10. schôdza

Keďže na moje vystúpenie reagovali len dvaja fašisti, nemám žiadnu potrebu reagovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

V rozprave vystúpi pán poslanec Schlosár.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, návrh vládneho zákona, ktorý nám dnes pani ministerka v rámci druhého čítania predkladá, je takou typickou ukážkou toho, ako si vládna koalícia predstavuje demokraciu a slobodu slova, o ktorej nielen tak často hovoria, ale o ktorú má, ktorú má vládny SMER dokonca aj v názve.
Už len keď si prečítate názov tohto vládneho návrhu, neubránite sa pocitu, že vláde ide o to, aby len málokto, najmä z radov neinformovanej verejnosti, pochopil, o čo tu v skutočnosti ide. Oficiálny názov tohto vládneho návrhu totiž znie vládny návrh zákona o uznávaní a výkone majetkového rozhodnutia vydaného v trestnom konaní v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A podstata tohto návrhu sa skrýva práve v tých slovách - v zmene a doplnení tých tzv. niektorých zákonov, ktoré vláda radšej ani nemenuje.
Súčasťou návrhu je práve novelizácia Trestného zákona, pričom niekto by si mohol myslieť, že pri neustále sa stupňujúcej kriminalite, napríklad cigánskych asociálov, bude riešiť vláda na prvom mieste trestný čin, alebo teda sprísnenie trestných činov vraždy, trestného činu znásilnenia, lúpeže alebo krádeže. Ale to je omyl, vláda pociťuje potrebu sprísňovať postihovanie politických trestných činov, ktoré sa v našom Trestnom zákone nazývajú ako tzv. extrémistické trestné činy. A to konkrétne aj perly všetkých týchto politických trestných činov, a to konkrétne trestného činu, ktorý sa nazýva trestný čin prechovávania extrémistických materiálov.
Ešte skôr než prejdem k podstate tejto vládnej novely, nedá mi nezastaviť sa pri tom, čo vlastne tento trestný čin prechovávania extrémistických materiálov znamená. Takzvaným extrémistickým materiálom nie sú drogy, nie sú to zbrane, nie je to detská pornografia, akoby si možno niektorí mysleli, extrémistickým materiálom môžu byť vzhľadom na vágnosť definície extrémistického materiálu, môže byť ním fakticky akýkoľvek materiál so zakázaným politickým obsahom, čiže materiál, ktorý vyjadruje názory, myšlienky, symboly či ideológiu, ktoré sú z pohľadu súčasnej vládnej moci za hranou zákona.
Musíme si však uvedomiť, že práve prostredníctvom politických materiálov sa realizuje ústavou garantovaná sloboda slova, myslenia a vedeckého bádania. Samozrejme, všetci máme rôzne názory a niektoré názory sú skutočne odsúdeniahodné, zvrhlé a odporné. Pokiaľ však máme na Slovensku skutočne demokraciu, tak ako sa hovorí, pokiaľ u nás skutočne platí sloboda slova tak, ako ju garantuje Ústava Slovenskej republiky, v tom prípade musíme tolerovať aj také názory, s ktorými osobne nesúhlasíme. Asi nikomu netreba pripomínať, že v každej dobe a v každej, v každom systéme je extrémistické niečo iné. To, čo je dnes extrémizmom, včera bolo normálne a to, čo je dnes normálne, môže byť zajtra extrémizmom. Inými slovami, tí, čo sú pri moci, rozhodujú, čo je a čo nie je politicky korektné, čo je a čo nie je extrémizmus. A práve preto je absolútne neprípustné a nedemokratické a protiústavné postihovať kohokoľvek za jeho politické názory bez ohľadu na to, aké sú, či sa nám páčia, alebo nie.
Zoberme si len niekoľko príkladov. Za čias Uhorska bol z pohľadu vtedajšej vlády extrémistom, extrémistom Ľudovít Štúr, pretože nekompromisne bojoval za oslobodenie slovenského národa a politicky, resp. zahraničnopoliticky sa prikláňal k cárskemu Rusku. Preto ho vtedajšie médiá označovali za nebezpečného pansláva, preto bol prenasledovaný, a preto boli v tej dobe jeho názory považované za extrémistické.
Za čias prvej Československej republiky bol z pohľadu vtedajšej vládnej moci extrémistom aj otec národa Andrej Hlinka, čiže muž, ktorého zásluhy dnes uznávame aj zákonom. Pre vládu bol extrémistom preto, že na rozdiel od tejto čechoslovakistickej vlády popieral existenciu jednotného československého národa a hlásal svojbytnosť slovenského národa a bojoval za jeho autonómiu.
Za komunistického režimu bol extrémistom každý, kto mal inú predstavu o vládnucom režime. Z pohľadu vtedajšej komunistickej vlády by sme boli extrémistami všetci, čo dnes sedíme tu v Národnej rade, a to bez rozdielu politickej príslušnosti.
A dnes je to o tom istom. Aj dnes chce tzv. demokratická vláda určovať, ktoré názory sú dovolené a ktoré nie. Aj dnes chce tzv. demokratická vláda určovať, kto je a kto nie je extrémistom. A nie sú pre vládu extrémistami tí, čo nekompromisne hája národné a kresťanské záujmy slovenského národa, tí, čo otvorene hovoria pravdu o Európskej únii a NATO, tí, čo poukazujú na vládne zlodejstvá a vlastizradu.
Keď sa však vrátim k trestnému činu prechovávania extrémistických materiálov, musíme si uvedomiť, že v tomto prípade vláda nielenže postihuje aj ľudí za ich politické názory, ale postihuje ich dokonca aj vtedy, ak tieto názory nešíria na verejnosti, ale prejavujú ich výlučne v súkromí, čiže dnes už sloboda slova, dnes už sloboda slova neexistuje ani doma v našich príbytkoch. Dnes sú knihy so zakázaným politickým obsahom pre vládu natoľko nebezpečné, že ich človek nesmie mať už ani len vo svojej vlastnej domácej knižnici pre svoju vlastnú osobnú potrebu. Ja sa potom pýtam, a ako inak nazvať toto zasahovanie do slobody slova, toto zasahovanie do súkromia našich občanov, ako inak nazvať toto ako totalitou.
Nie je práve toto pokračovanie totality, ktorá je o to horšia, že sa skrýva za demokraciu? A to obzvlášť, ak vám za prechovávanie týchto politických materiálov hrozí rovnaký trest, ako sa podľa Trestného zákona dáva za krádež, spreneveru, podvod, incest či pytliactvo. Mať doma materiál so zakázaným politickým obsahom je dnes v princípe pre vládu dokonca aj nebezpečnejšie a je to závažnejší trestný čin, ako keď niekomu ublížite na zdraví z nedbanlivosti tým, že porušíte dôležitú povinnosť vyplývajúcu z vášho zamestnania, alebo napríklad ak poškodíte cudziu vec.
Aby to však nestačilo, najnovšie chce vláda touto novelou trestný čin prechovávania extrémistického materiálu ešte viac sprísniť. Najnovšie už nebude musieť polícia dokazovať, že ste extrémistický materiál prechovávali s úmyslom podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom, teda tak, ako tomu bolo doteraz. Najnovšie bude stačiť, ak tento materiál nájde u obvineného doma a nepreukáže sa, že ho mal za účelom vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít, teda za legálnym účelom. Inými slovami, orgány činné v trestnom konaní nebudú už viac dokazovať, že obvinený mal tieto materiály na nelegálne účely, teda nebudú už viac dokazovať jeho vinu, ale obvinený bude musieť dokazovať, že ich mal na legálne účely, čiže obvinený bude musieť dokazovať svoju nevinu.
A práve v tom spočíva zjavná protiústavnosť tejto vládnej novely. Ide totiž o porušenie princípu prezumpcie neviny, ktorý je ustanovený v čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Tento princíp totiž spočíva v tom, že nie obvinený má dokazovať svoju nevinu, ale orgány činné v trestnom konaní majú dokazovať jeho vinu.
Na záver považujem za potrebné povedať, že túto zjavnú protiústavnosť som napadol aj na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členom. Zo strany pani ministerky sa mi vtedy dostala odpoveď, že, že nejde o protiústavnosť, nakoľko polícia bude musieť naďalej dokazovať, že obvinený extrémistické materiály prechováva za nelegálnym účelom. Táto argumentácia pani ministerky je však celkom v rozpore s tým, čo sa píše priamo v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona. Preto si z tejto správy dovolím odcitovať, citujem:
"Súčasne sa modifikuje aplikačná definícia extrémistického materiálu podľa ods. 8 jeho negatívnym vymedzením a ústupom od pôvodnej dikcie, ktorá od orgánov činných v trestnom konaní v rámci kvalifikácie vyžadovala dokazovanie úmyslu podnecovať k nenávisti, násiliu a ďalším nežiaducim javom."
Čiže z toho textu je celkom zrejmé, že zmena bude spočívať v tom, že najnovšie sa od orgánov činných v trestnom konaní nebude viac vyžadovať dokazovanie úmyslu prechovávať tieto materiály za nelegálnym účelom. To znamená, že obvinený, u ktorého polícia nájde tieto materiály, bude považovaný aj dopredu bez dôkazu za vinného z úmyslov, ktoré nikdy nemusel mať.
Vážená pani ministerka, človek nemusí byť právnik na to, aby mu bolo zrejmé, čo tieto citované slová z vašej vlastnej dôvodovej správy znamenajú. Ani nemusí byť právnik na to, aby vedel, že ste na výbore buďto otvorene klamali, alebo ste svoju vlastnú dôvodovú správu nečítali, alebo ste ju vôbec nepochopili.
Musím však povedať, že ak je niečo extrémistickým materiálom, ktorý ohrozuje demokraciu, tak je to predovšetkým tento váš vládny návrh zákona. Je teda otázkou, či by sa polícia nemala zaoberať práve vašou osobou. (Smiech v sále.) Každopádne, ak je podľa vás toto pošliapavanie ústavných princípov slobody slova a myslenia, ak je podľa vás toto bezprecedentné zasahovanie do súkromia občanov demokraciou, tak Pán Boh nás pred touto falošnou demokraciou ochraňuj, Pán Boh nás ochraňuj pred touto totalitou.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega, dobre si to povedal, len si zabudol ešte zdôrazniť niektoré, niektoré možno časti vystúpenia predtým predkladateľky ministerky spravodlivosti, ktorá hovorila vo svojom úvodnom vystúpení o tom, že podľa nej sudcovia nedokážu získať zručnosti.
Ja sa pýtam, že aké zručnosti. Zručnosti odsúdiť človeka na počkanie, zručnosti odsúdiť človeka presne vtedy, keď si to nejaký politik rozkáže? To znamená, tu v pléne bude mať ministerka spravodlivosti tú drzosť, že bude kritizovať sudcov za to, že svoj mandát sudcu, svoju funkciu sudcu nevykonávajú slobodne, v súlade so svojím presvedčením a svedomím, ale že to budú musieť robiť na nejaký politický rozkaz.
Ja sa potom pýtam, aký bude rozdiel medzi uplatňovaním praxe tohto nového superdemokratického zákona a medzi inkvizičnými súdmi známymi z minulosti. Sme, samozrejme, dnes celý čas v tomto volebnom období svedkami toho, že charakter, charakter rozhoduje, charakter rozhoduje asi aj v tomto prípade na tomto poste. A ja si len dovolím, pán kolega, medzi tvoje príklady, ktoré si uviedol doplniť jeden. Ak by dnes žil Ľudovít Štúr, ak by dnes znova vydal Slovanstvo a svet budúcnosti, tak by bol na 100 % označený za extrémizmu, za extrémistu a za proruského agenta.
Toto je, žiaľ, stav dnešnej spoločnosti, ale ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. (Potlesk.)

Pán poslanec Ivan.

Nemám svetlo. Mám, ďakujem. Ja som teda, pán kolega poslanec, počúval vás pozorne, rozprávali ste o histórii, o Ľudovítovi Štúrovi, ale..., a samá kritika. Bola to len kritika toho, čo v tomto návrhu zákona je, a, ale žiadne návrhy. Takže dnes sme nie v prvom čítaní, teraz sme v druhom čítaní, o to nejde, len o to, si tu robiť PR a kritizovať a kritizovať, ale mali ste príležitosť teraz predložiť pozmeňujúce návrhy k tomuto zákonu a niečo zmeniť. Vaši voliči to podľa mňa od vás očakávajú, volili vás a predpokladám, že neočakávali od vás, že budete tu len kritizovať. Ste poslanec Národnej rady, mohli ste tam predniesť niekoľko pozmeňovákov a pokúsiť niečo presadiť alebo minimálne svojim voličom ukázať, že máte reálny záujem niečo v tom riešiť. Tak naozaj nechápem, prečo ste nič nepredložili, tak skúste mi na to, prosím, odpovedať.
Ďakujem.

Pán poslanec, jediné, jediný pozmeňujúci návrh, ktorý by som mohol reálne dať, keď hovoríte o tom, že som mal dať nejaké pozmeňujúce návrhy, je naozaj ten, aby celá tá novela bola stiahnutá, aby všetky tie, tie antidemokratické veci, ktoré ste tam dali ešte v minulom volebnom období, resp. v minulosti, aby boli všetky stiahnuté, lebo tam je nie jedna vec, ktorú treba zmeniť, ale celý systém, ktorý ste tam dali a ktorý potláča slobodu slova, celý tento systém treba zmeniť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vzhľadom na to, že toto je obvyklá doba, kedy sa oznamujú oznamy, chcem pripomenúť cteným kolegom zo skupiny priateľstva s Ruskou federáciou, že stretnutie skupiny sa uskutoční dnes o 13.00 hod. v miestnosti č. 30 za účasti jeho excelencie pána veľvyslanca Fedotova.
Ďakujem pekne.

Pán podpredseda Národnej rady, ja vás chcem poprosiť, aby ste v priebehu tejto ďalšej diskusie k tomuto bodu vyzvali predkladateľku, aby naozaj zaujímala miesto, ktoré pre ňu podľa rokovacieho poriadku je určené, a aby sme to teda dodržiavali.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani ministerka, keď som postrehol, že si vláda dala za svoj cieľ boj proti extrémizmu, potešil som sa, lebo som dúfal, že táto vláda konečne začne bojovať proti extrémnemu kradnutiu v tomto štáte alebo proti extrémnemu porušovaniu elementárnej spravodlivosti, ktorý pociťujú občania tejto republiky. Ale nie! Vláda urobila dva kroky, ktorými chce bojovať údajne proti extrémizmu.
Prvý geniálny krok, ktorý táto vláda urobila, bolo zriadenie komisie na boj proti fašizmu. No tie komisie nám už toho teda v histórii veľa vyriešili, ale za úplný vrchol považujem, že na čelo tejto komisie bol ustanovený pán poslanec Blaha, ktorý je podľa mňa absolútne viditeľným príkladom politického extrémistu. Človek, ktorý sa ukazuje a fotí s tričkom masového komunistického vraha Che Guevaru, ide bojovať proti extrémizmu v tomto štáte?! Človek, ktorý obhajuje takýmto spôsobom a sympatizuje s touto zločineckou ideológiou, má byť nejakým, kritérium toho, ktorým sa my budeme riadiť v toto štáte?! Čo je to za hlúposť?! Načo sa tu chceme hrať?! Pán kolega Blaha a mnohí ďalší, ktorí sa hrdo hlásia k Francúzskej revolúcii, ktorá bola známa svojím terorom, genocídou francúzskych kresťanov, kde boli popravovaní ľudia iba preto, že nechceli odvolať svoju vieru. To je v poriadku v tomto štáte?! A takíto ľudia, ktorí sa k tomu hlásia, nám teraz idú hovoriť, ako budú bojovať proti extrémizmu?! Čo je to za frašku?!
Druhý príklad. Alebo, povedal by som, ešte ďalší príklad v tomto. Ľudia, ktorí nám hovoria, ako je islam súčasťou našich civilizačných koreňov a európskej kultúry, to nie sú extrémisti v čase, keď vyvražďujú kresťanov na celom Blízkom východe?! To nie je extrémizmus?! Pre niektorých ľudí to nie je extrémizmus. A viete prečo? Pretože v skutočnosti ten zákon, o ktorom rokujeme, nie je zákon o boji proti extrémizmu, to je zákon totalitný, ktorým pani ministerka zavádza možnosť, aby štát určoval, ktorý názor je správny a ktorý je nesprávny. A toto absolútne zásadne principiálne odmietame. Akonáhle štát začne určovať, čo je správne a nesprávne, tak sme skončili, dámy a páni. Skončili sme!
To už nie je demokracia, to už je kultúra, aká je dnes v Nemecku, kde máte jeden názor na verejnosti a druhý názor doma medzi, medzi príbuznými alebo medzi kamarátmi na pive. Lebo jeden názor je ten oficiálny, to je to, čo sa smie povedať, a druhý názor je ten, ktorý si naozaj myslím. Ale my sme toto zažili za komunizmu! Kam to viedlo? Viete, kam to viedlo? Ja vám to poviem. V tom, že dodnes je tá spoločnosť naša pokrytecká. Zvykli sme si na to, že jáj, no tak ako zahráme sa na to, čo je správne, a v skutočnosti si myslíme niečo iné. Ako potom chceme riešiť problémy, keď sa ešte aj v takýchto otázkach budeme hrať? Sloboda prejavu buď je, alebo nie je. Ak je sloboda prejavu, je sloboda prejavu aj pre nesprávne názory a ja to musím byť schopný zniesť, aj keď s vami nesúhlasím, lebo to je sloboda prejavu. Akonáhle začneme určovať, ktoré názory sú správne a nesprávne, tak to je totalita. To je Orwell, to je rok 1984.
A to, čo považujem za absolútny vrchol, pani ministerka, čo je v tomto zákone, my ideme niekoho stíhať za to - a bude o tom kto rozhodovať, policajt alebo, alebo nejaký štátny orgán -, že či niekto prechováva nenávisť alebo sympatie k niečomu, alebo neprechováva? To si budeme objednávať psychologické posudky? Budeme človeka natáčať na EKG a na neviem čom ďalšom a na, na, na proste budeme mu snímať počítačovým tomografom, ktoré centrá v mozgu sa mu rozsvietia a prekrvia, keď sa pozerám na to alebo na hento? Čo je to za zákon, ktorý, ktorý definuje takéto subjektívne a psychologické pojmy a na základe toho chce niekoho stíhať? Čo je to za hlúposť, kam sme sa to dostali? Buď sme schopní ustáť to, že sme schopní hovoriť a počúvať aj názory, s ktorými nesúhlasíme, a potom je nejaký dialóg, alebo toho nie sme schopní. Potom ale nie sme slobodná západná civilizovaná spoločnosť, potom sa podobáme čoraz viacej na také krajiny, ktoré, ja mám pocit, že akoby táto vláda sa tvári, že to neni úplne v poriadku, ja neviem, že v Číne sú potláčané ľudské práva alebo že v Rusku si niekto môže povedať taký názor a iný už nie. My to formálne kritizujeme, ale v skutočnosti sa tam rútime. Budú iba názory, ktoré sú oficiálne povolené a ktoré sú oficiálne nepovolené. Kam sa chceme takýmto spôsobom dostať? To, že to robí celá Európska únia a že túto prax a podnikovú kultúru zavádza a núti aj do krajín, ktoré majú skúsenosti s komunizmom, to, že oni robia hlúposti, ešte neznamená, že tam musíme skákať aj my. Keď niekto skočí do studne, lebo je sprostý, tak tam za ním neskočím, pretože viem, že to neni dobre. Ale my to robíme neustále. Z Bruselu príde akákoľvek kravina, akákoľvek blbosť ako tú, keď som minulý týždeň rozprával o pokutách pre chudákov majiteľov reštaurácii, ktorí nebodaj obslúžia sankcionovanú osobu a dostanú 50-tisíc euro pokutu. Zjavná hlúposť, napriek tomu odkývané. Á, chcú to od nás z Bruselu, čo budeme robiť? Kde je tu sloboda? Kde je tu sloboda posudzovať nejaké konanie a slobodne vyjadrovať svoje názory a byť sebavedomý a rozhodovať sa podľa toho, čo si myslím. To je podľa mňa úplná katastrofa, to, čo predkladáte, pani ministerka.
Chcel by som tu povedať ešte niekoľko vecí. Áno ja sa hrdo hlásim k tomu, že som extrémista. Hrdo sa k tomu hlásim. Ja som extrémista v obrane slobody prejavu. Pretože sloboda prejavu buď je, alebo nie je. Ja sa k tomu hrdo hlásim, že som extrémista.
Hrdo sa hlásim k tomu, že som extrémista, pretože si myslím, že napríklad homosexualita je hriech. Moje katolícke presvedčenie, kresťanské presvedčenie mi to hovorí a hrdo sa k tomu hlásim bez ohľadu na to, čo si kto o tom myslí. Budete ma stíhať za to, že sympatizujem s extrémizmom? Ja sa hrdo hlásim k tomu, že aktivity LGBTI aktivistov považujem za škodlivé pre túto spoločnosť a škodlivé pre Európu. Budete ma stíhať za to, že sympatizujem s extrémizmom?
Ja sa hrdo hlásim k tomu, že našu západnú civilizáciu považujem za ix-krát lepšiu ako všetky ostatné civilizácie a tá západná civilizácia je postavená na nejakých kresťanských základoch. Ja si myslím, že civilizácie si nie sú rovnocenné. Ja si myslím, že tá naša civilizácia je oveľa lepšia, pretože v kombinácii troch vecí - a to je sloboda, životná úroveň a bezpečnosť - poskytuje našim ľuďom najlepší priestor pre život, ktorý doteraz v histórii ľudstva nejaká civilizácia poskytovala.
Hrdo sa hlásim k tomu, že som extrémista, pretože budem vždy verejne hovoriť prostý fakt a pravdu, áno, medzi našimi rómskymi spoluobčanmi je oveľa vyššie percento kriminality ako medzi Slovákmi, Maďarmi, ďalšími etnikami a národnosťami, ktoré na území Slovenskej republiky žijú. Som v tom extrémista, lebo poviem pravdu? Budete ma za to stíhať, pani ministerka? Pretože celý tento zákon a celá táto legislatíva, ktorú tu pretláčate už dlhé roky, smeruje len k tomu, aby v Európskej únii a v krajinách, ktoré sú v európskom priestore, nebolo možné slobodne hovoriť svoje názory a upozorňovať na problémy, ktoré tu už dávno sú, a všetci o nich vieme, iba sa o nich nehovorí, lebo sa to nepatrí.
Máme iba dve možnosti. Buď si budeme na rovinu hovoriť aspoň v parlamente a v médiách a verejne debatovať o problémoch, ktoré sú, a možno budeme predkladať aj zlé riešenia, ale budeme o tom diskutovať, možno budeme hovoriť aj zlé názory, ale budeme sa navzájom počúvať alebo dopadneme ako celá Európska únia a celý ten bruselský marazmus, kde proste už používajú iba newspeak a, a proste politické korektné rečičky, a z toho je ľuďom v tomto štáte aj v európskom..., aj v Európskej únii zle, sú z toho zhnusení, pretože im to vadí, pretože majú pocit, že každý na nich kašle a nikto sa nezaoberá ich reálnymi problémami.
Ja vás vyzývam, pani ministerka, aby ste v tej Hlave 2 stiahli túto časť zákona, pretože to, čo robíte, je najhorší krok k potláčaniu slobody slova od roku 1989! Nikdy nebola sloboda slova tak potláčaná, ako tým, čo sa vy teraz snažíte urobiť. Aby ste niekoho stíhali za sympatie?! Za sympatie? Ako to budete merať? Čo je to za, čo je to za hlúposť, takýmto spôsobom vytvárať gumový paragraf, ktorým budete mlátiť ľudí po hlave, iba keď povedia, že s niečím nesúhlasia, alebo si myslia niečo iné, ako sa práve patrí.
Nikdy s takýmto zákonom nebudem súhlasiť, a pokiaľ kedykoľvek sa dostaneme do vlády, toto bude prvá vec, ktorú budem žiadať, ak pretlačíte tento zákon, aby to bolo zrušené. (Potlesk.)