociálnej časti slovenskej ekonomiky viac pomôže ako poškodí a bude to na prospech vlastne vo finále celej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, vážení pán predsedajúci, vážení pán minister, kolegyne, kolegovia. Skúsim teda aj ja k sociálnym podnikom, skôr sa budem venovať takej tej ekonomickej časti, pretože na to samotných sociálnych podnikov, tu máme viacej odborníkov, ktorí to povedia oveľa lepšie ako by som to povedal ja. Poviem najprv jedna vec, ktorá je problém aj v tejto oblasti a to je ten rezortizmus, hej? To je tých 17 miliónov, ktoré spomínal kolega Vlado Ledecký, že proste sa vyhodia do vetra. Ja poviem, že sa ukradnú. Normálne sa ukradnú. To proste, že 200 ľudí, keby hneď bolo vyškolených za 17 miliónov, to je proste krádež roka, storočia, desaťročia, ťažko povedať, ale problém je ten, že pán minister kývne plecami, on povie, toto nie je u neho. Nie je u neho, má pravdu, ale proste takto to nemôže byť, proste to sú peniaze, ktoré mohli v jeho rezorte poslúžiť oveľa lepšie, než tak ako to poslúžia teraz, hej? Čiže problém Slovenska je rezortizmus. To je jedna vec, no ale teraz poďme k tej DPH-čke. Sociálne podniky, samozrejme, majú svoj význam, majú svoj zákon, zamestnávajú okolo 9-tisíc ľudí, teraz sme s pánom ministrom pozerali presne tie čísla, ale treba pozerať aj na to, že tu máme ďalších 350-tisíc firiem oproti teda cca 600 sociálnym podnikom. Treba pozerať proste vždy na akoby ten celý pohľad. Máme sociálny rezort, ktorý skutočne slúži na pomoc sociálne odkázaným, respektíve všetkým, ktorí to potrebujú, hej? V tomto prípade aj sociálne podniky, čiže je úplne správne, že máme zákon. Ja som presvedčený, že je aj úplne správne, že sa teraz precizuje a že sa teda robí tak, aby bol účinnejší a efektívnejší, to je všetko v poriadku, hej? O tom je sociálna oblasť, ale zároveň som presvedčený, že mal a malo by to byť tak, že dane, všeobecne dane, proste je to neurčená platba, ktorú teda štát vlastne vyzberáva od ľudí, od firiem, od všetkých, finančné prostriedky, ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako nás, ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už tak...
===== ktoré idú do štátneho rozpočtu, následne sú rozdelené medzi jednotlivé rezorty, napríklad aj do sociálnych vecí a potom pomáhajú. Dane v tom prvom kroku ich výberu nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Nemajú slúžiť ako sociálny nástroj. Preto som ja presvedčený, že keď sa už teda dostanem k DPH, že jednoducho nie je správne, dlhodobo nie je správne, veď to nie je problém, ktorý vznikol že teraz, on sa len zväčšil teraz, nie je správne, aby súčasťou výhod sociálnych podnikov bola nižšia DPH. Správne riešenie by bola rovnaká sadzba, resp. rovnaké sadzby DPH, ako sú kompletne v celej ďalšej ekonomike. Proste takto by to jednoducho malo byť. Prečo? Preto, že za a) sociálne podniky majú svoj set výhod, hovorím furt to budem opakovať proste správnych výhod, ktoré sú popísané v tej sociálnej oblasti v ich zákone a ktoré teda iné firmy nemajú, ktoré teda nemusia zamestnávať napríklad znevýhodnených, ale jednoducho v tomto to má byť vyrovnané. Prečo? Pretože zasa, veď tu máme prípadovú štúdiu, zasa použijem slová kolegu Ledeckého, veď keď tá firma šije nejaké odevy, uniformy, čokoľvek, nie je normálne, aby ste si subdodávku kúpili za 23 % a potom ste to predali za 5 % DPH a vlastne ten váš zisk bol vlastne to, že ste teda od štátu dostali vrátku. Poviem to ešte inak a to krivilo celú tú, celé proste súťaže, verejné obstarávanie. Nemôžte byť sociálny podnik, ktorý bude dodávať napríklad kancelársku výpočtovú techniku a proste nakupujete počítače s DPH 23 % a proste predávate ich s 5 %. To jednoducho toto za prvé nie je správne, pretože to kvôli potenciálnym 600 podnikom kriví, kriví ekonomickú situáciu, kriví konkurenčné podmienky pre ďalších 350 tis. podnikov, ktoré sú aktívne v našej ekonomike. Takže toto sú veci, ktoré jednoducho by nemali byť. Ono je to výhoda, ktorá je, dala by sa kľudne povedať, že nekalá. Je to niečo, čo viacej vo finále poškodí, ako pomôže. A zasa sa obrátim na slová kolegu Ledeckého. Seriózne sociálne podniky toto povedia. Im to vôbec spôsobuje akoby tiež problémy. Ja som presvedčený, že tie podniky by bez tejto výhody dokázali fungovať s rozumným setom výhod v sociálnej oblasti, to sú tie ich, kde vlastne je ich oblasť, dokázali by fungovať a zároveň jednoducho by sme vyčistili zasa nejaké proste to nerovné pole pôsobnosti. Toto inak je, ten problém vlastne začal už keď bola 10 % DPH a 20 %. Už tam to bolo, nech poviem tú históriu trošku, ale zároveň to znenie zákona o DPH bolo také, že jednoducho dala sa táto výhoda použiť len pre akoby neplatcov DPH. To znamená iný sociálny podnik, resp. obce alebo konečný spotrebiteľ. A tá zmena, ktorá to akože tento problém ešte zväčšila, bola vlastne k 1.7.2024, kedy sa do zákona napísalo, áno, tam skutočne to aj únia posudzovala a proste to znenie bolo také, že by sa to malo z hľadiska teda nejakej zase tej rovnosti súťaže z tohto pohľadu dať, že teda môžu tú svoju výhodu používať proste v celej svojej činnosti, alebo skôr teda musia už potom. To bolo 20, 10. To je ešte taký ten rozdiel, povedzme že menší. No ale tým, že sa vlastne základná sadzba zmenila na 23 % a zvýhodnená na 5 %, no tak sa to dostalo už do skutočne tejto absurdnej situácie, kedy je to jednoducho neudržateľné. Ale toto skutočne len ukazuje vlastne, že ten problém, jeho následky sa len zväčšili, ale ten problém je tu stále ten jeden a ten istý a ja to zopakujem ešte raz, že daňový systém, dane nemajú slúžiť vlastne na suplovanie, alebo na zvýrazňovanie alebo proste na sociálne výhody. To je to vlastne, čo stále ako Saska hovoríme, dane majú byť jasné, jednoduché a následne to, že sa vlastne všetci ľudia, firmy vyzbierame, tak následne potom prerozdelenie v štátnom rozpočte, tam už to má pomáhať. Aj tá celá DPH, keď sa na ňu pozriem, veď sociálne podniky, nech ten problém tu vnímame akokoľvek pálčivo teraz, stále je to hovorím len 600 podnikov, ale keď sa pozrieme na sú DPH a na tie rôzne sadzby a výnimky, výnimky z výnimiek, to čo sa proste výrazne zvýraznilo počas tejto vlády, tak toto je inak problém aj v celom tom výbere tej DPH a ja to poviem, lebo to súvisí vlastne zase so sociálnymi vecami. Zoberme si, že je rok 2024, predvlani a 2025, vlani. Vlani klesol, na základe toho, že tá DPH za jedno vyššia sadzba, za druhé väčší chaos, klesla efektivita výberu tak, že keby bola aspoň taká ako v 2024, tak nemuselo mať Slovensko 23 % základnú sadzbu, ale 22 %. Inými slovami, asi 500 mil. sa zasa stratilo. A prečo 500 mil.? Pretože tie mohli prísť do štátneho rozpočtu a mohli pomáhať proste potom aj v tej sociálnej oblasti, aj vo všetkých ostatných. Takže to, že tu by bolo dobré, keby bola tá sadzba 23 % DPH má ešte ďalšie následnosti v tom, že viete, koľko byrokracie by odišlo? Aj teraz, keď ministerstvo financií, teda nepodarilo sa im v decembri presadiť, aby teda bola 23 % DPH, nepodarilo sa, tak teraz sa hľadajú cesty, že ako vlastne ju dať, tých 23 % a teda hľadať nejaký set kritérií, aby teda sa potom tým sociálnym podnikom, ktoré ich splnia, nejak to akoby dávalo tou formou sociálnej nejakej pomoci, už teda z ministerstva sociálnych vecí, tak akože OK. Už to teda bude ten systém rozumnejší, ale zas je to kopa byrokracie. Som presvedčený, že by to bolo lepšie bez toho celého. A to isté by inak fungovalo aj v ekonomike. Najlepšie riešenie by bolo, keby sme mali jednu sadzbu DPH. Jednoduchú, efektívnu, bez výnimiek, boli by tam tri výhody. Za jedno by ľudia zaplatili menej, lebo však s nižšou sadzbou DPH by ste zaplatili vo finále menej. Za druhé by štát získal rovnako, pretože efektivita by bola vyššia a dalo by sa aj efektívnejšie bojovať s podvodníkmi. A ten tretí benefit by bol, že podvodníci by mali menej. A to je benefit aj pre štát, lebo ten podvodník je potom, proste robí aj štátu zle a to je benefit aj pre občanov, lebo podvodník, ktorý je slabší a má menej peňazí, tak menej škodí aj občanom, aj celej spoločnosti. Čiže toto sú veci, ktoré som chcel povedať. Zároveň ešte chcem, aby sme len nekritizovali, poďakovať pánovi ministrovi, že teda pochopili, že stiahlo sa to skrátené legislatívne konanie, že nakoniec je priestor, aby sa aj tento zákon doladil, aby sa teda hádam nejak čo najlepšie doladila aj tá DPH a aby vlastne vo finále tú v apríli bol prijatý čo najlepší zákon, ktorý skutočne tej sociálnej časti slovenskej ekonomiky viac pomôže ako poškodí a bude to na prospech vlastne vo finále celej spoločnosti. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolega Vlado Ledecký, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Myslím si, že je naprosto jasné, že ty si tým nestorom sociálnych podnikov. Pamätáš si tie neúspešné sociálne podniky pani Tomanovej. Pamätáš si tvorbu nového zákona v roku 2018. Pamätáš ti tú realitu, pretože skutočne si mal sociálny podnik v svojej obci a myslím si, že je dobré, že tu proste hovoríš všetky tie skúsenosti, aj tie dobré, aj zlé, aj teda hodnotíš aktuálny zákon. Ja sa na to pozriem v tých pár minútach, pár sekundách trochu z toho ekonomického pohľadu, lebo vidíme, čo tu vlastne dneska máme a aj ty si čas prejavu venoval vlastne tej dépeháčke.
Ja som presvedčený, že sociálne podniky majú svoju veľkú úlohu, že majú mať, však majú svoj zákon, majú tam z veľkej časti správny sek svojich výhod, ale to, že tá výhoda zasahuje vlastne aj do daňovej oblasti, že majú zvýhodnenú a teda že extrémne, hej, päť oproti dvadsaťtri dépeháčku, tak to je tu presne ten exemplárny dôvod, že takto to byť nemá a jednoducho daňový systém má slúžiť na výber daní a sociálny systém má slúžiť, áno, napríklad aj na pomoc sociálnym podnikom, aby plnili svoju sociálnu funkciu, nenahraditeľnú a dôležitú. Ale jednoducho dávať do toho tú dépeháčku je skutočne problém.
Ono tu bol vlastne v decembri pokus, a ja to poviem z toho ekonomického pohľadu, ten úplne správny, akože sociálne podniky nemajú čo mať žiadne daňové zvýhodnenie. Proste má tam byť 23-percentná DPH, tak ako všade inde, resp. 5-percentná pri tovaroch, kde je 5-percentná, keď už teda máme takéto sadzby, ale jednoducho to robí viac zla ako dobra. Proste celé to, čo majú mať a oprávnene výhodu sociálne podniky, má generovať skutočne ten sociálny systém, nie daňový. Takže z tohto pohľadu a ja to, ja to poviem bližšie v ústnej rozpra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
No, ja by som povedal, že áno, toto je krok správnym smerom, toto je skutočne pozmeňovák, ktorý vieme podporiť. Možno by som ešte doplnil pána spravodajcu, že teda s tým súvisí stiahnutie toho pôvodného pozmeňujúceho návrhu, ktorý predložil pán poslanec Zdenko Svoboda, aby to teda bolo všetkým jasné.
No a ďalšia vec, ja sa len trošku vrátim, lebo ako je vidieť, ako sa tu vlastne zasa tvoria zákony. Rozumiem, samozrejme, 600 sociálnych podnikov je veľmi dôležitou súčasťou ekonomiky, ale inak len sme my už tu všetci zabudli, že tu máme zákon, ktorý sa týka 250-tisíc podnikov platiacich DPH, lebo všetky tieto podniky práve týmto prijímaným zákonom budú musieť povinne od 1. 1. 2027 prejsť na elektronickú faktúru, hej? Že toto je to, že my sme sa vlastne tou rozpravou úplne takto posunuli a odchádza ten pôvodný zmysel. A tu, samozrejme, tieto podniky tiež sú veľmi dôležitou súčasťou ekonomiky, kostrou ekonomiky, hej?
Ďalšia vec je, tento zákon prináša aj ďalšie problémy, už teraz hneď od nového roka pre vozidlá, ktoré podnikatelia používajú na zmiešaný účel, to znamená aj na pracovné účely, aj na súkromné, kde teda je tam problém s tým, že už si budú môcť odpísať len polovicu týchto nákladov.
Takže chcel som len takto na záver vlastne rozpravy upozorniť aj na to, že aby sme vnímali, že a zákony by sa mali robiť tak, aby sme vnímali celú, celú tú ekonomiku a hovorím tým vlastne len to, že skutočne aj pre tieto sociálne podniky sa to má riešiť samostatne, riadnym, štandardným legislatívnym procesom a do hĺbky a tak, aby to skutočne to nastavenie potom bolo tak správne, aby to teda čo najlepšie fungovalo a pomáhalo tam, kde to má fungovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, kolega Vlado Ledecký, za tvoje vystúpenie. Presne tak, veci sú vždy zložitejšie, komplikovanejšie ako sa na prvý pohľad zdá a nech sa ide čokoľvek robiť, možno aj dobrá vec, tak ak sa to robí na poslednú chvíľu, veľa vecí naraz, bez prípravy, bez prechodných období, samozrejme, vždy to spôsobí viac problémov ako úžitku, samozrejme. Ja teda z pohľadu verejných financií, a ja to budem hovoriť vždy, aj keď to možno nie je úplne tak populárne, že dane by nemali slúžiť na nastavovanie vlastne sociálnych parametrov, na to máme sociálny systém, ministerstvo sociálnych vecí. Čiže tá, to najčistejšie riešenie by bolo, ak by vôbec akoby nemala, nemala, nemali sociálne podniky nejaké zvýhodnenie na dépeháčke, ale mali by iné výhody v tej sociálnej oblasti, neplatenie zdravotných odvodov, čo ja viem čo, hej? To, čo tak akoby to malo byť. No, čiže to by bola jedna vec. Ale presne v momente, keď to tak je, že nejaká výhoda je, tak by mal štát strážiť, aby tá výhoda bola rozumne využívaná a nie zneužívaná, a to skutočne som presvedčený, že je presne tak, ako hovoril kolega Vlado Ledecký, že ten problém začal, povedal síce že 1. 6., realita je, že to znenie bolo účinné od 1. 7. 2024 a vlastne zrušilo sa to, čo bolo doteraz, ja to aj presne prečítam, že jednoducho tú dépeháčku zníženú mohol vlastne používať sociálny podnik, ak to teda dodával oprávnenému zákazníkovi a nedochádzalo tým k narušovaniu hospodárskej súťaže nezlučiteľnému s vnútorným trhom, pričom teda oprávneným zákazníkom mohla byť teda fakt len fyzická osoba a subjekt sociálnej ekonomiky alebo subjekt verejnej správy. Čiže tuto, toto by bolo treba opraviť, aby vlastne tá znížená sadzba, nech už bude 5 alebo 19, bola využívaná rozumne a nie zneužívaná. Takže skutočne to, čo tu máme, nerieši ten problém, ale dobré, dobré je teda, aby sa to skutočne...(Prerušenie vystúpenia časomerom.)