33. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa, doplňujúca otázka?
Nech sa páči.

Ďakujem. Ja chápem, že tento prípad je na súde, lenže tento prípad už je na súdoch minimálne osem rokov, z toho štyrikrát táto pani vyhrala Najvyšší súd a napriek tomu ústredie práce nekoná. Napriek tomu ju stále nútia podať si novú žiadosť a na základe novej žiadosti by jej už príspevky aj schválili, ale pokiaľ sa na tie súdy obrátila preto, že cítila nespravodlivosť, že rozhodli nesprávne už v tom prvom prípade, nerozumiem, prečo doteraz ani v jednom prípade, resp. boli jej priznané možno nejaké preukazy. Napriek tomu sa tieto veci stále ťahajú už osem rokov. A hovorila som to na schôdzi. Tu sa bavíme o človeku so zdravotným postihnutím, ktorý má nejakým spôsobom podlomené zdravie a ešte sa naťahuje aj s úradmi, s ústredím práce, s ministerstvom a proste všetci, všetci, všetci ju proste odmietajú nejakým spôsobom. Takže ja sa pýtam, že či ministerstvo robí nejaké iné kroky, ako urobilo doteraz a ako bude len čakať, že či sa aktívne chce podieľať na vyriešení tohoto prípadu? Ďakujem pekne.

Ďakujem. Ja teda odpoviem asi to, čo som povedala, že v zmysle právnych predpisov, teda v tomto stave nemôže vstupovať ministerstvo, keď prebieha konanie na Najvyššom súde k predmetnej veci. Takže asi len toľko.

Ďakujem pekne. Ďalšia otázka bola vyžrebovaná zase od pani poslankyne Silvie Shahzad, je na ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Jána Richtera: Vážený pán minister, prostredníctvom operačného programu Ľudské zdroje, pripravilo ministerstvo výzvu "Podpora vstupu vybraných skupín mladých ľudí na trh práce.". Z predmetnej výzvy s alokáciou 12 015-tisíc eur, boli schválené dve žiadosti zo štyroch doručených o schválení nenávratného finančného príspevku vo výške 269 260 eur aj nejaké drobné. Pokračujú títo dvaja žiadatelia v projekte, pričom využili len 2 % alokovaných finančných prostriedkov. Čo považujete za príčinu, že sa využil len taký malý objem finančných prostriedkov a aké opatrenia sa z nedostatočného čerpania prostriedkov vyvodili?
Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Takže zase v zastúpení pána ministra Richtera.
Výzva Podpora vstupov vybraných skupín mladých ľudí na trh práce bola zameraná na zvýšenie účasti mladých ľudí na trhu práce a na vytvorenie a realizáciu programov na podporu zamestnania vybraných skupín mladých ľudí. Cieľovými skupinami výzvy boli napríklad mladí ľudia so zdravotným postihnutím, mladí ľudia pred a po ukončení náhradnej starostlivosti z detských domovov, krízových stredísk, pestúnskej starostlivosti, náhradnej, osobnej starostlivosti a zo starostlivosti poručníka. Ďalej mladí ľudia, ktorým bola poskytnutá výchova a vzdelávanie vrátanie prípravy na povolanie s cieľom ich opätovného začlenenia do pôvodného sociálneho prostredia po ukončení starostlivosti v reedukačných zariadeniach a ďalej mladí ľudia po ukončení resocializácie a v resocializačnom stredisku, mladí ľudia vo výkone a po výkone trestu odňatia slobody, alebo mladí ľudia po výkone väzby a mladí ľudia bez prístrešia.
Pri komunikácii s potenciálnymi žiadateľmi sa ukázalo, že nastavenie podmienok poskytnutia príspevku bolo príliš prísne v nasledujúcich oblastiach, a to:
Určenie cieľovej skupiny. Vychádzalo sa z definície cieľových skupín v zmysle operačného programu Ľudské zdroje, v zmysle ktorého mladý človek v situácii vo veku do 25 rokov musel byť v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne tri mesiace pred vstupom do projektu a mladý človek vo veku do 29 rokov dokonca až deväť mesiacov. Potencionálni žiadatelia vyhodnotili takéto nastavené podmienky poskytnutia príspevku ako príliš zaväzujúce a predstavovali pre nich veľmi vysoké riziko nenaplnenia merateľných ukazovateľov projektu, z čoho by vyplývala aj povinnosť vrátiť časť finančného prostriedku.
Stanovenie, ďalším bodom bolo stanovenie dokončenej intervencie, za ktorú sa považovalo sprostredkovanie zamestnania, pracovného pomeru na minimálne štyri kalendárne mesiace a najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Zamestnávateľ, ktorý mohol byť aj iný subjekt ako prijímateľ, nemal v zmysle podmienok výzvy nárok na preplatenie žiadnych nákladov súvisiacich so zamestnaním osoby z cieľovej skupiny. Žiadatelia preto považovali nájdenie vhodného zamestnania za veľmi náročné.
Ďalším, tretím bodom bolo uplatňovanie schémy štátnej pomoci, konkrétne schémy pomoci na podporu sociálnej inklúzie zamestnanosti a vzdelávania zamestnancov, ktorá obmedzuje výšku pomoci na sumu 200-tisíc eur v priebehu obdobia troch fiškálnych rokov. Mnohí potencionálni žiadatelia nemohli predložiť žiadosť s ohľadom na vyčerpaný limit pomoci.
Ďalším okruhom bol obmedzený okruh oprávnených žiadateľov napriek tomu, že záujmové združenia právnických osôb prejavili záujem o účasť vo výzve, kde mohli byť oprávnenými žiadateľmi v zmysle operačného programu Ľudské zdroje.
Z dôvodu tak isto prísne nastavených podmienok výzvy, náročnosti implementácie aktivít a vysokých potencionálnych sankcií v prípade nenaplnenia merateľných ukazovateľov bol záujem o zapojenie sa do výzvy veľmi, veľmi nízkym. Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bola uzavretá len s jedným žiadateľom, ktorý po zvážení svojich možností od zmluvy aj tak ustúpil ešte pred začiatkom realizácie daného projektu. Operačný program Ľudské zdroje je v súčasnosti v procese revízie, ktorá zohľadňuje aj vyššie uvedené obmedzenia.
Pri nastavovaní nových výziev ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zohľadní skúsenosti z aplikačnej praxe a vyhlási ich v takej forme, aby reflektovali záujem, potencionálny, u žiadateľov a naplnili ciele v oblasti začleňovania mladých ľudí na trh práce.". Toľko z citácie.

Ďakujem pekne, pani ministerka. Prepáčte, pani poslankyňa, ale vypršal čas určený na Hodinu otázok.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, nasledujú teraz body Písomné odpovede na interpelácie a Interpelácie. K bodu rokovania Písomné odpovede na interpelácie a Interpelácie z 21. júna 2018. Na tých bodoch budú v súlade s novelizáciou rokovacieho poriadku § 130 ods. 7, na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády, to je najmenej päť členov vlády. Dnes tu budú prítomní títo členovia vlády: Pán podpredseda Raši, pani ministerka Laššáková, pani ministerka Lubyová, pani ministerka Kalavská a pán minister Gajdoš.
Otváram teraz bod

Písomné odpovede členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané do 23. mája 2018.

Máte to v tlači 979. Z dôvodu prehľadnosti poprosím poslancov, aby pri svojom vystúpení uviedli číslo, pod ktorým sa odpoveď člena vlády v tlači 979 nachádza a v prípade nespokojnosti s odpoveďou uviesť, či žiadajú, aby Národná rada hlasovala o ich nespokojnosti s odpoveďou.
Dovoľte mi otvoriť rozpravu. Písomne sa do rozpravy neprihlásil nikto. Otváram možnosť prihlásiť sa ústne, končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy a týmto pádom vyhlasujem rozpravu aj za skončenú, keďže sa neprihlásil nikto a zároveň prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz otváram bod

Interpelácie poslancov.

Chcem vám dať do pozornosti § 129 ods. 1 a 2 zákona o rokovacom poriadku, ktorý upravuje charakter tohto ústavného inštitútu. Ďalej vám chcem pripomenúť, že podľa zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. K predneseniu interpelácie sa písomne prihlásili títo poslanci: pán poslanec Mazurek, pán poslanec Žarnay a pán poslanec Beluský.
Nech sa páči, pán poslanec Mazurek.

Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi podať interpeláciu na pani ministerku zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva podľa medializovaných informácií uvažuje nad povinnou alebo dobrovoľnou vakcináciou proti infekciám vyvolanými ľudskými papiloma vírusmi, v skratke HPV, na Slovensku. A práve v nadväznosti na uvedené, vám chcem preto položiť nasledujúce otázky.
Ako štátne inštitúcie kontrolujú výsledky a metodiku štúdií výrobcov vakcín, ktorých činnosť sa v minulosti spájala s mediálnymi aférami v súvislosti s ohrozením života a zdravia pacientov, pričom tieto spoločnosti sú zároveň jedinými výrobcami vakcín proti HPV? Zároveň v interpelácii tieto spoločnosti menujem.
Kde si široká verejnosť môže prečítať úplné znenie farmako-ekonomickej štúdie, na základe ktorej sa má zaviesť toto nové de facto plošné očkovanie vrátane úplného znenia všetkých štúdií, štatistík a iných materiálov, na ktoré sa táto farmako-ekonomická štúdia odvoláva? V prípade, že tieto informácie dosiaľ zverejnené nie sú, plánujete tak učiniť napríklad na stránkach Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky? V prípade, že áno, dokedy?
Po zavedení plošného očkovania proti pneumokokom došlo k zásadnej zmene vo výskyte rôznych kmeňov pneumokokov. Síce sa znížil výskyt kmeňov obsiahnutých vo vakcíne, zato sa ale zvýšil výskyt kmeňov vo vakcíne neobsiahnutých, z ktorých niektoré sú mimoriadne nebezpečné. Dokonca sa celkový výskyt invazívnych pneumokokových ochorení po zavedení plošného očkovania dojčiat proti pneumokokom v roku 2009 na Slovensku zvýšil na vyše dvojnásobok, čím sa účinnosť daného opatrenia ukázala ako veľmi pochybná.
Pracuje teda Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky s otázkou možnosti podobných dôsledkov v prípade zavedenia plošného očkovania proti HPV?
Ďalší bod. Aké kmene HPV sa na Slovensku najčastejšie vyskytujú, to znamená, sú najčastejšie zaznamenané pri vyšetreniach sterov z krčka maternice, teda cytologických vyšetreniach? Podstatný je v tomto prípade zoznam aspoň prvých 10 najčastejšie zastúpených kmeňov HPV, aj s ich percentuálnym podielom a presný odkaz na zdroj týchto údajov.
Do akej miery sa americké vakcíny proti HPV svojím zložením kmeňov HPV v nich obsiahnutých zhodujú s aktuálnym zastúpením rôznych kmeňov HPV v nádoroch na Slovensku, resp. celkovo so zastúpením kmeňov HPV zistených pri cytologických vyšetreniach na Slovensku?
Akú zodpovednosť ponesie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky za prípadné závažné, trvalé alebo až smrteľné nežiaduce účinky očkovania proti HPV, ktoré napríklad v Spojených štátoch amerických má v prepočte na počet podaných dávok jednoznačne najviac nahlásených nežiaducich účinkov?
Uvažuje sa o zavedení povinného plošného plne hradeného očkovania proti HPV len pre dievčatá, alebo aj pre chlapcov?
V akom veku majú byt' dievčatá, prípadne aj chlapci, očkované proti HPV?
Ktorou konkrétnou vakcínou sa má plošné očkovanie proti HPV vykonávať, respektíve ktorú z vakcín budú zdravotné poisťovne plne hradiť?
Aké sú odhadované ročné náklady za predpokladu, že celá cieľová skupina sa dá zaočkovať a dostane všetky dávky podľa očkovacej schémy?
Aké finančné náklady odhaduje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na liečbu a trvalú opateru ľudí dočasne, dlhodobo či doživotne zdravotne postihnutých následkami nového plošného očkovania proti HPV?
Ďalej. Ako chce Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ospravedlniť povinné nanútenie očkovania proti prakticky výlučne pohlavne prenosnej chorobe tým, ktorým nákaza HPV v princípe vzhľadom na ich životný štýl nehrozí?
A posledný bod. Aká je finančná návratnosť očkovania v prípade použitia vakcín proti dvom, štyrom či deviatim kmeňom HPV z celkovo známych najmenej 170 kmeňov, z toho 15 vysoko rizikových, teda rakovinotvorných, keď je známe, že po zavedení plošného očkovania postupne z roka na rok klesá podiel kmeňov obsiahnutých vo vakcíne, no stúpa podiel kmeňov, proti ktorým očkovanie nijak nechráni?
Toľko z mojej strany. Ďakujem pekne za odpoveď.

Ďakujem za slovo. Moja prvá interpelácie smeruje na ministra spravodlivosti vo veci informačného systému a elektronického prepojenia súdov a personálneho zabezpečenia súdnymi zamestnancami.
Vážený pán minister, situácia vo vybavovaní súdnych vecí najmä na súdoch, ktoré riešia i špecifickú agendu s celoslovenskou pôsobnosťou, prípadne sa nachádzajú na vysoko exponovanom mieste, sa nachádza nad mieru únosnosti. Zdĺhavému riešeniu sporov, vytyčovaniu pojednávaní, vystavovaniu rozhodnutí a iným podstatným úkonom neprispieva ani nedostatočný, respektíve žiadny elektronický systém prepojenia jednotlivých súdov, kedy by si autorizovaný pracovník mohol okamžite verifikovať informácie potrebné k rozhodnutiu, prípadne k prebiehajúcemu pojednávaniu na iných súdoch, ale stále je odkázaný na systém dožiadaní, písomne či mailom, ktorých rýchlosť vybavenia je veľmi nízka. Táto skutočnosť spôsobuje predĺženie lehôt pri výkone jednotlivých úkonov súdov a tým aj komplikácie a predĺženie jednotlivých konaní.
Rovnako na tieto skutočnosti vplýva i fakt, že pre mimoriadne nízke finančné ohodnotenie súdnych zapisovateliek a vyšších súdnych úradníkov je najmä na súdoch vo veľkých mestách ich stav poddimenzovaný. Za finančných podmienok, aké im štát ponúka, je pre nich práve vo väčších aglomerátoch, kde je vyššia možnosť nájsť si lukratívnejšie zamestnanie, otázka reálneho prežitia s ohľadom na základné životné náklady akútna.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o slovenské súdnictvo a vzhľadom na záujmy občanov Slovenskej republiky interpelujem Vás, pán minister, nasledovnými otázkami:
V akom reálnom štádiu je výstavba elektronického informačného systému a prepojenia súdov a aký je časový horizont, prípadne etapy jeho realizácie a ako mieni ministerstvo celý proces urýchliť?
Aké kroky ministerstvo podniká na zvýšenie a skvalitnenie personálneho obsadenia súdov zamestnancami?
Ako a v akom rozsahu chce ministerstvo zabezpečiť zmeny vo finančnom zabezpečení administratívnych pracovníkov súdu, aby zamedzilo ich nedostatku, vysokej fluktuácii a preťaženosti?
Ďakujem.
Druhá interpelácia smeruje na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu vo veci učebnicovej politiky.
Vážená pani ministerka, problematika schvaľovania a distribúcie učebníc je dlhodobým tŕňom v päte školstva. Jednosmerná línia iba jednej učebnice bez možnosti alternatív s malými výnimkami alebo neexistujúce učebnice pre stredné školy, zloženie konkurznej komisie pre udeľovanie schvaľovacej doložky, formálna podpora vzniku alternatívnych učebníc sú len niektoré pálčivé problémy z množstva existujúcich. Pravidlá udeľovania schvaľovacej doložky sú na Slovensku natoľko komplikované a netransparentné, že odrážajú viaceré súkromné spoločnosti od toho, aby sa do toho procesu, aby sa do procesu ich vydávania zapojili. Pre autorov i tlač je vymedzený neadekvátny čas na ich prípravu a realizáciu a zväčša absentujú aj sankcie za ich neskoré dodanie. Osobitnou kapitolou je digitalizácia učebníc či praktické využívanie internetu pri vyučovaní, kde tu je potrebné široké technické zabezpečenie a aj reálne využívanie IT technológií vo vyučovacom procese a v tomto smere naše školstvo výrazne zaostáva. Výsledkom nastavenia učebnicovej politiky v našom školstve je neexistencia alternatívnych učebníc, ako aj rozporuplná kvalita už existujúcich.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj regionálneho školstva, interpelujem vás, pani ministerka, nasledovnými otázkami:
Prečo ministerstvo školstva, okrem štandardných finančných dôvodov, reálne nepodporuje vznik a realizáciu alternatívnych učebníc?
Ako chce ministerstvo školstva pre budúcnosť zabezpečiť vhodné zloženie konkurznej komisie pre výber učebníc vzhľadom na pomer štátnych úradníkov a odborníkov z praxe, ako aj informovanosť' verejnosti o zložení a činnosti tejto komisie?
Ako chce ministerstvo školstva pre zvýšenie transparentnosti i podporu vzniku alternatívnych učebníc zabezpečiť prístup verejnosti k hodnoteniu jednotlivých schvaľovacích učebníc recenzentmi i k hodnotiacim formulárom podľa stanovených kritérií, ktoré zverejnené sú?
V akom štádiu sa nachádza digitalizácia učebníc v našom regionálnom školstve a ako je zabezpečená transparentnosť' výberu realizátorov tejto činnosti?
Akým spôsobom chce ministerstvo zabezpečiť riadne a včasné dodanie učebníc do škôl, keďže v súčasnosti školy stále bojujú s nedostatkom učebníc, ako aj s ich neskorým dodaním?
Ako ministerstvo zabezpečuje transparentnosť výberových konaní na vydavateľov učebníc a aké opatrenia prijalo na zamedzenie nekalých praktík pri výbere vydavateľstva?
Tretia interpelácia smeruje na ministerku školstva, vedy, výskumu a športu vo veci reálneho stavu, existencie a ďalšieho smerovania Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave.
Vážená pani ministerka, vo februári 2018 som vám podal interpeláciu vo veci existencie a ďalšieho smerovania Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave. Dostalo sa mi široko koncipovanej a dostatočne všeobecnej odpovede, ktorá nevniesla dostatočné svetlo do riešenia problémov v tomto ústave. Medzičasom sa situácia v tejto inštitúcii natoľko vyostrila, že už aj z medializovaných informácií je zrejmé, že jej smerovanie je vážne ohrozené. Od nástupu nového vedenia ústavu, s ktorým ministerstvo školstva prejavilo spokojnosť, do apríla 2018 dalo výpoveď 13 zamestnancov vrátane štyroch, ktorých nové vedenie samo prijalo. Manažment ústavu v rámci tzv. organizačných zmien za účelom zefektívnenia práce prepúšťa 9 odborníkov a neadekvátnosť a nekoncepčnosť týchto organizačných zmien spôsobila, že výpoveď podalo ďalších 17 odborných pracovníkov, čo ohrozí nielen plnenie výskumných úloh, ale najmä bolestivo zasiahne starostlivosť o deti so špecializovanými potrebami v Detskom centre Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie v Bratislave, ktorého zamestnanci odchádzajú všetci. To, na čo som už vo februári upozorňoval, vytvorenie negatívnej klímy a potláčanie akademických práv a slobôd na tomto pracovisku i na skutočnosť, že národný projekt schválený nebol a ani výskumní pracovníci nie sú ohodnotení a riadení tak, aby to bolo ku prospechu slovenskej vede, sa ukázalo ako ťažká realita prostredníctvom výrazného zhoršenia personálneho zabezpečenia a tým aj plnenia úloh tohto ústavu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a môj záujem o rozvoj slovenskej vedy interpelujem vás, pani ministerka, nasledovnými otázkami:
Do akej miery disponuje ministerstvo školstva relevantnými a reálne vyváženými informáciami o fungovaní tohto ústavu a pomeroch v ňom, keď odmieta komunikovať so zamestnancami či ich zástupcami?
Považuje ministerstvo manažérsku prácu pána riaditeľa a celého nového manažmentu za kvalitnú i napriek tak širokému rozvratu pracovných vzťahov v tomto ústave a ohrozeniu plnenia výskumných úloh a aké personálne konzekvencie mieni v tejto súvislosti vyvodiť?
Čo je zámerom a ako bude prebiehať reštrukturalizácia činnosti ústavu a najmä jeho Detského centra, keďže toto pracovisko mienia opustiť všetci zamestnanci a jeho odčlenenie od ústavu by spôsobilo jeho premenu na rutinné zariadenie bez pridanej hodnoty, ktorú výskumníci poskytovali?
Aké opatrenia prijme ministerstvo, aby sa obdobná situácia nezopakovala na tomto či iných jeho pracoviskách?
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážení členovia vlády, pani poslankyne, páni poslanci, moja interpelácia je určená pre ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky pána, pre pána Árpáda Érseka.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu.
Dňa 20. januára 2012 sa začala v Tepličke nad Váhom výstavba terminálu intermodálnej prepravy Žilina. Dňa 31. augusta 2015 bolo toto prekladisko dokončené a stavebné náklady na výstavbu podľa verejne dostupných zdrojov boli 13 miliónov eur z kohézneho fondu, spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 2,3 milióna a kapitálové transfery 1,5 milióna eur, teda spolu 17,1 milióna eur bez DPH.
Dňa 21. februára 2018 ubehol termín na podanie žiadostí a ponúk na výber prevádzkovateľa tohto terminálu intermodálnej prepravy. Odvtedy ubehli už presne štyri mesiace a od dokončenia tohto prekladiska ubehli už dva roky a desať mesiacov a verejnosti stále nie je známe, kto bude prevádzkovateľom tohto prekladiska a ako dlho bude trvať, kým sa štátu vrátia všetky investičné náklady vynaložené na výstavbu a prevádzku tohto terminálu.
V nadväznosti na uvedené informácie si vás dovoľujem požiadať o vysvetlenie a zodpovedanie nasledovných otázok:
1. Koľko bolo vynaložených nákladov na údržbu areálu a žeriavov od 31. 8. 2015 do súčasnosti?
2. Koľko financií z verejných zdrojov bolo vynaložených na výkup pozemkov súvisiacich s výstavbou tohto prekladiska?
3. Ako sa plánujú využiť pozemky o rozlohe cca 10,3 hektáru, na ktorých v súčasnosti nič nestojí a ani inak nevyužívajú, ale boli v súvislosti s výstavbou areálu prekladiska odkúpené?
4. Kedy bude verejnosti známy prevádzkovateľ prekladiska?
5. Aké benefity bude mať Slovenská republika po spustení prevádzky tohto prekladiska? A posledná otázka.
6. Ako sa na celý projekt pozerá Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky z pohľadu Hodnoty za peniaze?
Ďakujem pekne za odpoveď.

Dobrý deň sa praje. Pani predsedajúca, členovia vlády, kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol interpeláciu na generálnu riaditeľku Slovenského pozemkového fondu, kde by som chcel odpoveď na určité otázky týkajúce sa konkrétneho prípadu veci nájmu pôdy Slovenského pozemkového fondu súkromne hospodáriacej roľníčke. Takže moja interpelácia znie:
Vážená pani generálna riaditeľka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku dovoľujem si vám podať interpeláciu vo veci nájmu poľnohospodárskych pozemkov v správe a nakladaní Slovenského pozemkového fondu a výberu nájomcov.
So žiadosťou o pomoc sa na mňa ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obrátila občianka pani Hilda Hamranová, bytom Svätý Peter, okres Komárno, ktorá je samostatne hospodáriacim roľníkom. V katastri obce Chotín mala 15 rokov prenajatú poľnohospodársku pôdu od Slovenského pozemkového fondu vo výmere 120 ha. V roku 2015 jej Slovenský pozemkový fond odobral 112 ha poľnohospodárskej pôdy bez uvedenia dôvodu a ponechal jej len 8 ha, a to na piesčitej pôde. Keď sa domáhala vrátenia predmetnej pôdy do užívania, bolo jej odporučené nepokračovať v záujme o túto pôdu a prísľub prenájmu poľnohospodárskej pôdy v katastri obci Svätý Peter po ukončení ROEP, registra obnovenej evidencie práv k pozemkom.
Pani Hamranovej sa následne podarilo 20 ha tejto pôdy skutočne prenajať, avšak v súčasnosti jej odobrali aj túto. Ako pestovateľka zemiakov je od poľnohospodárskej pôdy bytostne závislá, samozrejme aj jej rodina. Aj z toho dôvodu písala dvakrát ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky so žiadosťou o pomoc, avšak bez reakcie. Slovenský pozemkový fond prenajal pôdu pôvodnej nájomníčky pani Hildy Hamranovej spoločnosti Gamota z Komárna, ktorá pod obchodným menom podniká vo viacerých spoločnostiach a z dostupných informácií obrába okolo 10-tisíc ha poľnohospodárskej pôdy.
V zmysle § 13 ods. 4 zákona 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov, ďalej len zákon, ak ide o pozemky, s ktorými nakladá podľa osobitného predpisu fond, má ich nájomca, ktorý si riadne a včas plní svoje záväzky z nájomnej zmluvy prednostné právo na uzatvorenie novej zmluvy o nájme pozemkov za nájomné v obvyklej výške s výnimkou § 13 ods. 5 zákona 504 s prihliadnutím na § 13 ods. 6 zákona 504/2003 Z. z.
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky 2016 až 2020 sa zameriava na poľnohospodársku politiku s cieľom podpory rozvoja vidieka a zlepšovania životných podmienok vidieckeho obyvateľstva. Vláda Slovenskej republiky sa zaviazala vytvárať prostredie pre ďalšie prehlbovanie procesu nadobúdania poľnohospodárskej pôdy aktívnymi poľnohospodármi ako jedného z rozhodujúcich preventívnych nástrojov jej ochrany a jej efektívneho využívania k podpore a doriešeniu vlastníckych vzťahov k pôde ako predpokladu rozvoja trhu s pôdou a k vytvoreniu právneho rámca pre jednoznačnú identifikáciu pôdy a oprávnenosť žiadosti na poskytnutie podpory za účelom odstránenia nezrovnalostí v deklarácii užívateľov pôdy. Toto je z programového vyhlásenia vlády.
Zároveň vláda Slovenskej republiky deklarovala podporu rozvoja voľného trhu s agropotravinárskymi výrobkami a slobodnú konkurenciu v poľnohospodárskom podnikaní.
Na základe vyššie uvedeného sa preto vás, pani generálna riaditeľka Slovenského pozemkového fondu, obraciam formou tejto interpelácie a žiadam o zodpovedanie nasledovných otázok.
1. Ako postupuje Slovenský pozemkový fond pri výbere nájomcov?
2. Z akého dôvodu nebola pani Hamranovej predĺžená nájomná zmluva s prihliadnutím na znenie § 13 zákona 504 a programového vyhlásenia vlády a aký je pohľad Slovenského pozemkového fondu na tento prípad?
3. Je v záujme pracovníkov Slovenského pozemkového fondu podpora a rozvoj alebo likvidácia malých a stredných podnikateľov v agrosektore prostredníctvom inštitútu nájmu poľnohospodárskej pôdy vo vlastníctve Slovenskej republiky alebo nezistených vlastníkov?
Toľko z mojej strany. Tak chcem veriť, pani generálna riaditeľka, že dostanem adekvátnu odpoveď.
Ďakujem pekne.