40. schôdza

Váš nie. Dovoľte, aby som zopakoval to, čo tu povedal pán podpredseda Bugár, hlasovať sa nebude dneska. Tí, ktorí ste prišli iba kvôli hlasovaniu, môžte zasa ísť. Naozaj som trochu nesvoj, lebo nie som zvyknutý vystupovať pred viac ako desiatimi poslancami. To je veľmi nezvyklé, keď sa v tejto sále nachádza takéto množstvo. (Zaznievanie gongu.)
No, čiže novela tlačového zákona. Počuli sme tu viaceré dojímavé, dojímavé príbehy politikov, ktorým ublížili médiá, a teraz politici, keďže majú tú moc, majú moc zmeniť zákon, tak zmenia zákon, aby sa voči tým médiám dostali do silnejšieho postavenia.
Pán poslanec Hrnčiar (zaznievanie gongu) vyrozprával svoj príbeh s článkom, ktorý bol o ňom uverejnený na portáli Aktuality.sk, ktorý, tvrdí, že bol nepravdivý, skresľujúce informácie obsahoval, informácie, ktoré ho poškodili. A pán poslanec Jarjabek to označil za jeden z najsmutnejších príbehov. Povedať toto rok po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je teda trochu silná káva aj na to, čo sme od pána Jarjabka zvyknutí. Viacerí, viacerí z tých politikov, ktorí tu riešili svoje vlastné boľačky, svoje problémy s tým, čo o nich kedy médiá napísali, tu hovorili, že im ide o pravdu, že chceli reagovať na klamstvá, chceli reagovať na nepravdivé informácie, ktoré boli o nich uverejnené alebo ktoré boli uverejnené o niekom ďalšom. Áno, médiá, keď klamú, tak treba na to reagovať. Ale obávam sa, že je tu istá miera nepochopenia, lebo v tlačovom zákone aj dnes okrem práva na opravu existuje právo na odpoveď... (Zaznievanie gongu, hluk v sále, prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa Žitňanská, správajte sa ako poslankyňa v sále. Pani poslankyňa Žitňanská, poprosím kľud.
Nech sa páči, pán Dostál.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Toto je tiež veľmi zaujímavé, že tu hučí celá sála a pán predseda si všimne zrovna pani poslankyňu Žitňanskú... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pretože najväčší rihot išiel zozadu. Nech sa páči.

Dostál, Ondrej, poslanec NR SR
Právo na opravu umožňuje reagovať na nepravdivé skutkové tvrdenia o osobe, na základe ktorého tvrdenia možno presne určiť túto osobu. Na nepravdivé tvrdenia máme už dnes nástroj. Právo na odpoveď nie je iba na nepravdivé tvrdenia, aj na nepravdivé skutkové tvrdenia, ale ešte aj to, okrem toho, že tam chcete vrátiť politikov, sa má zo zákona vypustiť.
Pani poslankyňa Valová, ktorá je jedným z tých politikov alebo političiek, ktoré sa sťažujú na médiá a teda vehementne podporujú tento návrh, tvrdí, že sa vlastne nič nedeje. No, deje sa, deje sa a veľmi korektne a vecne to popísala moja kolegyňa Renáta Kaščáková vo svojom vystúpení ešte doobeda, keď povedala, čo sa mení v tom zákone. V roku 2008 za prvej Ficovej vlády, za ministrovania pána ministra Maďariča, vtedajšieho ministra kultúry, si prvá Ficova vláda a koalícia SMER, SNS, HZDS schválila tlačový zákon, ktorý obsahoval právo na opravu aj právo na odpoveď. Právo na odpoveď bolo, bolo v súvislosti s politikmi a s možnosťou uplatňovania tohto práva politikmi kritizované. Napriek tomu mali ste väčšinu, tak ste to schválili. My sme potom v roku 2011, myslím, za vlády Ivety Radičovej nezrušili právo na odpoveď, ale vypustili sme odtiaľ to, že si to môžu uplatniť politici, a doplnili sme tam, že má ísť o skutkové tvrdenia, ktoré sú nepravdivé, neúplné a pravdu skresľujúce. V roku 2012 sa SMER vrátil k moci. Ministrom kultúry sa stal opäť Marek Maďarič, hlavný autor a predkladateľ tlačového zákona. Ale SMER za svojej druhej vlády nevrátil právo na odpoveď pre politikov, ani nevypustil, že právo na odpoveď sa má týkať iba nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich tvrdení, skutkových tvrdení. Potom prišla tretia Ficova vláda, koalícia SMER, SNS, MOST – HÍD, SIEŤ a opäť sa nič nedialo. Máme za sebou tri roky volebného obdobia a nebolo to treba. A pýtam sa, čo sa také udialo, že práve teraz prichádzate s touto iniciatívou?
Myslel som, že sa to dozviem napríklad z dôvodovej správy. Lebo v dôvodovej správe má byť uvedené a predpokladá to aj zákon o rokovacom poriadku, má byť uvedené zhodnotenie súčasného stavu a majú byť uvedené dôvody potreby novej zákonnej úpravy. Čo hovorí vaša dôvodová správa? Na základe čoho si môžeme urobiť obraz o tom? Vo všeobecnej časti tvrdíte, že: "Návrh zákona sa týka inštitútu práva na odpoveď, ktorý bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve s účinnosťou od 1. júna 2008. Tento inštitút bol zmenený a pozmenený novelou, zákonom č. 221/2011, čím došlo k obmedzeniu možnosti jeho uplatnenia. Týmto návrhom zákona sa možnosti uplatnenia práva na odpoveď rozširujú v zmysle pôvodného znenia tlačového zákona." Prečo? Je to vysvetlené v osobitnej časti? Nie. Znenie sa upravuje tak, ako bolo upravené v pôvodnom znení tlačového zákona. Vypustením odseku 2 v § 8 sa rozširujú možnosti uplatnenia práva na odpoveď aj pre subjekty, ktorým bola táto možnosť novelou, zákonom č. 221/2011 odňatá. "V nadväznosti na úpravu v novelizačnom bode 2 sa primerane upravuje aj odsek 3, ktorý upravuje náležitosti žiadosti o uverejnenie odpovede." Toto je, prosím pekne, vaše vysvetlenie potreby zmeny tlačového zákona, že doň vrátite právo na odpoveď aj pre politikov a že z neho vypustíte, že "právo na odpoveď sa má týkať nepravdivých, neúplných alebo pravdu skresľujúcich skutkových tvrdení".
Máte pocit, že toto je dostatočne odôvodnené, čo tým chcete dosiahnuť? Z tohoto vyplýva, prečo by právo na odpoveď sa malo týkať aj politikov? Alebo prečo by sa právo na odpoveď nemalo týkať iba "nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich tvrdení"? Prečo? A to by ma teda zaujímalo, lebo to som nepochopil ani z toho vášho uvedenia návrhu zákona, ani z tej rozpravy. Chápem, na základe rozpravy, že máte problém s tým, že sa to netýka politikov a myslíte si, že politici majú mať právo na odpoveď. Ja si to nemyslím, ale aspoň rozumiem, že máte nejaké skúsenosti a máte predstavu, že toto politici potrebujú. Ale prečo chcete odtiaľ vypustiť to, že má ísť o nepravdivé, neúplné alebo pravdu skresľujúce skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti? To, ktoré sa dotýka cti tam necháte, ale keď to bude pravdivé, úplné a pravdu neskresľujúce tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, a dotýkať sa cti sa môže prakticky čokoľvek, akékoľvek skutkové tvrdenie, má mať dotknutá osoba, a teraz jedno, či je to politik alebo to nie je politik, právo na odpoveď vo vzťahu k pravdivým, úplným a pravdu skresľujúcim skutkovým tvrdeniam? Priznám sa, že tomu nerozumiem. Nenašiel som odpoveď v dôvodovej správe a nenašiel som odpoveď ani v ničom, čo som tu počul z vašich vyjadrení. Pochopil som vašu motiváciu a teda tej motivácii som rozumel, že chcete mať právo na odpoveď aj vy a nie iba opravovať nepravdivé informácie. Právo na odpoveď je širšie. Ale prečo nechcete, aby sa to týkalo iba nepravdivých, neúplných a pravdu skresľujúcich tvrdení, tak to som naozaj nepochopil.
Ďakujem.

K vystúpeniu pána poslanca Dostála, päť faktických. Uzatváram možnosť prihlásenia. A prvý je pán poslanec Budaj. Nech sa páči.

Vecné otázky, ktoré nastolil pán poslanec Dostál, sú samozrejme na mieste. Je tu druhá stránka diskusie, ktorou sa on nezapodieval, ale ktorú si dovolím k tomu pripomenúť. Mediálna legislatíva v Slovenskej republike dokazuje svoju neúčinnosť a zlyhávanie. Mediálny priestor, ktorý je verejným priestorom, nie je dnes zónou zdravého rozumu. Mediálny priestor nie je zónou, ktoré by, kde by sa slovenský občan mohol spoľahnúť, že verejný diskurz je dôveryhodný. Stáva sa často hrozbou a nie pomocou zdravého rozumu. To je proste vývoj, ktorý spôsobili nové technológie, ktoré spôsobila ľahká dostupnosť týchto technológií a vznik úplne nového fenoménu, v ktorom lož, nepravda je každodenným chlebíkom reálneho mediálneho priestoru Slovenska.
Ja tomuto zákonu zazlievam predovšetkým to, že rieši malú, malú, aj to nie veľmi účinným spôsobom, malú oblasť tejto chorej zóny. Zazlievam to len jemne, pretože riešiť mediálny verejný priestor sa nedarí ani v iných štátoch sveta, ale uprednostnil by som, keby to nebolo účelové, teraz vyslovene pre politikov vyhovujúca slamka, ktorej sa niekto chce chytiť. A keby to bol... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Senko.

V roku 2008 bol, dá sa povedať, dosť podstatným spôsobom zmenený tlačový zákon, ktorý platil od roku, tuším, 1960 a priniesol nové prvky do tejto oblasti v rámci jeho právneho systému. V rokoch 2010 až 2012 v mediálnej oblasti bolo prijatých mnoho nových právnych noriem, ktoré vytvorili trošku inú situáciu v mediálnom priestore, a medzi nimi zasiahli zmeny aj tlačový zákon. V podstate sa tam hovorilo o tom, že právo na odpoveď zostane, tak ako ste hovorili aj vy, pán poslanec. Ale tá zmena bola podstatná v jednom, a síce v tom, že reálne vymožitené právo na právo na odpoveď sa stratilo v súvislosti s tým, že z tohto zákona bola vylúčená práve finančná pokuta. A táto finančná pokuta svojím spôsobom nútila vydávateľov k tomu, aby dotknutej osobe dala možnosť sa vyjadriť a uviesť veci na pravú mieru, ak to tak môžem povedať. Bez tohto, bez tejto klauzuly sa v podstate tlačový zákon stal bezzubý a možno to je aj taká situácia, o ktorej hovoril pán Hrnčiar vo svojom vystúpení, že sa nedočkal ani práva na odpoveď, aj právo na opravu bolo v takej podobe, ako bolo. To znamená, že tlačový zákon v takej podobe, ako v súčasnom období je, je podstatne v praxi neuplatniteľný a dá sa povedať, že ani objektívne nemôže slúžiť verejnosti na to, aby dostávala možno podľa všetkého čo najobjektívnejšie informácie.

Pán poslanec Jarjabek.

Pán Dostál, prečo ste takýto zákerný? Prečo ste takýto neférový, falošný, zákerný? Prečo to robíte? Ako môžete takýmto spôsobom hovoriť o tom, čo som povedal ja v súvislosti s vraždou Kuciaka? Prečo ste takýto zákerný? – sa vás pýtam znova. Ešte raz, prečo ste takýto zákerný, pán poslanec Dostál?
Ďakujem.

Poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec, predstavte si takúto situáciu. Dočítate sa v nejakom bulvárnom plátku s veľkými titulkami, neviem, či ste ženatý, ale povedzme pre túto, pre tento situačný prípad povedzme, že ste ženatý a dočítate sa, konzervatívny poslanec Ondrej Dostál prichytený s neznámou blondínkou v nočných hodinách v nočnom klube. Už tam nebude napísané, že tá neznáma blondínka bola vaša manželka. Ide o výrok, ktorý je pravdivý, boli ste prichytený v nočnom klube s, pre autora s neznámou blondínkou. Je to výrok pravdivý, nie je dokonca ani neúplný, naopak je úplný, nie je výrok ani pravdu skresľujúci, naopak, vôbec pravdu neskresľuje. Napriek tomu vaša česť bola ohrozená, pretože tí, ktorí vás poznajú ako vzorného otca rodiny, si povedia, tak to čo je za poslanca tento Ondrej Dostál?
A práve na takéto situácie je právo na odpoveď, aby ste vy mohli uviesť v tom plátku v ďalšom čísle, že všetko je pravda, akurát že tá neznáma blondínka bola vaša žena. Takže to sú presne tie prípady, kedy právo na odpoveď, tak ako je navrhnuté v tomto, v tejto novele zákona, má pomôcť tomu, aby tá verejnosť bola lepšie informovaná, aby si doplnila celkovú informáciu a zároveň, aby vaša česť nebola zbytočne poškodená, pretože toto by bol naozaj prípad, keby nemalo dochádzať k poškodzovaniu cti daného človeka. Tak toto je presne prípad, prečo právo na odpoveď v zákone má byť.

Pani poslankyňa Kaščáková.