19. schôdza

Pani poslankyňa Vaľová, vy nielenže si pletiete správne konanie s ústnym pojednávaním, vy ani nerozlišujete medzi úradnou tabuľou a sekciou webovej stránky, na ktorej je napísaná, napísané úradná tabuľa.
Najprv ste povedali, že správne konanie sa nezverejňuje na žiadnej úradnej tabuli ani na internete, a potom ste rozprávali o ústnom pojednávaní, ktorá je, ktoré je iba jednou zo súčastí alebo možných súčastí správneho konania, ale dobre, možno ste boli, boli, boli rozčúlená.
Teraz nám tu hovoríte, že úradné tabule sú aj na internete, a neznamená to, že to musí vyvesiť svoj oznam na plechovej tabuli. Ale áno, tá tabuľa nemusí byť plechová, ale musí byť fyzická, nemôže to byť iba elektronická úradná tabuľa, ktorá, ktoré, ktorá existuje na webovej stránke ako nejaká, nejaká zvláštna sekcia. A ja by som tu prečítal vaše odôvodnenie vášho pozmeňujúceho návrhu: "Navrhovanou zmenou sa umožní správnemu orgánu zverejniť informácie o začatom konaní elektronicky alebo na úradnej tabuli, pričom doterajšie znenie umožňovalo len elektronické zverejnenie." Čiže keby platilo to, že na úradnej tabuli znamená aj na elektronickej úradnej tabuli, no tak ste nemuseli nič meniť. To by, to by to bolo tak ako, ako doteraz.
Ďakujem, ďakujem zvyšným dvom kolegom za reakcie. Myslím si, že, že, že teda tak ako povedal Vlado Sloboda, spätná väzba zo strany aktivistov, zo strany verejnosti je v konečnom dôsledku užitočná pre samotné správne orgány. Nevravím, že nie sú prípady, keď sa, keď sa niečo zneužíva, ale, ale určite to nie je prípad Kataríny Šimončičovej.
A, pani poslankyňa Zemanová, áno, sú obce, ktoré nemajú internet, ale potom by tá formulácia musela znieť inak. Musela by znieť tak, že keď obec nemá internet, tak to môže zverejniť na úradnej tabuli. Nejde to tak, ako to je navrhnuté.

Procedurálny návrh, pani poslankyňa?
Nech sa páči.

Dobre. Rozprávali sme s kolegami, teda všetci predkladatelia, Miroslav Číž, Dušan Bublavý, Štefan Zelník, Peter Antal, Gábor Gál, Jaroslava Bašku a Panáčka, stiahneme tento návrh a ja by som poprosila pani kolegyňu Zimmermannovú (pozn. red.: správne "Zemanovú") a pána kolega Dostála (reakcia z pléna), dobre, pardon, ja im donesiem všetky správne konania. Veľmi sa usmievate, ale myslím si, že vám dneska nepoďakujú ani starostovia, ani primátori, ani ľudia, ktorí musia polievať tieto stromy a ktorí robia úplne nad rámec to, čo im bráni, aby sme spoločne vytvorili, a som zvedavá, či vytvoríte nejaký, nejaký zákon na to, alebo vytvoríte niečo, čo tomuto zabráni, aby takéto veci sa nediali, aby si nevyberali občianske združenia po 6-tisíc euro. To som strašne zvedavá. (Reakcie z pléna.)
Ďakujem pekne.

Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Fecko.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán navrhovateľ, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som krátko, nebudem dlho, pretože vyzerá, že problém, ktorý vznikol pred chvíľou, sa asi vyriešil, takže nechcem sa k tomu už vyjadrovať.
Chcel by som sa opýtať predkladateľa, pretože aj v správe na výbore, ktorý, žiaľ, som nemohol absolvovať, mal som určité povinnosti, novelizujeme a dopĺňame určitý titul a ten titul je: "pôvodných a tradičných". Chcel by som, aby ste vy ako predkladateľ uviedol, čo si myslíte pod tradičnou drevinou. Kedy sa tradičná drevina stala, ktorým momentom, či je to vek, či je to počet, ja neviem, objemu dreva alebo neviem, kríky, ktoré tam vysadil môj prapradedo alebo neviem kto? Pretože tradičné dreviny, povedzte mi, kedy začína tradícia, od akého veku. Tri roky, päť rokov, desať, tridsať? Definujte mi tradičné dreviny, či každá obec má alebo každé mesto má svoju tradičnú drevinu niekde v nejakej vyhláške, že to je tradičné pre neviem čo. (Povedané so smiechom.) Žiadam v prvom kole pre Prešov, takže tie tradičné dreviny chcel, keď už teda si považovať za tak dôležité doplniť do tohto, že aj tradičné, tak chcel by som počuť tú definíciu tej tradičnosti rastlín, teda drevín a kríkov, ktoré vy ako dávate. Je to v prvom rade drevín, lebo je to na výrub drevín. Takže asi tak, keby ste bol tak dobrý, lebo vyzerá, že to moje nejaké svedomie nevie nejako preklenúť, že prečo sme tam dali túto vec. Áno, ja vám môžem povedať napríklad, že u nás v Chminianskych Jakubovanoch, keď sa narodilo dievča, išla hruška, keď chlapec, čerešňa. A teraz máte tam samé čerešne po obvode nasadené. Sú to tradičné stromy alebo netradičné? No ťažko povedať. Áno, rastú tam už sto rokov. Dobre, O. K. Takže v takomto duchu by som teda chcel odpoveď na túto vec.
Samozrejme, že ja v prvom rade som privítal túto novelu, pretože dáva možnosť rozšírenia, hlavne čo sa týka MÚSES-u, miestny územný systém ekologickej stability. Tento sa vypracováva aj pri projektoch pozemkových úprav a musíme povedať, že je s ním veľký problém, pretože realizácia, resp. financovanie v mnohých obciach nedôjde až na to, proste na tú realizáciu. Takže ten miestny územný systém, keď je vypracovaný, tak je super. Pretože my ideme až na úroveň honu. Ideme už na konkrétny, možnože hektárový pozemok, čo tam chceme mať v rámci miestneho územného systému, a, samozrejme, tam sú aj tie ekologické aspekty toho. Hoci musím povedať, že aj v tom miestnom územnom systéme ekologickej stability v mnohých prípadoch, keď som, teda aspoň ja, tie, čo som absolvoval, tá komercia prevážila v niektorých prípadoch nad tou, by som povedal, dobrou vierou, ten územný systém ekologickej, nie neekologickej, stability udržať.
A chcel by som ešte jedno povedať, keď som absolvoval postgraduál krajinotvorby v Banskej Štiavnici, tak sme sa učili, že každá obec, každé mesto by malo mať veniec, zelený veniec okolo seba. Keď tam prichádzate ku nej, že to je tá klasická nejaká infraštruktúra obce aj z tej zeleni. A ja som bol prekvapený, keď som prišiel, teraz budem konkretizovať, obec Poloma u nás v okrese Sabinov, pán starosta, dúfam, že sa nebude hnevať, sme kamaráti, ja som tam prišiel prvýkrát, je to koncová obec, ďalej už iba vrchy Levočské a normálne ja som tam nevidel stromy. Obec, ktorá má nejakých možno 500-700, ja som nevidel stromy. Ja som si myslel, všade okolo lúky, pasienky, tak som povedal starostovi, pán starosta, nehnevaj sa, to je veľký problém. A okamžite sa to riešilo. Vysadili sme tam, vysadili..., vysadili kolegovia na podnet 1 500 stromov, ktoré ozeleneli to územie, a je na nepoznanie. Takže vrele odporúčam takúto nejakú osvetu dávať všeckým primátorom a starostom.
Preto ešte raz hovorím, že tie stromy, bolo to aj tu spomínané, majú inú, iné vyparovanie ako asfalty, strechy, betóny. A ja som si to teraz mohol overiť aj v Brusne, kde som bol na liečení, kde Brusno kúpele sú umiestnené na konci obci, ktorí ste tam ešte neboli, v lesnom komplexe a bola tam kalamita. Asi ste zaregistrovali v médiách, že bola tam kalamita. Ja som sa pýtam, že prečo, keď obec Brusno nebola zasiahnutá, akurát posledné dva domy, ale kúpele boli zasiahnuté. No a mne z toho vychádza, aj po debatách s odborníkmi, že prakticky to vyparovanie v tom strede lesa z tých budov, asfaltov bolo také rýchle a také stúpajúce, že ten front, ktorý tam išiel studený, proste ako on bol ako vcucnutý a všetko tam devastoval.
Takže, vážení, tá zeleň nám robí to, že nás chráni proti otepľovaniu našej klímy. A viete, že Parížska dohoda tu je, podpísali sme ju, takže každý na svojej úrovni musíme chrániť aj tie stromy, aby nám tu klímu zlepšovali, nie zhoršovali.
Ďakujem pekne, končím tak ako stále, žime tak - to nám odkazujú naši predkovia, nie ja, naši predkovia - žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.

Ako jediná s faktickou, pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči.