Videokanál poslanca

Tak aj viete, pán Muňko, keď sa bavíme o tom, kto koho provokuje, ako sa vyjadruje, tiež by som si asi všeličo mohla popredstavovať pod vašou poslednou vetou, že uvidíte, ako dopadnete. Dá sa to vysvetliť aj normálne a dá sa to vysvetliť aj ako vyhrážka, keby sme teda týmto spôsobom akože tu postupovali. A teda, keď sa bavíme o štábnej kultúre, tak možno by sme sa mohli vrátiť k tomu, ako ste vy prišli na SIS výbor, keď už ste neboli jeho členom, lebo ste zachraňovali SNS klub, že áno, a nikdy ste za to neboli potrestaní, alebo by sme sa teda mohli baviť aj o rôznych bytoch, ktoré, alebo o byte, ktorý od vás má predseda vlády a o tom, že ktorý klub vy vlastne za koho hovoríte a čo robíte, takže možno by som sa, fakt, nielen pán Tibor Gašpar by sa tu mal pozrieť do zrkadla. Sú tu z vás takí viacerí.

Viete, kolegyne, kolegovia, ja sa pýtam, že či toto ste chceli, keď ste schvaľovali ten rokovací poriadok, ktorý spolu predkladal aj pán Tibor Gašpar a on by sa mal pozrieť v pravde a hlavne do očí sám sebe v zrkadle, že či na toto. Na toto bol schvaľovaný rokovací poriadok, aby tu vytváral takéto zbytočné rozbroje a kvázi zbytočné rozpravy, hej? Lebo keby pán Tibor Gašpar mal kústeček nadhľadu, kústeček nadhľadu, tak prejde mlčaním sako pána Hlinu. Lebo načo? Načo? Povedzte mi, ja naozaj nerozumiem, že prečo žabomyší spor v skutočnosti, kde jeden pošťuchuje druhého, plnoletí ľudia, politickí súperi sa doťahujú a my tu máme okolo toho už 3 hodiny rozpravu. Pretože to mohlo, mohlo to, keby pán Tibor Gašpar mal trošičku nadhľadu, mohlo to ostať v rovine pošťuchovania, že teda niekto sem príde s nejakou našivkou, niečo si okomentuje v televízii. Druhý, ktorému sa to nepáči, z vášho tábora to tiež môže okomentovať pred médiami a ostalo by to tam zavreté pred našou rokovacou sálou. Ale váš kolega, váš podpredseda parlamentu sa prosto rozhodol, sa rozhodol, že tu z toho urobí šou. A prečo vlastne? Ja sa pýtam, že kvôli čomu? Čo on si myslí, že zlepší takýmto prístupom na fungovaní parlamentu? Čo zlepší? Že prinesie to prorastové opatrenia, ktoré vaša vláda nedodala, alebo nejakým iným spôsobom to pomôže ekonomike, alebo to pomôže vyriešiť poplatkové eldorado či poplatkovú fantáziu, o ktorej hovorí verejný ochranca práv, potraviny, zdražovanie, nič z toho. Nie. On prosto nevie udržať sám seba, svoje ego a svoje nervy na uzde, tak prosto vykáže poslanca Hlinu kvôli taľafatke. Ktorú si mohli vybaviť, ktorú si naozaj mohli vybaviť tam pred tou rokovacou sálou. A vy ho v tom ešte povzbudzujete. Ja tomu naozaj nerozumiem. Že vás viac baví a pána Tibora Gašpara zjavne najviac baví tu kádrovanie poslancov, skákanie do reči. Jeho nebaví, on akože v živote sa tu nevyjadril k ničomu, čo má relevanciu k životom 5, 5 milióna obyvateľov a obyvateliek Slovenska. On buď prinesie svoje návrhy, ktoré sa týkajú jeho trestnej veci a majú mu nejako pomôcť, alebo, keď sa to netýka jeho, tak jediné, čo tu robí, je, že kádruje poslancov a poslankyne opozície. Namiesto toho, aby tu normálne prišiel za tento pulťík a vstúpil do toho intelektuálneho súboja, nech aj s poslancom Hlinom o jeho nášivke. Nech aj. Aby využil slobodu prejavu, ktorú my ako poslanci a poslankyne máme, tak on nie. On bude zneužívať svoje mocenské postavenie a bude zneužívať rokovací poriadok, ktorý si napísal tak, aby to jemu vyhovovalo. A viete, kolegovia, to je to, čo sa nám na to, čo sa nám na tom nepáči. Že vy si schválite rokovací poriadok, ktorý pomaly neplatí ešte ani hodinu a už ho váš kolega pán Gašpar zneužíva. Namiesto toho, aby konal múdro a s nadhľadom, akoby sa to na niekoho, kto už tri roky pomaly vykonáva funkciu podpredsedu parlamentu, patrilo. To je tu podľa mňa problém. Nie je problém, čo a ako sa myslelo tou nášivkou a či je to podľa pravidiel, alebo to nie je podľa pravidiel. Problémom je to, že pán Tibor Gašpar sa prosto nevie povzniesť nad hranicu svojho ega a potrebuje tu s bičom šermovať tým imaginárnym nad mandátmi zvolených poslancov a poslankýň z opozície. A to by tak nemalo byť, nemalo by to tak byť, pretože, ak niekde má byť zaručená sloboda slova a sloboda prejavu, tak je to práve predsa v parlamentnej sieni demokratického štátu. Veď poslanci a poslankyne sú zvolení a stavajú sa za tento pultík preto, aby tu teda vyjadrovali svoje názory a postoje k prejednávacím a k prejednávaným veciam, k spoločenským otázkam. K tomu všetkému, čo tvorí ten obsah toho verejného priestoru. Áno, niekedy môžu byť tie vyjadrenia aj šokujúce, nemusia byť potešujúce každého. Však máme na to judikatúru SĽP, ktorá hovorí, že aj v prípade politikov aj politické názory, ktoré sú šokujúce, sú chránené slobodou slova. Tá hranica predsa nie je pritom, že či sa niekomu páči slovné spojenie „voš pod chrastou“, ako nedávno mi pripomenula pani kolegyňa Hanuliaková, že bola napomenutá, alebo nepáči. Tá hranica predsa je tam, kde jeden povzbudzuje k násiliu alebo k nenávistnej rétorike. Tam je tá hranica. A ja nerozumiem, prečo tu v parlamente sme takí precitlivení, niektorí na svoje ego, že sme tu hranicu od... Tam, kde jeden povzbudzuje k násiliu alebo k nenávistnej rétorike, tam je tá hranica a ja nerozumiem, prečo tu v parlamente sme takí precitlivení, niektorí na svoje ego, že sme tú hranicu od nenávistných prejavov posunuli až ku kádrovaniu prejavov opozičných poslancov a poslankýň. To nie je správne. Medzi nenávistnými prejavmi, kde je hranica slobody slova, a kádrovaním opozičných poslancov a poslankýň za to, čo hovoria alebo nehovoria v poslaneckej sieni, je obrovský priestor, obrovský, ktorý je tiež chránený slobodou prejavu a ten sa nám, ale iba nám na tejto strane, vašou aktivitou neustále zužuje. A preto nás to prirodzene hnevá a preto na to prirodzene budeme reagovať. Bez ohľadu na to, žiaľ, musíte si zvyknúť, že aj keď sem donesiete o dva týždne ďalšiu verziu rokovacieho poriadku, lebo ste práve zistili, že pre Boha, oni vedia aj o pravidlách rokovacieho poriadku diskutovať už tretiu hodinu, tak pokiaľ nenapíšete do toho rokovacieho poriadku, že opoziční poslanci majú právo len hlasovať, takže ja… Musíte si zvyknúť, že tu budeme hovoriť slobodne a že možno sa vám nebudú vždy páčiť naše prejavy alebo vyjadrenia, tak ako sa nám nepáčia vaše, ale veď o tom je demokracia. O tom je demokracia, o tej diskusii. Nie o tom, že niekto si spoza pultu imaginárne nasadí korunu ako kráľ sveta a má pocit, že sa tak môže správať. To nie je demokratické. To je autoritárske a to sa nám nepáči a preto sa k tomu vyjadrujeme. Už neviem, čo by som k tomu viac dodala, aby som vysvetlila aj vašej strane, že o čo tu v podstate ide. Nejde tu o nášivku na saku. Ide tu hlbšie o to, aké sú pravidlá a ako chápeme slobodu slova a prejavu, lebo to nie je len slovo, ale aj prejav z poslancov a poslankýň v demokratickom a slobodnom svete.

Viete, kolegyne, kolegovia, ja sa pýtam, že či toto ste chceli, keď ste schvaľovali ten rokovací poriadok, ktorý spolu predkladal aj pán Tibor Gašpar a on by sa mal pozrieť v pravde a hlavne do očí sám sebe v zrkadle, že či na toto. Na toto bol schvaľovaný rokovací poriadok, aby tu vytváral takéto zbytočné rozbroje a kvázi zbytočné rozpravy, hej? Lebo keby pán Tibor Gašpar mal kústeček nadhľadu, kústeček nadhľadu, tak prejde mlčaním sako pána Hlinu. Lebo načo? Načo? Povedzte mi, ja naozaj nerozumiem, že prečo žabomyší spor v skutočnosti, kde jeden pošťuchuje druhého, plnoletí ľudia, politickí súperi sa doťahujú a my tu máme okolo toho už 3 hodiny rozpravu. Pretože to mohlo, mohlo to, keby pán Tibor Gašpar mal trošičku nadhľadu, mohlo to ostať v rovine pošťuchovania, že teda niekto sem príde s nejakou našivkou, niečo si okomentuje v televízii. Druhý, ktorému sa to nepáči, z vášho tábora to tiež môže okomentovať pred médiami a ostalo by to tam zavreté pred našou rokovacou sálou. Ale váš kolega, váš podpredseda parlamentu sa prosto rozhodol, sa rozhodol, že tu z toho urobí šou. A prečo vlastne? Ja sa pýtam, že kvôli čomu? Čo on si myslí, že zlepší takýmto prístupom na fungovaní parlamentu? Čo zlepší? Že prinesie to prorastové opatrenia, ktoré vaša vláda nedodala, alebo nejakým iným spôsobom to pomôže ekonomike, alebo to pomôže vyriešiť poplatkové eldorado či poplatkovú fantáziu, o ktorej hovorí verejný ochranca práv, potraviny, zdražovanie, nič z toho. Nie. On prosto nevie udržať sám seba, svoje ego a svoje nervy na uzde, tak prosto vykáže poslanca Hlinu kvôli taľafatke. Ktorú si mohli vybaviť, ktorú si naozaj mohli vybaviť tam pred tou rokovacou sálou. A vy ho v tom ešte povzbudzujete. Ja tomu naozaj nerozumiem. Že vás viac baví a pána Tibora Gašpara zjavne najviac baví tu kádrovanie poslancov, skákanie do reči. Jeho nebaví, on akože v živote sa tu nevyjadril k ničomu, čo má relevanciu k životom 5, 5 milióna obyvateľov a obyvateliek Slovenska. On buď prinesie svoje návrhy, ktoré sa týkajú jeho trestnej veci a majú mu nejako pomôcť, alebo, keď sa to netýka jeho, tak jediné, čo tu robí, je, že kádruje poslancov a poslankyne opozície. Namiesto toho, aby tu normálne prišiel za tento pulťík a vstúpil do toho intelektuálneho súboja, nech aj s poslancom Hlinom o jeho nášivke. Nech aj. Aby využil slobodu prejavu, ktorú my ako poslanci a poslankyne máme, tak on nie. On bude zneužívať svoje mocenské postavenie a bude zneužívať rokovací poriadok, ktorý si napísal tak, aby to jemu vyhovovalo. A viete, kolegovia, to je to, čo sa nám na to, čo sa nám na tom nepáči. Že vy si schválite rokovací poriadok, ktorý pomaly neplatí ešte ani hodinu a už ho váš kolega pán Gašpar zneužíva. Namiesto toho, aby konal múdro a s nadhľadom, akoby sa to na niekoho, kto už tri roky pomaly vykonáva funkciu podpredsedu parlamentu, patrilo. To je tu podľa mňa problém. Nie je problém, čo a ako sa myslelo tou nášivkou a či je to podľa pravidiel, alebo to nie je podľa pravidiel. Problémom je to, že pán Tibor Gašpar sa prosto nevie povzniesť nad hranicu svojho ega a potrebuje tu s bičom šermovať tým imaginárnym nad mandátmi zvolených poslancov a poslankýň z opozície. A to by tak nemalo byť, nemalo by to tak byť, pretože, ak niekde má byť zaručená sloboda slova a sloboda prejavu, tak je to práve predsa v parlamentnej sieni demokratického štátu. Veď poslanci a poslankyne sú zvolení a stavajú sa za tento pultík preto, aby tu teda vyjadrovali svoje názory a postoje k prejednávacím a k prejednávaným veciam, k spoločenským otázkam. K tomu všetkému, čo tvorí ten obsah toho verejného priestoru. Áno, niekedy môžu byť tie vyjadrenia aj šokujúce, nemusia byť potešujúce každého. Však máme na to judikatúru SĽP, ktorá hovorí, že aj v prípade politikov aj politické názory, ktoré sú šokujúce, sú chránené slobodou slova. Tá hranica predsa nie je pritom, že či sa niekomu páči slovné spojenie „voš pod chrastou“, ako nedávno mi pripomenula pani kolegyňa Hanuliaková, že bola napomenutá, alebo nepáči. Tá hranica predsa je tam, kde jeden povzbudzuje k násiliu alebo k nenávistnej rétorike. Tam je tá hranica. A ja nerozumiem, prečo tu v parlamente sme takí precitlivení, niektorí na svoje ego, že sme tu hranicu od... Tam, kde jeden povzbudzuje k násiliu alebo k nenávistnej rétorike, tam je tá hranica a ja nerozumiem, prečo tu v parlamente sme takí precitlivení, niektorí na svoje ego, že sme tú hranicu od nenávistných prejavov posunuli až ku kádrovaniu prejavov opozičných poslancov a poslankýň. To nie je správne. Medzi nenávistnými prejavmi, kde je hranica slobody slova, a kádrovaním opozičných poslancov a poslankýň za to, čo hovoria alebo nehovoria v poslaneckej sieni, je obrovský priestor, obrovský, ktorý je tiež chránený slobodou prejavu a ten sa nám, ale iba nám na tejto strane, vašou aktivitou neustále zužuje. A preto nás to prirodzene hnevá a preto na to prirodzene budeme reagovať. Bez ohľadu na to, žiaľ, musíte si zvyknúť, že aj keď sem donesiete o dva týždne ďalšiu verziu rokovacieho poriadku, lebo ste práve zistili, že pre Boha, oni vedia aj o pravidlách rokovacieho poriadku diskutovať už tretiu hodinu, tak pokiaľ nenapíšete do toho rokovacieho poriadku, že opoziční poslanci majú právo len hlasovať, takže ja… Musíte si zvyknúť, že tu budeme hovoriť slobodne a že možno sa vám nebudú vždy páčiť naše prejavy alebo vyjadrenia, tak ako sa nám nepáčia vaše, ale veď o tom je demokracia. O tom je demokracia, o tej diskusii. Nie o tom, že niekto si spoza pultu imaginárne nasadí korunu ako kráľ sveta a má pocit, že sa tak môže správať. To nie je demokratické. To je autoritárske a to sa nám nepáči a preto sa k tomu vyjadrujeme. Už neviem, čo by som k tomu viac dodala, aby som vysvetlila aj vašej strane, že o čo tu v podstate ide. Nejde tu o nášivku na saku. Ide tu hlbšie o to, aké sú pravidlá a ako chápeme slobodu slova a prejavu, lebo to nie je len slovo, ale aj prejav z poslancov a poslankýň v demokratickom a slobodnom svete.

Za tvoj omyl to nie je mne. To the point príspevok. Naozaj, naozaj tu v vládnej koalícii nastavuješ zrkadlo. A je treba povedať, že my by sme fakt nemali potrebu toľko vystupovať práve k technickým veciam, ktoré sa týkajú rokovacieho poriadku. Keby prosto nebola tá moc koalície tak hrubo zneužívaná. Tak hrubo zneužívaná a zároveň oni alebo teda, aby som bola presná, Tibor Gašpar ani sa nedokáže priznať k tomu, že on vlastne kašle na pravidlá, že on si chce nastoľovať svoje vlastné a že je mu jedno, čo si o tom všetci myslíme. Nie, on sa tu bude zaštiťovať nejakými citáciami z rokovacieho poriadku, ktoré aj nesprávne použije a aj nakoniec sa zistí, že videl iný nápis, ako tam je, a o inom si myslel, že je tam napísané. A prosto oni takýmto hrubým spôsobom budú preukazovať nám, že naozaj, čo ich charakterizuje, je arogancia moci. A ja sa bojím, že to tu už príde. Teraz tu máme sako, skáču nám tu do prejavov, upozorňujú nás, čo môžeme, čo nemôžeme hovoriť, že to tu naozaj dospejeme k tomu, že tu budeme mať predpísané formulky, že budeme mať 10 minút na rozpravu a budeme sa môcť len vyjadriť, či áno, nie, zdržiam sa. Lebo im už vadí úplne všetko. Už aj, keď podľa mňa ich nabudúce nazvem, že robia, že sú, že to je arogancia moci, tak už aj to nám zakáže Tibor Gašpar. Tak ja sa naozaj pýtam, tak ako sa aj ty pýtaš, že kde je toho hranica? Toto je cesta k obmedzovaniu slobody slova zvolených poslancov Národnej rady 150, ktorí majú rovnaký mandát a mali by mať rovnaké práva a povinnosti.

Ja si dovolím reagovať na kolegu Salóna, lebo mi príde, že on asi nepochopil, že napríklad, keď máme taký, že literárny žáner poézia, báseň, častokrát tam ľudia do toho, čo tam je napísané, si môžu vnášať tie svoje predstavy, že, že, že si myslia, že vedia, o čom ten autor písal. Interpretujú to po svojom. To je dovolené v žánri poézia napríklad. Ale tuto máme žáner neliterárny, kde pán Hlina má nejaký nápis na saku a nedostal ani možnosť povedať, čo tým nápisom myslel a prečo ho tu má. To som ja rozporovala. Keby ste boli počúvali s porozumením moje vystúpenie, tak možno by ste inak formulovali vašu faktickú poznámku, pretože ja som namietala to, že nedostal ani len možnosť vyjadriť sa k tomu a pán Tibor Gašpar ani len neodôvodnil svoje rozhodnutie. A potom, keby tak takýto nejaký normálny proces prebehol, kde by sme počuli aj zdôvodnenie niekoho, kto má ten nápis a doniesol ho sem. Ktorý má plné právo povedať, ako to myslel. On by možno potvrdil vaše slová, že to myslel hanlivo na SMER-SD. Alebo možno nie. Ja neviem. Nebola mu daná takáto možnosť. Mala mu byť daná podľa všetkých zásad férovosti a spravodlivosti. So ho sem. Ktorý má plné právo povedať, ako to myslel. On by možno potvrdil vaše slová, že to myslel hanlivo na Smer SSD. Alebo možno nie. Ja neviem. Nebola mu daná takáto možnosť. Mala mu byť daná, podľa všetkých zásad férovosti a spravodlivosti mu mala byť daná taká možnosť, ale nebola. Tak keby to potvrdil, tak vtedy máte dôvody na jeho vykázanie. Keby to nepotvrdil, tak je to interpretačná rovina, kde vy si môžete myslieť jedno a autor výroku bude tvrdiť druhé. Ale ani k tomu tu nedošlo. Čiže my tu hovoríme o tom, že vy zneužívate rokovací poriadok autoritárskym spôsobom. O tom to je.

Ja si dovolím reagovať na kolegu Salóna, lebo mi príde, že on asi nepochopil, že napríklad, keď máme taký, že literárny žáner poézia, báseň, častokrát tam ľudia do toho, čo tam je napísané, si môžu vnášať tie svoje predstavy, že, že, že si myslia, že vedia, o čom ten autor písal. Interpretujú to po svojom. To je dovolené v žánri poézia napríklad. Ale tuto máme žáner neliterárny, kde pán Hlina má nejaký nápis na saku a nedostal ani možnosť povedať, čo tým nápisom myslel a prečo ho tu má. To som ja rozporovala. Keby ste boli počúvali s porozumením moje vystúpenie, tak možno by ste inak formulovali vašu faktickú poznámku, pretože ja som namietala to, že nedostal ani len možnosť vyjadriť sa k tomu a pán Tibor Gašpar ani len neodôvodnil svoje rozhodnutie. A potom, keby tak takýto nejaký normálny proces prebehol, kde by sme počuli aj zdôvodnenie niekoho, kto má ten nápis a doniesol ho sem. Ktorý má plné právo povedať, ako to myslel. On by možno potvrdil vaše slová, že to myslel hanlivo na SMER-SD. Alebo možno nie. Ja neviem. Nebola mu daná takáto možnosť. Mala mu byť daná podľa všetkých zásad férovosti a spravodlivosti. So ho sem. Ktorý má plné právo povedať, ako to myslel. On by možno potvrdil vaše slová, že to myslel hanlivo na Smer SSD. Alebo možno nie. Ja neviem. Nebola mu daná takáto možnosť. Mala mu byť daná, podľa všetkých zásad férovosti a spravodlivosti mu mala byť daná taká možnosť, ale nebola. Tak keby to potvrdil, tak vtedy máte dôvody na jeho vykázanie. Keby to nepotvrdil, tak je to interpretačná rovina, kde vy si môžete myslieť jedno a autor výroku bude tvrdiť druhé. Ale ani k tomu tu nedošlo. Čiže my tu hovoríme o tom, že vy zneužívate rokovací poriadok autoritárskym spôsobom. O tom to je.

Tak som si myslela, že prvý poldeň prebehne normálne, ale to by nemohla koalícia na poslednú chvíľu zaradiť tri technické predpisy o hlasovaní a o doručovaní návrhov zákonov do toku legislatívneho, lebo, lebo ako vidíme, ešte aj pri technických predpisoch tu vie dôjsť k vykázaniu poslanca. A úplne, že tu, my tu prerokúvame, len chcem priblížiť. Sme v rozprave o troch technických predpisoch, ktoré sme dostali na poslednú chvíľu a k teda tomu, k tomuto novému rokovaciemu poriadku a k dôležitým zmenám v skratke, ktoré sme teda dostali. Sme v tejto rozprave. A do toho máme, máme prvý deň, kedy sa používa tento rokovací poriadok, a do toho neuplynie, že hodina podľa mňa, ani ako začne rozprava. A hneď dôjde k vykázaniu opozičného poslanca koaličným poslancom. Hodinu možno, čo tu rokujeme podľa nových pravidiel. Aj keby, aj keby tu bol dôvod, že naozaj poslanec Hlina niečo porušil, čo ja rozporujem, poviem neskôr prečo. Aj keby tu bol ten dôvod, tak si myslím, že v normálnych parlamentoch, kde sa prijmú nejaké rokovacie pravidlá s dobrým úmyslom, s dobrým úmyslom, že chceme zlepšiť, zefektívniť to rokovanie parlamentu, tak je daný nejaký aspoň prechodný čas, že kým sa to nejako utrasie, kým si povieme, že toto je OK, toto nie je OK, toto platí, toto neplatí, lebo napríklad ja som si doniesla k tomuto pultíku rokovací poriadok a najdôležitejšie zmeny rokovacieho poriadku. Tu ich takto ukazujem, hej? Toto je nový rokovací poriadok a najdôležitejšie zmeny. A chcem sa teda spýtať: toto sú vizuálne pomôcky? Zakázané používať alebo môžem, nemôžem, keď si sem donesiem vytlačený zákon, budem tu takto šibrinkovať – dovolené, nedovolené. Prosto je to niečo, na čo sa odvolávam v rozprave. Však o tom hovorím. O tom hovorím, hej, ale teda môžem to tu takto mať? Výklad, hej? By som chcela počuť. Že či to teda je OK, alebo to teda OK nie je. To je podobná vec. Možno nie takého závažného charakteru ako to, že či tu niekto má na saku alebo nemá na saku napísaný nápis, ktorý jednému človeku v tejto sále pripadá ako hanlivý. A ja si myslím, že v prvých dvoch, troch hodinách dokonca by som to rátala aj na dni alebo by som povedala, že prvá schôdza, kde platí nový rokovací poriadok, s ktorým sa všetci zoznamujeme, kde testujeme, že či tie pravidlá, ktoré sme predtým prijali, sú OK, nie sú OK, či sa v nich vieme nejako demokraticky hýbať, že to je taký testovať, to je taká testovacia schôdza. Kde si napríklad ozrejmíme, či môže mať teraz takto vyložený ten rokovací poriadok ja, alebo či kolega môže mať na saku nápis, ktorý niekto považuje za urážlivý, jeden človek v tejto sále napríklad alebo možno iba polovica, druhá nie. Čo vlastne sú tie nápisy nepovolené, čo nie sú? To by som čakala, že keď dôjde k takejto udalosti, napríklad, že ja tu mám toto takto vyložené, vyložím si aj druhé, aby to bolo zreteľnejšie. Takže v dobrom tí, ktorí to myslia v dobrom, mi vysvetlia. Že budeme polemizovať, lebo niektoré pravidlá nemusia byť jasné. Nie sú, nie sú najdokonalejšie napísané. Takže budeme polemizovať. Toto, čo teraz robím, je v poriadku? Spadá to do tých predpisov? Alebo keďže je to rokovací poriadok, ale teda je to vizuálna pomôcka, lebo hovoríme o rokovacom poriadku, tak to nie je v poriadku. Tak urážam tým niekoho, neurážam, porušujem, neporušujem. Čiže ja by som čakala, že asi si vieme o takomto niečom nekonfliktnom normálne povedať a vymeniť názory, lebo my všetci, nielen tento jeden človek za nami, my všetci sme tvorcami toho rokovacieho poriadku a toho, ako sa tu budú tie pravidlá aplikovať, tak by sme o tom mali normálne diskutovať. Mali by sme aj brať do úvahy, že sa tie názory môžu nejako vyvinúť. V nejakej diskusii o tom, čo sa stalo alebo čo mám práve pred sebou a že nemali by sme hneď uplatniť to najprísnejšie pravidlo, ani nie hodinu potom, čo tu máme parlament, ktorý sa práve začal rokovať podľa nového rokovacieho poriadku. Toto by som normálne očakávala, že keby niekto viedol schôdzu s dobrým úmyslom. Ale to sa nestalo, lebo to, čo som videla ja a čo ste tu videli mnohí, bolo, že ten podpredseda parlamentu, ktorý viedol schôdzu, Tibor Gašpar, tu niečo zamumlal pánovi Hlinovi. A pán Hlina ho požiadal o odôvodnenie a odôvodnenie neprišlo. Nič, tu sme nepočuli žiadne odôvodnenie. A ja sa pýtam, veď pán Gašpar nemusí byť ani obžalovaný v Očistci. Bol bývalým policajným prezidentom. Aké sú náležitosti rozhodnutia? Však asi ste ich podpísali tisíce – výrok, odôvodnenie, poučenie. Tak ja by som tu čakala, že keď tu vydáte, pán Gašpar, ústne rozhodnutie poslancovi Národnej rady, ktorý má rovnaký mandát ako vy. On ho nemá väčší ani menší. On má rovnako jeden zo 150 mandátov, ako vy máte jeden zo 150 mandátov. Nemáte silnejší mandát ani slabší mandát, všetci ho máme rovnaký. To, že ste v nejakej funkcii, je výsledkom toho, že ste členom koalície. To ale nehovorí o tom, že váš mandát je horší, lepší, iný. My máme všetci rovnaký mandát. Tak ja by som očakávala, že aspoň to svoje rozhodnutie odôvodníte. Že poviete nejaké dôvody, aby tu celá tá sieň všetkých 150 poslancov, teda 100 Lepší iný. My máme všetci rovnaký mandát. Tak ja by som očakávala, že aspoň to svoje rozhodnutie odôvodníte, že poviete nejaké dôvody, aby tu celá tá sieň všetkých 150 poslancov, teda 149 mimo vás, počuli tie dôvody. Ale vy ste to nespravili. Vy ste proste autoritatívne vyslovili nejaké rozhodnutie. On vás žiadal, aby ste mu to vysvetlili, vy nič, znova a zrazu bol vykázaný. To kde sme? Toto je kórejská ľudovo-demokratická, či aká je Severná Kórea? Že tu už nikto s nikým nebude diskutovať, že vy preto, lebo sedíte tam hore, máte pocit, že nám tu kraľujete, že vy nemusíte nič, že vy fakt nemusíte sa nikomu zodpovedať a keď vás jediného to urazí, aj keď ste si to zle prečítali, že vy môžete všetko. A ešte si aj zvoláte poslanecké grémium, kde sám o sebe rozhodujete. Tak to je akože, ja chápem. Ak dovolíte, pani poslankyňa, ja vás trošku zase v tom priebehu upozorním. Grémium nebolo na to zvolané, aby rozhodlo o tom mojom rozhodnutí ako predsedajúcom. Grémium bolo zvolané na to, že ste sa iniciovali ako tri poslanecké kluby. To je prvá vec. Dobre. Okrem toho vás upozorňujem, že opätovne v súlade s § 32 ods. 1 nedržíte sa prerokovanej veci. Slovo vám samozrejme neberiem a môžete rozprávať 401 461 minút a 24 sekúnd. Nech sa páči. Normálne sa máme tu, že jedna z tých troch vecí, kde sme v rozprave, je technická norma k pravidlám rokovania. A ja normálne na príklade toho, že tu mám knižku Rokovací poriadok a vysvetľujúce pravidlá, vysvetľujem predsa pravidlá rokovania a vzťahujem ich na situáciu, ku ktorej tu došlo. Tak ako sa akože odchyľuje to, o čo? Ja už fakt neviem. Nepríde vám to absurdné trošku, to celé? A hlavne, ak teda si tu hovoríme, môžem vás aj ja upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku, keď nás nonstop chcete takto komandovať, tak máte možnosť ísť do rozpravy. Poďte, kľudne. Môžeme zviesť ten myšlienkový súboj o nových pravidlách, o tom, o čom je táto rozprava, keď máte neustálu potrebu do toho vstupovať. V každom prípade teda by som chcela poukázať na to, nebudem naozaj rozprávať 400, neviem koľko minút tam je, ale chcela by som prosto poukázať na to, že a naozaj, kolegovia, táto situácia, čo sa tu odohrala, je absurdná. My sme začali o 13:00. Je 15:32. Fakt, že 2,5 hodiny uplatňujeme ten nový rokovací poriadok. Ja si myslím, že keď minimálne dnes k niečomu v tejto sále dôjde a sú to nové pravidlá, ktoré ešte nemáme odskúšané v praxi, tak keď by sme mali predsedajúceho, ktorý je tu v dobrej viere, tak sa minimálne snaží to svoje rozhodnutie normálnym spôsobom odôvodniť a normálne, že sa nebojí zviesť intelektuálnu debatu medzi poslancami a poslankyňami o tom, že či jeho názor je správny alebo nesprávny. Ale my takéto niečo nevidíme. Takýto prístup tu nie je, pretože pán podpredseda Gašpar sa bojí zviesť normálnu intelektuálnu rozpravu. On sa sem neprihlási, nekonfrontuje svoje argumenty s ďalšími 149 poslancami, ktorí majú rovnaký mandát. Nie. Jemu stúplo do hlavy to, že tu takto sedí za mnou na tom vyvýšenom mieste a myslí si, že vďaka tomu, že tam sedí, tak on môže hocičo, keď odrapoce tú jednu formulku z jeho rokovacieho poriadku, ale o tomto to nie je a nemá byť o tom. O tom nie je parlament demokratického štátu, tak prosím vás, keď už mu neviete oponovať tu v tejto sále, pretože to, čo sa tu udialo, je absurdné, preto, čo som povedala. Tak mu dohovorte na klube. Fakt, toto nie. Dovidenia.

Tak som si myslela, že prvý poldeň prebehne normálne, ale to by nemohla koalícia na poslednú chvíľu zaradiť tri technické predpisy o hlasovaní a o doručovaní návrhov zákonov do toku legislatívneho, lebo, lebo ako vidíme, ešte aj pri technických predpisoch tu vie dôjsť k vykázaniu poslanca. A úplne, že tu, my tu prerokúvame, len chcem priblížiť. Sme v rozprave o troch technických predpisoch, ktoré sme dostali na poslednú chvíľu a k teda tomu, k tomuto novému rokovaciemu poriadku a k dôležitým zmenám v skratke, ktoré sme teda dostali. Sme v tejto rozprave. A do toho máme, máme prvý deň, kedy sa používa tento rokovací poriadok, a do toho neuplynie, že hodina podľa mňa, ani ako začne rozprava. A hneď dôjde k vykázaniu opozičného poslanca koaličným poslancom. Hodinu možno, čo tu rokujeme podľa nových pravidiel. Aj keby, aj keby tu bol dôvod, že naozaj poslanec Hlina niečo porušil, čo ja rozporujem, poviem neskôr prečo. Aj keby tu bol ten dôvod, tak si myslím, že v normálnych parlamentoch, kde sa prijmú nejaké rokovacie pravidlá s dobrým úmyslom, s dobrým úmyslom, že chceme zlepšiť, zefektívniť to rokovanie parlamentu, tak je daný nejaký aspoň prechodný čas, že kým sa to nejako utrasie, kým si povieme, že toto je OK, toto nie je OK, toto platí, toto neplatí, lebo napríklad ja som si doniesla k tomuto pultíku rokovací poriadok a najdôležitejšie zmeny rokovacieho poriadku. Tu ich takto ukazujem, hej? Toto je nový rokovací poriadok a najdôležitejšie zmeny. A chcem sa teda spýtať: toto sú vizuálne pomôcky? Zakázané používať alebo môžem, nemôžem, keď si sem donesiem vytlačený zákon, budem tu takto šibrinkovať – dovolené, nedovolené. Prosto je to niečo, na čo sa odvolávam v rozprave. Však o tom hovorím. O tom hovorím, hej, ale teda môžem to tu takto mať? Výklad, hej? By som chcela počuť. Že či to teda je OK, alebo to teda OK nie je. To je podobná vec. Možno nie takého závažného charakteru ako to, že či tu niekto má na saku alebo nemá na saku napísaný nápis, ktorý jednému človeku v tejto sále pripadá ako hanlivý. A ja si myslím, že v prvých dvoch, troch hodinách dokonca by som to rátala aj na dni alebo by som povedala, že prvá schôdza, kde platí nový rokovací poriadok, s ktorým sa všetci zoznamujeme, kde testujeme, že či tie pravidlá, ktoré sme predtým prijali, sú OK, nie sú OK, či sa v nich vieme nejako demokraticky hýbať, že to je taký testovať, to je taká testovacia schôdza. Kde si napríklad ozrejmíme, či môže mať teraz takto vyložený ten rokovací poriadok ja, alebo či kolega môže mať na saku nápis, ktorý niekto považuje za urážlivý, jeden človek v tejto sále napríklad alebo možno iba polovica, druhá nie. Čo vlastne sú tie nápisy nepovolené, čo nie sú? To by som čakala, že keď dôjde k takejto udalosti, napríklad, že ja tu mám toto takto vyložené, vyložím si aj druhé, aby to bolo zreteľnejšie. Takže v dobrom tí, ktorí to myslia v dobrom, mi vysvetlia. Že budeme polemizovať, lebo niektoré pravidlá nemusia byť jasné. Nie sú, nie sú najdokonalejšie napísané. Takže budeme polemizovať. Toto, čo teraz robím, je v poriadku? Spadá to do tých predpisov? Alebo keďže je to rokovací poriadok, ale teda je to vizuálna pomôcka, lebo hovoríme o rokovacom poriadku, tak to nie je v poriadku. Tak urážam tým niekoho, neurážam, porušujem, neporušujem. Čiže ja by som čakala, že asi si vieme o takomto niečom nekonfliktnom normálne povedať a vymeniť názory, lebo my všetci, nielen tento jeden človek za nami, my všetci sme tvorcami toho rokovacieho poriadku a toho, ako sa tu budú tie pravidlá aplikovať, tak by sme o tom mali normálne diskutovať. Mali by sme aj brať do úvahy, že sa tie názory môžu nejako vyvinúť. V nejakej diskusii o tom, čo sa stalo alebo čo mám práve pred sebou a že nemali by sme hneď uplatniť to najprísnejšie pravidlo, ani nie hodinu potom, čo tu máme parlament, ktorý sa práve začal rokovať podľa nového rokovacieho poriadku. Toto by som normálne očakávala, že keby niekto viedol schôdzu s dobrým úmyslom. Ale to sa nestalo, lebo to, čo som videla ja a čo ste tu videli mnohí, bolo, že ten podpredseda parlamentu, ktorý viedol schôdzu, Tibor Gašpar, tu niečo zamumlal pánovi Hlinovi. A pán Hlina ho požiadal o odôvodnenie a odôvodnenie neprišlo. Nič, tu sme nepočuli žiadne odôvodnenie. A ja sa pýtam, veď pán Gašpar nemusí byť ani obžalovaný v Očistci. Bol bývalým policajným prezidentom. Aké sú náležitosti rozhodnutia? Však asi ste ich podpísali tisíce – výrok, odôvodnenie, poučenie. Tak ja by som tu čakala, že keď tu vydáte, pán Gašpar, ústne rozhodnutie poslancovi Národnej rady, ktorý má rovnaký mandát ako vy. On ho nemá väčší ani menší. On má rovnako jeden zo 150 mandátov, ako vy máte jeden zo 150 mandátov. Nemáte silnejší mandát ani slabší mandát, všetci ho máme rovnaký. To, že ste v nejakej funkcii, je výsledkom toho, že ste členom koalície. To ale nehovorí o tom, že váš mandát je horší, lepší, iný. My máme všetci rovnaký mandát. Tak ja by som očakávala, že aspoň to svoje rozhodnutie odôvodníte. Že poviete nejaké dôvody, aby tu celá tá sieň všetkých 150 poslancov, teda 100 Lepší iný. My máme všetci rovnaký mandát. Tak ja by som očakávala, že aspoň to svoje rozhodnutie odôvodníte, že poviete nejaké dôvody, aby tu celá tá sieň všetkých 150 poslancov, teda 149 mimo vás, počuli tie dôvody. Ale vy ste to nespravili. Vy ste proste autoritatívne vyslovili nejaké rozhodnutie. On vás žiadal, aby ste mu to vysvetlili, vy nič, znova a zrazu bol vykázaný. To kde sme? Toto je kórejská ľudovo-demokratická, či aká je Severná Kórea? Že tu už nikto s nikým nebude diskutovať, že vy preto, lebo sedíte tam hore, máte pocit, že nám tu kraľujete, že vy nemusíte nič, že vy fakt nemusíte sa nikomu zodpovedať a keď vás jediného to urazí, aj keď ste si to zle prečítali, že vy môžete všetko. A ešte si aj zvoláte poslanecké grémium, kde sám o sebe rozhodujete. Tak to je akože, ja chápem. Ak dovolíte, pani poslankyňa, ja vás trošku zase v tom priebehu upozorním. Grémium nebolo na to zvolané, aby rozhodlo o tom mojom rozhodnutí ako predsedajúcom. Grémium bolo zvolané na to, že ste sa iniciovali ako tri poslanecké kluby. To je prvá vec. Dobre. Okrem toho vás upozorňujem, že opätovne v súlade s § 32 ods. 1 nedržíte sa prerokovanej veci. Slovo vám samozrejme neberiem a môžete rozprávať 401 461 minút a 24 sekúnd. Nech sa páči. Normálne sa máme tu, že jedna z tých troch vecí, kde sme v rozprave, je technická norma k pravidlám rokovania. A ja normálne na príklade toho, že tu mám knižku Rokovací poriadok a vysvetľujúce pravidlá, vysvetľujem predsa pravidlá rokovania a vzťahujem ich na situáciu, ku ktorej tu došlo. Tak ako sa akože odchyľuje to, o čo? Ja už fakt neviem. Nepríde vám to absurdné trošku, to celé? A hlavne, ak teda si tu hovoríme, môžem vás aj ja upozorniť, že podľa rokovacieho poriadku, keď nás nonstop chcete takto komandovať, tak máte možnosť ísť do rozpravy. Poďte, kľudne. Môžeme zviesť ten myšlienkový súboj o nových pravidlách, o tom, o čom je táto rozprava, keď máte neustálu potrebu do toho vstupovať. V každom prípade teda by som chcela poukázať na to, nebudem naozaj rozprávať 400, neviem koľko minút tam je, ale chcela by som prosto poukázať na to, že a naozaj, kolegovia, táto situácia, čo sa tu odohrala, je absurdná. My sme začali o 13:00. Je 15:32. Fakt, že 2,5 hodiny uplatňujeme ten nový rokovací poriadok. Ja si myslím, že keď minimálne dnes k niečomu v tejto sále dôjde a sú to nové pravidlá, ktoré ešte nemáme odskúšané v praxi, tak keď by sme mali predsedajúceho, ktorý je tu v dobrej viere, tak sa minimálne snaží to svoje rozhodnutie normálnym spôsobom odôvodniť a normálne, že sa nebojí zviesť intelektuálnu debatu medzi poslancami a poslankyňami o tom, že či jeho názor je správny alebo nesprávny. Ale my takéto niečo nevidíme. Takýto prístup tu nie je, pretože pán podpredseda Gašpar sa bojí zviesť normálnu intelektuálnu rozpravu. On sa sem neprihlási, nekonfrontuje svoje argumenty s ďalšími 149 poslancami, ktorí majú rovnaký mandát. Nie. Jemu stúplo do hlavy to, že tu takto sedí za mnou na tom vyvýšenom mieste a myslí si, že vďaka tomu, že tam sedí, tak on môže hocičo, keď odrapoce tú jednu formulku z jeho rokovacieho poriadku, ale o tomto to nie je a nemá byť o tom. O tom nie je parlament demokratického štátu, tak prosím vás, keď už mu neviete oponovať tu v tejto sále, pretože to, čo sa tu udialo, je absurdné, preto, čo som povedala. Tak mu dohovorte na klube. Fakt, toto nie. Dovidenia.

Ja Zuzí, naozaj neviem, že čo mám na to povedať. Že sa divím, že to kolegovi Gašparovi nie je až trápne takto tu vystupovať ako nejaký cenzor alebo v nejakej materskej škôlke. Že on nemá čo lepšie na starosti. Ja som si myslela, že Očistec má tisíce strán, že treba si ich aj študovať, keď je niekto v procese obžalovaný a že to pohlcuje aj dosť času ľuďom, ale tak on zjavne si je asi istý, že sa tu môže hrať na nejakého cenzora alebo, ja neviem, učiteľa. Čo vyštudoval a je mu ľúto, že teda nepraktizoval toto povolanie, alebo ja neviem. Ale odporúčali by sme mu asi všetci, aby sa viac venoval svojej korupčnej kauze, v ktorej je obžalovaný, ako zásahu do mandátu poslanca Národnej rady, čo naozaj ani neviem, či si vôbec Národná rada od čias Františka Gauliedera takéto zásahy, ako tu počas tohto volebného obdobia sledujeme, či si to vôbec pamätá. Pán poslanec Salej.

Aha, ďakujem. Vážení kolegovia, vážené kolegyne, opustila nás, žiaľ, naša bývalá kolegyňa Jana Dubovcová. Chcela by som o nej povedať pár slov. Jana Dubovcová sa narodila 22. júna 1952 v Žiline. V roku 1975 vyštudovala Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Od roku 1990 do roku 1999 bola sudkyňou na Okresnom súde v Banskej Bystrici. Od januára 1999 až do konca roka 2005 bola jeho predsedníčkou. V parlamentných voľbách v roku 2010 sa na kandidátke SDKÚ-DS stala poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky, vykonávala poslanecký mandát do marca 2012, bola napríklad podpredsedníčkou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky a overovateľkou Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Janu Dubovcovú zvolil parlament 13. decembra 2011 do funkcie verejného ochrancu práv. Post zastávala do vypršania päťročného obdobia 28. marca 2017. Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2020 kandidovala za koalíciu Progresívne Slovensko – Spolu. V úradníckej vláde Ľudovíta Ódora zastávala post ministerky spravodlivosti. Jana Dubovcová bola nositeľkou viacerých dôležitých národných a medzinárodných cien. Počas kariéry v súdnictve získala Jana Dubovcová medzinárodnú cenu Svetovej banky Jill Gills Memorial za prácu na zavedení náhodného prideľovania spisov sudcom a súdneho manažmentu a optimalizáciu súdnej sústavy a taktiež najvyššie ocenenie Transparency International za anketu o korupcii na súde a zavádzanie programu náhodného výberu sudcu na všetky súdy. V apríli 2014 jej Veľvyslanectvo Spojených štátov amerických na Slovensku udelilo cenu Human Rights Defender za obhajobu ľudských práv. Prezident Slovenskej republiky udelil Jane Dubovcovej štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, o ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj práva a spravodlivosti. V roku 2009 dostala Bielu vranu, ocenenie udeľované za občiansku odvahu a spoločenský prínos. Toto je životopis Jany Dubovcovej, ku ktorému by som chcela dodať pár osobných slov. Pani Janu Dubovcovú som poznala ako verejnú ochrankyňu práv, ako poslankyňu Národnej rady, ako sudkyňu, ako ministerku spravodlivosti som ju zažila, ale poznala som ju aj osobne ako človeka. Podľa môjho názoru Jana Dubovcová bola výnimočná osobnosť slovenského práva. Ak by sme na Slovensku hľadali osobu typu Ruth Bader Ginsburg v Amerike, bola by ňou práve Jana Dubovcová ako ikona slovenského právnického prostredia, osobitne slovenských právničiek. Myslím si, že jej nezlomná odvaha, cit pre spravodlivosť, férovosť a čestnosť môže byť veľkou inšpiráciou nielen nám tu v sále Národnej rady Slovenskej republiky, ale všetkým, ktorí sú právnikmi, právničkami na Slovensku a všeobecne všetkým ľuďom na Slovensku. O Jane Dubovcovej, dúfajme, v budúcnosti budú písať knihy. Česť jej pamiatke. Ďakujem.