Vážení kolegovia, vážené kolegyne, v tomto obmedzenom malom počte v utorok ráno. Voľba sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu je jednou z najdôležitejších úloh poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, škoda, že to tak nevyzerá v súčasnosti aj v tomto pléne. Je tomu tak preto, že tento akt má možnosť výrazne ovplyvniť to, akým spôsobom bude Ústavný súd rozhodovať či už o individuálnych sťažnostiach ľudí, ktorí sa naňho obracajú z dôvodu, že majú pocit, že ich občianske práva, základné práva alebo ľudské slobody boli ohrozené alebo porušené, alebo o súlade zákonov s ústavou, a to na obdobie, ktoré presahuje mandát každého z nás, keďže sudca Ústavného súdu vykonáva svoj mandát dvanásť rokov. Naším rozhodnutím, ktoré v tejto forme prijmeme, tak prispejeme k tomu, akým spôsobom sa bude formovať ústavnosť, právny štát a ochrana ľudských práv na viac ako jednu dekádu, čo je v živote každého človeka, ale aj v živote štátu a v tom kolobehu udalostí veľmi dlhé obdobie, za ktoré nastáva zvyčajne aj veľmi veľa rôznych zmien vývoja a rôznych udalostí.
Náš parlament a teda my ako poslanci a poslankyne máme túto možnosť hneď v podstate na začiatku nášho funkčného obdobia, keďže volíme nástupcu alebo nástupkyňu Jany Laššákovej, bývalej poslankyne SMER-u, neskôr ústavnej sudkyne, ktorá sa funkcie vzdala v septembri. Napriek tomu, aký je Ústavný súd dôležitý, uplynulo prakticky sedem mesiacov, odkedy došlo k vzdaniu sa funkcie sudkyne Ústavného súdu, kým sme sa vôbec k voľbe kandidátov na uprázdnené miesto dostali. Je tomu tak preto, že vládnej koalícii v osobe bývalého predsedu parlamentu Petra Pellegriniho ako keby najskôr vôbec nezáležalo na tom, že či si splnia svoju úlohu dbať na riadny chod všetkých ústavných orgánov, keďže vlastne s vyhlásením voľby na uprázdnené miesto ústavného sudcu alebo ústavnej sudkyne Peter Pellegrini váhal a urobil tak až po nátlaku najmä opozičnej SaS.
To, žiaľ, nesvedčí o tom, že by táto vládna koalícia mala nejaký výrazný záujem na tom, aby táto voľba prebehla skoro a je otázne, že či vôbec výsledkom tejto voľby, ktorá dnes alebo možno v nasledujúcich dňoch, ktorú v tomto parlamente vykonáme, bude aj zvolenie dvoch kandidátov alebo kandidátok, keďže na každé meno potrebujeme 90 hlasov, to znamená zhodu naprieč koalíciou a opozíciou.
Tento parlament, ak sa nič nepredvídané nestane, bude mať možnosť ovplyvniť zloženie Ústavného súdu pravdepodobne ešte raz, a to v roku 2026, kedy by mal skončiť mandát sudkyne Jane Baricovej, jedinej žene, ktorá je momentálne na Ústavnom súde. Z trinásťčlenného senátu Ústavného súdu, pléna Ústavného súdu tak vieme ovplyvniť zloženie dvoch sudcov alebo sudkýň, čo síce na počet nie je veľa, no vzhľadom na to, akým spôsobom môže každý sudca alebo sudkyňa Ústavného súdu ovplyvniť rozhodovaciu prax Ústavného súdu, veľmi dôležité.
Na aktuálne miesto, ktoré sa uprázdnilo odchodom Jany Laššákovej, sa v tej vyhlásenej voľbe prihlásilo len päť kandidátov alebo kandidátok. Keď si zoberieme, že v podstate je to jediná možnosť, jediné miesto sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu na dlhé roky, ktoré je možné obsadiť novým sudcom alebo sudkyňou, je z môjho pohľadu zarážajúce, že do tejto voľby sa prihlásilo len päť ľudí, pričom pri ich menách, so všetkou úctou k ich odbornosti a k ich doterajším skúsenostiam, sa dá len veľmi ťažko povedať, že ide o významné právne autority a právne elity v tejto krajine. A to je podľa mňa veľmi smutné. Je to veľmi smutné preto, lebo Ústavný súd Slovenskej republiky je garanciou ochrany práv nás všetkých, či už sme bežným človekom, obyvateľom alebo obyvateľkou tejto krajiny, alebo poslancom alebo poslankyňou vládnej koalície alebo opozície, ktorá sa snaží pred Ústavným súdom preukázať, že nejaký prijatý právny predpis je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.
Myslím si, že v skutočnosti právne elity sa do súčasného, do súčasnej voľby neprihlásili, resp. neboli menované oprávnenými subjektmi preto, že v skutočnosti tejto vládnej koalícii asi neveria, že tu existuje reálny a skutočný záujem na tom, aby na miesto, uprázdnené miesto ústavnej sudkyne alebo ústavného sudcu bol zvolený kandidát, ktorý bude morálnou autoritou, odbornou autoritou, ktorý bude mať za sebou dostatočne jasnú, zrejmú a nespochybniteľnú cestu, ktorá ho vlastne tou právnickou kariérou priviedla až k najvyšším priečkam v našom súdnictve, a to je k členstvu na Ústavnom súde. A zároveň podľa môjho názoru právne elity v súčasnosti neveria tomu, že by sme dokázali v tomto parlamente v súčasnosti zvoliť človeka, ktorý by mal jednu z najdôležitejších vlastností, ktorú by ústavný sudca alebo ústavná sudkyňa mala mať, a to, nebyť vďačný tým, ktorí ho zvolia, a byť schopný v zlomových prípadoch sa postaviť na stranu ochrany ústavnosti aj zákonnosti aj voči tým osobám, ktorí a ktoré ho do Ústavného súdu zvolili.
Myslím si, že táto nedôvera, okrem teda slabého záujmu o to uprázdnené miesto, je daná aj tým, že keď sa ktokoľvek pozrie na to, akým spôsobom vládna koalícia za posledných šesť-sedem mesiacov pristupuje k súdnictvu a akým spôsobom vykonáva a adresuje vlastne svoje názory, či už na počínanie predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana, alebo tie neprípustné tlaky premiéra Fica na predsedu Najvyššieho súdu Jána Šikutu a sudcu Jána Klimenta, musí si povedať, že sa mu neoplatí v súčasnosti uchádzať sa o miesto ústavného sudcu alebo sudkyne, pretože nemá istotu, že ak aj prejde teda vypočúvaním v ústavnoprávnom výbore, tak bude mať tento parlament alebo jeho časť chuť a vôľu a pokyn zvoliť naozaj niekoho, alebo teda dve mená, ktoré budú naozajstnými odborníkmi alebo odborníčkami vo svojej oblasti a morálnymi autoritami.
Ako čerešnička na torte v tejto situácii alebo ako zlý vtip pôsobí tiež úvaha koaličnej SNS o tom, že by do Súdnej rady mohol byť zvolený znova Štefan Harabin, ktorý je symbolom toho najhoršieho, čo sme v našej justícii v našich dejinách, krátkych dejinách Slovenskej republiky zažili. Myslím si, že keď právne elity vidia tie pokračujúce útoky na súdnictvo, snahu vládnej moci ovládnuť všetkých kritikov, či už nezávislé médiá, nezávislé mimovládne organizácie alebo sudcov a sudkyne, ktorí si odvážia sa postaviť do čela, ktorí, ktorí sa odvážia postaviť voči tomu vládnemu valcu, ktorý si chcel z trestného práva spraviť návod na beztrestnosť, tak si niekoľkokrát rozmyslia, že či je tu skutočný záujem o to, aby toto miesto bolo obsadené najlepším právnikom alebo právničkou, ktorý sa na ústav... na miesto ústavného sudcu alebo sudkyne môžu dostať.
O tom, že je tu zjavne nezáujem v tejto voľbe niekoho naozaj zvoliť, svedčí aj priebeh vypočúvania kandidátov a kandidátok na ústavnoprávnom výbore. Väčšinu otázok, ktoré boli položené, sme v podstate kládli len my poslanci a poslankyne opozície. Veľmi málo otázok bolo položených zo strany koalície. Aj tieto otázky, ktoré koalícia kládla, ako keby z môjho pohľadu nesmerovali k tomu, aby sme naozaj kandidátov preverili zo všetkých strán. Uvedomme si, že funkcia sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu má byť v podstate vrcholom niečej právnickej kariéry. Človek, ktorý sa na takéto miesto chce dostať, ktorý je nominovaný, by v podstate nemal byť nepopísaným listom papiera a mali by sme dôkladne skúmať nielen jeho odbornosť, ale aj jeho morálku, etiku, názory na rôzne otázky v oblasti právnej vedy, a to nielen z pohľadu ústavného práva, ale aj z pohľadu rôznych výziev, ktorým v súčasnosti právny svet čelí, alebo ktorým aj bude čeliť v nasledujúcich dvanástich rokoch.
Preto sme sa v rámci opozície pýtali kandidátov a kandidátok detailné otázky nielen o ich hodnotovom, morálnom a etickom profile, ale aj o dôležitých právnych otázkach, ktoré sú v súčasnosti predmetom riešenia, boli predmetom riešenia, alebo budú predmetom riešenia nielen na našom Ústavnom súde, ale aj na Súdnom dvore Európskej únie, alebo na Európskom súde pre ľudské práva. Tieto výzvy a tieto otázky, o ktorých by mal mať budúci člen alebo členka Ústavného súdu prehľad a odborný názor, zahŕňajú široké penzum vecí, či už sa to týka napr. práva na rodinný a súkromný život, vzťahy queer párov, témy mimovládnych organizácií a ich označovania ako organizácií so zahraničnou pomocou, ale aj napr. témy slobody prejavu, rasizmu, podnecovania k hanobeniu rôznych menšinových identít, témy slobody prejavu, témy, ktoré sa týkajú digitálnych práv a podobne. Na toto všetko musí byť kandidát alebo kandidátka na miesto ústavného sudcu alebo sudkyne pripravený a musí vedieť zodpovedať otázky poslancov a poslankýň tohto pléna, pretože len to je jediná cesta, akou zistíme, že či ten človek je naozaj vhodným kandidátom alebo kandidátkou za to, aby sme zaňho v pléne o pár hodín alebo o pár dní zdvihli ruku.
Ako som však už povedala, jednou z najdôležitejších schopností, ktorú musí kandidát alebo kandidátka na toto miesto preukázať, je to, že bude morálne, eticky a odborne odolný, že bude morálne etický a odborne odolný odolať tlakom, ktoré naňho môžu byť vyvíjané po zvolení zo strany tých, ktorí mu ten hlas vo voľbe dali a ktorí ho na Ústavný súd prípadne menovali. Pretože jednou z najdôležitejších vlastností človeka, ktorý sa chce dostať na miesto ústavného sudcu, je schopnosť povedať, že nie je vďačný tým, ktorí ho zvolili, a že v otázkach ako napr. pozastavenie účinnosti novely Trestného zákona sa vie postaviť v záujme ochrany ústavnosti aj zoči voči štátnej moci, ktorá sa mu môže napríklad aj vyhrážať za nejaké drobné pochybenia alebo údajné úniky.
Musím povedať, že v tejto situácii, keď sme vypočuli týchto päť kandidátov, ktorých máme, ktorých máme na zozname, nie všetky vystúpenia boli presvedčivé. Množstvo z týchto kandidátov, alebo teda pri počte päť je veľmi ťažké povedať slovo množstvo, teda niekoľko z týchto kandidátov a kandidátok nebolo schopných otvorene prejaviť svoje názory, otvorene odpovedať na otázky, čo v nás vzbudzovalo presvedčenie, že tak robia len preto, lebo sa boja, že svojím, svojou pravdivou odpoveďou alebo priznaním svojho názoru by nemuseli vyhovieť časti poslancov alebo poslankýň, u ktorých chcú nájsť dôveru na zvolenie. Ale to je práve tá chyba, ak aj v budúcnosti budeme absolvovať ako tento parlament, ako poslanci a poslankyne ďalšie vypočúvanie kandidátov a kandidátok, za Progresívne Slovensko môžem povedať toľko, že my osobne si dáme veľký pozor na to, že či títo ľudia, ktorí sa o najvyššiu funkciu v slovenskom súdnictve uchádzajú, sú schopní prejaviť svoj odborný, etický, morálny a hodnotový názor bez ohľadu na to, ako kalkulujú s tým, že či mu po tomto, po tejto úprimnosti poslanci a poslankyne dajú, alebo nedajú svoj hlas. Pretože pre nás je to jedna z najdôležitejších známok toho, akým spôsobom sa bude nasledujúcich dvanásť rokov ten konkrétny človek ujímať a vykonávať svoju funkciu sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu.
Preto vás vyzývam, skúsme byť zodpovední. Nezahrávajme sa s myšlienkou, že na zvolenie za sudcu alebo sudkyne Ústavného súdu stačí obyčajná politická konexia alebo politická lojalita. V iných krajinách sa kandidát na sudcu Ústavného súdu pripravuje aj desiatky rokov. Trvajme na tom, že všetci tí, na ktorých leží zodpovednosť za to, akým spôsobom bude Ústavný súd prijímať svoje rozhodnutia, musia byť morálne zdatní, odborne podkutí a schopní odolať tlaku, nech už je na nich vyvíjaný z akýchkoľvek strán. Je to naša zodpovednosť, poslancov a poslankýň Národnej rady, pretože len na nás záleží, aký bude tento štát a aký bude Ústavný súd, ktorý má chrániť právo, základné slobody, práva a demokraciu.
Ďakujem. (Potlesk.)
