46. schôdza

18.6.2019 - 28.6.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2019 o 9:48 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Uvádzajúci uvádza bod 9:01

Eva Smolíková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Príjemné dobré ráno. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Ľubomíra Petráka a Pétera Vörösa na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, tzv. školský zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 1468). Včera sme pokračovali na školskom výbore, kde sme všetci sa oboznámili s pozmeňovacími návrhmi, ktoré sme k tomuto danému bodu predložili, takže dnes môžeme pokračovať v diskusii ďalej. Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.6.2019 o 9:01 hod.

Mgr.

Eva Smolíková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 9:03

Ladislav Balódi
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu zákona.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 21. mája 2019 č. 1852 sa uzniesla prerokovať návrh v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 665 z 19. júna 2019 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 425 z 13. júna 2019 zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 235 z 25. júna 2019 odporúča návrh zákona schváliť s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi uvedenými v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky hlasovať o uvedených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov pod bodmi 1 až 39 spoločne s odporúčaním ich schváliť. Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh poslancov schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Predmetná spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, mládež, vedu a šport 25. júna 2019 č. 236. Týmto uznesením ma výbor poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov a stanovisku a návrhu gestorského výboru a predkladal návrhy podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie

26.6.2019 o 9:03 hod.

Mgr.

Ladislav Balódi

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 9:06

Ondrej Dostál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Mám procedurálny návrh, aby Národná rada rešpektovala § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.
Odôvodnenie: Podľa § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku o návrhu zákona v druhom čítaní môže Národná rada rokovať najskôr po uplynutí 48 hodín od doručenia spoločnej správy výborov alebo informácie spoločného spravodajcu. O skrátení tejto lehoty môže na návrh gestorského výboru alebo spoločného spravodajcu rozhodnúť Národná rada bez rozpravy, ak ide o jednoduchý návrh zákona. O skrátení lehoty sme nerozhodli. Spoločná správa výborov bola doručená včera, čiže neuplynulo 48 hodín. Ak budeme v druhom čítaní rokovať o tomto návrhu zákona, porušíme § 81 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku. Určili sme síce termín, ale nerozhodli sme o skrátení lehoty.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

26.6.2019 o 9:06 hod.

Mgr.

Ondrej Dostál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 9:13

Miroslav Sopko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi takto krátko uviesť predmetný návrh zákona, teda novelizácie zákona č. 596/2003 o štátnej správe v školskej samospráve, ktorej hlavným účelom je zlepšenie kvality riadenia škôl a školských zariadení sprísnením podmienok výberu riaditeľov škôl a školských zariadení, obmedzením ich funkčného obdobia na najviac tri funkčné obdobia za sebou na tej istej škole. Viac k tomuto zákonu poviem v rozprave, do ktorej sa týmto hlásim ako prvý. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

26.6.2019 o 9:13 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:14

Branislav Gröhling
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 1545). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 6. septembra 2019 a v gestorskom výbore do 9. septembra 2019.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

26.6.2019 o 9:14 hod.

Mgr.

Branislav Gröhling

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:15

Miroslav Sopko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Hostí nevidím, asi to bude tým, že sme tak skoro a ako býva dobrým zvykom, buď neskôr alebo skôr, väčšinou tie školské zákony prichádzajú v takejto komornej atmosfére, čo vôbec ale neprekáža tomu, aby sme napriek tomu tu o tom diskutovali a hovorili o riešeniach, ktoré považujeme, keď ich predkladáme, za dôležité pre zmenu celého vzdelávacieho systému.
Priznávam úprimne, ako všetci, ktorí ste si prečítali pozorne dôvodovú správu, že vysvetlením tohto konkrétneho opatrenia, je tam uvedený motív, teda taký ako hlavný motív, že toto sprísnenie podmienok výberu riaditeľov škôl a školských zariadení, sa ním chce zamedziť k tomu, aby sa tá istá osoba nemohla zabetónovať na poste riaditeľa školy alebo školského zariadenia na neobmedzený počet funkčných období, počas ktorých by mohla sledovať skôr ciele vlastné ako ciele školy a najmä detí žiakov. K takýmto situáciám neraz dochádza aj v praxi.
Obmedzením počtu funkčných období, ktoré môže ako riaditeľ tá istá osoba vykonávať, dôjde k zamedzeniu vzniku takýchto situácií. Navyše sa navrhuje, aby uchádzač o post riaditeľa tej istej školy alebo školského zariadenia, ktorý kandiduje v poradí už tretí raz po sebe, musel byť schválený vyšším počtom hlasov výberovej komisie, konkrétne trojpätinovým. V tomto duchu išla von medzi ľudí, ľudí, ktorí sa venujú školstvu, ktorí ním žijú, ktorí na tomto fronte dlho bojujú, takto táto informácia. A priznávam, že som ostal ani nie zaskočený, ale prekvapený z mnohých reakcií, čo je spôsobené aj tým, že častokrát vnímame mnohé veci veľmi subjektívne. Subjektívne z tohto pohľadu, že ako keby sme žili dva svety. Mnohí riaditelia, ktorí sú naozaj zapálení pre vec a pracujú až do úplného vyčerpania pre tú svoju školu, to brali veľmi osobne. A aj mi pekne napísali. A ja som sa tejto diskusii nebránil, pretože myslím si, že je dôležité diskutovať, ako chcete konkrétne veci riešiť a vypočuť si aj tie kritické hlasy. A tú kritiku, na ňu treba reagovať, hovorí sa to tak bežne, konštruktívne, ale treba ju brať ako pohľad na určitý svet, určitú realitu, ktorú títo ľudia žijú a majú svoje skúsenosti.
Ale jednu chybu som urobil, pretože do tej dôvodovej správy priamo som mal napísať ešte iný, podstatne dôležitejší dôvod, s ktorým som pristupoval k vytvoreniu alebo sa snažil pracovať, samozrejme, za účasti a konzultácií s množstvom ľudí, ktorú túto tému dlhodobo sledujú, tú druhú stranu mince. A to je tá, že máme množstvo schopných ľudí, ktorí sa naučili žiť v tomto systéme, ktorý je nastavený tak, ako to je. A snažia sa vytvoriť určitý ostrov v tej svojej komunite, snažia sa to ťahať, tú svoju školu dopredu a získavajú pritom množstvo skúseností. My ich ešte stále máme, máme ľudí, ktorí sa osvedčili praxou. Mnohí sú už ale na hrane vyhorenia. To znamená, že neberú veľmi alebo neveria veľmi v nejaké zmeny, pozitívne zmeny, častokrát im chýba nejaká motivácia, ktorá by ich posunula dopredu. Čiže popri rutine, do ktorej upadne každý, ktorý sa dlhodobo venuje stále tým istým problémom a stále žije tými vecami, ktoré musí neustále každodenne riešiť, napríklad častá zmena legislatívy, množstvo opatrení, ktoré prichádzajú, na ktoré treba reagovať, ktoré sa robia častokrát na poslednú chvíľu, najlepšie ku koncu školského roka, kedy majú školy najviac práce, tak títo ľudia nám vyhárajú. Treba pripomenúť, že syndróm vyhorenia už bude regulárnou, uznanou diagnózou a je to také memento pre nás všetkých, kam sme nechali padnúť učiteľský a riaditeľský tiež stav.
A preto tá druhá strana mince je zároveň aj tá, že je dôležité pre týchto ľudí, aby prišla do ich života zmena, do ich profesionálneho života, aby mali ponuky pôsobiť i na iných školách alebo pôsobiť vo funkciách, či už štátnej alebo samosprávnej, pretože ich skúsenosti sú neoceniteľné. Darmo sa budú snažiť na tom svojom mieste a pripomienkovať, nakoniec mnohí dopadnú tak, že, to mi aj popísali v osobných rozhovoroch, že cítia, ako keby boli zomletí tým systémom. My ich potrebujeme dostať na iné miesta, kde budú môcť ovplyvňovať, kde budú môcť šíriť pozitívne veci, ktoré sa, ktoré im fungujú, že všetky tie neoceniteľné skúsenosti, ktoré nezískali na platených školeniach, ale získali vďaka svojej vlastnej iniciatíve. Nie preto, že niekde boli na nejakej prednáške, ale majú to odskúšané v praxi ako byť skutočnou hlavou tímu, ako ten tím presvedčiť a motivovať, aby robil maximum pre školu, aby robil maximum pre deti. Tieto neoceniteľné skúsenosti, ktoré oni majú, my ich potrebujeme dostať aj na ďalšie školy. My potrebujeme, aby sa stali mentormi, aby sa stali tými, ktorí budú pripravovať ďalších riaditeľov, ďalších vedúcich zamestnancov. My ich potrebujeme, aby im načúvali politici, ktorí majú dosah na zmenu legislatívy a na zmenu nastavenia systému.
My potrebujeme, aby oni sami preberali tú zodpovednosť, aby oni sami boli tým motorom, ktorý posunie školskú, školstvo dopredu. Takže navonok napriek tej tvrdosti, ako je tak napísaná v dôvodovej správe, ja verím v dobrého človeka, ktorý je ešte na riaditeľských stoličkách, ale nestačí nám pre zmenu školstva, aby bol iba na tej jednej. Potrebujeme týchto ľudí, aby sa posunuli, aby šírili pozitívne veci ďalej. A samozrejme, pokiaľ sa nebudeme starať o to, aby ten valec jednoducho týchto ľudí zvalcoval, každý jeden z nich išiel na ten svoj post s určitými ambíciami, s určitými ideálmi, ale tieto ideály sa časom strácajú. Tá rutina ľudí donúti sa prispôsobovať systému.
Kedysi som napísal blog Krajina krivých zrkadiel. My sme si už všetci zvykli, ako je to v tom Vonnegutovom románe Bitúnok č. 5, Detská krížová výprava, že tak to chodí. Ale to je podľa mňa zistenie, ktoré neberiem. Jednoducho nemôžeme sa na veci pozerať, že takto tento systém funguje. My ho musíme meniť, musíme meniť nastavenie toho systému tak, aby sa menilo správanie ľudí. Nemôžeme dopustiť, aby to všetko išlo po starom.
Zmena nieže je potrebná, zmena je nevyhnutná. Takže keď častokrát počúvam o použití aplikačnej praxe a uvidíme, že čo nám jednotlivé opatrenia urobia, a pritom hneď druhým dychom hovoríme: no, ale veď, viete, nebude dosť ľudí na to, spôsobí sa tým výpadok a čo bude ten človek robiť po tom, keď skončí po tých troch obdobiach. Na to sa nesmieme takto pozerať. Ak si dávame cieľ, buďme odvážni, aby sme tento cieľ vedeli napĺňať opatreniami, do ktorých pôjdeme.
Preto považujem za dôležité, aby toto opatrenie bolo zavedené, aby došlo opäť k prirodzenému kolobehu, kde starší, ktorí naučili tých mladších svojim skúsenostiam, odovzdali to tým, ktorých pripravovali, a zároveň išli ďalej v svojom profesionálnom raste a šírili tie veci, ktoré dokážu a dokázali meniť priamo v jednom mieste, na jednej škole, jednej organizácii, aby to išli robiť ďalej v iných. Alebo učili to, ako sa to má robiť. Toto nám môže odštartovať množstvo ďalších procesov. Nie, nebudem hovoriť možno, určite nám to odštartuje množstvo procesov, ktoré potrebujeme, lebo my momentálne iba sanujeme ten systém, ktorý vieme, že nefunguje tak, ako by mal. Stále len lepíme záplatu na záplatu, robíme nie systémové zmeny, ale len drobné zmeny v systéme. Možnože sa to niektorým nezdá a nevidí, že tu hovoríme o nejakých len kozmetických úpravách, ale ony sú naozaj iba kozmetickej povahy. Musíme byť viac, viac ambicióznejší, musíme byť viac odvážnejší a vedieť si, samozrejme, čo je moja osobná skúsenosť pri tom, keď som prvýkrát s týmto zákonom prišiel a začal o ňom komunikovať, znášať aj tú kritiku a vedieť na ňu reagovať, vedieť ísť medzi tých ľudí a vysvetľovať, v čom konkrétne dochádza k zmene, čo konkrétne tým chceme docieliť.
Samozrejme, za chvíľočku vystúpi aj pán kolega poslanec Oto Žarnay, ktorý tiež už sa pokúšal podobné opatrenia zaviesť v minulosti, a o týchto, o tomto konkrétnom opatrení v minulosti už tu bolo niekoľko pokusov a diskutovalo sa veľmi dlho. V praxi sme toto opatrenie mali donedávna aj na vysokých školách. Týkalo sa rektorov, prorektorov, dekanov a prodekanov a tak potichu a šikovne, ako sa to momentálne u nás deje, nám toto opatrenie zmizlo. A myslím si, že keď chceme prísť so zásadnými zmenami, nemôžeme to robiť takto.
Preto moja výzva k vám, aby ste podporili tento návrh zákona, je v tom, že je to úprimná snaha, ktorá je podporená množstvom hodín konzultácií so stovkami ľudí a ktorá je presne o tom, že chceme s tým systémom vzdelávania, chceme s tým školstvom čosi urobiť. A nielen čosi. My vieme presne, čo chceme urobiť, pretože riaditelia spolu s učiteľmi sú tí kľúčoví pri akejkoľvek zmene, ktorú školstvu budeme robiť. Bez nich neurobíme nič, nepomôžu nám ďalšie desiatky až stovky paragrafov, opatrení, to všetko bude bezzubé. Preto touto zmenou, verím tomu, že rozhýbeme aj tých ľudí, ktorí jednoducho ostali na svojich miestach a veria, že len tam na tom jednom jedinom poste dokážu systém meniť. Pretože chýbajú nám zapálení ľudia, chýbajú nám ľudia, ktorí majú skúsenosť, ktorí tou skúsenosťou už si prešli. A zároveň aj zabránime tomu, aby niektorí, ktorí do tohto išli, na tú vedúcu pozíciu s ambíciami, cieľmi, aby títo ľudia po rokoch rutiny a rôznych konfliktov a rôznych vplyvov upadli pri svojej profesii a robili postupne chyby za chybou, pretože tých prípadov nám, žiaľ, pribúda, nie ubúda.
A nehovorím len o tých medializovaných, hovorím o konkrétnych podnetoch, kedy áno, ten mobbing a bossing na pracovisku je tu a je aj prejavom toho, že sme nie len o ňom nedostatočne hovorili, ale sme aj nekonali. Čiže zároveň týmto rozprúdime ten život v kolektívoch, kde ustrnul a kde po niekoľkých funkčných obdobiach už nikto to ďalej neskúša, pretože je to tak zaužívané, pretože si to nikto nevie predstaviť. Viem, že môžu byť problémy s aplikáciou, pretože dnes sme už v stave, kedy je ťažko v niektorých oblastiach zohnať riaditeľa. Sú, skrátka, ako keby dve Slovenska. Jedno, to, ktoré ide dynamickejšie, a to druhé, ako keby ostalo v minulom storočí a mnohé zvyky minulých režimov tam ostali. To musíme zmeniť nielen týmto opatrením. Toto je len jeden z krokov. Toto nie je žiaden zázračný liek, ale spolu s týmto opatrením, zmenami v radách školy a nastavením kompetencií tých vzťahov, ktoré sú, sa môžeme reálne posunúť.
A preto dúfam, že budete to vnímať, pre tých, ktorí poznajú dobrých riaditeľov, sú hrdí na to, že ich poznáte a ich prácu, podporujete ich, že budete sa na to dívať presne z toho uhla pohľadu, ktorý som tu spomenul, a, žiaľ, som ho nedal do dôvodovej správy, čo ma mrzí, že potrebujeme tých ľudí rozhýbať, ak chceme zmeniť celý systém.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2019 o 9:15 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 9:32

Oto Žarnay
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, koniec školského roka je pre každého pedagóga nielen bilančný, ale značí najmä hlboký a uvoľňujúci výdych. Tridsiatym júnom sa ešte síce pre pedagógov prázdniny nezačínajú, ale vyčerpaní a možno aspoň trochu spokojní sa pri vidine zaslúženého oddychu vysporadúvajú s množstvom administratívnych úkonov a iných potrebných činností.
My premýšľame nad školstvom bez ohľadu na časť roka. Hľadáme riešenia na podnety a problémy, ktoré ho tlačia, a je ich nemálo. Je len na škodu, že iba sťažka sa dostávame ku konsenzu naprieč politickým spektrom a k vecným riešeniam. A tie sú podstatné.
V januári minulého roka som predkladal Národnej rade návrh na zákonnú limitáciu výkonu funkcie riaditeľa školy alebo školského zariadenia maximálne na dve po sebe idúce funkčné obdobia. Môj návrh vyvolal v pléne Národnej rady, ako aj v odborných kruhoch pomerne širokú diskusiu, samozrejme s množstvom kritiky a tak trochu s nepochopením podstaty problému, na ktorý som chcel poukázať. Preto vítam, že po vyše roku je tu druhý návrh, tentoraz od kolegu poslanca Sopka z OĽANO, ktorý v podstate rešpektuje mnou pomenované dôvody na ohraničenie funkčného obdobia riaditeľa školy a zároveň ho rozširuje o možnosť tretieho funkčného obdobia, ale len za zákonom stanovených podmienok.
Na Slovensku, aj keď presné štatistiky na to zrejme nie sú, je obvyklé, že riaditelia škôl sú vo funkcii 15, 20 či 30 rokov a nie sú celkom výnimočné či ojedinelé aj prípady, keď riaditeľ školy má už 70 rokov. Aby sme boli objektívni, treba povedať, že podobný stav je aj v iných oblastiach verejnej a štátnej správy. S tým rozdielom, že tam dokonca nie je ani povinnosť zúčastňovať sa každých päť rokov výberového konania, ako to musí robiť riaditeľ školy.
Z tohto hľadiska môžeme hovoriť o akejsi spoločenskej diskriminácii riaditeľov škôl či ich znevýhodnení oproti riaditeľom z iných oblastí. Človek si zvyčajne nerád priznáva a často ani neuvedomuje, že na výkon funkcie už nestačí, že nestíha kráčať s dobou alebo že tých druhých brzdí v ich osobnostnom rozvoji a vedie ich k stagnácii. Syndróm vyhorenia nie je žiadna novinka a nepostihuje len učiteľov či riaditeľov škôl, ale v konečnom dôsledku viac či menej celú pracovne aktívnu populáciu, obzvlášť, ak sa venuje duševnej práci. Špecifickosť a náročnosť psychickej práce pedagóga ho posúva v rebríčku kandidáta na vyhorenie na popredné miesto.
Riaditeľ školy je pedagóg. Je to človek s vyučovacou povinnosťou a rovnako ako jeho kolegov sa ho status vyhorenia priamo dotýka. Riaditeľ je motorom alebo brzdou rozvoja školy. Každý riaditeľ pri nástupe do funkcie sa v rámci projektovania budúcich perspektív školy snaží vniesť do jej života svoje inovatívne vízie a realizovať ich počas svojho pôsobenia. Riaditeľ školy či školského zariadenia však vykonáva množstvo rozhodnutí v prvom stupni štátnej správy. Ako štatutár právnickej osoby nesie zodpovednosť za prípravu a realizáciu výchovno-vzdelávacieho procesu v súlade so štátnym vzdelávacím programom i školským vzdelávacím programom, zodpovedá za organizáciu práce, dodržiavanie pracovných, bezpečnostných, hygienických, technických i rozpočtových noriem, no zodpovedá i za realizáciu vlastnej vyučovacej povinnosti, vlastné vzdelávanie a profesionálny rast, za efektívne komunikačné procesy a neustále interakcie so žiakmi, rodičmi, pedagógmi, riešenie problémov a za množstvo, množstvo ďalších úkonov. Vďaka tomuto tlaku je riaditeľ horúcim kandidátom na syndróm vyhorenia.
Čím dlhšie vykonáva človek funkciu riaditeľa v rovnakej škole či školskom zariadení, tým intenzívnejšie a rýchlejšie je oberaný o jeho drahocennú energiu a elán, čo sa v konečnom dôsledku odráža nie len v jeho bežných reakciách, stráca nadhľad, rutinne reaguje na prichádzajúce problémy, disponuje nižšou mierou entuziazmu a inovatívnosti, no najmä na škole samotnej, na jej stagnácii a tým aj nižšej miere konkurencieschopnosti, čo má v konečnom dôsledku negatívny dopad na prvotných klientov školy, deti. To je prvý zásadný dôvod limitácie.
Druhým dôvodom je takzvané politikárčenie. Dlhodobé zabezpečenie výkonu funkcie riaditeľa rovnakou osobou, ktorá je politicky či názorovo spriaznená a tým častokrát aj poslušná vykonávateľka pokynov zriaďovateľa, dáva priestor na uplatňovanie mocenských ambícií na lokálnej úrovni a doslovné zabetónovanie sa niektorých ľudí na týchto postoch. Týmto sa samozrejme nechcem a nemienim dotknúť všetkých tých riaditeľov škôl, ktorí poctivo a korektne vykonávajú svoju funkciu, no reálny život ukazuje, že aj to je naša slovenská prax a odtiaľ je len malý krôčik k šikanóznemu správaniu voči nepohodlným ľuďom, ako napríklad v Michalovciach, Kysuckom Novom Meste, Lučenci, Cejkove, Púchove a mnohých iných obciach i mestách, kde sa bossing prejavil otvorene. No oveľa častejšie sa prejavuje skryto. Ľudia sa boja o ňom hovoriť, pretože majú strach zo straty zamestnania. Častokrát i vlastného dobrého mena, pretože ich nik nepodporí zo strachu alebo straty vlastných výhod, a skryté šikanózne správanie ich takto častokrát pripraví aj o zdravie.
Opakujem, že tým vonkoncom nechcem zovšeobecňovať a hádzať všetkých riaditeľov škôl do jedného vreca. Na Slovensku je bezpochyby veľa dobrých a spravodlivých riaditeľov škôl, ktorí vedia motivovať pedagogický zbor a pozitívne vplývajú na vytváranie klímy na škole. Bohužiaľ, prípadov bossingu na slovenský školách pribúda. Zvlášť na východnom a strednom Slovensku, kde je učiteľov nadbytok, a preto je ľahšie ovládať ich strachom z prepustenia či inými formami zastrašovania.
Do výberových konaní na miesto riaditeľa školy sa zvyčajne hlási málo uchádzačov. Dôvod? Nízky plat, veľká zodpovednosť, vysoké nároky a ďalšie faktory. Nie je ojedinelým zjavom, že do výberových konaní sa prihlási iba jeden uchádzač. Najčastejšie dovtedajší riaditeľ školy. To je samozrejme na škodu veci. Znižuje sa tak celková úroveň výberového konania a objektivita pri posudzovaní kvalít kandidáta. Rovnako je v však nepísaným pravidlom, že aj keď sa prihlási ďalší kandidát, najčastejšie z inej školy, napokon vždy zvíťazí dovtedajší riaditeľ školy, ktorý má na domácej pôde autoritu a vo výberovej komisii zloženej z členov rady školy má v drvivej väčšine lojálnych a zaviazaných ľudí, ktorí ho podržia, aj keby sa do výberového konania prihlásil super výnimočný kandidát. Takže tým, kto ťahá za nitky pri výberovom konaní, je samotná rada školy, respektíve výberová komisia zložená z členov rady školy. Práve radám škôl, ktoré na Slovensku získali právomoc rozhodovať o výbere kandidáta na funkciu riaditeľa školy, môžeme poďakovať za to, že sa riaditelia škôl bez ohľadu na preukázané kvality držia zubami-nechtami riadiacej funkcií dvadsať aj viac rokov. Rady škôl ich doslova zabetónovali.
Obávam sa, že pokiaľ sa nezmení zákon, ktorý upravuje pôsobenie, činnosť a kompetencie rady školy, tento stav sa k lepšiemu nezmení. V radách škôl často sedia ľudia, ktorí tam boli dosadení za jasným účelom: kryť chrbát riaditeľovi školy, byť mu oporou, zametať jeho prešľapy pod koberec a zvoliť ho v každých nasledujúcich voľbách. Dobre pritom vedia, že učitelia z domácej školy sa boja postaviť ako protikandidáti vlastnému riaditeľovi z obavy jeho sankcií, zvlášť keď vedia, že ani nemajú šancu uspieť, keďže rada školy je vopred rozhodnutá, ktorého z kandidátov zvolí za riaditeľa. Pokiaľ v rade školy nebudú sedieť ľudia, ktorí dokážu, objektívne, nestranne, nepoliticky a nelojálne voči zriaďovateľovi a riaditeľovi školy posúdiť schopnosti kandidátov, tak sa budeme iba hrať na demokraciu na školách. A zásluhou takejto predstieranej demokracie sa vo funkciách zabetónujú riaditelia na 20, 30 rokov či celý život, pretože rozhodujúce, nebudú ich manažérske a iné schopnosti, ale ich lojalita voči zriaďovateľovi.
Kritici návrhu obmedzenia pôsobenia riaditeľa školy vo funkcii na dve či tri funkčné obdobia argumentujú aj tým, že obmedzením funkčného obdobia by sme potrestali všetkých kvalitných a schopných riaditeľov, vďaka ktorým dané školy dosahujú vynikajúce výsledky. Obmedzením funkčného obdobia by sme ich demotivovali, pretože by vopred vedeli, že ich snaha napredovať, tvoriť a rozvíjať školu je limitovaná obdobím desiatich či pätnástich rokov. Po toľkých rokoch by sa museli vrátiť za katedru, či odísť na inú školu. Ako som už na začiatku spomínal po takej náročnej práci, ako musí riaditeľ vykonávať desať rokov, je oddych aj na mieste, lebo tu hrozí syndróm vyhorenia a ten môže mať dôsledky pre všetkých ostatných zamestnancov školy či žiakov ako klientov školy. Nemyslím si, že by sa človek z riadiacej pozície nemohol vrátiť späť za katedru a napĺňať tak svoje pedagogické posolstvo. Veď s tým úmyslom šiel aj študovať pedagogiku, lebo sa chcel stáť učiteľom a nie hádam rovno riaditeľom školy. Ak sa niekto po desiatich rokoch už nedokáže postaviť za katedru a učiť šesť či sedem hodín denne ako iní učitelia, tak problém bude asi niekde inde. Nie v zákone, ale v samotnej osobnosti človeka.
Človek, ktorý pôsobí desať rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, aj pri najlepšej vôli nemôže byť dostatočne inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť klesá. Daný čas však postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj školy, komunity. Neznamená to však, že sa nemôže uchádzať o túto pracovnú pozíciu opäť po uplynutí jedného funkčného obdobia na tej istej škole, rovnako ako to neznamená, že sa o pozíciu riaditeľa školy nemôže uchádzať hneď na inom pracovisku. Toto právo mu nikto neupiera. Možno by sa takto vytvoril väčší boj medzi školami o získanie kvalitného riaditeľa, ktorý bude reálne meniť školu. Školy by vedeli, že verejne znalému riaditeľovi, ktorého schopnosti sa pretavili do úspechov danej školy, sa skončí funkčné obdobie a bude si možno hľadať nové miesto riaditeľa inde. Tým by sa otvoril zaujímavý pracovný trh s kvalitnými riaditeľmi. Zároveň by sa v takto nastavenom konkurenčnom prostredí riaditelia museli viacej snažiť, aby sa vedeli po troch funkčných obdobiach dobre predať. Vznikol by tak obrovský tlak na aktuálnych riaditeľov, lebo by bolo na trhu práce veľa kvalitných riaditeľov hľadajúcich si prácu. Možno je to na Slovensku len hudba budúcnosti. Ale prečo s ňou nezačať čím skôr? Veď aj tí najlepší manažéri vo firmách rotujú a nie sú na dvadsať, tridsať rokov v jednej firme.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, škola je živým prostredím a neustále sa transformuje vplyvom vonkajších i vnútorných faktorov. Môže však podľahnúť i vlastnej autodeštrukcii, pokiaľ v nej nenastanú progresívne zmeny. Po mnohých diskusiách so zainteresovanými na základe ich podnetov, názorov odborníkov i vlastných empirických poznatkov som presvedčený, že človek, ktorý pôsobí desať rokov na jednom pracovnom mieste v riadiacej funkcii, ani pri najlepšej vôli nemôže byť inovatívny a proaktívny a jeho výkonnosť automaticky klesá. Ako som už povedal, daný človek, daný čas postačuje na to, aby ukázal svoje schopnosti a pretavil vízie v realitu. Postačuje na to, aby uplatnil svoje schopnosti a zručnosti pre rozvoj danej školy i komunitu. Obdobie dvoch funkčných období je možno krátke pre toho, kto chce vo funkcii preukázateľne niečo dokázať, no dlhé pre toho kto funkcií iba prežíva. Zlý riaditeľ môže počas tohto obdobia napáchať v škole veľa škody, zvlášť keď je vo funkcii držaný politickou mocou. Príliš dlhé volebné obdobie nesie so sebou určitú zaslepenosť riaditeľa, a preto je zmena na mieste, lebo jeho výsledok môže školu posunúť iným smerom. Príliš veľká istota pokroky nerobí. Preto by po určitom časovom úseku riaditeľa vo funkcii malo nasledovať hodnotenie rodičmi žiakov, zriaďovateľom, zamestnancami, školskou inšpekciou, výsledkami vo vzdelávaní a podobne.
Všimli ste si, že doposiaľ som stále hovoril o dvoch funkčných obdobiach. Áno, pretože som presvedčený o tom, že dve funkčné obdobia sú objektívne plne postačujúce na výkon funkcie riaditeľa jednou osobou. Tretie funkčné obdobie považujem za tak trochu kontraproduktívne vrátane vyššieho kvóra pri hlasovaní vo výberovom konaní. Kvalifikovaná väčšina nie je zárukou objektivity a to aj vzhľadom na zloženie rady školy, respektíve výberovej komisie, ako som to vysvetlil v predchádzajúcej časti môjho prejavu. Ak by sa vôbec malo uvažovať o treťom funkčnom období riaditeľa, tak by v tomto prípade bolo potrebné napríklad rozšíriť výberovú komisiu vo všetkých volebných častiach alebo aj o širšie zastúpenie školskej inšpekcie a okresného úradu tak, aby kvalifikovaná väčšina pri hlasovaní na výberovom konaní bola čo najobjektívnejšia a vo výberovej komisii bolo menej "pozitívne" zainteresovaných osôb.
Limitovanie funkčných období výkonu funkcie riaditeľa školy je reálnou požiadavkou, ktorej opodstatnenie deklaruje samotná prax. Dôkazom toho je, že sa o jeho zavedenie opätovne pokúšajú moji kolegovia. Je mi ľúto, že aj keď prv predloženému návrhu nič podstatné nevyčítali, nepodporili ho. Napriek tomu som za vecnú a konštruktívnu diskusiu. Som za zmeny, ktoré už tu dávno mali byť. A aj keď tretie funkčné obdobie nepovažujem za šťastné riešenie, návrh podporím, pretože naše školstvo to potrebuje.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

26.6.2019 o 9:32 hod.

Mgr.

Oto Žarnay

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:48

Miroslav Sopko
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem pánovi poslancovi Žarnayovi za to, že vystúpil a podporil tento návrh zákona.
Čo sa týka toho konkrétneho tretieho funkčného obdobia, vychádza úplne, úprimne to priznávam, z požiadavky, ktorý predložila Slovenská komora učiteľov v čase pripomienkovania Učiaceho sa Slovenska, kde sa tento dokument veľmi dlho pripomienkoval. Mnohé podstatné veci sa tam dostali, toto bola jedna z nich. Je to vec, ktorou, môžeme o tom diskutovať, ale ja si myslím, že to tretie funkčné obdobie môže slúžiť aj k tomu, aby, čo som možno až tak nezdôraznil pri svojom vystúpení, bol ešte ten čas na prípravu človeka, ktorý by to potom prebral, prípadne na to, aby sa vytvorili podmienky pre veci, ktoré chce ten daný človek dokončiť. Pretože mnohé veci, mnohé projekty sú z určitého dlhšieho časového hľadiska a aj veci, ktoré sa plánujú, a ľudia, ktorí majú víziu, si určité veci svoje programujú a pripravujú na dlhší čas. To znamená, vychádzal som aj z tejto skúsenosti, keď dochádzalo k príprave tohto návrhu zákona.
A čo sa týka samotných problémov okolo vyhorenia a tak ďalej, to súhlasím, len stále hovorím, že moja ambícia, prečo som prišiel s týmto návrhom, je práve v tom rozhýbaní sa tých ľudí, ktorí jednoducho sú prístupní veľmi dôležitým momentom, ktorým hýbu celú komunitu vo svojom okolí. Aby to nebolo práve len o tom, že dáme si tam toho, koho poznáme, ale aby sme vedeli, umožnili ľuďom prichádzať aj zvonka, pretože keď príde niekto zvonka, môže práve ten systém zmeniť v pozitívnom duchu.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2019 o 9:48 hod.

Mgr.

Miroslav Sopko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:50

Stanislav Mizík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Pán Žarnay, paušalizujete, pán Žarnay. Nepochybne bossing existuje, tak ako existuje šikana medzi žiakmi. Bolo to vždy, tak ako vo všetkých ostatných oblastiach spoločenského či pracovného života. Ale je to len v marginálnych prípadoch. Vyslovili ste názor, povedali ste, že nechcete zovšeobecňovať, ale celkový dojem je taký, celkový dojem z vašej reči je hrôzyplný.
Áno, ešte jednu vec, aj ja si myslím, že obmedzenie pôsobenia vo vedúcich funkciách spôsobí demotiváciu. Čo sa týka rád škôl, sú tam ľudia dosadení, aby sa riaditeľ zabetónoval. No-no, to by som nepovedal, že je to vo všetkých prípadoch. A vďaka ľudským vlastnostiam je udržanie takzvaných prisluhovačov zabetónovania dlhodobo nemožné vo väčšine prípadov. A myslím si, že paušalizujete, naozaj paušalizujete a to asi kvôli vlastným zlým životným skúsenostiam.
Ďakujem za slovo.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

26.6.2019 o 9:50 hod.

Mgr.

Stanislav Mizík

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie 9:52

Ľubomír Petrák
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja by som chcel nadviazať na vystúpenie pána kolegu Žarnaya, ktorý vo svojom vystúpení hovoril o tom, že podstata problému spočíva v školských radách, ktoré sú v zásade výberovou komisiou pre voľbu riaditeľov a ktoré sú mnohokrát účelovo nakreované a ktoré sú schopné alebo pripravené, účelovo pripravené na to, aby zabetónovali niektoré osoby vo svojich funkciách.
No ale ak toto hovorí pán kolega Žarnay a ja túto myšlienku podporujem už niekoľko rokov, tak potom nerozumiem tomu, čo vyriešime tým, keď obmedzíme počet funkčných období a účelovo kreovaná školská rada bude účelovo vyberať iných uchádzačov a v zásade nemáme záruku, že to budú lepší uchádzači. Máme záruku len, že budú iní, pritom môžu byť aj horší.
Skúsme prejsť od tejto debaty, ktorá v zásade nerieši kvalitu slovenského školstva, k debate, ako ju vieme posunúť dopredu a poďme, konečne, si seriózne sadnúť naprieč politickým spektrom za rokovací stôl a povedať, akým spôsobom má prebiehať voľba riaditeľa, ako má byť vytvorená výberová komisia, či to majú byť iba učitelia, zamestnanci, alebo v prevažnej miere učitelia a zamestnanci školy, ktorá si vyberá riaditeľa, alebo či to majú byť v prevažnej miere odborníci, ktorí sú z daného územia, ktorí sú možno zo širšieho územia, ktorí majú nestranný pohľad na kvalitu práce, ktorá bola odvedená, a vyberú toho najlepšieho uchádzača. Vo chvíli, keď pôjdeme touto cestou, je úplne jedno, či ten riaditeľ bude jedno funkčné obdobie alebo bude desať funkčných období, lebo máme záruku, že ten riaditeľ má profesné, ľudské, etické a akékoľvek predpoklady pre to, aby dobre vykonával svoju prácu, a v prípade druhého alebo nasledujúceho funkčného obdobia máme záruku objektívneho zhodnotenia doterajšej práce vrátane negatívnych javov, ako je mobbing, bossing a všetky ostatné negatívne javy, ktoré chcete potlačiť. Poprosím, poďme debatovať týmto smerom.
A ja tento návrh zákona nepodporím.
Ďakujem pekne
Skryt prepis

Vystúpenie

26.6.2019 o 9:52 hod.

Ing. CSc.

Ľubomír Petrák

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video