14. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán minister, vraveli ste, že to indikuje lekár konkrétneho zariadenia. Viete o tom, že majú problém s tým, že ak dostaneme klienta na celoročný pobyt a má trvalý pobyt mimo, mimo vlastne miesta, kde sa nachádza zariadenie, majú problém vôbec mať obvodných lekárov. To znamená, majú neskutočné problémy v zariadeniach, hlavne kde sa starajú o seniorov, vôbec zazmluvniť obvodného lekára, keďže majú inde trvalý pobyt. A ďalšia vec je, že nám pribúda ľudí vigilikov a ďalšie ťažké stavy, čo predurčuje práve ten šiesty stupeň. Je pravdou, že máme aj ľudí v päťke, v šestke, ktorí teda možno nepotrebujú intenzívnu ošetrovateľskú starostlivosť, tam by stačila ADOS, ale sú aj ľudia, ktorých máme v bdelej kóme a tých pribúda za posledné roky a tam je potrebná 24-hodinová starostlivosť. Čiže určite nie je na mieste to riešiť len cez ADOS-y. Ďakujem.

Pokúsim sa odpovedať dva rozmery. Jeden rozmer je financovanie, tam jednoznačne pripravujeme zákon tak, že podľa stupňa odkázanosti, to znamená bez ohľadu, či potrebuje tie ošetrovateľské úkony alebo nepotrebuje. V tomto prípade bude rovnaké to financovanie podľa stupňa odkázanosti, no a pokiaľ tu príde k problémom z hľadiska zazmluvňovania, no znovu si sadneme s pánom ministrom a budeme tieto veci mať záujem riešiť. Sú to, preboha, naši spoluobčania, ktorí ďaleko viac ako bežný mladší občan potrebujú zdravotnú starostlivosť a lekára, jednoducho toto musí byť zabezpečené. Akonáhle by sme takéto informácie dostali, no tak to budem riešiť s kolegom, ktorý má vo svojom portfóliu aj oblasť lekárov a som presvedčený, že sa nám to podarí, v tomto prípade úspešne doriešiť. Ale ja sa priznám, že nejaké konkrétne informácie z konkrétnych zariadení zatiaľ ku mne ako problém, ktorý by som mal riešiť, neprišli. Ďakujem.

Vážený pán poslanec, ako všetci vieme, téma budúcnosti Európskej únie v kontexte prekonávania krízy, v ktorej sa ocitla, je dnes mimoriadne významnou a preto aj živo diskutovanou nielen v Bruseli, ale aj vo všetkých členských štátoch. Hľadajú sa odpovede na otázky, navrhujú sa riešenia problémov a východiská zo súčasného krízového stavu. Jedným z nich je aj eventualita viacrýchlostnej Európskej únie, o ktorej sa začalo opäť častejšie hovoriť pred nedávnym neformálnym samitom vedúcich predstaviteľov členských krajín a inštitúcií Európskej únie v Ríme. Ako už bolo neraz zdôraznené, nejde tu pritom o nič nové ani protirečiace aktuálnej európskej legislatíve. Je to nástroj roky otvorený pre všetkých, ktorí majú záujem v danej chvíli a k danej téme využiť, čo sa aj reálne deje, ako príklad môžem uviesť Schengen alebo eurozónu.
Osobitnú pozornosť treba ale i dnes upriamiť na to, že tento koncept musí byť inkluzívny a otvorený a nie obmedzujúci či separujúci, pretože v takom prípade by mohol viesť k rozporom medzi členskými štátmi Únie alebo medzi jej regiónmi, čo je presný opak toho, čo teraz potrebujeme. Ako taký pre nás preto koncept viacrýchlostnej Európskej únie nepredstavuje ani problém ani hrozbu. Rizikové by ale v dnešnej situácii mohlo byť jeho prezentovanie ako univerzálneho nástroja na vyvedenie Európskej únie zo súčasných ťažkostí. Posilnená spolupráca, čiže prehĺbená integrácia, nech už by bola implementovaná akýmkoľvek počtom členských krajín, nie je totiž univerzálnym východiskom zo súčasnej situácie. Naopak, za istých okolností, by mohla spôsobiť vznik nových nebezpečných deliacich čiar vo vnútri Európskej únie, čo určite nechceme. Opakujem preto, že posilnená spolupráca musí zostať otvorená a nesmie sa využívať ako akýsi politický nástroj stúpencov federalizácie Európskej únie.
V tomto kontexte v súvislosti s aktuálnymi diskusiami o viacrýchlostnej Európskej únii, je známa aj pozícia vlády Slovenskej republiky k tejto otázke, ktorá je postavená na tom, že Slovensko aktuálne je v jadre európskej integrácie a v ňom by malo aj zotrvať. Opúšťať tento elitný klub, v ktorom sa vďaka veľkému úsiliu z minulých rokov a zodpovednej politike súčasnosti momentálne nachádzame, by bol nezmyselný krok späť, pre ktorý nevidíme dôvodov. Vnímame ale aj rozdielne názory niektorých slovenských politických predstaviteľov či strán k tejto otázke. Považujeme ich za legitímny príspevok do rozbiehajúceho sa vnútropolitického dialógu na danú tému, ktorý je mimoriadne potrebný. Postupné kreovanie národných argumentačných základní pozícií a formulovanie národných záujmov zapadá do už prebiehajúcej celoeurópskej diskusie o budúcej podobe Európskej únie 27 krajín. Na to musíme byť pripravení, pretože dynamický vývoj tu na nikoho čakať nebude. Verím tiež, že tento náš vnútropolitický dialóg bude kultivovane a konštruktívne pokračovať, a to so zapojením sa nielen politických subjektov, ale aj ďalšej odbornej verejnosti, respektíve čo najširšej občianskej spoločnosti vrátane akademickej sféry.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne za otázku, pán poslanec. Ministerstvo životného prostredia je dobre informované o situácii na území bývalého závodu Solivar, kde došlo v minulých rokoch k poklesu a prepadnutiu časti územia vplyvom ťažby Soľanky.
V tejto lokalite sa soľ ťažila v rokoch 1925 až 2009, v roku 2009 ťažbu na výrobu soli ukončili napriek tomu, že neboli doťažené všetky vyťažiteľné zásoby soli v dobývacom priestore Prešov 1 Solivary. Soľ sa ťažila lúhovaním soli vrtmi z povrchu, pričom v podzemí vznikali rozsiahle kaverny. Kaverny sú do výšky približne 80 - 90 % vyplnené kalmi, ktoré vznikajú počas procesu lúhovania solí z nerozpustných hornín, napríklad íl alebo piesok a horninami opadanými zo stropu kaverny. Zvyšok kaverny je vyplnený spravidla nenasýtenou soľankou, čo vedie k ďalšiemu samovoľnému lúhovaniu stropu kaverny. Po ukončení ťažby klesol tlak v tých kavernách a ich steny sa začali deformovať a stláčať sa, stláčali sa dovnútra. Deštrukciou kaverny dochádza k následnými deformáciám zemského povrchu smerom k blízkemu sídlisku.
Od roku 2010 sa v dobývacom priestore prejavujú negatívne vplyvy na životné prostredie aj v dôsledku korózie hláv desiatok vrtov, v ktorých neustále vyteká soľanka a zasoľuje okolité prostredie. Odborníci dlhodobo upozorňujú na potrebu likvidácie týchto starých banských diel. Ministerstvo životného prostredia sa s problematikou Solivaru zaoberá od júna 2016, keď primátorka mesta Prešov požiadala o pomoc pri riešení tohto problému. Vzhľadom na nepriaznivú situáciu lokality požiadal VZOP ešte v septembri 2016 Štátny geologický ústav Dionýza Štúra o zaradenie predmetnej lokality do pravidelných režimových pozorovaní, ktoré sa vykonávajú v rámci čiastkového monitorovacieho systému pod názvom Geologické faktory a podsystémy, vplyvy ťažby na životné prostredie. Prostredníctvom plánu hlavných úloh Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra na rok 2017 sme tejto organizácii zadali úlohu, v rámci ktorej sa do konca tohto roku vykoná v lokalite podrobné geologické zhodnotenie stavu lokality a rizík, ktoré by územie mohlo predstavovať pre zdravie ľudí a pre životné prostredie. Výsledky prieskumu a monitoringy ukážu, aké sú možnosti sanácie tohto územia. Nakoľko však nejde o klasickú alebo takzvanú environmentálnu záťaž, ale o staré banské dielo nachádzajúce sa v určenom dobývacom priestore, patrí sanácia tejto lokality potom, keď zistíme, čo tam je vôbec, do gescie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Ministerstvo vnútra schválilo dotáciu na projekt miestnej občianskej poriadkovej služby v rómskych komunitách, teda takzvané rómske hliadky. Na tento projekt bolo vyčlenených 10 miliónov eur. Výkon tejto práce nesie podobné znaky, ako práca v súkromnej bezpečnostnej službe. Zamestnanci SBS si však musia absolvovať odbornú prípravu, takzvaný kurz SBS. Svoju bezúhonnosť musia zdokladovať odpisom z registra trestov a musia zložiť skúšku odbornej spôsobilosti, ktorá preverí ich znalosť potrebných právnych predpisov, ako aj znalosť postupov pri ochrane osôb a majetku.
V tejto súvislosti si vám dovoľujem položiť tieto otázky:
1. Ako bude prebiehať výberové konanie medzi uchádzačmi o prácu v rómskych hliadkach? Bude mať vo výberovej komisii zastúpenie aj príslušník najbližšieho obvodného oddelenia policajného zboru?
2. Aké požiadavky musia spĺňať členovia rómskych hliadok? Čiže napríklad výška ukončeného vzdelania, fyzické predpoklady, odborná spôsobilosť.
3. Budú musieť členovia rómskych občianskych hliadok dokladovať svoju bezúhonnosť odpisom z registra trestov?
4. Akým dokladom, prípadne spôsobom budú uchádzači o prácu v rómskych hliadkach dokladovať, že sú príslušníci rómskeho etnika?
Ďakujem za pozornosť.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi využiť ustanovenie rokovacieho poriadku a v písomnej časti prihlásení podať dve interpelácie. Dve ústne interpelácie, ktoré mám ambíciu potom spracovať aj do písomnej polohy.
Prvá interpelácia bude smerovať na ministerstvo kultúry, aj tu prítomného ministra kultúry a týkať sa má médií verejnej služby.
Za ostatný čas sme mali možnosť sledovať snahu mediálneho výboru, ktorý chce a má za ambíciu otvoriť proces voľby generálneho riaditeľa alebo generálnej riaditeľky v čo najväčšej objektivizovanej polohe. A preto by ma zaujímal názor ministra kultúry, ktorý v ostatnom čase sa vyjadril tak, že sa nebude rozprávať o tejto voľbe s premiérom cez médiá.
Zároveň ale vnímam, že existujú aj iné fóra, ako sú priamo médiá. Naposledy to bola napríklad hodina otázok, kde z môjho pohľadu tak, ako som vyzval premiéra, aby umožnil čo najobjektívnejší spôsob voľby, aby dal od média verejnej služby ruky nateraz preč. Nedeje sa tak, tak preto budem adresovať otázku alebo zopár otázok na ministra kultúry, a to hlavne v duchu, čo si myslí o objektivite média verejnej služby, čo si myslí o troch základných faktoroch, ktoré médium verejnej služby dimenzujú, a to je udržateľnosť financií a financovania tohto médiá, jeho dôveryhodnosť, jeho objektivita.
Ďalšiu otázku, ktorú by som v tomto mal, ako teda vníma zasahovanie v tomto čase, v tomto veľmi senzitívnom čase do tohoto procesu od premiéra a ako to teda vlastne v strane SMER ohľadom voľby, resp. ostatného pôsobenia generálneho riaditeľa Miku je.
Tretia otázka v tomto: zabezpečí alebo bude sa ministerstvo kultúry snažiť, aby spolu s výborom pre médiá a kultúru umožnila vybrať najlepšieho z možných kandidátov, ktorí sa prihlásia alebo podľahne tlaku svojich straníckych špičiek a tento proces bude spolitizovaný omnoho viacej ako potrebuje?
Posledná otázka. Vníma ministerstvo kultúry ako zdvihnutý prst to, že premiér tejto krajiny alebo premiér Slovenska je v reálnom spore s mnohými redaktormi, s médiom verejnej služby? A nemyslím si, že napriek tomu, že mám viacero výhrad voči fungovaniu či už Slovenskej televízie alebo Slovenského rozhlasu, či si nemyslí, že tento osobný spor ovplyvní voľbu generálneho riaditeľa RTVS takým spôsobom, že príde k politickému ovládnutiu média verejnej služby.
Chcem iba konštatovať na záver tejto ústnej časti tejto interpelácie voči ministerstvu kultúry, že vychádzam z toho, že v RTVS sú problémy, sú problémy napríklad na základe toho, kde sa koalícia dostala do problémov takpovediac sama, schválila si nejaké programové vyhlásenie, kde konštatovali, že médium verejnej služby je finančne poddimenzované. Pred verejnosťou sa zaviazali nami kritizovaným faktom, že chcú zdvíhať koncesionársky poplatok a zabezpečiť tak financovanie RTVS. Na druhej strane na základe politického zápasu, kde myslím, že nie je to tajomstvo, lebo je to verejne dostupné, že jeden z koaličných partnerov tento záväzok z programového vyhlásenia vlády torpédoval a tým pádom médium verejnej služby zabezpečené financovanie z tohto pohľadu nemá. Čiže existujú mnohé deklarácie a možno aj mnohé dobré úmysly, ktoré ale v tomto prípade vedú do pekla. Osobne sa obávam ako člen výboru pre médiá a kultúru, ako jeden z tých ľudí, ktorí budú na verejných vypočutiach, že už v tejto fáze prichádza k neoprávnenému zásahu od silných a vplyvných ľudí tejto krajiny a myslím si, že televízia naozaj má patriť občanom. A toto by malo byť mementom či pre premiéra či pre ministra kultúry, alebo každého jedného z nás, ktorý sa na voľbe generálneho riaditeľa o nie tak dlhý čas zúčastníme. Toľko k prvej časti.
Druhá interpelácia, ktorá tiež bude následne spracovaná písomne, je ovplyvnená tým, že som mal tú možnosť sa zúčastniť rokovania hospodárskeho výboru s témou vysporiadania okradnutých zamestnancov SCP Mondi a s témou, že SCP alebo Slovenské celulózky a papierne podľa váhy dôkazov nepatria súčasnému privatizérovi alebo človeku, ktorý získal túto fabriku v privatizácii, ale štátu. Keďže som nebol spokojný a nie som spokojný s tým, ako minister Žiga argumentoval na výbore, využívam aj túto možnosť na to, aby som mu položil niekoľko otázok, ktoré v tomto prípade budem trvať na tom, aby sa ich, odpovede na tieto otázky nevyhol, tak ako to urobil na výbore. Otázky pre ministra hospodárstva Petra Žigu sú nasledovné a možno aj tak, ako ich tu prednesiem, osvetlia situáciu aj prítomným kolegom aj členom vlády.
V roku 1996 počas bezbrehej a z môjho pohľadu veľmi zlodejskej privatizácie Vladimíra Mečiara 29-ročný chalanisko z Detvy získal kontrolný balík v SCP Mondi. Človek, ktorý nemal s papierenským priemyslom nič spoločné. Prvýkrát v tejto fabrike bol až vtedy, keď mu toto bolo na Fonde národného majetku priklepnuté. A okradol 3 948 zamestnancov tým, že im nevyplatil zamestnanecké akcie a o tejto skutočnosti sa samotní zamestnanci, ako aj verejnosť dozvedela len v nedávnom čase. Ľudia sa združili v občianskom združení Ružomberský papier a žiadajú, aby 15 % zo 67-percentného balíka pre firmu ECO-INVEST, ktorá patrí pánovi Fiľovi, im bola vyplatená. Tento záväzok bola druhá kumulatívna podmienka pri privatizácii. Je nepremlčateľný, pretože sa jedná o majetkový záväzok a keďže táto podmienka nebola splnená, máme za to, že po prvé, privatizácia alebo privatizačná zmluva, ktorá je nemenná a nedá sa dodatkovať, zaväzuje podnikateľa Fiľa, aby tieto, tých 67 % jednoducho štátu vrátil, resp. štát si ich uplatnil. Keďže táto druhá podmienka nebola dodnes splnená, dovolili sme si spolu s kolegami zvolať aj hospodársky výbor, kde bol minister hospodárstva prítomný a na konkrétne otázky sa viacmenej vyhol. A vystaval svoju argumentáciu na tom, že ľudia, ktorí boli okradnutí, si dovoľujú od podnikateľa Fiľa žiadať svoj nárok, ktorý je nacenený v sume podľa údajov ministerstva hospodárstva v sume 107 mil. eur. To je veľmi podstatný fakt, žiadajú to od podnikateľa Fiľa. Zároveň žiadajú štát, aby im v tejto ich ambícii pomohol, a to tým, že štát bude trvať na tom, že majetok štátu, ktorý od 1. 1. 1999 z dôvodu neplatnosti privatizačnej zmluvy, keďže podmienka nebola splnená, sa vrátil štátu a títo ľudia mohli byť odškodnení.
Takže kladiem otázky pánovi ministrovi Žigovi:
1. Prečo považujete 3 948 zamestnancov, ktorým neboli odovzdané akcie, za nepriateľa štátu? Prečo sa tvárite, že 700 zamestnancov, ktorí sa združili v občianskom združení Ružomberský papier, sú tí, ktorí, alebo označuje ich za tých, ktorí stoja proti vám ako zástupcovi štátu? Nie je to náhodu tak, že by ste mali stáť na ich strane a zabezpečiť, aby ich nárok z privatizačnej zmluvy bol naplnený a aby dostali ad 1) odškodnenie a ad 2) aby ste zabezpečili, aby majetok štátu sa dostal naspäť do štátnych rúk.
2. Koho klamete, pán minister? Mňa alebo médiá, keď nekonzistentne raz uvádzate, že v tejto veci disponujete právnou analýzou a inokedy uvádzate, že nie. Hanbíte sa za túto právnu analýzu, ktorú na základe toho, čo ste prezentovali na výbore, vypracovala právna kancelária pána Kána, ktorý zastupuje, a vyzerá to tak, obe strany sporu. Na jednej strane ste si ho objednali vy ako štát a na druhej strane túto istú právnu kanceláriu používa protistrana pána Fiľa. Necítite sa v konflikte záujmov? A nie je náhodou lepšie požiadať o služby iné právne kancelárie, ktoré by vedeli zabezpečiť práva 3 948 zamestnancov a zároveň všetkých nás? Pretože máme za to, že máte dostatočné množstvo právnych argumentov na to, aby majetok štátu, ktorý pán podnikateľ Fiľo ukradol, sa do štátnych rúk dostal. A nesplnil teda pán Fiľo podmienky privatizačnej zmluvy.
3. Pán minister, trvám na zodpovedaní otázky, či máte k dispozícii právnu analýzu týkajúcu sa uplatňovania nárokov zamestnancov SCP na vydanie akcií, resp. náhrady škody od spoločnosti ECO-INVEST a zároveň uplatňovania nárokov štátu na vydanie akcií spoločnosti SCP Mondi v majetku ECO-INVEST, a to z titulu privatizačnej zmluvy. Je to otázka, ktorá viacmenej zhŕňa to, čo som hovoril úvodom.
4. Prečo nechcete poskytnúť právnu analýzu k uplatňovaniu nárokov štátu ani poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú stranou v súdnych sporoch? Podľa mňa by bolo veľmi významné, aby sme argumentáciu štátu a jej iniciatívu na to, aby sme dostali majetok štátu naspäť a aby sme zabezpečili odškodnenie zamestnancov, mohli vidieť, ako ste sa pripravili, ako vám kancelária pána Kána dáva právne argumenty a z čoho vychádzate.
5. Pán minister, prečo zhadzujete vlastný text privatizačnej zmluvy, ktorá bola vypracovaná Fondom národného majetku, čiže predchodcom MH Manažmentu, a. s. so 100-percentnou účasťou štátu, za ktorú dnes nesiete plnú zodpovednosť? Totižto pán minister využíva argumentáciu, že v privatizačnej zmluve, ktorá je nemenná, nedá sa dodatkovať, je ako keby druhá kumulatívna podmienka. Pre rýchle osvetlenie, prvá bola, že má zaplatiť nejakú kúpnu cenu, zhruba za 7-miliardový podnik má zaplatiť 1,1 mld., a to preto, lebo z majetku, ktorý dostane, má vydať 15 % zamestnancom. A tretia podmienka bola, aby preinvestoval v nejakom časovom horizonte 2,7 mld. vtedajších korún. Keďže tieto tri kumulatívne podmienky platia ako celok a druhú nikdy nesplnil a zamestnanci o nej ani nevedeli, máme za to, že privatizačná zmluva od 1. 1. 1999 je zrušená. A toto je najpodstatnejšia vec. A čudujete sa, kolegovia, že pán minister spochybňuje vlastnú zmluvu a tvári sa, že toto, tá druhá kumulatívna podmienka ako keby neexistovala.
Preto sa pýtam, prečo, pán minister, zhadzuje text vlastnej privatizačnej zmluvy? To je ako keby ktorýkoľvek z nás, ak by predával auto alebo byt a mal zmluvu a protistrana by ho nejakým spôsobom chcela okradnúť, tak v spore by zastupoval, by vyhlasoval niekto z nás, že niektoré ustanovenia tej zmluvy, napríklad vyplatenie kúpnej ceny alebo vysťahovanie sa k nejakému dátumu, by sám ten, ktorý tú zmluvu má, spochybňoval. Osobne sa domnievam, že to pán minister robí preto, že koná v súzvuku nie s poškodenými zamestnancami, nie v záujme štátu, ale koná na základe súčinnosti s pánom privatizérom Fiľom.
6. Prečo poučujete stranu v súdnom konaní, v tomto prípade protistranu, čiže privatizéra Fiľa alebo firmu ECO-INVEST, o možnosti uplatnenia námietky premlčania, keď túto možnosť nemáte ani v súdnom konaní? Ešte raz. Pán minister sa niekoľkokrát vyjadril pre médiá, že teda on sa cíti komfortne, veľmi sa tak uškŕňa a usmieva, že to nesúvisí s ním, že to sú nejaké, samozrejme, to zaklínadlo všetkých Ficových vlád, to Dzurinda, poťažmo nejaký iný predchodca, ale momentálne je ministrom hospodárstva on a preto je pre mňa záhada, prečo navádza protistranu, ako sa má v tomto spore brániť. My ako zástupcovia štátu, by sme mali do bodky trvať na tom, že majetok štátu sa má vrátiť a zamestnanci majú byť jednoducho z toho vráteného majetku vysporiadaní.
7. Aký bol sankčný postup pri nesplnení povinnosti vydať zamestnanecké akcie? Čiže čo robí ministerstvo hospodárstva, čo robí MH Manažment na to, a robilo v minulosti, aby sankcie, kde pán podnikateľ Fiľo nedodržal záväzok vyplatenia 15 % a aké, aký postup alebo aký sankčný postup ministerstvo zvolilo? Mám totiž za to, že takmer žiadne.
8. Pán minister, čo vám nie je zrejmé na rozväzovacej podmienke v zmysle čl. 8 ods. 6 privatizačnej zmluvy? V čl. 8 ods. 6 privatizačnej zmluvy sa doslovne uvádza: "V prípade, že kupujúci - čiže ECO-INVEST - poruší záväzky a povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, berie na vedomie a súhlasí s tým, že predávajúci - ministerstvo hospodárstva alebo Fond národného majetku - odstupuje od zmluvy." Zopakujem tú otázku, aby si mohli aj kolegovia, aj samotné ministerstvo vytvoriť názor. Totižto ministerstvo má ako keby názor, že tu je nejaký typ nejasnosti. To znamená, že keďže nebola dodržaná druhá podmienka odovzdania 15 % akcií zamestnancom, tak si ministerstvo hovorí, že existuje nejaký typ nejasnosti, ale odsek 6 znie: "V prípade, že kupujúci poruší záväzky a povinnosti", čiže poruší to, že nevydal 15 % z firmy, ktorú nadobudol, zamestnancom, "vyplývajúce z tejto zmluvy, berie na vedomie a súhlasí s tým, že predávajúci odstupuje od zmluvy". Nieže odstúpi, nieže začne nejaký, nejaké konanie, ktoré bude viesť k zrušeniu zmluvy, je to dvojstranný právny akt zakotvený priamo v privatizačnej zmluve a preto máme za to, že od 1. 1. ´99 je zmluva zrušená.
9. Viete preukázať zaplatenie odstupného 10 miliónov korún v zmysle dodatku č. 2 v roku 2006? Máme za to, že aj pokutu, ktorú mu Fond národného majetku, pánovi privatizérovi Fiľovi dal, jednoducho nikde v účtovníctve nie je a preto by som rád, aby zodpovedal aj túto parciálnu otázku.
10. Obsahuje právna analýza, ktorú máte k dispozícii, analýzu nepomeru výšky odstupného a výšky nárokov zamestnancov SCP, ktoré sa pohybujú v miliónoch eur? Čiže na vysvetlenie a budem sa to v písomnej časti snažiť vysvetliť hlbšie, existujú iba dohady na to, o aké peniaze vlastne štát svojím nekonaním zamestnancov pripravil.
11. Aký je váš právny názor, pán minister, na platnosť dodatku č. 2, keď v zmysle privatizačného zákona nie je možná zmena podmienok privatizácie po schválení rozhodnutia o privatizácii? Tento, túto parciálnu vec som opisoval v úvode, v zmysle kontextu toho, čo sa pýtam. Existuje dodatok k nedodatkovateľnej zmluve a protistrana sa na toto odvoláva. Osobne si myslím, že ministerstvo hospodárstva by malo tento dodatok jednoducho súdne spochybniť a dnes, si myslím, že pán minister vychádzal z veľmi pofiderných právnych názorov a neexistuje a nevieme sa dopátrať k tomu, čo vlastne na to, aby boli odškodnení zamestnanci a aby sme dostali majetok štátu naspäť do štátu, ministerstvo robí. Preto kladiem aj túto otázku.
12. Pán minister, keď ste uviedli, že sa nepoznáte s Milanom Fiľom, kto v SMER-e sa s ním pozná? Uveďte tieto osoby a ich väzby. Som zvedavý, ako pán minister na tento konkrétny dotaz odpovie.
13. Absolútne aktuálna, alebo asi najaktuálnejšia téma z tohoto, kde ma zaujímalo, vyvinul som aktivitu, aby som sa pýtal na základe zákona č. 211 a týka sa to témy, možno niektorí z vás viete, možno nie, že SCP Mondi je veľmi úspešná v tom, keď žiada o odpustenie daní alebo nejaký iný typ štátnej pomoci. Keďže sa toto stalo aj v ostatnom čase, tak mal som za to, že by som chcel vidieť podmienky a presne vedieť, na základe čoho bolo takmer 50-tisíc, miliónov eur SCP Mondi poskytnuté ako štátna pomoc. Čudovali by ste sa, vážené pani poslankyne a vážení páni poslanci, že ministerstvo v rozpore so zákonom 211 má názor, že to vedieť nemôžeme.
Čiže sa pýtam: prečo ste nesprístupnili informácie o štátnych dotáciách v zmysle žiadosti, ktorú som vám zaslal? Zo znenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám, konkrétne v § 10 je zrejmé, že štátna pomoc nepodlieha obchodnému tajomstvu, na ktorom sa, na ktoré sa vy v odpovedi odvolávate. Jednoducho ak tento štát dáva 50-miliónové investičné pomoci, máme my ako poslanci a poslankyne Národnej rady a zároveň celá verejnosť právo vedieť, na základe čoho sa to deje a na toto zákon č. 211 alebo informačný zákon pamätá. Čiže ak sa jedná o tento typ konania, čiže štátnej pomoci, nemôže mi ministerstvo odpovedať v liste, že mi to nesprístupní, lebo sa jedná o obchodné tajomstvo. Ak si teda pozriete § 9, myslím, že písm. c), je napísané, ak sa jedná o štátnu priamu alebo nepriamu pomoc, na túto informáciu máme nárok.
Táto interpelácia je výsledkom toho, že na hospodárskom výbore napriek snahe, napriek jeho prerušeniu, konalo sa dvakrát, sme nedostali relevantné odpovede a konštatujem, že ministerstvo hospodárstva nekoná v záujme ochrany 3 948 zamestnancov a ich reálnych nárokov a zároveň mám za to, že viac koná v prospech pána Fiľa a menej v prospech štátu. Minister z môjho pohľadu jednoducho klamal, pretože ako protistranu si v tomto spore vybral ľudí, ktorých zastupuje Občianske združenie Ružomberský papier a tvári sa, že to je ten ich nepriateľ, ktorému nemôže sprostredkovávať informácie. Na druhú stranu hovorí, že musí v tomto konať v súlade s pánom Fiľom, lebo hrozí, že ľudia, ktorí boli privatizačnou zmluvou okradnutí, by mohli dostať odškodné aj v sume, keďže je ich skoro 4-tisíc, v sume 107 miliónov eur. Myslím si, že ak by konal vo verejnom záujme a chránil by verejný záujem, inicioval by dostatočné množstvo krokov na to, aby zle sprivatizovaný majetok vrátil štátu a odškodnil okradnutých zamestnancov, ktorí nedostali ani percento, ani 15 % z privatizácie SCP Mondi.
Tieto odpovede, samozrejme, v zmysle, tieto otázky, samozrejme, v zmysle zákona spracujem aj do písomnej polohy a odovzdám ich ministrovi hospodárstva.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené dámy, vážení páni, vážený pán predsedajúci, vážený podpredseda vlády, vážený pán minister, ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja som si dovolil pripraviť interpelácie tri a konkrétne dve z nich pôjdu na pána ministra Árpáda Érseka a jedna pôjde na pána ministra Lászlóa Sólymosa.
Pána ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky som sa chcel opýtať nasledovné.
Vážený pán minister, dovoľujem si vám zaslať túto interpeláciu vo veci zamietnutia a osadenia pamätnej tabule spomienky deportovaných židovských detí na fasáde ŽST Bratislava - Hlavná stanica generálnym riaditeľstvom Železníc Slovenskej republiky. Nosnou argumentáciou nesúhlasného stanoviska generálneho riaditeľstva ŽSR bolo, že medzi žiadosťou a navrhovaným textom tabule neexistuje súvislosť so Železničnou stanicou Bratislava - Hlavná stanica a taktiež to, že uvedená tabuľa sa nevzťahuje ani na konkrétny historický deň alebo sled dní viazaných na historickú udalosť.
Pán minister, k transportu Židov cez Bratislavu došlo, avšak tí boli nakladaní na už neexistujúcej nákladnej stanici v Lamači. Hlavná stanica v Bratislave je dnes vnímaná ako domovský prístav ŽSR a vzhľadom na to, že slovenskí Židia boli zvážaní z celého územia vtedajšieho Slovenského štátu, považujem za minimálne vhodné, aby takáto pamätná tabuľa bola osadená práve na tomto mieste. Argumentácia, že uvedená tabuľa sa nevzťahuje ani na konkrétny historický deň alebo sled dní viazaných na historickú udalosť v súvislosti s témou deportácie židovskej populácie počas obdobia Slovenského štátu, je slušne povedané, zarážajúca.
V súvislosti so zamietnutím osadenia pamätnej tabule deportácie židovských detí mi dovoľte informovať sa, akým spôsobom mieni práve váš rezort prispieť k deradikalizácii a k zmierneniu extrémizmu spoločnosti aj vo svetle neschopnosti vysporiadať sa s hnedými hliadkami vo vlakoch? Toto je moja otázka, prvá, na pána ministra. Už bola dnes podaná aj do podateľne.
Druhá otázka súvisí so sťažnosťami obyvateľov Žilinského samosprávneho kraja a konkrétne miest, cez ktoré mnohí z nás prechádzame pomerne pravidelne, a to je oblasť Martina a Turčianskych Teplíc. Pán predsedajúci akiste vie, o akej téme idem hovoriť.
Presnejšie ide o dopravnú tepnu regiónu Turiec medzi Príbovcami a Turčianskymi Teplicami. Vládne garnitúry celé roky sľubujú opravu vozovky, ktorá už má dokonca aj vlastnú webovú stránku, čo je teda rarita v našich končinách. Konkrétne je to www.tankodrom.sk. Doteraz zostali tieto sľuby nesplnené. Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky zverejnilo dňa 17. februára 2017 na svojej webovej stránke informáciu, že už má na opravu vyčlenené zdroje z Európskej únie vo výške 36,7 milióna eur. Zmluva so zhotoviteľom mala byť podpísaná v marci a v apríli mali začať stavebné práce. Slovenská správa ciest vypísala konkurz, kritérium ceny, no namiesto avizovaného podpisu zmluvy dňa 28. februára 2017 s partnerom, ktorý predstavil najlacnejšiu ponuku vo výške 17,829 milióna eur, SSC podala sama na seba podnet na Úrad pre verejné obstarávanie. Ten 1. marca 2017 vydal predbežné opatrenie, ktorým celý proces rekonštrukcie pozastavil.
Z tohto dôvodu sa pýtam, pán minister, aby ste nám objasnili nasledovné. V akej fáze sa v súčasnosti nachádza verejné obstarávanie? V akej fáze sa momentálne nachádza celý projekt? A hlavne v mene obyvateľov tohto regiónu, tejto oblasti sa pýtam, kedy sa konečne začne s rekonštrukciou?
A moja posledná otázka smeruje na pána ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, a to vo veci zhoršenia kvality životného prostredia obyvateľov obce Želovce v dôsledku výstavby bioplynovej stanice.
Pýtam sa nasledovné. Obyvatelia obce Želovce sú dlhodobo nespokojní a sťažujú sa na postupy starostu tejto obce vo veci výstavby bioplynovej stanice v blízkosti ich obydlí. Dôvodom je značné znečistenie životného prostredia v bezprostrednej blízkosti obydlí, hovoríme o vzdialenosti cca 300 m, čo vplýva na každodenný život týchto obyvateľov. Stanica bola vybudovaná firmou J-STAV. Znepokojená z viacero skutočností:
1. Postupy samotného starostu v tejto veci, ako obecné zastupiteľstvo schválilo tento projekt, bola dopredu avizovaná výstavba bioplynovej stanice a mali občania možnosť vyjadriť sa k danej veci a teda, či boli oboznámení vopred s prípadným pre alebo proti argumentami výstavby.
2. Postupy miestopríslušných úradov, na ktoré bola podaná sťažnosť.
3. Aká je samotná miera znečistenia životného prostredia v bezprostrednom okolí, najmä v súvislosti s likvidáciou odpadu?
Keďže v obci Želovce naďalej pretrváva nepriaznivý stav kvality životného prostredia jej obyvateľov, najmä z dôvodu odpadu, ktorý bioplynová stanica produkuje a ten je následne vyhadzovaný na polia v blízkostí obydlí občanov, ale taktiež z dôvodu zvýšeného počtu hlodavcov, rád by som sa pána ministra opýtal, aké sú:
1. aktuálne výsledky meraní kvality ich životného prostredia v danej lokalite?
2. aké kroky podniknete v záujme zlepšenia kvality životného prostredia v tejto lokalite?
Pánovi ministrovi za jeho odpoveď vopred ďakujem. Toľko za mňa interpelácie.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán podpredseda vlády, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som tiež dal troje interpelácií na nasledovných.
Prvá, začnem odvrchu, tak dám na vládu, do rúk predsedu vlády a moja interpelácia sa týka národnej stratégie trvalo udržateľného rozvoja Slovenskej republiky.
Dňa 3. 4. 2012 Národná rada Slovenskej republiky schválila Národnú stratégiu udržateľného rozvoja Slovenskej republiky a týmto bola splnená úloha uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 655/1998 o uplatňovaní Agendy 21. Do práce boli zapojené všetky rezorty, viac ako 200 expertov dodalo svoje odporúčania 45-člennému interdisciplinárnemu tímu za jednotlivé oblasti - environmentálna, sociálno-humánna, kultúrno-historická, ekonomická, inštitucionálna. Vznikol cca 1 800-stranový materiál. Parlament okrem iného schválil aj uznesenie, ktoré ukladá vláde Slovenskej republiky predkladať každoročne v termíne do 31. marca odpočet plnenia úloh, ktoré vláde a jednotlivým rezortom táto národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, z ktorého z nej vyplývajú. V počiatočných rokoch sa to ešte predkladalo do pléna Národnej rady Slovenskej republiky, neskôr už len do výboru pre životné prostredie a v posledných cca desiatich rokoch sa už nedáva nič.
Preto sa pýtam vlády Slovenskej republiky, prečo si neplní svoje povinnosti a žiadam o zjednanie nápravy.
Takže to je moja prvá interpelácia. 
Druhú a tretiu si dovolím adresovať pani Matečnej, ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka.
Prvá sa týka reštitučných konaní. Tých reštitučných konaní, ktoré už 27 rokov čakáme alebo 26 rokov čakáme, aby boli ukončené a nie sú stále ukončené. Takže, pani ministerka, dovoľte jeden prípad, dám vám ho konkrétne, aby ste sa k nemu vyjadrili a povedali, čo s tým mienite robiť. Dovoľujem si vás teda interpretovať vo veci návrhu nespokojného občana pána Františka Rendoša z okresu Prešov vo veci reštitučného konania v katastrálnom území Ličartovce, ktoré, ako tvrdí, bolo protizákonné a ide o nasledovné:
František Rendoš bol majiteľom rekreačnej chaty, ktorú postavil na základe stavebného povolenia č. 2314/1974-Ve zo dňa 22. 5. 1974 v lokalite rekreačnej oblasti Ličartovce. Jeho chata bola, ako aj ostatné chaty v tejto lokalite, stavaná v súlade s vtedy platnými predpismi. Zákon nevyžadoval vyporiadanie pozemku pod stavbou a preto ostal pozemok nevyporiadaný. Bol to pozemok štátny, nakoľko tu prebehla konfiškácia majetku Maďarov, Nemcov, kolaborantov a zradcov slovenského národa podľa zákona č. 104/1945 Sb. V roku 1992 bol tento majetok, na tento majetok bol uplatnený reštitučný nárok na bývalom Pozemkovom úrade v Prešove, teraz okresný úrad, odbor pozemkový a lesný, ďalej ako úrad, na vydanie nehnuteľnosti, t. j. prinavrátenie vlastníctva späť pôvodnému vlastníkovi. Úrad svojím rozhodnutím č. j. 2356/92-Buj./124 zo dňa 5. 10. 1993 priznal oprávneným osobám vlastnícke právo k danému pozemku v zmysle reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. zákona o pôde.
Podľa pána Rendoša tento počin bol protizákonný a zároveň nemohlo toto rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť. Ako dôvody uvádza, že ani on, ani ostatní majitelia chát neboli braní ako účastníci konania a neboli im žiadne písomnosti doručené, čím sa nemohli k danej veci vyjadriť, resp. odvolať. Pritom sa riešilo ich právo a právom chránený záujem - vlastníctvo pozemku, na ktorom stála a stojí ich chata, ich chaty. Naviac došlo k ďalšiemu porušeniu zákona, a to tým, že pozemok vôbec nemal byť vydaný. V zmysle § 11 zákona o pôde sa pozemky pod budovami nemôžu vydať, t. j. vrátiť, nemôže sa vrátiť vlastnícke právo, pokiaľ stavby, ktoré na ňom sú, neslúžia na poľnohospodársku a lesnú výrobu.
Chaty v rekreačnej oblasti evidentne na také výroby neslúžia. Je tu teda zákonná prekážka a vlastnícke právo nemalo byť priznané. Oprávneným osobám sa mal priznať nárok na náhradu. Došlo jednoznačne k protizákonnému konaniu a tento stav trvá dodnes, ako tvrdí pán Rendoš.
Myslíte si, pani ministerka, že je to v poriadku a že nedošlo ku nezákonnému konaniu? Dá sa na nezákonnosti stavať zákonnosť do budúcna?
Preto Vás, pani ministerka, žiadam o zjednanie nápravy v tejto veci a vyvodenie príslušnej zodpovednosti.
Takže to je druhá interpelácia a tretiu, tiež na ministerku pani Gabrielu Matečnú, ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka si dovolím interpelovať vo veci záhradkárskych osád.
Záhradkárske osady, veľký hit, v Rusku je to super, lebo záhradkári začínajú produkovať toľko potravín, resp. prvopoľnohospodárskych produktov, že začínajú byť skoro sebestační. U nás sme záhradkárov hodili trošku cez palubu a musím povedať, že sa mi to vôbec nepáči, pretože nejakým spôsobom sme my v tejto oblasti zaspali a akoby sa nič nekonalo. Takže ďalšia interpelácia.
Vážená pani ministerka, dovoľujem si vás interpelovať vo veci vyporiadania vlastníckych a užívacích práv v záhradkových osadách podľa zákona č. 64/1997 Z. z. Podľa mojich vedomostí čerpajúc z dostupných informácií a zo zdrojov tak z celkového počtu cca 1 600 záhradkových osád v Slovenskej republike si v zákonom stanovenej lehote uplatnili na správnom orgáne, ktorým bol príslušný bývalý okresný pozemkový úrad, zhruba 800 osád. Vyporiadaných bola asi polovica z tohto počtu do roku 2010. Prešlo viac ako 20 rokov od účinnosti zákona a záhradkové osady nie sú vysporiadané, ako to vyplýva z podnetov našich občanov, ktoré sa ku mne dostávajú. Preto sa pýtam, aby mi z vašej strany boli zodpovedané nasledovné otázky:
1. Koľko podaných návrhov na vysporiadanie záhradkových osád ešte nebolo vysporiadaných v jednotlivých okresoch? Žiadam to udať podľa okresov.
2. Koľko ľudí, menovite, na Slovensku podľa jednotlivých okresov to má v pracovnej náplni?
3. Ako sa spolupracuje so Slovenským pozemkovým fondom v tejto oblasti?
4. Sú vydané z pozície ministerstva jednotné metodické usmernenia na doriešenia týchto záhradkových osád v zmysle aj platných rozsudkov príslušných súdov v danej oblasti?
5. Koľko centrálnych odborných školení príslušných pracovníkov štátnej správy od roku 2012 bolo zrealizovaných?
6. Koľko podaní je v odvolacom konaní, prípadne aj na súdoch?
7. Kde vidíte najväčší problém v doriešení týchto nárokov?
8. Kedy budú podľa vás ukončené konania v záhradkových osadách?
Ďakujem pekne. To je z mojej strany všetko. Odovzdávam to do podateľne Národnej rady. Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, chcem podať dve interpelácie. Jedna interpelácia je na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka vo veci demonštrácie ľavicových extrémistov, anarchistov a fašistov.
Vážený pán minister vnútra Slovenskej republiky, dňa 11. 3. 2017 sa konal v uliciach Bratislavy organizovaný pochod ľavicových extrémistov, anarchistov a fašistov, ktorý bol maskovaný pod názvom Protifašistický pochod. Zúčastnili sa na ňom aj viaceré verejne činné osoby, vrátane poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Veľké množstvo zúčastnených malo tváre zakryté šatkami a kapucňami a na tomto extrémistickom pochode niesli transparenty a vlajky hanobiace slovenský štátny znak v podobe preškrtnutého dvojkríža.
Mám podozrenie, že došlo aj k naplneniu trestného činu hanobenia národa, a to tým, že účastníci protestu stvárnili a na verejnom priestranstve niesli transparenty s nápismi, s nápisom: "Nie sme žiaden národ", ďalší nápis: "Vlastenectvo je, keď si trápny", ďalší nápis: "Slovenský štát? Ani za Boha", pardon "Za národ? Ani za Boha." "Slovenský štát? Raz stačilo."
Vážený pán minister, chce tu niekto zlikvidovať našu štátnosť a druhú Slovenskú republiku? Chce niekto popierať existenciu slovenského štátu a slovenského národa? Mám podozrenie, že týmito skutkami došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa a rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. ab) Trestného zákona, prípadne ak sa preukáže osobitný motív, tak podľa § 423 od. 3 písm. a) Trestného zákona. Taktiež mám za to, že stvárnením a verejnou propagáciou hore uvedených transparentov, ako aj transparentu "Začnite s vysťahovaním", došlo verejne k podnecovaniu nenávisti voči skupine osôb.
Vážený pán minister, kto a koho chce začať zo Slovenska vysťahovávať? Mám podozrenie, že na pochode došlo aj k trestnému činu vyhrážania sa smrťou, resp. k podnecovaniu k fyzickej likvidácii voči občanovi Slovenskej republiky a verejnému činiteľovi Marianovi Kotlebovi nesením transparentu zobrazujúceho šibenicu s menom Kotleba a s tromi otáznikmi za rokom jeho narodenia. Ale aj, došlo aj k propagácii hnutí smerujúcich k potlačovaniu ľudských práv a slobôd a hnutí propagujúcich nenávisť a násilie proti skupine osôb aj s nápisom "Zbúrame vaše ploty", plagáty propagujúce extrémistické symboly a hnutia, a to verejným pochodom, propagáciou prostredníctvom vyššie spomínaných plagátov, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona, prípadne podľa § 424 ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Vážený pán minister vnútra, ako je možné, že napriek evidentnému podozreniu zo spáchania trestných činov extrémizmu NAKA proti týmto extrémistom a anarchistom nijako nezasiahla a tento nenávistný pochod hanobiaci štátne symboly a podnecujúci k násiliu voči skupine osôb, ale aj jednotlivcom, nezrušila. Je možné, aby sa dnes na Slovensku niekto niekomu verejne beztrestne vyhrážal smrťou?
Vážený pán minister, nakoľko sa jedná o podozrenie z trestných činov extrémizmu podľa § 140a Trestného zákona, ktorého spoločenská nebezpečnosť pre spoločnosť je vysoká, žiadam vás, aby ste vyvodili patričné dôsledky.
To je na pána ministra vnútra.
Ďalej, ďalšia interpelácia je na ministra kultúry Slovenskej republiky Mareka Maďariča vo veci hanobenia štátneho znaku Slovenskej republiky, hanobenia kresťanských symbolov a financovanie protislovenských a protikresťanských aktivít Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Na politickú objednávku bola napísaná a naštudovaná divadelná hra Natálka, ktorá sa pod patronátom bratislavského župana Tibora Freša hrala na slovenských školách. V tomto predstavení sa študentom podsúvalo do podvedomia spojenie Panny Márie ako náboženského symbolu spolu so symbolom fašizmu a nemeckého nacizmu hákovým krížom.
Dňa 1. 3. 2017 mal v kinách na Slovensku premiéru film Únos, ktorý bol taktiež vyrobený na politickú objednávku. Z tohto dôvodu bol na rôznych verejne prístupných miestach po celom Slovensku zverejnený plagát k tomuto filmu, ktorý vyobrazuje muža neznámej identity s tŕňovou korunou na hlave, pribitého na dvojkríži umiestneného na trojvrší s podtitulom Únos. Stvárnenie polonahého muža pribitého na dvojkríži s tŕňovou korunou na hlave na začiatku pôstneho obdobia silne hanobí obraz ukrižovaného Krista, ktorého slovenskí kresťania i kresťania na celom svete pokladajú za svojho boha a vykupiteľa, čím došlo k hanobeniu kresťanského náboženstva a kresťanskej viery a tým k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a), b) Trestného zákona, prípadne ak sa preukáže osobitný motív, tak podľa § 423 ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Taktiež mám za to, že došlo verejne k podnecovaniu nenávisti voči skupine osôb, t. j. kresťanov žijúcich na Slovensku a to verejnou reklamou propagáciou filmu prostredníctvom vyššie spomínaného plagátu, čím došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, podnecovanie k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. Podľa § 424 ods. 1 Trestného zákona prípadne podľa § 424 ods. 3 písm. a) Trestného zákona.
Ďalej. Slovenský znak ako jeden zo štátnych symbolov Slovenskej republiky tvorí dvojkríž postavený na trojvrší. Na zmienenom plagáte je trojvršie znázornené ako hromada odpadkov. To znamená, že ide aj o hanobenie štátneho symbolu Slovenskej republiky, vyvolávanie nenávisti k štátnemu symbolu Slovenskej republiky a tým aj nenávisti k Slovenskej republike ako k štátu.
Pán minister kultúry, žiadam vyčísliť presnú a pravdivú sumu, ktorou sa ministerstvo kultúry podieľalo:
1. na výrobe a propagácii divadelného predstavenia hry Natálka.
2. ďalej na výrobe a propagácii filmu Únos a na výrobe a propagácii plagátu k tomuto filmu, hanobiaceho štátne a kresťanské symboly Slovenskej republiky.
3. aké opatrenia a dôsledky vyvodíte, pán minister kultúry Slovenskej republiky Marek Maďarič, k tejto kauze?
4. Okrem toho sa chcem, zároveň po štvrté sa chcem, žiadam vás o presnú a pravdivú informáciu, akou finančnou čiastkou sa ministerstvo kultúry Slovenskej republiky podieľa a bude podieľať na českom filme Masaryk?
Ďakujem.