Tak som si myslela, že prvý poldeň prebehne normálne, ale to by nemohla koalícia na poslednú chvíľu zaradiť tri technické predpisy o hlasovaní a o doručovaní návrhov zákonov do toku legislatívneho, lebo, lebo ako vidíme, ešte aj pri technických predpisoch tu vie dôjsť k vykázaniu poslanca. A úplne, že tu, my tu prerokúvame, len chcem priblížiť. Sme v rozprave o troch technických predpisoch, ktoré sme dostali na poslednú chvíľu a k teda tomu, k tomuto novému rokovaciemu poriadku a k dôležitým zmenám v skratke, ktoré sme teda dostali. Sme v tejto rozprave. A do toho máme, máme prvý deň, kedy sa používa tento rokovací poriadok, a do toho neuplynie, že hodina podľa mňa, ani ako začne rozprava. A hneď dôjde k vykázaniu opozičného poslanca koaličným poslancom. Hodinu možno, čo tu rokujeme podľa nových pravidiel. Aj keby, aj keby tu bol dôvod, že naozaj poslanec Hlina niečo porušil, čo ja rozporujem, poviem neskôr prečo. Aj keby tu bol ten dôvod, tak si myslím, že v normálnych parlamentoch, kde sa prijmú nejaké rokovacie pravidlá s dobrým úmyslom, s dobrým úmyslom, že chceme zlepšiť, zefektívniť to rokovanie parlamentu, tak je daný nejaký aspoň prechodný čas, že kým sa to nejako utrasie, kým si povieme, že toto je OK, toto nie je OK, toto platí, toto neplatí, lebo napríklad ja som si doniesla k tomuto pultíku rokovací poriadok a najdôležitejšie zmeny rokovacieho poriadku. Tu ich takto ukazujem, hej? Toto je nový rokovací poriadok a najdôležitejšie zmeny. A chcem sa teda spýtať: toto sú vizuálne pomôcky? Zakázané používať alebo môžem, nemôžem, keď si sem donesiem vytlačený zákon, budem tu takto šibrinkovať – dovolené, nedovolené. Prosto je to niečo, na čo sa odvolávam v rozprave. Však o tom hovorím. O tom hovorím, hej, ale teda môžem to tu takto mať? Výklad, hej? By som chcela počuť. Že či to teda je OK, alebo to teda OK nie je. To je podobná vec. Možno nie takého závažného charakteru ako to, že či tu niekto má na saku alebo nemá na saku napísaný nápis, ktorý jednému človeku v tejto sále pripadá ako hanlivý. A ja si myslím, že v prvých dvoch, troch hodinách dokonca by som to rátala aj na dni alebo by som povedala, že prvá schôdza, kde platí nový rokovací poriadok, s ktorým sa všetci zoznamujeme, kde testujeme, že či tie pravidlá, ktoré sme predtým prijali, sú OK, nie sú OK, či sa v nich vieme nejako demokraticky hýbať, že to je taký testovať, to je taká testovacia schôdza. Kde si napríklad ozrejmíme, či môže mať teraz takto vyložený ten rokovací poriadok ja, alebo či kolega môže mať na saku nápis, ktorý niekto považuje za urážlivý, jeden človek v tejto sále napríklad alebo možno iba polovica, druhá nie. Čo vlastne sú tie nápisy nepovolené, čo nie sú? To by som čakala, že keď dôjde k takejto udalosti, napríklad, že ja tu mám toto takto vyložené, vyložím si aj druhé, aby to bolo zreteľnejšie. Takže v dobrom tí, ktorí to myslia v dobrom, mi vysvetlia. Že budeme polemizovať, lebo niektoré pravidlá nemusia byť jasné. Nie sú, nie sú najdokonalejšie napísané. Takže budeme polemizovať. Toto, čo teraz robím, je v poriadku? Spadá to do tých predpisov? Alebo keďže je to rokovací poriadok, ale teda je to vizuálna pomôcka, lebo hovoríme o rokovacom poriadku, tak to nie je v poriadku. Tak urážam tým niekoho, neurážam, porušujem, neporušujem. Čiže ja by som čakala, že asi si vieme o takomto niečom nekonfliktnom normálne povedať a vymeniť názory, lebo my všetci, nielen tento jeden človek za nami, my všetci sme tvorcami toho rokovacieho poriadku a toho, ako sa tu budú tie pravidlá aplikovať, tak by sme o tom mali normálne diskutovať. Mali by sme aj brať do úvahy, že sa tie názory môžu nejako vyvinúť. V nejakej diskusii o tom, čo sa stalo alebo čo mám práve pred sebou a že nemali by sme hneď uplatniť to najprísnejšie pravidlo, ani nie hodinu potom, čo tu máme parlament, ktorý sa práve začal rokovať podľa nového rokovacieho poriadku. Toto by som normálne očakávala, že keby niekto viedol schôdzu s dobrým úmyslom. Ale to sa nestalo, lebo to, čo som videla ja a čo ste tu videli mnohí, bolo, že ten podpredseda parlamentu, ktorý viedol schôdzu, Tibor Gašpar, tu niečo zamumlal pánovi Hlinovi. A pán Hlina ho požiadal o odôvodnenie a odôvodnenie neprišlo. Nič, tu sme nepočuli žiadne odôvodnenie. A ja sa pýtam, veď pán Gašpar nemusí byť ani obžalovaný v Očistci. Bol bývalým policajným prezidentom. Aké sú náležitosti rozhodnutia? Však asi ste ich podpísali tisíce – výrok, odôvodnenie, poučenie. Tak ja by som tu čakala, že keď tu vydáte, pán Gašpar, ústne rozhodnutie poslancovi Národnej rady, ktorý má rovnaký mandát ako vy. On ho nemá väčší ani menší. On má rovnako jeden zo 150 mandátov, ako vy máte jeden zo 150 mandátov. Nemáte silnejší mandát ani slabší mandát, všetci ho máme rovnaký. To, že ste v nejakej funkcii, je výsledkom toho, že ste členom koalície. To ale nehovorí o tom, že váš mandát je horší, lepší, iný. My máme všetci rovnaký mandát. Tak ja by som očakávala, že aspoň to svoje rozhodnutie odôvodníte. Že poviete nejaké dôvody, aby tu celá tá sieň všetkých 150 poslancov, teda 100 Lepší iný. My máme všetci rovnaký mandát. Tak ja by som očakávala, že aspoň to svoje rozhodnutie odôvodníte, že poviete nejaké dôvody, aby tu celá tá sieň všetkých 150 poslancov, teda 149 mimo vás, počuli tie dôvody. Ale vy ste to nespravili. Vy ste proste autoritatívne vyslovili nejaké rozhodnutie. On vás žiadal, aby ste mu to vysvetlili, vy nič, znova a zrazu bol vykázaný. To kde sme? Toto je kórejská ľudovo-demokratická, či aká je Severná Kórea? Že tu už nikto s nikým nebude diskutovať, že vy preto, lebo sedíte tam hore, máte pocit, že nám tu kraľujete, že vy nemusíte nič, že vy fakt nemusíte sa nikomu zodpovedať a keď vás jediného to urazí, aj keď ste si to zle prečítali, že vy môžete všetko. A ešte si aj zvoláte poslanecké grémium, kde sám o sebe rozhodujete. Tak to je akože, ja chápem. Ak dovolíte, pani poslankyňa, ja vás trošku zase v tom priebehu upozorním. Grémium nebolo na to zvolané, aby rozhodlo o tom mojom rozhodnutí ako predsedajúcom. Grémium bolo zvolané na to, že ste sa iniciovali ako tri poslanecké kluby. To je prvá vec. Dobre. Okrem toho vás upozorňujem, že opätovne v súlade s § 32 ods. 1 nedržíte sa prerokovanej veci. Slovo vám samozrejme neberiem a môžete rozprávať 401 461 minút a 24 sekúnd. Nech sa páči. Normálne sa máme tu, že jedna z tých troch vecí, kde sme v rozprave, je technická norma k pravidlám rokovania. A ja normálne na príklade toho, že tu mám knižku Rokovací poriadok a vysvetľujúce pravidlá, vysvetľujem predsa pravidlá rokovania a vzťahujem ich na situáciu, ku ktorej tu došlo. Tak ako sa akože odchyľuje to, o čo? Ja už fakt neviem. Nepríde vám to absurdné trošku, to celé? A hlavne, ak teda si tu hovoríme, môžem vás aj ja upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku, keď nás nonstop chcete takto komandovať, tak máte možnosť ísť do rozpravy. Poďte, kľudne. Môžeme zviesť ten myšlienkový súboj o nových pravidlách, o tom, o čom je táto rozprava, keď máte neustálu potrebu do toho vstupovať. V každom prípade teda by som chcela poukázať na to, nebudem naozaj rozprávať 400, neviem koľko minút tam je, ale chcela by som prosto poukázať na to, že a naozaj, kolegovia, táto situácia, čo sa tu odohrala, je absurdná. My sme začali o 13:00. Je 15:32. Fakt, že 2,5 hodiny uplatňujeme ten nový rokovací poriadok. Ja si myslím, že keď minimálne dnes k niečomu v tejto sále dôjde a sú to nové pravidlá, ktoré ešte nemáme odskúšané v praxi, tak keď by sme mali predsedajúceho, ktorý je tu v dobrej viere, tak sa minimálne snaží to svoje rozhodnutie normálnym spôsobom odôvodniť a normálne, že sa nebojí zviesť intelektuálnu debatu medzi poslancami a poslankyňami o tom, že či jeho názor je správny alebo nesprávny. Ale my takéto niečo nevidíme. Takýto prístup tu nie je, pretože pán podpredseda Gašpar sa bojí zviesť normálnu intelektuálnu rozpravu. On sa sem neprihlási, nekonfrontuje svoje argumenty s ďalšími 149 poslancami, ktorí majú rovnaký mandát. Nie. Jemu stúplo do hlavy to, že tu takto sedí za mnou na tom vyvýšenom mieste a myslí si, že vďaka tomu, že tam sedí, tak on môže hocičo, keď odrapoce tú jednu formulku z jeho rokovacieho poriadku, ale o tomto to nie je a nemá byť o tom. O tom nie je parlament demokratického štátu, tak prosím vás, keď už mu neviete oponovať tu v tejto sále, pretože to, čo sa tu udialo, je absurdné, preto, čo som povedala. Tak mu dohovorte na klube. Fakt, toto nie. Dovidenia.
