33. schôdza

Pani poslankyňa Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Remišová, vy ste sa chopili, alebo spomenuli ste aj tému zaistenia majetku, o ktorej sa píše v samotnej správe generálneho prokurátora. Ja sa chcem v prvom rade poďakovať Generálnej prokuratúre za veľmi korektnú a intenzívnu spoluprácu na príprave zákona o zaistení majetku, ktorým má byť aj zriadená špecializovaná inštitúcia, to tzv. AMO, kde tú tému správy majetku by mala na seba prevziať Finančná správa. Boli to dlhé, ťažké, namáhavé diskusie. Nie jednoduché medzirezortné pripomienkové konanie a chcem zdôrazniť, že na úrovni vlády vznikol konsenzus na návrhu zákona v podobe, ako prišiel do parlamentu. Ten prešiel v zásade bez nejakých veľkých pripomienok ústavnoprávnym výborom, ale tu v parlamente sme ho už druhýkrát odsunuli na ďalšiu schôdzu.
Pripomínam, na tejto schôdzi bol len jeden hlas proti a to bol môj, pretože som na tom zákone pracovala a viem, čo obsahuje, viem, že v tomto rozsahu bol dohodnutý, a viem, že môže pomôcť. Je to odsúvané bez nejakej väčšej pozornosti, tak ja pevne verím, že na septembrovej schôdzi tento dôležitý posun, vždy môže byť každá právna úprava ešte lepšia, ale tento dôležitý posun v tejto téme, ktorý môže pomôcť, naozaj urobíme, pretože dnes mi nie je zrejmé, prečo by sme ho urobiť nemali, a neviem, aký je problém a súvisí to, samozrejme, aj s preukazovaním... (Ukončenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa Verešová.

Ďakujem za slovo. Kolegyňa Remišová spomenula vo svojej rozprave situáciu v Trebišove. Správa generálneho prokurátora naozaj hovorí aj o obchodovaní s ľuďmi, nútenej prostitúcii aj sexuálnom vykorisťovaní. Preto to spomenula. Chcem povedať, že opakovane sme tento problém na výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny mali na stole. Žiadali sme členov výboru, aby podporili uznesenie, ktorým sme chceli žiadať ministra zdravotníctva, vnútra a následne ďalších o správy k tejto situácii v meste Trebišov a jeho okolí, kde bola, kde je teda rozšírená prostitúcia, ale aj nevyhovujúce hygienické podmienky v segregovaných osadách. Bolo mi ľúto, že sme nedokázali hneď na prvých stretnutiach podporiť, členovia výboru, toto uznesenie. Dokonca na moju interpeláciu ohľadne tohto problému musím povedať, že pán vtedajší minister vnútra Kaliňák, no, až sa mi vysmial, že hovorím o prostitúcii. Ukazuje sa, že je to pravdou.
Ale musím teraz povedať, že na predposlednom alebo na poslednom zasadnutí sme schválili toto uznesenie, čomu sa veľmi teším a správy od ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, správa od ministerky vnútra, ministerky zdravotníctva, ale aj splnomocnenca vlády pre rómske komunity, tieto správy prídu na výbor a budeme o nich rokovať, takže budú sa môcť aj ostatní poslanci s týmito správami zoznámiť.
Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Remišová, môžte reagovať.

Ďakujem kolegom za ich poznámky a návrhy, hlavne teda čo sa týka dôraz na environmentálnu kriminalitu, práva detí, ale aj pevne verím, že to, čo spomínala pani poslankyňa Žitňanská, že vládna koalícia nájde nejaký alebo politickú vôľu na riešenie alebo prijatie nejakého kompromisného návrhu, čo sa týka zaistenia, zaistenia majetku, ale aj zároveň by sme mali riešiť aj preukazovanie pôvodu majetku. Určite by to práci aj Generálnej prokuratúry pomohlo.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Verešová.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán prokurátor, vážené kolegyne a kolegovia, už niekoľko rokov sa generálny prokurátor vo svojich správach osobitne venuje problematike domáceho násilia. Oceňujem, že často je poslednou inštanciou, ktorá sa berie vážne a vo viacerých prípadoch dosiahol aspoň začatie konania alebo stíhanie, stíhanie podozrivých páchateľov. Opakovane vo svojich správach pripomína, že domáce násilie nie je trestnoprávne dostatočne zadefinované.
Chcem pripomenúť, že už v minulosti poslankyne Národnej rady Šípošová a Jurinová reagovali na túto skutočnosť tým, že problém nie je v definícii. Každý trestný čin môže byť domácim násilím, pokiaľ je páchaný blízkou osobou a spĺňa ďalšie kritériá. Preto tieto moje kolegyne navrhovali ako vhodnejší termín násilie páchané blízkou osobou. Čiže definované subjektom, nie objektom trestného činu týranie blízkej osoby. Takýto termín používa aj smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí.
Rovnako sa zmieňovali aj o tom, že pokiaľ je to problém pri zostavovaní štatistík, dalo by sa to technicky riešiť bez zásadnejších zásahov do redefinície skutkových podstát v podstate technickými úpravami.
Treba však povedať a oceniť, že v správe za minulý rok vidieť podstatne hlbší náhľad do problematiky a lepšie pochopenie javu domáceho násilia, čo naozaj oceňujem, nakoľko som 20 rokov pracovala s obeťami domáceho násilia. Citeľne, si však myslím, že absentujú dostatočne kvalitné, cielené a moderné realizované školenia profesionálov, teda tých, ktorí pracujú v orgánoch alebo orgánov činných v trestnom konaní a ďalších. Dúfali sme, že aj tento problém sa aspoň trochu načne, by som povedala. Zákon o obetiach trestných činov, že začne tento zákon, prijatý zákon o obetiach trestných činov, ktorý je účinný od 1. januára 2018.
Musím však povedať, že aplikačná prax nie je dostatočne pripravená, predovšetkým čo sa týka jednotného výkladu jednotlivých ustanovení zákona, až ich nepochopenia. Príkladom môže byť implementácia zásady, že prvá výpoveď maloletých a iných obzvlášť zraniteľných obetí má byť zaznamenaná na audiovizuálny záznam, aby mohla byť použiteľná pri nutnosti opakovaných výsluchov po vznesení obvinenia páchateľovi alebo pred súdom.
V mnohých prípadoch sa premietla iba do nákupu kamier a príslušného materiálu, niekde dokonca aj bez kamier, bez pochopenia princípu, že zmyslom tohto ustanovenia je predchádzať druhotnej viktimizácii obetí, teda akéhosi druhotného páchania násilia na obetiach. Tak sa naozaj mohlo stať aj napríklad to, že policajt s kamerou sa snažil nasnímať zranenú obeť v nemocnici bez toho, aby jej vysvetlil, na čo tento záznam bude použitý, že či nebude v nejakej televízii sa toto vysielať. A tieto obete sú naozaj vydesené a v šoku namiesto toho, aby dostali pomoc.
Podobne nikto nezvážil a neberie sa do úvahy zmysel prítomnosti psychológa pri výsluchu niektorých obetí, t. j. aký to má byť psychológ, čo je jeho úlohou a čo má splniť práve preto, aby nedochádzalo k tej druhotnej viktimizácii na obeti. Musím povedať, že výsledkom je zúfalstvo vyšetrovateľov aj psychológov a nežiaduca formalizácia procesu vyšetrovania a dobre, dobre mienených zámerov zákona. Mali by sme čím skôr zabezpečiť možnú nápravu v aktuálnej realite a do budúcna sa postarať o kvalitné interdisciplinárne vzdelávanie tak, ako to predpokladá aj smernica, ako som spomínala, smernica Európskeho parlamentu a Rady EÚ.
S cieľom eliminovať jav, ktorý nazývame domácim násilím, generálny prokurátor zriadil telefonickú linku pre týrané osoby a v každej správe hovorí, uvádza jej prínosy. Oceňujem toto zriadenie tejto telefonickej linky a možnosti aj mailovej komunikácie. Nie je však isté, že či je toto oprávnené konštatovanie, že až tak sa výnimočne eliminuje tento jav. V roku 2017 bolo podľa výročnej správy na telefonickej linke prijatých 531 oznámení, ste to aj hovorili, najviac na krajských prokuratúrach v Nitre a v Bratislave, a na e-mailovej linke 271 elektronických správ. Po vyhodnotení ich obsahu je podľa správy, citujem, "možné konštatovať, že približne 11 % z celkového počtu bolo možné považovať za oznámenie o možnom podozrení z domáceho násilia". Tu musím povedať, že správa až príliš často a opatrne používa slovo "možno" a zdá sa, že oprávnene. Podľa nás, podľa nás na základe týchto údajov nemožno teda uzatvárať nejaké jasné, zreteľné a pozitívne výsledky.
V správe sa za rok 2016, v predchádzajúci rok, sa dokonca doslova uvádzalo, že, citujem, "naďalej pracovala bezplatná linka pre týrané osoby, hoci len malé množstvo hlasových správ obsahovalo relevantné údaje". A podľa údajov zo správy za rok 2015 môžeme dokonca konštatovať, že polovica záznamov na linke pre týrané osoby bola bez hlasového záznamu alebo bola neidentifikovateľná, druhá polovica, druhú polovicu prokuratúry odstúpili polícii. Výsledný efekt, t. j. začatie trestného stíhania sa dotklo necelých dvoch percent oznámení.
Nepochybujem, opakujem, o účele a o dobrej viere pomoci obetiam, ale možno je následné ešte nejak vylepšiť tento nástroj pomoci obetiam pri; že by ste o tom uvažovali.
Pri individuálnom sledovaní som zistila, že aj v tých veciach, ktoré polícia začala šetriť, bolo trestné stíhanie zastavené často pre formálny prístup či rozdelenie vecí podľa formálnych kritérií. V správe už aj pri uvedení na zasadnutí výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny bolo uvedené, správa to uvádza, aj o pozitívnych, o pozitívnom používaní metódy tzv. dotazníka na odhad rizika ohrozenia. Poznám tento dotazník, sama som bola v ňom vyškolená, práve pri tejto metóde vyškolená, som rada, oceňujem, že je používaná táto metóda, avšak tiež treba opatrne vyhodnocovať jeho výsledok, pretože je to, je orientačná pomôcka, ktorá má pomôcť kontaktu alebo prvému kontaktu pri obeti vyhodnotiť, aké veľké, aké vysoké je riziko jej ohrozenia. Takže tie otázky je potrebné naozaj aj pochopiť, aj ten, kto ich, má na ne odpovedať, ale musí ich veľmi dobre rozumieť im aj ten, kto ich kladie.
V správe spomínate, že efektivita tohto nástroja bude predmetom vyhodnocovania v rámci spolupráce prokuratúry s Policajným zborom. Predpokladám, že následne v ďalšej správe sa na budúci rok dozvieme, aký výsledok a aký efektívny je tento nástroj.
Súhlasím s tvrdením v správe, citujem, že "dokazovanie trestných činov tzv. domáceho násilia je zložité, vyžadujúce si zvýšené nároky na odbornosť a prístup prokurátorov aj policajtov". Treba doplniť, že prokurátori a policajti sú na tej represívnej strane tejto problematiky a ak chceme nielen trestať páchateľov, ale aj pomôcť obetiam, tak nevyhnutne musia spolupracovať nielen oni. Je správne, že Generálna prokuratúra v tejto súvislosti organizuje vzdelávacie aktivity za účelom zvyšovania odbornosti prokurátorov špecialistov, pričom v správe teda uvádzate, že v roku 2017 sa uskutočnilo viacero aktivít aj v spolupráci s Prezídiom Policajného zboru a že v tomto trende treba pokračovať. To vzdelávanie však je naozaj potrebné poňať komplexnejšie, prierezovejšie a prekročiť hranice medzi rezortami.
Ešte sa chcem dotknúť aj časti trestný; trestnej činnosti na deťoch, to znamená na tých najzraniteľnejších osobách. Oceňujem, že ste v tejto správe poskytli aj štatistické údaje o trestnej činnosti páchanej na deťoch. Totiž, ako sami udávate, táto štatistika nebola v predchádzajúcom období v správach o činnosti prokuratúry osobitne vyhodnocovaná, a teda terajšie zistené údaje ste nemohli porovnávať s predchádzajúcim obdobím. Oceňujem, že teraz takéto štatistiky, čísla, údaje v tejto správe sú.
Trestnej činnosti páchanej na deťoch je naozaj potrebné venovať zvýšenú pozornosť. A na čo sme tu posledný rok a viac ako rok upozorňovali aj pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, že je potrebné okamžite pomáhať, okamžite zasahovať. Veľakrát som to upozorňovala práve pri kauze Čistý deň. Okamžite. Ak nezasiahneme pri pomoc; ak neposkytneme pomoc deťom okamžite, tie následky na deťoch sú, sú trvalého charakteru a sú často aj nemožné odstrániť.
Preto chcem zároveň oceniť, že Generálna prokuratúra sa dotkla aj kauzy Čistý deň a generálny prokurátor podal protest proti ministerstvu práce kvôli nesprávnej aplikácii zákona. Dovolím si tvrdiť, a preto to aj oceňujem, že aj toto bol krok k tomu, aby kauza Čistý deň nakoniec sa niekde posunula a akreditácia bola tomuto resocializačnému zariadeniu odobratá, ale, bohužiaľ, bolo to, bolo to podľa odborníkov, podľa aj, podľa mňa a podľa ďalších odborníkov veľmi neskoro. Preto tak veľmi zdôrazňujem, ten okamžitý zásah pri najzraniteľnejších obetiach je veľmi potrebný. Takže okamžité konanie pri deťoch, keď sú ohrozené, ale je naozaj potrebné aj technické vybavenie tam, kde je potrebné, ale aj dôležitá odbornosť orgánov činných v trestnom konaní.
Končím svoju správu tým, že je spomenuté práve pri ohrozených deťoch aj rodinné prostredie, ktoré uvádzate v správe, že je veľmi, veľmi dôležité, a stotožňujem sa s tým opakovane aj v tomto pléne. Hovoríme o tom, aké je dôležité, aby v našej krajine, na našom Slovensku sa pomáhalo rodinám, aby sme zaostrili pomoc, svoju pozornosť priamo na rodiny a že je okrem sociálnej politiky potrebné realizovať aj opatrenia rodinnej politiky.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Baránik. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem pani kolegyni Verešovej tiež aj, že sa venovala jej témam z hľadiska fungovania prokuratúry a že spomenula aj kauzu Čistý deň. Rozumiem tomu tak, že pani kolegyňa, vychádzajúc z jej miernej povahy, veľmi zmierlivo hodnotila to, ako v tejto kauze fungovala prokuratúra. Avšak pre tých, ktorí si uvedomujú, že čo by prokuratúra mala robiť a ako prokuratúra funguje v krajinách, kde právo vládne, je jasné, že prokuratúra tieto kroky urobila až, ani sa nedá povedať, že po funuse, až po všetkom, až tak, že to bolo niečo, čo vlastne len potvrdilo jej absolútnu neschopnosť bojovať s kriminalitou, ktorá je naviazaná na vládne garnitúry, pretože všetci vieme, že kauza Čistý deň má jasné prepojenie na vládnu garnitúru, a preto musíme mať najväčšiu možnú pochybnosť o tom, že či vlastne prokuratúra túto celú kauzu netienila, nekamuflovala a že či zasiahla, len keď už to hlavné nebezpečenstvo pre tých kriminálnych aktérov bolo zažehnané.