33. schôdza

6.
Ďakujem pekne. Tak ako som avizoval, dovolím si teda povedať trošku konkrétnejšie, o čom vlastne náš návrh zákona je. Budem pritom vychádzať zo štúdie Parlamentného inštitútu zo 16. marca 2018, ktorá sa volá Možnosť hlasovania v parlamentných voľbách do Európskeho parlamentu, pri voľbe prezidenta zo zahraničia prostredníctvom zastupiteľských úradov, a v tejto súvislosti by som sa chcel poďakovať aj pani Mgr. Petre Ďurinovej a jej supervízorke pani RNDr. Kataríne Kubišovej za vypracovanie tohto materiálu, ktorý vám ako poslancom a poslankyniam Národnej rady je už k dispozícii.
A už v úvode tejto štúdie sa uvádza, že zákon, ktorým sú upravené podmienky výkonu volebného práva, je zákon č. 180/2014 Z. z., ktorý je nám všetkým samozrejme dobre známy. Ten upravuje podmienky výkonu volebného práva vo všetkých nami skúmaných voľbách a podľa § 42 tohto zákona je základnou podmienkou pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky občianstvo Slovenskej republiky, pričom medzi ďalšie podmienky na výkon aktívneho volebného práva patrí dosiahnutie veku 18 rokov, osobná sloboda osoby nesmie byť obmedzená zo zákonných dôvodov ochrany zdravia ľudí a potom, že pri parlamentných voľbách teda je podmienkou na uplatnenie aktívneho volebného práva aj trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Toto je samozrejme dnes už rozšírené a my trváme na tom, že najmä ak sa občan krátkodobo alebo dlhodobo zdržiava v zahraničí, tak práve to môže aktívne riešiť náš návrh zákona a do politickej praxe na Slovensku sa etablovala okrem iného jedna z mála možností, ktorou to občan môže urobiť, pokiaľ sa teda nachádza v zahraničí, a to je možnosť voľby poštou, ktorá sa ale obmedzila len na voľby do Národnej rady Slovenskej republiky.
Práve predmetná štúdia Parlamentného inštitútu konštatuje, že napriek tomu, že sú podmienky aktívneho volebného práva pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky totožné s podmienkami aktívneho volebného práva napríklad pri voľbe prezidenta, prezidenta voliť zo zahraničia dnes nie je možné. Z hľadiska poštového je to najmä technický problém, pretože čas na doručenie pošty medzi prvým a druhým kolom je pomerne veľký a teda neumožňuje, aby sa do takejto voľby poštou do druhého kola mohli občania plnohodnotne zapojiť. A toto práve riešime naším návrhom zákona. Za chvíľku vysvetlím ako konkrétne.
Výnimkou uplatnenia aktívneho volebného práva pri voľbe prezidenta, ale aj poslancov Európskeho parlamentu, o ktorom pojednáva aj nami predkladaná legislatívne úprava, sa tak stáva podmienka zdržiavania sa v čase volieb na území Slovenskej republiky, čo nepovažujeme za správne. Považujeme to za disproporciu a pre mnohých občanov žijúcich trvalo alebo len dočasne nachádzajúcich sa v zahraničí elegantne a jednoducho dokážeme riešiť tento problém predloženým návrhom zákona.
Dovoľte mi teda v mojom vystúpení uviesť niekoľko ďalších dôležitých faktorov, ktoré zmienená štúdia obsahuje a ktoré jasnou rečou hovoria v prospech predkladaného návrhu zákona. Podľa Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí je volebný potenciál zahraničných voličov až 7 % z celkového počtu oprávnených voličov. Budem citovať z portálu slovenskezahranicie.sk. Ukazuje sa, že najvýhodnejší by bol zjednodušený a kombinovaný doplňujúci spôsob možnosti voľby zo zahraničia. To znamená, odbúrania zložitej procedúry pri voľbe poštou, korešpondenčnou voľbou vopred, možnosťou voľby aj na zastupiteľských úradoch a možnosťou osobnej účasti na Slovensku a samozrejme do budúcnosti aj možnosťou voľby cez internet.
Napríklad predseda Svetového združenia Slovákov žijúcich v zahraničí pán Vladimír Skalský skonštatoval pre Tlačovú agentúru Slovenskej republiky, že súčasný proces odvolenia spoza hraníc je mimoriadne zložitý. Budem citovať z portálu TASR. "Základným problémom je to, alebo základný problém spočíva v tom, že väčšina ľudí si na voľby nespomenie dva mesiace vopred, kedy je potrebné žiadosť poslať, aby to 50 dní pred voľbami už bolo na Slovensku." Podľa politologičky Hudáčkovej a politológov Bilčíka a Spáča má osobná voľba na zastupiteľských úradoch najmenej rizík, nakoľko ide o voľbu vo volebnej miestnosti a vhodná by bola kombinácia voľby poštou a volieb na zastupiteľských úradoch, o čom my tu vytrvalo hovoríme už takmer tretí rok.
O zlepšenie možnosti výkonu volebného práva a rozšírenie účasti občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí na voľbách sa snažia predovšetkým organizácie združujúce Slovákov v zahraničí, ktorých záujem o hlasovanie výrazne rastie. My sa tomuto záujmu samozrejme veľmi tešíme a tento náš návrh zákona sme vo veľkej miere komunikovali práve s týmito združeniami Slovákov žijúcich v zahraničí, ale aj individuálne s mnohými občanmi žijúcich v zahraničí a nenašiel som nikoho, kto by tento návrh zákona neprivítal. Práve naopak.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti aktivity iniciatívy Srdcom doma, ktorá sa nedávno stretla aj s poslancami Národnej rady Slovenskej republiky. Táto iniciatíva síce preferuje výrazne rozšírenie voľby poštou, avšak zhodli sme sa na našom spoločnom stretnutí a v rámci diskusie, ktorá na ňom odznela, že i zavedenie voľby na zastupiteľských úradoch by bolo dôležitým krokom vpred. Už pri skúmaní diskurzu týkajúceho sa voľby zo zahraničia v parlamentných voľbách do Európskeho parlamentu a pri voľbe prezidenta prostredníctvom zastupiteľských úradov mnohí zástancovia volieb na zastupiteľských úradoch poukazovali na mnohé štáty sveta, kde táto možnosť už dnes existuje.
To, akým spôsobom sa realizuje, skúma predmetná analýza, ktorú som spomínal, Parlamentného inštitútu a to konkrétne na osemnástich krajinách Európskej únie, ktoré odpovedali na otázky položené Parlamentným inštitútom, a z nich jasne vyplýva nasledovné:
V Českej republike, ktorá nám je prirodzene najbližšia, je možnosť voliť na zastupiteľských úradoch rovnako tak v parlamentných voľbách, ako aj v prezidentských voľbách. Túto možnosť zatiaľ nemajú vo voľbách do Európskeho parlamentu.
Estónsko je krajina, kde sa dá voliť v parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu na zastupiteľských úradoch, ale jedným dychom treba zdôrazniť, že Estónsko je krajina, kde majú elektronické voľby, čiže tam táto požiadavka možno nie je až taká zásadná ako v ostatných krajinách, ale k tomu sa ešte neskôr vrátim.
Potom tu máme krajiny, ktoré sú zaujímavé tým, že umožňujú takúto voľbu vo všetkých voľbách. Ako napríklad Fínsko, rovnako parlamentné, prezidentské alebo aj voľby do Európskeho parlamentu. Tak isto nám blízke Chorvátsko umožňuje voľbu vo všetkých typoch volieb. Tak isto Litva. Vo Francúzsku je táto možnosť v parlamentných voľbách a prezidentských voľbách. Isté obmedzenie má Lotyšsko alebo Maďarsko, kde sa dá voliť v parlamentných voľbách a v Maďarsku aj v európskych voľbách. Portugalsko má takúto možnosť voliť na zastupiteľských úradoch a na konzulátoch v prezidentských voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu. Rakúsko je špecifické, k tomu sa dostanem neskôr, ale umožňuje voľbu na zastupiteľských úradoch vo všetkých typoch volieb. Rovnako tak aj Slovinsko. No a Španielsko a Švédsko, keďže sú kráľovstvá, tak pochopiteľne nemusia občania voliť prezidenta, takže prezidentské voľby sú voľby na zastupiteľských úradoch vylúčené, ale samozrejme je tu možnosť voliť v parlamentných voľbách a voľbách do Európskeho parlamentu.
To znamená, všetky krajiny, ktoré boli oslovené, všetkých 18 krajín, ktoré odoslali dotazník Parlamentnému inštitútu, takúto možnosť voľby na zastupiteľských úradoch a konzulátoch umožňujú v rôznych typoch volieb alebo vo všetkých voľbách.
Dovolím si k niektorým krajinám ešte pár poznámok. Spomínal som Českú republiku, ktorá je tradične asi najlepšie porovnateľná so Slovenskom, preto ak iste zaujme fakt, že vo všeobecnosti sú niektoré aktivity, ktoré súvisia s voľbou na zastupiteľských úradoch Českej republiky financované z ministerstva vnútra a niektoré činnosti z ministerstva zahraničných vecí. Podľa informácií ministerstva zahraničných vecí sú náklady na voľby do poslaneckej snemovne približne 2 milióny českých korún a približne 2,5 milióna českých korún na prezidentské voľby. Ja sa pýtam v tomto pléne, či by nám takáto čiastka nestála za to, aby 300- až 350- tisíc ľudí, ktorí trvale alebo dočasne žijú v zahraničí, by nemohli mať možnosť voliť práve takýmto spôsobom a zúčastniť sa tak na správe vecí verejných v našej krajine. Ja som si istý, že áno.
Ďalšiu krajinu, ktorú som už spomínal, Estónsko, ktoré umožňuje voliť prostredníctvom zastupiteľských úradoch v prípade parlamentných volieb, volieb do Európskeho parlamentu, treba osobitne spomenúť ešte raz. Pretože jedným dychom treba dodať, že Estónsko umožňuje od roku 2005, dámy a páni, čiže už 13 rokov aj tzv. elektronickú internetovú voľbu na všetkých úrovniach volieb, ktoré potrebu voľby poštou alebo na zastupiteľských úradoch, resp. na konzulátoch redukujú na minimum.
Zaujímavosťou je Fínsko. Fínski občania, ktorí majú trvalý pobyt vo Fínsku, môžu vopred hlasovať v zahraničí. Zdôrazňujem to slovo vopred. Pričom Fínska vláda určuje otváraciu dobu tých miestností, kde takáto možnosť je a zverejňuje ju potom na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti, čím chcem zdôrazniť to, že vo Fínsku to nie je možné len na zastupiteľských úradoch alebo na konzulátoch, ale dokonca aj v komerčne prenajatých priestoroch, pokiaľ to fínska vláda uzná za vhodné. Po novele zákona o voľbách v decembri 2017, ktorá prebehla vo Fínsku, budú môcť občania, ktorí majú trvalý pobyt v zahraničí, v budúcnosti okrem súčasného systému hlasovať aj prostredníctvom poštového hlasovania. Táto novela má vstúpiť do platnosti 1. novembra 2018. Čiže vidíme, že aj Fínsko sa v tomto smere ubralo tou tzv. kombinovanou cestou a teda možnosťou hlasovania rovnako tak na zastupiteľských úradoch, konzulátoch a prípadne dokonca aj v komerčných priestoroch, ktoré zahrňujú okrem iného aj plavidlá lodí, alebo teda lode ako také a plavidlá všeho druhu, a zároveň je tu možnosť voliť poštou.
Naša susedná krajina Maďarsko je tak isto zaujímavým príkladom, pretože registrovaní maďarskí občania môžu voliť na zastupiteľstvách v zahraničí, alebo ak budova zastupiteľstva nie je vhodná na uskutočnenie hlasovania, v inej volebnej miestnosti poskytovanej zahraničným zastupiteľstvom. V deň volieb v Maďarsku, to znamená od 6.00 hodiny ráno do 19.00 hodiny miestneho času sa takáto voľba realizuje priamo v týchto miestnostiach. Existujú určité osobitné pravidlá, ktoré sa týkajú časového rámca volieb, a teda nasledovné: Ak je časový rozdiel v porovnaní so stredoeurópskym časom mínus 1 alebo mínus 2 hodiny, voľby trvajú od 6.00 hodiny miestneho času do 19.00 hodiny stredoeurópskeho času. Pri zahraničných zastúpeniach na americkom kontinente sa voľby konajú deň pred voľbami v Maďarsku od 6.00 do 19.00 miestneho času. Maďarskí občania žijúci v zahraničí môžu voliť kandidáta v súlade s ich volebným obvodom a jedným národným zoznamom strán. Hlasovanie na zastupiteľstvách v zahraničí sa prvýkrát v Maďarsku alebo Maďarsko ich prvýkrát dovolilo zrealizovať v roku 2004 a to konkrétne vo voľbách do Európskeho parlamentu. Aj vďaka tomu sa podarilo Maďarsku podarilo dosiahnuť viac ako dvojnásobnú účasť na týchto voľbách oproti Slovenskej republike. Aj preto apelujem na vás, milé kolegyne, milí kolegovia, aby sme zvážili túto alternatívu, aby sme, ako som už spomínal v mojom úvodnom slove, nepremrhali šancu zlepšiť našu volebnú účasť a tým aby sme zabránili ďalšej, prinajmenšom európskej blamáži v blížiacich sa voľbách do Európskeho parlamentu.
Spomínal som osobitný príklad Rakúska, ktoré tiež stojí za vypichnutie. Hlasovanie zo zahraničia je možné iba prostredníctvom poštového hlasovania, ale, a to treba zdôrazniť, na zastupiteľských úradoch nie sú zriadené volebné miestnosti. Občania žijúci v zahraničí, ktorí chcú hlasovať prostredníctvom volebnej urny, môžu voliť tak, že svoj poštový hlasovací lístok odovzdajú rakúskemu veľvyslanectvu alebo konzulátu, ktorý poštu následne postúpi príslušnej volebnej miestnosti. Čo je zase zaujímavý model, keď som spomínal tú finančnú náročnosť voľby poštou a viem si predstaviť, že pre časť voličov, občanov Slovenskej republiky zdržiavajúcich sa v danom čase v zahraničí by toto mohla byť cesta ako si splniť svoju občiansku povinnosť, ako zahlasovať prostredníctvom našich zastupiteľských úradov, že by nemuseli posielať poštu priamo na ministerstvo vnútra, respektíve do miestne príslušnej obce, ale prostredníctvom zastupiteľských úradov. Takáto možnosť teda v Rakúsku existuje a vzhľadom na tie čísla, ktoré som mal k dispozícii, je pomerne široko vyhľadávaná.
Ešte jeden príklad si dovolím spomenúť a to je Švédsko. Švédsko má jedinečné postavanie medzi všetkými skúmanými krajinami, nakoľko švédski občania môžu od roku 1998 voliť na zastupiteľských úradoch bez akejkoľvek predchádzajúcej registrácie. Volič sa musí pred hlasovaním preukázať iba platným identifikačným dokladom, nie sú potrebné žiadne ďalšie doklady ani iné byrokratické povinnosti pred samotným hlasovaním a vo všetkých ďalších skúmaných krajinách sa musí volič vopred registrovať, alebo splniť nejakú inú byrokratickú povinnosť. Čiže v tomto je naozaj Švédsko unikátne. Práve aj táto jednoduchosť voľby môže mať vplyv na stabilne vysokú volebnú účasť, najvyššiu spomedzi všetkých skúmaných krajín, a to by som rád zdôraznil, pohybuje sa okolo 85 percent. Osemdesiatpäťpercentná účasť v krajine, ktorá je jedna z najbohatších na svete. Ale na druhej strane žijú v nej občania, ktorým mimoriadne záleží na tom, ako sa veci verejné spravujú.
V súvislosti s voľbou na zastupiteľských úradoch sa spomínajú najmä dva technické problémy. Jedným je problém s byrokratickými povinnosťami, ktorý som pred chvíľkou spomínal, a druhým je otázka riešenia voľby naprieč časovými pásmami. Ak totiž chce volič zo zahraničia prostredníctvom zastupiteľského úradu voliť, tak musí v niektorých skúmaných krajinách požiadať o zápis do osobitného zoznamu voličov, alebo požiadať o voličský preukaz, čo je pomerne komplikované najmä pre tých, ktorí vycestovávajú náhle do zahraničia, napríklad na zahraničnú služobnú cestu. Túto požiadavku konkrétne uviedlo 6 skúmaných krajín z tých 18, ktoré som spomínal. Konkrétne Česká republika, Francúzsko, Litva, Maďarsko, Slovinsko a Španielsko.
Ďalším vážnym technickým problémom, ktorý sa spomína s touto možnosťou voľby zo zahraničia na zastupiteľských úradoch, v niektorých krajinách je potreba alebo nevyhnutnosť voliť pred dňom konania volieb, v niektorých sa volí v deň volieb a vopred je potrebné voliť napríklad v Estónsku, Fínsku, Španielsku a Švédsku. Napríklad v Estónsku umožňuje zahraničná misia hlasovanie na tejto misii najmenej dva dni v období od 15 dní do 10 dní pred dňom volieb, alebo napríklad španielski občania, ktorí sa rozhodnú hlasovať do volebnej urny, tak môžu urobiť medzi 4. a 2. dňom pred voľbami osobným odovzdaním svojej obálky v miestnosti na danom zastupiteľskom úrade. Voľby na zastupiteľských úradoch v deň konania volieb umožňuje aj Česká republika, Lotyšsko, Maďarsko a Slovinsko.
Dámy a páni, je zrejmé aj z tohto, čo som tu spomenul, že k tým dvom najzásadnejším výhradám, ktoré pri mojich konzultáciách na ministerstve vnútra boli spomenuté, a teda práve časové pásma a potom aj problém s tým, ako uzatvárať volebné urny, že by sa celý volebný proces mohol natiahnuť vzhľadom na to, že by sa neskôr volilo napríklad v Austrálii alebo v odľahlých častiach Ruska, kde ale pravdepodobne konzuláty ani veľvyslanectvá nemáme, a takisto v Tichomorí, hovorme v tomto prípade možno skôr o Japonsku, tak tam tento problém sa dá vyriešiť práve tým, že by sme volili predčasne. Je to technická záležitosť a viem si predstaviť, že by sme mohli nastaviť tak ako spomínané krajiny, to znamená, deň vopred, alebo 2 až 4 dni vopred. Prípadne sa môžeme baviť aj o dlhších časových úsekoch.
Ďalší problém je práve tá byrokratizácia a teda potreba akéhosi administratívneho zaregistrovania sa. Tam si myslím, že je najschodnejší práve ten švédsky model, ale viem si predstaviť, že toto je otázka na diskusiu potom už priamo aj s ministerstvom vnútra, a viem si predstaviť, že v rámci druhého a tretieho čítania by sme túto otázku bez problémov precizovali.
No a na záver si ešte dovolím to najdôležitejšie a to je práve otázka akejsi politickej priechodnosti tohto návrhu zákona. Ja verím tomu, že každá politická strana na Slovensku má svojich voličov v zahraničí, a preto verím tomu a som o tom presvedčený, že je v záujme každého z nás tu v tejto poslaneckej snemovni presadiť tento návrh zákona a ukázať tak, že občania žijúci v zahraničí, alebo sa čo i len krátkodobo nachádzajúci v zahraničí, pre nás nie sú občania druhej kategórie a majú mať rovnaké právo spolupodieľať sa na správe vecí verejných ako všetci ostatní. Som presvedčený o tom, že toto si uvedomujú aj zodpovedné ministerstvá. A preto som veľmi rád a som povďačný aj ministerstvu zahraničných vecí, kde som sa stretol s veľkou ochotou naplniť tento návrh zákona. A konkrétne napríklad aj pán minister Lajčák spomenul, obzvlášť pokiaľ ide o voľby do Európskeho parlamentu, že je pripravený podporiť takýto návrh zákona. Nestretol som sa ani s jedným z veľvyslancov Slovenskej republiky v zahraničí, ktorý by daný návrh zákona nepodporil. Všetci ho vnímajú ako veľmi dôležitú možnosť a príležitosť, napriek tomu, že im pribudnú byrokratické povinnosti, pomôcť občanom žijúcim v zahraničí, vrátane svojich vlastných zamestnancov, ktorí sú počas dňa volieb na zastupiteľskom úrade alebo na konzulátoch, zúčastňovať sa správy vecí verejných na Slovensku. A toto by som tiež rád zdôraznil.
Zoberme si napríklad také Lotyšsko, krajinu, kde sme toť nedávno vyslali našich vojakov pôsobiť v zahraničnej misii Severoatlantickej aliancie. Ako sa oni budú môcť asi zúčastniť na voľbách do Európskeho parlamentu alebo voľbách prezidenta Slovenskej republiky? Ak by tak chceli urobiť, museli by sa vrátiť na Slovensko a to, samozrejme, už len z technických dôvodov nie je pre každého z nich možné. A práve takýmto návrhom zákona to budú mať omnoho jednoduchšie, pretože prídu na naše veľvyslanectvo v Rige, kde práve odchádzajúci veľvyslanec do Rigy mi zhodou okolností vo včerajšom rozhovore hovoril, že je to veľmi dobrý nápad a že ministerstvo zahraničných vecí, napriek tomu, aké sú s tým spojené povinnosti, tento návrh zákona podporuje.
Zároveň tento návrh zákona vyrieši ten zásadný problém, ktorý som spomínal pri voľbe prezidenta, a to je práve nemožnosť doručenia hlasovacích lístkov medzi prvým a druhým kolom, pretože takýto problém pri hlasovaní v zastupiteľských úradoch nenastane a občania žijúci v zahraničí by jednoducho mohli prísť voliť rovnako tak v prvom, ako aj v druhom kole voľby prezidenta. A ja som presvedčený o tom, že to naši občania už budúci rok pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky ocenia.
Vyriešme tento problém skôr, ako sa odhadom 350-tisíc občanov Slovenskej republiky žijúcich v zahraničí budú opäť cítiť ako už spomínaní občania druhej kategórie a vyriešme ho skôr, ako bude neskoro, pretože predpokladám, že všetky tie problémy, ktoré budú mať tí, ktorí sa chcú zúčastňovať na voľbách či už do Európskeho parlamentu alebo prezidenta, budú samozrejme tlmočiť aj verejne a budeme to my, poslanci Národnej rady, ktorí potom budeme musieť vysvetľovať, prečo sme im túto možnosť nedali ani v roku 2019, pretože už v roku 2014 sa mnohí z nich veľmi hlasno ozývali, avšak ich hlas doposiaľ nebol vypočutý. Takže dúfam, že dnes sa tak stan. A pevne verím, že v hlasovaní dnes o 17.00 hodine tento návrh podporí väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. A ako som povedal, v druhom čítaní som pripravený na akékoľvek technické a legislatívne pripomienky, ktoré by tento proces ešte výrazne zjednodušili a sfunkčnili.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Martin, nezvyknem vo faktických poznámkach nejak ďakovať svojim kolegom, dneska urobím výnimku, tak jak to urobil aj Ondro Dostál, a chcem ti poďakovať za dôkladné vysvetlenie nášho návrhu zákona a teda aj za analýzu, ktorú si uskutočnil. A možno by som chcel len zdôrazniť vo svojej faktickej poznámke, že krajiny Európskej únie umožňujú svojim občanom rôznym spôsobom sa podieľať na veciach verejných aj tým, že majú možnosť voliť zo zahraničia. A chcem zdôrazniť, že voliť prezidenta zo zahraničia okrem občanov Slovenska nemôžu už len občania Írska a tí zrejme v referende, ktoré bude v roku 2019, to zmenia, takže ostaneme sami.
A takisto účasť na voľbách do Európskeho parlamentu neumožňujú okrem nás už len tri krajiny Európskej únie a to Írsko, Česko a Malta. Tak si myslím, že to stojí ozaj za pováženie, že sme vlastne medzi takýmito krajinami, kde naši občania s trvalým pobytom na Slovensku, väčšina z nich, hoci niektorí majú už aj trvalý pobyt aj v tom zahraničí, ale nemôžu sa podieľať na veciach verejných tým, že by mohli voliť zo zahraničia.
Tiež môžem spomenúť takú osobnú skúsenosť z nedávnej návštevy v Liverpoole, som sa stretol s komunitou Slovákov, ktorí tam žijú, a keď sme sa bavili o rôznych veciach, som im hovoril aj o tejto, že pripravujeme novelu tohto zákona, tak boli potešení, keby mali takúto možnosť a mohli voliť zo zahraničia.
Ďakujem veľmi pekne.

Pán poslanec Klus pekne zhrnul to, ako je situácia ohľadom možnosti voľby zo zahraničia v iných najmä európskych krajinách, až som ľutoval, že náš rokovací poriadok zakazuje používať vizuálne pomôcky, pretože existujú aj pekne graficky spracované prehľady o tom, akou formou je v ktorej krajine možné voliť zo zahraničia, kde poštou, kde na veľvyslanectvách, kde elektronicky. A naozaj je Slovensko úplne na chvoste a ozývajú sa naši občania žijúci v zahraničí, že chcú mať širšie možnosti uplatňovať svoje volebné právo, pretože ide predovšetkým o nich, nejde o to, že politické strany majú voličov v zahraničí a teda chcú získať viac hlasov, lebo to v konečnom dôsledku, keď všetky strany tam získajú viac hlasov, tak na celkovom pomere síl to nemusí dramaticky nič zmeniť, ale dôležité je, že občanom Slovenskej republiky, ktorí buď trvale žijú v zahraničí, alebo prechodne žijú v zahraničí, alebo dokonca sa iba krátkodobo nachádzajú v zahraničí, lebo je v dnešnej dobe množstvo ľudí, ktorí pendlujú a každý týždeň sú polovicu týždňa na Slovensku a polovicu týždňa niekde v zahraničí, že všetkým týmto našim spoluobčanom umožníme, aby využili jedno zo základných politických práv a volili.
Existuje iniciatíva Srdcom doma, ktorá sa dožaduje možnosti voľby zo zahraničia, síce sa to týka voľby poštou, čiže je to iný spôsob, ako je obsiahnutý v tomto návrhu, ale toto je druhotné. O tých technikáliách sa môžeme baviť a jedna navzájom nevylučuje, nevylučuje druhú. Takže dúfam, že aspoň jeden z tých návrhov, ktoré sú teraz v prvom čítaní, sa dostane do druhého čítania a budeme mať možnosť nejakú z tých možností uplatniť.

Vážený pán poslanec Klus, tiež musím oceniť takýto košatý, aj obsahovo, príspevok. Ja to zase robievam sem-tam častejšie, najmä pri svojich kolegoch, ale nemám problém oceniť, keď je príspevok obsahový a vecný.
Čo by som tu podotkol, ako ste správne aj vy spomenuli tú výzvu Srdcom doma, i mňa kontaktovali samotní organizátori tejto výzvy a tejto petície, tak ako aj mnohých ďalších kolegov. V súčasnosti na ich portáli je 2068 potvrdených podpisov a celá táto výzva nám dáva takú verejnú ponuku, aby sme sa naozaj touto problematikou zaoberali.
Naši zahraniční Slováci chcú sa spolupodieľať na veciach verejných, ktoré sú v ich vlasti. Jednoducho a naozaj to srdce zostalo doma, chcú, aby si mohli uplatňovať čl. 30 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo s pôvodnou voľbou svojich zástupcov.
A možnože budú potrebovať vydvihnúť ešte väčší verejný tlak, aby sa naozaj tieto veci pohli. Pretože potom je možno pre nás inšpirácia, aj pre nich, to, čo sa napríklad stalo v Japonsku v roku 2005, kedy japonský najvyšší súd rozhodol, že brániť občanom voliť, pretože sú v zahraničí, je protiústavné. Dnes teda 720-tisíc Japoncov v zahraničí môže voliť.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, ja by som možno poprosil znova čas, lebo nejak mi plynul počas toho vítania, ale bez ohľadu na to. V prvom rade chcem vyjadriť teda presvedčenie, že áno, veľmi sa stotožňujem s myšlienkou, ktorá hovorí o tom, že treba urobiť všetko pre to, aby sme umožnili voliť aj občanom Slovenskej republiky v zahraničí, pretože fakt asi nie je správne, aby občania Slovenskej republiky, ktorí sa buď dlhodobo alebo krátkodobo zdržujú mimo územia, nemohli uplatňovať svoje volebné právo.
Len ja tie veci vidím trošku komplikovanejšie než pán predkladateľ (vyslovené s pobavením), pretože on dobre vie, že ony sú komplikovanejšie a sú komplikovanejšie, než je to uvedené v samotnom návrhu. A to mi troška ako profesionálovi vadí, pretože pokiaľ chcem dať takýto návrh seriózne, tak asi by som mal doriešiť všetky veci v tom návrhu a nepovedať niečo, čo teraz odznelo, Martin, že technické veci sa vyriešia v druhom čítaní. To neni také jednoduché.
O čom hovorím? Ako samozrejme, zdá sa mi byť troška riskantné vymýšľať kombináciu, že aj voľbu poštou, aj voľbu v zastupiteľských úradoch, pretože napríklad ten zastupiteľský úrad, tam je tých háčikov viacero. Ako napríklad bavme sa o zložení volebných komisií v tých zastupiteľských úradoch. Vieme, aké máme požiadavky na volebné okrskové volebné komisie. Neviem, ako by ich spĺňal zastupiteľský úrad. Samozrejme, tu už tiež bolo zmienené, nie všade máme zastupiteľské úrady. Keď apelujeme alebo hovoríme o cene poštovného, tak potom bavme sa o cene cestovného, ja neviem, z Atlanty do Washingtonu D.C., alebo do Los Angeles, kde máme úrad alebo v Austrálii alebo v ktorejkoľvek inej krajine. Takže to pokladám za úplne nereálne a tento argument nemôžem akceptovať. No a, samozrejme, bavme sa teda o tom.
Alebo spomínali ste tú iniciatívu Srdcom doma. Ja ju poznám tiež. Predkladateľ to priznal, Srdcom doma v prvom rade navrhujú, aby sme to zjednotili a poďme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Martin, ja mám tak trošku pocit, že tých našich ľudí, ktorí nám utiekli do zahraničia, o nich príliš slovenskí politici nestoja. Hlavne tí vládni a tí, ktorí to majú na svedomí, že možno 200-tisíc ľudí odišlo alebo utieklo do zahraničia, lebo jednoducho vedia, že to rozhodnutie volebné v ich prípade by zrejme nebolo v prospech tých, ktorí ich zo Slovenska vyhnali. Takže preto sa tvária, že tento problém tu nie je. A zároveň, keď prijať takéto nejaké riešenie, ktoré by uľahčovalo voľby zo zahraničia, bude vyžadovať určite aj odvahu od týchto ľudí, ktorí tú moc v rukách majú, lebo sú si veľmi dobre vedomí, že tie voľby spomedzi hlasov zo zahraničia zrejme v ich prospech dobre nedopadnú.
Na druhej strane je potom také ako naozaj až na usmiatie, že keď sa pozrieme na našeho južného suseda, ktorý robí všetko pre to, aby rozdával občianstva v okolitých krajinách aj ľuďom, ktorí nemajú vôbec trvalý pobyt v Maďarsku konkrétne, a snaží sa vlastne zohnať tieto volebné alebo rozdávať to volebné právo všade možne, kde sa len dá komukoľvek, kto sa prihlási k Maďarsku, je dosť v príkrom rozpore s tým, čo teda my robíme alebo ako my sa staviame k tým našim ľuďom, ktorí zo Slovenska odišli, k našim rodákom, ktorí teda odišli tam iba preto, lebo jednoducho niekto si povedal, že na Slovensku chce mať deň bohatší kráľov.
Takže ja by som bol veľmi rád, aby sme sa touto cestou vydali, aby sme našim zahraničným Slovákom, keď ich takto nazvem, tú pomocnú ruku podali, aby sme im ukázali, že naďalej o nich stojíme. Aj takýmto spôsobom, aby sme im povedali, že veríme, že raz sa vlastne na Slovensko vrátia. Lebo keď na nich dlhodobo kašleme, ani im to volebné právo nezjednodušíme, tak veľmi ťažko môžme mať nádej, že sem niekedy prídu.

Ďakujem pekne za všetky faktické poznámky. Aj za pochvalné slová a konštruktívnu kritiku. V záverečnom slove by som k tomu možno povedal trošičku viacej, do ktorého sa teda už asi aj priamo hlásim.

Takže ďakujem pekne ešte raz a na záver teda pár slov. Za vaše faktické poznámky, ako som povedal, ďakujem vám a bolo tam aj niekoľko takých kritických pripomienok, respektíve dôležitých pripomienok, ku ktorým sa teda vrátim.
Vizuálne pomôcky. Áno, ja som mal pripravených hneď niekoľko grafov, ktoré by to úplne jasne ukázali, akým spôsobom prebiehajú tie voľby v jednotlivých krajinách, resp. dokonca aká je účasť v týchto jednotlivých krajinách. Bohužiaľ, toto nie je možné a teda opäť raz apelujem a prosím na vládnu koalíciu, ale najmä vedenie Národnej rady Slovenskej republiky, aby zvážili toto obmedzenie a v určitej podobe, určitej veľkosti, dajme tomu, by ho opäť nám, poslancom Národnej rady umožnili.
Práve to krátkodobé nachádzanie sa v zahraničí bol jeden z dôležitých motívov, prečo sme navrhli tento návrh zákona. Uvedomujeme si, že voľba poštou totižto práve tento problém nepokrýva. A ak sa totiž vyberiem na dovolenku, čo sa napríklad mne stalo v roku 2010, kedy som bol podporiť našich chlapcov na majstrovstvách sveta v hokeji, vo futbale, pardon, v Južnej Afrike, tak jednoducho som nemal šancu odvoliť. Pretože po prvé, nemal som si kam nechať zaslať tie volebné lístky a následne by som nemal šancu dodržať tú časovú lehotu, aby som mohol voliť zo zahraničia poštou. A toto elegantne rieši práve možnosť voľby na zastupiteľských úradoch, resp. konzulátoch.
A tu sa hneď dostaneme k tomu, čo som tak trošku takticky obišiel v mojom príhovore. Áno, jedna z najväčších pripomienok, jedna z najväčších výhrad voči voľbe na zastupiteľských úradoch a konzulátoch je, že nie je dostupná pre každého na rozdiel od voľby poštou alebo dokonca elektronickej voľby, ale v tomto prípade asi naozaj platí, že aspoň niečo ako vôbec nič. Lebo myslím si, že tak či tak pomerne značná časť občanov sa môže nachádzať práve v mestách, kde máme naše zastupiteľské úrady, kde máme naše konzuláty. Aspoň pre nich vytvorme túto možnosť, keď už pre tých ostatných nemôžme v tejto chvíli, pretože s elektronickými voľbami je to možno trošičku zložitejšie, ako by sme si sami priali. A ak takáto možnosť bude a ak budú môcť voliť aspoň na našich konzulátoch, aspoň na našich veľvyslanectvách, tak som presvedčený o tom, že značná časť z nich to aj rada využije.
Tá iniciatíva Srdcom doma, ako už bolo povedané, okrem iného spustila aj petíciu, pod ktorú som sa hrdo podpísal, a verím, že ju podpíšu alebo podpísali viacerí kolegovia a kolegyne z Národnej rady Slovenskej republiky, pretože, presne ako povedal Igor Matovič, my si našich voličov v zahraničí mimoriadne vážime a aj toto je spôsob, ako môžme občanov, ktorí síce nie sú trvalo na Slovensku, ale stále sa hrdo hlásia k našej krajine, držať v istej pozornosti k tomu, čo sa na Slovensku deje. A toto je tiež jeden z dôležitých motívov, prečo oni žiadajú nás, aby sme umožnili voľbu zo zahraničia v širšom slova zmysle. V ideálnej kombinácii teda aj poštou, aj na zastupiteľských úradoch a možno do budúcnosti aj elektronicky. A je to aj našou povinnosťou vypočuť týchto našich občanov. Ako hovorím ten počet sa odhaduje dnes na 300- až 350 tisíc ľudí.
Súhlasím s tým, že tých technických problémov sa môže zjaviť možno už aj pri samotnej aplikácii tohto procesu viacero. A aj preto som rád, že máme k dispozícii tú štúdiu Parlamentného inštitútu. Ja som presvedčený o tom, že ak si s tými technickými problémami poradili Švédi, Česi, Fíni, toť nedávno, keď schvaľovali novú volebnú legislatívu, tak si s ňou môžme dať rady aj my. A o tom bol vlastne aj tento náš návrh zákona, ktorý má teda úplne jasné pravidlá. A tu by som chcel len zdôrazniť, že tento návrh zákona pojednáva len o zastupiteľských úradoch a konzulátoch. Nehovorí len o voľbe poštou. Voľbu poštou sme tu už sa snažili presadiť niekoľkokrát aj jej rozšírenie. Ale v tomto konkrétnom prípade technicky riešime len zastupiteľské úrady a konzuláty.
Čo sa týka otázky, kto má koľko voličov v zahraničí, toto ja považujem za absolútne irelevantné, ale je mi jasné, že z hľadiska politického je toto dôležitá otázka a dôležitá téma, ale tu by som rád upozornil, že jedna zo strán vládnej koalície a to konkrétne MOST – HÍD dostal najviac, druhý najväčší počet hlasov vo voľbách poštou do Národnej rady 2016. Čiže minimálne jeden koaličný partner, ak by sme sa na to chceli pozerať touto optikou, má setsakramentský dôvod podporiť tento návrh zákona a prípadne ho rozšíriť neskôr aj o voľbu poštou v ďalších voľbách.
Ale keď sa na to pozriem apoliticky, možno aj z takého trošku politologického uhla pohľadu, je skutočne mimoriadne dôležité, aby sme zvýšili účasť vo voľbách, najmä vo voľbách do Európskeho parlamentu. A tu si dovolím len jednu zaujímavú štatistiku. Ak by sa na voľbách zo zahraničia vo voľbách do Európskeho parlamentu zúčastnilo toľko občanov ako vo voľbách do Národnej rady v roku 2016, tak by sme zdvihli účasť o 3,08 percenta. Ja viem, že to možno takto porovnávať nie je úplne správne, pretože o voľby do Európskeho parlamentu je výrazne nižší záujem ako voľba do Národnej rady, ale čisto teoreticky vzato všetci tí, ktorí hlasovali zo zahraničia do Národnej rady Slovenskej republiky, ak by prišli hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu, tak pri tých číslach, ktoré sme tu mali v roku 2014, je to nárast o 3,08 percenta. Čiže z tých tragických 13 % by sme sa dostali aspoň na tých 16 %, čo by sme kopírovali vlastne rok 2004, pokiaľ si dobre pamätám.
No a ako som spomenul, my sme pri tomto návrhu zákona spolupracovali s odbornou verejnosťou. Komunikoval som tento návrh zákona aj s ministerstvom vnútra, ktoré dalo vlastne pripomienky len v dvoch súvislostiach. Jedna je tá, ktorú spomínal aj pán docent Kresák. Som rád, že to spomenul, hoci ja som to chcel taktne obísť, a to je tá nemožnosť voliť inde ako v hlavných mestách, resp. v mestách, kde máme naše konzuláty, a druhý problém je práve problém s uzatváraním volebných miestností vzhľadom na rozličné časové pásma. A toto je tiež technicky riešiteľná záležitosť. Buď ísť maďarským alebo prípadne českým modelom, že len v čase, kedy sa konanú voľby. Bolo by síce do istej miery obmedzujúce. Niektorí by si museli v noci pristať, ale je to otázka na diskusiu. A myslím si, že toto nemôže zabrániť tomu, aby sme veľmi širokému množstvu občanov Slovenskej republiky umožnili voliť napríklad aj prezidenta Slovenskej republiky v prvom a druhom kole. A som si istý, že to, ako som už spomínal v mojom príspevku, úprimne ocenia.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť a všetkým, ktorí budú hlasovať za tento návrh zákona, ďakujem veľmi pekne za dôveru.

Takže dávno sme sa nevideli a nepočuli. Opäť raz vás všetkých pekne pozdravujem. Ospravedlňujem sa Igorovi, že som ho teda predbehol, ale čísla nepustia asi v tomto prípade. Nemyslím tie volebné, ale tie, ktoré nám boli pridelené v rámci programu schôdze Národnej rady.
Takže poďme pekne po poriadku, kvôli čomu sme navrhli tento návrh zákona. Nebudem spomínať už to, čo máte možnosť si prečítať v dôvodovej správe, ale spomeniem také tie najzákladnejšie body.
Cieľom návrhu zákona je umožniť vykonať referendum v jeden deň s inými voľbami podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva alebo s ľudovým hlasovaním o odvolaní prezidenta. Možno tým dosiahnuť dvojitý efekt podľa nášho názoru.
Po prvé, je to finančná úspora, pomerne značná. A po druhé, a to je veľmi dôležité, vyššia účasť na jednotlivých referendách alebo dokonca voľbách. Národná rada Slovenskej republiky, ako nám je dobre známe, 21. marca 2017 zákonom č. 73/2017 Z. z., ktorým novelizovala zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zmenila teda aj možnosť alebo teda upravila možnosť spájania volieb. Uvedená novela logicky a racionálne zlúčila konanie volieb do orgánov do samosprávnych krajov, volieb do orgánov samosprávnych obcí. Analogicky k uvedenej legislatíve sme sa teda rozhodli pokračovať a s prihliadnutím na niektoré špecifiká konania referenda iných volieb podľa zákona o podmienkach výkonu volebného práva alebo ľudovým hlasovaním o odvolaní prezidenta bol vypracovaný aj tento návrh zákona.
Ako som spomínal, bude to mať pozitívny finančný efekt. Pomerne značnú úsporu, keď si uvedomíme, že realizácia referenda sa pohybuje v rozmedzí od 8 do 12 miliónov eur, plus-mínus. Tieto čísla neberte úplne presne, prosím. No a v prípade, že by sme zlúčili referendá s voľbami, tak toto je už celkom zaujímavá úspora, ktorá myslím, verím, nám všetkým stojí za to, aby sme tento návrh zákona podporili.
A ďalší, ako som spomenul, veľmi dôležitý efekt je efekt na vyššiu účasť, v prípade spojenia napríklad najbližšie plánovaného referenda s komunálnymi voľbami je tu pomerne široký predpoklad, že by toto referendum mohlo byť dokonca platné, ale k tomu sa už potom dostanem priamo, priamo v rozprave.
Predložený návrh zákona je samozrejme v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky. Rovnako tak medzinárodnými zmluvami, inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a samozrejme aj s právom Európskej únie.
Týmto by som asi skončil. V podstate sa to týka oboch bodov 50 a 51. Päťdesiatka mení Ústavu Slovenskej republiky, 51 potom hovorí o tom ako konkrétne. No a keďže sme požiadali o zlúčenú rozpravu, nakoľko riešime viac-menej totožnú záležitosť, tak poprosím Igora Matoviča, aby doplnil to, čo už tu možno bolo povedané.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh ústavného zákona do 7. septembra 2018 a gestorský výbor do 10. septembra 2018. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy. Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.