26. schôdza

Ďakujem za slovo. Peter, ja len by som chcel tak troška rozptýliť tie, tu reči, že vlastne, alebo deklarácie, že celé tie akčné plány a rady pre rozvoj okresov boli len a len výlučne v réžii SMER-u a tým by som to chcel odpovedať aj pánovi Dostálovi, pretože ja naozaj nepoznám ten príklad z Rožňavy, ale budem hovoriť za Svidník, kde žijem. Vo vtedajšej rade pre rozvoj okresu podľa tohto ešte starého znenia zákona, vlastne len tajomník, ako zo zákona prednosta okresného úradu bol v podstate zo SMER-u, ale všetci ľudia, ktorí tam v tom čase pracovali. V tej akčnej rade boli ľudia, ktorí, bol tam primátor mesta Svidník, ktorý nie je zo SMER-u, boli tam predstavitelia MAS-iek, ktorí nie sú starostovia, ktorí nie sú zo SMER-u a tak. Takže nie celkom je to taký všeobecný názor, že by to bolo všetko v réžii SMER-u. Skôr ja som tam videl problém v tom, že naozaj do tých akčných plánov alebo do tých projektov sa naozaj tam dostávali veci, ktoré ani len náhodou nesúviseli s nejakým deklaratórnym vytvorením pracovného miesta. Tam, proste si tam každý dával, čo chcel a tie akčné rady, nakoľko oni nemali až takú nejakú veľkú kompetenciu to nejakým spôsobom korigovať, neschvaľovať, schvaľovať a tak, tak samozrejme, že to, že to takto nejako sa to schvaľovalo rôzne, ale to už je, to už je vlastne na tých ľuďoch. Ja by som skôr ocenil, aby sme aj tie výbory teraz podľa nového návrhu zákona, aby, aby prednostovia okresov, ktorí budú ako predstavitelia tých výborov, aby mali aj zodpovednosť a aby tá zodpovednosť bola aj nejakým spôsobom merateľná a nejakým spôsobom aj, aj braní na zodpovednosť. Pretože takto, ako to bolo doteraz, nie celkom sa dalo nejakým spôsobom vyvodiť zodpovednosť a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Miki, vieš aj, aj tu je 150 poslancov, ale rozhoduje väčšina vládna. Aj v tej nejakej rade, v tom okrese si môžeš zavolať 80 starostov a ďalších dvadsať, ešte neviem koho, ale aj tak rozhodnú len tí, čo vládnu. To, že niekoho prizveš, aby niečo pripomienkoval, neznamená, že sa to tam dostane, a to boli prípady asi naprieč celým Slovenskom. Jednoducho prišli ľudia s nejakými nápadmi, ale, bohužiaľ, v mnohých, nehovorím všade, v mnohých prípadoch to fungovalo tak, toto nie je náš, tomu jednoducho to tam nedáme, dáme tie naše. Jednoducho môžte hovoriť, čo chcete, ja viem, jak to v praxi reálne fungovalo a ja naozaj dúfam, že niečo, niečo, niečo sa zmení a ja dúfam, že pre tie okresy konečne prinesieme tú zamestnanosť a prinesieme tie investície, lebo ja si myslím, že nie je normálne všetko smerovať na západ, schvaľovať investičné pomoci a na východe si môžme tak obtrieť ústa ísť spokojne domov.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní a už veľa bolo toho povedaného a dobre, že zazneli aj dnes príspevky, ktoré zazneli a naozaj ukazuje sa, že, alebo potvrdzuje sa, že regionálne problémy, regionálne rozdiely sú stále problém, a to najhoršie je, že my síce o tom rozprávame, ale reálne to má dopad na konkrétnych ľudí, ktorí na strede a východe Slovenska žijú a ktorí práve týmto rozdielom alebo následkom týchto rozdielov musia čeliť. A práve teraz to, čo tu zaznelo, to sú konkrétne problémy. Hovorili sme o nich aj pri prvom čítaní, o tom, ako sa tie plány neplnia, a tu by som chcel povedať také dva najväčšie problémy.
Prvý je ten, že náš pohľad je, keby som teraz hovoril konkrétne za hnutie OBYČAJNÝCH ĽUDÍ, že toto nie je tá správna cesta, alebo by som povedal, toto nie je tá správne zvolená priorita, že prvá priorita by mala byť, že sa nastaví dobre podnikateľské prostredie, ktoré vytvorí živnú pôdu pre to, aby mohli malí podnikatelia vznikať vo väčšom počte, aby sa tam mohla priniesť práca, pretože to je, to je ten reálny problém. A potom sa poďme baviť o tom, ako ešte pomôcť, už keď je, by som povedal, dobré prostredie nastavené, tak poďme sa baviť o tom, ako injekcie dávať do konkrétneho prostredia, aby sme tam dali, keď tak poviem, živiny na to, aby sa to prostredie rozvinulo.
Ale vidíme, že toto sa tu nedeje, že podnikateľské prostredie je na druhej priorite a vychádza to aj z plánov, ktoré vláda si dala na toto volebné obdobie. Väčšina z nich súvisiacich aj s podnikateľským prostredím má deadliny, čiže kedy má byť dokončená, je koniec roka 2018 alebo roka 2019. Čiže vidíme, že ten začiatok volebného obdobia nebol, nebolo investované do toho, aby sa nastavilo najprv dobré prostredie a potom sa dávala takáto podpora, ale je to urobené naopak. A toto si myslím, že nie je správne.
Ale vidíme tu iný problém, a to je to, že keď už sa teraz chceme baviť o tej podpore, tak vidíme, že naozaj tá podpora je na papieri a povedal aj to aj kolega Pčolinský, zaznelo to tu viackrát, že, aj v prvom čítaní, že podpora je na papieri, sú alokované papierovo aj peniaze, ale v konečnom dôsledku tie peniaze nenájdu, neprejdú ku konečným užívateľom a vidíme, že naozaj problém je v tom procese schvaľovania. A toto je maslo na hlave exekutívy, v tomto prípade úradu vlády, ktorý, a to by možno, pán Pellegrini, ste mohli zodpovedať, že čo je dôvod, prečo to tak dlho trvá, lebo zrejme to nie je problém legislatívy, ale je to problém toho rozhodovacieho procesu, ktorý sa tam deje a ktorý spomaľuje, na základe ktorého aj počujeme podnety od tých jednotlivých starostov alebo okresov, že sa im nedostáva tá pomoc, ktorú si už aj teda, ako ste povedali, nadefinujú. Takže vidíme, že ten proces je pomalý a tam to viazne, keď už teda hovoríme o samotnom tomto riešení, ako ste si ho vy nadefinovali.
A vidíme tu ešte ďalší ukazovateľ, a to je, že aj v rozpočte je nadefinované, by som povedal, náklady na tú administratívnu obsluhu tohto celého projektu a tá beží. Ale problém je, že táto, tento aparát neprodukuje, neprináša tie rozhodnutia, ktoré by mal a keď si zoberieme pomer peňazí, ktoré boli alokované do samotného regiónu, do samotných okresov, verzus peniaze, ktoré sú použité na administratívu tohto procesu, tak tým, že sa nealokujú tie peniaze do tých okresov, tak ten pomer je veľmi zlý v neprospech, alebo teda v prospech administratívy a v neprospech ľudí, ktorí to potrebujú. Čiže platíme veľa peňazí za to, aby sme udržali tento aparát pri živote len preto, že úrad vlády nerozhoduje dostatočne na to, aby tie peniaze, ktoré majú ísť k ľuďom v okresoch, aby aj išli. A toto je, toto je, myslím si, že veľmi dôležitý ukazovateľ, ktorý ukazuje, že tu nie je niečo v poriadku.
Ďalej by som chcel poukázať na to, že áno, bavíme sa tu o podpore, ale keď si to zoberieme z toho veľkého obrazu a pozrieme si, koľko ľudí je nezamestnaných v týchto nielen v najmenej rozvinutých okresoch, ale vôbec v týchto regiónoch a vidíme, aké prinášate riešenia a aké majú tieto riešenia priniesť, akú zamestnanosť majú priniesť, tak vidíme, že naozaj sú to, ja by som to nazval, že malé nástroje, alebo je to kvapka v mori a aj tá sa ešte pomaly rozbieha. Čiže opäť ideme tu urobiť nejaké opatrenie, venujeme tomu veľkú pozornosť, alebo venujete veľkú pozornosť, ale v konečnom dôsledku potenciál tohto samotného riešenia je pomerne nízky práve v porovnaní s tým, čo hovoríme, a to je zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré dokáže prirodzene vytvoriť podmienky na to, aby mohlo, aby tam mohlo prísť k väčšej zamestnanosti. A tak vlastne týmito malými nástrojmi, ktoré robíte týmito kvapkami v mori, len vlastne tým ľuďom nepomáhate a robíte ďalšie kroky, ako napríklad podpora pri presťahovaní, o ktorej sme tiež dopočuli na výbore, keď som sa pýtal kolegu Petráka, že teda koľko ľudí využíva tento nástroj, tak v tomto roku, alebo v minulom roku to bolo 75 a teraz by to malo byť 92. Čiže opäť hovoríme o opatreniach, ktoré tým ľuďom, tým masám ľudí, ktorí sa nachádzajú práve v tých regiónoch, ktorí čakajú, že vláda prinesie nejaké opatrenie, nejaké riešenie, tak len počúvajú reči, vidia na papieroch veľké plány, ale nevedia sa nejakým spôsobom k nim dopracovať a vidíme, aj história ukazuje, že stále sa nevie, ani vláda prehrýzť k tým výsledkom, o ktorých hovorí a len hovorí, že teda tie výsledky už prídu. Ale tí ľudia tam reálne žiť, musia si hľadať prácu mnohokrát v zahraničí, alebo na západe Slovenska, musia cestovať odtrhnutí od rodín a podobne a vidíme aj ten...
A chcel by som ešte tu poukázať jednu dôležitú vec, a to je ten parameter, na základe ktorého sa rozširuje ten počet na najmenej rozvinutých okresoch, ako to vnímajú aj ľudia v tých jednotlivých okresoch, ako sa cítia diskriminovaní, pretože tento parameter vidíme, že nie je presný, že nevystihuje úplne situáciu v tom okrese. To, že je v niektorom okrese nižšia miera nezamestnanosti, ako ten priemer, z ktorého sa to počíta, tak vidíme, že je nižšia, je aj následkom toho, že tí ľudia už proste nemohli čakať a museli a cestujú viacej do zahraničia, cestujú na ten západ a tým pádom sú menej registrovaní, ako v menšom počte registrovaní ako nezamestnaní. Ale to neznamená, že v tom regióne, v tom okrese je lepší život, absolútne. Čiže vidíme, že tento parameter je nepresný, áno nejako treba začať, možno poviete, ale tu vy nezačínate, vy to už robíte, alebo rozprávate o tom niekoľko rokov a vidíme, že tie výsledky sa nedosahujú. Takže toto sú podľa mňa také slabiny a nevidíme, že by ste na týchto slabinách pracovali, na ich odstránení, lebo na toto sme poukazovali aj pri prvom čítaní a neprišiel žiadny nejaký výrazný pozmeňujúci návrh, ktorý by chcel byť objektívny na to, aby zvrátil tento stav, aby naozaj aj tým ľuďom v tých okresoch ukázal, že to s nimi myslíte vážne. A toto vidím ako taký problém.
A teda už len tie posledné dve minúty využijem na to, aby som hovoril práve o tom podnikateľskom prostredí, lebo keď si zoberiete aj prieskumy, ktoré robia rôzne asociácie alebo združenia práve na to, že čo by pomohlo podnikateľom, aby začali tam v tých častiach teda podnikať, tak napríklad na otázku, čo bráni podľa vás najviac rozvoju regiónov, tak je vidieť dve zaujímavé veci. Vysoké odvodové zaťaženie, o ktorom hovoríme dlhodobo, a je to známa vec a druhé je aj odliv obyvateľstva, a to sú hlasy podnikateľov dneska, tých, ktorí tam chcú zamestnávať, že mnohí ľudia už pracujú v zahraničí a pritiahnuť ich späť je veľmi ťažké. Čiže už naozaj, by som povedal, že zašlo to priďaleko a preto tie opatrenia, o to ťažšie bude to zvrátiť a takýmito maličkými vecami to proste sa nedá robiť.
Taktiež je tu otázka na to, že sú zložité administratívne procesy a procesy verejného obstarávania a ešte tu sú riešenia, bol taký, vlastne výsledky tej otázky, že ktoré z uvedených riešení by podľa vás najviac pomohli znížiť zaostávanie regiónov? Tak jednoznačne to vychádza, vo viacerých prieskumoch je to zlepšenie podnikateľského prostredia, integrovať marginalizované skupiny obyvateľstva a znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom. A vidíme opäť to, čo robíte vy, ako sme v decembri, ako ste tu priniesli vlastne zrušenie odpočítateľnej položky pre zdravotné odvody, ktoré siahli práve na tým nízkopríjmovým, čiže ako keby, nieže ako keby, vy robíte opačné, opačné kroky a skutky a slová sa nestretávajú a preto znovu chcem poukázať na to, že tá priorita by mala byť v prvom rade na podnikateľskom prostredí a potom sa môžme baviť o tom, aká podpora do jednotlivých regiónov, ale keď, pokiaľ budete robiť len túto podporu bez toho, aby ste sa zamerali nejako výraznejšie na zlepšenie podnikateľského prostredia, tak sú to len naozaj malé kvapky v mori, ktoré výrazne zmenu neurobia a budeme pozorne sledovať, aby sme, aby ste aj vy boli usvedčení z toho, že tieto riešenia naozaj neprinesú výrazné výsledky. (Zaznievanie zvukov časomeru.)
Ďakujem.

Pán kolega Heger, skutočne dobré vystúpenie a hovorili ste v ňom o mnohých tých veciach, ktoré sme spomínali aj my v predchádzajúcich rozpravách, ale každopádne spomínali ste nákladnú administratívnu záťaž, ktorá sprevádza všetky tieto projekty. To znamená, že veľké množstvo alebo percento týchto peňazí určených na podporu najmenej rozvinutých okresov sa minie na zbytočnú administratívnu záťaž, na rôzne plány, projekty, zhodnotenia, analýzy, projekty na projekty atď. a máme tým pádom zamestnaných množstvo administratívnych pracovníkov, ktorí ale nemajú za sebou nijaké reálne hmatateľné výsledky. A presne aj ten príklad, o ktorom som hovoril ja, Kežmarská platforma pre sociálne začlenenie, nezisková organizácia, ktorej predsedá nejaký Igor André, ktorý v Kežmarskom okrese neviem, či niekedy vôbec bol, sám sebe dal mzdu 1 900 eur mesačne a dostal dotáciu od vlády na tento svoj projekt v rámci akčného plánu pre rozvoj okresu Kežmarok 250-tisíc eur a prízvukujem, že to nie je jediná dotácia, ktorú táto mimovládna organizácia dostala. Okrem toho zamestnal asistenta za 8 eur na hodinu a má preplatené všetky náklady spojené s výkonom svojej funkcie a keď sa človek zamyslí nad tým, čo je jeho v skutočnosti tá funkcia, tak tá funkcia hovorí o tom, že zvýhodníme asociálov nad slušnými ľuďmi, že im bude jednoducho stavať domy a byty zadarmo. To znamená, celé je to jednoducho veľký nezmysel.
Bohužiaľ, ale musím skonštatovať aj iný fakt, a to, že keď ste kritizovali vládu, že to nemyslí vážne, tak musím povedať, že ani vy v strane OBYČAJNÍ ĽUDIA A NEZÁVISLÉ OSOBNOSTI to nemyslíte vážne, pretože keď Ľudová strana Naše Slovensko dávala návrh zákona, ktorý by umožnil verejným inštitúciám dať si do verejného obstarávania ako podmienku, že dodávateľ alebo výrobca daného obstarávaného tovaru alebo služby musí pochádzať z regiónu alebo aspoň zo Slovenskej republiky, tak ste zbabelo vytiahli kartičky a následne ste tu na minulej schôdzi hovorili o inkluzívnom trhu, o tom, ako je potrebné podporovať regionálnych dodávateľov a výrobcov. To znamená, za politikov hovoria činy, pán Heger, a nie len reči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán kolega, pán poslanec Heger, žijem v okrese Medzilaborce. Donedávna som pracoval ako prednosta Okresného úradu Medzilaborce a priamo sme vytvárali akčný plán a radu okresu. Musím z toho miesta poďakovať našej vláde, že náš okres bol dodatočne zaradený do zoznamu najmenej rozvinutých okresov. Vy vo svojom prejave ako keby ste si navzájom odporovali, niečo potvrdíte a na to hneď vyvrátite. Hneď vám poviem, v čom to je. Tu vravíte, že nevolíme správnu prioritu, že najprv je podnikateľské prostredie. U nás z ôsmich členov, ktorí sú v rade okresu, sú traja z podnikateľského prostredia. Veľmi dobre poznajú pomery. Hlavným cieľom je rozšírenie a udržanie pracovných miest.
S jedným súhlasím, že mnoho rodín u nás zostalo rozbitých a mnohí členovia sú odtrhnutí od rodín, pretože odišli za tou prácou ďaleko nielen na Slovensko, ale aj do zahraničia. Ďalší cieľ, plnia tieto opatrenia našej vlády, a síce, aby dotyční sa opäť prinavrátili k svojim rodinám a rodiny boli ucelené. Aj to je veľkým sociálnym zmyslom, práve tie opatrenia, ktoré sa týkajú najmenej rozvinutých okresov. Som pracoval priamo na tvorbe akčných plánov, viem, ako to chodí a ja som úplne presvedčený, že to prinesie pokrok pre odľahlé oblasti. Naša vláda nemá sľuby, ale práve plní tieto priority v odľahlých oblastiach, za čo my z týchto okresov sme nesmierne tomu radi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky. Ja len, pán Martinák, na vás, ak by som mohol doplniť, lebo ste teraz tak povedali, vlastne ste vykreslili tú situáciu, tak by som sa chcel teda opýtať, síce nemôžte reagovať, ale, ale možno potom následne si vypočuť, že teda ako reagujú tí ľudia vo vašom, vo vašej obci alebo vo vašom okrese, že aké oni očakávajú naozaj výsledky od týchto, lebo, a koľko z nich, lebo naozaj sa bavíme o regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť, ešte stále sa to ráta na proste desiatky tisíc ľudí a tieto opatrenia pomôžu rádovo koľkým ľuďom? Čiže vyslovene, viete, lebo tuto my sa môžme rozprávať, prieť, ale reálne tí ľudia potrebujú prácu. Tí, ktorí tam žijú a nechcú byť odtrhnutí od rodín a to, to je to. Čiže riešenia sú, hovoríme o nich, rokujeme o nich už druhýkrát, ale ten návrh ako keby ich nereflektuje a nezapracováva a toto je ten problém. A na záver len poviem, áno, samozrejme, skutky sú dôležité, nie slová. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja sa budem snažiť byť stručná, lebo k tejto téme som sa vyjadrila už predtým a musela by som aj z tohto miesta opakovať niečo, čo som už viackrát povedala, či už tu v rozprave, vo faktických poznámkach, alebo na svojom blogu a okrem toho je mi ťažko aj vyjadrovať sa k novele, keďže už samotný pôvodný zákon a zavedený systém podpory považujem za nešťastný ako taký. Bohužiaľ, ani táto novela neponúka, neponúka žiadne systémové zmeny, ale ide de facto len o také doladenie už zavedeného systému, ktorý, musím povedať a zopakovať, že je celý k socialistickému obrazu.
Čo chcem povedať, je ale jedna taká podstatná vec. Ja som doteraz nevidela žiadne vyhodnotenie, žiadny, žiadny odpočet doterajšej podpory v okresoch a ja by som čakala, že rozširovanie pomoci nastane až po nejakých úspechoch v tej prvej fáze, po ich vyhodnotení, po nejakom zvážení ďalších krokov. To som zatiaľ nevidela a postrádam to. Chcem len z tohoto miesta zopakovať, čo som už povedala pri prvom čítaní, a to je to, že si veľmi vážim prácu splnomocnenca pre podporu najmenej rozvinutých okresov pána Marcinčina a všetkých šikovných ľudí v jeho okolí, pretože zopár z nich poznám a viem, že vlastne s úprimným nasadením komunikujú priamo v teréne a pomáhajú s vytváraním akčných plánov a verím ich snahe odviesť poctivú a dobrú prácu, lebo aj mojím dobrým presvedčením a dlhodobým presvedčením je, že je potrebné vedieť, čo potrebujú regióny zdola a treba ich počúvať.
Ale to, čomu neverím, je, je to, že sa ich práca a práca ľudí zdola, lebo toto slovo ste to aj vy, pán Pellegrini, viackrát vyzdvihovali, tak ja neverím, že sa táto ich práca stretáva s úprimným záujmom tejto vlády rozprúdiť skutočný trvalo udržateľný rozvoj v regiónoch. A tým, ako ste tu povedali, že za nedostatočné výsledky môžu ich zle napísané akčné plány, ste to potvrdili. Je to, je to veľmi alibistické a voči splnomocnencovi a jeho ľuďom dokonca aj neúctivé a nefér, lebo vyzerá to, že ich používate, ako sa vám to hodí. Keď ich potrebujete, tak sa nimi zaštíťujete a keď sa nedarí, tak to máte aspoň, aspoň na koho zhodiť. Ale pritom veľmi dobre vieme, ako sa tieto projekty schvaľujú, ako funguje systém vašich okresných tajomníkov Rady pre rozvoj najmenej rozvinutého okresu a vieme, pripomeňme si, ako vlastne tieto funkcie okresného tajomníka vznikali. Však vznikli v zrýchlenom konaní niekedy v druhej polovici roku 2016, museli sme sa tu v parlamente zaoberať tým, aby rýchlo-rýchlo, v zrýchlenom konaní, aby sa predišlo značným hospodárskym škodám, lebo to je hlavný dôvod, prečo sa prijíma zrýchlené legislatívne konanie, tak aby na okresných proste úradoch vznikla takáto funkcia okresného tajomníka, ktorou bude poverený prednosta, pretože sa tým vraj, a to citujem z toho pôvodného návrhu: "urýchli odstraňovanie regionálnych rozdielov v súlade s programových vyhlásením vlády Slovenskej republiky".
Kedy a o koľko sa urýchli, ste vtedy nepovedali a mňa by teda zaujímalo, ako sa teda urýchlilo, urýchlila táto situácia, aký je stav po jednom roku. Dnes vidíme, že sa to zrejme teda asi nijako neurýchlilo, lebo tu máme na stole ďalšiu novelu, vraj, aby sa to opäť urýchlilo, ale ako a o koľko sa to urýchli, keď schválite túto novelu, to asi tiež neviete teraz v tejto chvíli povedať. No veľa rečníkov tu hovorí o tom, že to v praxi vlastne vôbec nefunguje a je to veľmi pomalé, takže tie vaše reči o zrýchlení procesov považujem za také frázy, ktoré už naozaj pripomínajú obohratú platňu. Je to niečo podobné, ako pri diaľniciach. Stačí si porovnať všetky sľuby a reči a potom ich porovnať s realitou.
Takže ak by vaša vláda mala skutočný záujem o rozvoj regiónov, tak by ste uvoľnili ruky decentralizácii verejnej správy vrátane fiškálnej, kedy samosprávy by si vedeli určovať vlastné podmienky, konkurovať si navzájom, nekrivili by ste trh nesystémovými dotáciami, vlakmi zadarmo, rôznymi nezmyselnými príspevkami, alebo keď už je vo vašom presvedčení používať dotácie a keď už ste ich aj zaviedli, tak aby ste aspoň dbali o čo ich najrýchlejší akčný presun do regiónu, aby ten plán bol naozaj akčný nielen na papieri, ale aby boli akčné aj tie peniaze, ktoré na tie peniaze treba. Ale ako z praxe vieme a ako tu už viackrát odznelo, tento systém, ktorý ste sami vymysleli, sami ste ho vymysleli, je tak ťažkopádny, tak byrokratický a tak zdĺhavý, že projekty čakajú mesiace na peniaze, možnože sa ich ani nedočkajú a prípadne si musia aktivity prefinancovávať z vlastných alebo úverových zdrojov a podobne.
Kolega Dostál tu tiež dostatočne demonštroval, akú byrokratickú záťaž toho, čo všetko prijímateľ musí formálne spĺňať, aby mohol byť poberateľom dotácie, akú treba, túto mašinériu teraz v rámci urýchlenia chcete zjednodušiť, ale opakujem, je to mašinéria, ktorú ste sami navrhli a z ktorej dnes sami chcete udeľovať výnimky.
Takže pre mňa sú tieto slová o pomoci regiónom, o decentralizácii veľmi povrchné, pekne sa tvária, ale "skutek utek". Na prilákanie investorov a podporu rozvoja je ideálnym nástrojom to, čo ponúkame v programe SaS a verím, že aj najbližšej vlády, ktorá, dúfam, tú vašu čoskoro vystrieda, a to je zvyšovanie, pardon, znižovanie daní, poplatkov, odvodov, byrokracie, budovanie infraštruktúry, lenže to sú systémové zmeny, ktoré sú vašej vláde cudzie. Namiesto toho prijímate novely a novely noviel vlastných zákonov, ktoré v praxi nefungujú. Výsledky nevidno.
Takže opakujem, ak už ste sa teda rozhodli použiť verejné financie k regiónom formou rozdávania, tak by som aspoň očakávala, že to bude pružné, že sa tie peniaze k tým ľuďom naozaj dostanú a že to budú aspoň investície, u ktorých budete aspoň ako-tak schopní sledovať ich návratnosť. Takže zatiaľ som nikde nevidela ten odpočet výsledkov, žiaden priebežný report, kde by sa dalo na jednom mieste vidieť nejaký účel, odôvodnenie príspevkov, tie zmluvy si treba ťahať z centrálneho registra, aby sa človek dopracoval k informáciám, čo vlastne bolo schválené, respektíve podporené, alebo už preplatené. Tak uvítala by som, keby ste takýto prehľadný odpočet, respektíve zoznam týchto projektov aj s výškou už prefinancovaných súm, ako keby taký reálny aktuálny stav možno zverejnili, alebo budem oň aj žiadať v hodine otázok a aj formou interpelácie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani kolegyňa, pani poslankyňa Kaščáková, tu som zachytil viacero vecí, ktoré mi skutočne nedávajú žiaden zmysel. Tu vravíte, že vláda si určila tajomníka rady okresu ako prednostov okresného úradu. Ja by som sa vás rád spýtal, kto kompetentnejší by mal vykonávať funkciu tajomníka a nielen funkciu, ale mať prehľad väčší o okrese, ako prednosta okresného úradu. Robil som to, tak môžem vám povedať z vlastnej skúsenosti, že je to skutočne veľmi dobre nastavené.
Ďalej vás môžem ubezpečiť - aspoň v našom okrese a verím, že aj inde takisto -, sú to pravé návrhy zdola. Veď nikto nás netlačí robiť návrhy niekde zhora. Robíme ich práve zdola. Najprv museli sme robiť celkové zhodnotenie potrieb okresu, regiónu, v našom regióne nikdy nebude zamestnávateľ, ktorý zamestná 300 alebo 600 ľudí. Budú to drobnejší zamestnávatelia, ktorí majú veľký význam pre rozvoj okresu. Až po celkovom zhodnotení potrieb okresu nastáva tvorba akčných plánov. Veď tie akčné plány musia ísť z toho regiónu a práve takéto sme robili.
Čiže môžem vás ubezpečiť, pani poslankyňa Kaščáková, že sú to návrhy zdola. Ďalej vravíte o návratnosti. Poviem vám len jednu vec, že tým, že sa rodinní príslušníci vrátia opäť k svojim rodinám, táto návratnosť viete, aká je? Alebo hodnota? Táto sociálna pridaná hodnota je nevyčísliteľná, ak tomu ste dobre rozumeli. A potom hovoríte o nešťastnom systéme podpory. Ktorý je šťastný systém podpory?

Ja len v krátkosti. Ja si tiež vážim prácu pána Marcinčina a celého jeho tímu. Niekoľkokrát sme sa teda aj spolu stretli aj v rámci okresu, ale aj v rámci Bratislavy, ale tým pádom ste to dali do nejakého takého protipólu. Tak tento tím robí a je dobrý a vláda a regionálne rady sú zlé. Nemyslím si, hlavne kvôli tomu, že v podstate ja to beriem tak, že sme na jednej lodi. Prečo by vláda dávala zákon, chodila po okresoch a snažila sa pomáhať v niektorých veciach, hlavne čo sa teda týka zamestnanosti? Keby, keby len jedna z tej časti bola výborná, ostatné, ostatné akože sa len vezú, alebo nič nerobia. Takže toto, myslím si, že nie je dobrý názor. Ďakujem.

Áno, no tak, pán kolega Martinák, áno, tak vy hovoríte, že okresní tajomníci, kto iný by to mal robiť? No tu ide hlavne o ten princíp, že prečo vôbec ideme v tej regionálnej podpore po okresoch. Zoberte si integrovaný regionálny operačný program, ten ide po krajských mestách, ten ide po úplne inom systéme podpory. Ja naozaj, jedna z dobrých otázok je, že či vôbec tento systém podpory regiónov sa nejakým spôsobom koordinuje s tými regionálnymi integrovanými územnými stratégiami, ktoré sme vytvárali kvôli tomu, aby sme čerpali eurofondy, či to je zladené. Túto otázku už som tiež si viackrát položila aj tu v pléne. Takže to, ako sa tvorili akčné plány, ja viem veľmi dobre, ja som hovorila, že sa tvoria zdola, že si to vážim, tým odpovedám aj pánovi poslancovi Bagačkovi, ale tá otázka, že prečo teda ako keby tá vláda to robila, keď by to potom nechcela podporiť, to tu tiež padlo, že je to taký pekný marketing, dobre sa o tom rozpráva, ale celá táto snaha končí pri tom, keď majú odtiecť niekam peniaze. Jednoducho, ak majú ísť niekam konkrétne peniaze, tak vtedy tá celá pekná forma a škrupina padá. Tie peniaze tam proste nejdú, idú tam ťažkopádne pomaly, idú kadejako podozrivo a toto ja rozprávam, že keby to naozaj bolo robené tak, že je tam úprimný záujem podporiť tie regióny, tak ten záujem je systémový. Systémový a dlhodobý. Ale toto vláda proste 12 rokov sa snaží rozvíjať regióny, ale idú od desiatich k piatim, o tom hovorím. Nevidíme výsledky, vidíme len reči, reči a sľuby a pekné slová.