Videokanál poslanca
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
a myslím si, že jedného dňa, keď budeme na tieto mesiace a roky spomínať, budeme až neveriacky krútiť hlavou, že takéto niečo bolo vôbec možné.
Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory naspäť neozvalo. A keďže toto je rozprava aj teda k odvolávaniu celej vlády, tak by som sa radšej chcela prihovoriť pánovi premiérovi, pretože je to v konečnom dôsledku on, ktorý za ministerku kultúry zodpovedá a je to naozaj on, ktorý ju môže kedykoľvek odvolať, ale napriek tomu ju stále drží vo funkcii.
Pán premiér Fico, táto vaše štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Tomu ľudia uverili vo voľbách a preto vás volili. Problémom predošlej vlády Igora Matoviča ale neboli iba chaos a neschopnosť sa dohodnúť, ale aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcie a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sa tu dialo a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné spojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A áno, ľudia, voliči po posled... najmä voliči SMER-u po posledných voľbách čakali na základe vašich sľubov pokoj a konsenzus. A čo dostali? Dostali vládu, v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradník, ktorý ani nevie, aký má tvar Zem, dostali vládnu koalíciu, v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť predseda parlamentu, čo sa mu zatiaľ nepodarilo, a ten tretí, ten síce chcel pokoj, ale najmä pre seba.
A my sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť tú rozpadávajúcu sa spoločnosť, ako zastaviť ekonomický aj spoločenský úpadok, ale čím sa zaoberáme? Nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko, čo funguje, ďalším ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, alebo novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a nedávno aj tým dokonca, aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina.
O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po vymenovaní vlády žiadalo 200-tisíc ľudí v petícii okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave by sme aj chceli, ale nemôžeme vysloviť. A medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje.
Som presvedčená, pán premiér, že jedna z vecí, ktorou naozaj fatálne škodíte celému Slovensku, ale aj svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho, čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to, čo ste im priniesli, je základná neistota o všetkom a o všetkých. A čo je ešte dôležitejšie, som presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím väčší bude vnútorný rozvrat, čím budú inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek.
Ako si inak máme vysvetliť to, že skúsený politik, akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že táto pani, ktorej meno nevyslovujeme, môže zastávať ministerský post? Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžete veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžete prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? Ako sa môžete prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý v rezorte, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva roky a je zreteľný na každom kroku a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu tejto vlády? Ľudia to vidia. Ľudia to vidia v tých obciach a mestách, kde žijú vo svojom každodennom živote.
Už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili, svedčí o tom, že rolu premiéra už nezvládate. Nebyť tejto spanilej jazdy dua, pani ministerka a pán Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál a nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Viete, lebo ak naozaj môže byť ministerkou tá, ktorej meno dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po osemnástich mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax ani žiadnu odbornosti, potom je možné naozaj všetko. Je vlastne úplne jedno, kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí, akú vaša vláda, pán premiér, robí, je práve toto podrývanie základných pilierov, na ktorých stojí táto spoločnosť, spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel, to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. Pre tých, ktorí, pre také jednoduchšie vysvetlenie, čo je to ontologická istota, som si spomenula na tú pani, ktorá hovorila, že miluje Fica, tak možno k tej by som sa prihovorila.
Viete, milá pani, tie istoty, ktoré vám pán Fico kedysi sľuboval, tie vám dnes zámerne berie. A vy už si za chvíľu nebudete istá ani tým, že či to, čo ráno vyšlo, je Slnko a nie nejaký Sorosov žiarič, alebo tým, či stále ešte žijete v krajine, v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A nebudete už veriť ani susede Marike, keď dôjde na kus reči, ani doktorke, keď vám predpisuje recept a vlastne ani ničomu, čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja.
Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér, v skutočnosti likvidujete tento štát, ktorý máte riadiť. Likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to, pre čo sme všetci tu. A dôsledky takéhoto jednania sú nedozerné a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Problém je, že si pílite vlastný konár, pretože keď ľudia definitívne prestanú veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Ale v tom výbuchu zahynieme všetci.
Viete, a skutočná kultúra totižto, kultúra a umenie nie sú wellness, ako si myslí pani ministerka. V skutočnosti sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery, na vytváranie spoločných zážitkov ľudí, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť je najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu, a keby ste naozaj tú polarizáciu chceli zmierňovať, tak ku kultúre pristupujete úplne inak.
To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska, je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu, sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, len vďaka zväčšovaniu priepasti v spoločnosti a vďaka nekonečnému zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, ale v tejto tragédii hráme všetci a z hodín literatúry viete, že každá antická tragédia sa končí katastrofou.
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je v skutočnosti len akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A určite nie ten lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má v záhlaví svojho programového vyhlásenia. Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale aj nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby štvrtej vlády Roberta Fica. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť.
Som presvedčená o tom, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť a každý, kto čítal Harryho Poterra, vie, že rázne porátanie sa s tým, koho meno nemožno vyslovovať, by malo byť iba prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Toľko možno k rezortu kultúry a k ministerke kultúry, ale, ako som povedala, keďže je toto rozprava k odvolávaniu celej vlády a keďže mnohí z mojich kolegov nemali šancu sa vyjadriť aj k iným ministrom tejto vlády, skúsila by som možno zhrnúť to, čo v tejto diskusii ešte nezaznelo. A začnem teda pánom ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Rozprávala som sa o tom s kolegyňou Luciou Plavákovou a tu je zopár poznámok z tejto debaty.
Problém ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka je v tom, že neurobil vlastne nič dobré a všetci sa mu smejú. Za celú tú dva a polročnú kariéru, to, v čom najviac vynikol, je najmä počet prehratých súdnych sporov a výška neustále narastajúcej sumy, ktorú bude musieť zaplatiť. Ten aktuálny účet je okolo 400-tisíc eur, len, bohužiaľ, z nich relatívne veľkú časť budú musieť zaplatiť daňové, daňoví poplatníci a niečo teda bude musieť zaplatiť aj z vlastného vrecka. Problém je, že namiesto toho, aby priniesol nejakú pozitívnu víziu rozvoja Slovenska, tak jediné, čo priniesol, je vlastne pomsta. Dokonale to demonštruje jeho pokus o likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov, pretože nakoľko tento úrad úplne v súlade so zákonom uložil ministerstvu vnútra pokutu za konanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktoré bolo v rozpore so zákonom, to sa mu, samozrejme, nepáčilo a rozhodol sa pomstiť a tento úrad rovno zlikvidovať. Urobil to tak, ako to urobil, v rozpore s ústavou a v rozpore s právom EÚ, ale keď ego zavelí, tak treba konať. A takto má dnes pán minister vnútra okrem všetkých svojich súdnych konaní ohľadom porušovania zákona v prípade čurillovcov, na krku aj konanie pred Ústavným súdom a infringement zo strany Európskej komisie. Myslím si, že aj toto by už stačilo na demonštráciu toho, prečo pán minister nezvláda svoju funkciu, ale to ani zďaleka nie je všetko. Za všetky ostatné veci spomeniem napríklad to, ako sa mu podarilo rozvrátiť celú políciu, čo mu už nehovoríme len my, to mu už jasne odkázal aj generálny prokurátor. To odcitujem, čo pán generálny prokurátor na jeho adresu povedal, citát: "Na základe údajov, ktoré máme k dispozícii za rok...
=====
Rozpracované
Videokanál poslanca
Vystúpenie s faktickou poznámkou 27.4.2026 16:32 - 16:34 hod.
Zora JaurováVystúpenie v rozprave 15.4.2026 17:37 - 17:52 hod.
Zora JaurováA áno, je správne, aby si aj zákonodarný orgán pripomínal dôležité kultúrne míľniky v našej histórii. Ale povedzte mi, kolegovia navrhovatelia, vy naozaj myslíte tie slová, ktoré ste napísali do tohto uznesenia, vážne? Vy naozaj chcete, práve vy a vaši kolegovia, ktorí tu už dva a pol roka dvíhate ruky za zákony, ktoré likvidujú kultúru, audiovíziu a verejnoprávne médiá, naozaj si tu chcete pripomínať úspechy slovenskej kultúry spred 60 rokov? Naozaj chcete hovoriť o diele, ktoré - citujem z uznesenia - zaradilo slovenskú a českú kinematografiu do svetového kultúrneho priestoru, v časoch, kedy vaša vlastná ministerka hovorí o slovenskej a žiadnej inej kultúre a pritom ju zároveň úspešne ničí? Vy sa naozaj chcete vzletnými slovami tohto uznesenia vysmievať všetkým tým umelcom, tvorcom a kultúrnym pracovníkom, ktorí dnes stoja na uliciach a protestujú proti krokom vašej vlády? Všetkým tým, ktorých váš tieňový minister kultúry pán Machala posiela k lopate a generálna riaditeľka vášho vládneho telerozhlasu, na ktorý ste teda premenili verejnoprávne médiá, posiela týchto umelcov mimo komfortný priestor?
Hovoríte v tomto uznesení o presvedčivom hereckom stvárnení hlavnej postavy Jozefom Kronerom. Čo si myslíte, že by pán Kroner dnes povedal na to, čo robíte vy slovenskej kultúre, médiám a audiovízii? Možno by to bolo to isté, čo pár dní dozadu povedala jeho dcéra Zuzana Kronerová, ktorá odmietla účinkovať vo vašej vládnej televízii na protest proti ideologickým reštrikciám a prepúšťaniu nepohodlných ľudí. (Potlesk.) Povedala, citát: "Myslím si, že táto neuveriteľná a škandalózna situácia v kultúre sa dotýka nás všetkých. STVR je verejnoprávna inštitúcia, nie je to firma pani Flašíkovej, ministerstva, ani pána Lukáša Machalu. Ničia našu kultúru takým spôsobom, že je to priam voľný pád a je to hrozné. Netreba byť zdržanlivý, pretože táto situácia je už neudržateľná. Ja zdržanlivá nebudem, lebo si myslím, že sa to musí dramaticky zmeniť. O umení a kultúre nemôžu rozhodovať ľudia, ktorí ku kultúre nemajú vzťah a ženie ich akási zvláštna pomsta a zášť. Mám tým na mysli rezort kultúry, ktorý má pomáhať a vytvárať podmienky, rozvoj kultúry pre blaho všetkých občanov tohto štátu, nie konať proti nám." - hovorí Zuzana Kronerová, dcéra Jozefa Kronera, ktorého si pripomínate v tomto uznesení.
Povedzte mi, kolegovia, vy si tu chcete pripomínať kultúrne úspechy, o ktoré ste sa teda nijak nepričinili, ale dnes vy ste v pozícii tých, ktorí majú v rukách moc a ktorí sa môžu pričiniť o nové súčasné kultúrne úspechy Slovenska. Čo ste za uplynulého dva a pol roka urobili pre slovenskú audiovíziu? Čo ste urobili pre to, aby sme si tu Oscary pre slovenský film nemuseli pripomínať iba z učebníc? Nepríde vám trocha trápne predkladať toto uznesenie len pár dní po tom, ako vaša štátna televízia úplne odignorovala odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti? (Potlesk.) To sú ceny, ktoré udeľuje národná filmová akadémia slovenská, to je obdoba tej americkej. A je to presne tá, ktorá vyberá aj slovenského kandidáta na Oscara.
Na čo ste, preboha, mysleli, keď ste to uznesenie písali? Spýtali ste sa niekedy slovenských filmových tvorcov a producentov, čo to napríklad obnáša, dostať sa čo i len do short listu cudzojazyčných filmov na Oscara, short list vlastne nemôžem hovoriť, lebo to pán Machala nemá rád, koľko to stojí peňazí, koľko kultúrnej diplomacie a domácej podpory takéto filmy z malých európskych krajín potrebujú na to, aby sa čo i len priblížili k možnosti úspechu? V okolitých krajinách okolo nás to očividne vedia. 88-2
Maďarsko dostalo Oscara v roku 2016 za film Lászlóa Nemesa Saulov syn a v nasledujúcom roku za krátky film Kristófa Deáka Mindenki. Poliaci získali Oscara v roku 2015 za film Pawła Pawlikowského Ida. Česko získalo Oscara dokonca tento rok za dokumentárny film Pán Nikto verzus Putin. To je všetko za čas, kedy vládli vlády Roberta Fica.
Ale chápem, vy ste asi nemali veľmi čas sa zaoberať tým, ako pomôcť kvalitným slovenským filmom presadiť sa vo svetovej konkurencii oscarových nominácií, pretože vy ste museli meniť zákon o Audiovizuálnom fonde, aby ste si tam dosadili svojich nominantov, tárať o tom, že nedáme ani korunu na LGBTI filmy alebo kritizovať a kádrovať hercov, ktorí sa vo verejnom priestore vyjadrujú inak, ako by sa vám páčilo. Poznáte vy vôbec slovenských filmových režisérov a režisérky, ktorí a ktoré dnes vyhrávajú ceny na prestížnych svetových festivaloch? Hovoria vám niečo mená ako Mira Fornay, Peter Kerekes, Tereza Nvotová, György Krištof, Miro Remo, Ivan Ostrochovský, Iveta Grófová, Michal Blaško? A takto by som mohla ísť ešte chvíľu.
Slovenská kinematografia je dnes vo veľmi dobrej forme len vďaka dobrým kultúrnym politikám minulosti, ale to sú presne tie, ktoré vy dnes likvidujete. Filmy sa točia dlho a tak sa táto vaša smrtiaca misia v audiovízii neprejavuje až tak rýchlo, ako je to v iných oblastiach umenia. Ale pri tom všetkom, čo sa tu každý deň v kultúre ničí, chcete hádam niekomu navravieť, že tie slová o - citujem z uznesenia - schopnosti slovenského umenia prinášať univerzálne humánne posolstvá, ktoré dokážu prekonať hranice času i štátov, že to myslíte vážne? Naozaj, kolegovia? Viete, čo hovorí Ježiš Kristus, po ovocí ich poznáte, nie podľa slov, ani podľa uznesení. A aké je vaše ovocie v oblasti kultúry? Skúste povedať.
Apropo etický rozmer a nadčasovosť posolstva - to je moja najobľúbenejšia časť tohto uznesenia. O etike a nadčasovosti filmu, ktorý hovorí o nebezpečenstve plíživého fašizmu a kolaborácie s ním, nám tu idú kázať poslanci strany SMER, ktorá sa dnes vôbec nie plíživo, ale vcelku otvorene zbližuje s fašistickou stranou REPUBLIKA? (Potlesk.) Pripomínať smutné osudy židovského obyvateľstva z mesta Humenné a dôležitosť mesta Sabinov nám tu chcú poslanci strany, ktorá sa chystá podporiť za kandidáta na župana práve v tomto Prešovskom kraji fašistu, ktorý bol právoplatne odsúdený za hanobenie rasy, národa a presvedčenia! (Výkriky v sále a potlesk.) Vy ste rozmýšľali vôbec, keď ste to písali?! Tá nadčasovosť posolstva vás neoplieskala o stenu?! Hovoríte tu, že film Obchod na korze je naliehavým varovaním pred tichým súhlasom s bezprávím. Sama by som to lepšie nepovedala. A čo tu, prosím vás, robíte celý ten čas? Zamyslite sa, ako sme dospeli k tomuto rozvratu kultúry na Slovensku. No predsa vďaka vám, vďaka vášmu tichému, a teda v niektorých prípadoch aj dosť hlasnému, aby som bola spravodlivá, súhlasu s tým, čo prichádza z ministerstva kultúry. Sa nestačí potom vyhovárať v kuloároch, že to nie je naša ministerka, ani my nemáme radi Machalu, taký je život v koalícii a podobne. Nie, nie. To vy svojimi hlasovaniami, svojím súhlasom a svojou politickou podporou ste vytvorili toto bezprávie a rozklad, ktorý dnes vidíme, bohužiaľ, nielen v kultúre. Pomsta, priemernosť a oportunizmus - to je jediné, čo sa vám podarilo do kultúry priniesť. Nie, kolegovia, žiadnym uznesením, ktoré oslavuje niečo, čo sa stalo pred 60 rokmi, nezakryjete to, čo ste spôsobili dnes.
Každé uznesenie má predovšetkým symbolickú hodnotu, a preto je veľmi dôležité nielen to, čo hovorí, ale aj kto to hovorí a tiež čo ten, kto hovorí, popritom aj robí. Pri súčasnom stave kultúry a vašom podiely na ňom je vaše uznesenie a hodnoty, na ktoré sa odvoláva, len farizejským monológom, ktorým sa sami dojmete. Ibaže, ibaže by ste tým uznesením chceli povzbudiť všetkých tých Tónov Brtkov našich čias, lebo keď nebudem arizovať ja, bude to niekto druhý, však?
Ale teda keďže aj my si vážime tvorcov tohto výnimočného slovenského diela a najmä jeho posolstvo pre súčasnosť a chceme sa dokonca aj k tomuto uzneseniu postaviť konštruktívne, chcela by som podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý aspoň spresňuje dôležité fakty o historických udalostiach, ktoré film zachytil pre slovenské publikum. Ten text môjho doplňujúceho návrhu priamo vychádza z dôvodovej správy k zákonu č. 396/2000 Z. z., ktorým sa vlastne v roku 2000 ustanovil Pamätný deň holokaustu a rasového násilia na 9. september, a predkladateľom tejto novely ako aj tej dôvodovej správy, ktorou som sa inšpirovala, bol istý Robert Fico. Takže verím, že tento text by mal byť tým pádom prijateľný aj pre vás.
Pán predsedajúci, budem čítať pozmeňujúci návrh.
Raši, Richard, predseda NR SR
Stopnite čas.
Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej, Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Tiny Gažovičovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k 60. výročiu udelenia Ceny Akadémie (Oscar) filmu Obchod na korze.
V návrhu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 60. výročiu udelenia Ceny Akadémie (Oscar) filmu Obchod na korze sa dopĺňajú body 7 a 8, ktoré znejú.
"7. Národná rada odsudzuje snahy o popieranie, bagatelizáciu alebo ospravedlnenie prenasledovania, zbavenia občianskych práv a majetku, deportácií a vraždenia Židov, ktoré majstrovsky zobrazuje aj ocenený film Obchod na korze.
8. Národná rada konštatuje neodškriepiteľnú zodpovednosť najvyšších predstaviteľov vojnového Slovenského štátu (vrátane prezidenta Jozefa Tisa, predsedu vlády Vojtecha Tuku a predsedu snemu Martina Sokola) na prijatí Židovského kódexu a na vykonaní a obhajobe ďalších antihumánnych, rasistických a protižidovských krokov."
Skončila som, ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave 15.4.2026 17:37 - 17:52 hod.
Zora JaurováA áno, je správne, aby si aj zákonodarný orgán pripomínal dôležité kultúrne míľniky v našej histórii. Ale povedzte mi, kolegovia navrhovatelia, vy naozaj myslíte tie slová, ktoré ste napísali do tohto uznesenia, vážne? Vy naozaj chcete, práve vy a vaši kolegovia, ktorí tu už dva a pol roka dvíhate ruky za zákony, ktoré likvidujú kultúru, audiovíziu a verejnoprávne médiá, naozaj si tu chcete pripomínať úspechy slovenskej kultúry spred 60 rokov? Naozaj chcete hovoriť o diele, ktoré - citujem z uznesenia - zaradilo slovenskú a českú kinematografiu do svetového kultúrneho priestoru, v časoch, kedy vaša vlastná ministerka hovorí o slovenskej a žiadnej inej kultúre a pritom ju zároveň úspešne ničí? Vy sa naozaj chcete vzletnými slovami tohto uznesenia vysmievať všetkým tým umelcom, tvorcom a kultúrnym pracovníkom, ktorí dnes stoja na uliciach a protestujú proti krokom vašej vlády? Všetkým tým, ktorých váš tieňový minister kultúry pán Machala posiela k lopate a generálna riaditeľka vášho vládneho telerozhlasu, na ktorý ste teda premenili verejnoprávne médiá, posiela týchto umelcov mimo komfortný priestor?
Hovoríte v tomto uznesení o presvedčivom hereckom stvárnení hlavnej postavy Jozefom Kronerom. Čo si myslíte, že by pán Kroner dnes povedal na to, čo robíte vy slovenskej kultúre, médiám a audiovízii? Možno by to bolo to isté, čo pár dní dozadu povedala jeho dcéra Zuzana Kronerová, ktorá odmietla účinkovať vo vašej vládnej televízii na protest proti ideologickým reštrikciám a prepúšťaniu nepohodlných ľudí. (Potlesk.) Povedala, citát: "Myslím si, že táto neuveriteľná a škandalózna situácia v kultúre sa dotýka nás všetkých. STVR je verejnoprávna inštitúcia, nie je to firma pani Flašíkovej, ministerstva, ani pána Lukáša Machalu. Ničia našu kultúru takým spôsobom, že je to priam voľný pád a je to hrozné. Netreba byť zdržanlivý, pretože táto situácia je už neudržateľná. Ja zdržanlivá nebudem, lebo si myslím, že sa to musí dramaticky zmeniť. O umení a kultúre nemôžu rozhodovať ľudia, ktorí ku kultúre nemajú vzťah a ženie ich akási zvláštna pomsta a zášť. Mám tým na mysli rezort kultúry, ktorý má pomáhať a vytvárať podmienky, rozvoj kultúry pre blaho všetkých občanov tohto štátu, nie konať proti nám." - hovorí Zuzana Kronerová, dcéra Jozefa Kronera, ktorého si pripomínate v tomto uznesení.
Povedzte mi, kolegovia, vy si tu chcete pripomínať kultúrne úspechy, o ktoré ste sa teda nijak nepričinili, ale dnes vy ste v pozícii tých, ktorí majú v rukách moc a ktorí sa môžu pričiniť o nové súčasné kultúrne úspechy Slovenska. Čo ste za uplynulého dva a pol roka urobili pre slovenskú audiovíziu? Čo ste urobili pre to, aby sme si tu Oscary pre slovenský film nemuseli pripomínať iba z učebníc? Nepríde vám trocha trápne predkladať toto uznesenie len pár dní po tom, ako vaša štátna televízia úplne odignorovala odovzdávanie národných filmových cien Slnko v sieti? (Potlesk.) To sú ceny, ktoré udeľuje národná filmová akadémia slovenská, to je obdoba tej americkej. A je to presne tá, ktorá vyberá aj slovenského kandidáta na Oscara.
Na čo ste, preboha, mysleli, keď ste to uznesenie písali? Spýtali ste sa niekedy slovenských filmových tvorcov a producentov, čo to napríklad obnáša, dostať sa čo i len do short listu cudzojazyčných filmov na Oscara, short list vlastne nemôžem hovoriť, lebo to pán Machala nemá rád, koľko to stojí peňazí, koľko kultúrnej diplomacie a domácej podpory takéto filmy z malých európskych krajín potrebujú na to, aby sa čo i len priblížili k možnosti úspechu? V okolitých krajinách okolo nás to očividne vedia. 88-2
Maďarsko dostalo Oscara v roku 2016 za film Lászlóa Nemesa Saulov syn a v nasledujúcom roku za krátky film Kristófa Deáka Mindenki. Poliaci získali Oscara v roku 2015 za film Pawła Pawlikowského Ida. Česko získalo Oscara dokonca tento rok za dokumentárny film Pán Nikto verzus Putin. To je všetko za čas, kedy vládli vlády Roberta Fica.
Ale chápem, vy ste asi nemali veľmi čas sa zaoberať tým, ako pomôcť kvalitným slovenským filmom presadiť sa vo svetovej konkurencii oscarových nominácií, pretože vy ste museli meniť zákon o Audiovizuálnom fonde, aby ste si tam dosadili svojich nominantov, tárať o tom, že nedáme ani korunu na LGBTI filmy alebo kritizovať a kádrovať hercov, ktorí sa vo verejnom priestore vyjadrujú inak, ako by sa vám páčilo. Poznáte vy vôbec slovenských filmových režisérov a režisérky, ktorí a ktoré dnes vyhrávajú ceny na prestížnych svetových festivaloch? Hovoria vám niečo mená ako Mira Fornay, Peter Kerekes, Tereza Nvotová, György Krištof, Miro Remo, Ivan Ostrochovský, Iveta Grófová, Michal Blaško? A takto by som mohla ísť ešte chvíľu.
Slovenská kinematografia je dnes vo veľmi dobrej forme len vďaka dobrým kultúrnym politikám minulosti, ale to sú presne tie, ktoré vy dnes likvidujete. Filmy sa točia dlho a tak sa táto vaša smrtiaca misia v audiovízii neprejavuje až tak rýchlo, ako je to v iných oblastiach umenia. Ale pri tom všetkom, čo sa tu každý deň v kultúre ničí, chcete hádam niekomu navravieť, že tie slová o - citujem z uznesenia - schopnosti slovenského umenia prinášať univerzálne humánne posolstvá, ktoré dokážu prekonať hranice času i štátov, že to myslíte vážne? Naozaj, kolegovia? Viete, čo hovorí Ježiš Kristus, po ovocí ich poznáte, nie podľa slov, ani podľa uznesení. A aké je vaše ovocie v oblasti kultúry? Skúste povedať.
Apropo etický rozmer a nadčasovosť posolstva - to je moja najobľúbenejšia časť tohto uznesenia. O etike a nadčasovosti filmu, ktorý hovorí o nebezpečenstve plíživého fašizmu a kolaborácie s ním, nám tu idú kázať poslanci strany SMER, ktorá sa dnes vôbec nie plíživo, ale vcelku otvorene zbližuje s fašistickou stranou REPUBLIKA? (Potlesk.) Pripomínať smutné osudy židovského obyvateľstva z mesta Humenné a dôležitosť mesta Sabinov nám tu chcú poslanci strany, ktorá sa chystá podporiť za kandidáta na župana práve v tomto Prešovskom kraji fašistu, ktorý bol právoplatne odsúdený za hanobenie rasy, národa a presvedčenia! (Výkriky v sále a potlesk.) Vy ste rozmýšľali vôbec, keď ste to písali?! Tá nadčasovosť posolstva vás neoplieskala o stenu?! Hovoríte tu, že film Obchod na korze je naliehavým varovaním pred tichým súhlasom s bezprávím. Sama by som to lepšie nepovedala. A čo tu, prosím vás, robíte celý ten čas? Zamyslite sa, ako sme dospeli k tomuto rozvratu kultúry na Slovensku. No predsa vďaka vám, vďaka vášmu tichému, a teda v niektorých prípadoch aj dosť hlasnému, aby som bola spravodlivá, súhlasu s tým, čo prichádza z ministerstva kultúry. Sa nestačí potom vyhovárať v kuloároch, že to nie je naša ministerka, ani my nemáme radi Machalu, taký je život v koalícii a podobne. Nie, nie. To vy svojimi hlasovaniami, svojím súhlasom a svojou politickou podporou ste vytvorili toto bezprávie a rozklad, ktorý dnes vidíme, bohužiaľ, nielen v kultúre. Pomsta, priemernosť a oportunizmus - to je jediné, čo sa vám podarilo do kultúry priniesť. Nie, kolegovia, žiadnym uznesením, ktoré oslavuje niečo, čo sa stalo pred 60 rokmi, nezakryjete to, čo ste spôsobili dnes.
Každé uznesenie má predovšetkým symbolickú hodnotu, a preto je veľmi dôležité nielen to, čo hovorí, ale aj kto to hovorí a tiež čo ten, kto hovorí, popritom aj robí. Pri súčasnom stave kultúry a vašom podiely na ňom je vaše uznesenie a hodnoty, na ktoré sa odvoláva, len farizejským monológom, ktorým sa sami dojmete. Ibaže, ibaže by ste tým uznesením chceli povzbudiť všetkých tých Tónov Brtkov našich čias, lebo keď nebudem arizovať ja, bude to niekto druhý, však?
Ale teda keďže aj my si vážime tvorcov tohto výnimočného slovenského diela a najmä jeho posolstvo pre súčasnosť a chceme sa dokonca aj k tomuto uzneseniu postaviť konštruktívne, chcela by som podať pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý aspoň spresňuje dôležité fakty o historických udalostiach, ktoré film zachytil pre slovenské publikum. Ten text môjho doplňujúceho návrhu priamo vychádza z dôvodovej správy k zákonu č. 396/2000 Z. z., ktorým sa vlastne v roku 2000 ustanovil Pamätný deň holokaustu a rasového násilia na 9. september, a predkladateľom tejto novely ako aj tej dôvodovej správy, ktorou som sa inšpirovala, bol istý Robert Fico. Takže verím, že tento text by mal byť tým pádom prijateľný aj pre vás.
Pán predsedajúci, budem čítať pozmeňujúci návrh.
Raši, Richard, predseda NR SR
Stopnite čas.
Jaurová, Zora, poslankyňa NR SR
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky Zory Jaurovej, Zuzany Mesterovej, Zuzany Števulovej, Lucie Plavákovej a Tiny Gažovičovej k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k Vyhláseniu Národnej rady Slovenskej republiky k 60. výročiu udelenia Ceny Akadémie (Oscar) filmu Obchod na korze.
V návrhu Vyhlásenia Národnej rady Slovenskej republiky k 60. výročiu udelenia Ceny Akadémie (Oscar) filmu Obchod na korze sa dopĺňajú body 7 a 8, ktoré znejú.
"7. Národná rada odsudzuje snahy o popieranie, bagatelizáciu alebo ospravedlnenie prenasledovania, zbavenia občianskych práv a majetku, deportácií a vraždenia Židov, ktoré majstrovsky zobrazuje aj ocenený film Obchod na korze.
8. Národná rada konštatuje neodškriepiteľnú zodpovednosť najvyšších predstaviteľov vojnového Slovenského štátu (vrátane prezidenta Jozefa Tisa, predsedu vlády Vojtecha Tuku a predsedu snemu Martina Sokola) na prijatí Židovského kódexu a na vykonaní a obhajobe ďalších antihumánnych, rasistických a protižidovských krokov."
Skončila som, ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15.4.2026 16:33 - 16:35 hod.
Zora JaurováJa teda dúfam, že sa dozvieme presne, kde je tá pani ministerka, lebo chcem povedať, že my sme vlastne včera mali mať aj taký výbor pre kultúru a médiá, na ktorý malo prísť 30 riaditeľov všetkých štátnych kultúrnych inštitúcií, ktorí vlastne tiež nemôžu vykonávať svoju prácu, lebo ministerstvo kultúry im škrtlo všetky rozpočty. A títo ľudia z celého Slovenska, ktorí už raz prišli na ten výbor, len ten sa vtedy...
Ja teda dúfam, že sa dozvieme presne, kde je tá pani ministerka, lebo chcem povedať, že my sme vlastne včera mali mať aj taký výbor pre kultúru a médiá, na ktorý malo prísť 30 riaditeľov všetkých štátnych kultúrnych inštitúcií, ktorí vlastne tiež nemôžu vykonávať svoju prácu, lebo ministerstvo kultúry im škrtlo všetky rozpočty. A títo ľudia z celého Slovenska, ktorí už raz prišli na ten výbor, len ten sa vtedy neuskutočnil, lebo zase pán Michelko odišiel, tak mali prísť včera, ale neprišli, lebo pani ministerka zase teda zjavne je vo Vietname, hoci napríklad pán minister Takáč, ktorý tam s ňou tiež bol, tak už včera tu behal po parlamente. Takže budeme mať ten výbor zase o týždeň, tak uvidíme, kde bude vtedy pani ministerka, hádam ju uvidíme.
A ja teda len dúfam, ja vlastne sama neviem, že či je lepšie, keď ona nič nerobí alebo keď niečo robí, keď sem chodí alebo keď sem nechodí, ale bola by som rada, keby pri tomto všetkom, a toto všetko sme si mohli odpustiť by the way, keby tá pani ministerka sa ukázala.
Ale asi nie je dobré, keby pritom úplne zanikol ten návrh, ktorý máme na stole a o ktorom by som teda ešte raz chcela povedať, že je to návrh, ktorý by mohol pomôcť audiovizuálnej kultúre na Slovensku, akurát ho treba ešte troška vylepšiť.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 15.4.2026 16:09 - 16:27 hod.
Zora JaurováKeď teda započujeme my tu na tejto strane pléna výraz, že novela zákona o Audiovizuálnom fonde, tak už mnohí z nás majú takú až reflexívnu reakciu desu a hrôzy, čo je teda pochopiteľné po tom, čo sme si tu od začiatku tohto volebného obdobia zažili.
A pravda je taká, že my sa tu veľmi často nestretávame so zákonmi z dielne ministerstva kultúry, pretože zákony v rezorte kultúry sa tu síce prijali kadejaké, ale väčšinou sa prijímajú buď poslaneckými návrhmi, pretože pani ministerka sa ich teda neodváži prísť obhajovať do parlamentu, pretože sa vyhýbajú verejnej diskusii a vyhýbajú sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu a väčšinou sú to naozaj strašné nehoráznosti, ktoré sa navyše v legislatívnom procese zmenia na ešte väčšie nehoráznosti. A tie dôsledky vidíme na súčasnom stave kultúry.
Ministerstvo kultúry za toho dva a pol roka predložilo len zopár zákonov. Väčšinou to boli transpozície a implementácie európskych nariadení. Tie boli väčšinou predložené neskoro, prípadne pani ministerka bola akurát na dovolenke na jachte, keď ich mala prezentovať. No a v tomto momente som mala prichystanú tú pochvalu. Lebo som chcela povedať, že dnes tu máme vlastne takú malú premiéru, že ministerstvo kultúry prvýkrát predkladá zákon, ktorý je trocha viac ako len technická transpozícia európskej legislatívy a ktorý dokonca, čuduj sa svete, a tu by sme mohli mať aj také fanfáry, dokonca prináša niečo pozitívne do rezortu kultúry.
Chcela som povedať aj to, že to bude asi prvýkrát, a obávam sa, že aj posledný, čo nebudem z tohto miesta metať hromy a blesky, aj keď teda nechýbalo veľa a aj tento dobrý zámer mohol prísť do parlamentu spôsobom, ktorý by ho zdiskreditoval, ale o tom ešte poviem niečo neskôr. No a vidíte, toto všetko som chcela povedať. Vidíte, pán minister, takto som chcela pani ministerku pochváliť, že konečne teda predkladá niečo zmysluplné, a ona neprišla, ste tu vy. Tak chápete, ešte aj tento výnimočný moment vlastne pokazila. Tak ja už naozaj neviem. Fakt som sa snažila ju pochváliť.
Poďme ale teda k tomu, že čo sa vlastne navrhuje, akú novelu zákona máme pred sebou. Ide o novelu zákona, ktorá... zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá zavádza pre zahraničných poskytovateľov audiovizuálnych služieb na požiadanie - čiže to sú platformy ako napríklad Netflix, HBO, Apple TV a podobne - odvádzať istý príspevok zo svojich príjmov na území Slovenskej republiky do Audiovizuálneho fondu. Tá filozofia zákona vychádza najmä z tej skutočnosti, že globálne platformy profitujú aj z lokálnej audiovizuálnej tvorby, z jej rozvoja, diváckeho zázemia, a teda by sa mali podieľať aj na jej financovaní podobne ako iní aktéri audiovizuálneho ekosystému.
Pán minister spomenul, že ide v zásade aj o transpozíciu európskej smernice, ale je to taká transpozícia, ktorá je dobrovoľná pre členské štáty, ktorá nie je povinná. 62-2
A umožňuje členským štátom dať zahraničným platformám, ktoré prevádzkujú audiovizuálne služby na požiadanie, povinnosť finančne prispievať na produkciu európskych diel, a to buď priamou investíciou do nejakého diela, alebo prostredníctvom odvodu do fondov nejakých, ktoré ten štát má. V súčasnosti je už 14 európskych členských štátov, ktoré takéto nariadenie alebo takúto nejakú politiku zavedenú majú. Medzi nimi sú napríklad Česko, Chorvátsko alebo aj Rumunsko.
V súčasnosti podľa zákona o Audiovizuálnom fonde doňho už platia VOD platformy, ale sú to len tie VOD platformy, ktoré sú usadené na území Slovenskej republiky, čiže tento zákon zároveň aj vyrovnáva akúsi diskrimináciu, ktorú uplatňujeme voči tým domácim, keďže tí platia a tí zahraniční neplatia, hoci cielia aj na slovenských zákazníkov.
No a musím povedať, a teda pokračujem v tej pochvale, že na počudovanie tu ide naozaj o veľmi modernú a veľmi progresívnu politiku, pán minister, to spomeňte aj pani ministerke, určite ju to poteší, ktorá reflektuje dianie na globalizovanom digitálnom audiovizuálnom trhu, ktorá chráni a podporuje domácich tvorcov, európsku tvorbu a vlastne tvorbu kvalitného audiovizuálneho obsahu.
Možno len zhrniem, že koľko vlastne budú tie platformy platiť do toho Audiovizuálneho fondu. Tá povinnosť je vo výške pol percenta z celkových príjmov za poskytovanie služby na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. A zároveň tie platformy musia uskutočniť priamu investíciu do slovenskej audiovizuálnej tvorby vo forme vývoja, produkcie, dabingu alebo nákupu licencií vo výške troch percent z príjmov, a tú, keď neurobia, tak vlastne platia priamo do fondu, čiže celková výška odvodu je vždy tri a pol percenta z príjmov na danom území. Takáto regulácia je určite veľmi prospešná pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu. Podporuje viaczdrojové financovanie celého audiovizuálneho ekosystému, zvyšuje objem verejných investícií v tejto oblasti, podporuje napríklad koprodukcie, čo pre taký malý trh, aký je slovenský, je extrémne dôležité, a tak celkovo vlastne podporuje rozvoj audiovízie.
Čiže ako vidíte, ja tento návrh rámcovo považujem za veľmi dobrý a prínosný a v prvom čítaní, a to som neverila, že to teda niekedy poviem, ho určite vieme podporiť. Ako sa zvykne hovoriť, že diabol je v detailoch. Na to, samozrejme, aby bol ten návrh funkčný, som presvedčená, že v druhom čítaní potrebuje takú sériu úprav na to, aby to naozaj fungovalo. Viete, že ja som predtým pracovala ako filmová producentka, tak vlastne mám ako nejaký, nejakú predstavu o tom, ako sa filmy produkujú, a tým pádom by som si teda dovolila predkladateľov upozorniť na niektoré problematické momenty toho navrhovaného zákona.
Tá prvá vec je, že to nastavenie tých parametrov odvodu považujem za málo ambiciózne a nie veľmi logické, pretože kým to percento priameho odvodu do fondov vo výške pol percenta je príliš nízke, to celkové percento odvodu tri a pol percenta považujem za relatívne vysoké, pretože síce v európskom porovnaní tri alebo tri a pol percenta nepatrí medzi extrémne vysoké sadzby, ale v regionálnom porovnaní sú tie sadzby skôr nižšie. Napríklad Česká republika uplatňuje približne dve percentá, Poľsko približne jeden a pol percenta, pričom ten pomer medzi priamym odvodom a investíciami je oveľa vyváženejší.
Ten navrhovaný model je síce veľmi výhodný pre lokálnych poskytovateľov služieb na požiadanie, ktorí zároveň produkujú aj obsah, ale je menej výhodný pre slovenskú audiovíziu ako takú. A v zásade treba povedať, že keby si ho vylobovali lokálne súkromné televízie prevádzkujúce VOD, tak by nevyzeral inak. Z môjho pohľadu by bolo efektívnejšie znížiť celkový objem povinného príspevku vrátane investícií a zvýšiť percento priameho odvodu do fondu, do Audiovizuálneho fondu.
Tu by som sa chcela tak spýtať, pán minister, ktorý nepočúva, hoci chcel diskutovať, že máme pred sebou návrh, ktorý v zásade predpokladá, že Audiovizuálny fond vďaka nemu bude mať ako keby nové príjmy, ale ja som v tom materiáli nikdy nenašla nejaké vyčíslenie alebo aspoň kvalifikovaný odhad, že koľko vlastne bude reálne ten príspevok do audiovizuálnej tvorby. Netušíme podľa predkladaného zákona, aký objem financií tento zákon prinesie, a tým pádom sa pýtam, že ako sme potom došli k tým percentám, hej, že na základe čoho sme si stanovili práve tento percentuálny podiel? Podľa mojich kvalifikovaných odhadov ide rádovo o nízke milióny, ale naozaj by som to očakávala v takomto návrhu zákona.
Ten druhý, tá druhá výhrada, a tú považujem za zásadnú, je, že zákon síce zavádza novú oblasť prispievateľov do rozpočtu Audiovizuálneho fondu, ale zároveň týmto novým prispievateľom nepriznáva rovnaké postavenie, ako majú ostatní prispievatelia do Audiovizuálneho fondu, pretože Audiovizuálny fond skladá svoj rozpočet z príspevkov z viacerých strán a okrem verejných prostriedkov doňho prispievajú všetky zložky, ktoré sa podieľajú na tvorbe ekonomickej hodnoty v audiovizuálnom priemysle, čiže vysielatelia, prevádzkovatelia, retransmisie, producenti, distribútori a títo všetci majú zastúpenie v Rade Audiovizuálneho fondu, čo je celkom logické, keď do nejakého fondu dávate peniaze, tak máte nárok byť v nejakej rade, ktorá ten fond spravuje. Táto novela zavádza relatívne výraznú povinnosť prispievať pre, pre tieto platformy, ale nepriznáva im miesto v Rade Audiovizuálneho fondu, čo ja považujem za naozaj nezmyselné okrem iného aj preto, že mať tých ľudí zastúpených v rade je výhodné pre ten fond samotný, pretože ten fond s nimi dokáže komunikovať a dokáže vlastne ich presvedčiť o tom, že ten príspevok je aj v ich záujme. Takisto to je v konečnom dôsledku aj v Českej republike, kde takýto podobný model funguje. Čiže toto určite odporúčam koalícii do zákona doplniť a v tomto smere budem podávať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Mohli by sme veľa hovoriť o tom, že či legislátor zvážil to, aké kapacity a požiadavky pridáva Audiovizuálnemu fondu, pretože po novele zákona by Audiovizuálny fond mal napríklad identifikovať tie platformy cielené na slovenský trh, posudzovať ich výnimky, lebo je tam veľa výnimiek, verifikovať príjmy, ktoré dosahujú na území Slovenskej republiky, kontrolovať, či splnili tú investičnú povinnosť a ako a tak ďalej a tak ďalej, komunikovať s Radou pre mediálne služby, s finančným riaditeľstvom. Je to relatívne komplikovaná, nazvime to, finančno-fiškálna činnosť, je administratívne aj analyticky náročná a neviem, do akej miery legislátor zvážil, či ten Audiovizuálny fond bude disponovať dostatočnými personálnymi, právnymi a analytickými kapacitami. A nevieme to preto, lebo opäť v tom návrhu chýba nejaký audit a prehľad existujúcich údajov a kapacít, ktorými štát už disponuje. V tejto časti je zákon podľa mňa veľmi málo premyslený a predvídam akože množstvo implementačných problémov, najmä v zmysle prepojenia na existujúce úrady a databázy.
Veľa by som vedela hovoriť o tom, ako je zahrnutý, zahrnuté práve STVR do tejto regulácie, pretože to považujem za veľmi nedomyslené, že my zavádzame rovnaký režim pre verejnoprávneho vysielateľa ako pre komerčných poskytovateľov audiovizuálnych služieb. STVR síce v súčasnosti neprevádzkuje takúto platformu, ale keby ju prevádzkovala, tak tam vzniknú obrovské problémy práve preto, že STVR vyrába audiovizuálne diela z verejných zdrojov. A teda ako vedela by som povedať ešte viaceré technické detaily, ktoré v tom zákone nie sú domyslené, ale teda ostáva mi len veriť, že predkladateľ všetky tieto veci bude sa snažiť doladiť v druhom čítaní.
No čo povedať na záver? Tu som opäť sa chcela tak prihovoriť pani ministerke a chcela som jej teda povedať, že vidíte, pani ministerka, dá sa legislatíva robiť aj poriadne. Stačí mať na začiatku nejaký dobrý úmysel a nielen oči zaslepené pomstou, potom ako-tak dodržať pravidlá legislatívneho procesu, inšpirovať sa dobrými príkladmi zo zahraničia a nechať veci robiť tých, ktorí o nich aspoň niečo tušia. No toto som jej chcela povedať, ale je tu, nie je tu. Takže vidíme, že ono sa to asi poriadne naozaj robiť nedá, respektíve toto ministerstvo to proste nevie robiť poriadne. Nedá sa prísť ani len do parlamentu, keď mám predložiť zákon.
Hovorím to všetko toto aj preto, že tuto pán kolega Michelko určite tuší, že nechýbalo veľa a aj tento zákon by prišiel do parlamentu ako poslanecký návrh, bez konzultácií, bez MPK, bez rokovania s dotknutými subjektami a ten dobrý úmysel, ktorý možno niekde na začiatku bol, by sa tak úplne zničil a dopadlo by to podobne ako všetko ostatné, čo ministerstvo kultúry doteraz urobilo. Takže som rada, že aspoň v tejto veci sa to nestalo.
Tak vlastne skúsme veriť, že v druhom čítaní sa tie problematické momenty opravia namiesto toho, aby sa pokazili, ako sme si zvykli v tomto legislatívnom procese. Skúsme veriť, že v druhom čítaní tu uvidíme aj pani ministerku a že výsledkom bude aspoň malý príspevok k rozvoju audiovizuálnej kultúry na Slovensku. Ono síce tým veľmi málo len alebo prakticky nijak nevyvážite tú apokalypsu, ktorá v tejto vláde v kultúre ostane, ale možno by sa niekomu mohlo na ministerstve kultúry zapáčiť robiť aj dobré veci, nielen tie zlé, ktoré robili doteraz. Ono je to trocha viac práce, ako len ničiť a rozbíjať, ale verte mi, že ten dobrý pocit potom ostane dlhšie.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave 15.4.2026 16:09 - 16:27 hod.
Zora JaurováKeď teda započujeme my tu na tejto strane pléna výraz, že novela zákona o Audiovizuálnom fonde, tak už mnohí z nás majú takú až reflexívnu reakciu desu a hrôzy, čo je teda pochopiteľné po tom, čo sme si tu od začiatku tohto volebného obdobia zažili.
A pravda je taká, že my sa tu veľmi často nestretávame so zákonmi z dielne ministerstva kultúry, pretože zákony v rezorte kultúry sa tu síce prijali kadejaké, ale väčšinou sa prijímajú buď poslaneckými návrhmi, pretože pani ministerka sa ich teda neodváži prísť obhajovať do parlamentu, pretože sa vyhýbajú verejnej diskusii a vyhýbajú sa medzirezortnému pripomienkovému konaniu a väčšinou sú to naozaj strašné nehoráznosti, ktoré sa navyše v legislatívnom procese zmenia na ešte väčšie nehoráznosti. A tie dôsledky vidíme na súčasnom stave kultúry.
Ministerstvo kultúry za toho dva a pol roka predložilo len zopár zákonov. Väčšinou to boli transpozície a implementácie európskych nariadení. Tie boli väčšinou predložené neskoro, prípadne pani ministerka bola akurát na dovolenke na jachte, keď ich mala prezentovať. No a v tomto momente som mala prichystanú tú pochvalu. Lebo som chcela povedať, že dnes tu máme vlastne takú malú premiéru, že ministerstvo kultúry prvýkrát predkladá zákon, ktorý je trocha viac ako len technická transpozícia európskej legislatívy a ktorý dokonca, čuduj sa svete, a tu by sme mohli mať aj také fanfáry, dokonca prináša niečo pozitívne do rezortu kultúry.
Chcela som povedať aj to, že to bude asi prvýkrát, a obávam sa, že aj posledný, čo nebudem z tohto miesta metať hromy a blesky, aj keď teda nechýbalo veľa a aj tento dobrý zámer mohol prísť do parlamentu spôsobom, ktorý by ho zdiskreditoval, ale o tom ešte poviem niečo neskôr. No a vidíte, toto všetko som chcela povedať. Vidíte, pán minister, takto som chcela pani ministerku pochváliť, že konečne teda predkladá niečo zmysluplné, a ona neprišla, ste tu vy. Tak chápete, ešte aj tento výnimočný moment vlastne pokazila. Tak ja už naozaj neviem. Fakt som sa snažila ju pochváliť.
Poďme ale teda k tomu, že čo sa vlastne navrhuje, akú novelu zákona máme pred sebou. Ide o novelu zákona, ktorá... zákona o Audiovizuálnom fonde, ktorá zavádza pre zahraničných poskytovateľov audiovizuálnych služieb na požiadanie - čiže to sú platformy ako napríklad Netflix, HBO, Apple TV a podobne - odvádzať istý príspevok zo svojich príjmov na území Slovenskej republiky do Audiovizuálneho fondu. Tá filozofia zákona vychádza najmä z tej skutočnosti, že globálne platformy profitujú aj z lokálnej audiovizuálnej tvorby, z jej rozvoja, diváckeho zázemia, a teda by sa mali podieľať aj na jej financovaní podobne ako iní aktéri audiovizuálneho ekosystému.
Pán minister spomenul, že ide v zásade aj o transpozíciu európskej smernice, ale je to taká transpozícia, ktorá je dobrovoľná pre členské štáty, ktorá nie je povinná. 62-2
A umožňuje členským štátom dať zahraničným platformám, ktoré prevádzkujú audiovizuálne služby na požiadanie, povinnosť finančne prispievať na produkciu európskych diel, a to buď priamou investíciou do nejakého diela, alebo prostredníctvom odvodu do fondov nejakých, ktoré ten štát má. V súčasnosti je už 14 európskych členských štátov, ktoré takéto nariadenie alebo takúto nejakú politiku zavedenú majú. Medzi nimi sú napríklad Česko, Chorvátsko alebo aj Rumunsko.
V súčasnosti podľa zákona o Audiovizuálnom fonde doňho už platia VOD platformy, ale sú to len tie VOD platformy, ktoré sú usadené na území Slovenskej republiky, čiže tento zákon zároveň aj vyrovnáva akúsi diskrimináciu, ktorú uplatňujeme voči tým domácim, keďže tí platia a tí zahraniční neplatia, hoci cielia aj na slovenských zákazníkov.
No a musím povedať, a teda pokračujem v tej pochvale, že na počudovanie tu ide naozaj o veľmi modernú a veľmi progresívnu politiku, pán minister, to spomeňte aj pani ministerke, určite ju to poteší, ktorá reflektuje dianie na globalizovanom digitálnom audiovizuálnom trhu, ktorá chráni a podporuje domácich tvorcov, európsku tvorbu a vlastne tvorbu kvalitného audiovizuálneho obsahu.
Možno len zhrniem, že koľko vlastne budú tie platformy platiť do toho Audiovizuálneho fondu. Tá povinnosť je vo výške pol percenta z celkových príjmov za poskytovanie služby na území Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok. A zároveň tie platformy musia uskutočniť priamu investíciu do slovenskej audiovizuálnej tvorby vo forme vývoja, produkcie, dabingu alebo nákupu licencií vo výške troch percent z príjmov, a tú, keď neurobia, tak vlastne platia priamo do fondu, čiže celková výška odvodu je vždy tri a pol percenta z príjmov na danom území. Takáto regulácia je určite veľmi prospešná pre rozvoj audiovizuálneho priemyslu. Podporuje viaczdrojové financovanie celého audiovizuálneho ekosystému, zvyšuje objem verejných investícií v tejto oblasti, podporuje napríklad koprodukcie, čo pre taký malý trh, aký je slovenský, je extrémne dôležité, a tak celkovo vlastne podporuje rozvoj audiovízie.
Čiže ako vidíte, ja tento návrh rámcovo považujem za veľmi dobrý a prínosný a v prvom čítaní, a to som neverila, že to teda niekedy poviem, ho určite vieme podporiť. Ako sa zvykne hovoriť, že diabol je v detailoch. Na to, samozrejme, aby bol ten návrh funkčný, som presvedčená, že v druhom čítaní potrebuje takú sériu úprav na to, aby to naozaj fungovalo. Viete, že ja som predtým pracovala ako filmová producentka, tak vlastne mám ako nejaký, nejakú predstavu o tom, ako sa filmy produkujú, a tým pádom by som si teda dovolila predkladateľov upozorniť na niektoré problematické momenty toho navrhovaného zákona.
Tá prvá vec je, že to nastavenie tých parametrov odvodu považujem za málo ambiciózne a nie veľmi logické, pretože kým to percento priameho odvodu do fondov vo výške pol percenta je príliš nízke, to celkové percento odvodu tri a pol percenta považujem za relatívne vysoké, pretože síce v európskom porovnaní tri alebo tri a pol percenta nepatrí medzi extrémne vysoké sadzby, ale v regionálnom porovnaní sú tie sadzby skôr nižšie. Napríklad Česká republika uplatňuje približne dve percentá, Poľsko približne jeden a pol percenta, pričom ten pomer medzi priamym odvodom a investíciami je oveľa vyváženejší.
Ten navrhovaný model je síce veľmi výhodný pre lokálnych poskytovateľov služieb na požiadanie, ktorí zároveň produkujú aj obsah, ale je menej výhodný pre slovenskú audiovíziu ako takú. A v zásade treba povedať, že keby si ho vylobovali lokálne súkromné televízie prevádzkujúce VOD, tak by nevyzeral inak. Z môjho pohľadu by bolo efektívnejšie znížiť celkový objem povinného príspevku vrátane investícií a zvýšiť percento priameho odvodu do fondu, do Audiovizuálneho fondu.
Tu by som sa chcela tak spýtať, pán minister, ktorý nepočúva, hoci chcel diskutovať, že máme pred sebou návrh, ktorý v zásade predpokladá, že Audiovizuálny fond vďaka nemu bude mať ako keby nové príjmy, ale ja som v tom materiáli nikdy nenašla nejaké vyčíslenie alebo aspoň kvalifikovaný odhad, že koľko vlastne bude reálne ten príspevok do audiovizuálnej tvorby. Netušíme podľa predkladaného zákona, aký objem financií tento zákon prinesie, a tým pádom sa pýtam, že ako sme potom došli k tým percentám, hej, že na základe čoho sme si stanovili práve tento percentuálny podiel? Podľa mojich kvalifikovaných odhadov ide rádovo o nízke milióny, ale naozaj by som to očakávala v takomto návrhu zákona.
Ten druhý, tá druhá výhrada, a tú považujem za zásadnú, je, že zákon síce zavádza novú oblasť prispievateľov do rozpočtu Audiovizuálneho fondu, ale zároveň týmto novým prispievateľom nepriznáva rovnaké postavenie, ako majú ostatní prispievatelia do Audiovizuálneho fondu, pretože Audiovizuálny fond skladá svoj rozpočet z príspevkov z viacerých strán a okrem verejných prostriedkov doňho prispievajú všetky zložky, ktoré sa podieľajú na tvorbe ekonomickej hodnoty v audiovizuálnom priemysle, čiže vysielatelia, prevádzkovatelia, retransmisie, producenti, distribútori a títo všetci majú zastúpenie v Rade Audiovizuálneho fondu, čo je celkom logické, keď do nejakého fondu dávate peniaze, tak máte nárok byť v nejakej rade, ktorá ten fond spravuje. Táto novela zavádza relatívne výraznú povinnosť prispievať pre, pre tieto platformy, ale nepriznáva im miesto v Rade Audiovizuálneho fondu, čo ja považujem za naozaj nezmyselné okrem iného aj preto, že mať tých ľudí zastúpených v rade je výhodné pre ten fond samotný, pretože ten fond s nimi dokáže komunikovať a dokáže vlastne ich presvedčiť o tom, že ten príspevok je aj v ich záujme. Takisto to je v konečnom dôsledku aj v Českej republike, kde takýto podobný model funguje. Čiže toto určite odporúčam koalícii do zákona doplniť a v tomto smere budem podávať aj pozmeňujúci a doplňujúci návrh.
Mohli by sme veľa hovoriť o tom, že či legislátor zvážil to, aké kapacity a požiadavky pridáva Audiovizuálnemu fondu, pretože po novele zákona by Audiovizuálny fond mal napríklad identifikovať tie platformy cielené na slovenský trh, posudzovať ich výnimky, lebo je tam veľa výnimiek, verifikovať príjmy, ktoré dosahujú na území Slovenskej republiky, kontrolovať, či splnili tú investičnú povinnosť a ako a tak ďalej a tak ďalej, komunikovať s Radou pre mediálne služby, s finančným riaditeľstvom. Je to relatívne komplikovaná, nazvime to, finančno-fiškálna činnosť, je administratívne aj analyticky náročná a neviem, do akej miery legislátor zvážil, či ten Audiovizuálny fond bude disponovať dostatočnými personálnymi, právnymi a analytickými kapacitami. A nevieme to preto, lebo opäť v tom návrhu chýba nejaký audit a prehľad existujúcich údajov a kapacít, ktorými štát už disponuje. V tejto časti je zákon podľa mňa veľmi málo premyslený a predvídam akože množstvo implementačných problémov, najmä v zmysle prepojenia na existujúce úrady a databázy.
Veľa by som vedela hovoriť o tom, ako je zahrnutý, zahrnuté práve STVR do tejto regulácie, pretože to považujem za veľmi nedomyslené, že my zavádzame rovnaký režim pre verejnoprávneho vysielateľa ako pre komerčných poskytovateľov audiovizuálnych služieb. STVR síce v súčasnosti neprevádzkuje takúto platformu, ale keby ju prevádzkovala, tak tam vzniknú obrovské problémy práve preto, že STVR vyrába audiovizuálne diela z verejných zdrojov. A teda ako vedela by som povedať ešte viaceré technické detaily, ktoré v tom zákone nie sú domyslené, ale teda ostáva mi len veriť, že predkladateľ všetky tieto veci bude sa snažiť doladiť v druhom čítaní.
No čo povedať na záver? Tu som opäť sa chcela tak prihovoriť pani ministerke a chcela som jej teda povedať, že vidíte, pani ministerka, dá sa legislatíva robiť aj poriadne. Stačí mať na začiatku nejaký dobrý úmysel a nielen oči zaslepené pomstou, potom ako-tak dodržať pravidlá legislatívneho procesu, inšpirovať sa dobrými príkladmi zo zahraničia a nechať veci robiť tých, ktorí o nich aspoň niečo tušia. No toto som jej chcela povedať, ale je tu, nie je tu. Takže vidíme, že ono sa to asi poriadne naozaj robiť nedá, respektíve toto ministerstvo to proste nevie robiť poriadne. Nedá sa prísť ani len do parlamentu, keď mám predložiť zákon.
Hovorím to všetko toto aj preto, že tuto pán kolega Michelko určite tuší, že nechýbalo veľa a aj tento zákon by prišiel do parlamentu ako poslanecký návrh, bez konzultácií, bez MPK, bez rokovania s dotknutými subjektami a ten dobrý úmysel, ktorý možno niekde na začiatku bol, by sa tak úplne zničil a dopadlo by to podobne ako všetko ostatné, čo ministerstvo kultúry doteraz urobilo. Takže som rada, že aspoň v tejto veci sa to nestalo.
Tak vlastne skúsme veriť, že v druhom čítaní sa tie problematické momenty opravia namiesto toho, aby sa pokazili, ako sme si zvykli v tomto legislatívnom procese. Skúsme veriť, že v druhom čítaní tu uvidíme aj pani ministerku a že výsledkom bude aspoň malý príspevok k rozvoju audiovizuálnej kultúry na Slovensku. Ono síce tým veľmi málo len alebo prakticky nijak nevyvážite tú apokalypsu, ktorá v tejto vláde v kultúre ostane, ale možno by sa niekomu mohlo na ministerstve kultúry zapáčiť robiť aj dobré veci, nielen tie zlé, ktoré robili doteraz. Ono je to trocha viac práce, ako len ničiť a rozbíjať, ale verte mi, že ten dobrý pocit potom ostane dlhšie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.2.2026 10:26 - 10:28 hod.
Zora JaurováViete pán Takáč, to je také smiešne, že vy ste fakt strašne hľadali, ako len toto prepojíte na Progresívne Slovensko. A keď ste už nemali vôbec žiadne argumenty, tak ste proste vykonštruovali nejaké úplne klamlivé prepojenie na moju osobu, čo je akože naozaj smiešne a bohužiaľ tie klamstvá sa netýkajú len mňa, ale týkajú sa aj tretích subjektov, ktoré vy tu protiprávne haníte vlastne v Národnej rade a ja...
Viete pán Takáč, to je také smiešne, že vy ste fakt strašne hľadali, ako len toto prepojíte na Progresívne Slovensko. A keď ste už nemali vôbec žiadne argumenty, tak ste proste vykonštruovali nejaké úplne klamlivé prepojenie na moju osobu, čo je akože naozaj smiešne a bohužiaľ tie klamstvá sa netýkajú len mňa, ale týkajú sa aj tretích subjektov, ktoré vy tu protiprávne haníte vlastne v Národnej rade a ja bohužiaľ teda musím nielen na vás, ale aj na ďalších zástupcov SMER-u kvôli tomu podať nielen trestné oznámenia, ale aj žaloby na ochranu osobnosti, lebo toto sa už naozaj vymklo spod kontroly, ale. Viete, vy ste minister, tak by ste sa nemali tu tak strápňovať v pléne Národnej rady, lebo asi tam bude ten problém aj s tou PPA-čkou, že vy tak asi nerozumiete úplne aký je rozdiel medzi účtovníctvom a vyúčtovaním grantu. To sú dve úplne rôzne veci, ktoré spolu nijak nesúvisia.
Ak takto riadite ministerstvo, tak sa nečudujem, že sú tam všetky tieto problémy.
Rovnako ako očividne nerozumiete aký je rozdiel medzi tým, keď niekto vlastní nejakú firmu a keď niekto v nejakej firme pracuje, ale tak, to už nechajme tak. Ja nemám už veľa času, ale vy hovoríte, že keby sme išli dozadu, zistili by sme horšie veci. No poďme my dozadu.
Škoda, že tu nie je pán minister Kamenický, ktorý keď bol ministrom financií v rokoch 2018 až 2020, tak NKÚ skonštatovalo, že všetky príjmy z hazardných hier sa rozdeľujú bez zmlúv, bez vyúčtovania, bez kritérií a bez hodnotení.
Čiže žiadne
Vystúpenie v rozprave 6.2.2026 9:59 - 10:08 hod.
Zora JaurováVystúpenie v rozprave 6.2.2026 9:44 - 9:44 hod.
Zora JaurováAle nadväzujúc na slová generálneho prokurátora, možno by sme si mohli zopakovať a v súvislosti s tým, prečo považujeme aj pána ministra vnútra, aj pána ministra spravodlivosti za nespôsobilých zastávať svoju pozíciu, možno by sme si mohli zopakovať ako prebiehali tie novely trestných kódexov, lebo to je tiež veľmi príznačný príbeh. Takže, mali sme prvú veľkolepú novelu trestných kódexov, ktorú pán generálny prokurátor nazval experimentom, a ktorá mala za cieľ, výlučne pomôcť korupčníkom a zlodejom. Táto novela sa prijímala v parlamente v skrátenom legislatívnom konaní. Potom sme mali druhú novelu trestných kódexov, ktorá opravovala tú prvú novelu trestných kódexov v časti týkajúcej sa premlčania násilných trestných činov, čo bolo aj vďaka nášmu vytrvalému tlaku a celospoločenskej kritike tejto nehoráznej zmeny, tiež sme ju prijímali v skrátenom legislatívnom konaní, ale to ani z ďaleka nebol koniec, lebo prišla tretia novela trestných kódexov, ktorá opäť opravovala prvú novelu trestných kódexov, tentokrát v časti týkajúcej sa ochrany finančných záujmov Európskej únie. To sme dokonca museli robiť na mimoriadnej schôdzi, pretože bolo treba rýchlo sanovať konflikt s právom EÚ a hrozilo nám odobratie európskych prostriedkov. Hádajte, ako sa prijímala táto novela? Áno, v skrátenom legislatívnom konaní. Potom nasledovala štvrtá novela trestných kódexov, to bola transpozícia európskej smernice, takže okej. Ale ani to nebol koniec, pretože nasledovala piata novela trestných kódexov, ktorá prišla ako štvrtá oprava prvej novely trestných kódexov, a jej cieľom bolo riešenie nárastu krádeží, ktoré ste spôsobili, už som to tu dnes spomínala. Ako inak, opäť v skrátenom legislatívnom konaní, ale to ešte stále nebol koniec. K tejto piatej novele sa pozmeňujúcim návrhom na poslednú chvíľu pridala podstata, ktorá opäť, teda konečne asi bola pomocou, pánovi podpredsedovi Národnej rady Gašparovi, prostredníctvom ničenia inštitútu kajúcnikov. No, takzvaný kolaterál demič alebo vedľajší účinok tejto novely bol ten, že táto novela pomohla najhorším zločincom, vrahom a mafiánom. A ako bonus, ešte priniesla fascinujúce nové trestné činy, ktorých cieľom je cenzúra a zastrašovanie občanov a sme presvedčení o tom, že sú aj v rozpore s ústavou, a preto sme podali aj podanie na Ústavný súd. Mali sme päť noviel trestných kódexov, myslíte si, že to končí? No nie, nekončí, lebo na stole máme šiestu novelu trestných kódexov, a to je dekriminalizácia extrémistických trestných činov, lebo už sme pomohli korupčníkom, už sme pomohli podvodníkom, tak ešte teraz treba pomôcť aj neofašistom a extrémistom. Zhrnuté a podčiarknuté, minister spravodlivosti stihol za dva roky zmeniť trestnú politiku Slovenska tak, že pomohol korupčníkom, zlodejom, najhorším zločincom, vrahom, mafiánom a teraz ešte chystá pomoc extrémistom. Pre porovnanie, aj my sme predkladali novely trestných kódexov, ich cieľom bolo napríklad, pomôcť ženám zažívajúcim násilie a deťom, ktorí sú sved, ktoré sú svedkami násilia, ale tieto, myslíte, že boli schválené? Nie neboli. Koalícia týmto skupinám občanov odmieta pomôcť. A keďže, pán minister Susko sa vôbec nevenuje pomoci týmto najzraniteľnejším skupinám ľudí v spoločnosti, sa ich situácia ešte zhoršuje, toto je naozaj obludné. Viete, hneď v úvode v programovom vyhlásení vlády si vláda zadefinovala, že citujem: "Bude mať vysokú pracovnú disciplínu a využije všetky skúsenosti, ale aj ponaučenia z minulosti, aby Slovensky, Slováci, príslušníci národnostných menšín a ostatní občania Slovenskej republiky mohli po skončení jej mandátu konštatovať, že na Slovensku sa žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie," koniec citátu. Máte pocit, že plníte túto vec, ktorú máte v programovom vyhlásení, že keď sa tak rozprávate s ľuďmi, tak máte pocit, že toto sa deje? Lebo dáta hovoria presný opak. V oblasti domácej politiky je s prácou vlády spokojná len zhruba štvrtina opýtaných, 6 % je veľmi spokojných a 20 % skôr spokojných. Naopak, kritický postoj zaujalo až 71 % respondentov, pričom najpočetnejšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí sú s vládou veľmi nespokojní, ktorých je 43 %. No, možno aj preto, že namiesto ich problémov sa vláda zaoberá obhajobou odsúdených fašistov, normalizáciou extrémizmu, šírením dezinformácií, ktoré už pomaly považujeme za základné ľudské právo. A toto je podľa mňa extrémne nebezpečný trend, ktorý badáme pri tejto vláde, pretože vidíme vzorec, že ľudia z okolia moci, prípadne priamo predstavitelia moci verejne rámcujú osoby spojené s extrémizmom, ako obete systému alebo obete názorovej represie. Ako príklad spomeniem veľmi známu kauzu Daniela Bombica, pri ktorej boli medializované, napríklad, vyjadrenia ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktoré Bombica rámcovali ako obeť súdneho systému a navyše mu právnu pomoc poskytuje priamo poradca premiéra. Do toho všetkého táto vláda narába s dezinformáciami spôsobom, ktorý je pre štát toxický. Namiesto toho, aby systematicky bojovala proti dezinformáciám, ruší mechanizmy inštitucionálne, ktoré ich mali mapovať a vyhodnocovať. Jednak kompletne rozmontovali centrum boja proti hybridným hrozbám. Tí, ktorí majú mať pod kontrolou a vyhodnocovať v možnom kontexte vplyvových operácií, dezinformácie a hybridné hrozby sa naopak, stali súčasťou politického arzenálu a zároveň vidíme, že rôzne konšpiračné bludy sa preberajú do oficiálnych politických naratívov, ale čo sa čudujeme, keď ministerkou kultúry je bývalá moderátorka konšpiračnej televízie, a keď ten, kto vyšetruje pandémiu, je pán Kotlár. To je presne tá chvíľa, keď štát vlastne prestáva byť štátom a začína byť servisným centrom pre propagandu. A tento trend je podľa mňa zámerný a veľmi nebezpečný. A je to ďalší dôvod, pre ktorý by táto vláda nemala ďalej pokračovať, pretože je našou povinnosťou chrániť štátne inštitúcie pred tými, ktorí ich používajú ako štít pre seba a ako bič na ostatných. Toľko možno k ministrom vlády, ktorí, ktorí sú súčasťou celého tohto balíka odvolávaní, ale chcela by som ešte, ja som mala taký veľmi zaujímavý rozhovor počas tej dlhej noci, keď sme tu sedeli, s mojim kolegom Ondrejom Prostredníkom, ktorý tu dnes nie je, ktorý bol o etike v politike. A keďže ani kolega Prostredník nemal príležitosť o tomto pojednať v tejto rozprave, pretože tá rozprava bola uzavretá prv, než poslanci mohli sa v nej vyjadriť, tak by som možno zhrnula niekoľko poznámok k tejto zaujímavej téme od kolegu Prostredníka.
V tejto spojenej rozprave k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde a tiež viacerým ministrom a ministerke, je podstatné hovoriť aj o ideáloch vládnutia v demokratickej spoločnosti. O tých ideáloch, ktoré vláda a jej ministri ignorujú a porušujú a tým vedú našu krajinu do úpadku a morálneho rozvratu. Demokracia nie je iba jedným z mnohých spôsobov riadenia veci verejných. Demokracia je zrkadlením našej ľudskej podstaty. To, ako sa správajú ľudia, ktorým bola zverená moc, je zrkadlom našej spoločnosti. Preto ako poslanci zástupcovia verejnosti, nemôžeme mlčať, keď konanie vlády a jej ministrov krivý obraz našej spoločnosti. Aristoteles nazval človeka zoon politikon, bytosť, ktorej podstata sa naplno realizuje až v spoločenstve, v konaní vo vzťahu k iným ľudským bytostiam. Zároveň Aristoteles varoval, že moc bez cností sa môže stať tyraniou. Preto pri výkone moci musíme hovoriť o hodnotách, ktoré majú byť súčasťou dobrého vládnutia a musíme biť na poplach, keď sa tieto hodnoty zvládnutia vytrácajú. Medzi tieto hodnoty patrí, napríklad, múdrosť, spravodlivosť, odvaha, zmysel pre zodpovednosť alebo rozvážnosť. Nie sú to žiadne abstraktné ideály, sú to presne veci, o ktorých by sme mali hovoriť v tomto pléne, a pretože, sú to úplne konkrétne požiadavky na ľudí vykonávajúcich moc. Sú to základné osobnostné predpoklady, bez ktorých sa naozaj výkon moci ľahko mení na tyraniu. Etické zodpovedné vládnutie začína rešpektovaním týchto hodnôt. Práve oni sú cestou k tomu, aby sa vládnutie nezvrhlo na bezbrehé upevňovanie vlastnej moci, na znásilňovanie demokratických pravidiel a na postupnú demontáž demokracie ako takej, ale aby výkon moci bol neustále otvorený demokratickej kontrole. Povedzme si niečo o aspektoch demokratického výkonu moci, ktoré nám chýbajú v konaní tejto vlády a ministrov, a pre ktoré dnes celú túto vládu podrobujeme kritike.
Po prvé, výkon moci je v demokracii iba dočasnou úlohou a treba na to pamätať. Možnosť vykonávať moc je vždy len dočasnou úlohou. Toto vedomie dočasnosti má byť dôležitým vnútorným kontrolným mechanizmom pre každého demokratického politika. Nebudeme tu navždy a tento obmedzený čas na výkon moci je potrebné využiť na čo najefektívnejšiu službu v spoločnosti s vedomím, že na konci volebného obdobia má vydať odpočet svojho vládnutia. Pri pohľade na kroky súčasnej vlády mám však dojem, že vedomie dočasnosti zverenej moci sa pre súčasných koaličných politikov stáva skôr motorom ich zvráteného konania. Dočasnosť svojej politickej moci vnímajú ako príležitosť vykonať čím rýchlejšie a čím viac opatrení na upevnenie vlastnej moci, na oslabenie, či priamo demonšta...
=====
Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory naspäť neozvalo. A keďže toto je rozprava aj teda k odvolávaniu celej vlády, tak by som sa radšej chcela prihovoriť pánovi premiérovi, pretože je to v konečnom dôsledku on, ktorý za...
Ja som sa pani ministerke aj z tohto miesta, aj z iných prihovárala veľakrát doteraz, ale nikdy sa z hory naspäť neozvalo. A keďže toto je rozprava aj teda k odvolávaniu celej vlády, tak by som sa radšej chcela prihovoriť pánovi premiérovi, pretože je to v konečnom dôsledku on, ktorý za ministerku kultúry zodpovedá a je to naozaj on, ktorý ju môže kedykoľvek odvolať, ale napriek tomu ju stále drží vo funkcii.
Pán premiér Fico, táto vaše štvrtá vláda vznikla na báze sľubov o pokoji, o konci chaosu a hádok a o návrate do normálu. Tomu ľudia uverili vo voľbách a preto vás volili. Problémom predošlej vlády Igora Matoviča ale neboli iba chaos a neschopnosť sa dohodnúť, ale aj fatálny dopad všetkých jej krokov na kvalitu a stabilitu inštitúcií a základných spoločenských štandardov. Obchádzanie štandardných procedúr, spochybňovanie autority inštitúcie a odborníkov, posúvanie hraníc mysliteľného vo verejnej debate, to všetko sa tu dialo a to všetko sú veľmi nebezpečné postupy, ktoré rozleptávajú základné spojivo spoločnosti a robia ju slabou, rozpadnutou a neschopnou odolávať a riešiť problémy. A áno, ľudia, voliči po posled... najmä voliči SMER-u po posledných voľbách čakali na základe vašich sľubov pokoj a konsenzus. A čo dostali? Dostali vládu, v ktorej je ministerkou kultúry kráľovná konšpiračných a dezinformačných webov, v ktorej pandémiu vyšetruje človek nerešpektujúci elementárne vedecké poznatky, v ktorej jedno z ministerstiev riadi nikým nevolený úradník, ktorý ani nevie, aký má tvar Zem, dostali vládnu koalíciu, v ktorej jeden z lídrov chcel byť vlastne prezident, čo sa mu vzápätí aj podarilo, ten druhý zase chcel byť predseda parlamentu, čo sa mu zatiaľ nepodarilo, a ten tretí, ten síce chcel pokoj, ale najmä pre seba.
A my sa tu celý čas nezaoberáme tým, ako stmeliť tú rozpadávajúcu sa spoločnosť, ako zastaviť ekonomický aj spoločenský úpadok, ale čím sa zaoberáme? Nezmyselnými novelami trestných zákonov, kultúrnymi zákonmi, ktoré rozbíjajú všetko, čo funguje, ďalším ničením fungujúcich inštitúcií, odvolávaním ľudí bez adekvátnych náhrad, alebo novou slovenskou hymnou, ktorá sa nikde nehrá a nedávno aj tým dokonca, aké je vhodné oblečenie pre ženy v parlamente a kam sa nemôže nosiť mikina.
O zastavení chaosu, nepokoja a zmaru už dávno nie je ani reči. Koalícia sa rozhádala tak rýchlo, že to asi v moderných politických dejinách nemá obdoby. Už dva a pol mesiaca po vymenovaní vlády žiadalo 200-tisíc ľudí v petícii okamžité odvolanie jednej z ministeriek, teda zhodou okolností tej, ktorej meno v tejto rozprave by sme aj chceli, ale nemôžeme vysloviť. A medzinárodná izolácia Slovenska bola zreteľná po pár týždňoch a odvtedy sa len prehlbuje.
Som presvedčená, pán premiér, že jedna z vecí, ktorou naozaj fatálne škodíte celému Slovensku, ale aj svojim vlastným voličom, či dokonca sám sebe, je práve tento váš frontálny útok na inštitúcie, na vnútornú dôveru v krajine, na základy toho, čo zo skupiny jednotlivcov tvorí spoločnosť. Vaša vláda nie je žiadnou alternatívou k vládnutiu Igora Matoviča. Naopak, ďalej pokračuje v rozklade už tak vratkej inštitucionálnej bázy nášho štátu. Sľubovali ste ľuďom istoty, ale to, čo ste im priniesli, je základná neistota o všetkom a o všetkých. A čo je ešte dôležitejšie, som presvedčená, že na rozdiel od vášho predchodcu je táto vaša misia úplne zámerná. Čím väčší bude vnútorný rozvrat, čím budú inštitúcie slabšie a hodnoty a rámce nejasnejšie, tým ľahšie je možné robiť z pozície moci prakticky čokoľvek.
Ako si inak máme vysvetliť to, že skúsený politik, akým je Robert Fico, vôbec pripustil myšlienku, že táto pani, ktorej meno nevyslovujeme, môže zastávať ministerský post? Ako ste mohli bez mihnutia oka pochvalne kývať pri jej úvodnom prejave o slovenskej a žiadnej inej kultúre? Ako môžete veriť, že ministerka, ktorá jedná proti záujmom úplne všetkých vo svojom rezorte a ktorej sa dnes nezastanú ani jej stranícki kolegovia, môže bez ujmy na krajine a vláde vydržať na svojom poste jedno volebné obdobie? Ako môžete prehliadať fakt, že vám jedno ministerstvo riadi akýsi nevolený úradníček bez akejkoľvek politickej zodpovednosti? Ako sa môžete prizerať tomu kolosálnemu rozkladu, ktorý v rezorte, ktorý sa v rezorte kultúry udial za dva roky a je zreteľný na každom kroku a myslieť si, že to nepoznačí stabilitu tejto vlády? Ľudia to vidia. Ľudia to vidia v tých obciach a mestách, kde žijú vo svojom každodennom živote.
Už len samotný fakt, že tá pani je dodnes ministerka a vy ste proti tomu nič neurobili, svedčí o tom, že rolu premiéra už nezvládate. Nebyť tejto spanilej jazdy dua, pani ministerka a pán Machala, možno by vládna koalícia nebola deravá ako ementál a nerozpadávala sa na viacerých miestach a možno by nespokojnosť verejnosti s vládou nestúpala strmšie ako Lomnický štít. Viete, lebo ak naozaj môže byť ministerkou tá, ktorej meno dnes nepovieme, ak sa vláda seriózne zaoberá zisteniami z mikroskopu Petra Kotlára, ak logo verejnoprávnej inštitúcie zosmolila po osemnástich mesiacoch od jej vzniku generálna riaditeľka, ak vládou nominovaní odborníci utajujú svoje životopisy, aby nebolo možné zistiť, že nemajú zákonom predpísanú prax ani žiadnu odbornosti, potom je možné naozaj všetko. Je vlastne úplne jedno, kto dostane akúkoľvek funkciu, pretože inštitúcie nemajú zmysel a neplatia žiadne pravidlá a štandardy.
Jedna z najzhubnejších vecí, akú vaša vláda, pán premiér, robí, je práve toto podrývanie základných pilierov, na ktorých stojí táto spoločnosť, spochybňovanie vedeckých právd, relativizácia faktov, vysmievanie sa odbornosti, porušovanie písaných i nepísaných pravidiel, to všetko otriasa základmi našej spoločenskej reality a vedie k strate ontologickej istoty. Pre tých, ktorí, pre také jednoduchšie vysvetlenie, čo je to ontologická istota, som si spomenula na tú pani, ktorá hovorila, že miluje Fica, tak možno k tej by som sa prihovorila.
Viete, milá pani, tie istoty, ktoré vám pán Fico kedysi sľuboval, tie vám dnes zámerne berie. A vy už si za chvíľu nebudete istá ani tým, že či to, čo ráno vyšlo, je Slnko a nie nejaký Sorosov žiarič, alebo tým, či stále ešte žijete v krajine, v ktorej máte právo rozhodovať o vlastnom osude. A nebudete už veriť ani susede Marike, keď dôjde na kus reči, ani doktorke, keď vám predpisuje recept a vlastne ani ničomu, čo vidíte na vlastné oči. Vám to možno nevadí, ale Slovensko to zabíja.
Systematickou likvidáciou dôvery v inštitúcie a posúvaním hraníc, pán premiér, v skutočnosti likvidujete tento štát, ktorý máte riadiť. Likvidujete Slovensko, likvidujete zmysel nášho slovenského života, to, pre čo sme všetci tu. A dôsledky takéhoto jednania sú nedozerné a siahajú tak hlboko, že to možno ani sám nevidíte. Problém je, že si pílite vlastný konár, pretože keď ľudia definitívne prestanú veriť inštitúciám, prestanú veriť aj vám. Fragmentovaná spoločnosť sa rozpadne a vybuchne. Ale v tom výbuchu zahynieme všetci.
Viete, a skutočná kultúra totižto, kultúra a umenie nie sú wellness, ako si myslí pani ministerka. V skutočnosti sú tými najlepšími nástrojmi na budovanie práve tej súdržnosti a dôvery, na vytváranie spoločných zážitkov ľudí, na prežívanie spoločných príbehov, na budovanie identity, ktorá z jednotlivcov robí spoločenstvo. Sloboda, tvorivosť a otvorenosť je najlepším liekom na strach, nenávisť a polarizáciu, a keby ste naozaj tú polarizáciu chceli zmierňovať, tak ku kultúre pristupujete úplne inak.
To, že vláda Roberta Fica úplne rezignovala na skutočnú podporu a rozvoj kultúry, to, že tento rezort vydala napospas pomstychtivej svorke nekultúrnych barbarov a ich ničiteľskej misii nadšene tlieska, je najlepším dôkazom, že reči tejto vlády o pokoji, mieri a potrebe znižovať polarizáciu, sú len falošné táraniny. Robert Fico dnes dokáže vládnuť už len vďaka kŕmeniu strachu, len vďaka zväčšovaniu priepasti v spoločnosti a vďaka nekonečnému zmaru. Je to vlastne tragédia antických rozmerov, ale v tejto tragédii hráme všetci a z hodín literatúry viete, že každá antická tragédia sa končí katastrofou.
Tá pani, ktorej meno sa dnes aj bojíme vysloviť, je v skutočnosti len akýmsi maskotom tejto vlády, symbolom jej neschopnosti priniesť čokoľvek pozitívne, krásne, múdre a inšpiratívne. A určite nie ten lepší, bezpečnejší a pokojnejší život pre ľudí na Slovensku, ktorý má v záhlaví svojho programového vyhlásenia. Ministerka kultúry je nielen maskotom, ale aj nepekným a bolestivým symptómom vážnej choroby štvrtej vlády Roberta Fica. Tá choroba sa volá neschopnosť vládnuť.
Som presvedčená o tom, že Slovensko treba čo najskôr začať liečiť a každý, kto čítal Harryho Poterra, vie, že rázne porátanie sa s tým, koho meno nemožno vyslovovať, by malo byť iba prvým krokom k tejto radikálnej zmene.
Toľko možno k rezortu kultúry a k ministerke kultúry, ale, ako som povedala, keďže je toto rozprava k odvolávaniu celej vlády a keďže mnohí z mojich kolegov nemali šancu sa vyjadriť aj k iným ministrom tejto vlády, skúsila by som možno zhrnúť to, čo v tejto diskusii ešte nezaznelo. A začnem teda pánom ministrom vnútra Matúšom Šutajom Eštokom. Rozprávala som sa o tom s kolegyňou Luciou Plavákovou a tu je zopár poznámok z tejto debaty.
Problém ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka je v tom, že neurobil vlastne nič dobré a všetci sa mu smejú. Za celú tú dva a polročnú kariéru, to, v čom najviac vynikol, je najmä počet prehratých súdnych sporov a výška neustále narastajúcej sumy, ktorú bude musieť zaplatiť. Ten aktuálny účet je okolo 400-tisíc eur, len, bohužiaľ, z nich relatívne veľkú časť budú musieť zaplatiť daňové, daňoví poplatníci a niečo teda bude musieť zaplatiť aj z vlastného vrecka. Problém je, že namiesto toho, aby priniesol nejakú pozitívnu víziu rozvoja Slovenska, tak jediné, čo priniesol, je vlastne pomsta. Dokonale to demonštruje jeho pokus o likvidáciu Úradu na ochranu oznamovateľov, pretože nakoľko tento úrad úplne v súlade so zákonom uložil ministerstvu vnútra pokutu za konanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka, ktoré bolo v rozpore so zákonom, to sa mu, samozrejme, nepáčilo a rozhodol sa pomstiť a tento úrad rovno zlikvidovať. Urobil to tak, ako to urobil, v rozpore s ústavou a v rozpore s právom EÚ, ale keď ego zavelí, tak treba konať. A takto má dnes pán minister vnútra okrem všetkých svojich súdnych konaní ohľadom porušovania zákona v prípade čurillovcov, na krku aj konanie pred Ústavným súdom a infringement zo strany Európskej komisie. Myslím si, že aj toto by už stačilo na demonštráciu toho, prečo pán minister nezvláda svoju funkciu, ale to ani zďaleka nie je všetko. Za všetky ostatné veci spomeniem napríklad to, ako sa mu podarilo rozvrátiť celú políciu, čo mu už nehovoríme len my, to mu už jasne odkázal aj generálny prokurátor. To odcitujem, čo pán generálny prokurátor na jeho adresu povedal, citát: "Na základe údajov, ktoré máme k dispozícii za rok...
=====
