43. schôdza

Veľmi pekne ďakujem, pán podpredseda. Dovoľte mi, milé kolegyne, milí kolegovia, aby som vás informovala o návrhu zákona, ktorý predkladám.
Zákonom č. 140 ešte z roka 2015, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, sa do zákona o sociálnom poistení zaviedol vyrovnávací príplatok, ktorého účelom je pri splnení zákonom stanovených podmienok kompenzovať dôsledky rozdelenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky spočívajúce v rozdielnej výške dôchodkov pre poistencov v závislosti od príslušnosti štátu na hodnotenie obdobia zamestnania získaného pred rozdelením československej federatívnej republiky. Táto príslušnosť bola založená sídlom zamestnávateľa, u ktorého bol občan československej federatívnej republiky ku dňu rozdelenia zamestnaný.
Jednou z podmienok na získanie nároku bolo najmenej 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia, nakoľko práve 25 rokov bolo obdobím zamestnania a to predstavovalo v čase rozdelenia ČSFR jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok. Takže takýto sme mali východiskový stav.
Naším poslaneckým návrhom, ktorý som vám predostrela v prvom čítaní, sme navrhovali znížiť 25 rokov československého obdobia dôchodkového poistenia na 15 rokov na nárok na vyrovnací, vyrovnávací príplatok. Uvedený návrh odôvodnili sme tým, že bolo potrebné zohľadniť potreby aplikačnej praxe, pričom sme odkazovali na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý pri rozhodovaní sporov o starobnom dôchodku vyslovil názor, že s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra 1992 sídlo na území dnešnej Českej republiky, nie je možné zaobchádzať inak ako s občanmi, ktorých zamestnávatelia mali do 31. decembra ´92 sídlo na území Slovenskej republiky. A to aj v tých prípadoch, kedy nespĺňali podmienky na priznanie nároku na vyrovnávací príplatok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozsudkoch konštatoval, že, citujem: "Starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získal rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky."
Začali sme spolupracovať s ministerstvom práce a sociálnych vecí a došlo pozmeňujúcim návrhom k takej úprave, aby sme vyhoveli aj tomuto rozsudku Najvyššieho súdu. Navrhli sme a bolo v ústavnoprávnom výbore, bola schválená taká zmena, ktorá je v plnej miere súladná s aktuálnym vývojom aplikačnej praxe a ktorá rešpektuje túto judikatúru. Dosiahli sme to tým, že predmetný, že sa vypustilo z právnej úpravy vyrovnávací príspevok a doplnili sme právnu úpravu osobitného určovania sumy starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistencov, ktorí pred rozdelením ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia a za ktoré im bol priznaný dôchodok podľa právnych predpisov Českej republiky.
Na, tento pozmeňujúci návrh ponúka riešenie v zmysle: Navrhujeme, aby určenie sumy starobného dôchodku poistencov, ktorí ku dňu rozdelenia ČSFR získali československé obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré im bol priznaný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov Českej republiky a po rozdelení ČSFR získali najmenej jeden rok dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky. Podmienka získania aspoň jedného roka dôchodkového poistenia podľa predpisov Slovenskej republiky sa navrhuje z dôvodu, že získaním tohto obdobia v minimálnom rozsahu sa preukazuje v zásade v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004. Na určenie starobného dôchodku zostáva aj naďalej zachovaná podmienka priznania starobného dôchodku, resp. invalidného dôchodku za československé obdobia dôchodkového poistenia Českou republikou.
Táto podmienka je v súlade s judikatúrou súdov, podľa ktorej starobný dôchodok je potrebné priznať v takej výške, aby súčet starobných dôchodkov z Českej republiky a Slovenskej republiky nebol nižší ako dôchodok poistenca, ktorý počas svojho produktívneho života získa rovnakú dobu poistenia a rovnaké príjmy len u zamestnávateľov, ktorí mali sídlo na území Slovenskej republiky.
Keďže navrhujeme komplexnú úpravu tejto problematiky, tak navrhli sme a bol v ústavnoprávnom výbore schválený pozmeňujúci návrh, kde účinnosť sa presunie z 1. marca na 1. 1. roka 2020.
A čo to znamená pre finančný rozpočet? Túto čiastku vypočítalo ministerstvo práce a sociálnych vecí aj pre potreby ministerstva financií a veľmi rada by som vás informovala, dotknutá skupina osôb, teda poberatelia starobného dôchodku, predčasného dôchodku a invalidného dôchodku, sa odhaduje v roku 2020 na úrovni cca 2 130 osôb, v roku 2021 na úrovni cca 2 280 osôb a v roku 2 022 na úrovni 2 440 osôb. Predpokladá sa teda, že zvýšené výdavky Sociálnej poisťovne budú predstavovať 2 milióny eur v prvom roku, 2,2 v druhom roku a 2,5 milióna eur v roku 2022.
Musím ale podotknúť, že po odpočítaní výdavkov súvisiacich s úsporou v štátnom rozpočte, ktorá vyplýva zo súčasného vyplácania vyrovnávacieho príplatku z rozpočtovej kapitoly ministerstva, sa odhaduje celkový negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 1,3 milióna eur v prvom roku, 1,5 v druhom roku a 1,7 milióna eur v roku 2022. Samozrejme, sme si vedomí toho, že zvýšené výdavky bude potrebné zohľadniť pri príprave návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2020 a aj do rozpočtového výhľadu na roky 2021 a 2022.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Irén Sárközy a Petra Antala na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 1238).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1629 zo 7. februára 2019 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 1238) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto spoločnej správy vyplývajú tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 3 v IV. časti tejto spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť. Gestorský výbor odporúča návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 151 z 26. marca 2019. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informovala o výsledku rokovania výborov a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Termín hlasovania o 17. hodine dnes.

Vážený pán predsedajúci, vážené plénum, prepáčte mi, ak by som bol trošku nekonzistentný, ale dúfam, že to pochopíte.
V prvom čítaní v našom návrhu bolo niekoľko pripomienok z pléna. Zákon bol síce označený za bezvýznamný, ale diskutovalo sa o ňom vyše dve a pol hodiny. To znamená, že asi až celkom tak bezvýznamný niektorí, ktorí ho za taký označovali, nepokladali. Ale chcem povedať, že kto sa maximálne snažil vyjsť v ústrety všetkým tým pripomienkam, ktoré boli relevantné, pretože štátne symboly sa dotýkajú nás všetkých, sú naším vlastníctvom, sú našou identifikáciou, a preto mať dobrý zákon o štátnych symboloch je pre nás určitým spôsobom aj taká záruka, že tieto štátne symboly sa nebudú zneužívať, že sa nebudú zosmiešňovať alebo sa nebudú nejakým spôsobom hanlivo používať.
Treba povedať, že štátne symboly sú jedno, jednoznačné, určené v Ústave Slovenskej republiky, to znamená, že na týchto štátnych symboloch ani tento zákon nič nemení. Tak ako sú stanovené v zákone o štátnom znaku, štátnej vlajke, štátnej hymne, takým istým spôsobom sú aj uplatnené v tomto zákone.
Prax však ukázala niektoré veci, ktoré súvisia aj s tým, že zákon v roku 1993 bol prijatý v analógovej sfére; dnes máme vlastne digitálnu sféru; a že treba upravovať aj tieto veci. A pritom sa ukázali aj niektoré veci, ktoré si možno vtedy zákonodarci nevšimli, napríklad to, že štátny znak je na kontúru okolo znamenia štátneho znaku a v štátnej vlajke štátny znak túto kontúru nemá. Takže aj tieto veci sme sa rozhodli upraviť tým, že v spolupráci s ministerstvom vnútra, heraldickou komisiou sme urobili všetky varianty, akým spôsobom sa má štátny znak zobrazovať s kontúrou, bez kontúry, ako má vyzerať štátna vlajka, ako má vyzerať zástava v rôznych, ako má vyzerať koruhva v rôznych týchto štádiách, a priložili sme do prílohy, ktorú prednesie potom spoločný spravodajca, aj návod na konštrukciu štátnych symbolov.
Takže keď chcem hovoriť o tomto zákone, chcel by som povedať, že som sa snažil maximálne vyjsť v ústrety tomu, čo tu bolo povedané. Zároveň sme zobrali do úvahy názory, ktoré vznikli v odbore legislatívy a práva a na príslušnej sekcii ministerstva vnútra, a tieto všetky návrhy sme dopracovali do jedného komplexného návrhu, ktorý bude, spoločný spravodajca predloží, pretože bol v príslušnom gestorskom výbore schválený.
Niektoré veci, ktoré vznikli ako nedorozumenie, napríklad otázka, čo to je významné športové podujatie, tam sa treba pozrieť do zákona o športe, ktorý kvalifikuje, čo to je významné športové podujatie. Je tam aj tá otázka, ktorá súvisí, že ten znak má "najmä jeho vyobrazením spôsobom ustanoveným týmto zákonom". Viete, ten znak, ktorý používali hokejisti, ktorý používali naši reprezentanti od vzniku Česko-Slovenskej republiky nepretržite, mal vždy nejakú podobu, hej? Napríklad keď chceli za socializmu, ešte pred Novotným, dať do toho nášho symbolu červenú hviezdu, tak zrušili štít, hej, a teda nad tým, bez toho štítu bol lev normálne s tým štítkom s tradičným slovenským znakom a namiesto korunky dali levovi červenú hviezdu. Ale hovorím, že takýmto spôsobom vždy, stále išlo o to, že ide o symbol, ktorý je v súlade s týmto princípom. Tam napríklad ruská reprezentácia takisto nemá štátny znak v erbovom poli, ale ho má normálne len ako znamenie štátneho znaku na drese. Podobne to má švédska reprezentácia, ktorá tri korunky nemá v erbe, čo je oficiálny štátny znak Švédskeho kráľovstva, ale má ich v drese. Tak to znamená, že takéto úpravy, ktoré nemenia znamenie štátneho znaku, sú aj v zmysle tohto zákona príbuzné.
Ešte tam bola aj otázka nadradenosti. To sme hovorili aj na ústavnoprávnom výbore, aj na výbore pre kultúru a médiá, bol tam heraldik, ktorý to jasne vysvetlil, že vlastne ten štátny znak nemôže byť konkurenčne podradený nejakému inému symbolu. To sa netýka napríklad čísla športového dresu ani reklamy, ktorá sa dá na športový dres. To sa týka iného symbolu, ktorý by nemal byť nadradený tomuto symbolu.
Bola aj otázka, prečo zavádzame nový termín "znamenie štátneho znaku". No, štátny znak je presne definovaný, ako som povedal, ale existuje už prax, že znamenie štátneho znaku, ktorým je vlastne tento konkávny (rečník sa obrátil, ukazujúc na štátny znak v rokovacej sále) patriarchálny kríž na troch kopcoch s vyvýšeným stredným kopcom používaný v rôznych iných, ďalších symboloch. Je to napríklad znamenie, ktoré používa slovenská armáda, je to znamenie, ktoré sa nachádza na prezidentskej štandarde a je to aj znamenie, ktoré sa používa na európskych minciach. To znamená, že treba týmto spôsobom určiť aj toto, že toto je znamenie štátneho znaku a týmto spôsobom sa môže používať aj bez erbového poľa.
Samozrejme, vyšli sme aj v ústrety tomu, že tá hra, kedy sa hrá tá štátna hymna, vlastne vždy to bude závisieť od organizátora. Samozrejme, nie sme za to, aby sa takáto vec nadužívala. Pamätáte si aj tu, vlastne v tejto sále sme prijali zákon, že sa vlastne štátna hymna hrá na začiatku a na konci zasadania. Keďže naše zasadnutie je permanentné, netreba každé ráno hrať štátnu hymnu, ako si niektorí predstavovali, že by to mohlo byť. To znamená, že nie sme za to, aby sa štátne symboly nadužívali, ale tam, kde to je vhodné, príslušné, kde to rozhodnú organizátori a bude to v dôstojnom móde, tak, samozrejme, treba vyjsť týmto smerom v ústrety.
A, samozrejme, vyšli sme aj v ústrety pánovi Dostálovi, ktorý, sa mu zdala veľká a nadbytočná z hľadiska ostatných druhov priestupkového zákona pokuta pre fyzické osoby, tak to sme zrušili a vlastne tam sa odvolávame na priestupkový zákon, kde je tá pokuta nižšia. Samozrejme, je to priestupkové konanie, takže sa pôjde podľa priestupkového zákona.
Myslím si, že tento zákon, ktorý, ja viem, že je to neprípustné používať názorné pomôcky, ale každý ste si mohli zobrať tú správu spoločnú, kde sa vlastne jednoducho určuje, ako majú vyzerať jednotlivé štátne symboly, ako sa majú zobrazovať, že vlastne štátnym znakom nie je možné chápať len teda farebné vyobrazenie. Možno ho chápať aj ako kontúrové, ako sa používa napríklad na úradných pečiatkach. Možno ho vytvoriť heraldickým spôsobom šrafovaním, ako sa napríklad používa na štátnej pečati. Ale za štátny znak možno považovať aj znak čiernobiely, ktorý jednoducho nezohľadňuje existujúce farby.
Takže v tomto zmysle si myslím, že zákon sme čo najviac upravili spôsobom, aby bol prijateľný pre väčšinu tohto parlamentu, a najmä by som chcel zdôvodniť, že nám ide o to, aby štátny znak bol rešpektovaný, aby sa; ešte jednu vec som zabudol. Je tam vlastne zavedený aj pojem náhradného symbolu, a to je to ľudové na troch vŕškoch dvojitý kríž, hej, aj to sa pokladá za národný symbol bez ohľadu na to, akým spôsobom. A ten národný symbol už nie je takým spôsobom chránený ako znamenie štátneho znaku alebo ako štátny znak, ale takisto o ochranu, pretože mnohých ľudí uráža, keď sa ich symboly, ktoré pokladajú za svoje, ktoré pokladajú za svoju identitu, zosmiešňujú.
Ja si myslím, že medzi nami by mala existovať elementárna slušnosť a vzájomne by sme sa mali ctiť. Jednému sa to páči, druhému sa to nepáči, jeden je ateista, jeden je veriaci, jeden je katolík, druhý je evanjelik, ak sa nechceme v tomto štáte jednoducho, ľudovo povedané, požrať alebo zožrať, tak sa musíme v týchto osobitostiach rešpektovať a mali by sme rešpektovať aj to, že mnohým ľuďom záleží na tom, akým spôsobom sa nakladá s ich štátnym znakom alebo národným symbolom.
Ďakujem za pozornosť.