Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, skôr než začnem, tak v predošlom zákone, ktorý sa tu pred chvíľou schvaľoval, alebo o ktorom sme diskutovali, ma prekvapilo, že pán minister Taraba sa zastáva Rómov z rómskych osád, ktorí kradli drevo a teraz sú v nápravnom zariadení, ako mu na nich záleží (povedané s pobavením), tak keď si spomeniem, čo všetko o nich narozprávala Slovenská národná strana pred voľbami aj mimo toho, tak mi to je veľmi úsmevné. No dobre, poďme k veci.
Pán minister, vy ste tu, keď ste uvádzali tento zákon, tak ste povedali pár vecí, na ktorých je môj príspevok postavený, a práve ste povedali tak, že sa dohadujete ešte so ZMOS-om, že asi sa to zo zákona vypustí, takže môj príspevok bude asi tým pádom bezpredmetný, ale napriek tomu to všetko spomeniem, aby ste mali väčšiu motiváciu to z toho zákona vypustiť.
Keďže tento zákon má platiť iba jeden rok, lebo od 1. 1. 2026 už budú nové zákony, ktoré, ktoré budú v rámci sociálnych služieb z plánu obnovy, celá reforma, ktorá sa pripravuje, takže ten zákon bude platiť de facto od decembra do decembra budúceho roku. Ja chcem povedať, že nie je mi celkom pochopiteľné, ale keďže, keďže bude platiť iba rok, prečo, prečo vlastne ten zákon prijímame, ale keď, keď to súvisí s tým zvýšeným príspevkom, tak kvôli tomu to chápem. Ale o tom, aby starosta rozhodoval, kde, kto bude pridelený do akéhokoľvek zariadenia podľa nového zákona, tak to nie je celkom pochopiteľné a to je z toho dôvodu, že tuná na každej schôdzi prijímame cca 100 zákonov a my si nemyslíme, že tie zákony, ktoré sa týkajú obcí, a veľká časť sa týka obcí, že tí starostovia, ktorí sú na Slovensku a veľká časť z nich je dokonca úväzkových starostov, že to postrehne, nedajbože si to prečíta a podľa toho, podľa toho aj koná. To znamená, ja si osobne myslím, že keď prijmeme tento zákon, že ten starosta si všimne, že sa zmeny v sociálnych službách udiali vtedy, keď za ním príde klient a mu povie, že sa to udialo, lebo potrebuje nejakú sociálnu službu a, samozrejme, tomu klientovi to niekto musí povedať. Takže aby to platilo rok, sa mi to vidí príliš veľká námaha, aby sme to prijímali.
Ďalšiu vec, ktorú si treba uvedomiť, že ZMOS je organizácia, ktorá síce zastupuje záujmy obcí a miest, ale obce a mestá majú dva také rozhodovacie orgány, a to je starosta a zastupiteľstvo. A v tom ZMOS-e zastupujú ho tí starostovia a primátori bez toho, aby museli mať schválené od zastupiteľstva akúkoľvek kompetenciu, pokiaľ idú na to rokovanie. Čiže z toho je zrejmé, že tí starostovia a primátori tí vedia v tom ZMOS-e presadiť viacej svoje názory ako názory zastupiteľstva. A to sa, a to sa prejavuje aj v tomto zákone, lebo, lebo posilujú sa, posilujú sa práva starostov a primátorov a ja by som videl práve aj v tomto zákone priestor pre to zastupiteľstvo, lebo aj viete, keď sa predáva majetok alebo akákoľvek činnosť v obci, tak je to rozdelené tak, že tie pravidlá spravidla, tie pravidlá spravidla urobí to zastupiteľstvo a tá rozhodovacia kompetencia na základe tých pravidiel je práve u starostu. A práve v tomto zákone ten starosta má takú svojvôľu, že tie pravidlá mu vôbec v zastupiteľstve neurčí.
Podľa toho sa pýtam, podľa akých pravidiel bude starosta rozhodovať, aby pridelil tú sociálnu službu. Vieme, že tí klienti preferujú rôzne zariadenia, to znamená podľa toho, že ktoré sú v blízkosti domova, samozrejme, keď, keď je z okresu Levoča, tak nebude chcieť ísť do okresu Medzilaborce, alebo keď je katolík, tak predpokladám, že preferuje viacej charitu, alebo naopak, keď je ateista, tak nechce, aby ho obsluhovali sestričky, sestričky z charity. Takže nemyslím si, že to je dobré rozhodnutie, že ten starosta bude neobmedzene rozhodovať, lebo keďže keď pôjde ten klient do verejného zariadenia, ten starosta nebude prispievať, tie obce sú v takom finančnom marazme, ako sú, tak osobne si myslím, že ten starosta bude preferovať to, aby ho to čo najmenej stálo a ten záujem klienta, ten záujem klienta bude až na druhom mieste. Nehovoriac o tom, že malé obce majú problém, aby si tí starostovia zaplatili platy, častokrát keď nemajú peniaze, sa dajú vypísať na maródku a pokiaľ im príde takýto, takýto výdavok, tak sčasti ich aj chápem, že sa snažia tú službu, o tej službe rozhodnúť tak, aby ju nemuseli platiť, ale aby ju platil štát.
Ďalší pohľad na to je, že na tú službu prispieva štát, samospráva a klient. A tie peniaze, tie peniaze sa nejak dávajú dokopy a jasné, že keď štát ten príspevok nezvýši, samospráva alebo ten starosta rozhodne, že to pôjde, že ten klient pôjde do samosprávy, tak ten klient posledný v tom, v tom poradí bude prispievať ďalej. Ale pokiaľ tá samospráva neprispeje a bude sa snažiť, aby naozaj neprispievala a bude robiť rôzne obštrukcie, tak tomu klientovi nakoniec ostane to, že keď si tú službu chce naozaj vybrať podľa svojho gusta, tak si ju bude musel doplatiť alebo, alebo zaplatiť celú.
Čo je ešte veľmi dôležité, všetky výskumy nám ukazujú, že ak chceme, aby ľudia, ktorí sú odkázaní na sociálnu službu, mali kvalitnejší život, lepší život, dlhší život, tak nerozhodujú o tom, aké, aké peniaze im dáme alebo aký príspevok im dáme, ale rozhoduje o tom, či sú vo svojej komunite, v ktorej celý život vyrastali, či žijú v blízkosti rozšírenej rodiny, to znamená, že aby tí starí rodičia mali vnúčatá na dosah, poprípade deti, a v akom stave je zdravotníctvo a aby mali prirodzený pohyb. Takže pokiaľ si berieme tieto danosti ako prioritu, tak je logické, že ten klient by si mal to zariadenie vybrať a nemali by sme do toho montovať starostu a primátora a navyše mu dávať kompetenciu, aby vzhľadom na finančné nároky sa snažil alebo hľadal to najlacnejšie riešenie a nie to najvhodnejšie riešenie, ktoré je najlepšie pre klienta a pre jeho kvalitný život.
Ja, pán minister, všetkými desiatimi podporím, ako ste naznačili, že so ZMOS-om sa bavíte že o týchto veciach, o ktoré som hovoril, že odtiaľ vypadnú, lebo si myslím, že to je jeden veľký problém, ktorý, ktorý v tom zákone je, a takisto uvažujem, či má vôbec zmysel nejakým spôsobom v druhom čítaní to meniť, keď ten zákon bude platiť iba rok. A naozaj si myslím, že tí kompetentní, kým si to všimnú, tak ten rok už prejde.
Ďakujem pekne.
