Videokanál poslanca

... vždy došlo k uznávaniu takéhoto stupňa odkázanosti. Či naozaj každý, ktorý má tento stupeň odkázanosti má ho aj oprávnene. A treba si tieto veci hovoriť pravdivo, do očí, na to tu sme. My by sme nemali teda len hovoriť niečo ľubivé, aby nás voliči volili, ale máme hovoriť aj pravdu a toto je takisto jedna z dôležitých vecí. Obávam sa, že táto reforma takéto zásadné veci významným spôsobom nerieši, hoci čo sa týka kontroly a čo sa týka teda tých komisií, ktoré by mali rozhodovať napríklad aj o stupeň odkázanosti tak sa presúva z VÚC na iné orgány, čo je samozrejme pozitívny krok. Ja len dúfam, že bude skutočne spravodlivo rozdelená vrstevnica, kto má skutočne aký stupeň odkázanosti. Môžeme hovoriť aj o tom, ako si niektorí ľudia predstavujú svoju starobu. Že či vôbec my, ako spoločnosť dostatočne rozmýšľame nad tým ako budeme mať zabezpečenú starostlivosť v starobe. Viem, že sú modely v zahraničí kde sa vydali cestou pripoistenia ošetrovateľského alebo opatrovateľského pripoistenia, konkrétne v Nemecku to percento rastie. Samozrejme môžeme diskutovať o tom, že či pri zaťažení, ktoré máme na Slovensku chceme ešte toto zaťaženie ešte navýšiť. No, ale ako som spomínal na začiatku, keď máme veľmi negatívne sa vyvíjajúcu demografickú krivku, tak či chceme alebo nie raz to jednu vládu dobehne. Tieto peniaze budeme potrebovať a ľudia si sami musia uvedomiť, že pokiaľ nebudú si šetriť na svoju starobu, pokiaľ si nebudú šetriť na svoje služby, tak tieto služby nebudú byť možné ufinancované.
To čo máme my v krvi tak celkom prirodzene, však štát sa postará, o chvíľku už nemusí platiť. Toto je veľmi dôležité, aby sme skutočne a medzi aj politickými stranami začali uvažovať nad tým, že ako chceme nastaviť ten systém tak, aby bol dlhodobo udržateľný. Prečo sa nerozprávame o reverzných hypotékach, napríklad? Prečo je stále veľa prípadov, že osoba, ktorá ide do pobytového zariadenia predá alebo daruje celý svoj majetok na svoje deti a jednoducho my nevieme alebo veľmi ťažko vieme vymôcť finančné prostriedky na opatrovanie alebo ošetrovanie tejto osoby, a ktorá je odkázaná potom na pomoc štátu. Tieto veci v budúcnosti nebudú fungovať a myslím si, že aj táto reforma, škoda mohla, mohla intenzívnejšie participovať alebo pôsobiť aj v týchto oblastiach. Mimochodom ešte jedna taká vsuvka, čo sa týka toho pripoistenia. Paradoxne ten nemecký systém je zaujímavý, že to pripoistenie zohľadňuje aj počet detí, Tí ktorí nemajú deti majú vyššie pripoistenie, ako tí ktorí deti majú. Pretože deti sú určitým parametrom bezpečnejšieho starnutia. A to znamená, že sa má o vás pravdepodobne, ak sú dobre vychované, kto postarať. Tí ktorí deti nemajú z rôznych dôvodov, tak musia platiť vyššie pripoistenie. Toto sú všetko strategické nastavenia, ktoré mi v tejto reforme, ale že úplne chýbajú. Myslím si, že nad tým sme sa celkovo veľmi nezaoberali a tvárime sa, že Slovenská republika bude mať na všetko dosť zdrojov a že budú v dostatočne milí tí politici, ktorí budú takto rozdávať ako Mikuláš lízatká stále každý rok.
No, ale na to naozaj v budúcnosti nebude. To by som chcel poznamenať. Čo sa týka ďalších vecí financovanie a sme prešli v takom v rýchlosti. Čo sa týka personálu tu by som chcel takisto povedať niekoľko slov.
Je veľmi dôležitá deľba práce, ako je rozdiferencované kto v zariadenia sociálnych služieb pracuje. Vydali sme sa cestou, že vzniká nový pracovník v dlhodobej starostlivosti. Nemáme presne úplne jasno v tom, že aké bude mať kompetencie. Je to tak vo všeobecnosti napísané, že mal by mať nejaké školenia. No, tak chcem už vidieť nejaké firmy, ktoré povznikali, že budú týchto nových pracovníkov dlhodobej starostlivosti školiť. Určite to už tak je, že už sa niekto teší na mastnú odmenu za to, že ich bude ďalej vzdelávať. Pretože aj náš pozmeňujúci návrh, ktorý sme pripravili, aby sa aspoň využili kapacity zdravotníctva, či už stredných zdravotných škôl alebo vysokých škôl na dovzdelávanie, na kurzy týchto pracovníkov ste odmietli.
Čiže opäť, či táto deľba práce, ktorú ste nastavili je správna, nechávam na otvorenú otázku. Skôr si myslím, že to môže spôsobiť ďalšie trieštenie a hádky o tom, že kto, čo má robiť, akú kompetenciu má mať a tak ďalej.
Poďme sa pozrieť na sestry. Sestry sú neoddeliteľnou súčasťou aj v zariadeniach sociálnych služieb. Pracuje ich na Slovensku vyše 2000, tuším 2400, plus sú tam ešte iní zdravotnícki pracovníci, ktorí pracujú v zariadeniach sociálnych služieb. Vieme veľmi dobre, že je tu jasná priama kompetetívnosť. To znamená pretekajú sa zdravotníctvo a sociálna oblasť, kto získa tieto sestry, ktorých je nedostatok na trhu. Tu by som chcel poznamenať, že v tom návrhu, ktorý som mal možnosť prečítať nevidím a možno ma pán minister opraví nejaké dorovnanie platu. Či naozaj zdravotné sestry, ktoré pracujú v zariadeniach sociálnych služieb budú mať mzdy také, ako im určuje tabuľka pre zdravotníckych pracovníkov v ústavnej zdravotnej starostlivosti. Lebo potom samozrejme tie zariadenia sociálnych služieb majú problém takéto sestry získať a akvírovať. Chcel by som upriamiť pozornosť ešte na jednu zaujímavosť, niekedy si sami strieľame do nohy. Opäť táto reforma na toto veľmi nereflektuje, a očakával som, že možno by mohla byť odvaha aj v tejto oblasti trošku zaintervenovať. Prečítam vám konkrétne v zákone 576, ktorý hovorí že zariadenie sociálnych služieb, ktoré poskytuje ošetrovateľskú starostlivosť a očakáva, že zdravotná poisťovňa bude za túto starostlivosť platiť, tak musí mať tzv. zodpovednú osobu. A táto zodpovedná osoba podľa zákona 576 je a teraz vám to prečítam: "Môže teda mať maximálne dve zariadenia, kde musí byť menej ako 10 lôžok", okej. Čo mňa zaujalo, že musí byť vysokoškolsky vzdelaná a musí mať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Čiže my sme si dali do zákona, že zodpovedná osoba musí byť sestra magisterka. A teraz sa pýtam, že prečo má byť sestra magisterka? Prečo to musí byť magisterka, prečo nám nestačí bakalárka? Prečo to má byť magisterka? Potom má mať trojročnú prax. Samozrejme nechceme, aby to bol nejaký človek hneď po škole. To je v poriadku, ale potom trváme ešte aj na odbornej spôsobilosti na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializovanom odbore ošetrovateľskej starostlivosti, a teraz je tam vypísané zase: "komunite, pediatrii, psychiatrii, vnútornom lekárstve, chirurgii, onkológii". Čiže, zase a nájdite takúto zdravotnú sestru, magisterku, ktorá má trojročnú prax a ktorá má ešte aj špecializáciu a ktorá je ochotná pracovať v zariadení sociálnych služieb. Keď má takúto vysokú špecializáciu a pravdepodobne chce robiť samostatne buď (Nezrozumiteľne povedané), alebo chce vykonávať nejakú činnosť v ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Čiže, my si sami strieľame do nohy. Ja som párkrát bol aj v zariadení sociálnych služieb, ktorí to masívne kritizovali, že mali by sa tieto kritériá napríklad uvoľniť. Nie je to teraz momentálne v tomto zákone, ale otvorme na túto tému aspoň diskusiu. Či skutočne je nevyhnutné mať takto vzdelanú magisterku sestru, aby robila tzv. zodpovednú osobu.
Môžeme hovoriť ďalej o tom, ako už tu viackrát zaznievalo. Skutočne tie ženy opatrovateľky, ktoré majú veľmi nízke platy, veď si tu konkurujeme so zahraničím. Toto je obrovský problém. Neviem akým spôsobom to chceme ďalej riešiť. Stávajú sa tu naozaj paradoxy, že opatrovateľ má viac rokov ako klient, o ktorého sa starajú. A na túto tému naozaj tu musíme pravdepodobne aj po tejto reforme ďalej len dúfať, že sa to nejakým spôsobom ešte utrasie. Jasné odpovede na toto táto reforma nedáva. Čo sa týka kapacít, tak tu by som sa takisto prizastavil. Kapacita tých zariadení sociálnych služieb je ďalší fenomén. Viete nám sa tu pletú rôzne pojmy, dojmy, záujmy a tak ďalej. Ten istý neporiadok, ktorý je v zdravotníctve. Žiaľ musím konštatovať je aj v sociálnych službách.
Uvediem konkrétny príklad hospice. Kamenné hospice, veľká časť klientov v kamenných hospicov boli pacienti v permanentnom vegetatívnom stave. To znamená po starom apalici, ktorí tam ale skutočne nemali čo hľadať, nemali čo hľadať, ale v kamenných hospicoch sú pretože sú aj zdrojom príjmov, ktoré tieto kamenné hospice doteraz mali. Pokiaľ my nevyčistíme ten systém, že povieme jasne kto môže byť v kamennom hospici a kto môže byť a kto naozaj patrí do následnej starostlivosti, kto patrí do dlhodobej starostlivosti, kto potrebuje ošetrovateľskú starostlivosť, akú intenzitu ošetrovateľskej starostlivosti potrebuje, tak to nebude fungovať. Lebo my naozaj tápame v tme a nevieme presne aká má byť skutočná kapacita do budúcnosti.
Čiže, toto je tiež jedna z vecí, ktorá aj v tejto reforme a po tejto reforme sa obávam, že nebude úplne jasná. My nevieme presne povedať koľko potrebujeme skutočne lôžok a výhľadovo do 10 rokov napríklad pre pacientov v permanentnom vegetatívnom stave. My nevieme koľko skutočne budeme potrebovať lôžok pre pacientov s Alzheimerom, ktorí budú mať vážne postihnutia a budú potrebovať vysokú intenzitu ošetrovateľskej starostlivosti. No a na základe toto, že nevieme plánovať je potom problém to aj nejakým spôsobom správne nastaviť.
Ďalší veľký problém je, že dobre rozhodli sme sa deinštitucionalizovať a povedali sme si, že chceme podporovať centrá, ktoré majú nízku kapacitu. V poriadku, je to jedna z možností. Na druhej strane tá udržateľnosť pri všetkej úcte 10 rokov. Ja viem, že to nebol náš výmysel, len že je to asi aj vychádza z Európskej únie, ale 10 rokov?
Čiže, teraz sa urobia nejaké malé kvázi nízko kapacitné zariadenia sociálnych služieb a po desiatich rokoch sa predajú na byty? To akože, kto toto vymyslel? Hej čo s tým, no ale viete keď chceme, aby to bolo udržateľné tak musíme vymyslieť niečo, aby sa to nestalo. Aby to neskončilo naozaj tak, lebo to už si zase niekto mydlí ruky. Po desiatich rokoch si tu skasujem a budem mať krásne byty, popredávam a mňa nezaujíma. A potom milý štát staraj sa o týchto ľudí, ktorí zostanú na ulici. Toto opäť veľmi dôležitá vec, ktorú by sme mali nejako uchopiť, keď vieme o tomto riziku, že čo s tým chceme, čo s tým chceme urobiť.
No, tak za mňa asi toľko takých tých všeobecných dišpút o tom, ako táto reforma vyzerá. Ja som už spomínal aj v prvom čítaní, že je tam veľa dobrých vecí, čo kvitujem. Aj odvahu ministra, že prišiel s takouto veľkou reformou. Aj to, že nechal niektorých ľudí pracovať na tejto reforme, ktorí neboli z vášho salaša. Nazvem to tak, že boli ešte z predchádzajúcej garnitúry.
No, tak všetci, to oceňujem, pretože tá kontinuita to nielen tu, ale všade nám chýba. Čiže v tomto som rád. Chcel som skôr pozrieť sa na to z takej tej vyššej perspektívy.
No, a teraz mi dovoľte ešte teda okomentovať môj pozmeňujúci návrh. Ešte využijem pár minút na jeho odôvodnenie a potom ho prečítam.
Takže dovolil som si priniesť pozmeňujúci návrh spolu s Andreou Turčanovou, ktorý vlastne dáva povinnosť zariadeniam sociálnych služieb, aby viedli dokumentáciu. To, čo sme spomínali už predtým, aby bolo jasné, že aká je intenzita zdravotnej starostlivosti v zmysle ošetrovateľskej starostlivosti, ktorú pri svojich klientoch vykonávajú, a v 576, čiže v už v zdravotníckom zákone je na to predpríprava konkrétne príloha číslo 2, kde tabuľa jasne hovorí, že máme tri veľké kategórie klientov.
Klienti, ktorí sa môžu dekompenzovať. To sú klienti povedzme typu A. Potom sú to klienti, ktorí majú nízku potrebu zdravotnej starostlivosti. To sú klienti, ktorí napríklad berú bežnú medikáciu, okrem opioidov. Teda liekov proti bolesti silných opioidov liekov proti bolesti, alebo ktorí majú subkutánne podávaný inzulín. Teda veci, ktoré sa bežne v prirodzenom prostredí dejú prostredníctvom blízkej osoby. A potom je tu kategória C. To sú tí, ktorí majú vysokú potrebu zdravotnej starostlivosti. To sú napríklad pacienti s tracheálnou kanylou alebo sú to pacienti, ktorí potrebujú rôzne druhy výživy, či už enterálnej parenterálnej alebo majú veľké mokvajúce rany a tak ďalej. Kde naozaj tá ošetrovateľská potreba je veľmi dôležitá. Prečo je to dôležité? No preto, aby sme sa tuna stále nehandrkovali, že koľko takých postelí má zdravotná poisťovňa zazmluvniť. Aby sme jasne vedeli ukázať, že milá zdravotná poisťovňa tuna máš 3500 klientov, ktorí bytostne potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť a prosím pekne zaplať nám ju. Pretože, keď ju zaplatíš u nás, tak je to vždy lacnejšie, ako keď my týchto pacientov budeme posielať do nemocnice. A tu som kľudne za to, aby sme povedali, že nie 12 eur na deň a osobu, ale nech je to možno 30, ale musíme si jasne vyšpecifikovať, že ktorí sú to tí pacienti ktorí potrebujú vysokú intenzitu tejto ošetrovateľskej starostlivosti.
No, a potom sú tí ostatní a tam sa musíme baviť. To neznamená, že keď niekto dostáva lieky, ktoré mu predtým dávala manželka len za to, že prišiel do zariadenia sociálnych služieb tak už potrebuje....
=====

(Vymazať rámček.)

Vážený pán minister, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia sme v druhom čítaní. Mám zopár poznámok a potom budem čítať pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takže potom poprosím aj o zastavenie času. Najprv by som sa chcel vyjadriť k tomuto návrhu k tejto reforme. Časť vecí som už povedal v rozprave k prvému čítaniu. Povedal by som teraz trošku ešte obšírnejšie, pretože mám trochu viac času. My sme stále očakávali alebo očakávame od pána ministra alebo od reformy, ktorá príde odpoveď na tri základné otázky. A ešte raz ich zopakujem čo je pre každú reformu dôležité. Jednak financovanie, mať pokryté financovanie, mať zabezpečený personál a mať zabezpečenú kapacitu aj výhľadovo na nasledujúce obdobie. Poďme sa venovať chvíľku najprv tej prvej oblasti. To znamená financovaniu. Je to skutočne komplexná téma. Nebudem teraz hovoriť úplne detailne do toho s čím prichádza tento nový návrh. Skôr by som chcel povedať, tak vo všeobecnosti vizionársky, že akým spôsobom vlastne Slovenská republika chce zabezpečiť udržateľnosť financovania sociálnych služieb do budúcnosti, pretože ako vieme demografická situácia na Slovensku sa nevyvíja dobrým smerom. Nerodí sa dostatok detí. Tá medzigeneračná dohoda, ktorá bola vždy základom všetkých sociálnych a a zdravotných systémov sa rúca. To znamená máme stále menej detí alebo pracujúcich ľudí, ktorí by mali pracovať na starých, chorých, odkázaných alebo chudobných a teda nie je to len problém Slovenska ale aj iných krajín. O to viac by sme sa mali zamerať na to ako nastaviť systém tak, aby bol finančne udržateľný aj dlhodobo. Tu by som chcel povedať, že každý zákon by nemal byť len teda musí byť spravodlivý. Mal by byť spravodlivý voči ľuďom ale mal by byť aj féroví. Mali by sme sa venovať tomu, aby boli nastavené spravodlivé podmienky. No a keď sa pozriete len na niektoré veci, ktoré sa nachádzajú v našom systéme nestačíte sa diviť vlastným očiam. Keď som si dobre pozrel štatistiky, tak máme 68 % ľudí v stupni odkázanosti 5. To sú enormné čísla, obrovské čísla. Neverím skutočne, že toľko ľudí je v stupni odkázanosti č. 5. Potrebujeme sa intenzívne zaoberať aj tým, že akým spôsobom došlo k uznávaniu takéhoto stupňa odkázanosti. Či naozaj každý, ktorý má tento stupeň odkázanosti má ho aj oprávnene. A treba si tieto veci hovoriť pravdivo do očí. Na to tu sme. My by sme nemali teda len hovoriť niečo lúbivé, aby nás voliči

... nikto nevie, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy, je postačujúcich alebo nie. No keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia sociálnych služieb, tak zrazu už tu potrebujeme zdravotníka, no tak tých postelí ani 10 000 nebude dosť. No ale keď budeme zbierať skutočné dáta, keď sa pozriete na tú tabuľku v zákone 576, tak jednoducho môžeme si zadefinovať, že na týchto pacientov treba poriadne platiť, možno ich bude 3 000, možno ich bude 4 000, možno ich nebude naozaj 10 000, ale na tých ostatných, prosím pekne, nie je nevyhnutné, aby boli hradení zo zdravotnej poisťovne 12 eurami, pretože možno je to až príliš veľa a vy sami dobre viete, že bolo, tá, tá suma bola predtým ešte smiešne nízka bola 3,30, teraz už sme pri 12 eurách. Ja chcem ešte raz poznamenať, že to čo zdravotná poisťovňa platí do sociálnych zariadení, už nie je banalita. Niekedy to boli skutočne relatívne malé, malé, malé sumy, ale už teraz je to okolo 32 až do 40 miliónov, postupne sa navyšuje táto suma, ktorá tam odchádza. Čiže je to zase určitý balík peňazí a my musíme mať istotu, že i tento balík peňazí ide za pacientami, ktorí to naozaj potrebujú. Takže toto je jeden dôležitý aspekt v rámci tejto reformy a nie som si istý, naozaj nie som si istý, či touto reformou dokážeme takýmto spôsobom odselektovať týchto pacientov, respektíve klientov, ktorí potrebujú ošetrovateľskú starostlivosť alebo potrebujú nízku, nízku potrebu ošetrovateľskej starostlivosti a vysokú. No a tu by som ešte chcel poznamenať ďalšiu dôležitú vec, načala to už aj moja kolegynka pani Turčanová. Máte tuná v tejto reforme návrh, aby vzniklo takzvaný pracovník dlhodobej starostlivosti. Je to celkom taký zvláštny koncept, keď som si to prečítal, že má to byť ako keby teda nezdravotnícky pracovník, ktorý by mal byť na úrovni sanitára a mala by ho platiť zdravotná poisťovňa. Nejako takto je to zadefinované. To je také kudl mudl, také, také dopletené, že aj z tadiaľ, aj z tadiaľ. Nebude to celkom fungovať z môjho pohľadu, neviem prečo. Ja by som vás chcel práve varovať, lebo v zdravotníctve máme tiež jeden problém. Čím viac rôznych definícií urobíte, že tu máte sestru, praktickú sestru, asistenta, bakalárku, magisterku, so špecializáciou, s hentým, s oným, no tak jednoducho potom sa budú biť o ten malý segment, ktorý majú, že kto má čo práve urobiť a kto má nejakú kompetenciu, čo urobiť. Viete, že nerozumiem prečo napríklad tie opatrovateľky nepostačovali im nejaký rozšírený kurz, aby mohli tie banálne, tie jednoduché ošetrovateľské alebo opatrovateľsko-ošetrovateľské výkony robiť ony, ale definujeme tu nového, nového, nového pracovníka, ktorého ani nevieme, kde budeme vzdelávať, ani nevieme, aké budú jeho kompetencie, ani nevieme ho presne oddeliť od iných kompetencií opatrovateľov nie tobôž ešte zdravotných sestier a praktických sestier asistentov a sanitárov a ešte chceme, aby bol platený ako sanitár, čiže plus mínu tisíc eur to nie je žiadna, žiadne terno, to zase tiež neviem, odkiaľ takýchto ľudí naberiete, aby, aby pracovali v týchto zariadeniach sociálnych služieb, čo je ťažká práca. Takže z môjho pohľadu toto nie je celkom šťastné riešenie, skôr by som tendoval k tomu, aby tí opatrovatelia si mohli urobiť určitý špeciálny kurt ak už. Ale samozrejme niečo urobiť treba, lebo my nemôžem trvať na tom, že proste subkutánne inzulín bude podávať sestra alebo proste zdravotnícky pracovník. No jednoducho tých zdravotníckych pracovníkov nemáme a bude ich ešte menej, takže niečo s tým treba robiť. Čiže ja, ja chápem, len treba sa zamyslieť, že či ten postup, ktorý ste, ktorý ste zvolili, je ten, je ten správny. Takže toto sú, toto sú veci, čo sa týka tých kompetencií, tak opäť je to samozrejme zákon a podzákonné normy by to mali ďalej nejako upravovať, ale toto je dôležité ako zadefinovať. Hej. My trpíme práve na to, že, že máme veľmi veľa rôznych, rôznych, rôznych špecializácií a potom na malom piesočku sa hrá veľa ľudí a každý sa cíti dôležito alebo ja toto už kompetencia moja nie je a tak ďalej. Poznáme to zo zdravotníctva veľmi dobre, tak neurobte podobnú chybu. No čo sa týka financovania, samozrejme to financovanie to už tu spomínali kolegovia, ja to teraz aj pre krátkosť času nebudem ďalej, nebudem ďalej rozvádzať. Myslím si, že, že to najdôležitejšie som povedal a my ešte raz chceme povedať. My nie sme proti tejto reforme, naopak, my ju chceme podporiť, vidíme v nej veľmi dobré veci, vidíme tuná niektoré úskalia, ktoré pomenuvávame, ja si vážim aj to, že s vami sa dá konštruktívne diskutovať, to, to kvitujem a poďme sa baviť ešte raz o financovaní, či naozaj máte finančné krytie na celú túto veľkú reformu, poďme sa rozprávať o personále či ten návrh, ktorý tu máte, je naozaj ten najoptimálnejší, a že či naozaj prinesie progres a poďme sa rozprávať možno aj o, o kapacitách, že či skutočne tá demografická krivka, ktorá tu prichádza so všetkými vlastne vecami, ktoré s tým súvisia, či naozaj je to udržateľné a či naozaj táto reforma, ktorá je veľká, ktorá chce naštartovať sociálnu oblasť na alebo dať ju na iný level či naozaj bude jednak udržateľná a či prenesie tento významný progres. Držím palce, chcem veriť, že, že to pomôže a prosím, ak bude tá možnosť, aby ste sa zamysleli nad týmito dvoma vecami, ktoré som spomínal. Ďakujem veľmi pekne a teším sa na ďalšiu diskusiu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte vystúpiť aj mne, ja naviažem na to, čo hovoril pán Horecký, môj kolega o tom rezortizme. Preto tu aj ja stojím, lebo, samozrejme, ten presah sociálnej a zdravotnej starostlivosti je enormný. V mnohých krajinách, nakoniec je to jedno ministerstvo, kde zdravotníctvo a sociálne veci sú spojené, lebo sú to spojené nádoby a jednoducho, ak my si navzájom nepomôžeme, tak má problém jeden aj druhý. Ak pacienti nebudú mať možnosť ísť do zariadení sociálnych služieb po doliečení v nemocnici, tak je tu veľký problém, pretože sa hromadia v nemocniciach, kde starostlivosť je drahá. Na druhej strane, ak pacienti nebudú mať, môcť byť teda, teda preložený do zariadení sociálnych služieb, to je teda tá jedna vec. A druhá, ak budú zariadenia sociálnych služieb posielať s banalitami, s drobnosťami pacientov do nemocníc, tak opäť dôjde k preťažovaniu systému, a to všetci nechceme. Ja veľmi vítam túto reformu, veď nakoniec som mal aj tú časť byť na úplnom, úplnom začiatku tejto, tejto reformy, ešte keď pani Gaborčáková a celý tento tím začal vôbec uvažovať. Aj do plánu obnovy sme dali úmyselne práve, dlhodobú následnú paliatívnu starostlivosť a ten presah do sociálnych služieb ako jednu z priorít pre Slovensko a pre problémy, ktoré sa dotýkajú nielen našej krajiny, ale aj všetkých ostatných, čo sa týka demografie a tak ďalej. Mohol by som o tom veľa rozprávať, ale pre krátkosť času, ja sa sústredím hlavne na tie veci, ktoré sú pre mňa dôležité. Nie preto, aby som zbytočne kritizoval, ale možno, pán minister, vás, nejako naviedol na niektoré veci, ktoré mne vŕtajú hlavou, a možno či sa dá niečo s týmito vecami urobiť, čo sa týka toho zdravotno-sociálneho presahu. Čo mňa tak zaujíma, a možno budete vedieť odpoveď, že na základe akých dát, na základe čoho sme stanovili, že desaťtisíc postelí, to znamená jedna štvrtina plus mínus všetkých pobytových zariadení sociálnych služieb má potrebu ošetrovateľskej starostlivosti. Na základe akých dát, pretože podľa mojich informácií, tie dáta veľmi nezbierame. My nezbierame veľmi dáta o tom, že či je to pacient, ktorý potrebuje len pichnúť subkutánne inzulín alebo je to pacient, ktorý má naozaj nejakú tracheálnu kanylu, kde to, to ošetrovateľský proces je naozaj veľmi dôležitý a mali by ho robiť, samozrejme, zdravotníci.
Čiže tu by som vás chcel veľmi pekne poprosiť, aby, aby to bola jedna z podmienok, že ak chceme sa rozprávať aj o tom, potom, kto to bude financovať, či to majú byť sociálna, sociálna poisť, teda nie Sociálna poisťovňa, ale ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Alebo to majú byť zdravotné poisťovne, tak musíme jasne oddiferencovať aká je potreba zdravotnej starostlivosti v rámci týchto postelí. A tu je veľmi nevyhnutné možno si aj uvedomiť to, čo sme dali do zákona, teda, ja to tak skromne hovorím, dala to pani Škripeková, ktorú chcem týmto pozdraviť a poďakovať, že to urobila. Že do zákona 576 dala takú tabuľku, ktorá by si zaslúžila pozornosť aj v zariadeniach sociálnych služieb, ktorá hovorí o potrebe zdravotnej starostlivosti v rámci zariadení sociálnych služieb, či tá potreba je veľmi, či tá potreba je nízka alebo je vysoká. A ak by sme takýmto spôsobom vedeli zadefinovať, že čo je nízka potreba zdravotnej starostlivosti a čo je vysoká potreba, tak potom by aj tie komunikácie so zdravotnými poisťovňami boli jednoduchšie, lebo by sme mohli jasne argumentovať. Pozrite sa, ak tuná, toto je zdravotná starostlivosť, ktorú musíte poskytovať v zariadeniach sociálnych služieb, a na to potrebujete zdroje a 12 eur, ktoré dávate na pacienta alebo na lôžko na deň je jednoducho málo. Tieto postele by mali byť vyselektované a tá finančná zložka, ktorá by mala prichádzať od zariade, od povedzme zdravotných poisťovní, by mala byť, samozrejme, vyššia, aby pokrývala nákrady, náklady pre zdravotnú sestru alebo pre špeciálny zdravotnícky personál. V súčasnosti ten problém je taký, že niekto zadefinoval, že máme 10-tísíc nejakú potrebu, a zhruba 7 400 postelí platíme aj zo zdravotného poistenia. Ale nikto mi presne nevie povedať, že prečo to je práve 10-tisíc. Nikto presne nevie povedať, že či 7 400 je dosť alebo málo. Nikto neviem, že či tých 200 postelí, ktoré chcete rozšíriť aj v rámci tejto reformy je postačujúcich alebo nie. No, keď sa budete pýtať niekoho, kto naozaj definuje zdravotnú starostlivosť tak, že niekto má nejakú malú ranku, ktorú keď má v domácom prostredí, tak ju ošetruje bežne blízka osoba, ale keď sa dostane do zariadenia soc...
=====

Pán kolega Pročko, ďakujem za vystúpenie. Pomenovali ste to presne, idú ovládnuť politicky ďalší úrad. Problém je aj to, že oznamovatelia majú svoje mená. Možno ste zaregistrovali, v médiách sa objavujú aj tí odvážlivci, ktorí neváhajú aj predstúpiť pred médiá a povedať o tom, že aj oni sú chránenými oznamovateľmi. Jedným z nich je aj pani Dunajová Družkovská, ktorá bola ešte v predchádzajúcej vláde štátna tajomníčka na ministerstve zdravotníctva a aj ona svedčí, a teraz počúvajte dobre, že svedčí vlastne o kauze, ktorá bola ešte za vlády pána Hegera, kedy bol ministrom zdravotníctva pán Lengvarský, a hovorí o prideľovaní 212 miliónov z plánu obnovy pre súkromné nemocnice AGEL a Penta. A ona je jedna z tých odvážnych tvárí, ktorých chráni tento úrad, aby sa jej nemstili napríklad riaditelia štátnych nemocníc, aby ju nevyhodili zo svojej pozície za to, že mala odvahu o niečom prehovoriť, že počas svojej funkcie natrafila na veci, ktoré neboli s kostolným poriadkom. A teraz sa obáva, a to by ste si mali prečítať, teraz sa obáva, že v prípade, že dôjde k tejto politickej zmene a ovládnutí celého úradu, tak ju môžete alebo môže ten dosadený riaditeľ nemocnice odvolať alebo prepustiť alebo ona sama teda už odíde zo Slovenska a úplne rezignuje.
Čiže ešte raz a ďakujem aj, pán kolega Pročko, tento krok skutočne a títo oznamovatelia majú mená, majú svoje príbehy a sú to naozaj odvážni ľudia a myslím si, že tento zásah, tento politický zásah do nezávislosti úradu je ďalším krokom do prázdna.

Ďakujem za tvoje vystúpenie. Myslím, že ty vieš veľmi dobre, o čom hovoríš, pretože si novozvoleným prezidentom Komory záchranárov a skutočne ťa mrzí tá situácia, ktorá tuná aktuálne nastala, pretože naozaj bol to jeden z fungujúcich systémov, ktorý teraz žije v neistote. Túto neistotu spôsobil minister zdravotníctva Kamil Šaško. Tvári sa teraz, že sa nič nedeje, že sa na to zabudlo, ale to nie je pravda. A som rád, že si vystúpil aj v treťom čítaní a ešte raz na to poukázal. Myslím si, že je zahanbujúce, že doteraz nevieme odpoveď na otázku, ako bude vyzerať záchranná zdravotná služba v budúcnosti. A už neviem ako inak to povedať, koľkokrát sme prosili pána ministra, aby nám to prišiel povedať a vysvetliť. Neviem, čo je dôležitejšie v tejto krajine, ako to, aby sme zachovali fungujúci systém a aby sme ho nastavili ešte lepšie, ako bol nastavený, hlavne to výberové konanie.
Ďakujem za tvoje vystúpenie.

Ďakujem, Oskar, za tento príspevok. Myslím si, že k záchrankovému tendru už bolo povedané naozaj všetko. My sme pána ministra viackrát vyzývali, aby odstúpil, toto je naozaj na uterák, už dávno mal odstúpiť. Tento návrh na odstúpenie pána ministra, bohužiaľ, táto vládna koalícia posúva každým jedným zasadnutím parlamentu na ďalšie a ďalšie, je to skutočne nehoráznosť. Za takýto veľký fatálny prešľap, ktorý ste urobili, pán minister, čo vám presne povedal pán Dvořák v tejto reči, ste mali sám odstúpiť a odísť ako chlap.
Čo sa týka toho pozmeňujúceho návrhu, tak ako pán Dvořák spomínal, vy zlé rozhodnutie idete opravovať ďalším zlým rozhodnutím. Toto všetko tu nemuselo byť. Ja opakujem ešte raz. Pokiaľ by ste nás počúvali pred takmer rokom, kedy sme vám hovorili, že toto vám zlomí väzy, že tento záchrankový tender musíte nastaviť správne, spravodlivo a transparentne, respektíve aby ste prišli s nejakou alternatívou a aby ste nás prizvali, pretože toto je národný záujem. Doteraz nemáme žiadne rozhodnutie, ako ste sa rozhodli. S nikým na túto tému nekomunikujete, tvárite sa, že sa na všetko zabudlo. No nezabudlo sa. Na tieto veci sa nedá zabudnúť. Ešte raz zopakujem. Dve miliardy eur sa mali rozdeliť tak, že bolo dopredu známe, kto ich mal získať. Toto je non plus ultra absurdnosť, nehoráznosť a takto sa nemôže robiť politika.
Oskar, ďakujem ti ešte raz za to, že si poukázal na to, že sa tu prílepkami menia zásadné veci v našej spoločnosti a ako si ty povedal, takto sa zdravotná politika nerobí.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne vystúpiť k tejto problematike, ktorá nie je zdravotnícka, ale aj je zdravotnícka, pretože sa rozprávame o duševnom zdraví, takže je celkom prirodzené, že chcem povedať tiež zopár, zopár vecí k tejto, k tejto problematike. Najprv by som chcel povedať, že aký je vlastne úmysel, aký je úmysel tohto zákona? Mnohí ste tu už to pomenovali, vždy sa to opakuje a ja dúfam, že to bude zaznievať ešte zas a znova, aby všetci, aj tí, ktorí to počúvajú alebo zapnú rozhlas, televíziu a tak ďalej, to počuli viackrát, z viacerých úst, aby sme jasne vyzliekli pána ministra donaha, o čo sa tu vlastne hrá.
Keď ideme, keď ideme, keď ideme hovoriť o tom, že tieto hazardné hry nám prinášajú určité zdroje a do nášho štátneho rozpočtu príde možno 350 mil. eur, ale to nás nemôže tešiť, prosím pekne. To nás vôbec nemôže tešiť, že prichádza 350 mil. eur z hazardných hier. To hádam nemyslíme vážne, veď predsa, koľko stoja rozvrátené rodiny, koľko stoja rozpadnuté rodiny, koľko stoja ožobračené rodiny, koľko stoja zmeny správania, zmeny duševného zdravia týchto ľudí, ktorí sú patologickými hráčmi? Výpadok z pracovného procesu napríklad, keď nebudú pracovať, zhoršené duševné zdravie. Koľko nás to toto stojí? Nie je to oveľa, oveľa viac, ako tých 350 mil., ktoré dostaneme z tohto hazardu? Veď práve to si treba vždy zvážiť, že čo sú, čo sú príjmy, ale aké sú výdaje, a tie výdaje v rámci hazardných hier sú, som presvedčený o tom, oveľa, oveľa vyššie.
Pán minister, vy ste tu niečo hovorili o tom, že veď 250-tisíc eur dávame na liečebne, že aká to je super suma. No koľko to je 250-tisíc eur, veď to je 680 eur denne. To máte čo, na šesť ľudí, ktorí sa liečia v tých liečebniach? Veď to je nič, to je smiešne takýto argument vôbec použiť. To je úplne smiešne. Ak by vám naozaj išlo o nejakú reguláciu, aby sme chceli vyregulovať celý tento systém, tak napríklad mohli ste sa pozrieť do Rakúska. Existuje tam niečo také, koľko môže byť maximálne hracích automatov na počet obyvateľov. Tisícdvesto obyvateľov maximum jeden hrací automat. Čo by to znamenalo pre Slovensko? Maximálne 4 500 hracích automatov. No keby ste s niečím takým prišli, že chcete to limitovať, neviem, koľko ich máme teraz už presne a bolo ich aj 20-tisíc, neviem presne, koľko ich je teraz, ale určite ich máme viac ako 4 500. Tak povieme, dobre, ten pán Huliak naozaj chce pre tento štát, pre našu spoločnosť urobiť niečo dobré, ale, žiaľ, s týmto vy s tým neprichádzate, vy neprichádzate s nejakým takýmto riešením, ktorý by postupne obmedzoval toto patologické hráčstvo.
Rovnako neprichádzate s tým, čo sme hovorili my. Veď tie dane majú aj výchovný charakter, preto sme chceli navýšiť, nie preto, že chcem mať peniaze z týchto špinavých, tieto špinavé peniaze, že niekoho nútime hrať, alebo je závislý a potom dáva peniaze do štátneho rozpočtu, ale preto, aby to nerobil, aby to robil stále menej a menej, aby sme mali stále menej a menej ľudí, ktorí majú duševné problémy, ktorých vlastne výsledok sú rozvrátené rodiny a tak ďalej. Čiže pýtam sa, o tom sa ani nemusíme baviť, že vlastne tieto hazardné hry majú nejaký pozitívny efekt, o tom sa fakt nemusíme baviť.
Poďme sa pýtať ďalej, chceme viac zdrojov? To som takisto povedal, že toto sú peniaze, ktoré nám voňajú? To sú peniaze, ktoré chceme naozaj mať, ktoré chceme používať, využívať? Oveľa viac nás stoja tie kolaterálne poškodenia rodín a všetkého ostatného, čo som spomínal. Chceme regulovať hazardné hry? Teraz som spomínal, že nie. Keby ste chceli regulovať hazardné hry, prídete s nejakým rozumným, racionálnym riešením, ako som spomínal, zaregulujete to na počet obyvateľov. S tým ste vôbec neprišli.
Takže čo? Chceme zachrániť končiace firmy? To, čo tu spomínali viacerí kolegovia, to opakujem ešte raz. Vy chcete zachrániť končiace firmy, toto je dôvod skráteného legislatívneho konania, zarezanej rozpravy, toho, že sa ponáhľame neskutočným spôsobom, aby sme to už mali rýchlo za sebou, že tu v noci teraz stojíme. Dve firmy, Gematic, Perix, už tu boli spomínané, koniec ich licencií je 31. 10., ich koniec sa blíži, oni to vedia, oni to vedia a preto vás presvedčili. Hej, pán minister, urobme nejakú prešmyčku, dohodnime sa nejakým spôsobom, však to zoberte na seba vy, lebo nám to mesto už zakázalo, my už tu nemôžeme byť, ale keď to zoberiete vy na seba, tak sa potom možno dohodneme. Možno potom nám to prenajmete, lebo ja som presvedčený o tom, že štát predsa, odkiaľ bude mať tie automaty, odkiaľ bude mať nejaké priestory, kde ich má prevádzkovať, veď to je tak okaté, pán minister, to je tak okatý biznis, ktorý tu idete robiť. Som presvedčený o tom, že vy to prenajmete. Po 1. 11. to bude prenajaté tým istým firmám, tým istým prevádzkovateľom, ktorí to robia doteraz.
Toto je za tým, vážené kolegyne, vážení kolegovia a počúvajúci, toto je za tým. A tu vás treba vyzliecť donaha a ja dúfam, že ďalší kolegovia budú tu opakovať to isté, pretože tu je hlavný problém. Mestské zastupiteľstvo, hovorili sme tu, jednoducho sa tuná uzhodli obyvatelia, že nechcú tu mať kasína a toto rozhodnutie, že jednotlivé licencie zanikajú, má efekt. V roku 2000 tu bolo vyše 100 kasín v Bratislave, v roku 2023 už ich tu bolo len 69 a teraz bola snaha, aby ich tu bolo ešte menej, ale cez túto vašu národnú, národnú agentúru Tipos vy tu idete zabetónovať, aby ich tu bolo opäť toľko, koľko ich bolo, aby nič nezaniklo, aby sme nezredukovali tieto kamenné herne. Toto je za tým, pán minister, to nie sú nič, žiadne osobné ataky, toto je realita a my s ňou nemôžeme, samozrejme, súhlasiť. Monaco, Olympic, čo, z akého dôvodu vlastne vy trváte na tom, aby tu boli. Takže ešte raz opakujem, preto je tu tento zhon, preto tu musíme všetci sedieť a útrpne pozerať, s čím, s akým nešťastím ste prišli. Rád by som bol, aby ste povedali tú vašu reakciu.
A ešte jednu si neodpustím poznámku, tu ste spomínali o tom, očkovacia lotéria, to akí gangstri tuná boli. So všetkým, keď si pozrieme, 30 mil. sa minulo na túto očkovaciu lotériu. Ja nie som zástancom očkovacej lotérie, ale keď už bola, tak tieto peniaze sa minuli ľuďom, ktorí sa dali zaočkovať, 46-tisíc ľudí sa zaočkovalo práve preto, že chcelo vstúpiť do tejto lotérie, to nie sú rozdávané peniaze na firmy, ktoré z toho profitujú, to boli peniaze priamo viazané. A viete, prečo sa urobila tá očkovacia lotéria? Pretože ľudia ako pán Fico a ostatní sa nechceli dať zaočkovať. Lebo sme tu mali očkovanie na úrovni 40 % a už sme nevedeli, akým spôsobom zabezpečiť, aby to očkovanie bolo väčšie, tak sa vymýšľalo kadečo, možno aj hlúposti, ale toto je hlavný dôvod. Takže vy tu neporovnávajte neporovnateľné veci. Buďme normálne objektívni a používajme korektné argumenty.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Marek, ďakujem veľmi pekne za to, že si poukázal na to. Mne to tiež nejde celkom do hlavy, že ako vlastne sa myslia tie výdavkové limity? Ja som nenašiel nikde nejaké stanovisko, kde by sme, kde by sme jasne videli, že tam je nejaký limit a strop na každé jedno ministerstvo, že ministerstvo zdravotníctva môže minúť 8,8 max. Hej, že je nejaký výdavkový limit celkový, ale že, že je tuná na každé jedno ministerstvo, tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako okay a chápem tých, tie výdavkové limity, aby sme, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj, neviem, či je toto správne sa vyhovoriť a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú. To znamená... tak možno sa mýlim, ako to ma opravte, ako OK a chápem tie výdavkové limity, aby sme teda aj trošku zvyšovali efektivitu, aby sme nešli cez efektivitu, ale naozaj neviem, či je toto správne sa vyhovárať a veľmi dobre si povedal, že tie zdroje tam sú, to znamená, že tu sa niečo neprekračuje, tu sa tie zdroje v tom systéme nachádzajú. Takže je to asi diskutabilné, ako sa to udialo a myslím si aj tie ďalšie tvoje komentáre, čo sa týka zisku z verejného zdravotného poistenia, tam myslím, že máme rovnaký názor a by som ho chcel len potvrdiť, že verejné zdravotné poistenie je zdravotná daň a z toho by sa zisk nemal vytvárať. Bohužiaľ je to slovenský konštrukt a podarilo sa ho aspoň zastropovať na 1 % aj vďaka tebe aspoň takto, ale naozaj nie je to zvykom aj v iných krajinách. Ďakujem.