34. schôdza

60.
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky do druhého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov.
Krátky exkurz do histórie. Prvá svetová vojna znamenala zásadný obrat v riešení nielen českej, ale najmä slovenskej otázky na troskách rakúsko-uhorskej monarchie, ktorej oba národy boli súčasťou, sa ako optimálne riešenie ukazovalo vytvorenie spoločného štátu. Napriek tomu, že pri jeho vzniku zohral hlavnú úlohu zahraničný odboj, jasný politický program slovenskej budúcnosti dala politická elita na Slovensku, ktorá rozhodla aj o strategickej línii slovenskej politiky, teda definitívny rozchod s Rakúsko-Uhorskom a na základe Woodrowom Wilsonom deklarovaného samourčovacieho práva účasť na utvorení samostatného Československého štátu. Tomuto rozhodnutiu predchádzali aktivity slovenských a českých krajanov v Amerike, koordinácia zahraničného odboja, organizovanie legionárskeho vojska, vytvorenie Československej národnej rady a, samozrejme, diplomatické aktivity Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika.
Nezávisle od udalostí z 28. októbra 1918, kedy bola v Prahe vyhlásená Československá republika, o čom na Slovensku jeho poprední verejní činitelia nemali informácie, sa 30. októbra 1918 v Turčianskom Svätom Martine stretli takmer z celého Slovenska účastníci deklaračného zhromaždenia, ktoré zvolal politik a advokát Matúš Dula, aby spoločne uvažovali o prihlásení sa k Československému štátu. Účastníci stretnutia prijali návrh deklarácie, ktorú vypracoval Samuel Zoch. Na tomto stretnutí sa dotvorila Slovenská národná rada, do ktorej zhromaždenie zvolilo 25 členov na čele s 12-členným výkonným výborom. V jej mene prijalo zhromaždenie Deklaráciu slovenského národa, ktorou odmietlo právo Uhorskej vlády konať v mene slovenského národa, vyhlásilo Slovenskú národnú radu za jediného oprávneného zástupcu konať v jeho mene, žiadalo právo na sebaurčenie na základe úplnej nezávislosti a uzavretie okamžitého mieru. Celý obsah Martinskej deklarácie vyjadroval myšlienku spoločného štátu Čechov a Slovákov. Cesta k vzniku Československa vyvrcholila 30. októbra 1918 prijatím Deklarácie národa slovenského známej aj ako Martinská deklarácia. Tá znamenala štáto-právne oddelenie Slovenska od Uhorska a stala sa jedným zo základných dokumentov samostatného Československého štátu, ktorý utváral a potvrdzoval nový zväzok s českým národom. Deklarácia slovenského národa je jeden zo základných dokumentov konštituovania spoločného štátu, na znení ktorej sa podieľali predstavitelia všetkých slovenských ideových prúdov naprieč celým politickým spektrom. 30. október je v Slovenskej republike ako deň výročia prijatia Deklarácie slovenského národa zaradený medzi pamätné dni.
V roku 2018 si pripomíname 100. výročie prijatia Deklarácie slovenského národa, z dôvodu jej významu pre Slovenskú republiku sa pri tejto príležitosti navrhuje, aby bol 30. október ako deň výročia Deklarácie slovenského národa v roku 2018 štátnym sviatkom.
Návrh prerokoval 4. septembra 2018 Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a 6. septembra Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a média. Vládny návrh zákona bol prerokovaný v prvom čítaní na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky 13. júna 2018. Zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor pre kultúru a média Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory na svojich rokovaniach odporučili vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom.
Ako predkladateľ sa stotožňujem so spoločnou správou výborov Národnej rady Slovenskej republiky a so schválením pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu tak, ako ho navrhuje pán spoločný spravodajca.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem.

62.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, ako určený spravodajca predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlač 998 v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1228 zo 14. júna 2018 pridelila predmetný návrh zákonov na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky predmetný návrh zákona v znení neskorších predpisov výbory prerokovali a odporučili schváliť s jedným pozmeňujúcim návrhom, a to Ústavnoprávny výbor Národnej rady svojím uznesením č. 416 zo 4. septembra 2018 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením č. 124 zo 6. septembra 2018.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky uvedený vládny návrh zákona v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá č. 128 z 11. septembra 2018. Gestorský výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov a poveril ma, aby predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona v zmysle príslušných paragrafov zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

64.
Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, sme v druhom čítaní a pani ministerka uviedla návrh zákona síce viac spôsobom, ako by sme boli, boli v prvom čítaní, ale má to svoju logiku, lebo ide o veľmi jednoduchý návrh zákona, kde v druhom čítaní, kde sa obvykle riešia legislatívno-technické veci alebo prípadné veci pozmeniť, upraviť, doplniť ten pôvodný návrh, asi nemá veľké miesto, pretože, pretože ide o jednobodový návrh zákona, pretože celý článok IV obsahuje iba, teda článok I obsahuje iba jedno ustanovenie, ktorým sa navrhuje zmeniť prechodné ustanovenie súčasného zákona.
No a práve v tom je ten problém, že aj takýto úplne jednoduchý zákon vláda pobabrala. Pobabrala ho tak, že na základe upozornenia odboru legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady sa do spoločnej správy dostal pozmeňujúci návrh, ktorým sa ten jeden jediný bod vládneho návrhu zákona musí úplne zmeniť. Musí sa zmeniť preto, pretože legislatívne pravidlá, či už na úrovni vlády, alebo na úrovni parlamentu, ktoré sú stanovené zákonom o rokovacom poriadku, neumožňujú meniť prechodné ustanovenia, pokiaľ tieto prechodné ustanovenia už nadobudli účinnosť.
Je to vec, ktorú, predpokladám, že každý legislatívec s minimom skúseností by mal ovládať, napriek tomu vláda schválila návrh zákona a predložila ho parlamentu, ktorý takúto elementárnu vec nerešpektuje a až parlamentný odbor legislatívy musel vládu upozorniť na to, že je to zlé a že to treba zmeniť a že tam treba doplniť ďalšie prechodné ustanovenie, nie meniť to, ktoré tam už existuje.
Ja som presne na tento problém upozorňoval aj v prvom čítaní, takže nie som vôbec, vôbec prekvapený a ani sa nečudujem, že odbor legislatívy na túto vec upozornil. To je však ešte stále menšia časť celého problému.
Ja oceňujem, že si vláda všimla, že je tu nejaké 100. výročie vzniku Československa máme, pretože pripomíname si predovšetkým 100. výročie vzniku Československa ako dôležitý medzník vo vývoji našej krajiny a našich občanov. Prijatie Martinskej deklarácie je súčasťou toho procesu, ale nie je tým najdôležitejším momentom a ani nesymbolizuje 30. október vznik Československej republiky, tým dňom, ktorý symbolizuje vznik Československej republiky, ktorý symbolizuje demokratickú a humanistickú tradíciu prvej republiky Tomáša Garrigua Masaryka a Milana Rastislava Štefánika, je predsa 28. október. 28. október je takisto pamätným dňom, ale vláda sa z neznámeho dôvodu, alebo teda asi zo známeho dôvodu rozhodla, že štátnym sviatkom má byť 30. október, a to nie štátnym sviatkom, ale nejakým čudom, ktorý sa volá jednorázový štátny sviatok.
My sme s kolegami predkladali na predchádzajúcu schôdzu návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, ktorým sme chceli dosiahnuť, aby sa štátnym sviatkom stal 28. október a normálnym štátnym sviatkom, nie takým srandovným, že jeden deň. Návrh bol, samozrejme, samozrejme, zamietnutý, navrhli sme ho aj nahradiť, navrhli sme nahradiť medzi štátnymi sviatkami 1. september, deň Ústavy, nie preto, že by sme nemali úctu k ústave, ale úctu k ústave treba dávať najavo predovšetkým tak, že budeme schvaľovať zákony, ktoré sú v súlade s ústavou, a budeme sa správať v súlade s ústavou. A 1. september sa viaže na vznik Slovenskej republiky, ktorý si pripomíname už aj 1. januárom. Napriek tomu teda pochopiteľne a opakovane sme sa o to pokúšali.
Náš návrh bol odmietnutý, tak chceme využiť aj druhé čítanie na to, aby sme ten návrh opätovne predložili, a predkladáme doplňujúci návrh, ktorým do vládneho návrhu zákona navrhujeme doplniť to, aby sa štátnym sviatkom Slovenskej republiky stal 28. október ako deň vzniku samostatného Československého štátu.
Návrh predkladám s kolegami z poslaneckého klubu SaS Petrom Osuským, Zuzanou Zimenovou a Martinom Klusom a pani poslankyňou Vierou Dubačovou za skupinu poslancov SPOLU - občianska demokracia, s ktorými sme na júnovú schôdzu predkladali náš návrh novely. (Ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Vážený pán predsedajúci, podávam procedurálny návrh, aby sme o bode č. 21, ktorý bol pôvodne preložený na zajtra na 9.00 hod., rokovali až na budúcej, teda októbrovej schôdzi Národnej rady.