Videokanál poslanca

Ďakujem, kolegyne, kolegovia, za vaše reakcie. Myslím, že poukázali na jeden ďalší aspekt, a to, že ako spoločnosť máme, máme problém s násilím a že nevieme tento problém efektívne riešiť a že to, že sa s tým nevieme porátať, má veľmi vážne negatívne dopady na celú spoločnosť, že ľudia si nedôverujú navzájom. To súvisí tiež s tým, že prežívali možno násilie niekde v detstve. A táto vnútorná rozpoltenosť v spoločnosti nás brzdí v tom, aby sme boli dobrým, spravodlivým prostredím pre každého a aby sme v konečnom dôsledku boli dobrou, prosperujúcou spoločnosťou.
Ďakujem.

Ďakujem vám predsedajúci, kolegyne kolegovia. Predkladaný návrh zákona je súčasťou nášho širšieho a povedal by som systémového úsilia zlepšiť ochranu detí pred násilím. Spolu s kolegyňou Plavákovou sme tu v pléne minulý rok predkladali zákon ktorým mala byť zaručená, zaručené právo detí na detstvo bez násilia a rešpektujúcu výchovu, žiaľ tento návrh nenašiel podporu dostatočného počtu poslancov a poslankýň. Prichádzame teraz s týmto návrhom, ktorý sa dotýka detí ako svedkov.
Dieťa, ktoré je svedkom násilného trestného činu je zvlášť zraniteľné, preto je potrebné chrániť ho v celom procese vyšetrovania a súdneho konania a súčasný právny poriadok toto aj rieši, berie na to ohľad ale potrebné povedať, že aj to trvalo veľmi dlho kým sme zaviedli postupy na ochranu detí pri vyšetrovaní, keď sú v postavením svedkov.

Je dobré, že sa na Slovensku rozbieha projekt Barnahus, ktorý má komplexne riešiť ochranu detí v priebehu vyšetrovania a trestného konania. Tento náš návrh však rieši iný aspekt. Dieťa tým, že je zvlášť zraniteľné, ak je vystavené násilnému konaniu ako svedok sa zároveň stáva aj poškodeným. Teda nie je len svedkom, ktorý by akosi bez nejakých následkov prešiel touto skutočnosťou. Ale to, že vidí, že sa pozerá na násilné konanie hoci samotné to dieťa nie je terčom toho násilného konania, na ňom zanecháva trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tom to je všeobecná zhoda psychológov, ktorý sa venujú štúdiu

===== ... trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tomto je všeobecná zhoda psychológov, ktorí sa venujú štúdiu dopadov násilia na deti, zhoda na tom, že dieťa, ktoré je vystavené násiliu, aj keď nie je priamym terčom toho násilia, trpí trvalými následkami. Preto je dôležité, aby páchatelia trestných činov boli braní na zodpovednosť aj za psychickú ujmu, ktorú dieťa utrpí, keď ho páchateľ svojím konaním vystaví násiliu.
Deti, ktoré sú svedkami násilných trestných činov, zažívajú vo väčšej miere než dospelí predovšetkým strach, úzkosť, paniku, nočné mory, poruchy spánku, deti mávajú pocit viny z toho, že násiliu mohli nejak zabrániť, ale, samozrejme, ich postavenie im to neumožňuje. Prežívajú bezmocnosť a nedôveru voči dospelým a veľmi často deti, ktoré sú vystavené násiliu, prežívajú posttraumatickú stresovú poruchu.
Rovnako jedným z dopadov a dôsledkov na deťoch je to, že sa stávajú nadmerne ostražité, bývajú uzavreté a emočne otupené. U mnohých detí, ktoré sú vystavené násiliu, sa objavuje aj agresivita, výbuchy hnevu, regres v správaní, napríklad pomočovanie, detinské správanie, takéto deti prežívajú problémy v škole, majú obyčajne zhoršenú koncentráciu, nemôžu sa sústrediť na to, čo sa deje v škole, zhoršuje sa im v dôsledku toho aj prospech. Rovnako deti, ktoré sú svedkami násilia, bývajú utiahnuté, alebo sa začínajú správať konflikte v kolektíve.
Ďalším dôsledkom alebo ujmou, ktorú by sme, ktorú sledujú psychológovia pri deťoch vystavených násilím, je to, že strácajú pocit, že svet je bezpečný, majú zvýšený strach o seba a o svojich blízkych, majú problém dôverovať iným ľuďom. A ak ide o opakované prejavy násilia v domácnosti, dopad býva ešte dlhodobejší a závažnejší. Odborníci sa zhodujú tiež na tom, že vystavenie dieťaťa násiliu má často trvalé následky na duševné zdravie, a to je ten moment, pre ktorý si musíme uvedomiť, že dieťa ako svedok násilia sa stáva poškodeným a obeťou. Ako príklady odborníci uzíva... uvádzajú to, že ide o vyššie riziko depresie a úzkostných porúch v dospelosti, problémy so sebaúctou v dospelosti, rizikové správanie v dospievaní, ťažkosti s riešením konfliktov a zvládaním stresu, väčšia pravdepodobnosť, že sa násilie stane normalizovaným pre takéto deti a tiež je to opakovanie vzorcov násilia pri riešení konfliktov v dospelosti. Toto opakovanie vzorcov násilia uvádzame aj dôvod, ako závažný dôvod, prečo je potrebné zmeniť našu legislatívu, aby deti boli chránené pred fyzickými trestami zo strany rodičov.
Z povedaného teda je zrejmé, že je zásadný rozdiel v tom, či svedkom násilia je dospelý alebo dieťa. Preto je v najlepšom záujme dieťaťa, čo ukladá aj naša legislatíva, aby sme konali v najlepšom záujme dieťaťa, aby sme v takýchto situáciách vnímali nielen, dieťa nielen ako svedka, hoc so špeciálnou ochranou a povinnosťou šetrného zaobchádzania, ale aby sme ho vnímali aj ako obeť. Z pohľadu trestného práva je namieste vyslať signál, že páchanie násilia v prítomnosti dieťaťa má oveľa vyššiu závažnosť, pretože ubližuje nielen obeti samotnej, ale aj dieťaťu alebo deťom, ktoré sú vzhľadom na okolnosti donútené prizerať sa na utrpenie obete a násilné prejavy páchateľa.
Verím, že aj z týchto dôvodov tento zákon nájde podporu v našom parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem vám predsedajúci, kolegyne kolegovia. Predkladaný návrh zákona je súčasťou nášho širšieho a povedal by som systémového úsilia zlepšiť ochranu detí pred násilím. Spolu s kolegyňou Plavákovou sme tu v pléne minulý rok predkladali zákon ktorým mala byť zaručená, zaručené právo detí na detstvo bez násilia a rešpektujúcu výchovu, žiaľ tento návrh nenašiel podporu dostatočného počtu poslancov a poslankýň. Prichádzame teraz s týmto návrhom, ktorý sa dotýka detí ako svedkov.
Dieťa, ktoré je svedkom násilného trestného činu je zvlášť zraniteľné, preto je potrebné chrániť ho v celom procese vyšetrovania a súdneho konania a súčasný právny poriadok toto aj rieši, berie na to ohľad ale potrebné povedať, že aj to trvalo veľmi dlho kým sme zaviedli postupy na ochranu detí pri vyšetrovaní, keď sú v postavením svedkov.

Je dobré, že sa na Slovensku rozbieha projekt Barnahus, ktorý má komplexne riešiť ochranu detí v priebehu vyšetrovania a trestného konania. Tento náš návrh však rieši iný aspekt. Dieťa tým, že je zvlášť zraniteľné, ak je vystavené násilnému konaniu ako svedok sa zároveň stáva aj poškodeným. Teda nie je len svedkom, ktorý by akosi bez nejakých následkov prešiel touto skutočnosťou. Ale to, že vidí, že sa pozerá na násilné konanie hoci samotné to dieťa nie je terčom toho násilného konania, na ňom zanecháva trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tom to je všeobecná zhoda psychológov, ktorý sa venujú štúdiu

===== ... trvalé následky a je teda poškodené. Z tejto skutočnosti vychádza vlastne tento návrh. A ja by som vo svojom vystúpení chcel poukázať predovšetkým na to, že na tomto je všeobecná zhoda psychológov, ktorí sa venujú štúdiu dopadov násilia na deti, zhoda na tom, že dieťa, ktoré je vystavené násiliu, aj keď nie je priamym terčom toho násilia, trpí trvalými následkami. Preto je dôležité, aby páchatelia trestných činov boli braní na zodpovednosť aj za psychickú ujmu, ktorú dieťa utrpí, keď ho páchateľ svojím konaním vystaví násiliu.
Deti, ktoré sú svedkami násilných trestných činov, zažívajú vo väčšej miere než dospelí predovšetkým strach, úzkosť, paniku, nočné mory, poruchy spánku, deti mávajú pocit viny z toho, že násiliu mohli nejak zabrániť, ale, samozrejme, ich postavenie im to neumožňuje. Prežívajú bezmocnosť a nedôveru voči dospelým a veľmi často deti, ktoré sú vystavené násiliu, prežívajú posttraumatickú stresovú poruchu.
Rovnako jedným z dopadov a dôsledkov na deťoch je to, že sa stávajú nadmerne ostražité, bývajú uzavreté a emočne otupené. U mnohých detí, ktoré sú vystavené násiliu, sa objavuje aj agresivita, výbuchy hnevu, regres v správaní, napríklad pomočovanie, detinské správanie, takéto deti prežívajú problémy v škole, majú obyčajne zhoršenú koncentráciu, nemôžu sa sústrediť na to, čo sa deje v škole, zhoršuje sa im v dôsledku toho aj prospech. Rovnako deti, ktoré sú svedkami násilia, bývajú utiahnuté, alebo sa začínajú správať konflikte v kolektíve.
Ďalším dôsledkom alebo ujmou, ktorú by sme, ktorú sledujú psychológovia pri deťoch vystavených násilím, je to, že strácajú pocit, že svet je bezpečný, majú zvýšený strach o seba a o svojich blízkych, majú problém dôverovať iným ľuďom. A ak ide o opakované prejavy násilia v domácnosti, dopad býva ešte dlhodobejší a závažnejší. Odborníci sa zhodujú tiež na tom, že vystavenie dieťaťa násiliu má často trvalé následky na duševné zdravie, a to je ten moment, pre ktorý si musíme uvedomiť, že dieťa ako svedok násilia sa stáva poškodeným a obeťou. Ako príklady odborníci uzíva... uvádzajú to, že ide o vyššie riziko depresie a úzkostných porúch v dospelosti, problémy so sebaúctou v dospelosti, rizikové správanie v dospievaní, ťažkosti s riešením konfliktov a zvládaním stresu, väčšia pravdepodobnosť, že sa násilie stane normalizovaným pre takéto deti a tiež je to opakovanie vzorcov násilia pri riešení konfliktov v dospelosti. Toto opakovanie vzorcov násilia uvádzame aj dôvod, ako závažný dôvod, prečo je potrebné zmeniť našu legislatívu, aby deti boli chránené pred fyzickými trestami zo strany rodičov.
Z povedaného teda je zrejmé, že je zásadný rozdiel v tom, či svedkom násilia je dospelý alebo dieťa. Preto je v najlepšom záujme dieťaťa, čo ukladá aj naša legislatíva, aby sme konali v najlepšom záujme dieťaťa, aby sme v takýchto situáciách vnímali nielen, dieťa nielen ako svedka, hoc so špeciálnou ochranou a povinnosťou šetrného zaobchádzania, ale aby sme ho vnímali aj ako obeť. Z pohľadu trestného práva je namieste vyslať signál, že páchanie násilia v prítomnosti dieťaťa má oveľa vyššiu závažnosť, pretože ubližuje nielen obeti samotnej, ale aj dieťaťu alebo deťom, ktoré sú vzhľadom na okolnosti donútené prizerať sa na utrpenie obete a násilné prejavy páchateľa.
Verím, že aj z týchto dôvodov tento zákon nájde podporu v našom parlamente.
Ďakujem.

Ďakujem. Ja myslím, že si veľmi správne poukázal na to, že nemôžeme chcieť akúsi dokrkvanú dokrivenú ústavu zafixovať a teraz chrániť na nejaký dlhý, dlhý spôsob nejakým dlhú dobu nejakým vysokým prahom. Ja si myslím, že ústava má spájať spoločnosť. Myslím, že na tom je široká zhoda a teraz vidíme, že táto ústava spoločnosť rozdeľuje najmä po tej nedávne zmene. Takže tu musíme byť veľmi opatrení a musíme hovoriť o tom, ako, ako vykonať nápravu v tejto oblasti. Spomínala si aj to, že pri tej nedávnej zmene ústavy hrali svoju úlohu, výraznú úlohu aj náboženské vplyvy. To ma zvlášť vyrušuje a znepokojuje, že je možné, aby sme dostávali ústavu do vnútorného rozporu, keď ústava hovorí, že sa Slovenská republika neviaže na žiadne náboženstvo a na ideológiu, ale zároveň sa mení pod vplyvom vyslovene náboženských princípov. Toto je veľmi vážny zásah do ústavného poriadku Slovenskej republiky a aj o tom je potrebné hovoriť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pán poslanec Grendel opakovane položil otázku, čo je vlastne na tomto návrhu slušné. A, áno, etika je vlastne to, čo je slušné, to, čo sa patrí, čo, ako sa máme správať ako ľudia jedni k druhým. V etike ale platí jedna veľmi dôležitá zásada. Skúmať treba nielen to, čo človek urobí, ale aj prečo to urobí. V etike je dôležitá aj motivácia, a preto si myslím, že je potrebné opakovane klásť otázku, aká je motivácia za týmto návrhom, za týmto etickým kódexom, prečo ho predkladatelia predkladajú? A ja si myslím, a bolo to pomerne zreteľné aj z vystúpenia predkladateľa, že motiváciou za týmto návrhom je obmedzenie práv opozície, je umlčanie opozície. Tento etický kódex je fakticky náhubkovým kódexom. Jeho úlohou je umlčať opozíciu a nie urobiť poriadok, urobiť nejakú slušnosť v rokovacej sále. A preto si myslím, že tento etický kódex nemá právo nazývať sa etický kódex, ale je to čosi, čo je veľmi nemorálne a neslušné, a preto by sme to mali odmietnuť.

Ďakujem, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Remišová vo svojom vystúpení hovorila aj o veciach, ktoré v tom návrhu etického kódexu chýbajú. Spomenula napríklad, že etický kódex nerieši lobing alebo konflikt záujmov, čo je úplne štandardná, bežná súčasť všetkých etických kódexov, ktoré som ja mal možnosť si pozrieť v príprave na toto, na toto rokovanie. A je to preto veľmi zaujímavé, že ak vytýkame to, že v tomto etickom kontexte sa nerieši prítomnosť poslancov, ktorí sú pod vplyvom alkoholu a omamných látok, tak, tak ako odpoveď sme dostali, je to preto, lebo žiaden iný etický kódex niečo také nerieši. Tak sa pýtam, prečo potom ale neriešite tie veci, ktoré tie iné etické kódexy úplne štandardne majú, prečo tam tie chýbajú?

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolegyňa Števulová vo svojom vystúpení hovorila o súvise spravodlivosti a morálky a etiky. Ja by som rád zdôraznil to, že spravodlivosť je niečo, čo nás presahuje. Spravodlivosť je vlastne metafyzický koncept a my ako ľudia, ktorí majú zverenú moc, majú mať ten najvyšší rešpekt pred spravodlivosťou. Majú slúžiť spravodlivosti. Majú upevňovať právo a spravodlivosť. Na spravodlivosti totiž stoja medziľudské vzťahy. Bez spravodlivosti sa spoločnosť rozpadá a naozaj sa na chvíľu zdalo, že to, čo tu prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní napraví nespravodlivosť, upevní spravodlivosť v tom zmysle, že postihne opakovanú kriminalitu, ktorá mnohých ľudí pohoršuje, oslabuje, siaha im na majetok, ale to, čo ste urobili dnes ráno, je opäť prejavom hlbokého opovrhnutia spravodlivosťou, je pošliapaním spravodlivosti, a nie jej upevnením a je to niečo hrozné. Neviem, ako vy, ale ja teda mám rešpekt pred spravodlivosťou ako tým, čo ma presahuje. Nie náhodou všetky kultúry, či už sú založené na nejakom náboženskom koncepte, alebo nenáboženskom koncepte, majú spravodlivosť na tom najvyššom piedestáli, zbožňujú ju, alebo tým svojim božským bytostiam pripisujú atribút najvyššej spravodlivosti.
Vy pošliapavate spravodlivosť. Hanba vám!

Ďakujem, pán predsedajúci.
Kolega Dostál to pomenoval veľmi výstižne – názor sa má stať trestným činom. A myslím si, že to, čo v tomto pozmeňujúcom návrhu, ktorý je dnes od rána pred nami a ktorý nás vlastne všetkých šokoval ako studená sprcha, sa ukazuje to obrovské pokrytectvo tejto koalície. Na jednej strane vytvárajú kampane zaštítené úradom vlády – rešpektujem iný názor. A na druhej strane tu do trestného kódexu vkladajú stíhanie politického názoru, právneho názoru. To je niečo absurdné!
Táto koalícia sa dostala k moci vďaka človeku, ktorý je väzobne stíhaný a ktorý je väzobne stíhaný pre nenávistné prejavy. Namiesto toho, aby sme viedli debatu o... áno, o hraniciach slobody prejavu, pretože to je veľmi dôležitá a potrebná debata, ktorú, ktorú nemáme uzavretú, tak táto koalícia prináša úplne absurdné návrhy, ktorými z názoru chce urobiť trestný čin.

Slovenská verejnosť by si mala uvedomiť, že táto koalícia sa správa ako nejaká šialená apokalyptická sekta bez zmyslu pre realitu. Úplne sa odtrhli od skutočných problémov ľudí a niekde po nociach kujú plány, lebo sa obávajú, že zajtra skončí svet, a preto rýchlo, rýchlo treba sa zachrániť pred spravodlivým súdom, seba a svojich blízkych. Prestaňte s tým. Prestaňte ohrozovať túto spoločnosť, začnite vnímať realitu, reálne problémy ľudí, to, ako sa zrážajú vlaky, to, ako ľudia zbytočne zomierajú v našich nemocniciach, a začnite riešiť tieto problémy, a nie svoje vlastné.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Správnej rady, dovoľte mi, aby som v mene klubu Progresívne Slovensko vyjadril poďakovanie za prácu Ústavu pamäti národa, špecificky sa teraz venujem roku 2024, ale aj všeobecne, a aby som tiež vyjadril niekoľko poznámok k tej predkladanej správe.
Zachovanie pamäti na obdobie totalitných režimov zohráva významnú úlohu v ochrane a posilňovaní demokracie. Myslím si, že toto je veľmi dôležitá téza, ktorú si musíme pripomínať a musíme si ju pripomínať aj tu na tomto mieste v rokovacej sále Národnej rady Slovenskej republiky zvlášť v tomto čase, keď sme svedkami podkopávania demokratických inštitúcií, ich rušenia, oslabovania, zrieďovania ich účinnosti v ochrane demokracie. Preto si myslím, že práca, ktorú koná Ústav pamäti národa, je v tom širšom kontexte, v spoločenskom kontexte Slovenskej republiky dnes veľmi, veľmi dôležitá. Ústav pamäti národa veľmi významným spôsobom prispieva k budovaniu povedomia o možných ohrozeniach demokracie a demokratických inštitúcií. Z tých jednotlivých aktivít z obdobia, ktorému sa predkladaná správa venuje, chcem oceniť niekoľko oblastí.
Ako prvú spomeniem Festival slobody, ktorý je spojený tiež s udeľovaním ocenení a celkovo aj mediálna prezentácia práce Ústavu pamäti národa. Myslím, že tu sa darí Ústavu pamäti národa robiť veľmi dobrú prácu a myslím, že aj ten posledný ročník teraz v roku ´25 bol veľmi dôstojnou prezentáciou v Ústave pamäti národa a dôstojným ocenením ľudí, ktorí boli prenasledovaní v, totalitnými režimami alebo prispeli k štúdiu týchto totalitných režimov.
Zvlášť chcem oceniť pokračujúcu digitalizáciu archívnych materiálov. Tá pokračovala aj v roku 2024. Myslím si, že využitie moderných archivačných technológií predstavuje nielen vytvorenie akejsi zálohy tých existujúcich archívnych dokumentov v podobe digitálnych kópií, ale tie moderné technológie predstavujú prínos predovšetkým v zjednodušení bádateľskej činnosti, či, ak k tomu dôjde, k veľmi jednoduchému sprístupneniu týchto archívov pre čo najširšiu verejnosť. Preto túto činnosť zvlášť, zvlášť oceňujem a myslím si, že je dôležité, aby Národná rada aj v podobe rozpočtových prostriedkov, ktoré, ku ktorým sa vyjadruje a schvaľuje ich, poskytla všetky, všetky možné, všetku možnú podporu pre túto činnosť.
Tá druhá oblasť, ku ktorej sa chcem vyjadriť, je študijná práca, publikačná práca. Tá je asi najvýznamnejšou oblasťou podľa mňa v pôsobení Ústavu pamäti národa, teda systematické štúdium archívov a na základe tohto štúdia potom publikovanie vedeckých a odborných prác o problematike totalitných režimov. Ako už spomenul pán Sivoš, v roku ´24 zrealizoval Ústav pamäti národa 23 výstupov v rôznych kategóriách výskumu. A tu by som chcel vyjadriť možno jednu poznámku, ktorá ma zvlášť znepokojuje, a myslím si ale, že Ústav pamäti národa tu robí tiež dobrú prácu, chcel by som povzbudiť pracovníkov Ústavu pamäti národa, aby vo vedeckej činnosti pokračovali s plným nasadením aj ďalej a je veľmi dôležité, aby výstupy zo štúdia archívov totalitných režimov spĺňali vedecké štandardy a prechádzali riadnymi recenznými konaniami. Práve štúdium našej nedávnej minulosti je totiž vystavené rôznym interpretačným tlakom, ktoré by chceli ideologizovať stopu, ktorú tu zanechali totalitné režimy. A uvedomujem si, že to je možno jedna z tých veľkých výziev, ktorým, ktorej pracovníci Ústavu pamäti národa čelia, a som rád, že nateraz v tejto práci, ktorú hodnotíme, sa výskumným pracovníkom Ústavu pamäti národa darí týmto tlakom čeliť, určite to nie je jednoduché. Oceňujem, že Ústav pamäti národa dbá na vedecké štandardy pri svojich výskumných výstupoch a chcem vyjadriť nádej, že tomu bude aj tak naďalej. Ešte raz veľká vďaka za vašu prácu.