23. schôdza

Ja v každom prípade vítam akúkoľvek diskusiu, a teda verím, že práve my sme ju tu začali aj o tej posudkovej činnosti. A verím, že sa prenesie už aj na iné pôdy, pretože naozaj určite sa ukáže, že to hodnotenie a zjednocovanie posudkovej činnosti je veľmi ťažká téma a budú na ňu veľmi, veľmi rozličné názory, a preto bude tá debata veľmi dlhá. Takže už by bolo načase, keďže je to, myslím, napísané aj v programovom vyhlásení vlády, že sa bude zjednocovať posudková činnosť, tak už by bolo načase, aby sa tá debata začala.
V každom prípade verím, že tento náš návrh zákona podporíte. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister financií, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, tento rozpočet je založený na akomsi mylnom predpoklade, že žijeme v ekonomicky dobrých časoch a naša ekonomika fantasticky šliape. Pánovi ministrovi financií Kažimírovi sa čiastočne podarilo do tejto debaty vtlačiť akýsi dojem, že ono nám to dobre funguje, ale je to, žiaľ, trochu inak.
Pán minister Kažimír vystupuje vecne, snaží sa argumentovať. To iste treba oceniť, ale je to niečo výnimočné? Nemalo by to byť štandardom? Nemal by sa takto správať akýkoľvek minister?
Pán minister Kažimír zvláda svoj rezort. Vie ho manažovať, jeho úradníci poskytujú analýzy, poskytujú fakty, čísla. Aj k tomuto rozpočtu nám poskytli dostatok faktov a štatistík, aby sme sa mohli zodpovedne rozhodnúť. Jeho ministerstvo funguje.
Niektorí moji kolegovia v opozícii to oceňujú. V poriadku, obrazne povedané, pán minister Kažimír vie šoférovať svoje auto. Ale nemalo by to byť štandardom v tomto štáte, že keď si niekto sadne na ministerské kreslo, tak by mal byť schopný to ministerstvo aj manažovať?
Podľa mňa je oveľa podstatnejšie, kam pán minister Kažimír to auto šoféruje. Výsledky slovenskej ekonomiky nás zaujímajú jednak z pohľadu ľudí, ale dá sa na ne pozrieť aj z porovnania s inými krajinami. Môžme sa na to pozerať, že či sa ľudia majú lepšie, a môžme sa pozerať na to, ako sme na tom v porovnaní s inými štátmi.
Dámy a páni, dnes vyšli nové štatistické čísla o tom, ako sa darí našej ekonomike. Tak vám chcem prečítať čísla o raste HDP slovenského a iných krajín, s ktorými sme porovnateľní. To sú tie nové členské krajiny EÚ. Rast slovenskej ekonomiky je na úrovni 3,5 percenta. Je to veľa? Je to málo? Porovnajme sa s tými, s ktorými sa porovnávať vieme. Rast Bulharska 3,9 %, rast Cypru 3,9 %, rast Maďarska 4,1 %, rast Estónska 4,2 %, rast Česka 5 %, Poľsko 5,5 %, Slovinsko 4,9, Lotyšsko 6,2, Malta 7,7, Rumunsko 8,6.
Dámy a páni, čo sa týka nových členských štátov EÚ, sme predposlední. Za nami je iba Litva, aj to iba o desatinku percenta.
Vážené dámy a páni, ja za ekonomický zázrak nepovažujem to, že zatiaľ čo iné štáty zo strednej a východnej Európy, obrazne povedané, fičia po diaľnici stotridsiatkou, minister Kažimír ide deväťdesiatkou po okresnej ceste a všetci sa tvárime, že ideme ako Fittipaldi. V čom je vlastne prínos pána ministra Kažimíra pre slovenskú ekonomiku? Že nejdeme štyridsiatkou alebo že necúvame? Ale v dnešných časoch necúva ani tá grécka ekonomika, ešte aj tá grécka ekonomika rastie.
A teraz sa na to pozrime z pohľadu ľudí, z pohľadu tých, pre ktorých by sme tu mali sedieť a ktorým by sme mali pomáhať. Čo je to za ekonomický rast, ktorý je založený na neustálom zadlžovaní sa ľudí? Slovensko je krajina predlžených ľudí. Dlhy slovenských domácností rastú najviac spomedzi celej Európskej únie. Áno, tu sme absolútne na špici, v zadlžení slovenských domácností. V tom sme absolútne európska špička.
Počas vlády ministra Kažimíra sa zo Slovenska stal štát, s počtom, s najvyšším počtom finančných otrokov, ktorí žijú ledva od výplaty k výplate. Niektorí stíhajú splácať istiny, niektorí už iba úroky. Viem, že sa tieto fakty a čísla nepočúvajú mnohým v tejto sále ľahko, ale ja ich zopakujem, aby sme vedeli, ako na tom ľudia ekonomicky na Slovensku sú.
Po prvé, milión ľudí na Slovensku je exekvovaných, to znamená, že 20 % dospelých ľudí na Slovensku má exekúciu. Každý piaty človek na Slovensku má exekúciu. Po druhé, 40 % slovenských rodín je zadlžených. To znamená, dve z piatich slovenských rodín sú zaťažené úrokmi, pôžičkami, úvermi a tak ďalej. Po tretie, 50 % výdavkov slovenských domácností je financovaných z úverov. Ľudia sa musia zadlžovať, aby vedeli financovať svoju spotrebu.
Dámy a páni, väčšine ľudí sa dnes na Slovensku z ekonomického hľadiska žije zle. To je veľmi smutná ekonomická skutočnosť, ale taká je naša ekonomická realita. A za túto zlú ekonomickú realitu, do ktorej sa každé ráno zobúdzajú milióny ľudí na Slovensku, za to je najviac zodpovedný minister financií pán Kažimír.
Dámy a páni, viem, že sa to niektorým ťažko počúva, ale ak ľudia musia financovať polovicu svojich výdavkov z pôžičiek a úverov, tak to treba konečne povedať nahlas. Čo sa týka tzv. slovenského ekonomického zázraku a ministra Kažimíra, cisár je nahý.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Krajniak, v tom istom duchu, ako ste mali prvé vystúpenie, je aj to druhé. Spomínali ste, že áno, že pán minister vie manažovať ten rezort a podobne, a tvárili ste sa, ako keby to bola taká samozrejmosť, že to vie absolútne každý. Ja pevne verím, že ak tu budeme mať akéhokoľvek ministra, bude minimálne tak dobrý, ako je pán minister, lebo ja ho považujem za jedného z najlepších – a to nehovorím zato, že by som sa mu chcel líškať – doterajších ministrov. A to, čo som tu počul, a keď som prišiel ja do parlamentu na začiatku, že tu varíme smrtonosné koktaily a že táto krajina tu pomaly, bude tu popol po nás a podobne. Nestalo sa tak. A samozrejme, vy si nájdete také štatistiky, ktoré vám vyhovujú.
Pozrime sa aj na napríklad verejný dlh, dobre? Každý tu kritizujeme deficit, že niektoré krajiny majú prebytkové. No ale pozrite si aj verejné dlhy. Máme štvrtý najlepší alebo piaty najlepší verejný dlh, najnižší z krajín eurozóny.
A čo tu spomínate napríklad to zadlžovanie, ja poviem jedno, no pri tých nízkych úrokových sadzbách a pri fakte, že slovenské domácnosti väčšinou majú vlastné bývanie, lebo my sme s Rumunskom krajiny, kde väčšina obyvateľov vlastní svoj byt. Samozrejme, že keď má niekto najnižšie úrokové sadzby, tak si zoberie ten úver. Urobí to aj vaša dcéra, ja neviem, či máte dcéru alebo syna, takisto to urobí hociktorého poslanca rodinný príslušník v tejto sále. A samozrejme, potom keď si neprenajíma, tak bude mať vyššie zadlženie. Ja netvrdím, že nie je problém s exekúciami. Je, ale aj pri tých exekúciách treba sa pozrieť na to, že ktoré exekúcie sú z viny tých ľudí. A netvrdím aj to, že by nemala snáď byť nejaká exekučná amnestia na veci, ktoré sú nezmyselné a ťahajú sa niekoľko desaťročí.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Kamenický, ja som hovoril fakty a čísla. Z dnes zverejnených čísiel z Eurostatu, ktorým snáď dôverujete, vyplýva, že spomedzi všetkých nových členských štátov Európskej únie naša ekonomika rastie tak, že sme pred-po-sled-ní. A vy hovoríte, že pán minister financií Kažimír je fantastický? Tak v poriadku. Ak nie sme poslední, ale ešte o desatinku percenta v raste HDP spomedzi krajín strednej a východnej Európy je za nami ešte Litva, je to fantastický výsledok, tak potom ľudia aspoň vidia, aké vy máte kritériá na to, že čo je to úspešnosť a čo je to fantastický úspech. Tie čísla som si nevymyslel ja. To je Eurostat.
A po druhé, vy hovoríte, že máloktorý minister zvládne vôbec svoj rezort. To máte pravdu. Vo vašej vláde máloktorý minister vôbec zvládne svoj rezort. Ale to, že ho jeden minister zvládne, to je predsa nutná podmienka, nie postačujúca na to, aby sa ľudia v tejto krajine mali dobre.

Ďakujem za slovo. Pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, úvodom slova možno zareagujem na to, ako pán minister uviedol tento zákon. A dával som veľmi pozor, kedy spomenie slovo "ministerstvo dopravy" a čísla okolo tohto ministerstva. A dával som aj pozor, keď hovoril, že na jednotlivých ministerstvách sa zriaďujú analytické odbory. To ministerstvo dopravy tam zmienené nebolo, možno bolo v tej skupine "a ďalší", ale to je asi aj dôvod, prečo ministerstvo dopravy nakoniec v tomto rozpočte dostalo toľko peňazí, koľko dostalo.
Aj v časti, kde hovoril o tom, komu sa pridalo, tak padlo v rámci témy o ministerstve dopravy len jeden krátky text v zmysle "pridáva sa 90 mil. na" a tam bola taká zmes tých kapitol, že zlepšenie infraštruktúry, zatepľovanie, modernizácia bytového fondu a tak ďalej a tak ďalej. No, takto si rozhodne nepredstavujem detailný rozpis kapitol ministerstva dopravy alebo merateľnosť akýchsi cieľov.
To, ako dopadol, a teraz by som sa teda konkrétne už radšej chcel venovať kapitole ministerstva dopravy a aj to, čo budem hovoriť, smeruje k pánovi ministrovi dopravy Érsekovi. Škoda, že tu nie je, bolo by to veľmi dobré aj vypočuť si možno aj jeho reakciu. Nakoniec ešte predtým bol tu predseda Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý sám skonštatoval aj v svojej správe, čo sa ministerstva dopravy týka, citujem: "V rozpočte kapitoly ministerstva dopravy a výstavby upozorňuje na nesystémové čerpanie v oblasti prostriedkov Európskej únie. Zároveň identifikoval riziko v oblasti financovania údržby a opráv diaľnic, rýchlostných ciest, ale aj ciest prvej triedy. NKÚ Slovenskej republiky vníma riziko aj v nedostatočnom rozpočtovaní výdavkov pre Železničnú spoločnosť Slovensko v rámci zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme." Tu ďalej je to rozpísané, nejdem to čítať. Predpokladám, že ste si to prečítali.
Ale chcem sa venovať podrobnejšie niektorým kapitolám z ministerstva, rozpočtu ministerstva dopravy. A úvodom poviem, že čísla, ktoré som tam našiel a porovnával s rokom 2017 a aj s možnosťami, ktoré by ministerstvo dopravy mať mohlo, je to naozaj zmes kuriozít, až by som povedal absurdít. Možno je to preto, že z nejakých dôvodov pán minister dopravy už úplne rezignoval na svoj rezort a neobhajuje záujmy ministerstva dopravy a tých, ktorí prispievajú do balíka rozpočtu obrovskou sumou, a to sú slovenskí motoristi. Dôvodom môže byť aj to, že ministerstvo dopravy ako jediné zatiaľ nie je ochotné akceptovať výsledky a analýzy odboru hodnoty za peniaze a toto je akási odplata z ministerstva financií. Bohužiaľ, tými porazenými nie je pán minister, ale slovenskí motoristi a to, čo ich čaká vonku za bránami tejto budovy.
K jednotlivým častiam rozpočtu ministerstva dopravy sa nechcem úplne detailne venovať. (Ruch v sále.)
Pardon. Pán predsedajúci, mohol by som vás poprosiť, aby ste ukľudnili plénum? (Zaznievanie gongu.) Ďakujem.
Takže k jednotlivým kapitolám rozpočtu ministerstva dopravy, ktoré som si veľmi jednoducho rozdelil na cestnú infraštruktúru, v rámci nej cesty I. triedy a diaľnice, železničnú a potom dopravné služby na tejto infraštruktúre.
Slovenskí motoristi prispievajú cez spotrebné dane na pohonných hmotách, mýte, dani z motorových vozidiel, DPH pri nákupe vozidiel súkromnými osobami, DPH na pohonných hmotách, registračných poplatkoch a podobných sumou približne dve miliardy eur ročne. Čo títo motoristi z toho majú? Na cestnú infraštruktúru ide na rok 2018 344 mil. eur. Teraz hovoríme o prostriedkoch zo štátneho rozpočtu, lebo sme separovali tie prostriedky, ktoré sú z eurofondov. Podotýkam, že minulý rok to bolo o 50 mil. viac. Takže motoristi, toto je reakcia na tento rok ministerstva dopravy a financií pre vás za peniaze, ktoré do štátneho rozpočtu platíte, 344 miliónov. A najväčší pokles je práve v investičných nákladoch alebo v kapitálových výdavkoch, kde je pokles o 40 miliónov.
Už to tu bolo povedané v pléne, v akom stave máme cestnú infraštruktúru ciest I. triedy, a skutočne 1 400 km z cestnej siete v objeme asi 3 300 km je v nevyhovujúcom alebo havarijnom stave. To isté mosty na nich. A v samotných materiáloch ministerstva dopravy v strategickom pláne rozvoja dopravy uvádza 600-miliónový investičný dlh na tejto infraštruktúre. Takže naozaj nechápem, že prečo a z akých dôvodov minister dopravy takto rezignuje na svoj rezort. Na toto nakoniec, ako som čítal v úvode, dal Najvyšší kontrolný úrad stanovisko v úplne identickom znení.
Čo sa týka diaľnic, tu ide zo štátneho rozpočtu rovnaký balík, približne 97 mil., tak ako to bolo minulý rok. Čo však tuná treba vytknúť ministerstvu, že chýba základná transparentnosť v informovaní motoristov, ako a čo sú priority a čo priority nie sú. Chýbajú riešenia, ktorými by sme mohli pomôcť ľuďom na Slovensku oveľa skôr ako výstavbou investične náročných diaľničných úsekov. Tiež to tu bolo spomínané, nejdem sa k tomu vracať, to znamená posilnenie verejnej dopravy a tak ďalej a tak ďalej.
Čo sa týka železničnej sieti, tuná sú, tu je veľký priestor na úsporu. Zase v rozpočte sa opakovane objavuje jedna suma, 272 mil. ide na železničnú infraštruktúru, pričom – a to je veľmi dôležité – v hlavnej knihe, čo sme našli na ministerstve financií, je uvedená očakávaná skutočnosť o 20 mil. väčšia. Chýba vysvetlenie a chýba tiež vysvetlenie, prečo tých 20 tam nie je aj na budúci rok. (Ruch v sále.)
Pán predseda, a keby ste mi aj zastavili, lebo však to... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte minútu a pol buďte ticho, prosím vás.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Ivan, Miroslav, poslanec NR SR
A čo sa týka dopravných služieb, tak Železničná spoločnosť Slovenska dostáva, spolu teda s malou časťou je tam Regiojet, spoločne 218 mil. na výkon dopravy vo verejnom záujme. Tu zase v hlavnej knihe nájdeme sumu o 40 mil. vyššiu ako očakávanú skutočnosť tento rok. Tak potom treba napísať, pán minister, do rozpočtu, že sú to vlaky zadarmo napríklad, nech to verejnosť vie. A prečo potom nie sú plánované aj na budúci rok v ďalšom rozpočte? Klameme sami seba.
Takže toľko k rozpočtu. Ja len môžem skonštatovať, že skutočne som sklamaný z toho, ako minister dopravy nekoná, ako jednoducho rezignoval, vyslovene rezignoval na svoj rezort. A ten, kto očakáva zlepšenie cestnej infraštruktúry na Slovensku, ten sa jej budúci rok nedočká. A motoristi teda u mňa prehrali, alebo nie u mňa, ale na Slovensku a u ministra dopravy, na celej čiare.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

V zmysle § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku, prosím, dajte hlasovať o tom, aby Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky zaujal stanovisko k spôsobu podávania pozmeňujúcich alebo doplňujúcich návrhov v rozprave, ak tieto návrhy boli podané poslancom, ktorý vyjadril iba súhlas s podaním svojím podpisom podľa § 82 ods. 2 rokovacieho poriadku, nie je však uvedený ako navrhovateľ týchto návrhov v zmysle § 29 ods. 1 rokovacieho poriadku. Konkrétny príklad uvádzam z dnešnej rozpravy k štátnemu rozpočtu, keď pani poslankyňa Gaborčáková zrejme zabudla podať svoj pozmeňujúci návrh. Tento návrh potom odovzdala pánovi poslancovi Maroszovi, ktorý to v pléne predniesol. Pán poslanec Marosz však nie je navrhovateľ, nemá teda dispozičné právo a nemôže cudzí pozmeňujúci návrh ani podávať, ani zobrať späť.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, prosím, aby ste dali hlasovať podľa § 146 ods. 1 rokovacieho poriadku o tom, aby ústavnoprávny výbor zaujal stanovisko k tomu, či predseda Národnej rady Slovenskej republiky je povinný zúčastniť sa schôdze výboru na základe žiadosti výboru s povinnosťou predsedu Národnej rady zúčastniť sa alebo bez povinnosti. Predseda Národnej rady sa obrátil na ústavnoprávny výbor listom, že je pochybnosť o postupe podľa zákona o rokovacom poriadku, preto si dovolím požiadať ctené plénum aj o odhlasovanie tohto návrhu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa v stručnosti a v krátkosti vyjadrovala k niektorým zásadným veciam, ktoré rezonujú v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018, a síce konkrétne ku kapitole školstvo, ako aj ku celkovému financovaniu školstva na Slovensku. Niekoľko momentov tu už bolo spomenutých, čiže aspoň okrajovo a potom to, čo považujem ja osobne za prioritné.
Už veľakrát vrátane poslednej tlačovej konferencie, ktorá bola, myslím, pred dvoma dňami, sme ako hnutie, a teda aj ja osobne uviedla, že k predmetnému návrhu zákona o rozpočte máme niekoľko výhrad a máme za to, že všetko sa začína a končí, povedané ľudovo, pri peniazoch. Bolo povedané, že učiteľom budú zvýšené platy od januára 2018 vo výške 6 percent. Aká je realita? Vieme, že platy sa zvyšovať k tomuto termínu nebudú.
V tejto súvislosti mi nedá nepripomenúť pani ministerke školstva, ako aj celej tejto vláde, že si v oblasti školstva neplní takpovediac svoje domáce úlohy, ktoré si stanovila vo svojom vládnom programe, podľa ktorého, citujem, vláda "konštatuje, že súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho, ako aj vysokého, považuje za veľkú výzvu. Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať." V návrhu ďalej sa uvádza, že návrh týchto zmien sformuje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania, ktorý bude obsahovať aj dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať v desaťročnom výhľade dlhodobé zámery a ciele Slovenskej republiky v oblasti výchovy a vzdelávania od predprimárneho vzdelávania cez primárne, sekundárne a, samozrejme, až po vysokoškolské vzdelávanie, ako aj ďalšie vzdelávanie "s cieľom osobného rozvoja a získania relevantných vedomostí a zručností, ktoré sú potrebné pre úspešné uplatnenie absolventov na trhu práce". Všetci vieme už k dnešnému dňu dávno, že žiadny národný program rozvoja výchovy a vzdelávania sa dnes neuskutočňuje alebo teda neexistuje, pretože vypracovaný predmetný návrh pani ministerka takpovediac hodila do skartovačky. Čiže ide sa po starom.
Ďalej citujem, že "vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva. Zvýšenie zdrojov do školstva je o to naliehavejšie, že doterajší stav, ako to opakovane zdôrazňujú aj významné medzinárodné inštitúcie, ako napríklad OECD alebo Európska komisia, vykazuje z hľadiska medzinárodných porovnaní jednoznačné črty nedostatočného financovania. Nedostatočné financovanie sa v prvom rade prejavuje v nízkom platovom ohodnotení učiteľov," čiže opäť to tu máme, "a to nielen v porovnaní s inými krajinami, ale aj vo vzťahu k iným vysokoškolsky vzdelaným občanom Slovenskej republiky. Táto skutočnosť má priamy a prioritný negatívny dopad na kvalitu školstva." Koniec citátu.
Čiže keď si položíme otázku, aká je realita toho školstva, pretože asi cez túto optiku je potom najlepšie hodnotiť to, či je tento rezort dostatočne financovaný alebo podfinancovaný a podobne. Čiže aká je realita? Študentom chýbajú učebnice, deti so zdravotným, ťažkým zdravotným postihnutím, prípadne žiaci alebo deti, ktoré trpia nejakou formou poruchy učenia a správania, tak tým, trpia tým, že majú nedostatok asistentov na školách. Vysokoškolskí pedagógovia sa s prehľadom skladajú na toaletný papier. Stav budov škôl je katastrofálny, to isté platí aj o vysokoškolských internátoch. Najlepší žiaci odchádzajú študovať častokrát, naozaj častokrát, na zahraničné vysoké školy, pretože potom sa im; a potom sa im už nechce vrátiť na Slovensko, pretože častokrát tá úroveň štúdia na vysokých školách je taká, aká je. A je dokázané, dnes už vieme, máme na to podklady, že výkonnostná úroveň našich žiakov – napr. v matematickej, prírodovednej alebo čitateľskej gramotnosti – klesá, rovnako ako aj ich nejaká sebadôvera vo vlastné schopnosti.
Toto všetko uvádzam preto, lebo všetci vidíme, že súčasná vláda ani po vyše dvoch rokoch svojho fungovania neprináša nové systémové riešenia, ktoré by napĺňali ich strategické ciele, ktoré si stanovili. Dokonca v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018 znižuje výdavky na oblasť školstva a vôbec nepočíta s reformou školstva, tak ako si to predsavzala vo svojom programovom vyhlásení. Vzhľadom na to, že od finálneho termínu, kedy mala byť predložená reforma školstva, už uplynul nejaký ten čas, tak sa môžme legitímne spýtať, že dokedy na ňu budeme čakať.
Ďalšou oblasťou, ktorá nie je podľa môjho názoru dostatočne riešená, je oblasť výdavkov určených na opravu, údržbu a riešenie bežných a havarijných stavov budov. Ich stav je neuspokojivý a nedostatok finančných prostriedkov môže priniesť zdravie ohrozujúce situácie, ktoré školy nedokážu riešiť zo svojich normatívnych prostriedkov. Zlý stav je aj v študentských domovoch vysokých škôl, ktorý je v mnohých prípadoch havarijný taktiež. Čiže opäť sa naskytá otázka, či naozaj čakáme na to, že tam dôjde k nejakej nešťastnej udalosti a potom začneme tieto problémy riešiť, keď už bude takpovediac neskoro.
Výška finančných prostriedkov na rekonštrukciu ubytovacích zariadení vysokých škôl má taktiež vplyv na atraktívnosť vysokoškolského priestoru. Neinvestovanie do tejto infraštruktúry znamená vytváranie neatraktívnych podmienok na štúdium v Slovenskej republike, čo môže viesť k obmedzeniu ich prevádzky a v konečnom dôsledku aj k zníženiu dostupnosti vzdelania. Aj napriek zvýšeniu celkových výdavkov štátneho rozpočtu o 32 mil. eur, to znamená o 15,7 %, na oblasť vedy a výskumu nie je podľa môjho názoru zabezpečená optimálna výška finančných prostriedkov, čo znemožňuje zapojenie sa do pripravených medzinárodných dlhodobých a krátkodobých projektov, ako aj odliv mozgov z titulu nevytvorenia potrebných podmienok na iné pôsobiská, zánik domácich vedeckých kolektívov, naruší sa personálna a technická infraštruktúra, čo ide ruka v ruke s týmto, a výskumu a jej využívanie.
Čiže môžme povedať, že, povedané ľudovo, na jednej strane, áno, do rozpočtu nám príde viacej prostriedkov zo Slovenskej republiky, ale zase nejaká časť je odčerpaná kvôli eurofondom a vo finále rozpočet rezortu školstva medziročne klesá takmer o 70 mil. eur, je to 69,8 milióna.
Čiže, vážený pán minister, uviedla som niekoľko oblastí, v ktorých je pripravený návrh štátneho rozpočtu v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky podľa môjho názoru, ale taktiež podľa názoru mojich kolegov pedagógov neakceptovateľný. Preto sa nemôžem s ním stotožniť, čo sa týka tejto kapitoly školstva, a zahlasovať za jeho schválenie. Ja, ako aj moji kolegovia z hnutia podporujeme oprávnené požiadavky zamestnancov v školstve, vede a výskume, a preto vás žiadame, aby ste sa im podľa možnosti venovali v oveľa väčšej miere a vyšli im v oveľa väčšej miere v ústrety.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne a kolegovia, pôvodne som nechcel ísť do rozpravy, ale dnešná informácia a dnešná udalosť otvára množstvo otázok. Bol som zahltený mailami a telefonátmi, tak preto som sa dal to tejto rozpravy.
Táto moja rozprava sa týka pomyselného trojuholníka: štátny rozpočet, zahraničná politika Slovenskej republiky a Európska komisia. Prišla správa, že Európska komisia podala žalobu na Česko, Maďarsko a Poľsko, odmietajú kvóty pre migrantov. Niečo mi tu nesedí. Prečo nebola žaloba podaná aj na Slovensko? Na domácej scéne vláda tvrdí, že nechceme kvóty, prečo nepoužívajú páky aj na Slovensko? Kde je pes zakopaný? Čo vláda sľúbila Európskej komisii, Európskej únii, aké finančné toky pre migrantov alebo z akých kapitol okrem priznaných budú hradené pobyty, školenia migrantov? Čo Fico, Kaliňák, Kažimír nepovedali? Čo nepovedali?
Pýtam sa to preto, lebo napríklad v roku 2015 vláda mimo plánu schválila finančné dotácie mimovládkam na podporu migrantov cez TIPOS. To znamená, že naše peniaze, peniaze našich ľudí išli pre darmožráčov z mimovládok pre migrantov. Bolo to nesystémové opatrenie, sám Peter Kažimír povedal, sme pripravení takéto aktivity financovať. Povedal tiež, že si myslí, že 500-tisíc nie je finálnych, že to závisí od vývoja. Čiže nesystémové.
Pýtam sa ešte raz, prečo Európska komisia nežaluje aj Slovensko na rozdiel od hrdých predstaviteľov a štátov okolo nás. Došlo k nejakej tajnej dohode medzi Európskou komisiou a vládou Slovenskej republiky a aké budú dopady na financie Slovenskej republiky? Ešte raz sa pýtam, opakovanie je matka múdrosti: Kde je pes zakopaný? Čo ste im sľúbili? Kde zase pôjdu peniaze našich občanov?
Ďakujem za slovo.

Vážená pani predsedajúca, ctená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, vážený pán minister, milí hostia, dovoľte aj mne ešte krátko vystúpiť k téme rozpočtu, keďže, ako som aj avizoval pri svojom prihlásení v písomnej časti, som sľúbil, že sa ešte vyjadrím k niektorým konkrétnym veciam a číslam viac podrobnejšie aj s tým, že mám tu pripravené tri menšie inovácie, ktoré by naozaj prospeli našim spoločným veciam a pomohli by v mnohých oblastiach.
Dá sa povedať, že ak si dobre pamätám na hodiny na vysokej škole ekonómie, kde nás dosť často cepovali, jednu dobrú poučku pána docenta Keretu, ktorý nám vysvetľoval, že ako sa tvorí zisk. Zisk je súčtom, resp. rozdielom ceny a nákladov, pričom stále uvádzal to na konkrétnych príkladoch, ako to prebieha vtedy v tých 90. rokoch v slovenskom podnikateľskom prostredí. Rozumné je stále sa pozerať na náklady, ktoré do čohosi vkladáme, nie zvyšovať cenu.
Myslím si, že je dôležité z tohto miesta aj vyhlásiť, že ak máme hovoriť o výrazných investíciách do vzdelávania, je mimoriadne dôležité vždy zároveň jedným dychom hovoriť aj o efektívnosti už v súčasnosti vynakladaných finančných prostriedkov. Veď napokon, ako som už spomínal, Inštitút vzdelávacej politiky tohto roku vypracoval pomerne rozsiahlu revíziu s konkrétnymi opatreniami, identifikovanými opatreniami, kde ho napočítal úsporu 88 mil. eur. Išlo konkrétne o lokácie, z ktorých by sa dala čerpať alebo z ktorých by sa dali pripraviť potom na alokáciu, čiže potrebné investície do ďalších oblastí, táto úspora by vychádzala z prijatých opatrení na podporu racionalizácie siete základných škôl.
Ale tu ma zaráža jedna vec, že stále, a tak to je naozaj aj vnímané v prostredí škôl, v regionálnom školstve, stále sa hovorí len o základných školách. Prečo nie aj stredných školách, keď hovoríme o potrebe racionalizácie siete?
Ďalej zrušenie možností získavania kreditov na kreditový príplatok, kde nám vznikol efekt, kedy sme potrebovali zabezpečovať ďalšie kontinuálne vzdelávanie pedagogických pracovníkov a na základe toho nám vznikol systém, že naozaj ľudia kredity naháňajú. Ale ľudia sa správajú trhovo. Vedia, že investíciou do konkrétneho druhu vzdelávania sa im dvihne plat. A to vychádza práve z tej výšky celkového, celkovej mzdy, ktorá tam je, to znamená, tá nízkosť mzdy evokuje hľadať spôsoby, akými nachádzať cesty, aby došlo k navýšeniu platu.
A ďalším, tretím opatrením je prijať opatrenie na zvýšenie podielu bakalárskych študentov, ktorí nepokračujú v magisterskom štúdiu. Čo ma ale zarazilo v revízii, je, pri vypočítavaní všetkých možných zdrojov, je, kde sa tam uvádza, podľa ich prepočtov 300 mil. ide do vzdelávania z iných zdrojov, najmä zo strany rodičov a rôznych iných ciest. Či je to školné, stravné, rôzne druhy poplatkov a tak ďalej. To sú všetko vážne veci. A čo sa týka investícií, alokácií, do čoho by to malo byť, samozrejme, zvýšenie priemerných platov pedagogických odborných zamestnancov, resp. vysokoškolských učiteľov a zvýšenie platov pedagógov, ktorí začínajú.
Niekto by to mohol správne poznamenať, že, a už sme sa to o tom bavili aj včera, či toto je práve, konkrétne myslím, že pán poslanec Jurzyca to spomínal, či toto je práve ten spôsob, ako dvihnúť kvalitu výchovy a vzdelávania. Ja mám na to svoj určitý názor, ktorý ale teraz nemám veľmi v krátkosti času kedy rozvinúť, ale cestou k tomuto sú školy, riaditelia a systém nastavený tým spôsobom, že samotné školy pracujú na zvyšovaní svojej kvality cez vzdelávacie audity s otvoreným trhom vzdelávania pre učiteľov a s týmito procesmi vieme dosiahnuť podstatne lepšie výsledky, ako sústreďovať sa len na určitú vekovú kategóriu.
Ale čo je dôležitejšie, je, keď som tak si prečítal aj hodnotenie návrhu rozpočtu verejnej správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, citujem zo strany 47, revízie výdavkov konkrétne v oblastiach životného prostredia, sociálnej oblasti a školstva "síce identifikovali opatrenia s potenciálnymi rozpočtovými vplyvmi a zvýšili transparentnosť poskytnutím detailnejších informácií, z návrhu rozpočtu a príslušných dokumentov však nie je jasné, ktoré z nich sú zapracované v príjmoch a výdavkoch rozpočtu". To nie je lichotivé hodnotenie.
Ale spomínali sa tu aj mzdy. Rovnako v tomto hodnotení na strane 63 sa uvádza: "Nezvyšovanie miezd v čase relatívne rýchlo očakávaného rastu miezd v súkromnom sektore (priemerný rast o 5 % ročne v rokoch 2018 až 2020) by mohlo mať negatívne efekty na kvalitu zamestnancov vo verejnej správe." Tak ako to je teda potom? Uspokojíme sa s tým, že momentálne máme tam na celý rok 2018 nulu, s tým, že sme splnili plán o pár mesiacov skôr, keď vidíme, že; a už som to spomínal, zase sa opakujem, už som to spomínal; máme ešte ľudí, ktorí sú ochotní na úkor svojich rodín, voľného času pracovať v čo najlepšej miere pre naše deti. A týmto ľuďom dochádza už energia, postupne nám odchádzajú. To je nezvratný fakt.
V odpovedi Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ministerstva financií bola veľmi zaujímavá tabuľka, ktorá ukazovala, aký je plán postupných, postupného zvyšovania. Na rok 2018, ako už bolo spomínané, je to tá nula, ale máme tam zaujímavé čísla pri pedagogických zamestnancoch regionálneho školstva na rok 2019 71 mil. 800-tisíc a na rok 2020 147 mil. 900-tisíc. Takže budeme čakať miesto toho, aby sme naozaj ľuďom umožnili už zarábať skôr zaslúžené peniaze, pretože to je o zaslúženej mzde a to je vec, ktorú si máme uvedomovať všetci.
Ale tieto všetky veci by mali byť zhrnuté aj pod dosť podstatnú otázku, ktorú som už naznačil a teraz ju ešte spresním, pretože pán minister aj včera uviedol, že na oblasť vzdelávania v rozpočte verejnej správy máme vyčleniť 3,5 mld. eur, ak si to spočítame s ministerstvom školstva, kde máme 1 363 929 249 a s ministerstvom vnútra, kde je pre kód programu OD5 Výchova a vzdelávanie 1 165 418 063 eur, čo je len rozdiel nejakých, skoro necelých 200 mil., či nie dôležitá aj otázka, aby sme, aby sme naozaj rozmýšľali aj na eventualitou a vrátili sa k modelu mať školstvo pod jednou strechou.
Ale čas mi plynie, tak mi dovoľte veľmi krátko uviesť, predtým než ich prečítam, tri pozmeňujúce návrhy. V krátkosti ich uvediem. Prvý sa bude týkať návrhu na zvýšenie výdavkov v kapitole č. 20 v podprograme, teda ministerstva školstva v podprograme 02601 Šport pre všetkých, školský univerzitný šport o sumu vyše 500-tisíc. Druhý sa bude týkať pozmeňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Skúste tie pozmeňujúce návrhy, pán poslanec.

Sopko, Miroslav, poslanec NR SR
No dobre, no dobre. Keď nemôžem prečítať, potom odôvodnenie. Takže prečítam prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 (tlač 700).
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "1 363 929 249" nahrádza sumou "1 364 429 249" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie "1 323 612 026 eur" nahrádza sumou "1 324 112 026".
V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa suma výdavkov spolu "3 056 033 817" sa nahrádza sumou "3 055 533 817" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie "3 056 033 817" sa nahrádza sumou "3 055 533 817".
2. V prílohe č. 4 v kapitole 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa suma výdavkov spolu za kapitolu "1 363 929 249" nahrádza sumou "1 364 429 249", suma výdavkov na program 026 Národný program rozvoja športu v Slovenskej republike (kód a názov programu) "125 082 210" sa nahrádza sumou "125 582 210" a suma výdavkov na podprogram 02601 Šport pre všetkých, školský a univerzitný šport "1 410 000" sa nahrádza sumou "1 910 000".
V prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "3 056 033 817" nahrádza sumou "3 055 533 817" a suma výdavkov na program 06Q Ochrana základných práv a slobôd "1 493 749" sa nahrádza sumou "993 749".
To bol prvý pozmeňujúci návrh. Odôvodnenie neprečítam.
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018.
Vládny návrh o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto:
1. V prílohe č. 3 v kapitole Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa suma výdavkov celkom "1 363 929 249" nahrádza sumou "1 364 429 249" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie "1 323 612 026" sa nahrádza sumou "1 324 112 026".
V prílohe č. 3 v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu "3 056 033 817" nahrádza sumou "3 055 533 817" a suma výdavkov spolu bez prostriedkov podľa § 17 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. a prostriedkov z rozpočtu Európskej únie "3 056 033 817" sa nahrádza sumou "3 055 533 817".
2. V prílohe č. 4 v kapitole 20 - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR sa suma výdavkov spolu za kapitolu "1 363 929 249" nahrádza sumou "1 364 429 249", suma výdavkov na program 078 Národný program výchovy, vzdelávania a mládeže "556 724 424" sa nahrádza sumou "557 224 424" a suma výdavkov na podprogram 07818 Podpora detí a mládeže "3 497 708" sa nahrádza sumou "3 997 708".
V prílohe č. 4 v kapitole 48 - Všeobecná pokladničná správa sa suma výdavkov spolu za kapitolu "3 056 033 817" nahrádza sumou "3 055 533 817" a suma výdavkov na program 06Q Ochrana základných práv a slobôd "1 493 749" sa nahrádza sumou "993 749".
Tretí pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Eriky Jurinovej, Jozefa Viskupiča a Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2018. Ten je najkratší.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2018 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program OD3 Štátna politika k Slovákom žijúcim v zahraničí "1 668 587" nahrádza sumou "1 978 671".
2. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 05T0A Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky "7 214 843" nahrádza sumou "6 904 759" a suma výdavkov v eurách na program 05T0A02 Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitosti Slovenskej republiky "7 214 843" sa nahrádza sumou "6 904 759".
Ďakujem za pozornosť.