12. schôdza

Ďakujem kolegyni Simone Petrík za veľmi dobré zdôvodnenie. A to je také typicky slovenské, že máme niečo v zákone, ale potom povieme, no, však nemusí sa to uplatňovať, keď donesie potvrdenie, že bol na školení, avšak nebude sa to uplatňovať, keď... Tak máme zákon alebo nemáme a chceme to takto alebo nechceme to takto? Čiže toto je typická, typická filozofia vládnej koalície, zákon, ale však hneď nájdeme nejakú cestičku, ako by sa to dalo obchádzať, keď sme niečo spackali.
A potom druhá vec, čo chcem povedať, je, že to ide úplne v opačnom smere ako všetky ostatné trendy v Európe, kde sa snažia jasle liberalizovať a starostlivosť o deti v predškolskom veku liberalizovať a debyrokratizovať. A poviem príklad z Francúzska, tam napríklad robia flexibilné škôlky, kde môžu odložiť dieťa že na hodinu, na dve, na tri, cena za hodinu sa pohybuje od 40 centov do 3 eur za hodinu. A to je presne tie prípady, ktoré my potrebujeme riešiť a ktoré reálne pomôžu mamičkám, ktoré by si napríklad potrebovali niečo vybaviť, ktoré by potrebovali, áno, možno si aj oddýchnuť, aby mali na nejakú kratšiu flexibilnú dobu kde dať na chvíľu deti do bezpečného prostredia za prijateľnú cenu. My tým, že zavádzame, že človek, ktorý sa bude starať o tie deti, musí mať školenie, ktoré si musí zaplatiť, tak v podstate ničíme akékoľvek formy flexibilnej starostlivosti o malé deti a to je veľká škoda. Zase zákon, ktorý mohli, mohli sme využiť príležitosť a mohli sme pomôcť rodičom, ale my sme, naopak, im budeme klásť polená pod nohy.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Jurinová.

Ďakujem pekne. Takisto ďakujem kolegyni Petrík za tak komplexné spracovanie tejto témy, a teda tých nepríjemností, ktoré v súvislosti s prijatím novely zákona o sociálnych službách, kde máme vsunutú aj starostlivosť o deti do 3 rokov, nás čaká.
To je také úplne prirodzené, už sa mi zdá prirodzené, slovenské, že keď máme zarámcovať nejakú oblasť, alebo ktorú potrebujeme zregulovať, tak ju zregulujeme tak, aby to nemohol, aby to doterajší poskytovatelia nemohli poskytovať. Je to taký smutný pohľad na všetko, čo sa doteraz na Slovensku robilo. Naozaj by si mala vláda uvedomiť, že, že to, čo robia terajší poskytovatelia pre službu, pre Slovensko, je ich služba vlastne do budúcnosti. Starajú sa o naše deti, ktoré budú našou budúcnosťou. Tým, že im nakladieme kopu nových povinností, kopu nových podmienok, zároveň zneprístupníme tú službu mnohým rodičom, lebo tá služba bude oveľa drahšia, nevraviac o tom, že opäť je tu, stále, ale stále tu je otázka, že kto a ako bude kontrolovať to, čo dali do zákona.
Je to proste choro vymyslené a ja by som bola najradšej, aj keď paniu poslankyňa videla, že už teraz sa to nedá alebo neni za to, aby sa to úplne zrušilo, podľa mňa najjednoduchšie a najlepšia cesta by bola úplne stornovať to, čo tu bolo prijaté v Národnej rade, a vytvoriť nový zákon o poskytovaní starostlivosti detí do troch rokov.

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem kolegyni Simone Petrík za to, že nám tu predstavila aj svedectvá rodičov, ktorých sa to priamo dotýka. Aj nám, aj nám píšu a písali nám veľa matiek, veľa rodičov, že ako im to komplikuje život, takže nielen poskytovateľom, ale hlavne rodičom. No táto vládna koalícia koná, naozaj iba keď niečo spacká evidentne, a to je všetko veľmi skratovité a veľmi rýchle, a teda diletantské. Pletiete si sociálnu politiku s rodinnou politikou. Podpora alebo zosúladenie rodiny a práce, zosúladenie rodičovských a pracovných povinností patrí do rodinnej politiky, a nie, preboha, do zákona o sociálnych služieb. To je diletantstvo.

Reakcia na faktické poznámky, pani poslankyňa Petrík.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať všetkým dámam za podporu a bodaj by takúto podporu sme dostali aj od koaličných partnerov.
Možno ešte na kolegyňu Jurinovú, samozrejme, ja by som tiež bola najradšej, keby sme tento zákon úplne urobili nanovo, ale keďže sme naozaj postavení zoči voči realite, tak preto som reagovala, že aspoň tá náprava by bola dobrá, keď ho už tu máme druhýkrát na stole.
No a teda by som chcela reagovať na kolegu poslanca Antala, veď ja s vami súhlasím v tomto, len ja hovorím, že existuje veľká skupina rodičov, ktorí sa nijakým spôsobom nepripravujú na trh práce. Ani sa nevzdelávajú, ani nechodia na žiaden kurz, ani... - a teraz si budú musieť buď zbytočne takéto kurzy hľadať, aby mohli takýto papier doložiť, alebo vlastne aj nie, lebo vlastne sa to kontrolovať nebude, čiže tá pointa je v tom, že štát nemá v žiadnom prípade právo regulovať súkromníkom to, aby k nim mohol prísť, alebo nie súkromníkom, skôr tým osobám, ktoré si to zaplatia, či už z toho titulu, že majú naozaj veľa peňazí a že si povie, že nepotrebujem ani rodičovský príspevok, nepotrebujem nič od štátu, chcem si proste zaplatiť jasle. A ja si nebudem môcť to dieťa na základe tohto zákona tam dať? Alebo sú tam potom rodičia, ktorí naozaj na základe zlého zdravotného stavu ako pani, o ktorej som čítala, tak nijakým spôsobom nemôže doložiť, že sa pripravuje na trh práce, pretože sa regeneruje po rakovine. Tak skrátka ona si tiež nebude môcť to dieťa tam dať, aby sa odbremenila, aby mohla nejakým spôsobom mať čas, aby sa dala dokopy a mohla potom neskôr na ten trh práce nastúpiť? O toto ide.
Ďakujem.

Ďalším vystupujúcim v rozprave je pán poslanec Antal.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vniesol trošku aj taký pohľad toho, čo dnes takéto jasle zriaďuje a ktorý, si myslím, že celkom priateľsky alebo teda vo vzťahu k deťom ako mesto, ako zriaďovateľ si myslím, že na všetkých stupňoch vzdelávania výchovy máme celkom slušné, možno až nadštandardné podmienky vytvorené. Sme mesto, ktoré má zriadené jasle nepretržite pre prevádzku 20 detí, a ak dovolíte, budem sa venovať tým výhradám, pani kolegyňa, čo ste nám poslali ako poslancom z toho listu, bod po bode, ale zároveň sa to prelína vlastne s tými výhradami, ktoré pán prezident dal k tomuto zákonu.
Ja som aj v druhom, alebo v prvom čítaní povedal, že vítam, že prišiel do života takýto zákon, či to už malo ísť cez sociálne služby, ja to vnímam z nášho pohľadu, ja sa dívam na to nie tak bratislavsky, ako by som to povedal možno, ale dívam sa na to ako zriaďovateľ a vytvárateľ štátnej, mestskej, mestských jasieľ, pre nás je to sociálna služba, lebo je to jednoducho dotovaná služba, neni to čisto na komerčnom princípe a v určitom ponímaní mestá a obce takto aj k tomuto budú pristupovať a nie na tej komerčnej báze. Ja som aj vtedy rozprával o číslach, koľko nás tieto jasle stoja, koľko vyberáme a koľko dofinancovávame vlastne z rozpočtu mesta, ale vždy je to len o prístupe toho zriaďovateľa, alebo teda toho mesta, obce, či chce takúto službu podporovať, alebo ju nechce. Čiže ja výhrady voči tomu, že to je v zákone o sociálnych službách, nemám, hoci sú aj súkromní zriaďovatelia, ale myslím, že to sa nebije. Nastavujú sa podmienky, za ktorých je možné prevádzkovať jasle. Ale poďme bod po bode.
V jasliach sa nebude musieť vzdelávať, pretože ministerstvo práce nepokladá za dôležité vzdelávať deti do troch rokov. Na zákone sa nepodieľalo ministerstvo školstva. Chcem sa vrátiť trošku dozadu, kedy jasle fungovali v každej, v každom meste, niekde aj v obciach, kde boli nastavené pravidlá jasne, striktne, a ja poviem a nehanbím sa za to, že ideme v tých pravidlách aj naďalej, lebo jednoduché, jednoducho iné pravidlá neboli. Vtedy to patrilo pod gesciu ministerstva zdravotníctva. Jasle nemali s výchovno-vzdelávacou, nemali so školstvom žiadne prepojenie ani finančné, ani metodické a výchovnovzdelávaciu stránku mali podchytenú a vyjadroval sa, vyjadroval sa k jednotlivým postupom pridelený psychológ. Ako metodický orgán boli tzv. inštrukčné jasle, ktoré poskytovali komplexné metodické usmernenie. Samotný cieľ a najmä účel zariadenia detských jasieľ - a to si treba uvedomiť, lebo aby sme to neprepájali, jasle a škôlka, že pomaly sa nám to prekrýva - hovorí o opatere, starostlivosti a výchove detí, v nadobudnutí základných zručností samoobslužných úkonov, ktoré sa, samozrejme, spájajú aj s akýmisi počiatkami vzdelávania, ktoré však naozaj s ohľadom na vek týchto detí v detských jasliach nie je priorita. Sieť predškolských zariadení, ktoré sa vytvorili za súčasného, vtedajšieho, súčasného stavu, nepoňala tento druh zariadenia do svojej siete, predpokladám, že práve z tohto dôvodu.
Chaos pri prestupe do škôlky, deťom, ktorým zle vychádzajú roky, nebude zabezpečený plynulý prechod do škôlky. Tento návrh hovorí o tom, že dieťa, ktoré dovŕši v kalendárnom roku tri roky, do konca tohto kalendárneho roka môže zostať v jasliach. V našich, ja poviem, ako to je v našich detských jasliach, to riešime tak, že ak je pretlak detí a očakávame ten pretlak detí, tak umožňujeme nástup oprávneného mladšieho dieťaťa a rodič dvojročného dieťaťa v dostatočnom predstihu komunikuje s vybranou školou dvojročného dieťaťa. Lebo to, čo vy vravíte, že po troch rokoch musí odísť, no ak by ostal tam, tak sa bude stretať šesťmesačné dieťatko, ktoré má právo na tie jasle, so štvor-, s pomaly 4-ročným, 4-ročným dieťaťom, ktoré patrí už jednoducho do škôlky, a to nie je dobré. Čiže už sa komunikuje o prestupe toho 2-ročného, ktorý môže ísť do materskej školy. Ak pretlak nie je, dieťa si ponecháme do konca školského roka, normálne. Ak rodič nepracuje alebo nevzdeláva sa, nebude prijaté do jaslí ani detskej skupiny, ak je rodič dieťaťa na materskej. V súčasnej dobe sú detské jasle pre ekonomicky aktívnych rodičov. Je to tak, najmä z povahy a filozofie prevádzkovateľa, teda podpora rodičom, ktorí sa chcú vrátiť na trh práce. Samozrejme, ak by sa filozofia zmenila a bol by dostatočný úzus všetkých kompetentných vrátane dostatku zdrojov na financovanie zariadenia z mestského rozpočtu a štátu, mohli by sme uvažovať o detských jasliach ako sociálnej službe pre všetkých obyvateľov mesta bez, bez rozdielu. Ak by sa štát rozhodol a upravil formu financovania detských jaslí, a štát dneska nefinancuje tie detské jasle, je to originálna kompetencia, to znamená, že si ju platíme, rodičia a mesto, a spolupodieľal by sa na financovaní potom okruh oprávnených osôb, môže zákon definovať pre všetkých, teda aj pre nezamestnaných.
Tento zákon však v tejto oblasti nemení nič. Ani za súčasného stavu detí zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nedostanú do jasiel, lebo sú finančne náročné, a naše sú finančne náročné, kde sa platí 100 euro, nehovoriac už o tom, že sa platí 300 a viac euro. Za históriu našich detských jaslí sa nám neobjavila prihláška dieťaťa od sociálne znevýhodneného rodiča. Neprenášal by som zodpovednosť rodiča opatrovať a vychovávať svoje deti v tom najútlejšom veku na pleciach štátnych alebo samosprávnych, alebo aj súkromných zariadení a nezneužíval by som nedostupnosť tejto služby z dôvodu chudoby, ako sa tu niekde aj hovorí. V detských jasliach ide v prvom rade o opateru a výchovu a starostlivosť jemne pretkanou výukou, vzdelávaním, základných sebaobslužných úkonov, papať a pod. Nechcem ďalej spomínať.
Deti z chudobnejších rodín na jasle kvôli zvýšeným cenám vôbec nedosiahnu, dnes sú jasle väčšinou súkromné. Po vybudovaní štátnych by mali mať možnosť prístup všetky deti. Tento zákon nerozdeľuje na jasle súkromné a štátne, nerieši financovanie jasiel ako sociálnej služby. Tak ako som spomínal, ako je financované. Kde v súčasnej dobe fungujú jasle tak, že sú deti aj z chudobnejších, v týchto jasliach z chudobnejších rodín? A majú byť vôbec jasle takýmto zariadením, teda zariadením, ktoré bude slúžiť na odkladanie detí za pár euro? Ja si myslím, že v žiadnom prípade.
Tu nejde o vzdelávací proces, na rozdiel od materskej školy, ktorá už zo svojho názvu jasne hovorí, že ide v prvom rade o vzdelávacie zariadenie. Ak by boli štátne jasle, je to vec zhody navrhovateľa zákona a odbornej obce. Keďže si, keďže si obecné alebo súkromné jasle zriaďuje obec alebo fyzické, právnické osoby v rámci svojich rozpočtových možností, si upravujú podmienky aj platby za pobyt, zriaďovateľ a je teda aj na zriaďovateľovi, aby si stanovil výšku platby. Všetky platby v sociálnych zariadeniach sa odvíjajú od ekonomicky oprávnených nákladov. Takto sme stanovili platbu aj my v našich detských jasliach. Bohužiaľ, rozdiel medzi, v mzdách a cenách za prenájom sa premietajú aj do ekonomicky oprávnených nákladov, a preto sú aj tie rozdiely regionálne, čo sa týka jasiel.
Hrozba astronomických pokút. No tam, kde sa ukladá nejaká povinnosť, nejaká pokuta musí byť. Myslím, že aj pozmeňovacími návrhmi boli oddialené tie povinnosti, aby sa tie, tí prevádzkovatelia jasiel dostali na úroveň, ktorú požaduje tento zákon.
Finančné náročné zmeny, nadbytočné a finančné náročné nariadenia v oblasti hygieny, personálu či kapacity. V našich jasliach, ktoré považujem za štandardné, a dovolím si tvrdiť, že aj ukážkové, dnes spĺňame úplne všetko, lebo to považujeme za úplne normálne a štandardné bez toho, aby nám to zákon prikazoval. Áno, aj tento štandard stojí peniaze a všetko takéto bude stáť peniaze. U kadejakých pokútnych to problém môže byť. Ja nehovorím, že všetky súkromné sú takéto, a nechcem ich hádzať do jedného vreca, lebo musia splniť podmienky, ktoré stanovuje zákon. To je vec pohľadu a snahy dostať sa na určitú úroveň, kvalitu napĺňať štandardmi. Avšak vieme, že existujú jasle v rodinnom dome, kde majú deti svoje osobné veci v takých úložných priestoroch, kde by, ktoré by som ja ani ako pivnicu nevyužíval. Keď sa deti vracajú z dvora, ostrekujú ich hadicou, ktorú by som nepoužil ani na zalievanie svojej záhrady, a spávajú na matracoch, ktoré sú cez deň nahádzané na jednej kope bez možnosti vetrania. Videl som aj také video. Aj toto chce odstrániť tento zákon. Ak to nevadí rodičom týchto detí, lebo sú radi, že majú poriešenú opateru u detí, keď sú v práci, tak nám to vadiť musí. A malo by to vadiť aj iniciátorom tejto výzvy, ktorú adresovali aj nám, poslancom.
Zbytočné poplatky pre VÚC za registráciu 66 euro, to hádam nie, že toto má predražovať vlastne celú túto službu. To hádam nemyslíte vážne, že 66-eurový jednorazový poplatok predraží poplatky za jasle.
Čo sa týka, kurz s otáznymi nákladmi, to znamená opatrovateľ nemá formálne vzdelanie v odbore a bude si ho musieť doplniť na 220-hodinovom kurze, 220-hodinovom kurze. Dovzdelanie z môjho pohľadu úplne legitímne. Ako pre takmer každé iné povolanie. Snáď sa nebudeme tváriť, že profesionálne opatrovať môže naše deti hocikto. Tam sú deti od šiestich mesiacov a voľakedy to mohli robiť len zdravotné sestry. Aj v našich jasliach máme väčšinou zdravotné sestry, a tieto sa starajú o tieto detičky. Skôr benevolentnosť zákona v tomto smere bola z môjho pohľadu trestuhodná. Nebavíme sa predsa o stovkách či tisícoch eur za tento kurz a v súčasnej dobe opatrovateľský kurz pre dospelých stojí od 140 do 200 euro a ani opatrovateľkám v opatrovacej službe, ktoré máme pre starých ľudí, nikto nepreplácal dodatočné náklady na povinný, znovu 220-hodinový kurz. Od roku 2009 je to povinnosť mať takéto odborné vzdelanie. Napokon žiadna zdravotná sestra si ho nebude musieť dopĺňať, v zmysle návrhu je toto vzdelanie akceptovateľné. Už len opatrenie dieťaťa z pohľadu zdravotných ťažkostí, bezpečnostných, schopnosti naučiť dieťa rozvíjať samoobslužné úkony, komunikácia s rodičmi, s lekárom, so psychológom by mala mať určitú úroveň, zmysel a cieľ. Bez určitého stupňa vedomostí to nie je možné zabezpečiť k spokojnosti a bezpečnosti dieťaťa a rodičov.
Dovolil som si dať taký môj pohľad na to, že tento zákon je jednoducho potrebný. Ja viem, že sa to dotkne určite financií mnohých súkromných zriaďovateľov, avšak nemôžme sa tu tváriť, že pravidlá keď neexistujú, tak je to dobre a zvlášť v takýchto prípadoch, kedy sa skutočne jedná o malé deti, kde skutočne môže dôjsť aj k ublíženiu takýmto deťom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem, končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky.
Nech sa páči, pani poslankyňa Cigániková.