Videokanál poslanca

Slovenská verejnosť by si mala uvedomiť, že táto koalícia sa správa ako nejaká šialená apokalyptická sekta bez zmyslu pre realitu. Úplne sa odtrhli od skutočných problémov ľudí a niekde po nociach kujú plány, lebo sa obávajú, že zajtra skončí svet, a preto rýchlo, rýchlo treba sa zachrániť pred spravodlivým súdom, seba a svojich blízkych. Prestaňte s tým. Prestaňte ohrozovať túto spoločnosť, začnite vnímať realitu, reálne problémy ľudí, to, ako sa zrážajú vlaky, to, ako ľudia zbytočne zomierajú v našich nemocniciach, a začnite riešiť tieto problémy, a nie svoje vlastné.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady, dovoľte mi, aby som v mene klubu Progresívne Slovensko vyjadril poďakovanie za prácu Ústavu pamäti národa, špecificky sa teraz venujem roku 2024, ale aj všeobecne, a aby som tiež vyjadril niekoľko poznámok k tej predkladanej správe.
Zachovanie pamäti na obdobie totalitných režimov zohráva významnú úlohu v ochrane a posilňovaní demokracie. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá téza, ktorú si musíme pripomínať a musíme si ju pripomínať aj tu na tomto mieste v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky zvlášť v tomto čase, keď sme svedkami podkopávania demokratických inštitúcií, ich rušenia, oslabovania, zrieďovania ich účinnosti v ochrane demokracie. Preto si myslím, že práca, ktorú koná Ústav pamäti národa, je v tom širšom kontexte, v spoločenskom kontexte Slovenskej republiky dnes veľmi, veľmi dôležitá. Ústav pamäti národa veľmi významným spôsobom prispieva k budovaniu povedomia o možných ohrozeniach demokracie a demokratických inštitúcií. Z tých jednotlivých aktivít z obdobia, ktorému sa predkladaná správa venuje, chcem oceniť niekoľko oblastí.
Ako prvú spomeniem Festival slobody, ktorý je spojený tiež s udeľovaním ocenení a celkovo aj mediálna prezentácia práce Ústavu pamäti národa. Myslím, že tu sa darí Ústavu pamäti národa robiť veľmi dobrú prácu a myslím, že aj ten posledný ročník teraz v roku ´25 bol veľmi dôstojnou prezentáciou v Ústave pamäti národa a dôstojným ocenením ľudí, ktorí boli prenasledovaní v, totalitnými režimami alebo prispeli k štúdiu týchto totalitných režimov.
Zvlášť chcem oceniť pokračujúcu digitalizáciu archívnych materiálov. Tá pokračovala aj v roku 2024. Myslím si, že využitie moderných archivačných technológií predstavuje nielen vytvorenie akejsi zálohy tých existujúcich archívnych dokumentov v podobe digitálnych kópií, ale tie moderné technológie predstavujú prínos predovšetkým v zjednodušení bádateľskej činnosti, či, ak k tomu dôjde, k veľmi jednoduchému sprístupneniu týchto archívov pre čo najširšiu verejnosť. Preto túto činnosť zvlášť, zvlášť oceňujem a myslím si, že je dôležité, aby Národná rada aj v podobe rozpočtových prostriedkov, ktoré, ku ktorým sa vyjadruje a schvaľuje ich, poskytla všetky, všetky možné, všetku možnú podporu pre túto činnosť.
Tá druhá oblasť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je študijná práca, publikačná práca. Tá je asi najvýznamnejšou oblasťou podľa mňa v pôsobení Ústavu pamäti národa, teda systematické štúdium archívov a na základe tohto štúdia potom publikovanie vedeckých a odborných prác o problematike totalitných režimov. Ako už spomenul pán Sivoš, v roku ´24 zrealizoval Ústav pamäti národa 23 výstupov v rôznych kategóriách výskumu. A tu by som chcel vyjadriť možno jednu poznámku, ktorá ma zvlášť znepokojuje, a myslím si ale, že Ústav pamäti národa tu robí tiež dobrú prácu, chcel by som povzbudiť pracovníkov Ústavu pamäti národa, aby vo vedeckej činnosti pokračovali s plným nasadením aj ďalej a je veľmi dôležité, aby výstupy zo štúdia archívov totalitných režimov spĺňali vedecké štandardy a prechádzali riadnymi recenznými konaniami. Práve štúdium našej nedávnej minulosti je totiž vystavené rôznym interpretačným tlakom, ktoré by chceli ideologizovať stopu, ktorú tu zanechali totalitné režimy. A uvedomujem si, že to je možno jedna z tých veľkých výziev, ktorým, ktorej pracovníci Ústavu pamäti národa čelia, a som rád, že nateraz v tejto práci, ktorú hodnotíme, sa výskumným pracovníkom Ústavu pamäti národa darí týmto tlakom čeliť, určite to nie je jednoduché. Oceňujem, že Ústav pamäti národa dbá na vedecké štandardy pri svojich výskumných výstupoch a chcem vyjadriť nádej, že tomu bude aj tak naďalej. Ešte raz veľká vďaka za vašu prácu.

.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Krúpa hovoril o tom veľmi divnom presúvaní zodpovednosti za ten terajší stav, ktorého sme svedkami v obchodoch pri drobných krádežiach, na opozíciu a médiá za to, že informujú o podstate tých zmien, ktoré koalícia urobila zmenou trestného, trestných kódexov. No mňa to doslova až uráža, keď majú byť médiá a opozícia zodpovední za to, že informujú o tom, čo je podstatou toho zákona. Veď predsa neexistuje verejnejšej veci v demokratickej spoločnosti ako je znenie zákona. Preto sa zákony majú aj pripravovať čo najtransparentnejším spôsobom, preto máme medzirezortné pripomienkové konania, preto sa všetci majú zapojiť do tvorby toho zákona, pretože ten zákon má slúžiť spoločnostiam, má byť nastavený tak, aby bol pre spoločnosť dobrý. No ale keď sa tie zmeny robia pod pokrievkou, niekde za dverami na ministerstvách, rýchle sa prinesú na rokovanie Národnej rady, aby len málokto, kto je schopný si to študovať, sa k tomu mohol kvalifikovane vyjadriť a potom aj tak to pretlačíte, no tak potom to takto vyzerá. A to je teda tie, tie škody, ktoré tento zákon spôsobí, sú nielen ekonomické, ale sú aj morálne, sú to obrovské morálne škody, ktoré podkopávajú dôveru spoločnosti v spoľahlivosť aj samotných zákonov, že tie zákony sú naozaj dobré. No a teraz to chcete opravovať, tak, tak to je potom dôsledok takejto práce, ktorou vy kazíte našu spoločnosť.

Ďakujem. Kolega Sabo vo svojom vystúpení pripomenul dnešný medzinárodný deň boja proti korupcii, ktorý sa viaže na medzinárodný dohovor OSN a je to naozaj, no pripadám si ako v Kocúrkove, že my tu dnešný deň dokončujeme asi, dokončujeme rozpravu, ktorá smeruje k zrušeniu tohto úradu. Ja si myslím, že je vhodné, aby sme v tento dnešný deň, keď hovoríme o dohovore OSN, si pripomenuli niektoré ustanovenia z tohto dohovoru. Dovoľte teda, aby som prečítal čl. 5 ods. 1, kde sa hovorí: „Každý štát, zmluvná strana, príjme v súlade so základnými zásadami svojho právneho poriadku a bude uplatňovať alebo naďalej viesť účinnú a koordinovanú protikorupčnú politiku, ktorá" a toto je dôležité, „ktorá povzbudzuje zapájanie sa spoločnosti do nej a zodpovedá princípom právneho štátu, riadneho spravovania verejných vecí a verejného majetku, integrity, transparentnosti a zodpovednosti." A ďalšie ustanovenie, ktoré sa tu teraz v našom zákonodarnom zbore porušuje a ku ktorému sa Slovenská republika zaviazala, znie takto, to je čl. 6 ods. 2: Každý štát, zmluvná strana, udelí orgánu alebo orgánom uvedeným v ods. 1 tohto článku potrebnú nezávislosť, potrebnú nezávislosť, v súlade so základnými zásadami svojho právneho poriadku, aby tento orgán alebo orgány mohli svoje funkcie vykonávať efektívne, bez akéhokoľvek náležitého ovplyvňovania, bez akéhokoľvek nenáležitého ovplyvňovania. Mali by sa pre ne zabezpečiť potrebné materiálne zdroje a špecializovaný personál, ako aj vzdelávanie, ktoré tento personál potrebuje na vykonávanie svojich funkcií.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci.
No je naozaj veľká škoda, že na tabuli už s možnou reakciou nesvieti meno vystupujúceho pána Tibora Gašpara, napriek tomu chcem s potešením konštatovať, že ho zaujalo moje vystúpenie, keď som hovoril o rozriedení systému ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti tým zákonom, ktorý vláda predložila na rokovanie Národnej rady. A rád to spresním, čo som tým myslel. A myslím si, že jeho to zaujalo preto, lebo, lebo rád vystupuje ako, ako ostrý hoch, ako človek, ktorý je rázny a rozhodný a prináša zaostrené riešenia. No týmto riešením dochádza naozaj ku zriedeniu, ku oslabeniu ochrany oznamovateľov. A kolegovia to tu opakovane právnicky, kvalifikovane zdôvodnili. To rozriedenie spočíva vo vytvorení právnej neistoty, v tom, že tento návrh sem prichádza v rozpore s rokovacím poriadkom ako skrátené legislatívne konanie bez akýchkoľvek dôvodov, ani jeden z dôvodov, ktoré rokovací poriadok ustanovuje na odôvodnenie skráteného legislatívneho konania, nebol naplnený. Tento návrh zákona prichádza bez diskusie, bez odbornej diskusie, prináša radikálnu zmenu a tým vytvára obrovskú neistotu v takej veci ako je boj proti korupcii a to je naozaj zriedenie a zneistenie celej verejnosti.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Lackovič hovoril vo svojom vystúpení aj o kritike, ktorej čelíme ako opozícia, že tu zdržiavame, že bránime prerokúvaniu iných zákonov. No tak pred chvíľočkou sme boli svedkami toho, že to nie je celkom tak. Ak jednoducho koalícia tak rozhodne, tak na program príde zákon, ktorý môže byť aj užitočný a o ktorom sa dá konštruktívne diskutovať. Navyše chcel by som dodať, ak koalícia chce, aby sme prešli k iným zákonom, je to veľmi jednoduché riešenie, stiahnite tento návrh a okamžite môžeme prejsť k ďalšiemu programu. Máme tam ešte ďalších 150 bodov.
Ale chcem pripomenúť inú vec. Črtá sa tu veľmi zaujímavá situácia. Zajtra, 9. septembra, je Medzinárodný deň boja proti korupcii. Súvisí to s medzinárodným dohovorom na platforme OSN, v ktorom sa členské štáty, signatárske alebo teda štáty, ktoré ratifikovali tento dohovor, vrátane Slovenska, zaviazali bojovať proti korupcii. No bude to veľmi zaujímavé, ak práve zajtra koalícia rozhodne o zrušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti a nahradí tento fungujúci úrad iným úradom, ktorý v podstate bude predstavovať veľké zriedenie a oslabenie celého systému, ktorý doteraz pracne pracovníci terajšieho úradu budovali. Myslím si, že to bude veľká medzinárodná hanba pre túto koalíciu.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Petrík hovorila o tom, ako finančné zdroje, ktoré by mohli prúdiť do oblasti sociálnej pomoci a aj na tie konkrétne úlohy, ktoré sa prerokúvajú v rámci tejto predloženej parlamentnej tlače, nám unikajú. Unikajú nám rôznymi kanálmi, rôznymi podvodnými schémami a ja v tom vidím taký paradox, že na jednej strane tu máme kus zmysluplnej rozpravy o veciach, ktoré naša spoločnosť naozaj potrebuje, a táto rozprava sa odohráva uprostred inej rozpravy a tá je o rušení Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, teda rozpravy, ktorá vlastne sa chce, sa snaží zachrániť mechanizmus, ktorý by mal ochrániť peniaze, ktoré by mohli prúdiť aj do sociálnej pomoci pre našich občanov a občianky.
Myslím si, že to je veľmi, veľmi zaujímavý paradox, ktorého sme tu svedkami. A tá vyspelosť spoločnosti sa meria aj týmito dvomi parametrami. Jednak tým, ako sa dokáže postarať daná spoločnosť o tých, ktorí sú odkázaní a nie ich odsúva, to sú práve tie barbarské spoločnosti, ktoré vlastne tých svojich slabých, chorých odsúvali na okraj, nestarali sa o nich, lebo boli pre nich príťažou. A ten druhý parameter, ako dokáže tá daná spoločnosť ochrániť spoločné zdroje, ktoré by mali slúžiť práve na pomoc odkázaným.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Kosová povedala vo svojom príspevku jednu veľmi príznačnú vetu: Je to krok späť. Tento proces, ktorým sa tu teraz zaoberáme, je krokom späť pre našu spoločnosť. A ja som si pri tom spomenul na koncept, o ktorom sa teraz veľmi často hovorí aj v medzinárodných súvislostiach, ale myslím si, že to, čoho sme tu svedkami, je veľmi dobrým príkladom tohto medzinárodného procesu. Ten proces sa označuje ako cúvanie demokracie, backsliding of democracy. A ako prvá to pomenovala Susan Hyde z Kalifornskej univerzity v Berkeley a možno prečítam aj krátku definíciu, čo si ona predstavuje pod cúvaním demokracie. Hovorí, že je to forma autokratizácie, je to proces zmeny režimu smerom k autoritárskemu, v ktorom sa výkon politickej moci zbavuje demokratickej kontroly a stáva sa svojvoľným a represívnym. Myslím, že veľmi často sme svedkami svojvôle koaličnej väčšiny v tomto parlamente, obmedzovanie diskusie, krátenie programu, presúvanie nepohodlných bodov na neurčito. Susan Hyde ďalej pokračuje: „Tento proces zvyčajne obmedzuje priestor pre verejnú súťaž a politickú participáciu občianskej spoločnosti. Cúvanie demokracie sa prejavu oslabením demokratických inštitúcií a porušovaním individuálnych práv." No a rušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti je príklad par excellence pre tento proces a je smutné, že Slovensko namiesto toho, aby demokraciu posilňovalo, tak sa stáva miestom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Dušenka vo svojom vystúpení poukázal na ďalší aspekt, nebezpečný aspekt celého tohto procesu rušenia Úradu na ochranu oznamovateľov, a to je, to je vlastne tá dočasnosť, ktorá sa tu na vytvára, teda tá možnosť predsedu Národnej rady podľa vlastného výberu na prakticky neobmedzené obdobie ustanoviť do funkcie, do vedúcej funkcie toho novovznikajúceho úradu osobu podľa svojho výberu. Táto koalícia je známa tým, že lehoty, zákonné lehoty na riadne obsadzovanie funkcií jej nič nehovoria. Sami sme tu v bezprostrednej blízkosti videli, že post predsedu Národnej rady bol obsadený, neobsadený riadnou voľbou takmer rok. Kolega Dušenka hovoril o Ústavnom súde, ďalších inštitúciách. A to, čo ma zvlášť zaujalo, je, že poukázal na to, ako tá možná inšpirácia k takémuto konaniu pochádza z autokratických režimov a skutočne toto, čo sa tu odvíja pred nami, tento príbeh, je ďalším krokom, ktorý Slovensko približuje k autokratickým režimom. A preto musíme o tom veľmi jasne, nahlas a bez prestania hovoriť.
Ďakujem.