43. schôdza

26.3.2019 - 4.4.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 18:42 hod.

MUDr. PhD.

Štefan Zelník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 17:38

Gabriela Matečná
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Dobrý deň prajem, panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda. Cieľom tohto predloženého vládneho návrhu zákona je dosiahnuť komplexné riešenie problémov, ktoré spomaľujú transformáciu vlastníckych a užívateľských vzťahov k lesným pozemkov vrátane tzv. reštitučných náhrad.
Predložený návrh novelizuje predovšetkým tzv. prvý reštitučný zákon 229/1991 Zb. a zákon o lesoch. Oba je potrebné upraviť a zosúladiť tak, aby bolo možné dokončiť proces odovzdávania lesných pozemkov tým reštituentom, resp. ich nástupcom, ktorí si tieto lesné pozemky z rôznych dôvodov do držby a obhospodarovania neprevzali.
Prvý reštitučný zákon v minulosti určil, že nadobudnutím jeho účinnosti vzniká k poľnohospodárskej pôde a k lesným pozemkom tzv. nájomný vzťah zo zákona. To spôsobuje prakticky nesúlad so zákonom o lesoch, najmä pokiaľ ide o podmienky a spôsob ukončovania takéhoto nájmu zo zákona k lesným pozemkom.
Predloženým vládnym návrhom zákona upravuje ukončenie nájmu lesných pozemkov zo zákona a postup povinných a oprávnených osôb v tomto procese. Zároveň tento návrh zákona predpokladá vydanie vyhlášky na určenie výšky nájomného za nájom zo zákona, ktorá umožní jednoducho a exaktne určiť výšku nájomného k lesnému pozemku.
Okrem uvedeného vládny návrh zákona upravuje s cieľom sprehľadnenia a racionálnosti obhospodarovania lesných pozemkov aj vedenie evidencie obhospodarovateľov lesa, nájom lesných pozemkov a osobitné obhospodarovanie lesných pozemkov v prípade, že vlastník nezabezpečí obhospodarovateľa lesa.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na vyššie uvedené dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu a jeho posunutie do druhého čítania.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.3.2019 o 17:38 hod.

Ing.

Gabriela Matečná

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:40

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pani ministerka, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Pán predseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.3.2019 o 17:40 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:42

Martin Fecko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predseda. Pani ministerka, podpredsedníčka vlády, pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, členovia vlády, vážení hostia. Máme tu po dlhom čase zákon 229/91, zákon o pôde, ktorý bol takým, myslím si, že pre každých našich občanov v našej republike základným kameňom, ktorý mal povedať, že chceme sa vysporiadať s krivdami socializmu. Ako tu už mnohokrát aj pani ministerka vo svojich vyjadreniach spomínala, jednalo sa aj o zmiernenie krívd. A to zmiernenie krívd sa vyjadrilo tým, že sme dali termín, dokedy si mohli uplatniť reštitučné nároky, a pokiaľ tento termín ste nestihli, tak ste si ich uplatniť nemohli. To znamená, že neišlo to paušálne, že všetky krivdy sa idú odškodňovať. Áno, zákon je tu a lesné pozemky, ktoré sú samozrejme spomínané aj v tomto zákone, lebo je to zákon o pôde, účinný od 24 júla 1991, a tento zákon si zapamätajte, lebo odvtedy už vlastnícke právo malo, by malo byť garantované a nikto bez súhlasu vlastníka nemôže užívať jeho majetok, ako je to v § 2 tohto zákona. Áno, má niekoľko častí, reštitučnú časť a potom má časť užívaciu. To je tá štvrtá časť, kde je aj § 22, ktorý je momentálne tiež predmetom tejto novely. A ako spomenula pani ministerka, tam sa zrušili určité zákonné nájmy. A to bolo, aj zákonný nájom o užívaní na zabezpečenie lesnej výroby, právo na užívania na zabezpečenie lesnej výroby a ostatných funkcií lesa. Akonáhle sa toto zrušilo, tým pádom automaticky išlo o zákonný nájom a Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, mali podľa tohto zákona v dobrej viere u všetkých vlastníkov, ktorí si neprevzali les, skladať im peniaze na samostatný účet, pokiaľ hospodárenie v ich lese nebolo stratové. Ako sa to dodržalo, nedodržalo, to nech si už každý lesný závod a Lesy Slovenskej republiky vyhodnotia vo vlastnej réžii, ako sa jednotliví vlastníci domáhali, nedomáhali svojho užívacieho, resp. vlastníckeho práva.
Na začiatok musím povedať aj z mojej praxe, ktorú som zažil od 91. roku, že lesy si dlho, teraz myslím štátny podnik, neuvedomili, čo znamená vydať a vrátiť. Často sa tieto dva pojmy, ktoré sú jednoznačne definované v zákone 229, zamieňali a aj zmluvy o vydaní lesných pozemkov, či už právnickým alebo fyzickým osobám, boli písané podľa paragrafov, ktoré hovorili o vrátení vlastníctva nevrátených užívacích vzťahov. Potom sa to trošku zrevidovalo a ten užívací vzťah podľa § 22, ktorý hovoril o zrušení aj týchto užívacích lesných pozemkov, sa už v podobe týchto zmlúv lesov dostal.
Viedol som niekoľkotýždenné polemiky u nás v Prešove na lesnom závode, kde som im to vysvetľoval, že vrátiť, teda vydať a vrátiť užívacie právo a vydať vlastníctvo je podstatný rozdiel. Tak som rád, že teraz si už to nemýlime a že ideme o vrátení užívacieho práva, nejdeme o vydaní.
Bolo tu aj spomínané, že chceme poriešiť reštitučné nejaké ťarchy. No, pani ministerka, musím konštatovať, že k 1. 1. 2018, lebo k ´19. ešte nemám údaje, tak vyzerá, že sme nemali poriešených, čo sa týka reštitučných konaní, samozrejme, nie všetky sú na lesy, ale sú tam aj lesy, hlavne urbariáty, však to asi viete, lebo tam je veľký problém s urbariátmi a identifikácia oprávnených osôb, tak na Slovensku ešte nám chýba nejakých 9 198 prípadov k 1. 1. 2018. Najviac dotknuté sú okresy, a to musím citovať, lebo tam sú až trojciferné počty neukončených reštitučných nárokov, a mám to od pani ombudsmanky, takže najhoršie na tom stojí Bratislava – 2 150, potom je Kežmarok – 2 000, tam je ten vojenský obvod Javorina, bývalý, ktorý je doslova že, aspoň si myslím, teda kameňom úrazu celého ministerstva a pôsobením, by som povedal, určitých, nechcem povedať, že dobrých alebo zlých rozhodnutí, ktoré sa urobili v tomto vojenskom obvode, kde sme dali vojenský kataster, potom znovu civilný kataster, potom 800-tisíc na register pôvodného stavu k 1. 1. ´53 a furt dookola a furt dookola a furt sa nevieme z toho vymotať. Takže dúfam, že tých 12 právnikov, ktorých tam teraz je a majú všetci jedno katastrálne územie, a chcem veriť, že to na dve etapy zvládnu, pretože v niektorých územiach sa jedná o desiatky hektárov, v niektorých tisíce hektárov, tak chcem veriť, že konečne už aj tí vlastníci prídu k tomu, že budú mať v tom vojenskom obvode Javorina, bývalom, tie lesy vysporiadané a vrátené v hraniciach, ktoré budú týmito rozhodnutiami potvrdené. Takže to je Kežmarok. Ešte Košice máme, tie 1 500, máme tam ešte Malacky, Prešov, Michalovce, Nitra, Námestovo, Poprad, Prievidza, Senec. Senec, Dunajská Streda a Žilina. To sú všetko, čo majú nad 100 neukončených reštitučných nárokov. Chcem veriť, že za ten rok minulý tiež niečo ukončili. Pritom cez 229-ku ide okolo, na celom Slovensku okolo 3 800 prípadov. Pokiaľ neukončíme tieto reštitúcie, a to je jedno, či to bude na poľnohospodársko-lesnej pôde, tak nemôžeme konať ďalej. Hovorte si, čo chcete, nemôžte robiť ani ROEP-y, ani pozemkové úpravy, ani sceľovanie pozemkov, pretože vy ste ešte neporiešili základný problém, ktorý, myslím, že by sa mal už v nejakom tom volebnom období povedať, že fajfka, vybavené.
Takže chcem veriť, pani ministerka, že ešte urobíte do konca tohto volebného obdobia maximum, aby sme, keď bude ďalšia vláda preberať nejaké, váš rezort, aby zase nebolo o desaťtisícoch nevyriešených, ale žeby to bola aspoň polovica. Tak by som si to vedel predstaviť, že aj na úseku reštitúcie niečo bolo ukončené.
Ale poďme k zákonu, ktorý ste dala akože novelu, 229-ke. Les. Máme kategóriu neštátne, neodovzdané. Myslím, že hovorí to niekomu veľa, niekomu nič. To sú proste majetky na lesných pozemkoch, ktoré nie sú v majetku štátu, ale štát, ako Lesy Slovenskej republiky, ako následník bývalých lesov, prakticky musí ich obhospodarovať, či sa mu to páči alebo nepáči. Nemohol povedať, že dneska si to berte a keď si to nevezmete, tak necháme to, jak sa hovorí, s prepáčením, na verímboha, ako sa s tým lesom bude nakladať. Takže áno, bol to veľký biľag a je. Myslím si, že, pani ministerka, nad 100-tisíc hektárov, myslím, máme neštátnych, neodovzdaných, ktoré je nám potrebné nejakým spôsobom riešiť.
Viete, kvôli čomu sú neodovzdané? Jeden z aspektov? Keby na hektár bola dotácia, ako je na poľnohospodársku pôdu, tak vám garantujem, že za týždeň rozoberané je všetko. Len lesné pozemky hovoria nie o ročnom cykle, hovoria o storočnom cykle, v ktorom dopestujeme strom. A tu je rozdiel. A tu je rozdiel, pretože hovoríme o troch generáciách, ktoré buď ten les dostanú, alebo ten les nedostanú v danej dobe. A nebyť toho, že sa gazdovalo v lesoch v minulom období dobre, resp. tak ako sa má gazdovať, aby les bol lesom, tak dneska by sme asi nemali, ani tá generácia, tú drevnú hmotu, ktorú možnože chce ťažiť, alebo nechce ťažiť. Takže predpokladám, že mnoho tých lesov, ktoré sú neodovzdané, sú už v takej kategórii, kde je buď omladina, alebo povedzme do takých 50 rokov, a tým pádom proste tam ťažba nie je až taká zaujímavá a tým pádom ani tí vlastníci si to nejakým spôsobom nechcú zobrať na svoje triko, pretože stráca les. Sú samozrejme práva a povinnosti, kde nemáte ako z poľnohospodárskej pôdy každý rok nejakú úrodu a môžte to točiť, ale musíte to rozmýšľať na generácie, ako sa v tom lese bude hospodáriť, aby tá drevná hmota aj to zalesnenie bolo v súlade.
Preto sa pýtam, pani ministerka, pretože ja som mal výhradu už zo začiatku, keď bola 229-ka prijatá, že keď chceme odovzdať les niekomu, tak mi povedzte, prečo stále potvrdzujeme, že sa to vydáva obchôdzkou v lese. Obchôdzkou v lese v rámci toho lesného dielu, ktoré, dielec, ktorý tam je? Veď predsa ten nemá nič spoločné s vlastníctvom. To máme to isté, ako máme pôdne diely, ktoré som už kritizoval na poľnohospodárskom pôdnom fonde. My ako keby sme kopírovali tú lesnícku filozofiu. Áno, lesníci mali pozemky, lesné zabrali za týždeň, urobili z toho veľké lesné bloky, super. A teraz, keď to máme rozdeliť na drobné, tak my to ideme pochôdzkou v lese odovzdávať, majetok, nejakému žiadateľovi, vlastníkovi lesa.
A vy si uvedomujete, že keď dáte zle hranicu, že ten storočný strom bude vyrúbaný cudzou osobou, ktorá nemá právo na tento majetok žiaden? Vy si toto uvedomujete vôbec?
Bol som na odovzdávaní lesa, kde sme odovzdali urbariátom, a jeden urbariát už nemal kde prevziať les, lebo už sme boli na poľnohospodárskej pôde. Jednalo sa o 70 hektárov. Pochôdzkou v lese. Budem stále kritizovať, že ministerstvo musí nájsť peniaze, keď sme vedeli do roku 2008 nájsť peniaze v tejto republike na geodetické práce pri vracaní poľnohospodárskych a lesných pozemkov. A lesné pozemky predsa musia ísť na vlastnícku hranicu, tam nemôžte dať náhradný pozemok, lebo o sto rokoch debatujeme, či budete mať tú drevnú hmotu, alebo nebudete mať tú drevnú hmotu. Tu nedebatujeme o jednom ľudskom živote. A to si uvedomme v tejto republike, že pokiaľ to nepochopíme, že odovzdanie lesného pozemku nemôže predsa byť, aby sme išli pochôdzkou v lese odovzdať na vlastnícku hranicu. Veď to je katastrofa, nehnevajte sa, to je katastrofa. Áno, potom je tam aj to obmedzenie pol hektára, ktoré funguje. A pýtam sa, pani ministerka, či je to fér, ak niekto zdedil iba 49 árov, idem na hranu, má to v jednej jedine a vy mu poviete, že vy mu to neodovzdáte, pretože on sa musí združiť, lebo tak ste postavili latku nároku na odovzdanie majetku, tak sa pýtam, to je čo za diskriminácia? Veď on nemohol viacej zdediť, zdedil iba toľko, čo dostal po svojich predkoch. Pýtam sa, keď hovoríme o nejakých pol hektára, áno, je to údaj, to je 5-tisíc metrov štvorcových, ktorý je používaný na nedorobenie pôdy. Áno, aj v 180-tke z roku ´91 je, keď sa dedí, aby sme neišli pod 5-tisíc metrov štvorcových lesných pozemkov. Ale div sa svete, koalícia, ktorá bola v minulom volebnom období, ktorá bola jednofarebná, schválila v urbariátoch 2-tisíc metrov štvorcových v lesných podieloch a to ešte nejako nechceme napraviť. Znovu delíme na drobné, takže, pani ministerka, som, asi trikrát som na to upozornil, upozorňujem znova, že bol by som rád, keby ste, môj návrh neprejde, som si toho vedomý, môžem tu sa rozsypať na kolená, nič proste mi neprejde, tak apelujem na vás, aby ste aj v zákone o pozemkových spoločenstvách tých 2-tisíc metrov zvýšili na tých 5-tisíc metrov u lesných pozemkov, lebo nechceme drobiť podiely v urbárskych spoločnostiach a pozemkových spoločnostiach.
Takže, vážení, bral som, že ak sa vyčleňuje les, tak musí byť vlastnícka hranica, lebo je tam storočný porast, alebo žiadny porast, alebo 50-ročný porast, a preto vlastník musí rozhodnúť, ktorá hranica je na čiom, na ktorej strane je strom, či vpravo, či vľavo. A to nemôže byť pochôdzkou v lese. Áno, uznávam, že niektoré hranice, keď si vezmeme, že sú prirodzené, to znamená potok, chrbát alebo nejaký priedel, nejaká rokľa, áno, beriem, môže byť pochôdzkou. Ale nemôže byť odovzdaný nejaký rovnorodý porast, ktorý prakticky nemá žiadne terénne depresie, máte jeden svah a máte tam možno 15 parciel. A vy mi chcete povedať, že vy to pochôdzkou viete, v lese viete identifikovať, kde je vlastnícka hranica? Zabudnite!
Takže, pani ministerka, bol by som rád, keby sme možno naplánovali aj na budúci rok, keď sa bude robiť štátny rozpočet, aby sme možnože, boli ste na fonde, aby sme z týchto nejakých financií, pretože fond neni v čiernych číslach, aby sme možno niečo uvoľnili aj na meranie týchto tu lesných pozemkoch, ktoré budú spôsobovať potom ťažké hriechy žalôb na štát, respektíve na Lesy Slovenskej republiky kvôli tomu, že ste odovzdali z iných hraniciach, ako to malo byť odovzdané. A s tým sa nechce nikto zaoberať, tak neviem kvôli čomu, pretože zdá sa mi, že na Slovensku je stále tá móda, že užívací celok má navrch nad vlastníckym celkom. A to, vážení, si musíme uvedomiť, že toto neni v súlade s garanciou ochrany vlastníckeho práva, ktorý v ústave máme.
Pani ministerka, ďalej ste, som rád, že ste dali § 22b, ktorý hovorí o cestách. Áno, lebo cesty sú kameňom úrazu, to je jedno, či máme na poľnohospodárskej alebo na lesnej pôde. Áno, boli to v investičných celkoch a prakticky bola to ako investícia, ktorá bola evidovaná v účtovníctve, a musím povedať, že sú veľké hriechy a nevieme niekedy, komu tá cesta patrí. Dávate tam samozrejme, že spoluvlastnícke právo, keď to prechádza cez viacero pozemkov, samozrejme, ako ináč by to malo byť, dávate to bezodplatne. Takže dobre, okej, beriem tiež. A chcem veriť, že takto spravíte aj s cestami na Poľnohospodárskom pôdnom fonde, kde Slovenský pozemkový fond neknihované pozemky niektoré dal v rámci reštitučných konaní ľuďom ako náhradu a potom zisťujeme, že sa nemôžu niektorí poľnohospodári dostať na svoj pozemok, lebo cesta je súkromná, ktorá nemala byť súkromnou. Verím, že v lesných pozemkoch to takto nebude a nebudeme to takto musieť nejakým spôsobom riešiť krivdy v demokracii na prístupe k pozemku, hlavne teraz k lesnému, lebo teraz hovoríme o lesných pozemkoch.
Ďalej, k čomu by som sa chcel vyjadriť. Výšku nájmu, dobre beriem, má to určiť ministerstvo, ten právny predpis. Predpokladám, že bude to nejaká vyhláška, neviem, či je už pripravená, alebo bude nejakou prílohou tohto návrhu. Chcem sa opýtať, máme tam v § 22 ods. 11, budem to citovať, v návrhu, že ak nájomný, "ak medzi doterajším užívateľom a vlastníkom nehnuteľnosti okrem poľnohospodárskeho pozemku a lesného pozemku nedošlo k inej dohode, vznikne dňom účinnosti tohto zákona alebo dňom, kedy bola nehnuteľnosť vydaná, nájomný vzťah, ktorý kedykoľvek môžme vypovedať; výpovedná lehota je 3 mesiace". To znamená, teraz tu hovoríme o nejakých asi stavbách, predpokladám, lebo sme vyhodili z toho lesné a poľnohospodárske pozemky, takže predpokladám, že hovoríme o nejakých stavbách, o nejakých iných objektoch ako poľnohospodárska a lesná pôda. Takže beriem, že sa tam bude akože vydávať pri tých lesoch aj nejaké hájenky, alebo nejaké, neviem, nejaké posedy, alebo ja neviem, ako to nazvať, alebo stavby spojené so základom pevne so zemou v rámci nejakého vysporiadavania alebo nejak takto. Neviem, ako to myslel ten autor, ktorý to tam dával, pretože asi tých budov alebo tých stavieb tam bude aj na tých lesných pozemkoch možnože dosť v niektorých oblastiach. Takže akým spôsobom sa ten nájomný vzťah, ako sa bude vypočítavať. Možno ten nájom, alebo naopak, na koho to má prejsť, pretože tu hovoríme o nejakej výpovednej lehote, sú 3 mesiace, tak to by som bol veľmi rád, aby sa aj toto vysvetlilo, lebo nevedel som sa nejako dopátrať, ako bolo to myslené. Viem, ako sme to robili, keď sme vracali napríklad ovocné sady a sme vracali sad, ktorý nebol pôvodne vysadený tým vlastníkom, ktorý bol v reštitúcii a bol vrátený, tak normálne tento, sme to riešili, že to musel byť, akože úhrada za tie stromy, ktoré tam boli. Tak neviem, či to bude aj v tomto tu prípade takto dávané.
Združovanie sa vlastníkov, aby mohli mať nad pol hektára, myslím, že neviem, aké vy máte skúsenosti, pani ministerka, ako sa vám dostávali do uší nejaké tie možnosti a vyčleňovanie takýchto, by som povedal, zo zákona nutných združení sa, lebo ináč by to nedostali vrátené, ale neviem, či toto vlastne nerobí, že tých 100-tisíc hektárov ešte nemáme neodovzdaných. Takže keby tam sa dá nejaký ten režim zjemniť, myslím, že by to malo svoj zmysel.
Máte tu aj nejaké prechodné ustanovenia, ktoré hovoria o tom, že do 30. júna 2021 má sa zverejniť na webovom sídle, to znamená, ten doterajší užívateľ, beriem, že to bude, Lesy Slovenskej republiky, že majú zverejniť na svojom webovom sídle a na úradnej tabuli obcí lesný pozemok pre vlastníkov, ktorí nepožiadali o navrátenie, respektíve o tých, ktorí požiadali a nedodali konkrétne listiny. Pýtam sa, že majú to dávať nejak priebežne? Že ktorí nepožiadali, lebo je tam lehota do 30. júna 2021, a teraz ja neviem, či to máme dať hneď, jak bude účinný zákon, hneď do nejakých dátumov, alebo či to môžu priebežne dávať, že ktorých budú lustrovať po katastrálnych územiach alebo neviem po kom, a budú to takto dávať, ktorí sa nepožiadali. Aby to bolo tiež jasné, že čo vlastne má tá výzva akože spĺňať, aby tam neboli problémy, že budeme potom sa naťahovať, že niekto o tom nevedel, ako si to má vysvetliť. Lebo dvojročná lehota je dvojročná lehota, hej? To je dosť veľa a tam treba prakticky hovoriť, že títo chcú, títo nechcú a tých chceme donútiť, aby to vzali, pretože ja to beriem, že Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, by mali užívať v prvom rade štátnu lesnú pôdu, áno, ktorú majú. Je tam zhruba nejakých tých 900-tisíc hektárov, okej, beriem a tých zvyšných by sme mali teda vrátiť tým vlastníkom, ktorí by sa o to mali starať. Takže to by som tiež, keby ste nejako vysvetlili, aby sme vedeli, že ako to budú na tie obce na tom webovom sídle, ako tam budú sa tieto lehoty, respektíve títo ľudia, ktorí chcú alebo nechcú brať tú pôdu, ako sa budú zverejňovať.
Ďalšia vec, samozrejme, že... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte pán poslanec, ale obávam sa, že váš čas z časomiery teda vypršal, neviem, ako to je, či technici vám spustili čas nanovo.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Tridsať minút bolo? Ja som išiel za klub. Ale písomne. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Dostal pán poslanec 30 minút? Lebo časomiera oznámila koniec vášho vystúpenia.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Dvadsať minút bolo, to som si bral, takže... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Takže plus 10 minút.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Áno. Preto som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Áno, samozrejme.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
... po takomto vlažnom, by som povedal, že tóne idem, aby sme to nemuseli stresovať, lebo ináč to by bolo ako z rýchlika, to nerád robím. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Ďuriš Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Takže nech sa páči, 10 minút.

Fecko, Martin, poslanec NR SR
Ďakujem pekne. Takže asi tak. Samozrejme, že novelizujete aj súvisiace zákony, takže beriem, že ste samozrejme v správnom zákone o správnych poplatkoch dali určitý režim, za čo sa bude vyberať, to znamená, lesné hospodárenie, samozrejme to sa musí. Kvitujem, že sme to teda z 504-ky vyhodili, tým pádom 504-ka, zákon o nájme bude iba poľnohospodárskeho pozemku a nie lesných pozemkov, takže vlastne sa to vypustilo, tým pádom to bude jednoznačnejšie aj pre nejaký prehľadnosť tých, ktorí ste ma zorientovávali v predstave a čase, ako si usporiadať svoje užívacie vlastnícke vzťahy, či už k pôde lesnej alebo poľnohospodárskej, takže beriem.
Potom tu máme samozrejme aj zákon o lesoch, 326-tka. Tam je toho, by som povedal, že požehnane veľa, kde sa hovorí o všetkom možnom. Samozrejme, nie som odborník na lesy, to by tu musel stáť môj kolega Stano Mičovský, ten by vám to asi dal z prvej ruky a to by bolo asi na 30- minútovú debatu, ale môžem povedať, že na moje nejaké prvé prezretie vyzerá, že precizujete, áno, aj zápis nejaký, evidenciu lesných pozemkov a ďalších vecí. Chcel by som sa opýtať, čo bude obsahovať zbierka listín lesných pozemkov? Čo tam vlastne bude podkladom, pretože zbierku listín na katastri si viem predstaviť, pracoval som s ňou. Čo bude zbierkou listín na evidenciu pozemkov lesných? Lebo to nejako neni vyšpecifikované a každý si pod tým môže myslieť, čo chce.
Ďalšie veci, ktoré by som možnože chcel ešte niečo spomenúť, asi to dám v druhom čítaní, dám aj nejaký pozmeňujúci návrh v spolupráci s našimi lesníkmi, možno predtým, možnože ho dáme aj na ministerstvo, aby sa možnože vedelo k tomu nejakým spôsobom zaujať stanovisko, aby sme nešliapali po veciach, ktoré možnože sú zakomponované, ale nie sú tak jednoznačné a možnože, aby sme nerobili tú istú vec na dvakrát, jednu z opozícii, jedno z koaličných lavíc.
Pani ministerka, takže na záver by som asi spomenul jedno, že pokiaľ chceme urobiť poriadok v lesoch, a myslím, že to chcete urobiť, tak pokiaľ to nebude o vlastníctve, ale bude to o nejakých iba lesných celkoch užívacích, tak stále sa budeme naťahovať s občanmi Slovenskej republiky, ktorí vás budú žalovať za to, a našu republiku, že niekto mu vyrúbal jeho strom iba tým pádom, že nebola vlastnícka hranica vymeraná. Takže, pani ministerka, ja to považujem za alfu a omegu všetkých vracaní vlastníckych parciel, to je jedno, či poľnohospodárskych alebo lesných, ich žiadateľom, respektíve vlastníkovi alebo poľnohospodárskej pôde, možno nejakému náhradnému užívateľovi, čiže tam musí byť tá hranica jasná. A hovorím ešte raz, keby sa brali na lesnú pôdu, na hektáre dodacie priame platby, tak žiadne neštátne neuzavreté by sme tu nemali.
A chcel by som sa ešte opýtať, hoci je to trošku, nesúvisí to s týmto, ale súvisí to, pretože aj cirkevné lesy boli a neboli odovzdané. Pani ministerka, neviem, asi nebudete mi povedať z hlavy, pretože ja som to asi pýtal už asi trikrát, že ako vlastne stoja cirkevné reštitúcie lesných pozemkov. Lebo to, čo bolo odovzdané bolo odovzdané. Ale neverím, že bolo všetko, lebo dostávam aj od cirkevných zástupcov nejaké podnety, ako vlastne majú pokračovať, kde to zaspalo, kde to skončilo, keď niečo bolo uplatnené. Aj v správe, ktorú sme mali zo Slovenského pozemkového fondu bolo dosť tak hmlisto povedané, že koľko sme možnože poriešili hektárov a nebolo povedané, že koľko ešte tam máme a či je to na poľnohospodársky alebo lesný pôdny fond. Hovorím o cirkevných reštitúciách, ktoré neboli uplatňované na pozemkovom úrade, ale boli uplatňované u vás na pozemkovom fonde. To znamená, že fond si to mal akože v rámci svojej, ja hovorím, kapusty udusiť, aby to bolo urobené. Takže aj na toto apelujem, lebo predpokladám, že aj tam budú nejaké lesy, ktoré neboli odovzdané iba tým, že možnože je to obtiažne, alebo neviem, jak to bude zdôvodňovať. Každopádne aj na cirkevné lesné majetky by som sa v tomto duchu opýtať, pretože aj na nich sa bude vzťahovať konanie o vrátení užívacích vzťahov.
A ešte raz apelujem na to, aby sme našli finančný rámec, aby sporné hranice pri odovzdaní lesov, a ja ich tam vidím, každá druhá hranica je sporná, pani ministerka, či sa vám páči alebo nepáči, neviem, koľko vy ste odovzdali lesov, ja som odovzdal asi 8-tisíc hektárov, keď si takto spomeniem, a musím vám povedať, že som bol hrdý na to, že sme mohli čerpať financie, kde sme korigovali miestnych pamätníkov, že tento storočný buk je na našej hranici. No len zabudol, že o 20 metrov bol ďalší storočný buk, ktorý už bol vyrúbaný, a tá hranica išla cez tento druhý spoločný buk a ináč by sme mu boli odovzdali o 20 metrov ďalej. A to je o tom, vážení. Takže apelujem ešte raz, aby sme našli financie, lebo to je doba iba, by som povedal, dočasná, dokým tie financie potrebujeme mať. Dokiaľ neštátnych neodovzdaných neodovzdáme všetky hranice v hraniciach vlastníckeho práva, nie v hraniciach užívacieho práva, ktoré hovorí o nejakom lesnom dielci. Áno, spomínate aj vy tam, že môžu sa teraz brať do nájmu aj tie lesné dielce s ďalšími, súhlasím. Chcem... No chcem? Pýtam sa, akým spôsobom sa bude vypočítavať tá plocha, čo vlastne užíva, z ktorej časti, ako tí ďalší užívatelia z tej plochy budú dotknutí, nebudú dotknutí? Áno, majú sa združiť, aby ste mali nad 50 %, vtedy až môžte brať lesný pozemok a ostatní by boli, mali byť v nájme, respektíve mali by ste mať od nich súhlas, ale prakticky v mnohých prípadoch sa to asi nebude môcť dosiahnuť. Takže je tam ešte podľa mňa čo naprávať a hlavne držme tú líniu vlastníckeho práva. To budem apelovať stále. Lebo nemôže to užívacie právo byť nad vlastníckym právom aj v lesoch, aj v poľnohospodárskych pozemkoch.
Takže toľko zatiaľ z mojej strany. V druhom čítaní niečo predložíme do pozmeňujúcich návrhov a uvidíme, s akou odozvou sa to u vás stretne, u vašich odborných pracovníkoch, ktorých vidím hore na balkóne.
Takže končím stále tak, žime tak, to odkazujú naši predkovia, žime tak, aby bolo aj chleba, aj neba.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 17:42 hod.

Ing.

Martin Fecko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:10

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Prajem pekný podvečer. Vážená pani ministerka, pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegovia, kolegyne, v krátkosti by som sa chcela vyjadriť k jednej časti navrhovaného zákona, a síce k čl. IV. Divný spôsob, ako, akým sa predkladá návrh tohto zákona, ktorý má v názve návrh ohľadom nájmov pozemkov na lesných pozemkoch a o doplnení ďalších zákonov. A aká náhoda, že čl. IV je zákon o lesoch. A v podstate ani pani ministerka nepovažovala za potrebné v úvodnom slove o tomto detaile niečo povedať, ani dôvod mimoriadne čudného procesného kroku. Iste legitímneho, keďže to tu máme, tak predpokladám, že je to v súlade s nejakými legislatívnymi pravidlami a určite je to neštandardný postup. Vzhľadom na to, že v medzirezortnom pripomienkovacom konaní bol vládny návrh zákona o lesoch, ktorý bol stiahnutý z rokovania vlády z dôvodu množstva pripomienok, množstva rozporov, ktoré v ňom boli. Aj nielen množstva pripomienok zo strany širokej verejnosti, ale teda aj vzhľadom na veľké rozpory v rámci rezortov, to znamená, v prvom rade životného prostredia a rezortu pôdohospodárstva. A teraz sa, čudujeme svete, máme tu čl. IV, kde je časť tohto zákona, ktorý teda bol v inom legislatívnom procese predložený, a teda máme tuná na stole návrh zákona, ktorý vyníma, tak sa to teda v dôvodovej správe pár vetami uvádza, niektoré akože nekontroverzné časti prerokovaného mnou spomenutého zákona o lesoch a sú predložené v tomto návrhu zákona. Musím povedať, že takýto proces vzbudzuje pochybnosti o tom, že čo je cieľom predkladaného návrhu zákona, keďže sú tam aj naozaj sporné body. Niektoré veci, ktoré možno naozaj sú technického charakteru, ktoré by pomohli zadefinovať niektoré veci, ale niektoré tam vzbudzujú otázky. A to, že to pani ministerka vôbec nespomenula, u mňa vzbudzuje ešte väčšie podozrenie, že teda to nebolo náhodou.
Absolvovala som v ostatnom čase množstvo stretnutí s ochranármi, s verejnosťou, s lesníkmi, kde sme sa rozprávali aj za okrúhlym stolom, kde sme hľadali prieniky v problematike, ktorá dnes ozaj rezonuje v spoločnosti. Verejnosť vníma, že hospodárenie v našich lesoch, niečo sa deje a že ľudia to cítia ako nie celkom správny spôsob hospodárenia a cítia to aj z pohľadu naozaj dopadov zmeny, zmeny klímy na našu spoločnosť. A naoko všetci vidíme, že naozaj dochádza k veľkým, k veľkým výrubom. Nehovorím, či zákonným, nezákonným, ale naozaj dochádza k veľkým výrubom, a nechcem teraz hovoriť o tom, že prečo. Ale faktom je, a to verím, že sa zhodneme, lebo o tom píše aj zelená správa Slovenska v každom roku, ktorú sme mali v prerokovaní, že veľkým problémom je náhodná ťažba. Veľkým problémom je hospodárenie v chránených územiach. Veľkým problémom je hospodárenie v našich bukových pralesoch. V konečnom dôsledku poukazuje na to aj Európska komisia v dôvodnom stanovisku, ktoré do konca marca bude treba zodpovedať nejakou odpoveďou. Ale návrh zákona o lesoch, ten výňatok, ktorý predkladáte, v podstate nič z tejto situácii, nedáva žiaden návrh na riešenie. Nehovorí nič o tom, ako by sa mala riešiť táto náhodná ťažba, ale hovorí o tom, že program starostlivosti o les sa vyčleňuje z konania v správnom konaní. Hovorí o tom, že účastníci konania tam naďalej budú len teda vlastník, správca a obhospodarovateľ. Opätovne sa tu nehovorí o tom, aký, akú silu bude mať napríklad stanovisko ochrany prírody v chránených územiach a či do účastníctva sa môže prihlásiť obec, resp. samospráva, ktorá by z môjho pohľadu mala byť automaticky účastníkom konania. Toto sú veci, ktoré sú kľúčové pre mnohé skupiny ľudí, ktoré žijú na Slovensku a ktoré považujú lesy za bohatstvo Slovenska bez ohľadu na to, v akom vlastníctve, či v štátnom alebo v súkromnom, sa nachádzajú.
Pozerala som si aj vyhlášku, ktorá bola súčasťou, je súčasťou výpočtu nájmu. A jeden z problémov, ktorým sa hovorí, je to, že nie sú vyčíslené tie ekosystémové služby, služby iného charakteru ako len hodnota dreva, ktorú môže najmä súkromný vlastník z pohľadu, z pohľadu hospodárenia na lesoch získať, a nie je tam zase jednoznačne povedané, akým spôsobom napríklad, keď dôjde k obmedzeniu jeho vlastníckych práv pri hospodárení z titulu verejného záujmu – ochrany prírody alebo, alebo iných, ako mu budú tieto hodnoty následne vyplácané. Len v jednej časti sa to veľmi zľahka uvádza. Avšak je to nedostatočné na to, aby naozaj boli spravodlivo vyčíslené kompenzácie aj pri výpočte nájomného. Všetci na týchto stretnutiach volali jednoznačne po tom, aby boli stanovené pravidlá. Pravidlá spoločné pre lesníkov, spoločné pre ochranárov, aby sa stanovila širokým konsenzom metodika stanovovania chránených území, spôsobov hospodárenia v chránených územiach. Tzv. nárazníková zóna, ktorá obkolesuje tieto chránené územia najprísnejšieho stupňa, ako sa tam má hospodáriť a ako sa vlastne tieto zóny majú určovať. To, čo je pálčivé, tento návrh zákona o lesoch vôbec nereflektuje.
Taktiež tu nie je nič o tom, čo nám vytýka, ako som už spomínala, pôvodné stanovisko Európskej komisie o forme posudzovania vplyvov na životné prostredie v hospodárení v chránených, chránených územiach. Mali ste šancu to legislatívne teraz upraviť, avšak nie je to tam a ide sa vlastne po starom. Je to na škodu veci, pretože to, čo dnes počujeme v spoločnosti, my sme les, ja som les, my sme hora, memorandum o strome, memorandum o lese a si myslím, že všetci sme les, ale toto, čo vlastne v súčasnosti predkladáte, to je paškvil výňatku zákona o lesoch. Nerieši ani v najmenšom tú situáciu, ktorá dnes v spoločnosti je z pohľadu starostlivosti o lesy. Neviem, či bude mať zmysel dávať niečo v druhom čítaní, nejaké pozmeňovacie návrhy, pretože to by sme naozaj museli mať veľmi široký pozmeňujúci návrh a, žiaľ, tá vôľa zo strany vášho rezortu komunikovať je malá. A mrzí ma, keď aj vaši ľudia sú obmedzovaní v tom, aby mohli sa stretávať v diskusiách. I keď musím povedať, že absolvovala som naozaj výborné stretnutie s vašimi ľuďmi v Národnom lesníckom centre, kde som bola prijatá a pol dňa sa mi intenzívne venovali. Ale budem rada, ak budú mať zelenú aj do diskusií, ktoré organizuje prípadne opozičná politická strana. Ak by od vás vzišiel takýto prísľub, tak to by mi aj, z dnešného dňa možno aj postačovalo.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 18:10 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:20

Gabriela Matečná
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak, ak dovolíte, možnože začnem pánom poslancom Feckom. Už sme si zvykli, že pán Fecko, keď predložíme nejaký návrh, tak tu mieša hrušky s jablkami a niektoré veci naozaj, už sa človek v tom ani nevyzná. Riešime tu reštitučné nároky, ktoré tento zákon absolútne nerieši. Ale viem odpovedať aj na to, prečo je nevyriešených toľko reštitučných nárokov. Iste pán Fecko veľmi dobre vie, veď robil na okresnom úrade, odbore pozemkovom, že reštitučný nárok, tie, ktoré ostali, už nie sú tie jednoduché, ale sú komplikované. Do vzťahu vstupuje jednak reštituent a oprávnená osoba, jednak Slovenský pozemkový fond, regionálne odbory a samozrejme problémy s vydávaním pozemkov v Bratislave, kde nemáme už voľné pozemky na vydávanie. Takže neviem, prečo to tu spomína, keď ročne Slovenský pozemkový fond vyrieši tisíc prípadov reštitučných nárokov vydaných pozemkami a skoro rovnaké množstvo finančnými náhradami. Ale dobre, veď toto pán Fecko sa môže opýtať kedykoľvek na Slovenskom pozemkovom fonde. Neviem, prečo to tu musíme riešiť, keď riešime úplne iný zákon.
Tento zákon a novela nerieši neukončené reštitučné nároky. Práve naopak, táto novela zákona rieši nájom ukončených reštitučných nárokov. To, čo tu pán Fecko hovoril, že nevie si predstaviť, že nejaká obhliadka bude a my nevytýčime pozemky, tak je tak trošku na veľkom omyle, pretože samozrejme držíme sa vlastníckych parciel, a pokiaľ nie sú jasné hranice v teréne a pokiaľ sa susedia nevedia dohodnúť, tak tá hranica sa vytýči. A ak sa ani takto nebudú vedieť dohodnúť, tak tu samozrejme hranicu potom budú riešiť inde, ale to už nebude riešiť okresný úrad, odbor lesný a pozemkový.
K ďalšej takej poznámke, ktorá tu bola, a ja som si tu robila poznámky, keď ste hovorili, vykonávacia vyhláška, a spomínala ju tu pani Zemanová, tak, pán Fecko. Skúste si prečítať zákon. Dokonca bola súčasťou prílohy tohto zákona. A už keď sme pri tejto vyhláške, vyhláška nerieši ekosystémové služby. Rieši jedine náhradu za užívanie, obmedzenie z užívania. To by sme mohli hovoriť o tom, že tam môžu byť aj obmedzenia. Sú tam aj ekosystémové služby, ale samotný nájom, to snáď nemyslíte vážne, že by sa tu mal dostať.
Ešte tu máme zverejňovanie na úradnej tabuli, ktoré chcel pán Martin Fecko. Ja musím povedať, že zvyčajne sú to tí ľudia, ktorí už raz požiadali okresné úrady, odbory pozemkové, o užívanie alebo o vydanie alebo o nejaký úkon smerujúci k vydaniu pozemkov, ale z rôznych dôvodov v konaní nepokračovali, ale takýmto spôsobom majú možnosť oznámiť, že v procese vydávania chcú pokračovať. Tým sa ale neberie právo tým ostatným vlastníkom, ktorí doposiaľ o vydanie nepožiadali a o toto vydanie môžu požiadať. Teda ide o dve skupiny vlastníkov, ktorí už raz to podanie dali, a tí, ktorí môžu ešte podávať bez akýchkoľvek problémov.
Evidencia obhospodarovateľov bude obsahovať zbierku listín, budú tam všetky doklady, ktoré, na základe ktorých došlo k akýmkoľvek zápisom do evidencie obhospodarovateľov, najmä nájomné zmluvy, dohody o vydaní nehnuteľnosti, o vrátení užívacích práv a podobne.
Potom ešte by som sa k pani Zemanovej vrátila, k zákonu o lesoch. Vyprosím si, aby sa tu hovorilo o nejakých paškviloch. Ak by ste čítali, dobre viete, že tento zákon je súvisiaci zákon so zákonom, ktorý je predtým so zákonom 229, zákon o lesoch je osobitný zákon. Práve sme vyňali nekontroverzné časti zákona, ktoré súvisia so zákonom a s užívacími právami po vydaní reštitučných nárokov. Tak, prosím, skúste sa obmedziť na takéto expresívne vyjadrenia. Lebo zákon úzko súvisí len s užívacími právami po vydaní. Zákon o lesoch, ktorý máme pripravený a v ktorých máme ešte rozporové konania, práve rieši aj také kontroverzné otázky, ako hovoríte vy, výrub lesov, hlucháňa a iné činnosti, ktoré v lesoch, s ktorými sú činnosti v lesoch spojené.
Ešte na záver by som, aha, to je asi, asi aj všetko, no však budeme ešte rozprávať o tomto zákone. Ak máte nejaké požiadavky, pripomienky, ministerstvo...
No ešte som chcela jednu vec povedať, sa opýtať pani Zemanovej, ako prišla na to, že obmedzujeme svojich kolegov v nejakom stretávaní sa, keď vzápätí naraz poviete, že v Národnom lesníckom centre ste sa vedeli stretnúť. Ja netuším, o akom zákaze vy hovoríte. Každý je slobodný človek a každý môže sa vyjadriť. A ak chce sa vyjadriť a chce prísť na vaše stretnutie, tak príde. Máte nejaký dôvod, prečo toto hovoríte? Ja netuším o tom dôvode, pani Zemanová. A myslím si, že zavádzate tu ľudí, práve naopak, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka je otvoreným ministerstvom. Ku každému zákonu, ktorý pripravujeme, robíme okrúhle stoly a do tých okrúhlych stolov idú nielen samosprávne inštitúcie, ale aj neziskové organizácie, všetky, ktoré do zákonu majú čo hovoriť. A ak to nestihnú alebo nie sú prizvaní, máme predsa medzirezortné pripomienkové konanie, kde sa so všetkými zásadnými pripomienkami ministerstvo musí vysporiadať. Tak ako to bolo na ostatnom našom rokovaní práve s primátormi mestských častí Bratislavy, kde ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka dalo vypracovať práve Technickej univerzite vo Zvolene štúdiu možnosti uskutočnenia premeny lesov, ktoré sú v okolí Bratislavy. Bola tam široká verejnosť, nielen primátori mestských častí, ale samozrejme aj ľudí z NGO. A ja si myslím, že vôbec sa, práve naopak, nebránime diskusii, lebo brániť sa diskusii, znamená ísť proti sebe. Takže prosím, skúste vážiť slová. Ak máte nejaké pripomienky, sme tam preto nielen pre našich kolegov, ale aj pre vás, aby sme odpovedali na vaše otázky.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.3.2019 o 18:20 hod.

Ing.

Gabriela Matečná

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:26

Ján Kvorka
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ja budem stručný a krátky. Nadobudol som pocit z vystúpenia pani poslankyne aj pána poslanca, že nie celkom dobre bolo všetko pochopené, čo sa týmto zákonom hovorí, a preto ozaj je potrebné, aby sme využili druhé čítanie a v druhom čítaní si vyjasnili niektoré nejasnosti, ktoré, ktoré tuná boli v pléne vyrieknuté. A myslím si, že nikto v rámci tohto návrhu zákona ozaj nemá záujem robiť nejaké také veci, ktoré sa ozaj sem nehodia, keď hovoríme o nejakom paškvile a tak ďalej. To neni zámer nikoho, to si myslím, že sme dospelí ľudia a veľmi dobre vieme, čo chceme novelizáciu tohto zákona, alebo aj keď tvoríme nový zákon, urobiť. Čiže z mojej strany asi toľko.
Pani predsedajúca, ja chcem vás ešte poprosiť, že navrhujem, aby sme o návrhu zákona hlasovali zajtra o 11.00 hodine.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.3.2019 o 18:26 hod.

Ján Kvorka

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:28

Peter Gajdoš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady Slovenskej republiky, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na prekovanie vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov.
Cieľom uvedeného návrhu zákona je ustanoviť spôsob preukazovania príslušníkmi, príslušnosti k ozbrojeným silám Slovenskej republiky a zákaz smerujúci k zamedzeniu neoprávneného používania označenia ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojenskej rovnošaty a osobitnej identifikačnej karty. V predloženom návrhu sa tiež definujú priestupky a sankcie za porušenie zákazu používať označenie ozbrojených síl, zákazu používať vojenskú rovnošatu a zákazu používať osobnú identifikačnú kartu. Navrhuje sa zároveň, aby priestupky v blokovom konaní prejednávala Vojenská polícia. V nadväznosti na túto úpravu sa v čl. 2 novelizuje zákon o Vojenskej polícii. Zákaz používať označenie ozbrojených síl Slovenskej republiky, vojenskú rovnošatu, osobnú identifikačnú kartu, priestupky a sankcie za porušenie zákazu sú v predloženom návrhu zákona upravené obdobným spôsobom ako v zákone č. 62 Zbierky zákonov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124 o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov.
Uvedený vládny návrh zákona bol schválený v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky a prerokovaný taktiež vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť.
Vážená pani predsedajúca, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si Vás požiadať o schválenie predloženého návrhu zákona. Som pripravený odpovedať na otázky. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.3.2019 o 18:28 hod.

Peter Gajdoš

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 18:31

Peter Šuca
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1263), druhé čítanie.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1590 z 30. 1. 2019 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1263), na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
K bodu II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
III. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 576 z 19. marca 2019 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku. Z celkového počtu členov výboru 11 bolo prítomných osem poslancov.
IV. Z uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného v bode III tejto spoločnej správy vyplývajú tieto pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, o bodoch 1 až 4 hlasovať spoločne.
V. Gestorský výbor na základe stanoviska Ústavnoprávneho výboru vyjadreného v jeho uznesení uvedenom pod bodom III tejto spoločnej správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe. Gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 124/1992 Zb. o Vojenskej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 1263), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 179 na svojej 67. schôdzi.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu rokovania.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.3.2019 o 18:31 hod.

PaedDr.

Peter Šuca

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:41

Andrea Kalavská
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené dámy, vážení páni. Cieľom návrhu zákona je zriadenie nového typu ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktorá bude určená najmä na neodkladnú prepravu pacientom medzi zdravotníckymi zariadeniami, takzvaná RZPS. Navrhuje sa zriadenie nového typu zdravotníckeho zariadenia a to ambulancie dopravnej zdravotnej služby, ktorá bude podliehať pod operačné stredisko. Taktiež ďalším významným bodom alebo inováciou v predmetnom návrhu je, že výberové konania a povolenie na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby bude vykonávať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Sprísňujú sa podmienky pre vydanie povolenia pre vrtuľníkovú záchrannú službu a vytvára sa zákonná úprava na vykonávanie neodkladnej prepravy letúňom, ktorá je nevyhnutná v prípade neodkladnej prepravy pacienta na transplantáciu, ako aj celého transplantačného tímu.
Veľmi pekne ďakujem za udelené slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 18:41 hod.

doc. MUDr. PhD. MHA

Andrea Kalavská

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:42

Štefan Zelník
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. V súlade s § 80 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre zdravotníctvo za spravodajcu k navrhovanému uvedenému zákonu. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla sa na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 3. mája 2019 a v gestorskom výbore do 7. mája 2019.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.3.2019 o 18:42 hod.

MUDr. PhD.

Štefan Zelník

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video