Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Pán minister, vitajte. Kolegyne, kolegovia, ja využijem tento zákon, takú príležitosť možno pohovoriť o oblasti, ktorá sa nepriamo týka práve toho, čo upravuje tento zákon alebo sa snaží upraviť, a chcem poukázať hlavne na regrutáciu, pretože svojím spôsobom ten jav, ktorý tu máme, že naozaj na Slovensku vzniklo mnoho, tak poviem, polovojenských, ale to je asi prehnaný výraz, ale proste skupín mladých, ktorí sa snažia združovať a hrajú sa, keď tak poviem, na vojakov alebo sa približujú k tomu, tak to je proste, myslím si, že aj dôsledok toho, že tá regrutácia nefunguje tak, ako by mala. A to sme sa tu bavili aj pri iných zákonoch.
A, pán minister, určite si pamätáte na roky 2000, 2001, ´2, ´3, kedy sme ešte na ministerstve obrany plánovali práve jednak dlhodobý plán rozvoja ozbrojených síl, moderné, vyvážené ozbrojené sily, a určite si pamätáte na mená ako Don Balza, Karl Lopez, alebo s ktorými sme chodili práve aj na stretnutia s vami alebo s generálom Kučom, ktorý mal na starosti jednotku, čiže práve ten personálny manažment, a rozprávali sme práve o tom, ako správne nastaviť aj tú regrutáciu, ako nastaviť zabezpečenie ozbrojených síl kvalitným personálom práve v čase, keď sa aj plánoval prechod zo základnej vojenskej služby na profesionálnu armádu, kedy už sa vedelo, že sa postupne upustí od tých vojenských obvodov, ktoré robili tie odvody, takže. A vtedy tie plány boli ambiciózne, myslím si, že boli dobre nastavené a veľa sme sa rozprávali aj o tom, ako zatraktívniť vojenské ozbrojené sily, pardon, ozbrojené sily zatraktívniť, ale taktiež ako aj odkomunikovať túto atraktivitu.
A toto neni maslo len na vašu hlavu, ale svojím spôsobom aj na vašich predchodcov, kde môžme naozaj dnes vidieť, že sa nepodaril tento proces zatraktívnenia tej regrutácie a práve odprezentovania, pretože vidíme, že v zahraničí vyspelé krajiny, ktoré majú funkčne rozvinuté ozbrojené sily, tak ten proces regrutácie, a keďže toto boli práve ľudia zo Spojených štátov, ktorí, s ktorými sme konzultovali tieto veci, tak mali bohaté skúsenosti, samozrejme, v tom tiež si prechádzali vo svojich začiatkoch v 70. rokoch ťažkými časmi, ale tie skúsenosti sa tu snažili odovzdať.
A ja chcem tak viac-menej aj pri tejto príležitosti opäť tak poukázať na to, že toto je jedna z oblastí, ktorej sa treba veľmi podrobne venovať, pretože ozbrojené sily naozaj môžu aj v mierovom režime pre spoločnosť prinášať veľkú pridanú hodnotu. A tá pridaná hodnota je v tom, že práve ako sa nastavovala aj tá regrutácia, tak tak, ako to fungovalo napríklad v Spojených štátoch v tom čase, mnohí mladí ľudia prichádzali do ozbrojených síl na tzv. dvoj-trojročný pobyt. Nazval som to pobyt, ale on to bol skôr tréning. A išlo o to, že mladí ľudia po škole, po skončení strednej školy, niektorí po vysokej, ale skôr po strednej, prišli do ozbrojených síl, aby mohli nabrať praktické skúsenosti, aby, sú ešte plní elánu, vitality a zároveň získavajú aj základné návyky, ktoré možno práve tou výchovou aj v tej modernej spoločnosti sa nie vždy tým deťom a tým mladistvým dostanú, ale ten zmysel pre poriadok, zmysel pre disciplínu, štruktúru, zameranosť na cieľ poskytovania, podávanie výsledkov je, samozrejme, veľmi dôležité práve v takomto mladom veku pochytiť. A tí, ktorí nejdú na vysokú školu, tak to nemajú úplne kde dostať, dobre, idú do fabriky, ale tam, ak to nemajú, tak automaticky strádajú.
Čiže v tomto tie ozbrojené sily naozaj aj v zahraničí plnia takú, by som povedal, veľmi dôležitú úlohu spoločensky, a preto aj tá regrutácia bola pôvodne zameraná tak, aby poskytovala aj takéto programy, aby tí mladí ľudia mohli prísť nie na to, aby boli doživotne profesionálni vojaci, lebo to sa vyfiltruje práve v tej prvej fáze, pretože ak si uvedomíte, tak aj tá hierarchia ozbrojených síl je pyramídová, to znamená, že najviac, najviac ľudí je práve v tej dolnej vrstve a to sú takí, keď to poviem, pešiaci, čiže prichádzajú ako vojaci, základní, základní vojaci bez akýchkoľvek skúseností a učia sa v tom základnom výcviku tie, nejakú taktiku, nejaké streľby, pohyb a podobne a sú vlastne súčasťou mužstva. Pretože máme dôstojnícky zbor, máme práporčícky, ale potom máme ten poddôstojnícky a ten je ten dôležitý, lebo to sú v skutočnosti tí vojaci, ktorí bojujú. Dôstojníci, samozrejme, sú vysokoškolsky vzdelaní a podobne a tí velia.
A práve možno pre kolegov, ktorí sa tomu až tak nevenujú, tak každá jednotka pozostáva z určitého počtu vojakov, to sú tí poddôstojníci, ku ktorým prichádza malé velenie, aj na úrovni čaty máte veliteľa čaty, ktorý je teda dôstojník, ale tí jeho vojaci sú poddôstojníci. A v každej jednotke zabezpečuje takú tú disciplínu tej malej jednotky alebo aj väčšej vždy veliaci poddôstojník. Čiže on nikdy nebude dôstojníkom, neni to ani jeho ambícia, on má na starosti byť vždy pri tých mužoch a k nemu prichádza napríklad na čatu mladý poručík, ktorý je po vysokej škole, dostal, alebo po vojenskej akadémii, čiže je to mladý 24-, 25-ročný muž, ktorý prichádza opäť k mladíkom, ale má tam vždycky veliaceho dôstojníka, pardon, veliaceho poddôstojníka, ktorý je vo veku viac ako všetci ostatní, požíva tú autoritu toho mužstva a ten pre toho dôstojníka zabezpečuje tú disciplínu aj v tom mužstve.
Ale aby som sa vrátil. Čiže tá regrutácia je veľmi dôležitá na to, aby aj tí mladí ľudia dnes mali útočisko v bezpečnom prostredí, aby ho nehľadali v nejakých, by som povedal, sekundárnych alebo nekontrolovateľných prostrediach, kde majú tú túžbu možno zažiť aj nejaký adrenalín, zažiť nejaké dobrodružstvo, zastrieľať si a podobne, a toto by mali poskytovať ozbrojené sily. Na to, aby sa to dialo, musia byť veľmi dobre vystrojené, čiže nemyslím teraz výzbroj, ale výstroj, čiže to je práve tá osobná výstroj, a, samozrejme, mali by byť aj dobre cvičené. Pretože ten výcvik je niečo, čo v ozbrojených silách dlhodobo strádame, a preto aj možno to nie je vždy také zaujímavé a preto aj tá regrutácia sa možno takým spôsobom nedarí. Ale o tomto určite pán minister by vedel rozprávať omnoho viac.
Ja len teda chcem poukázať na to, že keď sa bavíme o nosení uniforiem v civile, tak vidíme, že je tu ten externý jav, že mnohí mladí ako keby sa chcú cítiť vojakmi, a preto siahajú aj po týchto uniformách, ale nie je to, samozrejme, dobré, ak chcú nosiť uniformu, tak nech prídu do ozbrojených síl a nech v ozbrojených silách, samozrejme, zažijú aj to dobrodružstvo. A ak ich tá profesia chytí, tak, samozrejme, môžu pokračovať v kariére profesionálnych vojakov. Ak ich to nechytí, zažijú dostatok dobrodružstva, keď to tak v dobrom poviem, sa vybili, tak sa môžu vrátiť do civilného života a nesú si so sebou veľmi dôležité návyky a pochopenie určitých súvislostí, ktoré v živote vždy dobre využijú.
A naozaj tá prax v zahraničí ukázala, že ľudia, ktorí skončili takýto výcvik v profesionálnej armáde v podobe 2-3 rokov, keď sa vrátia do civilného života, tak podávajú lepšie výkony, lepšie výkony v tých firmách, pretože majú tieto základné návyky.
No a toto je teda taká základná časť.
Druhú časť, ktorú by som chcel venovať teraz, je Vojenskej polícii a toto, pán minister, určite vy dobre viete, že sa traduje v ozbrojených silách, že Vojenská polícia je vždycky taká organizácia v každej krajine, ktorá nejakým spôsobom vždy bojuje o to, aby mala viacej kompetencií, a vždy bojuje o to, aby mala lepšie postavenie a podobne. A tie názory vojakov sa líšia, ale väčšina, väčšina vojakov, teraz nemyslím rádových, ale aj veliteľov a podobne, dôstojníkov hovorí, že nie je to úplne dobré. Iba členovia Vojenskej polície sa cítia, že mali by mať viac, všetci ostatní si myslia, že by sa mali starať, o čo sa starať majú.
A tu chcem povedať jednu dôležitú vec, pretože tu sa chcú udeliť aj kompetencie vlastne Vojenskej polícii, aby dozerala na to, že ľudia, ktorí nosia uniformu v plnom, v plnej výbave, keď to tak poviem, aj so všetkými náležitosťami, ktoré prináležia len ozbrojeným silám, tak Vojenská polícia by vlastne toto nejakým spôsobom kontrolovala a podobne. Ale toto podľa mňa nespadá pod úlohy Vojenskej polície, pretože Vojenská polícia zo svojej podstaty, a je to dôležité, sa má starať o vojakov a práve je to polícia pre vojakov, pretože rádová civilná polícia nepozná alebo nemá prečo ani poznať ten režim vojakov a oni sú v určitom špeciálnom režime, a preto na pôde kasární, na pôde jednotlivých jednotiek je dôležité, aby pôsobila, ak sa tam dôjde k nejakému skutku, priestupku, trestnému činu a podobne, aby to v prvom rade vyšetrovala Vojenská polícia. Toto je primárny účel, čiže riešiť veci, ktoré polícia rieši medzi civilným obyvateľstvom, tak Vojenská polícia ich rieši medzi vojakmi, či už je to na území Slovenska, alebo keď je tá jednotka vysunutá v zahraničí a podobne.
Takže toto je ich primárny, primárny rámec a nemala by z tohto rámca vychádzať von, pretože je legitímne, že vojaci majú svoj špecifický režim, a je legitímne, aby ich vyšetrovali, ak teda dôjde k nejakému takémuto porušeniu, aby ich vyšetrovala Vojenská polícia, ktorá rozumie aj tomu rozmeru toho špeciálneho režimu, v ktorom vojaci žijú, cvičia, fungujú.
Ale nevidím dôvod na to, aby Vojenská polícia dostávala kompetencie mimo územia svojich jednotiek, keď tak poviem, alebo mimo kompetencií vojakov, aby kontrolovala civilov, či nosia uniformu a či majú tie náležitosti, ktoré by tam mať nemali. Toto podľa mňa spadá do kompetencie polície a tá by mala byť prvá kontaktná, ktorá by to mala riešiť, a preto nevidím úplne opodstatnenosť toho, že táto kompetencia prináleží Vojenskej polícii. Ak civilná polícia zistí takéto zneužívanie uniformy, v takom prípade, a nevie to vyriešiť sama, je tam povedzme niečo dôležitejšie a potrebuje konzultovať, v takom prípade nejaká spolupráca tam môže prichádzať do úvahy. Ale na to prvotné, na tie priestupky, blokové pokuty a podobe nevidím dôvod, prečo by to mala riešiť Vojenská polícia.
Skôr sa obávam, že to môže smerovať k tomu, že tak, ako to je vždy, že Vojenská polícia bude najprv, dnes dá nohu do dverí, povie, tak dajte nám túto kompetenciu, o pol roka povie, no ale keď ste nám dali túto kompetenciu, dajte nám viacej ľudí, no a keď nám chcete dať viacej ľudí, tak nám musíte dať viacej peňazí - a už sa to nabaľuje. Keď nám dáte viacej ľudí, musíme mať k tomu aj techniku - a takto to, takto to štandardne funguje.
Takže tuto vidím toto riziko o to viac, keď vlastne aj v tej dôvodovej správe nie je vyčíslená kvantifikácia nákladov, čo si myslím, že nie je úplne zodpovedné, pretože malo by niečo takéto byť vyčíslené a pretože to nebude úplne bez nákladov a o to viac z dlhodobého hľadiska, ak teda táto Vojenská polícia by mala mať takéto kompetencie.
Takže toto sú veci, ktoré mi tam, ktoré mi tam nesedia. Neviem, či ich viete tu namieste zodpovedať, čo sa týka tej kvantifikácie. Ale, keďže to nie je v dôvodovej správe, tak predpokladám, že ani nemáte k tomu nejaké ďalšie, ďalšie informácie.
A chcel som teda poukázať aj trošku na tú debatu tej regrutácie a tu by som chcel dať taký dôraz aj v tomto pléne, ale aj vás, pán minister, na vás tak odovzdať, že toto je určite oblasť, ktorej sa treba venovať, ale ja viem, že vy to máte takisto uchopené.
Takže ďakujem veľmi pekne za pozornosť, skončil som.