31. schôdza

Ďakujem, kolegyňa. Myslím si, že si sa mohla kľudne aj viacej. Chcela by som zopakovať a zdôrazniť, čo si povedala, pred tebou aj ďalšie kolegyne, a to, že reforma je dôležitá, ale nikdy nebude úspešná, pokiaľ nebude postavená na spolupráci rezortov. V podstate to potvrdili aj obidve komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, aj komisárka pre deti dnes na našom výbore, kedy povedali, že práve chýba tá spolupráca rezortov. Takže väčšinou sa problémy prehadzujú a nikdy sa nevyriešia, pokiaľ tieto rezorty nebudú hľadať spoločné riešenie. Ďakujem.

No mne tu stále chýba tá odbornosť. Poďme do reformy, poďme do reformy, poďme do reformy. Do akej? No veď keď bola, dva roky bol pán Mihál - som vám prečítala -, chcel valorizovať dôchodky o pevnú sumu. Premiérka Radičová zatrhla, minister financií. Chcel zvyšovať, valorizovať dôchodky, zatrhnuté. Rodičovský príspevok zatrhnutý. A všetky veci, ktoré sme my schválili, však ste v nich pokračovali, preboha. Ešte aj v tom nesystémovom dôchodku vianočnom. Tak o akej reforme stále rozprávate? Však položte veci na stôl, čo je to tá skutočná reforma? Ja som za, rozprávajme. Rozprávajme. Beriem to, že ak naozaj tí ľudia trpia, že nemajú príjem niektorí ľudia, opatrujú a tak ďalej, tak si sadnime, je tu prvé čítanie. Však v druhom čítaní môžme tieto veci ešte doplniť a zmeniť. Ale vy stále len rozprávate: nič sa neurobilo, reforma, všetko obráťme hore hlavou. No prečo ste to neobrátili? A rozprávate, že keď bude minister Gaborčáková alebo Mihál, jak to všetko zmení a Mihál nezmenil nič. Veď sám povedal, že minister financií mu všetko zatrhol. Tu stál, ja som s ním na to rozprávala.
Tak poďme sa baviť o konkrétnych veciach, nie o, ja to hovorím - plagátových veciach, reforma, nič. Poďme sa konkrétne baviť. Máme dneska maximálny ročný rozsah osobnej asistencie 7 300 hodín ročne, čo predstavuje 20 hodín. Celková ročná výška príspevku môže byť 20 586 eur. Hovoríme o 2,80. Hovoríme o tom, že z toho idú ešte, ako som predtým povedala, z toho idú odvody, idú z toho zdravotné poistenia, to je 1 101 eur. Hovoríme o tom, že vieme zvýšiť túto sumu. Tak sa poďme o tom baviť v druhom. A ak nie, tak doneste tú reformu. Preboha, však ju doneste na stôl a nielenže sa rozohním, že tam ten to, ten to, ten je za, ten má taký problém, doneste tú reformu na stôl. Máme prvé čítanie a doneste ju, ako by ste to urobili. Veď ste nič nezmenili, čo my sme všetko dali. Keď ste boli pri vláde, vo všetkom ste pokračovali. Nič nového ste nepriniesli. Ešte aj ten vianočný dôchodok, ktorý ste tu stále vykrikovali, aký je nesystémový, tak ste ho nechali, ešte ste ho navýšili. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem ti, pani poslankyňa Gaborčáková, za tvoje vystúpenie. Ja musím konštatovať, že ma veľmi teší, že ty máš na rozdiel od tejto vládnej koalície aleže úplne nové videnie sveta, tak ako si ty povedala. Máš schopnosť aktuálne problémy vnímať a na základe nich navrhovať riešenia a máš kompetenciu naozaj, že do detailu zvládnuť to, že kompetenciu v detailoch. Ja verím tomu, že keď začne vládna koalícia počúvať tvoje návrhy, ktoré, mimochodom, nehovoríš len tu v pléne, ale organizuješ aj veľmi veľa vecí, ktoré s týmto súvisia, navrhuješ naozaj systémové zmeny, no tak, že by sa to mohlo aj pohnúť. A ak nezačne počúvať, tak sa teším na to, keď dostaneš príležitosť, aby si to mohla urobiť. Ďakujem.

Ďakujem za pripomienky. Ja predstavím reformu, ktorú teda predstavíme v rámci hnutia OĽANO, ale je to veľká vec, s ktorou by, keby vy ste chceli teraz urobiť ju, tak jednoducho by vám to zrejme rozvrátilo iné náležitosti. Čo môžem sľúbiť ministrovi, že v rámci tých vecí, ktoré sa dajú upraviť, tak poviem, akým spôsobom ja by som to videla, aby to nebol nejaký zásah do toho systému, ako máte nastavený vy. Toto viem urobiť. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcela by som, aby novela zákona, ktorú predkladáte, bola nádejou pre zdravotne ťažko postihnutých, aby pomohla odstrániť úskalia z ich životov. To je však možné len v tom prípade, ak by skutočne riešila ich reálne potreby a nevyhnutnosti. Bohužiaľ, dnes tu máme novelu, ktorá len v minimálnej miere reflektuje na potreby zdravotne ťažko postihnutých. Tie sú obsiahnuté aj v pripomienkach ich organizácií z medzirezortného pripomienkového konania. V MPK bolo vznesených 371 pripomienok a z toho 257 zásadných a len zlomok bol z nich zapracovaný do znenia, ktoré dnes predkladáte. Vlastne nerozumiem, prečo bola v tomto stave novela podaná.
Už vo februári tohto roka ste, pán minister, deklarovali, že v oblasti financovania kompenzačných príspevkov chystáte, citujem: "prevratné zmeny". Malo ísť predovšetkým o výraznejšiu valorizáciu peňažných príspevkov tak, aby ste naplnili svoje vyhlásenia o navýšení príspevku na opatrovanie do výšky čistej minimálnej mzdy do roku 2020.
Ale prišla zásadná pripomienka z ministerstva financií, aby, citujem: "... nedochádzalo k automatickej indexácii peňažných príspevkov na základe rastu minimálnej mzdy, pretože takýto návrh zakladá výraznú záťaž na verejné financie.". Povedané ľudskou rečou, v rozpočte na to nebudú peniaze. A zrazu je všetko inak a doterajší spôsob výpočtu príspevkov nahradili v predkladanej novele fixné sumy.
Minulý týždeň som sa zúčastnila na stretnutí so zástupcami organizácií zdravotne ťažko postihnutých na odbornom okrúhlom stole. Jeho témou bola práve táto predložená vládna novela. Avšak najviac zarážajúce je, že toto všetko dávno už vieme. Bolo to x-krát pomenované a stále po toľkých rokoch v rezorte je to v rovnakom stave.
Najdiskutovanejšou témou bola osobná asistencia. Ministerstvo je dlhodobo upozorňované na stagnáciu a podhodnotenie hodinovej sadzby za výkon osobnej asistencie. Všetci zúčastnení sa zhodli a žiadajú urgentné navýšenie sumy za hodinu osobnej asistencie aspoň na 140 % minimálnej hodinovej mzdy, teda 3,85 eur na hodinu.
My za naše hnutie sme navrhovali na marcovej schôdzi navýšenie hodinovej mzdy pre osobného asistenta na 4,01 eura. Ministerstvom navrhované navýšenie na 2,82 eura, teda o 4 centy je naozaj výsmechom, pričom ak by sme použili kategorizáciu náročnosti práce, tak by osobná asistencia spadala minimálne do III. stupňa náročnosti. Navyše vami navrhované stanovenie fixnej sumy komplikuje možnosť valorizácie príspevku do budúcnosti a už teraz týmto vytvárate stav, ktorý bude treba meniť.
Je nevyhnutné si uvedomiť, že tí, ktorí sú na pomoc osobných asistentov odkázaní, zažívajú akútnu krízu. Spôsobuje ju práve nedostatok osobných asistentov, a to predovšetkým z dôvodu ich finančného podhodnotenia. A to potvrdzujú aj agentúry osobnej asistencie. Táto nízka suma 2,78 eura jednoznačne nestačí a navyše doslova odrádza ľudí, aby vykonávali tento druh služby. Tým pádom si zdravotne ťažko postihnutí za ňu musia doplácať z vlastného vrecka.
Osobná asistencia je pritom životne dôležitou pomocou pri elementárnych činnostiach, ktoré sú pre zdravých bežné a automatické. Veď zdravotne ťažko postihnutý často nedokáže bez pomoci asistenta ani sám vstať ráno z postele. A oni chcú a musia byť aktívni, užitoční a rovnoprávni. Veď predsa nemôžu žiť izolovaní doma. Práca osobného asistenta si samozrejme vyžaduje aj zvýšenú fyzickú námahu a zodpovednosť, pretože ide o zdravie a bezpečnosť inej osoby.
Uvedomme si, že v mnohých prípadoch a ak asistent nevykonáva svoju prácu zodpovedne alebo vôbec nepríde, môže nastať až ohrozenie života. Osobný asistent pritom nemá ani nárok na plné sociálne zabezpečenie, pretože nemá postavenie zamestnanca a nemá napríklad nárok ani na dovolenku. Dôchodkové poistenie má ako poistenie štátu len v prípade, že splní podmienku 140 hodín osobnej asistencie. Takže tam napríklad nespadajú ani rodičia zdravotne ťažko postihnutých detí, ktorých zákon už aj tak diskriminuje, keďže im neumožňuje vykonávať asistenciu pre vlastné dieťa, len v rozsahu štyroch hodín denne, čo je spolu maximálne 120 hodín.
Opakovane sme podávali novelu, ktorá mala túto diskrimináciu voči rodičom a rodinným príslušníkom odstrániť. Žiaľ, tento návrh nám neprešiel. A bohužiaľ, pán minister, vaša novela ani tento stav vôbec nerieši a namiesto uľahčenia komplikuje.
Zavádzate aj ešte nový výkaz o počte hodín vykonanej osobnej asistencie, pričom na to nie je nijaký opodstatnený dôvod. Veď výkaz sa vypisuje spätne a údajné zneužívanie osobnej asistencie sa týmto nevyrieši.
Ďalším problémom, ktorým sa novela nezaoberá, je spôsob posudzovania príjmu a spoluposudzovanie osôb. Výsledkom je krátenie príspevkov a dôsledkom je nútené zotrvanie zdravotne ťažko postihnutého v tzv. dávkovej pasci. Pretože miesto toho, aby sme ich podporili v samostatnosti a sebarealizácii v pracovnom prostredí, tak my im ešte na základe často len minimálneho príjmu okrešeme príspevky. Takže nakoniec peniaze, ktoré si napriek svojej situácii zarobia, aj tak musia použiť na kompenzácie a vlastne nemajú šancu si dopriať o niečo lepší štandard. A takto by sa dalo pokračovať ďalej hľadajúc vyhovujúce riešenia pre obe strany.
Táto vaša novela však potrebné riešenia neponúka a jedinou, aspoň čiastočnou záchranou môžu byť pozmeňujúce návrhy. Poprípade možno zvážte, či zákon v takejto podobe a s toľkatimi zásadnými pripomienkami vôbec posunúť, posuniete do ďalšieho čítania.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Tak ja sa ešte raz v krátkosti vyjadrím k tejto novele zákona. Na úvod som chcela dovysvetľovať pár vecí pani Vaľovej, ale zjavne už nemá záujem, ale aj tak jej ešte odkazujem, keď si to pozrie zo záznamu, že keby ma počúvala, tak by zistila, že som o zdravotnom a sociálnom poistení asistentov hovorila a aby som jej tie údaje spresnila, aby vedela, o čom som hovorila, lebo ona tvrdí, že teda to sociálne poistenie majú, v Sociálnej poisťovni boli vlani, k januáru bolo prihlásených asi tisíc osobných asistentov, čo je menej ako 10 % vôbec všetkých asistentov pravdepodobne. Takže, takže neviem, o čom ona hovorí.
Rovnako by som jej chcela odkázať, že je síce pekné, že príspevok na osobnú asistenciu môže byť aj vo výške 20-tisíc eur, ale keď vám ju nebude mať kto vykonávať, tak vám je nanič. A sadzba za hodinu ostáva stále rovnaká, čiže momentálne je nastavená na úrovni 2,78 eura na hodinu a za túto sumu nevieme nájsť osobných asistentov.
Ešte by som sa chcela vyjadriť pár slovami na tému limity príjmov, ktoré tu už aj odzneli niektoré a chcela by som sa vyjadriť k odôvodneniu, ktoré ministerstvo práce napísalo v medzirezortnom pripomienkovom konaní, do ktorého som sa zapojila aj ja, ale mňa, samozrejme, ministerstvo práce ignoruje ako partnera, čo na jednej strane chápem, na druhej strane myslím si, že by bolo aspoň slušné zapojiť všetkých, ktorí sa do tohoto procesu zapojili.
Takže pozrime sa na niektoré zdôvodnenia. Navrhované smeruje proti filozofickému smerovaniu zákona, ktorý je založený na princípe solidarity a z toho dôvodu je pre podmienky priznania nároku dôležité aj sledovanie príjmu a majetku. Princíp solidarity ste použili niekoľkokrát pri niekoľkých pripomienkach, nielen mojich, ale aj iných organizácií. Napríklad § 22 ods. 9 k osobnej asistencii, kedy je príjem limitovaný štvornásobkom životného minima. Príspevok sa kráti osobnému asistentovi v podstate, pretože, pretože síce osoba so zdravotným postihnutím presiahne príjem štvornásobku životného minima, ale tieto peniaze sú určené pre osobných asistentov. Znamená to, že užívateľ osobnej asistencie si musí príspevok hradiť sám z vlastných zdrojov. Nebolo by na tom možno nič tragické, keby to nebolo, že keby to najviac nepostihovalo tých, ktorí majú možno štvor-, možno 5-násobok životného minima, čo ale nie je veľmi vysoká suma. A veľmi ľahko sa prekračuje. Často je to tak, že čím menej hodín, tým je vplyv citeľnejší.
Na druhej strane, ak je osoba odkázaná na veľký počet hodín, to znamená, že je naozaj ťažko telesne postihnutá, často potrebuje aj 24-hodinovú starostlivosť, aj takáto osoba jednoducho musí si po prvé doplácať, lebo maximálny príspevok je na 20 hodín a po druhé, musí si doplácať aj na to krátenie, ak prekročí príjem. Aby sme sa bavili o číslach, keď som si pýtala pred rokom z úradu práce počty ľudí, ktoré prekročili príjem, dvojnásobok, trojnásobok, štvornásobok, tak v tejto skupine, ktoré prekročili štvor- a päťnásobok, bolo cca 400 ľudí, čo je úplne zanedbateľná suma, teda ľudí. Čomu sa teda tunak hovorí solidarita?
Veľmi podobne je to aj v príspevku, ktorý sa týka príspevkov na zvýšené výdavky, kde sa prekračuje trojnásobok životného minima. Ani tu nebol ten počet tých ľudí adekvátny tomu, čo sa, čo sa pri zisťovaní príjmov musí absolvovať. Lebo zhruba 200-tisíc poberateľov príspevkov musí zháňať potvrdenia, tým pádom asi rovnaký počet ich musí vystaviť, respektíve každý musí, musí vydokladovať niekoľko druhov príjmov zvyčajne, čiže musí ísť na niekoľko úradov, alebo teda od zamestnávateľa a potom sa musia tým zaoberať na úradoch práce. Samozrejme zhromažďovať, kontrolovať, v podstate veľmi zložitý proces. Vzhľadom na tie počty, ktoré z toho systému vypadávajú, je to naozaj zanedbateľná úspora.
Tak isto sa to týka opatrovateľského príspevku, a to opatrovateľského príspevku dokonca až v dvoch prípadoch. V jednom z dôvodu 1,00-násobku životného minima, kedy sa skúma príjem odkázanej osoby a v druhom prípade je to, je to príjem opatrovateľa, ktorý nemôže prekročiť dvojnásobok sumy životného minima. Opäť, kde je tu solidarita? Títo ľudia majú obyčajne veľmi nízke príjmy.
Ja som do medzirezortného pripomienkového konania dávala ešte jeden prípad, ktorý je možno trošku raritný, ale tiež dôležitý. Kým vy všetci máte možnosť možno zúčastniť sa hier a vyhrávať, možno si finančne prilepšiť nejakou jednorazovou výhrou, tak osoba so zdravotným postihnutím musí priznávať. A tým pádom dopláca si z takýchto čiastok.
Ak tu niekto nepochopil filozofiu zákona o kompenzáciách, tak si myslím, že najviac sú to ľudia na ministerstve práce, pretože hlavne v tom zdôvodnení ak bazírujú na princípe solidarity, tak neviem, na základe čoho. Slovo solidarita sa v zákone dokonca vôbec nenachádza. Keď si zoberiem príklady z okolitých krajín, naozaj som bola prekvapená, akú rétoriku často používajú. Či v Česku nezisťujú, čo s príspevkom ľudia narábajú, jednoducho má im pomôcť, tak ho dostanú. Alebo v Rakúsku jednoducho tvrdia, že musia urobiť všetko pre to, aby osobám so zdravotným postihnutím život uľahčili. No u nás sa dosť často hovorí o zneužívaní systému.
Ja vás, pán minister, preto vyzývam, podporujte hlavne aktívnych ľudí, ktorí sa chcú, naozaj chcú dostať z nepriaznivej situácie. A pripomínam, že v opačnom prípade naozaj bude tento sociálny systém neúnosný.
Ešte som vám sľúbila, že vám dám pár tipov, ktoré by bolo treba možno napraviť a ktoré nemajú žiadny vplyv na rozpočet, a to napríklad pri podávaní žiadosti na kúpu a úpravu pomôcky, neriešia sa vôbec naraz. Pritom ide o tú istú pomôcku. Žiadosť si možno síce môžete podať naraz, ale rozhodnutia dostanete postupne, až keď preukážete, že pomôcku máte, potom si ju môžte upraviť. Pritom tú pomôcku si zabezpečujete na jedenkrát. Rozprávame sa napríklad o invalidnom vozíku. Ale aj napríklad o aute a úprave auta. Veľmi by nám to uľahčilo život, pretože bavíme sa o tom, že tie príspevky, myslím si, že tí občania buď dostanú alebo nedostanú, je jedno, kedy sa schvália. Rovnako je to aj možno oprava pomôcky. Najprv potrebujete súhlas, ktorý trvá naozaj niekoľko mesiacov a potom si môžte dať opraviť pomôcku. Veď je to smiešne.
Potom sú tu nejaké, pár vecí, ktoré možno majú malý vplyv na rozpočet a ja spomeniem teda aspoň jeden, ktorý možno ste sa s ním už, pán minister, stretli. Mladý človek, ktorý vstupuje do života, potrebuje auto. Príspevok dostane, ale tento mladý človek potrebuje mať vodičský preukaz. Potrebuje auto s prevodovkou, lenže nevie si urobiť vodičský preukaz, lebo nemá auto, potrebuje si ho robiť na vlastnom, lebo to auto je upravené. A dostáva sa do bludného kruhu. Verím, pán minister, že takýmto ľuďom budete chcieť pomôcť.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Chcem poďakovať za všetky vecné vystúpenia a isté návrhy, s ktorými každopádne chcem ubezpečiť, že v priebehu obdobia do druhého čítania mám záujem sa zaoberať aj so svojimi kolegami a sme naďalej pripravení sa stretávať aj s ľuďmi, ktorí reprezentujú inštitúcie alebo organizácie osôb zdravotne ťažko postihnutých.
Ale hneď úvodom by som chcel uviesť jednu základnú vec, aby sme si uvedomili, minister práce, sociálnych vecí a rodiny má isté svoje osobné predstavy, veľakrát oddiskutované, ale nie sa vždy v stopercentnej miere dokážu napĺňať, a to nie z toho titulu, že by on nemal záujem, ale z toho titulu, že isté veci sú limitované a tie limity sa volá štátny rozpočet. Ja nemám problém komunikovať so svojím kolegom na ministerstve financií a som povďačný aj za to, čo dnes môžem predkladať, pretože to sú strašne veľké milióny. Za rok 2018 35 miliónov, 2019 - 92, 2020 - 117, 2021 - 139. Spolu 383 miliónov. Nepoznám kapitolu v štátnom rozpočte, nepoznám príspevky, ktoré by takto rapídne boli v tomto období navyšované, ako sú kompenzácie. Áno, súhlasím, možnože stále málo. Ale prosím vás, treba si uvedomiť tento rozmer.
Druhá vec, k 1. 1. 2017 tu bola ďalšia novela, ktorú sme realizovali, ktorá riešila veľmi veľa vecí. Možno tak na prvý pohľad ani nie z hľadiska navýšenia príspevku, ale odstránenie hranice 12 rokov na účely platenia poistného štátom na dôchodkové poistenie ja pokladám za prelomové. Pretože matka, ktorá sa doteraz starala a mala ohodnotenú z hľadiska dôchodku celú tú oblasť dôchodkového zabezpečenia len na dvanásť rokov, týmto vlastne bude riešená a bude hodnotená v čase, keď pôjde do dôchodku nie na úrovni minimálnej mzdy, ale priemernej mzdy, čo si myslím, že si v plnej miere zaslúži.
To znamená aj to navýšenie, no a už vtedy sme riešili otázku, 1,4-násobok životného minima sa realizoval za čias môjho predchodcu pána Mihála, z 1,3 na 1,4. My sme išli teraz na 1,7. Ja vôbec nevylučujem, že v ďalšom období sa môže ísť na ďalšie číslo, ďaleko výhodnejšie, a to aj pri zachovaní solidarity, ktorá sa jednoznačne v tomto zákone premieta, ale pri istých možnostiach, ktoré môže ten pozitívny vývoj ekonomiky a budúci štátny rozpočet jednoducho predpokladať. Opakujem ešte raz, to, čo dnes predkladám, rieši otázku 383 miliónov.
V čom je problém? Áno, problém je v tom, že na vláde som musel ustúpiť požiadavke, že bude v zákone zakotvená forma valorizácie na základe pravidelného navyšovania výšky minimálnej mzdy. Do istej miery nestalo sa to prvýkrát. Aj pri sociálnych službách nastala podobná situácia, ale dôležité je pre mňa to, že sme hneď do zákona zakotvili mechanizmus, na základe ktorého ideme vyjednávať, a to je tá vládna vyhláška. Tak jak vyjednávame minimálnu mzdu každý rok, no budeme každý rok vyjednávať aj otázku valorizácie, to znamená navýšenia príspevkov.
Ja už teraz pri tých sociálnych veciach vzhľadom na to, že momentálne tá rozprava beží, lebo ona je aktuálna k 1. 7., aj isté výhody. My môžeme zohľadniť mnohé veci, ktoré sa týkajú aplikačnej praxe. Dneska stacionáre sa javia ako istý problém, možno v rámci stacionárov iná klientela, tá detská a ďalšie, ktorú my na základe aplikačnej praxe, z doterajších skúseností môžeme zhodnotiť aj z hľadiska návrhu jednotlivých zložiek sociálnych služieb, čo sa týka navýšenia. Možnože toto isté sa bude dať uplatniť aj pri tomto zákone. Každopádne, a to garantujem a hovorím to úplne nahlas a jednoznačne, hlavný cieľ v 2020 dosiahnuť čistý príjem minimálnej mzdy tu ostáva a ja garantujem, že bude zachovaný.
V žiadnom prípade sa nebude týkať len opatrovateľov, i keď v tomto prípade vzhľadom na demografiu a vzhľadom na to, že tí opatrovatelia aj z hľadiska príjmu, cez príspevky boli na tom ďaleko horšie, ako osobní asistenti, sme mali záujem urobiť všetky predpoklady pre to, aby títo opatrovatelia išli hore. Sú potrební, demografia to jednoznačne naznačuje. Áno, ako ekonóm poviem a sú stále lacnejší, ako keby sme ľudí odložili do tzv. kamenných domov, to znamená do sociálnych zariadení. Preto treba túto činnosť podporovať a nehovoriac o tom veľmi významnom argumente urobiť všetko pre to, aby ľudia mohli ostať čo najdlhšie, pokiaľ to ich zdravotný stav dovolí, v svojom prirodzenom prostredí, jednoducho doma so svojou rodinou.
Toto pokladám za veľmi dôležité hneď povedať, pretože tie zmeny, ktoré navrhujeme, ony sú rapídne. Takéto rapídne navyšovanie príspevkov za šesťročné obdobie na ministerstve práce moje nebolo. Bez ohľadu na to, o aké príspevky sa jedná. Či je to navýšenie opatrovateľského príspevku o 120 eur a čo je dôležité, my sme ďaleko inak pojali, pretože tá potreba tu je, aj pokiaľ dôchodca opatruje dôchodcu. Tých 50 % je v značnej miere motivujúci faktor preto, aby aj táto služba opatrovateľská zo strany ľudí, ktorí sú už na dôchodku, berú dôchodok, ale ich zdravotný stav dovoľuje, aby vykonávali tú opatrovateľskú činnosť a mohli sa venovať tým, ktorým majú záujem pomôcť.
No osobná asistencia, mimo toho tých 4 centov, ktoré tam momentálne vyskakujú a vyznievajú vzhľadom na to, že vypadol ten valorizačný mechanizmus, ktorý tomu dával úplne iný obraz, pretože na budúci rok by sa boli zvyšovali o, čo ja viem, 40 eur, ďalej o 30 eur, podľa toho, ako bude rásť minimálna mzda. Ale aj priateľom, ktorí sú na balkóne, ja garantujem, že ten valorizačný mechanizmus bude dodržaný. Nie je možné, aby valorizácia bola nižšia, ako pôjde hore minimálna mzda. Veď to by sme základnú filozofiu zákona v tomto prípade potlačili.
Dôležité je, že sa rozširuje okruh poberateľov peňažného príspevku na osobnú asistenciu a osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v zariadeniach sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately. Osobne to veľmi vítam a podporujem. No a samozrejmá vec, rozširuje sa aj, zavádza sa nová činnosť osobnej asistencie, a to je pomoc ťažko zdravotne postihnutému rodičovi pri starostlivosti o dieťa do troch rokov veku. Bohužiaľ, život aj takéto veci jednoducho prináša. Ale aj tie ďalšie zmeny, o ktorých sa tu málo hovorilo, sú, ja som osobne presvedčený, veľmi významné. Ruší sa povinnosť vrátiť jednorazový peňažný príspevok. Mal som veľmi veľakrát návštevy, kde plačúca rodina tvrdila, že musí buď si zobrať úver, ktorý od banky nedostane, alebo predať byt, aby sa vedeli vyrovnať so záväzkom na kompenzáciu, ktorú predtým na ich príbuzného, ktorý medzitým zomrel, dostali. Toto odstraňujeme. To znamená, deň pridelenia je rozhodujúci. Akonáhle ju obdrží a život môže priniesť, že na druhý deň už nebude, no jednoducho nemusí vracať. To sú veľmi dôležité veci.
Ďalej je tu rozšírenie o 15-tisíc parkovacích preukazov pre osoby ťažko zdravotne postihnuté, i keď aj tu som sa nedokázal dohodnúť s tými predstaviteľmi organizácií ťažko zdravotne postihnutými, pretože ich požiadavky boli niekde na 100-tisíc. Možnože parkoviská celé by neboli niekde stačili pre to, aby sme pokryli len otázku ich požiadaviek. To znamená, možnosti treba vidieť aj, aké majú jednotlivé zdravotnícke, sociálne zariadenia, kde sa takéto miesta, miesta jednoducho vyznačujú, ale dôležité je, že sú tam zahrnutí hlavne tí, ktorí to z hľadiska zdravotného stavu budú celkom iste potrebovať.
No a často kritizované veci, ktoré sa týkajú peňažných príspevkov pri, chronický, chronická, chronický dialyzačný program, transplantačné programy, onkologická liečba, hematoonkologické liečby. Áno, v podstate pacientov budeme sociálne podporovať príspevkom na PHM v súvislosti s používaním automobilu na tento účel, hoci on je ešte stále v medicínskej liečbe, je to PN, ale áno, takýmto ľuďom treba pomôcť, nehovoriac o tom, pokiaľ sa to týka rodičov, ktorí sa starajú takto o postihnuté dieťa, alebo liečiace sa dieťa dajme tomu na onkologické ochorenie. Toto je treba v komplexe tieto veci vidieť a poznať a jednoducho hodnotiť a možnože aj z toho titulu k jednotlivým pripomienkam som pripravený sa vrátiť jednak na výbore, prípadne aj predtým, ale som osobne presvedčený, že viaceré veci, ktoré tu boli pomenované, zdôvodňovanie, aby osobná asistencia bola riešená v zaradení minimálnej mzdy v koeficiente 1,4, ako nezodpovedá ničomu. My nemáme na tento výkon osobnej asistencie v zákone stanovené žiadne kvalifikačné predpoklady. Viete, kto je v treťom stupni náročnosti zaradený? Zdravotná sestra, ktorá veľakrát má vysokoškolský diplom, účtovník, ktorý možno má vysokoškolské ekonomické vzdelanie. To znamená, že tieto veci hodnotiť podľa toho, vlastnej úvahy, tiež asi celkom nie je správne.
K pani predsedníčke výboru, pani predsedníčka, použila si viaceré hodnotenia, ktoré poskytol inštitút, čo sa týka hodnotenia alebo stavu v rámci Európskej únie, no pre mňa je v tomto prípade porovnateľný partner v prvom rade krajina v rámci V4. My s tou minimálnou mzdou, bohužiaľ, dvojnásobná priemerná mzda je niekde menšia, ako je minimálna mzda, čo ja viem, nechcem povedať, v Holandsku, Luxembursku a v krajinách. Jednoducho to nedosahujeme a obávam sa, že ani nedosiahneme tie výkony a hlavne tú minimálnu mzdu, ktorú majú oni.
Ale pozrime sa, Slovensko, minimálna hodinová mzda je 2,759 eur, hodinová výška príspevku pre asistenciu je dneska 2,78, v návrhu je 2,82. Česi, hodinová minimálna mzda je 2,86. Česi majú 2,7 príspevok na asistenciu. Maďari 2,52 je hodinová mzda, a tá je v podstate obsiahnutá aj v príspevku. Poliaci majú 3,07 minimálnu mzdu a príspevok je 2,54. Možno len skonštatovať, že z krajín V4 sme na tom najlepšie, i keď minimálne, pretože to sú nejaké desatiny, ale v žiadnom prípade sa nedá hovoriť, že by tie podmienky na výkon tejto služby boli iné alebo horšie, naopak, sú lepšie, ako sú v susedných krajinách v rámci V4. S Rakúšanmi sa nemôžme porovnávať, tam je 10 eur príspevok pre osobnú asistenciu, no ale 10,09 majú aj priemernú minimálnu hodinovú mzdu. To je už, to je už proste iná kategória.
Dalo by sa veľa vecí hovoriť, ktoré sa týkajú aj napríklad otázky toho postavenia tej solidarity, štvornásobku. Tu málokto povedal, že keď hovoríme o tom štvornásobku, že hovoríme o čistom príjme, opakujem, čistom príjme, pretože od 1. 7. ak by tie zmeny takto prešli, výška peňažného príspevku 2,82 krát 10 hodín, ak by ten asistent robil tých 10 hodín, je 846 eur; 118,56 odvádza štát zaňho na dôchodkové poistenie; 36,48 odvádza štát naňho na povinné zdravotné poistenie. A potom je pravda, že priemerné výdavky štátu na osobného asistenta predstavujú 1 001,04 eura. Nie je to na slovenské pomery žiaden nejaký veľký prevrat, ale som osobne presvedčený, že sú to iné prostriedky, ako sú napríklad už u tých opatrovateľov, a preto hovorím o istej snahe vyrovnávať postavenie osobného asistenta a opatrovateľa, možno nie na úkor toho, toho osobného asistenta, ale možno vyšším príspevkom v súčasnosti pre tých, pre tých opatrovateľov.
Toľko možno k niektorým konkrétnym veciam, ale ešte raz, som pripravený hovoriť, som pripravený komunikovať, konzultovať, naďalej máme rozpracované rozhovory aj s ministerstvom financií. Ja by som bol rád, keby aspoň časť vecí, na ktoré poukazujete, sme dokázali zahrnúť do tohto zákona a dostať do rozpočtu a následne vedieť realizovať. Vyjadrujem pripravenosť sa aj spolu s vami podieľať na týchto veciach a samozrejmá vec, že konzultovať to aj s predstaviteľmi organizácií ťažko zdravotne postihnutých.
Ďakujem pekne. Uchádzam sa o podporu. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vážení hostia, dovoľte mi krátke zhrnutie, tak ako som už v úvode svojho vystúpenia spomenula, lebo tu neboli všetci hostia, tak v akom sa nachádzame momentálne stave pri tomto zákone. Do medzirezortného pripomienkového konania k novele zákona sa zapojilo 11 mimovládnych organizácií zastupujúcich ťažko zdravotne postihnutých, pričom celkovo bolo na vláde akceptovaných a do novely zákona zapracovaných 27 pripomienok. Takže nejaká robota a kus roboty sa už urobilo. V tejto podobe ho máte teraz pred sebou.
Iste, návrh zákona bol predložený do legislatívnej rady vlády s rozpormi Národnej rady občanov so zdravotným postihnutím a s rozpormi s Úradom komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím, ale vždy je ešte čas na diskusiu a sami ste počuli, že to pán minister aj deklaroval. Aj po prijatí časti pripomienok mimovládnych organizácií zástupcovia týchto inštitúcií naďalej volajú po dialógu s cieľom nájsť vyhovujúce riešenie pre obe strany. Rovnako podstatný je i reálny dopad na štátny rozpočet a tak, ako spomenul pán minister, tak je tu vôľa opäť na diskusiu a je to na nás, kde financie nájdeme a rozdelíme.
Každému je však jasné, že táto oblasť pomoci zdravotne znevýhodneným občanom je dlhodobo poddimenzovaná a potrebuje systematicky a dlhodobé udržateľné riešenia. Niektorí z nich, z tých riešení, v podobe minimálne tých 27 pozmeňujúcich návrhov sme už našli a boli zapracované, niektoré ešte nie. Tie vyplynuli aj z okrúhleho stola, ktorý sme mali minulý týždeň. Ja som v rámci analýzy, a spomenul to aj pán minister, že tam chýbali krajiny V4, ale boli oslovené všetky krajiny, len do uzávierky tieto krajiny neodpovedali, len tých 12, ktoré som spomínala. Dotkla som sa troch kľúčových oblastí v rámci osobnej asistencie a osobne si myslím, že aj v rámci možno pozmeňujúcich návrhov, alebo možno ešte nejakých úprav do druhého čítania by bolo možné sa na ne pozrieť. Ide o výšku príspevku na osobnú asistenciu. Jej posudzovanie či neposudzovanie, či nezávisí alebo závisí od príjmu či majetku zdravotne postihnutých. Zároveň je to aj jednou z pripomienok, ktoré vyplynuli z okrúhleho stola.
Ďalej osobná asistencia ako výkon povolania. A tretia oblasť, rodinný príslušník ako osobný asistent.
Dovoľte mi v závere otvoriť ešte priestor na diskusiu do druhého čítania, peňažný príspevok, ktorý som ja osobne povedala, že z môjho pohľadu je súčasné navýšenie hodinovej sadzby príspevku na osobnú asistenciu o 4 centy nedostačujúce, pričom ako kompromis vidím navýšenie hodinovej sadzby aspoň o 1 euro. A mám za to, že keď nie všetky, tak aspoň niektoré mimovládne organizácie s tým budú súhlasiť, ak nie väčšina.
Ďalšou oblasťou je posudzovanie príjmu pri príspevku, to bolo už spomenuté aj pri tej analýze, príspevok na opatrovanie či znižovanie administratívnej náročnosti pri styku občanov s verejnou správou.
Chcem vás požiadať, pán minister, a tak ako ste to už spomenuli, o ďalšiu diskusiu a o možnosť pri niektorých z týchto oblastí, ktoré boli spomenuté, ešte niektoré veci zapracovať, poprípade ich pretaviť do pozmeňujúcich návrhov pri druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predloženým návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponuje príslušný zákon smernice Európskeho parlamentu a Rady o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany, ktorý upravuje lehoty na rozhodovanie o žiadosti o udelenie azylu.
V súvislosti s touto transpozíciou smernice sa navrhuje zmena dĺžky lehoty, v rámci ktorej má ministerstvo vnútra právo rozhodnúť o azyle z 90 dní na 6 mesiacov. Súčasne sa stanovuje, že lehotu na rozhodnutie možno predĺžiť aj opakovane. Návrhom sa tiež upravujú viaceré procesné veci, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ustanovuje sa nový dôvod na prerušenie konania o udelenie azylu z dôvodu neistej situácie v krajine pôvodu. Rozširujú sa tiež dôvody na zánik azylu a dôvody na zánik doplnkovej ochrany, ak cudzinec nadobudne štátne občianstvo iného členského štátu Európskej únie, alebo ak iný členský štát Európskej únie udelí cudzincovi azyl z dôvodu prenasledovania alebo doplnkovú ochranu z dôvodov vážneho bezprávia. Taktiež sa umožňuje odňatie azylu alebo doplnkovej ochrany, ktoré boli udelené z humanitných dôvodov, alebo boli udelené na účel zlúčenia rodiny, ak cudzincovi udelil pobyt bez časového obmedzenia iný štát.
Obdobne ako pri rozhodovaní o pobyte cudzincov sa ustanovuje, že okrem Slovenskej informačnej služby bude ministerstvo vnútra žiadať stanovisko k posúdeniu žiadosti o udelenie azylu aj Vojenské spravodajstvo. Zákaz poskytnúť krajine pôvodu informáciu o tom, že cudzinec podal žiadosť o udelenie azylu a o dôvodoch takejto žiadosti sa rozširuje aj na iný orgán verejnej správy. Poskytnutie týchto informácií bez súhlasu dotknutej osoby nebude možné ani vtedy, ak azyl alebo doplnková ochrana zanikli, alebo cudzinec už nie je žiadateľom. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že je potrebné chrániť aj osoby, ktorým azyl alebo doplnková ochrana už zanikli, ako aj osoby, ktorým azyl alebo doplnková ochrana nikdy neboli udelené.
Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.

Ďakujem pekne za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 940. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.