31. schôdza

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Kolegyne, kolegovia, ľudia, ktorí majú záujem o tému, prišli nás podporiť, pozrieť sa na balkón, ja len veľmi stručne zareagujem na informáciu, ktorá sa teraz ku mne dostala online, keď to musím tak povedať, keď som hovoril v tom predošlom vystúpení o tom, že viac a viac ľudí nám hovorilo, že tento zákon spustí rôzne procesy na Slovensku, nielen v parlamente, ale aj v spoločnosti medzi obyvateľmi, aj proste všade, tak ako som povedal, my sme tomu až tak nechceli veriť, neprikladali sme tomu až takú váhu.
A teraz som dostal informáciu, že televízia TA3 na dnešný deň na celý deň vypla, vypla vysielanie prenosov z Národnej rady. To, čo inokedy bežne zaraďujú do programu, tak na dnešný deň to úplne vypli, to znamená, je absolútny odpor voči tomu, aby sa pravda o tejto potratovej politike, pravda o tejto legislatíve vo, v celej svojej obludnosti, aby sa dostala medzi ľudí, a teraz sa už začínajú aj v tých médiách ukazovať tie pravé tváre, že kto je kto. Že jednoducho keď sa niekomu podľa jeho hodnôt a podľa jeho možno presvedčenia v televízii, ktorá je ale súkromná, nepáči, že sa, že by sa mal podieľať na tom, aby tieto názory, ktoré tu zaznejú a ktoré napríklad aj včera zazneli aj z úst koaličných poslancov, síce len dvoch, ale zazneli a boli veľmi, veľmi naozaj hodnotné, aby sa dostali medzi ľudí, tak jednoducho sa vypne televízne vysielanie. Aj to nám dnes ukazuje, v akej obrovskej cenzúre alebo v akom polocenzurovanom mediálnom svete žijeme, kde jedným kliknutím nejakej myši sa úplne zmenia informačné toky, a to, čo nechcú, aby sa ľudia dozvedeli, tak sa nikdy títo ľudia nedozvedia okrem ľudí, ktorí sa aktívne budú o tieto informácie zaujímať a ktorí napríklad ako v dnešnej v dnešnej, v dnešnom rokovacom dni, že majú aktívny záujem o tému ochrany alebo zlepšenia úrovne ochrany týchto malých nevinných nenarodených detí.
V tejto súvislosti si tiež dovolím podotknúť a zvýrazniť jeden blog od jednej našej kolegyne poslankyne, ktorý sa ma veľmi nemilo dotkol a ktorý sa tiež ku mne dostal až dnes. Ide o blog na fóre, ktoré sa nazýva Fórum života.sk, možno to niektorí poznáte, kde píše pani poslankyňa Verešová, poslankyňa za klub OĽANO, aj keď ťažko nazývať klubom tento ich klub, lebo to je zhluk, naozaj to je zhluk, zhluk náhodne poskladaných ľudí, ktorých veľmi ťažko spája nejaká myšlienka spoločná. No ale táto pani poslankyňa v záujme ospravedlniť to, že prečo nemôže podporiť náš návrh zákona na sprísnenie interrupcie, na sprísnenie potratov, na zmenšenie, obmedzenie, minimalizáciu zabíjania tých nevinných detí, použila v poslednej časti svojho blogu argument, ktorý má doslova postavil zo stoličky a s ktorým ju budem osobne z očí do očí konfrontovať, som zvedavý, čo mi na to povie, a síce, že, budem citovať: „Dodnes sme z úst predkladateľov novely interrupčného zákona nepočuli jasné a úprimné odsúdenie režimov, ktoré pred takmer 80 rokmi mimoriadne krutým spôsobom pripravili o život milióny nevinných ľudí -“, pomlčka - dám aj ja pomlčku, pauzu. Keby tu pani poslankyňa včera sedela, tak by takéto niečo napísať nemohla, keby počúvala našich kolegov poslancov aj kolegyne poslankyne, tak by takéto niečo napísať, pri plnom vedomí a s čistým svedomím napísať nemohla. Ale ideme ďalej, čo je za pomlčkou, to je ešte zaujímavejšie - „mužov, žien, detí, áno, aj tehotných žien. Navyše predkladatelia zákona ešte aj dnes nazývajú tehotné ženy či deti v rómskych osadách parazitmi a hádžu kamene do možno tehotnej moslimskej ženy a jej rodiny.“
A tu, priatelia, končí každá sranda. Ja sa budem z očí do očí pýtať poslankyne Verešovej, kedy niekto z predkladateľov tohto zákona hodil kamene do akejkoľvek rodiny. To je jedno, či moslimskej, alebo akejkoľvek inej. Dovolím si upozorniť, že predkladateľmi tejto novely zákona sú poslanci Marián Kotleba, Rastislav Schlosár, Stanislav Drobný a Milan Uhrík. Všetci štyria tu teraz sedíme. Všetci štyria sme tu. A toto už prekračuje všetky medze, všetky medze. Keby bola pani poslankyňa Verešová chlap, tak by sme sa o tom mohli rozprávať inak. Je žena, budeme to rešpektovať, ale ani žena, poslankyňa Národnej rady si nemôže dovoliť takto bohapusto klamať, osočovať a zavádzať a obviňovať poslancov len preto, že si chce nájsť pre svoje vnútro výhovorku na to, prečo nemá zahlasovať za tento zákon. Teraz keď sa mi dostal ten blog, teraz som ho čít..., dostal, keď som tam sedel ako predkladateľ, a som si to prečítal, ja som nechcel veriť vlastným očiam. Ja som nechcel veriť vlastným očiam, že je to naozaj blog poslankyne Národnej rady, ktorá sedí o dva rady alebo dokonca neviem, či o jeden rad podo mnou. Asi o jeden, tam niekde medzi Beluským a Kolesárom o jeden rad nižšie. A ona povie, že predkladatelia zákona hádžu kocky do ľudí!
Keď, keď som na začiatku hovoril, že sa začnú ukazovať rôzne masky, padať z tvarí a ukazovať sa tá pravda, tak som naozaj netušil, že sa ukáže, že niektorí poslanci sú obyčajní klamári a vedia si vymýšľať neskutočné. Keby to nebolo tak tragické, tak poviem, že rozprávky. Ale poslankyňa Verešová nie je 16-ročné dievča, ktoré proste nevie, čo rozpráva v amoku o nejakom citovom rozpoložení, je to proste zrelá žena, ktorá je poslankyňou Národnej rady, členkou ústavodarného orgánu Slovenskej republiky, keď ona napíše čisté klamstvo, že ja, Uhrík, Drobný a Schlosár sme hádzali kamene, tak to už je naozaj za hranou. To už je naozaj za čiarou. A nedá mi sa k tomu vyjadrovať bez nejakej emócie a bez možno zdvihnutého hlasu, ale, kým o nás viedli, kým o nás viedli také tie všeobecné obvinenie a frázy a trepali a obviňovali nás, ja neviem, zo zodpovednosti dobre že nie za 800-ročnú históriu, tak dobre, dá sa to pochopiť, je to ich propaganda, je to taká, taký pokus o zviditeľnenie sa na náš úkor. Ale keď už napíšu také niečo a napíšu to v téme, ktorá sa týka práve naopak úplne úplne pozitívnej veci, ochrany týchto detí a zlepšenia legislatívy, ktorú, ktorú tu aj ona, mohla ju aj ona sama dať návrh na zlepšenie.
Prečo pani poslankyňa neprišla s návrhom, že chce sprísniť tento zákon alebo že ho chce plne zrušiť, alebo že chce niečo iné, omnoho lepšie vymyslieť? Nie, neprišla s tým návrhom. Ale keď sme s ním prišli my, tak sa zmohla na to, že napíše, že ja, Uhrík, Schlosár a Drobný hádžeme kamene do nejakých ľudí. Pritom Rasťo Schlosár je člen ústavnoprávneho výboru, maximálne, človek, ktorý má maximálnu úctu pred zákonmi, maximálnu úctu pred ústavou, a Stano Drobný je dlhoročný mestský policajt z Piešťan, ktorý nasadzoval svoje zdravie, svoj život mnohokrát pri ochrane ľudí, pri prerušení priestupkov a hlavne trestných činov. A ona toto napíše. Na tu sa nedá bez emócií proste reagovať. Takže toto som chcel povedať.
A ja som zvedavý, koľko ďalších podobných výmyslov a nezmyslov sa dozviem v priebehu toho, ako budeme ďalej pokračovať v rokovaní o tomto programe, aj keď možno sami so sebou, ako sa to píše, plus česť tým koaličným poslancom, ktorí tu ešte stále vydržali sedieť. A koľko, koľko kadejakých špín a koľko kadejakého svinstva doslova sa vyplaví na povrch a ukáže sa na pravde, na svetle za tie dva týždne, ktoré boli dnes odhlasované do hlasovania o našom návrhu zákona?
Ďakujem.

Marian, máš pravdu, skutočne keby tu pani Verešová sedela včera, ale ona tu nesedela za dva dni ani, ani sekundu okrem dnešného hlasovania, čo tu, čo je vlastne jej povinnosť, v tejto rozprave nesedela ani sekundu. Keby tu sedela, tak by včera počula niekoľkokrát a dokonca ja som to aj v rozprave hovoril, že odsudzujeme všetky genocídy v histórii, pretože potraty sme prirovnali k, ku genocíde. Nazvali sme to potratová genocída v rozprave. Keby tu pani Verešová, keby, keby tu bola, neviem, kde teraz je, či má na práci niečo dôležitejšie, ako tu sedieť, alebo neviem, ale keby tu bola, tak by to vedela.
Čo sa týka tej mediálnej cenzúry, tak, samozrejme, televízia TA3 vypla vysielanie, v RTVS-ke, celý deň Národná rada sa zaoberala týmto návrhom zákona na obmedzenie interrupcií, obmedzenie potratov, v RTVS-ke v rádiu nepovedali o tom vo večerných správach ani slovo, ani ťuk, nič. Naopak, povedali kopec zbytočných informácií.
Aktuality, SME, Denník N, o tých ani nehovorím. Tam proste nič, úplná...
Sklamal ma denník Postoj, ktorý nepublikoval môj blog, v ktorom som vyzýval kresťanských politikov slušne, veľmi slušný blog. Naozaj som vyzýval ostatných kresťanských politikov, aby podporili tento návrh zákona, aby prestali politikárčiť. Nepublikovali to. Namiesto toho publikovali dnes na titulke článok pána Vašečku, kde sľubuje, že predloží návrh zákona. To znamená, že oni povýšili sľub nad návrh zákona, ktorým sa už zaoberá Národná rada dva dni. To je tá, tá paranoja alebo tá irónia, ktorá mi na tom celom vadí.
Asi toľko.

Ja musím na tieto slová reagovať. Priznám sa, nečítal som doteraz blog pani Verešovej, to znamená, nevedel som o tom, akým spôsobom sa vyjadrila. Ona zrejme myslela mňa, pretože na mňa sa väčšinou vzťahujú tieto nezmysly, tieto konšpirácie, tieto hlúposti, tieto do očí bijúce výmysly. A najsmutejšie na tom je, že ani pani Verešová bola pri tom na výbore pre ľudské práva, keď som opakovane povedal, že som žiadne dlažobné kocky, žiadne kamene, nič do nikoho nehádzal, že je to obyčajný čistý podvod, že je to klamstvo, že sa to nedá dokázať, že je to hlúposť, že rovno predo mnou stáli policajti, že som nič také nemohol urobiť. A budem sa tomu venovať aj vo svojej rozprave hneď na úvod, pretože ma zastavili aj novinári z JOJ-ky, ktorí sa na túto vec dotazovali, a jednoducho som z toho v šoku.
Ale najsmutnejšie na tom je, že aj tie médiá, ktorým som dal tisíckrát už rozhovor, kde som vyvrátil tieto hlúposti, neodvysielali nič. Títo poslanci, ktorí to dobre vedia, lebo som to v tomto pléne už opakovane hovoril, to ďalej používajú ako argument. Ako môže pani Verešová o sebe tvrdiť, že rozmýšľa kresťansky, keď ôsme božie prikázanie jednoducho nehovorí vôbec nič? Ako môže vedome klamať? Ale keby klamala pri nejakej hlúposti, dobre, ako povedal kolega Kotleba, povieme si, jednoducho je to O. K., je to v pohode, nebudeme sa tomu venovať, neriešime to. Ale tu ide o život, život ešte nenarodených detí, ktoré sú dennodenne zbytočne vraždené úplne bez dôvodu. A pani Verešová, ktorá tvrdí, že je kresťanka, ktorá bojuje, údaj..., údajne bojuje za konzervatívne hodnoty, na zámienku, prečo nehlasovať za tento návrh zákona, použije úplné, úplné lži a vedome.
Tak potom neskúmajme naše svedomie, naše motívy, naše pohnútky, prečo sme predložili tento návrh zákona, ale skúmajme ich pohnútky, keď vedome používajú klamstvá, aby zaň nemuseli hlasovať. Povýšili politiku nad ľudský život a takto to dopadlo.

Marian, tá tvoja informácia ohľadne TA3-ky, no, je to jedna veľká hanba. Ja som to takisto vo včerajšej rozprave zhrnul, nejaké reakcie tých mediálnych vystúpení alebo nevystúpení, no, bohužiaľ, sme svedkami toho, ako v rámci tohto zákona sú predkladané vyslovene iba tendenčné a zavádzajúce informácie.
No, bohužiaľ, čo čakať od takýchto ľudí, ktorým ide naozaj o všetko možné, len nie o život nenarodených detí? Príkladom toho je napríklad portál Aktuality, ktorý zverejňuje takisto veľmi tendenčné informácie veľakrát. A dneska dokonca zverejnili názor nejakého politológa Miroslava Kusého, nepoznám toho človeka, ale ktorý tvrdí, a je to politológ, čiže by sa mal vyznať, ktorý tvrdí, že náš zákon ide o, že ide o čisto prevarenú a otrepanú tému. No a ja sa teda pýtam, že ako môže niekto so zdravým rozumom nazvať problematiku zabíjania nenarodených detí ako prevaranú, prevarenú a otrepanú tému. To je absolútna hanba, stoka mediálnych informácií, ktoré nám podsúvajú. Ale je nutné si naozaj uvedomiť, že takéto scestné názory majú ľudia, osoby, s ktorými rodičia na potrat nešli.

Ďakujem za slovo. No toto, čo si povedal o tej pani Verešovej, aj keď pochybujem, že je nejaká pani, som vravel už ráno v rozprave. V tejto rozprave som prečítal aj zopár statusov, ktoré reagovali práve na ten článok pani Verešovej. Prečítam ho v plnom znení, nechcel som, lebo je tam vulgarizmus, boli tam vulgarizmy, ale teraz to prečítam naozaj v plnom znení. Tu je ten status:
„Klame, klame a ešte raz klame. Táto osoba nechcela roky zákon predložiť. Táto osoba jednala, ale nevyjednala nič, lebo s JBM SaS sa o protipotratovom zákone nedá jednať v koalícii a v koalícii si narobilo OĽANO len nepriateľov. Dobre vie, ako sme na ňu tlačili, a vedela, že ak tak neurobí ona, urobí to ĽS NS. Osobne jej to bolo oznámené ešte v októbri 2017. Odporný, vyžratý ľudský hnus. Tvoje hlasovanie, ty ľudská troska, už nemá zmysel. Krv 28 denne vraždených detí je od toho momentu na tvojich paprčiach. Svojimi vyjadreniami si zneistila mnohých ešte váhajúcich poslancov. Teraz je tvojím pánom diabol, tak si ho uži. Neprajem ti tú hrôzu, ale ty si si vybrala večnú smrť a zatratenie.“
Potom ďalší status, ak..., smerovaný na ňu: „Ak je zákonom ochrana života, nie je to jedno, nie je to jedno, kto ho predloží, pani poslankyňa? Ide o to, aby to bolo schválené, ale z vašej strany, si myslím, že je to len obštrukcia, nakoľko to predložila ĽS NS, lebo som presvedčený, že vaša strana by to neurobila nikdy.“
A k tej TA3-ke. TA3-ka vypla prenos. Nie je to čudné, však tam sú Dankovi kamoši. Toho Danka, ktorý pred chvíľou sedel hore v pléne a robil grimase také, grimasy také, že sa mi zdalo, že práve žuve nejakého plcha.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Najprv k tej TA3-ke. Myslím si, že by sme sa mali aspoň dotazovať, nech to vysvetlia, z akého dôvodu sa nevysiela, keď RTVS aj youtubový kanál, aj stránka Národnej rady vysielať môžu. Prečo tak TA3-ka, keď tak zvykne doteraz robiť, prečo tak teraz nerobí?
No a k pani Verešovej. Treba ešte raz zdôrazniť, že už druhý rokovací, už druhý deň tu rokujeme o našom návrhu zákona a pani Verešová tu naozaj nesedela ani jednu sekundu z celej tej doby. A je to naozaj veľká hanba, že poslanec vyjadruje svoje postoje a názory na blogoch a internete a v čase, kedy sa tu ten zákon fyzicky predkladá a má možnosť k tomu zákonu vystúpiť, čo i len jednou faktickou poznámkou, tak tu fyzicky vôbec nie je prítomný.
Keď blogy a internet pri tak dôležitej téme, ako je ochrana nenarodených detí, je niekomu prednejšie ako najvyšší ústavnoprávny a zákonodarný orgán, tak sa pýtam, načo je pani poslankyni jej poslanecký mandát, keď môže sedieť doma a písať blogy.

Ďakujem za slovo. Marian, čo sa čuduješ. Čo sa týka pani poslankyne Verešovej, je to len reakcia ženy, ktorú hryzie svedomie. A zo zúfalstva píše blogy, kde napáda všetkých, ktorí mali odvahu predložiť tento návrh zákona.
Ďakujem.

Ja ďakujem za reakcie, kolegovia. Ale, Miňo, teraz si, Mazurek, úplne zbytočne sa snažil ju ospravedlňovať tým, že ona možno myslela teba, lebo je príčetná a vie, kto sú predkladatelia tohto zákona. Teda ja dúfam, že je príčetná. A brať vinu na seba, síce pekné, že to tak vnímaš, že ju chceš ako gentleman ženu ospravedlniť, ale odtiaľ potiaľ. Ja som tiež veľmi tolerantný človek, ale odtiaľ potiaľ, a niekedy sa to nedá.
A možno teraz, keď sme mali pred chvíľkou možnosť zažiť aj predsedu Národnej rady v akcii a porovnať to aj s tým, čo bolo včera, tak ja musím povedať, že pani podpredsedníčka, ktorá teraz vedie rokovanie Národnej rady, je síce liberálka, je z toho tábora, kde sa najviac nezhodneme, ale asi sa v tomto so mnou zhodnete, že aj včera, aj dnes ona to rokovanie vedie najprofesionálnejšie a úplne bez konfliktov. A ja sa jej chcem za takýto férový prístup poďakovať.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, ja začnem svoju rozpravu dosť netradične, nezvyklo, pretože som bol pred chvíľkou účastníkom jednej naozaj zvláštnej zaujímavej príhody a ostal mi v tej chvíli, keď sa mi to stalo, doslova rozum stáť.
Hore keď tu prišli náš návrh zákona podporiť kňazi, široká verejnosť, kresťanskí aktivisti a my sme sa im snažili umožniť cestu hore na balkóne, tak som tam chodil hore-dole a snažil sa zabezpečiť, aby mali pohodlie, aby mali všetko, čo potrebujú, ma zastavila agresívna, normálne agresívna novinárka z JOJ-ky a zaútočila na mňa tak primitívnou otázkou, ktorú by mi nemohol dať ani päťročný chlapec v materskej škôlke, ktorý premýšľa a uvedomuje si, že dva a dva sú štyri. Táto pani novinárka ma zastavila a spýtala sa ma, či si myslím, že sa môžem ja ako človek vyjadrovať k takejto téme, či môžem hlasovať za takýto návrh zákona, keď hádžem dlažobné kocky do detí. Ono by to bolo smiešne, keby to nebolo smutné, pretože jej kolegom z JOJ-ky, ona bola z JOJ-ky, som minimálne päťkrát do mikrofónu, do mailu na otázky odpovedal, že som nikdy, naozaj nikdy žiadne dlažobné kocky, žiadne kamene, žiadne iné hlúposti, predmety, veci do nikoho nehádzal! A že je to podvod, že je to internetová fáma a že oni ako tie mienkotvorné médiá, ktoré si hovoria, že sú objektívne, že majú pravdu, že na rozdiel od tých zlých, alternatívnych, financovaných z Ruska a neviem čo všetko si kontrolujú svoje správy a kontrolujú svoje zdroje a overujú informácie, takto naďalej špinavo klamú. Aj napriek tomu, že to mali minimálne v tej JOJ-ke päťkrát, minimálne päťkrát, neuverejnili to ani raz. Vedome klamú a vedome sa stále snažia zavádzať. Tak som to tejto pani novinárke vysvetlil, opísal ten incident tak, ako som to opísal či už v rádiu Frontinus, alebo v akýchkoľvek iných možnostiach, keď som mohol hovoriť s novinármi, že mi je to ľúto, že proste v tej chvíli to bolo hlú..., to bola hlúposť, že som sa zachoval hlúpo, že už by som sa nikdy takto nezachoval, že sa to so mnou bude síce sprevádzať celý život, ale nech na mňa, nech ma neoznačujú za akéhosi vrhača kociek alebo kameňov, alebo čohokoľvek podobného, pretože je to tak do očí bijúca hlúposť, že, no, ako hovorím, päťročný chlapec by nemohol s tým prísť! Veď si zoberte, že aj na tom videu jasne vidno, že priamo predo mnou, keď som sa vtedy zachoval hlúpo, ako som sa zachoval, a za čo sa ospravedlňujem, stáli policajti. Kto je na svete ešte tak naivný, aby si myslel, že vy priamo pred očami policajtov, meter od nich, ponad ich hlavy hodíte kameň do človeka a tí policajti sa budú usmievať a nechajú vás len tak? Tak primitívni a hlúpi, prepáčte mi, ale musím používať tieto argumenty, môžu byť naozaj len novinári a poslanci Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. Lebo to každý jeden človek musí chápať, každý jeden človek musí vedieť, ako to je. A ešte raz, zachoval by som sa dnes úplne inak. Mrzí ma, že sa toto stalo. A hovorím, bude sa to so mnou tiahnuť celý čas a mám možnosti to len odčiňovať, ale obviňovať ma z takýchto do očí bijúcich nezmyslov jednoducho nemôžem stráviť.
To isté urobil pán poslanec Marosz okrem pani Verešovej z OĽANO, ktorý povedal, že Ľudová strana Naše Slovensko má poslancov, ktorí vrhajú dlažobné kocky a kamene do ľudí. On sám, ktorý úchylne od chrbta fotí chlapov v reštaurácii, bude hovoriť takéto nezmysly, aj keď si uvedomuje, že je to lož. A to len preto, aby ospravedlnili, že nemusia hlasovať za náš návrh zákona, o ktorom sami dobre vedia, že je dobrý. Týmto by som chcel ukončiť celý ten nezmysel, a keď ma ešte aj po tomto vystúpení niekto bude obviňovať z týchto hlúpostí, tak ja si myslím, že už nestojí vôbec za reakciu, pretože baviť sa oplatí len s inteligentnými ľuďmi, pretože ako vieme, hlupáka nepresvedčíme, a kto debatuje s hlupákom príliš dlho, sám sa stane hlupákom, to je jednoducho pre poslancov OĽANO.
Už dva dni vedieme intenzívnu diskusiu, bohužiaľ, sami so sebou poväčšine času okrem malých výnimiek, intenzívnu diskusiu o zákone, ktorý môže ochrániť životy tisícok nenarodených detí, tisícok živých bytostí, ktoré môžu vďaka nášmu návrhu zákona dostať šancu na život. Čakali sme, že prídu aspoň nejaké protiargumenty okrem pána Jarjabka, že prídu nejaké protiargumenty, kedy nám povedia, že je to nezmysel, že tá žena má právo a tak ďalej a tak ďalej. Veď poznáme všetky tie veci, o ktorých sa hovorí, ale nebol tu nikto z tých liberálnych poslancov, z poslancov koalície okrem dvoch možno, ktorí dali faktické poznámky, kto by sa tu postavil a začal obhajovať, len tak verejne obhajovať vraždenie nenarodených detí ako ľudské právo, ako dobrý nápad. Nikto nenašiel tú odvahu. Tak veľmi, tak veľmi intenzívne na ľudské city pôsobí táto téma. Títo liberáli nenašli odvahu, aby nám prišli kontrovať, aby nám to vysvetlili. A ja viem, že poslanci zo SMER-u, ale aj mnohí iní mi potom vyčítajú, keď poviem, že v pléne je málo poslancov, že, že jednoducho poukazujem na to, že tu nie sú, ale v poriadku.
Ak je nejaká téma, ako napríklad špičkovo nejaký energetický problém, na ktorý potrebuje špičkové vzdelanie týkajúce sa energetiky alebo niečoho podobného, a nijaký poslanec tu nesedí, ale namiesto toho si v kancelárii pripravuje vlastnú rozpravu, kde sa môže sústrediť, alebo robí nejakú inú politickú činnosť, ktorá vychádza z jeho politickej strany a politického presvedčenia, je to v poriadku. Ale toto nie je žiadna špičková, zložitá téma, na ktorú je potrebné nejaké špeciálne vzdelanie. Toto je téma, ktorá sa bytostne dotýka úplne všetkých, a bol, bolo by smutné, keby povedzme polovica poslancov tu nebola a kašľala na to, proste mali to na háku. Ale toto, čo vidím tu, to nie je smutné, to je tragédia! Tragédia na desiatu. Tu sú okrem nás koľkí? Štyria poslanci? Štyria okrem našej strany? Každý na to kašle. Nikto to neberie vážne. Všetci to už chcú mať za sebou a dneska ešte vďaka tomu procedurálnemu návrhu schválili, aby bol ten návrh zákona hlasovaný, odhlasovaný až na ďalšej schôdzi. To znamená, takto jednoducho sa vykašľať na takúto zložitú tému, to proste mi nedáva môj rozum možnosti pochopiť to alebo to ospravedlniť pred svojimi voličmi. A hlavne keď príde na tých kresťanských alebo konzervatívnych poslancov, ako sami o sebe hovoria, no ale tým sa budem viac venovať v ústnej rozprave.
Ja som sa do tejto písomnej rozpravy prihlásil predovšetkým preto, aby som pokúsil, aby som sa pokúsil zanalyzovať niektoré protiargumenty na túto tému. To znamená, protiargumenty ľudí, ktorí hovoria, že sme bigotní fanatici, blázni, extrémisti a neviem čo všetko a že takýto návrh zákona nie je vôbec potrebný a práve naopak je možno ešte potrebnejšie ho viac liberalizovať.
Začnem od toho najdôležitejšieho bodu, od toho najdôležitejšieho argumentu, s ktorým som sa stretol na diskusiách rôzne po internete, na videách, na blogoch, ako tu bolo mnohokrát spomínané, a to, že potrat je rozhodnutím a záležitosťou čisto ženy, že je to jej telo, že ona sama jediná má právo vyjadrovať sa k tomuto a že ak uzná za vhodné, že nechať si zabiť svoje dieťa vo svojom vlastnom tele, že je to v poriadku, že ona má na to právo. Síce to by platilo, keby sa jednalo o nejaký jej orgán, keby sa naozaj jednalo o jej telo, ale toto je iná, živá bytosť. To už nie je jej telo! Toto je iný človek, ako bolo spomínané, s vlastnou DNA. Je to iný človek, ktorého zabije. Ona nezabije nejaké slepé črevo, ona si nenechá vybrať obličku, ona zabije ľudský život, to znamená, nemôže to byť len na rozhodnutí ženy. Nemôžme túto tému takto jednoducho zľahčovať a povedať, že je to len o tom, že na základe tohto sa môže žena rozhodnúť. Pretože keby takýto argument bol vzaný do úvahy a bol braný ako jednoducho fakt, tak potom nevidím dôvod, prečo by tá žena nemohla to svoje dieťa zabiť aj deň pred pôrodom, keď je to jej telo, keď ona si s tým môže robiť, čo chce. Rozumieme tomu, že toto je naozaj zložitá otázka, že sa to tých žien naozaj dotýka? Ale takýto argument jednoducho neobstojí, pretože, opakujem, už toto nie je jej telo, je to telo ďalšieho človeka, ktorý si nevybral. On sa nehlásil na svet, že ja chcem ísť, chcem byť v tom tvojom tele. Tá žena sama svojimi činmi spôsobila, že to, že ten ďalší živý tvor, že tá ďalšia živá bytosť sa v jej tele nachádza.
A ako hovoríme, sloboda je krásna vec, ale sloboda je aj o zodpovednosti. A kto nechce prijať zodpovednosť, tak ten si slobodu jednoducho podľa môjho názoru nezaslúži, pretože zodpovednosť za svoje činy je predsa úplne logická. To znamená, keď sa žena sama slobodne rozhodne činiť veci a činy, ktoré môžu spôsobiť, že bude tehotná, a na základe ktorých následne otehotnie, musí prijať zodpovednosť aj za tieto svoje činy. Ale nehovoríme teraz o tom, že si musí nasilu teraz to dieťa nechať, ak naozaj to dieťa z nejakých extra dôvodov nechce, nebudeme skúmať jej svedomie, nebudeme skúmať jej hodnotový rebríček, nebudeme sa zaoberať jej podstatou a hĺbkou jej duše. V poriadku. Ale chceme len to, aby to dieťa nezabila, aby mu dala možnosť na život, pretože tak ako ona žije len vďaka tomu, že sa jej rodičia nerozhodli ísť na potrat, tak ona sama môže dať život ďalšiemu človeku, ktorého, ako hovorím, nemusí si nechať.
Ďalší argument, s ktorým som sa stretol v diskusiách a ktorý naozaj ani že za argument nepovažujem, je, že ale vy keď takýmto spôsobom radikálne obmedzíte potraty, tak sa naplnia detské domovy, a čo potom. To vážne toto niekto dokáže použiť ako argument? Vážne naplnenie detských domovov je argument pre ľudí, ktorí naozaj rozmýšľajú? Dnes som sa práve na internete stretol v diskusii s názorom ženy, ktorá povedala, ženy, ktorá mala plný facebookový profil fotiek so psíkmi, s mačičkami, so zvieratkami, ako ich miluje, ktorá napísala, nech tie deti radšej nežijú, ako majú žiť v detských domovoch. Uvedomme si, ako hlboko sme ako spoločnosť klesli, keď toto dokáže napísať žena, ktorá, keby týrali nejakého psíka, tak sa postaví celým svojím telom na jeho ochranu. A potom povie, že radšej nech tie deti nežijú, ako majú byť v detských domovoch! Aj keby sme mali naplniť sto nových detských domovoch, domovov, aj keby sme ich mali sto nových postaviť, ale tie deti budú mať život, tie deti budú môcť žiť a to je argument, ktorý prevýši úplne všetko.
Keby sme sa napríklad tej pani alebo tej slečny, ktorá schvaľuje takéto zabíjanie nenarodených detí len preto, aby nemuseli vyrastať v detských domovoch, opýtali, keby ona mala možnosť voľby, či by radšej zomrela, alebo vyrastala v detskom domove, chcel by som vidieť tú odpoveď. Pretože každý alebo aspoň drvivá väčšina ľudí by radšej vyrastala v tom detskom domove, ale mali šancu na život, ako byť zabitý predčasne, ako vôbec neuzrieť svetlo sveta, ako nemať túto šancu, ktorú si podľa mňa každý zaslúži. Preto takýto argument, že sa naplnia detské domovy, ktorý ešte vzhľadom na to, že sú obrovské čakacie doby na adopciu, a hrozne veľa rodín sú, možno stovky, tisíce rodín, ktoré čakajú na adopciu, nie je vôbec relevantný nielen z toho samotného pohľadu, že je to život, a tie deti budú môcť žiť aj tie v detských domovoch. Ale naozaj nechápem, ako sme mohli ako spoločnosť klesnúť tak hlboko, aby sme toto používali ako argument.
Druhý, ďalší argument je, že aj keď zakážeme tie potraty, tak nastane potratová turistika a tie čierne potraty, že ženy si to budú vykonávať nejakými pokútnymi spôsobmi doma a bude dochádzať k úmrtiam, poškodzovaniam zdravia a tak ďalej a tak ďalej. Určite, áno, v niekoľkých prípadoch k takýmto prípadom určite dôjde. To sa nedá nikdy zabrániť. Určite, niekoľko z tých žien, ktoré nebudú mať možnosť vykonať potrat na Slovensku a odcestujú možno niekde do Česka, do Rakúska, alebo kde majú tie zákony liberálne, to je, samozrejme, fakt. Ale keď z tých 5 000 alebo 4 500, alebo 6 000 žien na Slovensku, ktoré chodia na potraty, zachránime len 4 500 životov, 5 000 životov, 4 000 životov, kľudne aj jeden jediný ľudský život, tak sa to oplatí. To znamená, nikto mi nemôže povedať, že keď aj bude existovať tá potratová turistika, že bude v takej obrovskej miere, že všetkých tých 5 000 žien, ktoré dnes chodia na potraty pri zákaze takýchto potratov neodôvodnených, odídu do zahraničia a nechajú si ich vykonať tam. Už tento podnet, táto prekážka prispeje k tomu, že tisíce ľudských životov budú zachránených. Samozrejme, nie všetky, opakujem. Ale nestojí nám to za to? Nestojí nám za to zachrániť tie tisíce ľudských životov. Preto túto potratovú turistiku ako argument rovnako neberiem úplne vážne, pretože jeden ľudský život je viac, ako nechať takýto zákon ďalej fungovať v praxi a pozerať sa na to, ako je dvadsať, dvadsať životov nenarodených detí zabíjaných každý deň.
Ďalší, úplne šokujúci argument, s ktorým som sa stretol, je, že to ešte nie je vlastne ľudský život, že to ešte je úplne v poriadku, že to kľudne môžme zabiť, lebo to je, to je len nejaký zhluk buniek. Kto videl fotky nenarodených detí v siedmom, ôsmom týždni, každému je jasné, že to už je človek, že je to život, že síce ešte nie je úplne vyvinutý, ale už má ručičky, už má nožičky, už má tvár. A potom máme v zákone povolené vraždiť takéto nenarodené deti bez udania dôvodu až do 12. týždňa! Už v 7., 6. týždni každý vidí, že je to človek, ale my ho necháme zabiť ešte aj v 12. týždni dokonca! A potom mi povedzte, keď v tom 12. týždni nie je človek, to znamená v 84. ešte dni, keď ho môžme legálne zabiť bez udania dôvodu, to ešte nie je človek, ako je možné, že v 85. dni sa naraz z ničoho nič človekom stane? To zo dňa na deň dochádza k takej obrovskej zmene v tom plode, že zrazu je človekom a už ho zabiť nemožno? Prečo práve 84 dní? Prečo 83-dňové dieťa môžme zabiť? 70-dňové tiež, ale 85 už je tá hranica, kedy je potrat bez udania dôvodu neprípustný. Tento argument, že to ešte nie je život, že je to len nejaký zhluk buniek, je úplným nezmyslom, je klamstvom, je snahou, ako sa niektoré, či už ženy, alebo niektorí chlapi, ktorí podporujú takéto vraždenie nenarodených detí, snažia zakryť alebo odpustiť svojmu svedomiu pri páchaní takéhoto naozaj hrozného, hrozného činu.
Ako hovoríme, my nenútime tie ženy teraz za každých okolností nechať si to dieťa. Dobre, v poriadku, chápem, nemôžeš si ho nechať, máš rôzne dôvody, neskúmame to, máš možnosti, máš hniezda záchrany, anonymné potraty, adopciu, stále sú možnosti, ale daj tomu dieťaťu možnosť na život. O tom to celé je. O tom to celé je, len aby tie deti mohli žiť, keď sa dostanú do náhradnej starostlivosti, do nejakej adoptívnej rodiny, alebo aj do detského domova, ale budú žiť a to prevýši úplne všetko. Úplne to zatieni každú ostatnú diskusiu a títo liberáli takisto to musia pochopiť. Keď majú v sebe čo i len trošku ľudskosti, musia vedieť, že toto je omnoho viac než čokoľvek iné, dať im život, aj keď v detskom domove, je to najdôležitejšie.
A ten argument, ktorý je najčastejší, že vytvorte najprv ekonomické podmienky pre slobodné mamičky, pre mladé rodiny a tak ďalej, aby mohli mať tieto deti, naozaj legitímny argument. Veď Ľudová strana Naše Slovensko predložila už niekoľko zákonov týkajúcich sa sociálnej oblasti, bohužiaľ, neprešli vládou. Treba sa opýtať vlády, keď vie dať 600 mil. eur, len tak zobrať a hodiť to na oddlženie nemocníc, piate v poradí, ktoré ich vlastní nominanti dostali do stavu, v ktorom sú, a nevyvodiť žiadne dôsledky voči tým ľuďom, ktorí tie nemocnice dostali do tohto stavu. Keď majú 600 mil., prečo nezoberú 100 mil. pre slobodné mamičky? Prečo nenájdu 100 mil. pre mladé rodiny? Nech mi nikto nehovorí, že štát nemá dostatok peňazí. Keď môže SNS s Dankom robiť pokútne kšefty na rezorte obrany za pomaly 2 mld. eur, tak musíme mať finančné prostriedky aj na to, aby sa na Slovensku mohli rodiť deti, aby slovenský národ nevymieral a aby pán Pellegrini ako premiér, úplne nekompetentná osoba, nemusel rečniť o povinnej riadenej imigrácii, ktorá môže zachrániť Slovensko. Veď to sú číre nezmysly!
Ak máme toľko finančných prostriedkov, ak môže Kaliňák s Počiatkom na jednom rezorte, na jednom kšefte ukradnúť 100-200 mil. eur, len tak, samozrejme, nikto ich nebude vyšetrovať, lebo to sa nesmie, smeráci to všetko ovládajú, ak musíme mať dosť peňazí aj pre nenarodené deti, ktorým budeme môcť zabezpečiť život.
Ale každopádne, keď sme hovorili aj s gynekológmi, s lekármi, so zdravotnými sestrami, s ľuďmi, ktorí pôsobia v tomto prostredí, tak nám povedali, že ten najčastejší argument na potrat vlastne ani nie je tá zlá ekonomická situácia, ten najčastejší argument sa týka mladých dievčat, vysokoškoláčiek, ktoré prichádzajú s argumentom ako: nechcem si prerušiť štúdium, nechcem si pokaziť postavu, nechcem sa teraz nejakým spôsobom zaťažovať, ja nechcem byť matkou, ja chcem cestovať, vidieť svet. Čistý, odporný hedonizmus v tej najtvrdšej podobe, aký si len vieme predstaviť. Ako, samozrejme, liberáli tomu tlieskajú, ale my musíme krútiť hlavami a musí nám byť z toho zle. Lebo ja sám, ja sám poznám osobu, ženu, dievča, ktoré, neviem, či nebola už viackrát, ale bola, za ten čas, čo som ju poznal, na potrate dvakrát. Dvakrát. A dôvod? Ona je fitneska, ona si nemôže pokaziť postavu. Tak bola dvakrát na potrate. Možno za ten čas, ktorý ubehol, sú to roky, ktoré som ju nevidel, už ten potrat zdvojnásobila, strojnásobila, kto môže vedieť. Ale toto sú normálne reálne argumenty. Alebo nám rozprávali príbehy, ako mladé baby s drahou kabelkou, s telefónom i-Phone za tisíc eur dobehnú do ambulancie a povedia, že ony si nemôžu to dieťa dovoliť, viete, to je záťaž, to tak a potom nebudem môcť ísť teraz do toho Thajska a na tie Maldivy. Nám normálnym ľuďom - konzervatívne zmýšľajúcim, kresťansky zmýšľajúcim, národne zmýšľajúcim - musí byť z takýchto argumentov naozaj zle. To vážne je zavraždenie dieťaťa len preto, že si budem musieť ukrátiť nejakú dovolenku alebo si nebudem môcť kúpiť telefón za tisíc eur, alebo nebudem môcť mať tak drahú kabelku, tvo... ospravedlnením pre tieto malicherné, materialistické, hedonistické záležitosti a snahy? Naozaj tie protiargumenty na túto tému sú chabé, sú chabé a uvedomujú si to podľa mňa aj tí liberáli, aj všetci tí, ktorí voči tejto téme, voči tomuto zákonu ostro vystupujú, a práve preto tu nie sú, práve preto nevystupujú, práve preto sa neprihlásil do rozpravy ani jeden jediný z nich, aby nám oponoval, aby nás argumentačne znemožnil, ako to hovorí často pán Galko, znemožniť nás argumentačne.
A ten ďalší priestor v tej ústnej rozprave potom budem venovať tým našim kresťanským a konzervatívnym poslancom, ktorí sa správajú, ako sa správajú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Milan, títo tzv. novinári, oni vedia, že klamať je nesmierne jednoduché, a už to klamstvo sa vlastne stalo takou ich pracovnou metódou, pretože oni vedia, že my sa proti tým ich obvineniam len veľmi ťažko môžeme brániť, a sám vidíš, aké jednoduché je z niekoho spraviť nejakého agresívneho hulváta, ktorý sa neštíti hádzať dlažobné kocky do malých detí alebo tehotných žien. Ale presvedčiť verejnosť, že to nie je pravda, ti pravdepodobne bude trvať veľmi dlho, možno aj celý život, ale trpezlivosť ruže prináša a ty musíš byť vo svojej práci len trpezlivý a vytrvať a ľudia časom sami pochopia, aký si človek, aké sú tvoje ciele a o čo sa vlastne snažíš.
No a k tým liberálom. Pre mňa sú to naozaj veľmi zvláštne zmýšľajúci ľudia, pretože na jednej strane predstava nejakých plných detských domovov je pre nich niečo hrozné, otrasné, čo proste nemôže byť, a na druhej strane nejaké plné imigračné centrá zaplavené imigrantmi z Ázie, z Afriky, tie im vôbec nevadia, to by boli veľmi radi, keby tu máme. Nuž ak plné detské domovy sú pre nich problémy, je to pre nich problém, čo by chceli potom títo ľudia robiť napríklad s plnými väznicami alebo plnými útulkami? A keď budeme mať plné domovy dôchodcov, tak začneme vykonávať eutanáziu? Takéto zmýšľanie a argumenty ja osobne nikdy nepochopím a iba to potvrdzuje, aké argumentácie, aké slabé argumentácie títo ľudia používajú.
Ďakujem.