33. schôdza

Ďakujem. Ďakujem aj pánovi poslancovi Maďaričovi. Ja som sa tiež chcela obrátiť na ten rozdiel medzi voľbou riaditeľa SND a voľbou riaditeľa verejnoprávnej televízie. A ešte raz oceňujem aj to, že sa tu rozprúdila takáto diskusia. Pre mňa je veľmi dôležité naozaj to odpolitizovanie a na to, si myslím, že naozaj v demokracii má verejnosť právo. Čo je veľmi dôležité, aby tu zaznelo, si myslím, že práve ten zbor veliteľov je, voliteľov (povedané s úsmevom) je definovaný: "ako člen zboru voliteľov nesmie vykonávať funkciu v politickej strane alebo v politickom hnutí. Nesmie byť v pracovnoprávnom vzťahu s politickou stranou alebo s politickým hnutím, vystupovať v ich mene alebo pôsobiť v ich prospech." A ja si myslím, a tu naozaj oceňujem aj tú filozofickú rovinu, aj to, že sa rozprúdila táto diskusia, pretože naozaj to bolo vlastne vystúpenie všetkých pánov poslancov a tu aj veľmi jasne vidíme, že kto vystupuje z akého spektra, pretože ešte raz opakujem, tu ide o verejnoprávne médium, ktoré, o ktorom máme rozprávať, čo to vlastne je. A naozaj tá diskusia je veľmi dôležitá aj v tej filozofickej rovine a aj v osvete, čo sa týka vo vzťahu k verejnosti. Nemá byť v rukách politickej moci. Nech je momentálne vo vláde ktokoľvek, v žiadnej politickej moci. Má to byť verejnoprávne médium. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. No, Martin, v prvom rade žiadne fauly. O toto tuná naozaj nejde. A toto keď si nepostrehol, to ma veľmi mrzí, lebo si to mohol postrehnúť, máš na to, aby si to postrehol a si to nechcel postrehnúť. To je ten tvoj veľmi vážny problém.
Toto tu je, dámy a páni, toto tu nie je proti niekomu, o čom sa tuná bavíme. To je za niečo. Ja len hovorím o tom, že s istými právomocami musí prísť aj istá zodpovednosť. Tu sa dostávame v tomto zákone k tomu, že tu má ktosi obrovské právomoci, mám na mysli ten zbor voliteľov, samozrejme, a nemá žiadnu zodpovednosť. A už samotný výber toho zboru voliteľov, sám, povedal pán poslanec Poliačik, že keď budú štyria, niekto musí rozhodnúť. No kto asi rozhodne? No pochopiteľne predseda rady, hej? Rozhodne. Rada rozhodne a stále to bude musieť byť jeden z tých štyroch. Proste je v tom návrhu zákona, v rámci tej filozofie je veľmi veľa neznámych, veľmi veľa riskantných neznámych, s ktorými zrazu bude musieť to vedenie televízie hrať a bude mať takého riaditeľa, akého nechce, nerozumie si s ním, preto lebo ten riaditeľ bude zvolený niekým, kto tak isto tej televízii vôbec nerozumie. To je pravda, to si treba, to si treba povedať jednoznačne. Neexistuje zbor voliteľov, nech by bol akýmkoľvek demokratickým spôsobom zvolený, aby poznal mediálne prostredie, do ktorého volí jeho najvyššieho šéfa s tými množstvami právomocí, ktoré ten šéf má. Tak už skutočne ako nehrajme sa na demokraciu.

Áno, ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Dušan, logický faul je terminus technicus, to nie je, že som ťa obvinil zo zámerného faulu. Logicky faul znamená, že si sa dopustil prečinu proti logike, ja som to nemyslel ako útok.
A čo sa týka teda celej tejto rozpravy, trochu ma mrzí, že tá verejnoprávna podstata RTVS nebola naozaj primárnym, primárnou témou, o čom sme sa rozprávali a že oveľa viacej sa riešili politické konotácie tohto návrhu, než samotná podstata, preto by som sa rád vrátil naspäť.
Nezávislé vedenie RTVS má byť v budúcnosti zaručením jeho zvyšujúcej sa kvality. A zvyšujúca sa kvalita RTVS má v budúcnosti prispieť ku stabilite našej spoločnosti. To je dôvod, prečo som si osvojil tento návrh, prečo som podporil, prečo som požiadal pána Maďariča o spoluprácu na jeho predložení do Národnej rady a to je tiež téma, o ktorej si myslím, že by sme sa všetci mali rozprávať. Lebo existujú v zásade dva proti sebe fungujúce princípy tak isto v prírode, vo vesmíre, ako aj v spoločnosti. Ten jeden je ten kreatívny a ten druhý je ten entropický.
Entropia znamená, že sa nám veci rozpadajú pod rukami, že veci prestávame mať pod kontrolou a zároveň, že sa rozkladajú vzťahy, že sa rozkladá dôvera, že sa rozkladá dôvera nielen k štátu a jeho inštitúciám, ale aj dôvera ľudí medzi sebou. Organizácie a inštitúcie ako verejnoprávne médiá majú byť v protiklade k spoločenskej entropii. Na Slovensku sme mali výskum, ktorý skúmal mieru entropie v slovenskej spoločnosti a dosiahli sme také čísla, že keby to bola súkromná firma, tak už zbankrotuje. Preto by malo byť záujmom každého jedného a každej jednej z nás s tým niečo robiť. Ja nehovorím, že tento návrh zákona to dokáže na úrovni RTVS celé zriešiť, poriešiť a napraviť. Ja hovorím, že môže byť tento návrh zákona prvou lastovičkou, začiatkom diskusie, na základe ktorej by sme proti spoločenskej entropii na Slovensku mohli začať bojovať.
Nesúhlasím s tým, že zbor voliteľov je menej demokratický a rovnako nesúhlasím s tým, že je menej odborným orgánom, než Národná rada. Do Národnej rady Slovenskej republiky nikto nebol a nebude zvolený na základe svojho prehľadu o mediálnom prostredí. Nikto nebude a nebol zvolený na základe dokonalej znalosti toho, akým spôsobom má byť riadená verejnoprávna televízia alebo verejnoprávny rozhlas, alebo iné verejnoprávne médium. To nie je kvalifikačným predpokladom pre získanie mandátu poslanca Národnej rady. A preto ak pán Jarjabek tvrdí, že Národná rada je odborne lepšie vybavená, čo sa týka prehľadu o riadení RTVS, než by mal, než by bol zbor voliteľov, kde minimálne dvaja ľudia nutne musia mať vedomosti, ako má byť RTVS riadená a ako vyzerá mediálne prostredie, tak nevychádza z reality.
Vychádzate, pán poslanec, vychádzaš z toho, kto je v parlamente dnes. Ale technicky nie je pravda, ani inštitucionálne nie je pravda, že 150 zvolených poslancov Národnej rady sú odborne lepšie vybavenými ľuďmi, čo sa týka posúdenia chodu a manažovania RTVS, než by bol zbor voliteľov tak, ako ho navrhujeme v tomto zákone. To jednoducho nie je založené na pravde. Je legitímnou diskusiou, či je to demokratické. Ja som presvedčený o tom, že ak demokracia má byť ochranou záujmov čo najširších vrstiev obyvateľstva, potom demokratické princípy tento návrh spĺňa.
Predpokladám, že nebude schválený, ale veľmi dúfam, že dnešná diskusia povedie k možným budúcim zmenám, že RTVS sa z dnešnej situácie bude pomaly dostávať von, aj čo sa týka kvality, aj čo sa týka transparentnosti, aj čo sa týka efektivity a že budúce vedenie RTVS už nebudeme podrobovať tak veľkej kritike, ako musíme, bohužiaľ, práve v tejto chvíli podrobovať to dnešné.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážené panie kolegyne, páni kolegovia, dovoľte mi pred uvedením predkladaných zmien v rámci tzv. jasličkového zákona uviesť naozaj stručné curriculum vitae tohto zákona.
Keď pred približne dvomi rokmi vypracovalo a predložilo ministerstvo práce novelu zákona o sociálnych službách, zrejme nepredpokladalo, ako často sa bude v najbližších mesiacoch meniť. Už v čase príprav novely bolo veľa zásadných pripomienok, mnohé z nich ministerstvo akceptovalo, ale mnoho aj neakceptovalo. Pán prezident Andrej Kiska koncom roka 2016 novelu vrátil na prepracovanie s tým, že takáto právna úprava môže byť diskriminujúca. Prezidentovo veto bolo prelomené a novela zákona teda ostala bezo zmien.
Posun nastal v čase, keď sa pán prezident vo februári 2017 stretol s pánom ministrom Jánom Richterom a zástupcami súkromných jaslí, z ktorého vzišiel prísľub, že niektoré časti novely ministerstvo upraví tak, aby sa prvok diskriminácie istej časti rodičov a detí odstránil, aby teda súkromné jasle neboli nevyhnutne len pre deti pracujúcich rodičov, ak budú mať kapacitu prijať aj deti rodičov, ktorí nerobia.
Pri novelizácii zákona č. 448/2008 Z. z. v závere minulého roka plénum v novembri schválilo prostredníctvom nášho spoločného pozmeňujúceho návrhu aj odklad povinnej registrácie pre existujúce jasle z konca decembra 2017 na koniec júna 2018. Išlo o pozmeňujúci návrh, kde sa spojilo viacero koaličných i opozičných poslancov.
Dnes sme v situácii, kedy sa zariadenia hromadne zatvárajú a hrozí ich akútny nedostatok. O tom, aký to má vplyv na fungovanie rodiny ako celku, nemusím hovoriť. Preto sme spolu s členkami výboru pre sociálne veci Janou Vaľovou a Magdalénou Kuciaňovou dnes predložili do parlamentu návrh novely zákona o sociálnych službách. V predkladanom návrhu novely počítame s tromi zásadnými zmenami, ktoré sme prebrali aj s Alianciou súkromných jaslí a škôlok a so štátnym tajomníkom ministerstva práce Branislavom Ondrušom. Tieto sa týkajú priamo jaslí a ďalšie dve, ktoré predkladáme, sa týkajú aj ostatných poskytovateľov sociálnych služieb.
Tie, ktoré sa týkajú jaslí, sú nasledovné:
Po prvé. Navrhujeme upustiť od povinnosti bezbariérovosti priestorov podľa vykonávacej vyhlášky k stavebnému zákonu o doterajších prevádzkovateľoch bývalých detských jaslí. Novela zákona by mala byť účinná od 1. novembra tohto roku. Dnes platný zákon totiž ráta s tým, že prevádzkovatelia jaslí zabezpečia bezbariérovosť priestorov do januára 2019. Práve túto požiadavku uvádzajú prevádzkovatelia zariadení pre deti do troch rokov za hlavný dôvod, pre ktorý uvažujú o zatvorení svojich jaslí, alebo o ich zmene na zariadenie prístupné aj pre deti vo veku od troch do šiestich rokov. Ak totiž sú v zariadeniach aj staršie deti, nevzťahujú sa naň povinnosti stanovené v jasličkovom zákone.
Zo spoločného stretnutia výboru pre sociálne veci, štátneho tajomníka pána Ondruša a Aliancie súkromných jaslí vyplynulo, že bezbariérové priestory budú musieť mať len súkromné jasle, ktoré vznikli po 1. marci 2017, kedy začal jasličkový zákon platiť.
Druhá zmena. Takisto predkladáme úpravu plnenia kvalifikačných predpokladov u opatrovateľov detí v jasliach. Tieto kvalifikačné predpoklady by mal po novom spĺňať aj opatrovateľ detí, ktorý spĺňa požiadavku dosiahnutého stupňa vzdelania s iným odborným zameraním, než je oblasť starostlivosti o dieťa, ale v čase uzatvárania pracovnoprávneho vzťahu s poskytovateľom tejto sociálnej služby nemá absolvovaný požadovaný akreditovaný kurz opatrovania detí. Podmienkou je, aby začal navštevovať tento akreditovaný kurz do šiestich mesiacov od vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu a absolvoval ho do dvanástich mesiacov od vzniku tohto pracovnoprávneho vzťahu.
Tretia zmena. Novelou zákona ďalej navrhujeme zrušiť povinnosť jaslí vrátiť rodičovi zaplatenú úhradu za poskytovanú sociálnu službu za čas neprítomnosti tohto dieťaťa v zariadení s výnimkou úhrady za stravovanie v týchto zariadeniach. Upustenie od povinnosti vracať sumu úhrady za neprítomnosť dieťaťa prispeje k stabilizácii finančného zázemia poskytovateľa služby, nakoľko náklady, ktoré mu vznikajú s prevádzkou zariadenia, bude môcť priebežne financovať. Uvediem napríklad prípad, keď sú deti choré. Podľa platného zákona musia registrované zariadenia pre deti do troch rokov vrátiť peniaze za obdobie neprítomnosti dieťaťa. To im sťažuje situáciu, pretože to, koľko detí a na ako dlho v jasličkách v jednotlivých mesiacoch nebude, sa nedá odhadnúť a prevádzkovatelia jaslí musia každomesačne uhrádzať prenájom priestorov, energie, ale aj platy zamestnankýň, čiže bez ohľadu na počet detí. My navrhujeme, aby nemuseli od jesene súkromné jasle vracať peniaze rodičom za čas, keď ich dieťa nie je v jasliach. Rodičom budú aj naďalej vyplácať peniaze za stravu, ktorú pre deti objednali, no pre neprítomnosť ju nemohli zjesť.
To boli tri pripomienky, ktoré sa týkajú priamo jasličiek a ďalšie dve sa týkajú aj ostatných poskytovateľov sociálnych služieb.
V ustanoveniach o podmienkach spolufinancovania vybraných druhov sociálnych služieb navrhujeme zaviesť inštitút oprávnenosti ministerstva práce rozhodnúť o odpustení zmeškania termínu podania žiadosti o poskytnutie finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Potreba zavedenia tohto mimoriadneho inštitútu vychádza z potreby ochrany prijímateľov sociálnych služieb v zariadeniach pred dôsledkami nedofinancovania im poskytovanej sociálnej služby.
A druhá podmienka, rovnako vnímame potrebu explicitne do tohto zákona uviesť najnižší stupeň odkázanosti na neobsadenom mieste v domove sociálnych služieb na účely určenia výšky finančného príspevku na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou.
Ďakujem v úvode za pozornosť.

Vážený pán predseda, kolegovia, kolegyne, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 28. mája 2018 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 7. septembra 2018 a v gestorskom výbore do 10. septembra 2018.
Pán predseda, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadrila k návrhu na zmenu zákona o sociálnych službách a o živnostenskom podnikaní, pretože si myslím, že táto novela prichádza veľmi neskoro. V roku 2016, ako už bolo povedané, bol v parlamente schválený zákon z dielne ministra práce Richtera, a to zas a znova napriek mnohým upozorneniam zo všetkých strán na jeho negatívne dopady. Protestovali mnohé organizácie, protestovali samotní prevádzkovatelia jaslí, ľudia podpisovali petíciu, my ako opoziční poslanci sme takisto upozorňovali na mnohé, mnohé negatívne dopady, dokonca sme podávali podanie na Ústavný súd, toto iniciovala pani poslankyňa Petrík, za čo jej teda aj takýmto spôsobom veľmi pekne ďakujem a nakoniec tento zákon vrátil aj pán prezident. Ja si myslím, že dostatok signálov, dostatok odporu na to, aby sa predkladatelia tohto zákona aspoň zamysleli.
A vy koaliční poslanci ste ale nikoho nepočúvali, tvrdohlavo ste prelomili veto prezidenta a návrh zákona ste prijali v pôvodnom znení. Mnohým to skomplikovalo život, či už prevádzkovateľom, alebo aj rodičom, ktorí sa ocitli v takom veľmi neistom stave, či budú mať kam dať svoje deti a nikomu ste týmto zákonom nepomohli, touto zmenou zákona nepomohli. Táto príslušná regulácia vyžadovala od prevádzkovateľov dodatočné náklady najmä na stavebné úpravy jaslí a opätovné získavanie nových povolení, či už od hygieny, stavebného alebo ďalších úradov. Náročné vybavovačky, vyžiadali si, toto všetko si vyžiadalo stovky, v niektorých prípadoch až tisíce eur dodatočných nákladov. Stovky eur si pýtali za svoje služby odborníci, ktorí vydávajú potvrdenia o splnení normy hlučnosti, meranie svetelnosti, rozbor vody a podobne, ale všetky tieto potvrdenia prevádzkovateľ už raz predložil, no pre zmenu vašich pravidiel ich musel predložiť a samozrejme aj zaplatiť znova. A okrem toho ste zaviedli aj mnohé nové administratívne povinnosti, či už napríklad viesť výkaz majetku alebo rôzne štatistiky a v neposlednom rade aj veľmi náročné, zaviedli ste mnohé náročné nároky na stavebné úpravy.
Výsledok vašej doslova nepríčetnej snahy o reguláciu, dnes už poznáme, aké to má toto negatívne dopady. Počet registrovaných jaslí rapídne klesol a už dnes vieme, že ich bude a je nedostatok. Pred účinnosťou zákona bolo registrovaných 80 jaslí a 1. 1. 2018, kedy bol prvý dátum tejto účinnosti, ich bolo len 13. A naopak, prudko stúpol počet opatrovateliek na inzerát a táto regulácia viedla práve k opačnému cieľu, že podnikatelia, ktorí v tomto sektore podnikali, húfne odchádzali z biznisu a nové štátne zariadenia, noví poskytovatelia nestíhali vznikať a ani nevznikali, pretože štát na to jednoducho nemá kapacity, nemá na to peniaze a miesto toho, aby vytvoril podmienky pre súkromný sektor, tak naopak, doslova ho zarezal a vyhnal z neho každého jedného poctivého podnikateľa, ktorý chcel splniť vami nastavené podmienky.
Až po obrovskom tlaku, do tretice snáď všetko dobré, som si myslela, krátko na to sme mali na stole ďalšiu novelu, s ktorou ste prišli. V tej ste urobili drobné technické zmeny, ale podstata tohto zákona ostala rovnaká. Zákon ostal diskriminačný pre rodičov, ktorí si hľadajú prácu, alebo sú na materskej, ostal diskriminačný pre deti, ktoré nebudú prijaté do jaslí, ani detskej skupiny, ak je rodič dieťaťa na materskej. Potom deti zo sociálne znevýhodneného prostredia nedostanú šancu na lepší štart do života, deťom, ktorým zle vychádzajú roky, nebude zabezpečený plynulý prechod do škôlky, na pár mesiacov si budú musieť zvykať v iných zariadeniach a výrazne sa predraží nielen zakladanie nových, ale aj prevádzkovanie už existujúcich jaslí, pretože tie všetky podmienky, ktoré opakovane musia prevádzkovatelia splniť, alebo nové, ktoré predtým splniť nemuseli a dnes musia, to všetko sú náklady, ktoré sa, samozrejme, prenesú do cien.
Jednou z podmienok fungovania jaslí je aj registrácia na vyšších územných celkoch, no majitelia súkromných zariadení odkazovali ministrovi, že nevedia registráciu získať, pretože nie je jasné, čo všetko k nej musia predložiť a VÚC-ky žiadajú aj to, o čom minister tvrdil, že nie je potrebné. Čiže sa nevedeli registrovať a nemali ani jasno v tom, čo všetko musia splniť, pretože dostávali rôzne zmätočné informácie z rôznych strán. A jediné, na čo ste sa pri tak veľkej kritike a pri poukazovaní na nemožnosti pokračovať v prevádzkovaní, jediné, na čo ste sa zmohli, bol posun účinnosti. Ale to, že sa posunula účinnosť, tým sa ešte problém nevyriešil a ani sa nikomu nepomohlo.
Dámy a páni, v relatívne krátkom čase ideme opäť hlasovať o zmenách v tomto doslova horúcou ihlou šitého návrhu zákona, štvrtýkrát. A titulky novín aktuálnu situáciu vystihujú úplne správne "Richterov jasličkový zákon opravujú aj poslankyne SMER-u a Slovenskej národnej strany". Škoda, že po funuse a to len preto, lebo pán minister si doteraz nedal povedať a ignoroval všetky námietky, ktoré z rôznych strán prichádzali. A nebol to len pán minister, ja si pamätám na jedno stretnutie na Slovenskom živnostenskom zväze, kedy sme hovorili o podmienkach v podnikateľskom prostredí a pán štátny tajomník Ondruš tvrdil, ako sa tieto podmienky stále zlepšujú, ako sa na podmienkach, na zlepšovaní podmienok stále hovorí a keď som sa ho jasne spýtala, že či myslí aj podnikanie, pretože je to podnikanie v oblasti prevádzkovania týchto jaslí, týchto zariadení pre deti vo veku do troch rokoch, tak povedal, že oni na ministerstve žiadne problémy neevidujú. A to bolo, dámy a páni, možno dva mesiace dozadu, možno ani toľko nie. Oni neevidujú žiadne problémy. To, že v Bratislavskom kraji v tom čase bolo zo 400 zariadení registrovaných, mám pocit, 13 alebo také nejaké číslo, ako významne nižšie číslo, tak toto pre nich nebol problém, ktorý by vedeli, chceli, mohli, alebo jednoducho akceptovali, alebo aspoň počúvali.
Ako je potom možné, že tieto, tieto fatálne problémy idú dnes naprávať poslanci Národnej rady tej istej koalície? Tá istá koalícia. Vy naozaj medzi sebou nekomunikujete, koaliční partneri? Toto je tá jediná alternatíva, tá stabilná, odborná vláda, ktorá sem predkladá kvalitné, odborné riešenia, ktoré nie je potrebné potom štyrikrát za sebou opravovať a naprávať a naprávať už naozaj také spôsobené škody, ktoré je veľmi ťažké, ťažké naprávať. To rozliate mlieko teraz do tých kýbľov dať naspäť bude naozaj veľký problém.
Mnohých podnikateľov ste už vyhnali z tohto podnikania, pretože nedokázali zvládnuť či už finančnú alebo administratívnu záťaž a zariadenia jednoducho pozatvárali. Po tom, čo v dôsledku schváleného zákona rapídne klesol počet jaslí, ste sa spamätali a začínate so zmenami, prichádzate so zmenami, ktoré tí, ktorí už tieto podmienky pôvodne stanovené splnili, tých to stálo nemalé úsilie, nemalé peniaze. Samozrejme im to vstúpi do nákladov a samozrejme do cien týchto služieb. Tí, ktorí ich nesplnili a prevádzky pozatvárali, tí veľmi ťažko budú znovu reinkarnovať tieto zariadenia a nanovo ich zasa spúšťať a ak tak urobia, opäť to budú dodatočné náklady na opätovné spustenie niečoho, čo už pozatvárali. A ja sa pýtam prečo? Ja sa pýtam, prečo toto bolo potrebné celé? Komu sa tým pomohlo, čo sa tým vyriešilo a ako sa pomohlo podnikaniu a podnikateľskému prostrediu a hlavne tým deťom, ktoré do týchto zariadení majú chodiť? Toľko možno moja kritika.
Ja, samozrejme, niektoré z tých vecí, ktoré sa tam teraz idú opravovať, vítam. Napríklad aj tú bezbariérovosť. Myslím si, že bolo absolútne nenáležité takúto povinnosť dávať súkromným zariadeniam, pokiaľ takúto povinnosť nemajú napríklad štátne zariadenia. Ja sa pýtam prečo? Aké nároky na takéto zariadenia? Kde sú tie rozdiely, z čoho pramenia tieto rozdiely, že štátne zariadenie nemusí a súkromník musel? Prečo? Ja tomu naozaj nerozumiem prečo? A som presvedčená, že tam, kde štát nedokáže niečo prevádzkovať, alebo štát nedokáže poskytovať nejaké služby z rôznych dôvodov, tie dôvody nemusíme menovať, to môžu byť rôzne dôvody, tak v takomto prípade sa ten štát má starať o to, aby vytvoril podmienky na to, aby ich súkromný sektor dokázal suplovať, tieto úlohy, ktoré štát má. A nie ich tak zaregulovať, že je to až nevykonateľné. Štát má zabezpečiť podmienky na to, aby to, čo on nedokáže, dokázal spraviť a bolo atraktívne spraviť pre niekoho iného, pre súkromný sektor. V tomto prípade to tak nebolo. Bolo to presne naopak. Presne naopak.
Ďakujem veľmi pekne.

Pani poslankyňa, veľmi pekne ďakujem za vaše vystúpenie. S mnohým, čo ste povedali, súhlasím a s mnohým nie. Poviem aj, s čím áno a s čím nie. Súhlasím s tou časťou, o ktorej ste hovorili, že to skomplikovalo podnikanie mnohých neverejných poskytovateľov. S tým súhlasím a súhlasím aj s tým, že mnoho mohlo byť zapracovaného oveľa skôr. Ja chcem len podotknúť, že toto je alebo bola predtým, než sme s týmto návrhom prišli my, vládny návrh zákona a chcem povedať, že to nie je len jasličkový zákon, hej? On sa tak volá, ale je to veľký zákon o sociálnych službách, čiže sa týka nielen jaslí, ale týka sa aj mnohých iných verejných či neverejných poskytovateľov sociálnych služieb, či už ide o domovy sociálnych služieb alebo ide o nízkoprahové centrá, útulky atď. Takže preto som aj ja osobne podporila prvú tú veľkú novelu zákona, pretože bol nastavený systém hlavne financovania podľa stupňa odkázanosti, ktorý si myslím, že je nastavený v rámci možnosti správne. Nebudeme sa asi vracať k valorizácii na základe minimálnej mzdy atď. Takže poprosím oddeľovať jasličky a zahŕňať tam teda aj ostatných verejných a neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Musím povedať, že tí, ktorí sme pracovali na pozmeňujúcich návrhoch, tak sme sa od začiatku snažili, teda v komunikácii aj s ministerstvom aj s alianciou a tak ďalej presadiť všetky možné zmeny, ktoré by zefektívnili spôsob či už podnikania alebo celkovo tohto priestoru jasličiek v podnikateľskom priestore. Dokonca sme predložili spoločný pozmeňujúci návrh. Bola tam aj vaša pani poslankyňa Janka Cigániková a mnohí ďalší. Takže si myslím, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, ja si nesmierne vážim to vaše vystúpenie z každého uhla pohľadu, len treba mať jedno na pamäti a na zreteli, že zákon je niečo, čo nie je nemenné. Už aj keď sa to stalo, ale je tu vôľa, je tu snaha. Nechcem reagovať na pani predsedníčku, lebo sa to nedá, výboru, ale musím ju spomenúť vo vzťahu aj k vám, že je to aj vďaka nej, že mnohé veci, mnohé podnety, inšpiratívne podnety práve aj v rámci tohto zákona o sociálnych službách sú zapracované aj na základe podnetov, ktoré prichádzajú nielen zo strany koalície, ale je to samozrejme, že predkladané koaličnými poslancami a hlavne mimovládky, že tam majú, majú ten svoj podiel, ktorý upozornili. Ja som skôr očakávala od vás, že mi poviete, ktoré konkrétne jasličky, zariadenia boli zatvorené a práve z týchto dôvodov, ale už povedzme konkrétne dôvody, aby to nebolo len v teoretickej rovine. Takže oceňujem, ďakujem, ale zároveň ešte raz zdôrazňujem a opakujem, zákon je čosi, čo je živé a je menné. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne obidvom paniam poslankyniam. Ja vnímam pozitívne to, že aj vy si uvedomujete, že takýto proces asi byť nemal a že aj súhlasíte s tým, že mnohé veci majú negatívne dopady a ja viem, že nejde len o jasličkový zákon. Ja som sa práve snažila vypichnúť tie veci, ktoré sú najproblematickejšie a ktoré spôsobili naozaj najväčšie problémy. A som presvedčená, že už vtedy, keď sa tento návrh prijímal, bolo zjavné, že tie obrovské problémy boli a že vzniknú a ja si myslím, že sa tomu dalo predísť. A myslím si, že keby sme tomu vtedy predišli, tak sme mnohým mohli ušetriť mnohé náklady a možnože sme mohli predísť mnohým problémom. Ale toto je ten problém, na ktorý ja poukazujem, že sa jednoducho nepočúvame, že čokoľvek povie opozícia, je to len preto zlé, lebo to povedala opozícia. Ale nie všetko, čo povie opozícia, je zlé. Tu boli pomenované úplne jasné veci, ktoré sme tvrdili, že spôsobia problémy a oni to tie problémy aj spôsobili. Ja rozumiem tomu, že zákony nie sú nemenné. Tomu úplne rozumiem, ale my ak v priebehu dvoch rokov alebo jedného roka štyrikrát meníme jeden zákon, potom posúvame jeho účinnosť a tam vonku sú ľudia, tam vonku sú prevádzkovatelia, ktorí to sledujú, ktorí sa snažia prispôsobiť tomu, čo budú musieť, čo budú musieť zaplatiť, čo budú musieť spraviť a na základe toho sa rozhodujú. A to je niečo, čo prispieva k právnej neistote. Právna neistota je niečo, čo je na Slovensku vážny problém, kvôli čomu mnohí nechcú podnikať, pretože nevedia, koľkokrát sa im pod rukami v priebehu krátkeho času zmenia podmienky, že niekto tie podmienky splní, tomu vzniknú náklady. Niekto tie podmienky nesplní, tomu tie náklady nevzniknú a tam je potom konkurenčná výhoda, resp. nevýhoda toho, kto tie náklady má a nemá. Jednoducho my nerobme legislatívne prostredie nestabilným. Ďakujem.

Dobrý deň. No ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.
Dámy a páni, ja tu stojím k tejto téme už asi šiestykrát, ja si myslím, pretože úplne od začiatku, ako sme sa začali baviť o tejto téme, konkrétne o jasličkovej časti novely o sociálnych službách, aby som bola presná, pretože kolegyňa Bašistová má pravdu v tom, že toto je novela o sociálnych službách a netýka sa len jasličiek, ale teda ja som sa úplne od začiatku, úplne od začiatku znamená od augusta pred dvomi rokmi, aby sme si všetci rozumeli, venovala tejto časti. A ja začnem tam, kde skončili kolegyne. Chcem poďakovať pani kolegyni Kiššovej za jej prejav. Ja sa budem v mnohom opakovať, ale, bohužiaľ alebo vďaka Bohu, si to budete musieť vypočuť opäť, pretože je to naozaj relevantné a je to možno aj poučenie pre nás všetkých do budúcna, aby sme takéto chyby nerobili. Čiže ja sa vrátim ešte pred tým, ako začnem ten môj pripravený príhovor k tomu, že ja som sa s Luciou Gomez, ktorá je, ktorá ona bola nie opozícia, ona bola tá prvá, ktorá začala riešiť toto, pretože je to majiteľka jaslí a jej sa to začalo týkať, samozrejme, a keďže je dostatočne aj verbálne schopná, aj jej to celkom myslí, tak skrátka ona vo svojom voľnom čase založila Alianciu súkromných škôlok a jaslí a začala sa tomu venovať a ja som s ňou v auguste pred dvomi rokmi sedela, keď bola táto novela ešte len v MPK, v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Čiže úplne, úplne na začiatku. Dali sme tam množstvo pripomienok.
Pani Kuciaňová, ani jedna z nich nebola vypočutá, čiže samozrejme, že zákon je niečo, čo je menné a nie je nemenné, ale tak sa počúvajme, presne, ako hovorila kolegyňa Kiššová, nemusíte počúvať opozíciu, tak počúvajte relevantné neziskové organizácie, tretí sektor, podnikateľov a nemuseli by sme tu vôbec stáť, nemuseli by ste sa vy, teraz vy tri trápiť v tom, že vy ste museli predložiť tento zákon, za čo som vám ja v podstate vďačná osobne. Ja sa teším, z toho, že ho tu máme. Ja som to aj Alene povedala niekoľkokrát, ale skrátka bavme sa politicky teraz o tom, že teda Janka Kiššová spomenula konkrétne podnikateľov, hej, že teda podnikateľov sa to, áno, práve tých zriaďovateľov sa to presne takto dotklo. Je to presný obraz nášho katastrofálneho podnikateľského prostredia, aké tu máme. Ja zase budem hovoriť o ministrovi Richterovi z politického uhľa pohľadu, čo sa týka zlaďovania rodinného a pracovného života, pretože to je to, čo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dookola omieľa. A nehnevajte sa, od začiatku, pretože je samozrejmé, že to omieľa, lebo to je vec, ktorú, na ktorú tlačí Európska únia a oni sa snažia nejakým spôsobom takýmito zákonmi nejaké zlaďovanie priniesť. No máte pocit, že to prinieslo nejaké zlaďovanie? Práve naopak. Práve naopak, tento zákon, práve táto jasličková časť teda, aby som bola exaktná, urobila pravý opak. Takže začnem, ak dovolíte.
Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter nesie jasnú politickú zodpovednosť za to a za rezort, ktorý sa zaviazal v programovom vyhlásení vlády na roky 2016 - 2020 v oblasti sociálnej politiky k tomu, že, citujem: "vytvorí legislatívne podmienky pre rozvoj sociálnych služieb pre rodiny s nezaopatrenými deťmi s dôrazom na deti do troch rokov veku a na zvýšenie podpory zosúlaďovania rodinného a pracovného života." S deklarovaním tohto cieľa prišlo dva roky dozadu ministerstvo práce práve s touto novelou, o ktorej tu hovoríme, ktorej súčasťou je aj práve jasličková, jasličkový zákon. Nič z toho, k čomu sa ministerstvo práce zaviazalo, sa teda v novele neudialo. Deje sa teda teraz. Ja sa opäť opakujem, ja som rada, že sa to deje, ale deje sa to neskoro a ja vám aj, pani Kuciaňová, potom poviem, ja vám môžem aj vymenovať niektoré jasličky, ktoré museli zavrieť konkrétne, ak máte záujem, ja neviem, Svetielko a Bublinka a podobne. Ja vám ich môžem vymenovať. Poviem vám aj, v ktorých regiónoch Slovenska sa vyskytujú, pretože mne tie ženy píšu. My si píšeme už dva roky vkuse. Ja ich posielam na VÚC-ky, radím im s tým, ako majú sa registrovať, ako im to nejde, čiže ja vám viem vymenovať desiatky práve takých menších zariadení, ktoré sú zariadenia rodinného typu, kde majú zhruba 10 - 12 detí, ktoré museli zavrieť a prečo zavreli? Kvôli bezbariérovosti. Tak teraz neviem, či otvoria, alebo čo sa vlastne s nimi stane. Možno mi vy poviete.
Táto novela dokazila, čo len mohla. Zaviedla chaos do fungovania jaslí. Namiesto avizovaného zvyšovania kvality sme svedkami toho, že v dôsledkoch pobabraného zákona mnohé súkromné zariadenia museli zavrieť, a to sú mimochodom zariadenia, ktoré potrebujeme ako soľ, lebo tie štátne stále akosi neexistujú. Čiže ja sa pýtam, v akom stave je IROP konkrétne a konkrétne výzvy v ministerstve pôdohospodárstva, kde by sa mali žiadať práve peniaze na vybudovanie štátnych jaslí? Ja viem o jedných, ktoré sa vybudovali zatiaľ v Bratislave, ale možno nemám dostatok informácií. Už som dala interpeláciu na ministerstvo sociálnych vecí, nech mi ju, nech mi ju teda dajú.
V posledných týždňoch sa teda na ministerstve zobudili, keď im došlo, že toto bude prúser ako Brno, pretože 30. 6., ako povedala kolegyňa Bašistová, má uplynúť práve tá posunutá lehota, dokedy sa majú zariadenia registrovať do registra sociálnych služieb a zatiaľ je registrovaných, ja neviem, zhruba do 100 zariadení. Preto práve prostredníctvom vás poslankýň z výboru pre sociálne veci predkladajú tento návrh. Tento návrh síce konečne po takmer dvoch rokoch opravuje aj tie posledné absurdity, ktoré v ňom napriek niekoľko, niekoľkým predošlým opravám ostali, ale prichádza neskoro a škody boli napáchané. Okrem toho nemyslím si, že bude nejako špeciálne prospešný, skôr zbytočný, ale verme, že aspoň nebude škodiť.
Ja by som teda v skratke povedala tak isto, alebo vymenovala, v čom sa, alebo čo všetko sa v tomto zlom seriáli s názvom "jasličkový zákon útočí" za dva roky udialo. Bolo tu spomenuté: odborná verejnosť, prezident republiky, opozičné poslankyne, zriaďovatelia jaslí. Samotní rodičia upozorňovali už v úvode legislatívneho procesu o zákone o sociálnych službách v jeho jasličkovej časti na to, že zákon má vážne nedostatky a diskriminačné ustanovenia, ktoré sa negatívne prejavia v životných situáciách viacerých skupín obyvateľstva, najmä rodín s malými deťmi, a tak isto aj prevádzkovateľov zariadení poskytujúcich služby starostlivosti o tieto deti. Hovorili sme o tom, petície sa písali, robili sa protesty, tlačovky, jednali sme s ministerstvom, ja osobne si to veľmi dobre pamätám, som jednala s pánom Ondrušom formálne, neformálne, podanie na Ústavný súd sme dali, ako hovorila pani Kiššová, a veľa sa teda nepohlo.
Tie najväčšie pochybenia v zákone, ja by som si dovolila naozaj, keď už mám ten priestor, ich vymenovať. V prvom rade išlo najskôr o diskrimináciu detí na základe toho, že ich rodičia nepracovali. Tieto deti podľa pôvodného návrhu nemali možnosť jasle navštevovať. Ďalej sa prejavil rezortizmus, ktorý sme tu ešte nespomenuli a teda absencia spolupráce ministerstiev školstva a práce pri tvorbe zákona. Výsledkom je nerovné zaobchádzanie s deťmi od 2 do 3 rokov, ktoré môžu byť umiestnené aj do materských škôl podľa zákona, podľa školského zákona, kde sú vzdelávané, lebo tam je nutnosť vzdelávania v zákone, no ale môžu byť umiestnené aj do jaslí, čo väčšinou sú, pretože v škôlkach máme nedostatok miesta, to je tiež taká už akože ľudovka viac-menej, takže samozrejme, že deti od 2 do 3 rokov sú umiestňované väčšinou v tých, v tých súkromných jasliach, kde podľa jasličkového zákona nemusia byť vzdelávané, a to mimochodom stále platí. Keď som sa spýtala štátneho tajomníka Ondruša, že prečo teda je to takto, no viete, pani poslankyňa, my sme to dostali ako horúci zemiak a my nemôžme zodpovedať za vzdelávanie ako ministerstvo sociálnych vecí. No to je fakt, ale tak komunikujme spolu.
K diskriminácii došlo aj pri delení zariadení na čisto jaslového typu, to si tiež povedzme, kde majú deti len do 3 rokov veku a potom zmiešaných zariadení, ktoré pokiaľ majú pod 25 % deti do 3 rokov, nemusia sa do registra zapisovať a teda ani spĺňať prísne nariadenia zákona, vrátane podmienky bezbariérovosti.
V praxi čo to znamená, že máme väčšiu, väčšie zariadenie súkromné, ktoré má deti aj pod 3 roky aj nad 3 roky a dajme tomu, že pod 3 roky má desať detí, čo je tých 25 %, čiže to spĺňa a nad 3 roky má, čo ja viem, dvadsať detí, tým pádom je okej, je to zmiešané zariadenie, ktoré sa nemusí do registra zapisovať a má tam desať detí do troch rokov. A potom máme zariadenie jaslového typu niekde v Žiari nad Hronom, dobre, to je zlý príklad, pretože pán primátor tam má práve štátne jasle, dám iný príklad, ja neviem, Žarnovicu si vymyslím, tak tam majú tiež zariadenia takéhoto typu, majú tam maximálne desať detí všetky do troch rokov a tieto musia spĺňať a musia sa zapisovať do registra a pritom je to rovnakých desať detí do troch rokov. Je to okej? Neviem, povedzte, ja nie som ministerstvo.
Deťom, ktorým zle vychádzajú roky, bránil zákon plynule pokračovať v pobyte v zariadení podľa školských rokov, čím dochádzalo k nerovnakému zaobchádzaniu s deťmi narodenými v rôznom období v roku. Toto opatrenie mimochodom rapídne sťažovalo zlaďovanie rodinného a pracovného života, o ktorom sme sa tak často tu bavili. Keďže dieťa, ktoré dosiahlo vek 3 roky povedzme v decembri, tak v januári už do jaslí, do tých istých jaslí nastúpiť nemohlo a rodič tak mohol buď hľadať v januári len tak zrazu v polke školského roka novú škôlku, alebo teda ísť na pol roka zo zamestnania domov a byť s dieťaťom. Toto sa, chvalabohu, opravilo. Ale spomeňme to.
Potom bol problém so samotnou registráciou, ktorý dobre popísala kolegyňa Kiššová a síce s podmienkami, ktoré horko-ťažko vedelo splniť mizivé množstvo zariadení, či už to bola zbytočná podmienka rekolaudácie zariadení, ktoré na tento účel už skolaudované boli, alebo spomínaná podmienka bezbariérovosti, ktorá je finančne likvidačná pre mnohé menšie zariadenia rodinného typu a tie už zavreli. To sú desiatky zariadení, ktoré zavreli svoje podnikanie.
Tu mi nedá nespomenúť ešte jednu tému, a tou sú detské skupiny, ktoré ja tak ako familiárne volám, som rada, že sa ako tak chytili, pretože v tomto zákone, v tejto novele je, sú spomenuté aj detské skupiny. Volajú sa "starostlivosť o deti do troch rokov terénnou formou". Takto sa volajú a sú explicitne v zákone napísané, ale to je všetko, čo je explicitné. Ostatné veci sú tam popísané veľmi vágne. Ministerstvo nepristúpilo k žiadnej osvete, čo sa týka tejto témy.
A čo to znamená vlastne tie detské skupiny? Čo to znamená mať, mať možnosť starať sa o dieťa do troch rokov terénnou formou? Znamená to, že sa o tieto deti môžu starať napríklad mamičky doma. Okrem svojho jedného si môže zobrať dve alebo tri ďalšie, ale im treba vytvoriť podmienky v prvom rade, aby vedeli, ako sa majú zaregistrovať na VÚC-ky. Proste ministerstvo má dať, má dať "informačný pack" nejaký, nejakú brožúru, tak ako to urobili v Českej republike, ja ju mám doma, aby skrátka informovali ženy na Slovensku. To sú napríklad aj staršie panie, ktoré vyštudovali sociálnu prácu, alebo majú pedagogické vzdelanie, tie by tiež toto mohli robiť a samozrejme dajme im tie podmienky, nastavme im podmienky hygienické, vzdelanostné, skrátka všetky, ale ich o tom, prosím vás, informujme. A práve v situácii, keď tie deti reálne nemáme kam dávať a dávame ich do drahých súkromných jaslí, ktoré ešte teraz budeme aj takýmto spôsobom nezmyselne regulovať.
Prepáčte, ja som nahnevaná naozaj, ale nechcem byť nejaká osobná, hej, naozaj nie som, dámy, nechcem, aby ste mali pocit, že si to tu teraz idete zliznúť, ale naozaj, toto je kritika smerom na ministerstvo sociálnych vecí.
Podriadení ministra a samotný minister práce Ján Richter majú právo mýliť sa. Mýliť sa je ľudské, mýlime sa všetci, avšak bolo by vhodné sa mýliť maximálne raz. Dnes jasličkový zákon opravujeme, neviem, tretíkrát? Štvrtýkrát už? Už závisí, že či berieme pozmeňováky, chvalabohu, za ne, resp. jeho účinnosť posúvame. A to sa chcem aj spýtať, že teda či budeme vlastne týmto zákonom aj posúvať ešte účinnosť, alebo už nie, to mi možno budete vedieť odpovedať na to, lebo vieme, že by spôsobil katastrofu.
V prípade, keď nedomyslí minister Richter alebo štátny tajomník Ondruš dopady legislatívy na občanov, v tomto prípade na rodiny, je ich povinnosťou počas legislatívneho procesu načúvať a omyly počas niekoľkomesačného schvaľovania zákona opraviť. To sa nestalo, preto to opravujeme ešte teraz. Minister práce Ján Richter umožnil schválenie zákona, ktorý vyslovene škodí zosúlaďovaniu rodinného života a pracovného života mladých rodín. Minister práce tým porušil programové vyhlásenie vlastnej vlády a vedome nejednal v záujme rodín a ich detí. Nedá sa podnikať tak, že vám ministerstvo trikrát za rok zmení podmienky, ktoré majú spĺňať vaše priestory a zamestnanci. Majiteľky jaslí už stratili po dvoch rokoch chaosu s ministerstvom trpezlivosť, postupne svoje jasle zatvárajú, alebo ich menia na zariadenia pre staršie deti. Nepremyslené zmeny, odsúvanie účinnosti pri jasličkovom zákone by mohlo byť naozaj dávané za príklad, za krásny príklad katastrofálneho podnikateľského prostredia. Približne 100 jasličiek už investovalo tisíce eur do zmien a SMER a jeho úradníci kvôli svojej ignorancii zbytočne zničili živobytie poctivým podnikateľkám, ďalšie desiatky z nich to zbytočne stálo tisíce eur a po novom tieto zmeny zrazu nebudú potrebné. Wau, super.
Pýtam sa, kto je za toto zodpovedný? Za stovky tisíc zbytočne vynaložených eur na plošiny, ktoré reálne nikto nebude potrebovať. Opýtajte sa tuto bratislavských. Ja mám v jedných jasliach svoje dieťa, ktoré kúpilo plošinu za asi 13-tisíc eur, ktorú nebude potrebovať. Zaplatíme to my občania, alebo kto vlastne? A tam to je aj jedna z mojich otázok, že vlastne akým spôsobom budete kompenzovať už kúpené plošiny niektorým zariadeniam, ktoré to urobili a teraz ich vlastne podľa tohto nového zákonu už nebudú potrebovať.
Minister práce Ján Richter politicky absolútne zlyhal. Zlyhal, keď neochránil záujem rodičov a ich detí a trval na schválení zákona, hoci vedel z verejných zdrojov o jeho vážnych nedostatkoch a pravdepodobných dôsledkoch. Zlyhal, pretože jeho ministerstvo robilo reformu bez akýchkoľvek dát. Dodnes máme len odhady počtu jaslí, ktoré na Slovensku existovali pred jasličkovým zákonom a po ňom. Dáta, vážení. Ministerstvo nespravilo prieskum dopadov zákona. Minister zlyhal, keď zničil fungujúce jasle pre deti a služba sa tým logicky stala menej dostupnou. Zlyhal, lebo zničil živobytie prevádzkovateľkám malých sebestačných jasličiek, pretože vytvoril neznesiteľne premenlivé legislatívne prostredie. Zlyhal, pretože dnes zažíva ešte menej kontrolovateľný trh s opatrovaním maličkých detí, a to konkrétne na internete. Šedá ekonomika len tak fičí. Minister Richter naozaj by za tento paškvil mal konečne vyvodiť politickú zodpovednosť a odstúpiť, pretože napríklad na portáli Domélia majú tak veľa internetových inzerátov na opatrovanie detí, ktoré nemáme absolútne regulované, čiže to, čo sme chceli dosiahnuť, presný pravý opak sme dosiahli. Ani kvalita, ani regulácia.
Na záver poviem možno paradoxne, že za tento návrh zahlasujem, pretože ide v podstate o návrh Aliancie súkromných škôlok a jaslí, ja som to všetko čítala. Všetko som čítala, čo dostal pán Ondruš na stôl a som rada, že ste to nakoniec vypočuli. Ale budem pozorne sledovať, ako sa ministerstvo postaví, opäť opakujem, napríklad k finančnej kompenzácii pre tie zariadenia, ktoré v dôsledku zákona museli v posledných mesiacoch nakupovať bezbariérové plošiny za tisíce eur.
Ďakujem pekne.