38. schôdza

Ďakujem. Takže ďakujem ti, kolegyňa, poznáš problematiku, lebo aj sestry pracujú v sociálnych službách, a preto vieš, že hovorím zo srdca, lebo mi záleží na tých ľuďoch.
Ja vidím tých ľudí, ktorí trpia a naozaj ležia tam v tých dekubitoch, kde dáte pol ruky do toho človeka. Ja viem, o čom hovorím, a preto naozaj nehovorím populisticky, ale možno s tým, s tým zapálením bojovať za tých najslabších. A jednoducho naozaj aj štúdia, ktorú tento rok spracovalo NKÚ ako podklad pre budúcu kontrolu, ukazuje na mnohé, mnohé závažné problémy v plnení povinností, ktoré z množstva zákonov vyplývajú vyšším územným celkom a obciam.
V prípade VÚC sa javí problém zákon o prechode niektorých pôsobností orgánov štátnej správy na obce a mestá, na obce a vyššie územné celky. Štúdia poukazuje na riziko uhrádzania niektorých výdavkov za prenesený výkon, ktorý by mal uhrádzať štát, napr. zdravotníctvo či sociálne služby. Naším názorom je potreba revízie tohto zákona, ktorý sa javí ako nevyhnutný v tomto procese. Preto tí ľudia platia najviac na poplatkoch, tí konkrétni klienti, pretože my nedávame dohromady to, že tie podielové dane nestačia pri náraste ľudí, starnúceho obyvateľstva na to, čo, čo potrebujeme poskytovať pre tých ľudí. No je jasné, že keď narastie počet ľudí o 143-tisíc, že sa nám to niekde objaví. A je to práve v tej starostlivosti, keď už ležia tí ľudia, keď už sa nevládzu hýbať, vtedy je potrebná tá pomoc.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, záujem mám. Vážený pán minister, vážené dámy, páni, poslankyne, poslanci, dalo by sa tu rozprávať veľmi dlho a ja som si povedal, že vnesiem trošku iný pohľad na túto problematiku, ktorá je tu aktuálne pertraktovaná, tak aby som nebol redundantný a aby ten príspevok možno mal aspoň trošku iný rozmer. Všeobecne totiž to prakticky riešili jednotlivé rozpočtované kapitoly z hľadiska štruktúry výdavkov či príjmových atribútov, a jednoducho čo viac povedať k téme. Moja asistentka, keď som jej hovoril, že si robím prípravu, tak mi hovorila, že vôbec o čom chceš ešte rozprávať, lebo povedané už bolo všetko. A naviac keď som sa zapozeral aj, aj do jednotlivých častí predkladaného návrhu a pozrel sa aj do rozpravy z minulého roka, tak som prišiel na to, že možno stačí zmeniť iba zopár čísiel a môžem hovoriť presne to isté. Ale dosť bolo tohto úvodu.
Skôr poviem niekoľko slov k tomu, aký je celkový rozmer predkladaného rozpočtu, pretože on je v podstate rozpočet pozitívnych prekvapení, či chceme, alebo nechceme. Tie pozitívne prekvapenia vychádzajú predovšetkým z konjunktúry, v ktorej sa práve nachádzame už nejaký ten dlhší čas, a predpokladáme, že pokiaľ sa nič nezmení, a výhľady sú veľmi pozitívne, minimálne na budúci rok, tak by ten rozpočet mal byť naozaj taký, aký je predkladaný. To znamená, že vyrovnaný. No a práve to, že je vyrovnaný, hlboko chválim a rovnako chválim aj, aj tie pozmeňovacie návrhy, ktoré predložil práve predseda výboru pre financie a rozpočet Ladislav Kamenický, tie jednoducho naozaj treba podporiť.
Čo sa týka ale rozpočtu ako takého, tak je tu niekoľko problémových okruhov. Zopakujem presne to isté, čo bolo aj minulý rok - nuly. Mám rád nuly v rozpočte, pretože metodika síce ostala tá istá, pribudlo niekoľko zdôvodnení k jednotlivým rozpočtovaným položkám, čo je možné takisto pozitívne hodnotiť aj v kontexte princípu hodnota za peniaze, ale tie nuly sú tam stále. Je tu niekoľko častí, ktoré som si vybral a ktoré si dovolím okomentovať tak, aby som nebol redundantný.
Je tu jedna taká veľmi zaujímavá časť - ostatné výdavky. Páčia sa mi ostatné výdavky, lebo pri ostatných výdavkoch nájdete skutočne zaujímavé skutočnosti. A tak len, je to naozaj zaujímavé čítanie, ten celkový návrh, nielen tie ostatné výdavky, aby som ostatné výdavky, aby som bol presný. A tu je jedna kapitola výdavky na štipendium Martina Filka. Rozpočtovaných je 200-tisíc na rok 2018. Očakávaný stav je nula. Neviem, čo sa stalo, ale ja predpokladám, že realita bude naozaj iná. Ja viem, spadá to pod kompetenciu ministra školstva, len, predsa len keďže je to oblasť, ktorá je nám veľmi blízka, tak vzniká otázka, že čo sa vlastne stalo.
Ale veľmi zaujímavé sú výdavky na príspevky do medzinárodných organizácií. Tu pre zmenu rozpočtovaný stav bol niečo cez 22 mil. a očakávaná skutočnosť je pre zmenu nula. Skôr by som čakal opačne a vrátim sa k tomu, k ešte jednej takej trošku aktuálnejšej poznámke. Vcelku dobre vyznievajú zas pre zmenu výdavky súvisiace s nájmom budovy SZ v Bruseli. Predpokladám, že to môže byť Stále zastupiteľstvo Slovenskej republiky možno, rozpočtovaný takmer milión, minulo sa alebo očakávaná skutočnosť 217-tisíc a potom už len nuly. Výdavky na DEUS, DCOM. Najskôr som si musel zistiť, čo znamenajú tie skratky, ale viem, DataCentrum územnej samosprávy (pozn. red.: správne „DataCentrum elektronizácie územnej samosprávy“) a Dátové centrum miest a obcí. Pre zmenu rozpočtovaných 3,5 mil., môžem hovoriť aj na eurá, ale podľa mňa je to zbytočné, pretože očakávaný stav alebo očakávaná skutočnosť bude opäť čo, nula.
Zas, naopak, mám rád nuly pri realizácii úloh vyplývajúcich z uznesení vlády. Tam sú nuly. Čiže rozpočtované za rok 2018. A čo sa týka návrhu, tam tiež sú rozpočtované nuly. A takisto aj výdavky na vybrané investície, rozpočtované v roku 2018 nula, plán 2019/20/21 - opäť nula. Očakávaná skutočnosť 26 700-tisíc a nejaké drobné k tomu.
Ale mám tu jednu krásnu perličku. A ja viem, to, to nie je na vás, pán minister, ale mne sa páči tento výdavok plánovaný. Plánovaný výdavok na, resp. rozpočtované výdavky na 100. výročie osláv vzniku Československej republiky 4 853 000,810 eura. Naozaj to sté výročie a takáto udalosť by si zasluhovala primeranú pozornosť. Viete, aká je očakávaná skutočnosť? Neuveriteľné, 47 500 eur. Nuž, nie som si celkom istý, že či na oslavu našej prvej štátnosti, ktorá tu bola, je to adekvátna suma, ale to je polemika.
Každopádne si dovolím znovu načrieť do týchto svojich poznámok, naozaj iba z tejto prvej kopy, tam to ďalej nebudem otvárať. A zaujímavé čítanie, čo sa týka aj výdavkov na zamestnancov vo verejnej správy, správe celkovo. Áno, rastú, zasluhujú si vyššie platy, sme radi, a tak, tak by to malo byť a je to správne, ale zaujali tam ma iné čísla. Počet zamestnancov, aký je očakávaná skutočnosť v roku 2018, a to je 418 178. V roku 2019, podotýkam, investujeme a ten rozpočet má množstvo kapitol, ktoré hovoria o digitalizácii Slovenska, o tom, že treba investovať do informatizácie Slovenska. To je skvelé! Naplánovaných je 426 123 zamestnancov, čo je o cca 8-tisíc ľudí viac. Kde sa tí ľudia akože tam zrazu objavili? A dobre, možno otázka laika, ale nespochybňujem, každopádne to je zaujímavý fakt.
Poďme ale ďalej. Ja... Toto bude asi že celkom pekné čítanie alebo veľmi aktuálne, lebo zobral som si starý spred roka môj, môj, môj príspevok do rozpravy. A tam poukázal na jednu takú zvláštnosť, tie nuly. A tak si dovolím oprieť sa práve o tento príklad z minulého roka a pozrieť sa na rozpočet a to je tá aktualita.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. V roku 2017, teda na rok 2017, čo sa týka príspevkov Slovenskej republiky do medzinárodných organizácií, bola rozpočtovaná, čo myslíte, aká veľká nula? No veľká nula. Nuž a očakávaná skutočnosť bola 24 339 269 eur. A pre zmenu aktuálny stav uvádzaný v predkladanom návrhu rozpočtu je 25 867 795 eur. A opäť keby sme sa pozreli na návrh na rok 2018, bola tam opäť jedna veľká nula. A aká je očakávaná skutočnosť na rok 2018? 31 175 060 eur. Skúste si tipnúť alebo odhadnúť, aký je návrh na budúci rozpočtovaný rok. Nula, je to presne nula. Ak teda niektorí tipovali. Naozaj na Ministerstve zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky ani na Ministerstve financií Slovenskej republiky netušia, že aj budúci rok nás takéto výdavky čakajú? Teda ja si myslím, že asi áno. Nespochybňujem, nespochybňujem, len poukazujem na skutočnosť, aký je veľmi veľký nepomer medzi tým, čo sa schvaľuje, a tým, aká je realita. A takýchto príkladov vieme nájsť veľa. Nemáme možnosť používať názorné pomôcky, ale ja to len takto ukážem predsa len. Môžeme sa teda pobaviť, ale môžeme sa zamyslieť, či predsa len niečo na metodike nezmeniť. Každopádne uvidíme, čo s tým celé bude, alebo teda čo sa bude diať. Každopádne ešte chcem aj pochváliť jednu vec a tiež si dovolím zalistovať, vyberiem jeden papier. A čo chválim, tak to je naozaj znižovanie hrubého dlhu verejnej správy, ktorý v pomere k percentám z hrubého domáceho produktu už tento rok bude pod 50 %, teda konkrétne očakávaná skutočnosť 48,7 %, čo je skvelý výsledok, a naplánovaných na budúci rok 47,3 %. Naozaj chválim, skvelé. Ale keď sa pozriete na nominálne vyjadrenie, tak ten dlh stále rastie.
A úplne záverom, pozerám, už asi veľa času nemám, tak to rýchlo poviem, lebo som si nemyslel, že tak veľa budem hovoriť. To je filozofická otázka, veľmi jednoduchá. Mali by sme sa podeliť s tými, ktorým je najhoršie. Snažíme sa predovšetkým zvyšovať napríklad minimálnu mzdu. Tá nám stúpla za posledných desať rokov rádovo o 200, resp. konkrétne 211 eur. Na tých, ktorí sú na tom najhoršie, nemyslíme. Mám tým na mysli jednu vec a to je skôr, ako som povedal, otázka ma zamyslenie a filozofická, je to problematika životného minima. Viete, koľko stúplo životné minimum za posledných desať rokov? O 20 eur.
A tým by som končil.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, veľmi krátko dovoľte ešte aj mne vystúpiť v ústnej časti rozpravy s tým, že idem predniesť ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý sa ale nepriamo, ale dotýka ďalšej podstatnej oblasti, na ktorú sa zabúda. Konkrétne tento môj pozmeňujúci návrh v podobnom znení som priniesol aj minulý rok a uchádzam sa o podporu aj tentokrát. Ide o to navýšiť mierne, ale navýšiť presunom financií podporu pre našich zahraničných Slovákov.
Totižto vnímal som to v minulosti, dá sa povedať, tak z diaľky. Ale osobná skúsenosť je vždy najlepšia. A či už v komunikácii s našimi Slovákmi na Ukrajine, alebo napríklad v Srbsku som si uvedomil, hlboko sa pred nimi skláňam, ako si doteraz dokázali uchovať svoje národné povedomie napriek tým rokmi rôznych vírov a historických dejov, ktoré nimi prechádzali, sa stále hrdo hlásia k tomu, že sú Slováci. A myslím si a som o tom presvedčený, že máme voči ním morálny dlh a zároveň by sme mali navyšovať túto podporu a malo by sa to odrážať aj v návrhu rozpočtu na každý rok, navyše ak máme tu ešte uznesenie vlády z roku 2008. Konkrétne ide o uznesenie vlády č. 625 zo 17. septembra 2008, ktorý konkrétne navyšoval dotačný systém pre Slovákov žijúcich v zahraničí, a môj návrh sa snaží dorovnať navrhovanú sumu, ktorá v súčasnosti je 1 019 916 eur, práve o 310 084 eur, aby sme sa dostali na tú úroveň, ktorá vtedy tam bola napísaná. Čierne na bielom.
Som presvedčený o tom, že nestačí len vyhlásenia o tom, ako ich treba podporovať, nestačia vyhlásenia o dôležitosti budovania národného povedomia a patriotizmu, ale ak si naozaj ctíme a rešpektujeme článok ústavy 7a o podpore svojich krajanov v zahraničí, mali by sme tento záväzok naplniť aj s dôrazom na to, že keď sa pozrieme do susedných krajín, či je to Maďarsko alebo Poľsko, tí dávajú mnohonásobne na podporu svojich rodákov viac. A preto dovolím si teraz prečítať samotný návrh pozmeňujúci.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Sopka k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019.
Vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 sa mení takto:
1. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 0D3 Štátna politika k Slovákom žijúcim v zahraničí zvyšuje o sumu 310 084 eur.
2. V prílohe č. 4 v kapitole č. 10 - Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky sa suma výdavkov v eurách na program 05T0A Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky znižuje o sumu 310 084 eur a o túto sumu sa znižuje aj suma výdavkov v eurách na podprogram 05T0A02 Rozvojová spolupráca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.
Ďakujem a dúfam v podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ďakujem pekne za slovo. Pripájam sa k tomuto návrhu a považujem ho za správny. Hovoril som na túto tému aj s našimi zástupcami Slovákov žijúcich v zahraničí, či už v Srbsku, alebo na Ukrajine, a naozaj keď si porovnávajú svoje možnosti oproti tým, ktoré v tejto súvislosti poskytuje napríklad Maďarská republika, tak ťaháme za výrazne, ale naozaj že výrazne kratší koniec, preto mi príde to navýšenie, ktoré bolo urobené v tomto roku oproti roku minulému, ak si dobre pamätám, tak je to 300 000 eur, skutočne len symbolické. A ak sa chceme do budúcnosti rozprávať o tom, že najmä mladé generácie majú možnosti zoznámiť sa či už so slovenským jazykom, alebo so slovenskou kultúrou, tak musíme v tejto oblasti výrazne pridať.
Ďakujem

Ďakujem za slovo a podporný komentár. V krátkosti len už iba doplním, že verím tomu, že pokiaľ to naozaj myslíme vážne, musíme prikročiť k činom a v tomto spájať sily. Naši zahraniční Slováci si to zaslúžia. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia dovoľte mi v ústnej rozprave krátko vystúpiť, aby som predniesol jeden pozmeňujúci návrh za skupinu poslancov, kde navrhujeme vyčleniť finančné prostriedky v sume do 50 mil. eur v závislosti od prípadných zmien návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona o osobitnom odvode obchodných reťazcov, ktorých výsledkom bude čistý výnos z odvodu nižší ako 50 mil. eur. Cieľom návrhu uznesenia je, aby rozpočet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky mal v tomto prípade na podporu v oblasti poľnohospodárstva a potravinárstva dodatočné finančné zdroje. Teraz prednesiem samotný text pozmeňujúceho návrhu.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Radovana Baláža, Ladislava Kamenického, Emila Ďurovčíka a Irén Sárközy k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019 (parlamentná tlač 1090).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2019.
Doplniť k uzneseniu č. 2 spoločnej správy k bodu B. po 2. nasledovné:
„v rámci rozpočtových výdavkov kapitoly Všeobecná pokladničná správa v roku 2019 v prípade potreby vyčleniť finančné prostriedky v sume do 50 mil. eur na krytie výdavkov kapitoly Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky“.
Ďakujem veľmi pekne.

Dámy a páni, budem hovoriť k dvom kapitolám. Som to pôvodne neplánoval. Ale veľmi stručne ku kapitole Ministerstva životného prostredia.
Napohľad vyzerá dofinancovaná, dosahuje 1 % HDP a to by sa zdalo, že je fajn. Nie je fajn to, že Slovensko sa opiera prakticky na 80 %, čiže štyri pätiny o peniaze z eurofondov. Tie jednak môžu, aj nemusia prísť, však teda verme, že, že tie projekty sa budú dariť, ale negatívne, negatívnym problémom je ich povestne nízka efektivita.
Peniaze z eurofondov sa u nás vynakladajú často na projekty, ktoré nie sú akútne potrebné, kde sa tie peniaze doslova umoria, lebo odtečú, ak chcete ekologicky, sa transformujú do tých správnych vrecák. Metódu, ako si ustrážiť eurofondy nejdem koalícii radiť. Niektorí tvrdia, že ona je stvorená práve tmelom eurofondov a potom ich odtekanie, transformovanie a rôzne ekologické pretváranie je vlastne cieľom toho, takéhoto vládnutia.
Chcel by som tvorcom rozpočtu, ale najmä ministrovi životného prostredia pripomenúť, že napriek tomu, že je rozpočet pomerne vysoký vzhľadom na dobrú konjunktúru a dobré prísľuby eurofondov, stále pretrvávajú aj súčasný minister je iste nevítaným, ale dedičom strašne krízových dedičstiev z minulosti. Napríklad naše napojenie na kanalizáciu je suverénne jedno z najhorších a vo V4 najhoršie. Ak si zoberiete, že ešte aj rozsiahle Poľsko, ktoré má podobne roztratenú a riedku štruktúru sídiel, ktoré má niekoľkonásobne väčší, väčšiu plochu, aj toto Poľsko je úspešnejšie v napojení na kanalizáciu. My máme zatiaľ len 65 %, susedné Čechy majú 80 %, Maďari 78 % a spomínané Poľsko je tiež nad nami so 69 %. Kde teda robíme chybu, keď vlastne väčšina našich fondov ide do infraštruktúry a už roky, roky ide do infraštruktúry? Roky nie sú kanalizácie, roky nie sú vodovody, roky nestačí na riešenie recyklácie a tak ďalej.
V spomínanej recyklácii, ja som tu aj v jednej faktickej to spomenul, sme predposlední v Európskej únií, recyklujeme iba 15 % odpadov a obávam sa, že ani to nepôjde tak ľahko zmeniť. Majitelia skládok, ako to ukazoval kedysi kauza Pezinskej skládky, sa vedia oprieť o politikov, a tak sú takmer neohroziteľní.
Peniaze z eurofondov a z Európskej únie nadmerne míňame na tzv. monitoring. Ide o vyše 26 % a je to dokonca viac peňazí než na priamu ochranu územia. Čiže všetky tie firmy a firmičky prilepené doslova na isté úrady odsávajú takúto obrovskú sumu, že sa vyrovná vlastne priamym investíciám do ochrany územia. Tieto peniaze sú dostupné najmä veľkým firmám, myslím teda peniaze napríklad z eurofondov, ale aj z Envirofondu. Na tú žiadosť a vybavenie tej žiadosti treba právne služby a treba odborné služby, ktorých sú spravidla schopné len veľké štátne inštitúcie alebo veľké firmy, preto sa nám stalo za posledné roky, že neuveriteľne upadol podiel malých uchádzačov. Tí získavali v minulých rokoch z tohoto Envirofondu a z eurofondov iba jediné percento. Toto by som chcel upozorniť ministra, že hoci má nejaké čísla, odtekajú mu peniaze na monitoring a z tých peňazí, ktoré idú na priamu ochranu územia, iba 1 % získava, získavajú menšie napríklad obce alebo nejaké občianske združenia. Práve tie ale boli schopné veľmi lacných a efektívnych zásahov do krajiny, kde si riešili tie problémy s čiernymi skládkami alebo s inými problémami životného prostredia presne tam, kde ľudia žijú. Je to veľká škoda, lebo, samozrejme, tie veľké firmy pracujú s veľkými stratami a vôbec nie sú schopné zacieliť nápravu životného prostredia do malých lokalít.
Dámy a páni, dobrý rozpočet prajem ministrovi, aby sa podarilo aj minúť na dobré veci. Stále je u nás ohrozenie biotopov na úrovni 10 %, aj keď sa v poslednom období o čosi zlepšuje, stále je v zlom stave až 40 % prírodných biotopov. Sme v tomto smere veľmi ohrozenou krajinou. Alarmujúce znečistenie ovzdušia pevnými časticami, ako viete, až 40 % nášho obyvateľstva je vystaveného nepriaznivému vplyvu takto poškodeného ovzdušia, sme tretí v tomto najhorší v Európskej únií. Podotýkam, že keď u nás je to 40 % obyvateľstva, vo Fínsku je to 0, v Nemecku, v priemyselnom Nemecku je to 29 % a u nás, žiaľ, 40 %. Extrémne špinavé ovzdušie máme v obytnom prostredí, teda tam, kde žijeme, podobne v administratíve alebo v obchodnom, v tom prostredí, kde sa najčastejšie vyskytujeme, až 81 % nášho prostredia má znečistené ovzdušie pevnými časticami.
Hovorím to aj na margo najnovších udalostí, kedy sa naši aj zahraniční aktivisti dožadujú skoršieho ukončenia mimoriadne špinavej banskej, teda uhlia a z neho vyplývajúcej mimoriadne škodlivej výroby elektrickej energie. Priemer takéhoto škodlivého prostredia pre obytné prostredie napríklad v Nemecku je 28 %, u nás, opakujem, 81 %. V neposlednom rade sa postoj republiky k životnému prostrediu v každom rezorte prejavuje v postoji k platom v tom rezorte. Tak ako výsmechom sú platy v školstve, tak aj v životnom prostredí sú absolútne na chvoste, napr. štátna ochrana prírody mala v roku 2015 priemerný plat 10 350, čo je hrubé, ďalší rok už iba 9 895 a takto sa vyvíjali platy ochrancov prírody až doposiaľ. (Zaznievanie gongu.)
V druhých zopár minútach, čo mi zostávajú, sa chcem vyjadriť veľmi jednoznačne k rozpočtu ministerstva kultúry, pretože ministerstvo kultúry znižuje rozpočet. V tomto roku konjunktúry je to jediné ministerstvo, ktoré naozaj bez akýchkoľvek pochybností zrazilo 25 mil. oproti minulému roku, a pocítia to umeleckí pracovníci, zamestnanci štátu, ale aj výkonní umelci na celom Slovensku. Je to veľká chyba a podľa mojej mienky to signalizuje politický trest za to, že sa práve tá, intelektuáli, umelci a tvorcovia ozývajú proti deformáciám demokracie, proti krízovým javom, ako bola vražda novinára.
Dámy a páni, nepodväzujte život slovenskej kultúry! Prichádza u nás k mimoriadnemu zosuroveniu mravov a len kultúra je schopná to zastaviť. Nepodväzujte tvorcom život, pretože tvorcovia stoja vonku na uliciach a pripomínajú, že nie sme sem poslaní za to, aby sme (ruch v sále a zaznievanie gongu) stáli proti nim. Ak budete stáť proti nim, budú stáť oni proti vám a v budúcich voľbách vám to kultúrna obec zráta.

Ďakujem pekne. Skúsim to do hlasovania.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak máte dlhšie, tak, samozrejme, môžme prestať až po hlasovaní potom. Ako to cítite? (Povedané so smiechom.)

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Cítim to, že to poctivo chcem skúsiť do hlasovania.

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči. (Povedané so smiechom.)

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Ale keď sa budeme rozprávať, znižujeme tú šancu. (Povedané so smiechom.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Nech sa páči. (Povedané so smiechom.)

Jurzyca, Eugen, poslanec NR SR
Po prvé chcem upriamiť pozornosť aj ministra financií, aj ľudí z ministerstva financií na to, že v ostatnom období sa nám tady rozmohl takový nešvár. Veľa návrhov prichádza do parlamentu s tým, že chcú nejako daňovo postihnúť zahraničné a väčšie firmy a poviem vám, čo v tejto súvislosti hovorí čerstvá analýza Unicredit bank. Hovorí toto, citujem: „Produktivita práce rastie smerom od malých k veľkým a od tuzemských smerom k zahraničným firmám, pričom tento nárast patrí na Slovensku k najvýznamnejším v EU. Podobne v smere aj v rozsahu rastú im mzdové náklady.“
Prítomnosť zahraničného kapitálu teda zdvíha úroveň ekonomiky, životnú úroveň jej obyvateľov. Chcem upozorniť tých, ktorí útočia napríklad na obchodné reťazce a podobne, čo má vplyv a vzťah k rozpočtu, že skôr škodia Slovensku, než by mu pomáhali.
Druhý bod. Prehrievanie ekonomiky. Hovoril som o tom v súvislosti s rozpočtom v rozprave, ale chcem dodať, že keď sa ekonomika prehrieva a rozpočet nie je vyrovnaný alebo prebytkový, tak sa zvyšuje počet projektov (zaznievanie gongu), ktoré sú neudržateľné, a potom v horších časoch dramaticky na to doplatia ľudia, ktorí boli v týchto projektoch zapojení.
Tretí bod. Krátky. Pán minister hovoril, že sme tu s Edom Hegerom roztrhali rozpočet na rok 2017. Nechcem sa hádať kvôli osobným veciam vôbec, ale nie je to pravda. Pozrel som si záznam môjho vystúpenia v rozprave z roku 2016 a netrhal som ho určite. Hovorím to, pretože teraz keď som citoval, že na rok 2019 štyri kľúčové organizácie hovoria, že je veľké riziko (zaznievanie gongu), že nebude dodržaný a nebude vyrovnaný, že to je poctivé, poctivý postoj. A nie je každý rok rovnaký, v ’16. taký nebol.
No a ešte poviem aj to, že keďže pán minister končí, tak nebudem to zhŕňať, nakoniec budeme ešte asi hovoriť na výbore o týchto veciach, ale poviem, že z ostatných piatich rozpočtov (zaznievanie gongu), z piatich rokov tri neboli dodržané, a súčasne chcem povedať, že vnímal som tohto ministra ako ministra, ktorý znižoval negatívne dopady Ficových návrhov.
Ďakujem za pozornosť. (Zaznievanie gongu.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som teda otvorila rozpravu k bodu 32, čo je zákon Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja len krátko, v krátkosti. Vážená pani ministerka, panie poslankyne, páni poslanci, navrhujem bod č. 4 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie.
Ďakujem.