Videokanál poslanca

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jaro, pokiaľ ide o prístup k sudcom, tak môžeme sledovať naozaj dvojaký km, pokiaľ ide o jednak, nazvem to, celú vládnu koalíciu, pretože pokiaľ ten sudca alebo sudkyňa rozhoduje v ich prospech, tak je všetko v poriadku. A, keď nie? Tak vtedy tam nemá čo robiť v justícii. Lenže takto to nefunguje. A tak to nemá fungovať. A dobre, veď v konečnom dôsledku každý sa môže brániť, každý môže kritizovať. To je úplne na mieste. Ten problém je, keď sem príde minister spravodlivosti a vládna koalícia schváli zákony, ktoré majú platiť pre všetkých. Na základe názorov a kritiky a toho, že či to je v prospech ľudí blízkych koalícii alebo nie. No a aj za týmto návrhom sa skrýva tento boj proti sudcom, ktorí nerozhodujú tak, ako by si predstavovali predstavitelia vládnej koalície. Im sa nepáči Najvyšší správny súd, ako je obsadený, pretože nerozhoduje tak, ako by si oni predstavovali. Špeciálne v disciplinárnych konaniach na sudcov jednoducho ani sudca Kliment, ani Pamela Záleská, pani Šudíková neboli dostatočne odsúdení v rámci disciplinárnych konaní a takto sa snažia vlastne zmeniť pomery na Najvyššom správnom súde. Pritom tam máme naozaj funkčné výberové konania, aj tí sudcovia, ktorí sú na Najvyššom súde a venujú sa správnemu právu.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Jaro, pokiaľ ide o prístup k sudcom, tak môžeme sledovať naozaj dvojaký km, pokiaľ ide o jednak, nazvem to, celú vládnu koalíciu, pretože pokiaľ ten sudca alebo sudkyňa rozhoduje v ich prospech, tak je všetko v poriadku. A, keď nie? Tak vtedy tam nemá čo robiť v justícii. Lenže takto to nefunguje. A tak to nemá fungovať. A dobre, veď v konečnom dôsledku každý sa môže brániť, každý môže kritizovať. To je úplne na mieste. Ten problém je, keď sem príde minister spravodlivosti a vládna koalícia schváli zákony, ktoré majú platiť pre všetkých. Na základe názorov a kritiky a toho, že či to je v prospech ľudí blízkych koalícii alebo nie. No a aj za týmto návrhom sa skrýva tento boj proti sudcom, ktorí nerozhodujú tak, ako by si predstavovali predstavitelia vládnej koalície. Im sa nepáči Najvyšší správny súd, ako je obsadený, pretože nerozhoduje tak, ako by si oni predstavovali. Špeciálne v disciplinárnych konaniach na sudcov jednoducho ani sudca Kliment, ani Pamela Záleská, pani Šudíková neboli dostatočne odsúdení v rámci disciplinárnych konaní a takto sa snažia vlastne zmeniť pomery na Najvyššom správnom súde. Pritom tam máme naozaj funkčné výberové konania, aj tí sudcovia, ktorí sú na Najvyššom súde a venujú sa správnemu právu.

Ďakujem a ďakujem, že si spomenul aj tie výberové konania na sudcov, lebo naozaj. Je to presne tak, ako si hovorila. V minulosti, a to pochádza z čias Harabína, harabinizácie justície, kedy naozaj málokto sa dostal, ak vôbec niekto, za sudcu alebo sudkyňu a nemal nejaké rodinné a iné kamarátske väzby na vtedajších sudcov. A naozaj ten systém bol uzavretý a nebolo to dobré. Ani pre kvalitu, ani samozrejme pre dôveryhodnosť justície. Tá je stále veľmi nízka. A minister spravodlivosti namiesto toho, aby sa snažil s tým niečo robiť, aby to posúval ďalej, tak vlastne aj týmto návrhom nás vracia v podstate zase do tej doby harabinizácie justície, kedy tá dôveryhodnosť bola absolútne na bode mrazu. A keď tu aj boli nejaké známky toho, že sa to zlepšuje, tak po tomto volebnom období zase budeme musieť začínať v podstate od nuly vďaka ministrovi spravodlivosti, ale aj pánovi poslancovi Gašparovi, ktorý, samozrejme, vieme, že má vplyv na všetky tieto veci, venuje sa tomu, pretože to má vplyv aj na to, že je aj praktický dopad. Nielen, že tu nejde len o dôveryhodnosť Národnej rady ako takej, ale tu aj prakticky dochádza k obrovskému konfliktu záujmov. A to je absolútne, absolútne neprijateľné. Nehovoriac o tom, že stále nám tu skáče do reči, aj tebe skočil do reči, samozrejme, lebo musel, aj keď na to nemal, nemal absolútne žiadny dôvod. Prakticky dochádza k obrovskému konfliktu záujmov. A to je absolútne, absolútne neprijateľné, nehovoriac o tom, že stále nám tu skáče do reči, aj tebe skočil do reči, samozrejme, lebo musel, aj keď na to nemal, nemal absolútne žiadny dôvod.

Ďakujem a ďakujem, že si spomenul aj tie výberové konania na sudcov, lebo naozaj. Je to presne tak, ako si hovorila. V minulosti, a to pochádza z čias Harabína, harabinizácie justície, kedy naozaj málokto sa dostal, ak vôbec niekto, za sudcu alebo sudkyňu a nemal nejaké rodinné a iné kamarátske väzby na vtedajších sudcov. A naozaj ten systém bol uzavretý a nebolo to dobré. Ani pre kvalitu, ani samozrejme pre dôveryhodnosť justície. Tá je stále veľmi nízka. A minister spravodlivosti namiesto toho, aby sa snažil s tým niečo robiť, aby to posúval ďalej, tak vlastne aj týmto návrhom nás vracia v podstate zase do tej doby harabinizácie justície, kedy tá dôveryhodnosť bola absolútne na bode mrazu. A keď tu aj boli nejaké známky toho, že sa to zlepšuje, tak po tomto volebnom období zase budeme musieť začínať v podstate od nuly vďaka ministrovi spravodlivosti, ale aj pánovi poslancovi Gašparovi, ktorý, samozrejme, vieme, že má vplyv na všetky tieto veci, venuje sa tomu, pretože to má vplyv aj na to, že je aj praktický dopad. Nielen, že tu nejde len o dôveryhodnosť Národnej rady ako takej, ale tu aj prakticky dochádza k obrovskému konfliktu záujmov. A to je absolútne, absolútne neprijateľné. Nehovoriac o tom, že stále nám tu skáče do reči, aj tebe skočil do reči, samozrejme, lebo musel, aj keď na to nemal, nemal absolútne žiadny dôvod. Prakticky dochádza k obrovskému konfliktu záujmov. A to je absolútne, absolútne neprijateľné, nehovoriac o tom, že stále nám tu skáče do reči, aj tebe skočil do reči, samozrejme, lebo musel, aj keď na to nemal, nemal absolútne žiadny dôvod.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom, kolegyniam za faktické poznámky.
Začnem od konca, Lucia, pridávam sa k tejto výzve. Naozaj budem zvedavý, aká informačná kampaň masívna bude prebiehať zo strany ministerstva spravodlivosti voči bežným ľuďom, aby naozaj si uvedomili, že tu prichádza zásadná právna zmena. A teda opakujem, že je škoda, že pán minister sa nemôže vyjadriť k tomu a porozprávať nám o tom, ako to má pripravené v tejto diskusii, lebo už nemá žiadny čas.
Pán poslanec Glück, ja som ponúkol veľmi praktickú skúsenosť svoju, možno naozaj ten message neprešiel, chápem, nie vždy sa podarí doručiť message. Každopádne, každopádne ja vás nebudem nejak kritizovať, každý si môže urobiť názor sám.
Pani Plevíková, poviem pani poslankyňa Plevíková, naozaj ja som nekritizoval ani tak odbornú debatu, ktorá teda nebola podľa môjho vkusu, ale tomu som sa v podstate vyhol. To som nekritizoval, lebo naozaj, my máme naozaj veľmi nízke štandardy tuná v Slovenskej republike, bohužiaľ, čo sa tohto týka, a tuná aspoň niečo bolo, nejaká snaha tu bola, bolo tu aj nejaké MPK, ale naozaj to trvalo veľmi krátko, to je proste fakt, na to, o aký zákon ide. To, že tu boli rekodifikačné komisie a bolo ich päť alebo šesť alebo sedem za tých 30 rokov, to je druhá vec, ale to sa nedá povedať, že je verejná diskusia. Jednoducho ľudia neboli do toho zapojení a teda čo sa týka napríklad Slovenskej advokátskej komory, tak tá bola, áno, a na druhej strane ja vám tak poviem, že najviac sa tešia oni, pretože je to brutálny biznis... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predseda.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, máme na stole v parlamente návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý je však štýlom, akým je prijímaný, aký bol pripravovaný, je skôr pomníkom súčasného ministra spravodlivosti pána Suska. Možno jeden údaj. Účinnosť má byť budúci rok v júli a možno niekomu sa to zdá, že to je o rok, že to je vlastne dosť času, lenže v skutočnosti bude tento zákonník, ak vôbec bude schválený, bude schválený niekedy v septembri, možno v októbri, tým pádom pre ľudí zostane osem mesiacov času. Naozaj sa nerozprávame o nejakom zákone. Pri nejakom bežnom zákone je osem mesiacov určite dostatočná doba, ale v prípade Občianskeho zákonníka, ktorý má dvetisíc paragrafov a bol pripravovaný tak kabinetne, by som povedal, mimo očí verejnosti, a je jedno, či to robila jedna alebo prvá, alebo druhá, alebo siedma rekodifikačná komisia za posledných 30 rokov, faktom je, že neprebehla žiadna, žiadna verejná diskusia. Keď sa pozrieme do iných krajín, napríklad v takom Írsku, keď robia trebárs veľkú zmenu, ústavnú alebo, alebo, alebo nejaký, nejaký veľký zákon idú meniť, ktorý bude mať vplyv na veľa ľudí alebo drvivú väčšinu spoločnosti alebo na celú spoločnosť, alebo je to niečo kontroverzné, tak majú špeciálny systém, ktorý zahŕňa množstvo spôsobov, akým, akým viesť tú verejnú diskusiu, aby sa k tomu mohli vyjadriť aj odborníci, aj tí ľudia, ktorých sa to týka, tie skupiny ľudí, na ktorých to bude mať dopad, ktorých to obmedzí alebo ktorým to pomôže, sú tam veľké verejné konzultácie aj na úrovni vlády, aj na úrovni médií, aj v televíziách, jednoducho trvá to dva roky a naozaj prebieha verejná diskusia, nie zopár článkov, zopár komentárov alebo zopár, zopár statusov na sociálnych sieťach. A tá rekodifikačná komisia alebo tí, čo pripravujú tú zmenu, tak rátajú aj s viacerými alternatívami, podľa toho, akým spôsobom sa tá verejná diskusia odohráva, čo v nej zaznieva a akým spôsobom vlastne inklinujú k nej ľudia, tak sa to mení. A samozrejme počas tej diskusie sa príde aj na strašne veľa vecí, ktoré v tom prvom návrhu jednoducho sa ukážu ako chybné alebo nedostatočne upravené. My sme nemali možnosť takéto niečo zažiť v žiadnom prípade a naozaj očakávať od tejto vlády, že takéto niečo by robila, alebo od súčasného ministra spravodlivosti, by bolo naozaj asi, asi trúfalé, pretože vidíme, ako pristupujú k legislatíve, zákonom aj k uplatňovaniu zákonov a napriek tomu treba tu povedať na tomto mieste, že sú aj iné spôsoby a oveľa lepšie spôsoby, ako zmeniť možno najdôležitejší zákon okrem ústavy v krajine, ktorý má dopad naozaj na všetkých ľudí.
Navyše tá filozofia, ktorá je obsiahnutá v tomto zákone, nie je, nie je dobrá nielen preto, že nevyšla z nejakej verejnej diskusie, ale aj kvôli tomu, že dnes vidíme, ako veľmi sú ľudia ohrozovaní všelijakými špekulantmi, všelijakými podvodníkmi, ľuďmi, ktorí jednoducho majú informačnú prevahu a zaistia si svoje, svoje práva, ľudia, ktorí majú peniaze na advokátov, voči ľuďom, ktorí nemajú právne vzdelanie, neorientujú sa v právnych záležitostiach a nevedia sa ochrániť. Preto my sme mali a máme stále Občiansky zákonník, ktorý je nastavený naozaj na ochranu týchto vzťahov a ochranu nielen slabšej strany. Celkovo, lebo viete, keď máte, keď máte právnu istotu, tak to platí na všetky strany. Všetci vedia, čo áno a čo nie, kde je tá hranica a podobne. Tento, tento nový navrhovaný Občiansky zákonník ide inou cestou, ide cestou väčšej slobody. A ja si myslím, že zvlášť v týchto časoch, kedy naozaj je množstvo dezinformácií a ľudia jednoducho nemajú kapacitu vyhodnocovať aj akoby základnejšie veci, nieto ešte právne vzťahy, tak je to krok veľmi zlým smerom, keď tú ochranu strácame, keď sa tá ochrana znižuje kvôli tomu, aby si minister postavil pomník a mohol povedať, že on za jeho vlády, za jeho éry bol schválený nový Občiansky zákonník po vyše 60 rokoch. Táto filozofia naozaj predstavuje nebezpečný prístup. A ja si myslím, že dokonca tento minister spravodlivosti, keďže teda je zo SMER-u, tak by s ňou ani nemal súhlasiť. Bohužiaľ, ani sa to asi nedozvieme v tejto rozprave, keďže, keďže pán minister už nemá čas, keďže jeho kolegovia a kolegyne neboli ochotní na náš návrh, na návrh našej kolegyne Zuzany Števulovej, predĺžiť čas, aby mohol vstupovať do tejto diskusie, takže vlastne okrem toho, že je skrátená táto rozprava, tak minister sa v nej už nemôže vyjadrovať, pretože nemá čas kvôli novele rokovacieho poriadku a kvôli neochote jeho kolegov a kolegýň z koalície mu tento čas dať. Tak potom naozaj ťažko očakávať nejakú inovatívnu a inkluzívnu verejnú debatu, ktorá by mala trvať možno rok, dva, keď nie je ochota v parlamente ani počas tých 12 hodín naozaj tu diskutovať. A potom samozrejme, že ak tu máme vystupovať iba my, tak to naozaj nemá zmysel, pretože toto nie je politická, politická vec, toto je naozaj právna diskusia. Ja som očakával právnu diskusiu, ale za takýchto okolností sa jednoducho relevantná diskusia nemôže udiať.
Ja keď si spomeniem, keďže som bol v súkromnej sfére asi pred 15 rokmi, kedy podobnou zmenou prechádzala Česká republika. Ja si pamätám, že jednak tá verejná diskusia, aj keď nebola taká ako napríklad v tom Írsku, keď menia ústavu, nebola taká, ale bola, naozaj trvala asi dva-tri roky a zahŕňala nielen diskusné príspevky od odborníkov, ale aj naozaj tých skupín zainteresovaných, ktorých sa to týka, či už sú to, či už sú to bežní ľudia, aj jednotlivé skupiny ľudí, nejaké záujmové organizácie, firmy a tak ďalej. Okrem toho, okrem toho bola oveľa dlhšia doba legisvakančná udelená, pretože naozaj to bola fuška, aby sa hlavne firmy, ktoré majú veľa zmlúv, majú veľa právnych vzťahov, aby sa na to pripravili. A myslím, že to bolo okolo roka a pol až dvoch. Viete, prečo my máme iba osem mesiacov tú legisvakančnú dobu, keď rátame, že to bude schválené niekedy v októbri, tento zákon? Kvôli tomu, aby sme to my nemohli zmeniť. Môže sa stať, že po lete budúci rok tu nastúpi iná vládna väčšina, iná koalícia a keď by tá legisvakančná doba trvala, čo ja viem, rok a pol aspoň, čiže do roku 2028, začiatkom roka 2028, tak tá nasledujúca vláda by vlastne ten pomník Borisa Suska mohla zvaliť a zaviesť alebo teda pripraviť iný Občiansky zákonník. Len kvôli tomu máme takú krátku legisvakančnú dobu a teraz minister spravodlivosti sa nemôže brániť voči mojim výrokom, ale to je vaša chyba, že ste mu slovo nedali. A ja teda to tvrdím na základe mojej analýzy, toho, čo jednak viem z mojich skúseností spred 15 rokov, že jednoducho ak by mu nešlo v prvom rade o to, aby ten Občiansky zákonník bol schválený za jeho éry, tak by tá legisvakančná doba bola minimálne rok, rok a pol, minimálne, lenže to mu nevyhovuje.
Ja si pamätám, že sme strávili obrovské množstvo času a energie a peňazí, bola to veľká spoločnosť, mali sme zamestnanecké vzťahy, mali sme nájomné vzťahy, mali sme obchodné vzťahy, mali sme samozrejme rôzne konania, bolo toho, bolo toho strašne veľa, ono sa to týka v podstate všetkého, v podstate všetkých vzťahov. Samozrejme tuná vylúčili rodinu, pretože biskupi povedali, že ten návrh zákona o rodine alebo rodinného práva jednoducho im nevyhovuje, nevyhovuje ich stredovekým predstavám o spoločnosti, takže minister spravodlivosti stiahol chvost a vymazal celú časť zákona o rodine. Urobte si sami názor, že či je to, či je to v poriadku v 21. storočí v demokratickom právnom sekulárnom štáte, kedy biskupi hovoria, ako máme mať usporiadané vzťahy v rodine, a to nehovoriac o tom, že naozaj sa nikto nepýtal ľudí, ako by si to predstavovali, ale biskupov sa opýtali, takže ďakujem veľmi pekne, ale teda to je naozaj vrchol. A každopádne, každopádne tá príprava je extrémne náročná a bude vyžadovať od firiem, od zamestnávateľov strašne veľa nákladov. My dnes trpíme v období tretej konsolidácie, možno bude už aj štvrtá, zvyšovanie cien, ešte ďalšie náklady budú musieť firmy vynaložiť, aby si dali do súladu svoje právne vzťahy s týmto novým Občianskym zákonníkom. Ja mám pocit, že si to pán minister vôbec neuvedomuje alebo na to kašle, ja neviem, či on kedysi niekedy pôsobil v nejakej súkromnej sfére, nepamätám si, ale každopádne, každopádne každý jeden právnik, každý jeden advokát, každý jeden majiteľ firmy mu povie, keby sa ich spýtal, že to bude stáť enormne veľa času a enormne veľa peňazí, aby sa dali do súladu ich právne vzťahy s novým Občianskym zákonníkom. Takže nielen čas, ale aj peniaze to bude stáť a bude to stáť veľa peňazí, nehovoriac o tom, že keďže tá príprava nebola bohvieaká, ono aj ten jazyk je už taký z deväťdesiatych rokov miestami, že to tam pozostávalo, len sa to tak nejako pozliepalo, tak bude to jednoducho, bude to jednoducho stáť strašne veľa peňazí. Samozrejme, čo sa týka bežných ľudí, akýkoľvek vzťah svoj právny, ktorý máte, ktorý, ktorý uzatvárate, ani si to neuvedomujete, či je to kúpna zmluva v obchode alebo, alebo, áno, možno nájomné vzťahy, všetko, aj trebárs to, akým spôsobom sa správate k susedom a všetko, jednoducho všetko podlieha tomuto, tomuto zákonníku. A keďže nemám ani ilúzie o tom, že ministerstvo spravodlivosti a vláda urobí svoju prácu, čo sa týka prípravy trebárs štátnej, verejnej správy, úradníkov, ktorých naozaj treba vyškoliť, a to netrvá chvíľu, samozrejme tiež to bude stáť obrovské peniaze aj štát, lebo ak to neurobíte, tak to bude taký chaos, tí úradníci nebudú vedieť, čo majú robiť, oni nie sú, väčšina z nich nie sú právnici. To naozaj nie je nejaká malina, že schválime Občiansky zákonník nový a v pohode, super, budeme mať jeden úspech, aspoň niečo dobré sme akože urobili alebo nie až také kontroverzné. Ale tí úradníci, ja som teda zvedavý, ako bude fungovať štátna a verejná správa, nehovoriac o súdoch. V prípade trestného zákona, novely, neurobili nič, neurobili absolútne nič. Sudcovia si ráno, myslím, že to bolo v lete, v júli, otvorili si Slov-Lex a tam nový Trestný zákonník, ktorý je účinný od dnes. A to bolo všetko. Akurát že sa dozvedeli z médií, že je nový Trestný zákonník a potom zo Slov-Lexu. Nemali žiadne školenie, žiadna príprava, nič. A potom neviem, či viete, ale asi tak štyri-päť mesiacov sa skoro vôbec nepojednávalo už predtým, keď už bol schválený, keď sa čakalo na rozhodnutie Ústavného súdu, a ešte ani potom niekoľko mesiacov. Takže prieťahy a chaos. A toto je, Trestný zákon je nič oproti tomu, čo je Občiansky zákonník. Tá škála Občianskeho zákonníka to je že tisíckrát viac, možno, a to ešte som akože veľmi konzervatívny v tom odhade, to je úplne niečo iné.
Treba si uvedomiť, že treba byť zodpovedný, že tí ľudia, že tí ľudia, že sa ich to bude týkať, a že je to iba ďalšia vec, ktorou naštvete ľudí, pretože oni nemajú peniaze na právnikov, oni budú chodiť na tie úrady, na tých úradoch im nebudú vedieť povedať, na súdoch sa budú z toho tak rok-dva spamätávať, kým zistia, nie je žiadna judikatúra. Dobre, nejaká bude, lebo však všetko sa úplne totálne nemení, ale to je obrovský zásah, verte mi.
Takže ja by som navrhol, aby sme sa vrátili späť, začali sa najskôr rozprávať o filozofii toho zákona, že či chceme aspoň to, či chceme viac ochrany alebo alebo viac slobody v týchto ťažkých časoch, neistých, plných podvodníkov, špekulantov a podobne, naozaj mať verejnú diskusiu a mať kvalitný Občiansky zákonník. Keď sme čakali 60 rokov, tak si myslím, že urobiť to poriadne v priebehu nasledujúcich dvoch-troch rokov by bolo oveľa lepšie, ako podporiť tento, ako podporiť tento návrh.
Ďakujem za pozornosť.

Ako vy, keď vediete schôdzu, tak je z toho len chaos a to práve kvôli tomu, že vy nie ste schopní aspoň trochu objektívne sa pozerať na tie vystúpenia. Hovoríte, že nás neprerušíte, a veď mňa ste pred 15 alebo 10 minútami prerušili. Jaj, je to na zázname, videlo to desiatky ľudí a idete tvrdiť, že nás neprerušujete. Teraz pani kolegyňa hovorí o deťoch, o väzbe, ale samozrejme zahráva na strunu s tou väzbou, tak chápem, že ťažko budete upozorňovať, lebo proste to je to vaše. Čo vás stále máta, a tým pádom proste, ale kom, takto sa nevedie podľa mňa schôdza, lebo vznikajú tu namiesto toho, aby sme sa bavili o veci, tak toto ste vy dosiahli. Ja mám pocit naozaj, že sa to nestáva s inými predsedajúcimi. Že celá faktická poznámka ku mne

Kolegovia, kolegyne, ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky. Ja by som bol aj rád, keby ste teda, keď už máte tú možnosť, sa prihlásili s faktickou poznámkou alebo môžete sa prihlásiť aj do rozpravy, pán predsedajúci. A gaspard? Lebo viete, skákať niekomu do reči, ja chápem, že to je istý druh tiež moci, ktorý si užívate, očividne, ale keď už príde na to, že naozaj ste sa pomýlili a všetci to všetci to vieme, že ste sa pomýlili, že ste šľapli šľapli vedľa, tak je fajn sa ospravedlniť, ale však v poriadku, ja to od vás nevyžadujem, len len nevyzerá to proste dobre. Každopádne, ja som rátal s tým, že áno, vieme, aké skutkové skutočnosti v tomto prípade boli. V prípade ministra vnútra Šuteja Eštoka ako súkromnej osoby. A akým spôsobom sa do týchto problémov dostal a že sa to týkalo Slovensko.sk. Sk, teda tej platformy Slovensko.sk a myslím, že to je, že to je úplne úplne zrejmé, že to, čo som hovoril, súvisí s týmto návrhom a hovoril som o tom aj včera počas počas rozpravy, že to je to je ten problém, na ktorý sa treba na ktorý sa treba zamerať, pretože naozaj toto skôr spôsobí problémy v súdnych konaniach a pomôže to tým, ktorí sa chcú vyhýbať spravodlivosti, vyhýbať rozhodnutiam súdov a obštruovať ich. Ako by sme naozaj riešili Slovensko.sk? A to, ako to tam funguje, ako to vyzerá. Aké to užívateľsky priateľské a spoľahlivé. Tak to by bolo to riešenie, ale nie toto. Ďakujem za pozornosť. Dovolím si jednu technickú poznámku.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí študenti, žiaci, zdravím vás. Mám aj tu. Máme tu rozprávku. O zákone, ktorý mohol byť dobrý, ktorý mohol byť v prospech slobody slova, slobody médií, ochrany médií, ochrany informovanosti. My čerpáme všetci informácie z médií a médiá v demokracii majú nezastupiteľnú úlohu. Minister spravodlivosti týmto návrhom však minul tú šancu chrániť médiá. Ono je to aj trošku pochopiteľné, pretože, keď vidíme, aký majú vládni politici vzťah k médiám na čele s premiérom Ficom, dá sa povedať, že oni ich viac, oni ich nenávidia. To, čo ja vidím, akým spôsobom pôsobia voči médiám, ako sa o nich vyjadrujú. Samozrejme, okrem tých častokrát dezinformačných médií, ktoré si platia sami aj zo ostatných fondov rôznych a zo štátneho rozpočtu. Tí sú v poriadku, keď im dávajú otázky, ktoré sa týkajú ich životného štýlu alebo o tom, aký mali deň. Vtedy sú pre vládnych politikov na čele s premiérom Ficom médiá v poriadku. Akonáhle sú kritické, akonáhle dávajú nepríjemné otázky, ťažké otázky, tak vládni politici častokrát nechcú odpovedať, častokrát ich urážajú. Áno, stáva sa aj to, a nezriedka, že podávajú voči novinárom, novinárkam a médiám šikanózne žaloby, aby ich zastrašili, aby viac nepísali kriticky voči nim. Naozaj pri ministrovi spravodlivosti je zrejmé, prečo minul tú šancu chrániť médiá, pretože on si myslí, že politikov, zvlášť tých, ktorí majú moc, disponujú štátnym donútením a inými kompetenciami, on považuje politikov za slabšiu stranu. Tu vidno to absolútne nepochopenie reality zo strany ministra spravodlivosti. Politici sú tí, ktorí majú moc. To je fakt. Médiá majú právo informovať. Môžu písať, môžu rozprávať, môžu kritizovať, klásť otázky, ale nemajú reálnu moc. Nemajú možnosť nikoho donútiť niečo robiť. Nemajú možnosť povedať, že takéto budú pravidlá, ktorými sa všetci musíme riadiť. Iba politici. Vládni politici, ministri, poslanci a poslankyne Národnej rady majú moc rozhodovať o pravidlách a o osudoch iných ľudí. A pán minister spravodlivosti považuje a hovorí teda o tom, že politici sú tou slabšou stranou. Potom je jasné, že prinesie do Národnej rady takýto zákon, ktorý naozaj je unikát aj v tom, že z medzirezortného pripomienkového konania vyšiel horší návrh, ako bol do neho predložený. A to samozrejme po zásahu z Úradu vlády. Keďže tam je tá nenávisť voči médiám a novinárom a novinárkam úplne najväčšia. To rozhodlo o tom, že tento návrh je horší, ako mal byť. Pokiaľ ide o tú druhú časť, ktorá sa týka Matúša Šutaja Eštoka, jednoducho aj na to sú dôkazy a fakty, že došlo k návrhu tejto právnej úpravy potom, čo minister vnútra spravil fatálnu chybu. Nepozeral si svoju elektronickú schránku. Dostal, prijal do tejto schránky rozhodnutie, rozsudok, uplynula mu lehota, na základe toho bol povinný zaplatiť 90 000 a urobiť ospravedlnenie Čurilovcom. Ak by sa toto nestalo, dnes o tomto v Národnej rade nerokujeme. To je fakt. Dnes by sme sa o takomto návrhu nebavili. Je zrejmé, že nepomôže ministrovi Šutajovi Eštokovi, aj keď to je tiež ešte otázne, keď vidíme, čo sa za tejto vlády deje v rôznych kauzách a ešte ako všetko sa to môže otočiť, tá kauza vlastne ešte nie je ukončená, plus ešte je tam možnosť na dovolanie. Takže ja, keď sledujem, čo sa tu deje, tak naozaj v tomto štáte je možné všetko. Urobiť zo zločinca obeť sa tu pomaly stáva štandardom. A o to ministrovi vnútra a ministrovi spravodlivosti, ktorý tento návrh predkladá, ide. Urobiť z niekoho, kto si neplní povinnosti, kto je babrák, obeť. Vďaka tomuto zákonu. Tomuto zákonu nepredchádzala žiadna hĺbková analýza, že tu máme nejaký systémový problém. Naopak, z tohto zákona ani zo súdov nevychádzala taká požiadavka, že by sa toto malo zmeniť, pretože ľudia jednoducho z nejakého dôvodu systémového sa nedostávajú k tým rozsudkom a tým pádom to je niečo, čo treba opravovať. Žiadna analýza a žiadna objednávka ani zo strany súdov, ani žiadnych iných organizácií, ktoré sa venujú tejto problematike. Jediná objednávka prišla od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka cez medzirezortné pripomienkové konanie a to priamo od Ministerstva vnútra. Tu je vidno, ako oni zneužívajú svoje funkcie, svoje postavenie, aby riešili svoje osobné problémy a vidíme to tu od prvého dňa tohto volebného obdobia. Začali sme s trestným zákonom, s tým promafiánskym balíčkom, ktorý bol určený na záchranu ľudí okolo Smeru a rôznych ďalších, vrátane podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara. Vidíme to tu opakovane. Matúš Šutaj Eštok dostal pokuty, respektíve Ministerstvo vnútra dostalo pokuty od úradu na ochranu oznamovateľov, tak minulý rok sme tu mali návrh, aby bol tento úrad zrušený. Toto je naozaj absurdné. To je absurdné takto sa chovať. A tu aj presne vidno, akú majú politici moc. Zvlášť politici, ktorí disponujú vládnou alebo koaličnou väčšinou. Sú schopní zrušiť úrad. Sú schopní zmeniť každý zákon vo svoj prospech a táto koalícia to robí od prvého dňa až doteraz. Celý čas tohto volebného obdobia si prispôsobujú zákony vo svoj prospech. Na druhej strane tu máme krajinu, ktorá krváca aj finančne, aj morálne a je to vďaka vládam Roberta Fica. Všetkým. A je to aj kvôli tomu, že tento parlament sa kvalifikovane návrhom koalície zaoberá problémami politikov a nie problémami tejto krajiny. Nehovoriac o tom, že v prípade doručovania rozsudkov konkrétne nie je problém vôbec v tom, čo tu ide riešiť minister spravodlivosti. Ten problém je v portáli, ktorý je známy pod názvom Slovensko.sk. Hej. V prípade doručovania rozsudkov konkrétne nie je problém vôbec v tom, čo tu ide riešiť minister spravodlivosti. Ten problém je v portáli, ktorý je známy pod názvom Slovensko.sk. Nech ktokoľvek, kto má skúsenosti s týmto portálom, nech povie, že tento portál, že Slovensko.sk je fajn. Že to funguje, že to je vlastne bez problémov. Pa máš asi. Vážne? Pán poslanec, len vám pozastavujem, aby ste sa nerozhorčoval, že vám beriem slovo. Skúste sa vrátiť k téme. Ja mám právo, ja mám právo komentovať, či hovoríte k veci alebo nie. Mám právo podľa rokovacieho poriadku. Slovensko.sk. Tak nám teda povedzte, ako to súvisí s týmto zákonom. Pán predsedajúci, vy ste taký netrpezlivý, pán Gašpar. Skúste, skúste chvíľku počúvať namiesto toho, aby ste neustále skákali nám poslancom a poslankyniam do reči, rozhodovali o tom, čo sa vám, čo môžeme hovoriť a čo nie podľa toho, čo sa vám páči alebo čo sa vám zdá. Pritom, keby ste aspoň naozaj počúvali, bavíte sa tam s ministrom spravodlivosti a potom idete mňa upozorňovať v druhej vete, keď ešte ani netušíte, o čom idem hovoriť. Že ešte raz. Slovensko.sk je ten problém, pretože Slovensko.sk nefunguje. A ja v tomto akoby aj sa zastávam trochu ministra Košúta Eštoka, že ja ho trochu aj chápem. Že naozaj dostať sa do tej schránky e-mailovej je niekedy veľký problém, pretože ja sám osobne nepoužívam tú schránku, respektíve nechcem ju používať, pretože sa tam neviem dostať bez čítačky občianskeho preukazu. Už asi trikrát mi zmizla tá čítačka. Buď si ju niekto požičal a nevrátil, alebo ja som ju niekde založil. Načo potrebujeme čítačku občianskych preukazov, aby sme sa dostali k e-mailom, keď s nami štát komunikuje. Ja komunikujem elektronicky s každým, s každým jedným subjektom, s ktorým nejakým spôsobom prichádzam do kontaktu. Či je to banka, poisťovňa, čokoľvek. E-mailom alebo elektronicky vo všeobecnosti považujem internetbanking. Jediné, čo nechcem, jediné, čo nechcem, je komunikovať so štátom cez Slovensko.sk. Lebo je to proste katastrofa. A tu je ten, tu je ten problém, ktorý, ktorý sme mali opraviť. Pretože 2 miliardy Slovenská republika vynaložila na Slovensko.sk a je to katastrofa. Jediný človek na svete alebo na Slovensku je pán poslanec Macák, ktorý je spokojný s týmto portálom. A ja naozaj teda, nech mi napíšu aj ľudia na Facebook alebo na Instagram alebo na e-mail, ktorí teda naozaj, že nemajú, nemajú zlú skúsenosť so Slovensko.sk, pretože ten spôsob, akým to funguje, ja som nepočul nik od nikoho, že by to pochválil. Problém je, že Slovensko.sk totiž nerobí to, čo by malo, že zjednodušuje život občanom, zjednodušuje nám komunikáciu alebo vybavovanie vecí. To, čo sa stalo zo slovenského Slovensko.sk, je to nástroj na kradnutie. Nič iné. Aj teraz to vidíme. Dnes máme ďalšiu kauzu na stole. 90 miliónov na Slovensko.sk. A zase je to predražené a zbytočné a nepomôže to tomu portálu, ale niekto si prilepší. Niekto zase zarobí milióny eur na úkor štátneho rozpočtu. Dva mesiace alebo mesiac dozadu minister Migaľ sa tvári, že Slovensko.sk, ak sa do neho nenaľuje tiež nejakých 100 miliónov alebo 80, takže zhorí, že spadne a nebude fungovať. Dva mesiace nič sa nestalo. Medzitým máme aj analýzu, o ktorej nemôžeme hovoriť, lebo je tajná. Máme analýzu, že to bola hlúposť, čo minister Migaľ hovoril. Čomu to nasvedčuje? Prečo sa minister Migaľ tváril? Prečo sa tváril, že to Slovensko.sk neprežije ani týždeň, ak sa doňho nalenú desiatky miliónov eur? Nenaliali sa a stále to funguje a plus máme analýzu, ktorá je tajná. A zrazu to ide všetko do stratena alebo teda nevieme, lebo všetko sa tu utají. Verejnosť nevie. Ale podozrenia zostávajú. A teraz môže mňa niekto viniť, že mám podozrenie, že chceli kradnúť, keď to utajia. A tá realita je taká, aká je. Takže zaoberajte sa Slovenskom.sk, ale nie tak, že ho budete využívať na kradnutie. Využívajte ho tak, aby ste zjednodušili ľuďom život. A nie, že prinášate návrhy, ktoré v konečnom dôsledku skomplikujú súdne konania. Riešte tie problémy, ktoré treba riešiť. A nie zástupné a nie stále iba svoje problémy. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, milí študenti, žiaci, zdravím vás. Mám aj tu. Máme tu rozprávku. O zákone, ktorý mohol byť dobrý, ktorý mohol byť v prospech slobody slova, slobody médií, ochrany médií, ochrany informovanosti. My čerpáme všetci informácie z médií a médiá v demokracii majú nezastupiteľnú úlohu. Minister spravodlivosti týmto návrhom však minul tú šancu chrániť médiá. Ono je to aj trošku pochopiteľné, pretože, keď vidíme, aký majú vládni politici vzťah k médiám na čele s premiérom Ficom, dá sa povedať, že oni ich viac, oni ich nenávidia. To, čo ja vidím, akým spôsobom pôsobia voči médiám, ako sa o nich vyjadrujú. Samozrejme, okrem tých častokrát dezinformačných médií, ktoré si platia sami aj zo ostatných fondov rôznych a zo štátneho rozpočtu. Tí sú v poriadku, keď im dávajú otázky, ktoré sa týkajú ich životného štýlu alebo o tom, aký mali deň. Vtedy sú pre vládnych politikov na čele s premiérom Ficom médiá v poriadku. Akonáhle sú kritické, akonáhle dávajú nepríjemné otázky, ťažké otázky, tak vládni politici častokrát nechcú odpovedať, častokrát ich urážajú. Áno, stáva sa aj to, a nezriedka, že podávajú voči novinárom, novinárkam a médiám šikanózne žaloby, aby ich zastrašili, aby viac nepísali kriticky voči nim. Naozaj pri ministrovi spravodlivosti je zrejmé, prečo minul tú šancu chrániť médiá, pretože on si myslí, že politikov, zvlášť tých, ktorí majú moc, disponujú štátnym donútením a inými kompetenciami, on považuje politikov za slabšiu stranu. Tu vidno to absolútne nepochopenie reality zo strany ministra spravodlivosti. Politici sú tí, ktorí majú moc. To je fakt. Médiá majú právo informovať. Môžu písať, môžu rozprávať, môžu kritizovať, klásť otázky, ale nemajú reálnu moc. Nemajú možnosť nikoho donútiť niečo robiť. Nemajú možnosť povedať, že takéto budú pravidlá, ktorými sa všetci musíme riadiť. Iba politici. Vládni politici, ministri, poslanci a poslankyne Národnej rady majú moc rozhodovať o pravidlách a o osudoch iných ľudí. A pán minister spravodlivosti považuje a hovorí teda o tom, že politici sú tou slabšou stranou. Potom je jasné, že prinesie do Národnej rady takýto zákon, ktorý naozaj je unikát aj v tom, že z medzirezortného pripomienkového konania vyšiel horší návrh, ako bol do neho predložený. A to samozrejme po zásahu z Úradu vlády. Keďže tam je tá nenávisť voči médiám a novinárom a novinárkam úplne najväčšia. To rozhodlo o tom, že tento návrh je horší, ako mal byť. Pokiaľ ide o tú druhú časť, ktorá sa týka Matúša Šutaja Eštoka, jednoducho aj na to sú dôkazy a fakty, že došlo k návrhu tejto právnej úpravy potom, čo minister vnútra spravil fatálnu chybu. Nepozeral si svoju elektronickú schránku. Dostal, prijal do tejto schránky rozhodnutie, rozsudok, uplynula mu lehota, na základe toho bol povinný zaplatiť 90 000 a urobiť ospravedlnenie Čurilovcom. Ak by sa toto nestalo, dnes o tomto v Národnej rade nerokujeme. To je fakt. Dnes by sme sa o takomto návrhu nebavili. Je zrejmé, že nepomôže ministrovi Šutajovi Eštokovi, aj keď to je tiež ešte otázne, keď vidíme, čo sa za tejto vlády deje v rôznych kauzách a ešte ako všetko sa to môže otočiť, tá kauza vlastne ešte nie je ukončená, plus ešte je tam možnosť na dovolanie. Takže ja, keď sledujem, čo sa tu deje, tak naozaj v tomto štáte je možné všetko. Urobiť zo zločinca obeť sa tu pomaly stáva štandardom. A o to ministrovi vnútra a ministrovi spravodlivosti, ktorý tento návrh predkladá, ide. Urobiť z niekoho, kto si neplní povinnosti, kto je babrák, obeť. Vďaka tomuto zákonu. Tomuto zákonu nepredchádzala žiadna hĺbková analýza, že tu máme nejaký systémový problém. Naopak, z tohto zákona ani zo súdov nevychádzala taká požiadavka, že by sa toto malo zmeniť, pretože ľudia jednoducho z nejakého dôvodu systémového sa nedostávajú k tým rozsudkom a tým pádom to je niečo, čo treba opravovať. Žiadna analýza a žiadna objednávka ani zo strany súdov, ani žiadnych iných organizácií, ktoré sa venujú tejto problematike. Jediná objednávka prišla od ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka cez medzirezortné pripomienkové konanie a to priamo od Ministerstva vnútra. Tu je vidno, ako oni zneužívajú svoje funkcie, svoje postavenie, aby riešili svoje osobné problémy a vidíme to tu od prvého dňa tohto volebného obdobia. Začali sme s trestným zákonom, s tým promafiánskym balíčkom, ktorý bol určený na záchranu ľudí okolo Smeru a rôznych ďalších, vrátane podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara. Vidíme to tu opakovane. Matúš Šutaj Eštok dostal pokuty, respektíve Ministerstvo vnútra dostalo pokuty od úradu na ochranu oznamovateľov, tak minulý rok sme tu mali návrh, aby bol tento úrad zrušený. Toto je naozaj absurdné. To je absurdné takto sa chovať. A tu aj presne vidno, akú majú politici moc. Zvlášť politici, ktorí disponujú vládnou alebo koaličnou väčšinou. Sú schopní zrušiť úrad. Sú schopní zmeniť každý zákon vo svoj prospech a táto koalícia to robí od prvého dňa až doteraz. Celý čas tohto volebného obdobia si prispôsobujú zákony vo svoj prospech. Na druhej strane tu máme krajinu, ktorá krváca aj finančne, aj morálne a je to vďaka vládam Roberta Fica. Všetkým. A je to aj kvôli tomu, že tento parlament sa kvalifikovane návrhom koalície zaoberá problémami politikov a nie problémami tejto krajiny. Nehovoriac o tom, že v prípade doručovania rozsudkov konkrétne nie je problém vôbec v tom, čo tu ide riešiť minister spravodlivosti. Ten problém je v portáli, ktorý je známy pod názvom Slovensko.sk. Hej. V prípade doručovania rozsudkov konkrétne nie je problém vôbec v tom, čo tu ide riešiť minister spravodlivosti. Ten problém je v portáli, ktorý je známy pod názvom Slovensko.sk. Nech ktokoľvek, kto má skúsenosti s týmto portálom, nech povie, že tento portál, že Slovensko.sk je fajn. Že to funguje, že to je vlastne bez problémov. Pa máš asi. Vážne? Pán poslanec, len vám pozastavujem, aby ste sa nerozhorčoval, že vám beriem slovo. Skúste sa vrátiť k téme. Ja mám právo, ja mám právo komentovať, či hovoríte k veci alebo nie. Mám právo podľa rokovacieho poriadku. Slovensko.sk. Tak nám teda povedzte, ako to súvisí s týmto zákonom. Pán predsedajúci, vy ste taký netrpezlivý, pán Gašpar. Skúste, skúste chvíľku počúvať namiesto toho, aby ste neustále skákali nám poslancom a poslankyniam do reči, rozhodovali o tom, čo sa vám, čo môžeme hovoriť a čo nie podľa toho, čo sa vám páči alebo čo sa vám zdá. Pritom, keby ste aspoň naozaj počúvali, bavíte sa tam s ministrom spravodlivosti a potom idete mňa upozorňovať v druhej vete, keď ešte ani netušíte, o čom idem hovoriť. Že ešte raz. Slovensko.sk je ten problém, pretože Slovensko.sk nefunguje. A ja v tomto akoby aj sa zastávam trochu ministra Košúta Eštoka, že ja ho trochu aj chápem. Že naozaj dostať sa do tej schránky e-mailovej je niekedy veľký problém, pretože ja sám osobne nepoužívam tú schránku, respektíve nechcem ju používať, pretože sa tam neviem dostať bez čítačky občianskeho preukazu. Už asi trikrát mi zmizla tá čítačka. Buď si ju niekto požičal a nevrátil, alebo ja som ju niekde založil. Načo potrebujeme čítačku občianskych preukazov, aby sme sa dostali k e-mailom, keď s nami štát komunikuje. Ja komunikujem elektronicky s každým, s každým jedným subjektom, s ktorým nejakým spôsobom prichádzam do kontaktu. Či je to banka, poisťovňa, čokoľvek. E-mailom alebo elektronicky vo všeobecnosti považujem internetbanking. Jediné, čo nechcem, jediné, čo nechcem, je komunikovať so štátom cez Slovensko.sk. Lebo je to proste katastrofa. A tu je ten, tu je ten problém, ktorý, ktorý sme mali opraviť. Pretože 2 miliardy Slovenská republika vynaložila na Slovensko.sk a je to katastrofa. Jediný človek na svete alebo na Slovensku je pán poslanec Macák, ktorý je spokojný s týmto portálom. A ja naozaj teda, nech mi napíšu aj ľudia na Facebook alebo na Instagram alebo na e-mail, ktorí teda naozaj, že nemajú, nemajú zlú skúsenosť so Slovensko.sk, pretože ten spôsob, akým to funguje, ja som nepočul nik od nikoho, že by to pochválil. Problém je, že Slovensko.sk totiž nerobí to, čo by malo, že zjednodušuje život občanom, zjednodušuje nám komunikáciu alebo vybavovanie vecí. To, čo sa stalo zo slovenského Slovensko.sk, je to nástroj na kradnutie. Nič iné. Aj teraz to vidíme. Dnes máme ďalšiu kauzu na stole. 90 miliónov na Slovensko.sk. A zase je to predražené a zbytočné a nepomôže to tomu portálu, ale niekto si prilepší. Niekto zase zarobí milióny eur na úkor štátneho rozpočtu. Dva mesiace alebo mesiac dozadu minister Migaľ sa tvári, že Slovensko.sk, ak sa do neho nenaľuje tiež nejakých 100 miliónov alebo 80, takže zhorí, že spadne a nebude fungovať. Dva mesiace nič sa nestalo. Medzitým máme aj analýzu, o ktorej nemôžeme hovoriť, lebo je tajná. Máme analýzu, že to bola hlúposť, čo minister Migaľ hovoril. Čomu to nasvedčuje? Prečo sa minister Migaľ tváril? Prečo sa tváril, že to Slovensko.sk neprežije ani týždeň, ak sa doňho nalenú desiatky miliónov eur? Nenaliali sa a stále to funguje a plus máme analýzu, ktorá je tajná. A zrazu to ide všetko do stratena alebo teda nevieme, lebo všetko sa tu utají. Verejnosť nevie. Ale podozrenia zostávajú. A teraz môže mňa niekto viniť, že mám podozrenie, že chceli kradnúť, keď to utajia. A tá realita je taká, aká je. Takže zaoberajte sa Slovenskom.sk, ale nie tak, že ho budete využívať na kradnutie. Využívajte ho tak, aby ste zjednodušili ľuďom život. A nie, že prinášate návrhy, ktoré v konečnom dôsledku skomplikujú súdne konania. Riešte tie problémy, ktoré treba riešiť. A nie zástupné a nie stále iba svoje problémy. Ďakujem za pozornosť. Na vaše vystúpenie.