24. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážená snemovňa, nie je iste radostné hovoriť o predmete, ktorý viedol k pádu vlády, ktorá mala a mohla byť reformnou vládou.
Je zrejmé, že budú mnohí tí, ktorí sa budú i o mne domnievať, že som jeden z tých, ktorý ten pád spôsobil. (Ruch v sále.)
Napriek tomu chcem povedať, že... (Potlesk a smiech v rokovacej sále.) ... že hlasovať v súlade s ústavou o predmete, je výsadným právom slobodne zvoleného poslanca. Proti všetkým ďalším námietkam zdôrazňujem, že som bol zvolený v súlade s volebným zákonom a že sa domnievam, že tým čo som v parlamente robil, som zastupoval svojich voličov.
Pokiaľ ide o meritum, o zákon o eurovale, respektíve o prijatie medzinárodnej zmluvy na túto tému, musím povedať, že dnes budem hlasovať sprostený od zlého pocitu vydierania, slobodne proti. Ak hovorím oprostený od zlého pocitu vydierania, hovorím o tom preto, lebo človek je navyknutý na to, že jeho politický oponent, a v niektorom prípade priam nepriateľ, sa k nemu chová, používajúc akékoľvek prostriedky.
Napriek tomu, že som už nejaké skúsenosti v politike mal, stále a znova mi nerobí radosť a nezanecháva dobrý pocit, ak som vydieraný tými, ktorých považujem minimálne za spojencov, ak nie za priateľov.
Keď som sa lúčil s pani premiérkou, čo niektorí považovali za takmer judášsky bozk, ktorý som jej dal, tak som jej povedal, že je čestná ženská. A na tom trvám. Musím povedať, že ma veľmi mrzelo, že som bol nútený nehlasovaním prispieť k jej pádu. To nehlasovanie bolo moje osobné odmietnutie vydierania.
Teraz už hlasovať budem. A chcem povedať na túto tému jedno, mnohí z nás, ktorí sme vlani hlasovali proti pôžičke Grécku, sme mali oprávnený pocit hrdosti na to, že sme sa dokázali postaviť. Ja mám pocit, že November '89 bol o tom, že sme sa postavili... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, podpredseda NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

Osuský, Peter, poslanec NR SR
... že sme sa akýmsi spôsobom vztýčili a prestali sa hrbiť. Ale dnes, keď človek otvorí i relevantnú tlač, tak z nej zaznieva ako také zlé echo, že sme malí, že sa nemáme priečiť, že tí veľkí... ale my máme držať hubu a krok.
Európska ústava, ktorej som oponoval, zakazovala bailout, ale naopak, umožňovala parlamentom o tom či onom hlasovať. Jedna z veci, o ktorej parlament mohol a mal hlasovať, bola takáto zmluva.
Využitie možnosti povedania názoru má ako echo, ozvenu: vyženú nás z klubu! Nebudeme v elitnom klube. Budeme mimo. Budeme páriami Európy. Je teda taká situácia, že ak niekto využije právo vyjadriť sa podľa vedomia a svedomia, má to mať za následok stať sa páriom Európy? Nezdá sa mi, že toto je zdravý trend. A nezdá sa mi echo, ktoré počujem ďalej, že sa zrejme možnosti malých alebo kohokoľvek urobí prietrž tým, že sa ďalší a ďalší bod rozhodovania stane objektom väčšinového hlasovania.
Pred pár rokmi bola na Univerzite Komenského v rámci udeľovania Ceny sv. Adalberta, teda Vojtecha, kolokviálna sesia na tému prvej písanej ústavy nášho kontinentu, poľskej ústavy. Jej súčasťou bolo niečo, čo je známe v dejinách pod pojmom liberum veto.
Liberum veto mohol využiť každý šľachtic, člen zboru - byť proti a zvetovať. História ukázala, že liberum veto jedného človeka Poľsku neprospievalo. Ak ale má byť Európa zoskupením rovnocenných demokratických krajín, tak to nie je liberum veto, to nie je svojhlavosť. To je proste využitie demokratického práva mať názor.
My sme ten názor ukázali vlani pri pôžičke Grécku. Počúval som to isté. Budeme proskribovaní, budeme páriami, budeme vyhnanci. Neboli sme a mám pocit, že naša pani premiérka, to zdôrazňujem, a ktorú si za mnohé veci vážim, možno zožala ešte istý obdiv. Áno, teraz by bolo ťažké prísť na vrcholové fórum a povedať, môj parlament povedal nie, ale musím zároveň povedať, že demokracia má počítať s tým, že sa napĺňajú jej pravidlá.
A keď hovoríme o budúcnosti, samozrejme, navýšenie prvého eurovalu je len jeden schodík, ale po ňom so železnou logikou prídu ďalšie. Zatiaľ, verím, že aj v tomto parlamente, je ešte atmosféra proti zosúladeniu základu dane. Nie je tu atmosféra pre hospodársku vládu Európy. Nie je tu atmosféra pre prijatie rovnakého zdanenia a odbúranie našej jedinej konkurenčnej výhody, tú, ktorú máme v daňovom systéme.
Budem hrozne nerád, ak sa naplní to, čo tu teraz na rozlúčku hovorím, ale mám pocit, že to budú ďalšie schody. To budú ďalšie schody. A podotýkam ako ekonomický laik, som bol presvedčený, že konkurenčná výhoda Slovenska bola to jediné, čo nám v skutočnosti pomohlo preklenúť most cez čiernu dieru, ktorou sme boli po štyridsiatich rokoch komunizmu. To bola naša možnosť, pretože sme mali šikovných a pracovitých ľudí, ktorí pracovali dobre a za nižšie platy ako vo Volkswagene vo Wolfsburgu alebo v Kasseli. A tým sme postupne, trvalo by to ešte možno dvadsať rokov, vypĺňali tú čiernu dieru.
Ak dôjde k tomu, čo pred rokmi povedal vtedajší spolkový minister financií Eichel, že by bolo načase, aby títo, myslel tým nás, zrušili svoju dampingovú výhodu rovnej dane, tak to bolo vzdialené zahrmenie. Budem nerád, ak sa to, čo tu hovorím, naplní a prídeme o tieto výhody. A prichádzať o ne budeme vtedy, ak budeme akceptovať to, že sa o veciach bude hlasovať väčšinovo, že bude chýbať liberum veto, že bude chýbať možnosť jednej krajiny postaviť sa proti niečomu, o čom si nemyslí, že je dobré. Pričom sa proti tomu postaví nie jeden človek, ako ten poľský šľachtic, ale akási časť volených zástupcov ľudu.
Nemyslím si, že má napríklad ktokoľvek, i ja, stopercentnú pravdu. Ale myslím si, že právo na názor je existenčná záležitosť. A ak sa budeme v existenčnej oblasti ako je ekonomika postupne, a teraz použijem slovo nebohého Dušana Slobodníka, eticky samoregulovať, a teraz použijem iné slovo klasika Augustína Mariána Húsku, keď sa zazubadlíme, keď si povieme, že sme malí a že máme cúvnuť - tak to je cesta do pekiel!
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Osuský, ja vám chcem veľmi pekne poďakovať za to, čo ste povedali, konkrétne za jednu vetu a pevne verím, že po tom, čo ste sa preklamali do tohto parlamentu, tak aspoň túto jednu vetu dodržíte. Ja vám pekne ďakujem, že toto bolo vaše vystúpenie na rozlúčku. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, no ja musím súhlasiť s kolegom. Možnosť hlasovať slobodne je základným právom človeka. A pokiaľ ho človek aj naozaj využije, je to skutočne jeho sväté právo. A ak chceme tvrdiť, že využitie toho práva je trestné alebo, nedajbože, po ňom budú nasledovať akékoľvek perzekúcie, tak sa vraciame naspäť do komunizmu. Aj tam sa oficiálne smelo hlasovať slobodne, ale ak, nedajbože, niekto pri takzvaných voľbách toto právo využil, šiel za plentu, tak hneď sa ocitol na zozname ŠtB ako podozrivá a nedôveryhodná osoba. Takáto cesta je veľmi nebezpečná cesta, cesta, po ktorej ja určite nechcem kráčať a to, že po tejto ceste nechceli kráčať ani občania Slovenska alebo vtedy ešte Československa, ukázal November '89. Ďakujem.
(Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán kolega, že ste pomenovali aj môj pocit, že dnes konečne môžme hlasovať oprostení od pocitu vydierania našimi koaličnými partnermi, tými, ktorí sa spojením hlasovaní rozhodli zhodiť túto vládu. Na druhej strane však dnes nemôžem osobne hlasovať oprostený od pocitu, že... a od podozrenia, že nový parlamentný valec, červeno-modrý začína v tomto parlamente lámať ústavu a zákony cez koleno. Podľa ods. 3 § 96 zákona o rokovacom poriadku, ak Národná rada za..., neschváli návrh zákona, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia. Podľa ustanovení § 88 toho istého zákona, sa pri schvaľovaní medzinárodných zmlúv, ako je aj zmluva o eurovale, použije toto ustanovenie primerane. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy v jej medziach a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V tomto prípade nikto hodnoverne nepreukázal, a ani pán predseda ústavnoprávneho výboru, že by zákon nejakým spôsobom dovoľoval vláde o tejto konkrétnej zmluve hlasovať iným procesom, než o všetkých ostatných zákonoch a zmluvách. Dovoľujem si apelovať na vás všetkých, vážení kolegovia, nelámme v tomto parlamente dnes ústavu a zákony tejto krajiny cez koleno.
(Potlesk.)

Chcem poďakovať pánovi kolegovi Osuskému. Peter, hovoríš mi úplne z duše, teda to ti ďakujem. A chcem zároveň veľmi slušne a veľmi korektne poprosiť mojich kolegov a zároveň, stále si myslím, že priateľov, hlavne z poslaneckého klubu SDKÚ, aby sme naďalej zostali ľuďmi. Aby po 10. 3. nenastala taká situácia, že sa nebudeme schopní vďaka ironickým, uštipačným poznámkam a hádzaniu bahna pozrieť jeden druhému do očí. Lebo ani jeden z nás nevie, čo po 10. 3. nastane. Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegom. Nemá zmysel sa vracať k pomerne otrepanému argumentu kolegu Ondruša. Budete mať možno možnosť zmeniť volebný poriadok a zrušiť preferencie. Je vaše sväté právo zabrániť občanom, aby preferenčnými hlasmi upravovali výsledky volieb. Urobte to ako demokrati, podľa svojho najhlbšieho vedomia a svedomia. Aby ste nemali problém. A pokiaľ ide o to ostatné, OKS hlasovala a bude hlasovať podľa toho, čo si myslí, že je správne a čo je, a to sa domnievam s pomerne s veľkým stupňom istoty, i väčšinovou mienkou ľudí, ktorých zastupujeme. A myslím si, že budem najradšej, ak sa budem mýliť v tom, čo som teraz hovoril. Ale skúsenosť ma učí, že sme viackrát boli prorokmi zlých zvestí, ktoré nastali. Ešte raz hovorím, vyslovujem nádej, že sa toto, čo som hovoril, nenaplní. Musím ale povedať, že OKS reaguje, hlasuje a pôsobí tak, ako jej káže svedomie a OKS dobre vedela, čo sa stane, keď urobí to, čo urobila. Ale OKS si to zvolila, pretože sa nehrbí, a je možné že to bola rozlúčková reč, ale zhodou okolností, napriek tomu, že bola rozlúčková, chcem sa aj naďalej pozerať vzpriamene na svet a pozerať aj do očí svojich detí a detí iných ľudí. Pretože je možné, že sa vykračuje na cestu, ktorá nie je dobrá. OKS si to uvedomila a rozhodla, ako rozhodla. A jedna vec je istá, nevisím na tejto stoličke, ale OKS nie je na predaj.

Poslanci SMER-u, zabudli ste ísť preč. Ďakujem veľmi pekne svojmu predrečníkovi tuto z toho pultu, lebo vyjadril presne moje pocity. Keď sme hlasovali v utorok, poznáte to určite, keď máte tuto zadrhnuté niečo v strede krku, a neviete si s tým poradiť. A presne taký pocit ja som mal pri tom hlasovaní. Bohužiaľ, ale boli sme do toho naozaj donútení a považujem to, tak isto ako on aj ostatní, ktorí sme tak hlasovali, za bohapusté vydieranie. Boli sme pritlačení do kúta a niekto si myslel, že pri tomto pritlačení zahlasujeme inak. Ale keď som sa pýtal, že teda, že či bolo vlastne tým úmyslom pritlačiť nás do kúta, tak bolo mi povedané, že nie. Že oni nepochybovali o tom, že SaS a ostatní, ktorí sme to dopredu povedali, že nebudeme hlasovať, že zmeníme svoje rozhodnutie. Bolo mi povedané, že jediným cieľom bolo dosiahnuť, kto bude mať Čierneho Petra v rukách. A to jednoduchým spôsobom. V prípade, ak by pani premiérka podala demisiu po neschválení eurovalu koaličnou väčšinou, Čierneho Petra by mala v rukách ona. V prípade, ak to urobila spojením hlasovania hlasovaním o dôvere, Čierneho Petra majú v rukách tí, ktorí hlasovali akože, nevyslovili dôveru vláde. Ale naše hlasovanie alebo naše nehlasovanie nebolo o tom, že by sme nechceli vysloviť dôveru vlády, ale to bolo o tom, že sme nechceli hlasovať za euroval. Ústava hovorí, že poslanec má hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia. Priznávam, že tá istá ústava hovorí o tom, že môže byť hlasovanie o akomkoľvek zákone spojené s hlasovaním o dôvere vlády. Podľa môjho názoru, vzhľadom na tieto dve rozporuplné ustanovenia ústavy, ktoré si odporujú, nie je možné spojiť hlasovanie, lebo mali by sme pravdepodobne v prvom rade brať úvahu na to, aby poslanec vždy mohol hlasovať podľa svojho svedomia a presvedčenia. A nikdy sa nedá hlasovať o dvoch veciach, na ktoré máte rozličný názor, stlačením jedného tlačítka. Pre vás, ktorí ste boli za euroval a za dôveru vlády, samozrejme, to problém nebol žiadny. Ale iba poprosím vás z tohto miesta, aby ste sa nám nečudovali, že sme nedokázali rovnako slobodne hlasovať, ako ste hlasovali vy. Jednoducho sme to nedokázali, a preto sme nehlasovali. Dnes budem samozrejme veľmi slobodne a bez hrče v krku hlasovať proti eurovalu.

Pán kolega Matovič. Hlasovanie v jednej veci sa spája s druhou vecou vtedy, keď majú poslanci vládnej koalície na tieto dve veci rozdielny názor. Keď majú rovnaký názor na jednu i druhú vec, tak vláda nespája hlasovanie o jednej veci s dôverou vlády.

Veľmi pekne. Igor, dovoľ mi ťa trošku doplniť. Ja som sa dlho snažil nájsť paralelu k hlasovaniu o eurovale niekde v histórii našej krajiny a nášho národa a jediná paralela, ktorú som dokázal nájsť, bola z 30. septembra 1938. Tzv. Mníchovská dohoda alebo Mníchovský diktát, keď západné mocnosti prinútili Československo odstúpiť časti svojho územia Nemecku. Keby vtedy možno niektorí poslanci sa vzbúrili proti tomuto tlaku a vydieraniu a dokázali by zahlasovať podľa svojho vedomia a svedomia, možno by sa história európskeho kontinentu vyvíjala úplne inak.
(Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Na záver rozpravy by som chcel tiež podať, doplniť ťa, Igor, v tom, že bolo veľmi ťažké, a tiež hlasovať o dvoch rozdielnych veciach jedným tlačítkom. My sme nehlasovali, nezúčastnili sme sa hlasovania kvôli tomu, že sme dávno predtým povedali a verili sme zodpovedným politikom vo vláde, že ku tomuto kroku nepristúpia. Mám pocit, že pri tomto hlasovaní sa stala vec, ktorá by mohla zlomiť moje presvedčenie a myslím si, keďže z hľadiska svedomia, to svedomie by mohlo hrýzť v tom prípade, ak by som vydal Slovensko na cestu tú, že budeme zadlžovať bez toho, aby tento parlament do budúcna mohol o finančných prostriedkoch, ktoré vyzbierame od daňových poplatníkov, rozhodovať. Preto, Igor, je dobre, že sme našli viacerí, myslím že nás bolo dvadsaťštyri, vôľu a povedali sme, že netreba ohnúť chrbát vždy, keď na nejakom klube v Európe nám to prikážu. Ďakujem.