49. schôdza

10.9.2019 - 25.9.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2019 o 18:32 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie v rozprave 18:19

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci.
Vážená pani predkladateľka, vážený pán spravodajca, kolegyne, kolegovia, vážení prítomní, čo je zmyslom... Života? Nie. Čo je zmyslom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka? No zmyslom nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka je tým, ktorí zarábajú málo, umožniť alebo ten systém nastaviť tak, aby podľa možnosti tú daň vôbec neplatili. Kedy sa to zaviedlo? Nuž pri slávnej daňovej reforme, ktorá vlastne odštartovala 1. januára 2004, od kedy platí zákon o dani z príjmov, ktorý sa tu teraz práve novelizuje, odkedy sa táto filozofia zaviedla.
Keby sme šli do histórie dozadu, už to tu pani predkladateľka vo svojom vynikajúcom vstupnom prejave pekne analyzovala, ale nie až tak úplne dozadu, keď som to počúval, tak v tých dávnych časoch to niekedy v tom roku 2004, 2005 bola nezdaniteľná časť jednoducho nastavená tak, že ľudia, ktorí zarábali minimálnu mzdu, ani netušili, že existuje nejaká daň z príjmu. Dokonca ľudia, ktorí zarábali o nejakých 20 % povedzme viac ako minimálna mzda, ani tí žiadnu daň z príjmu neplatili. Tá nezdaniteľná časť bola v tých časoch nastavená pomerne veľkoryso. Ale od začiatku až doteraz nezdaniteľná časť je nastavená vo väzbe na životné minimum.
Ja som sa trošku pýtal aj toho môjho kolegu, starého politika Mira Beblavého, ktorý si pamätá tie časy ešte z SDKÚ, však vymenil asi 50 politických strán, tak všeličo si pamätá, pýtal som sa ho pri nejakej príležitosti, ako to vtedy bolo, ako si on na to spomína, a on mi vlastne vysvetlil, že vtedy tá daňová reforma bola, preto to bolo tak nastavené, aby sa, lebo nevedeli, ten Mikloš jednoducho nevedel, ako to ďalej bude vyzerať. No tak bolo jasné, ako to je v roku 2003, bola nejaká vízia, čo to asi urobí v roku 2004, ale skrátka boli trošku opatrní, logicky, a z opatrnosti naviazali nezdaniteľné minimum, nezdaniteľnú časť na životné minimum, ktoré by teda rástlo, aj rástlo tak, ako rástli ceny, ako rástla inflácia a s vedomím, že keby teda nebodaj sa Slovensku začalo ekonomicky dariť a ľudia by začali viacej zarábať, tak tie nožnice by sa hýbali tak, že by sa skrátka ten efekt neplatenia daní postupne asi strácal.
Lenže viete, minister financií je človek, ktorý musí byť z princípu opatrný, tak on to skrátka, ten Mikloš nastavil tak, aby to pre istotu, aby to fungovalo tak, aby náhodou nedošlo k opačnému efektu. Keby nebodaj platy na Slovensku rástli menej, ako rástli ceny, aby nedošlo k prepadu daňových príjmov. No skrátka takto sa to nastavilo a spustilo sa od toho roku 2004. Nuž a samozrejme potom už tie ďalšie pribúdajúce roky a tá prax ukazovali, ako to reálne beží.
No a bežalo to tak, ako už dneska všetci, dneska sme všetci po bitke generálom, tak vieme, ako to fungovalo. Platy na Slovensku našťastie naozaj začali rásť. V niektorých rokoch viac, v niektorým menej, prišla kríza. Ceny, ten prudký rast, ktorý bol ešte niekedy v tých rokoch, sa našťastie zastavil, čiže tá inflácia na Slovensku až taká hrozná nebola. Dokonca mali sme tu roky, kedy rast cien bol nulový. Tá inflácia nebola žiadna, čiže životné minimum stagnovalo a tým pádom sa stalo vlastne to, že tá nezdaniteľná časť nám rástla v globále pomerne pomaly, no ale platy, či minimálna mzda, či priemerná mzda, ako chcete, tie platy rástli relatívne, relatívne prudšie, nepoviem, že prudko. Prudšie. Nuž efekt je ten, že tí, ktorí dnes zarábajú minimálnu mzdu, veselo daň už niekoľko rokov platia a budú ju platiť v pomere k svojmu príjmu vlastne stále vyššiu a vyššiu. A táto diskusia, čo urobiť s nezdaniteľnou časťou, sa tu tak potíšku vždycky nejako tak trošku objavila, či ten koeficient 19,2, ktorý tam je vlastne od začiatku, či to je v poriadku, či sa s tým nemá niečo urobiť. No tak vy ste teda teraz nabrali tú odvahu a priniesli ste zvýšenie v podstate po 15 rokoch. Čiže čo som týmto vlastne chcel povedať?
Tým som vlastne chcel povedať to, že 15 rokov ten systém máme z opatrnosti nastavený tak, ako je, a všetkým tým ďalším ministrom financií, ktorí potom prišli po Miklošovi, to nastavenie jednoducho vyhovovalo, hej? Tak to bolo, hej? Hoci, hoci by možno niekto čakal, že férovo niekto, nejaký politik príde a povie, no tak tento, tento, toto nastavenie z toho úvodu, ktoré sme nastavili naschvál opatrne, sa ukázalo, že môžeme byť teraz veľkorysejší, tak uvoľnime to. No nie. Tí ministri financií, či to bol Kažimír alebo znovu Mikloš, jednoducho zistili, že ako je to super vlastne pre štátny rozpočet, ten výber daní z príjmov, nie dépéháčka, kde máme obrovskú daňovú medzeru a výpadky atď., nie daň z nehnuteľnosti, ktorú ste spomínali, ale výber dane z príjmov skrátka stále stúpal a stúpal a to mohla byť aj vysoká nezamestnanosť, on stúpal. Takže tým ministrom financií sa to celkom páčilo a tu máme potom druhý problém.
Druhý problém je ten, že akým spôsobom sú u nás financované samosprávy. No najvýznamnejším zdrojom sú tzv. podielové dane. Oni naozaj z tých daní za psa alebo z nehnuteľnosti alebo z čoho vyberú veľmi skromne, veľmi málo. Častokrát tí starostovia, primátori sa boja povedať občanom, že viete, čo budete platiť viac? No teraz napríklad v dnešnej tlači máte, že v Košiciach by sa malo platiť viac za sociálne služby. No to už vidím, to som zvedavý, ako to tam dopadne, či si toto košický primátor presadí, osobne pochybujem. Skrátka naši starostovia a primátori, naša samospráva si skrátka zvykla, a teraz to nemyslím v zlom, že ten, na to, že ten systém je nastavený - podielové dane, a tie podielové dane vlastne znamenajú, že prakticky všetko až na nejaké epizódy z výberu daní fyzických osôb ide samosprávam. A to je to druhé zlo, nech sa na mňa nikto nehnevá, a ja to teraz nevyčítam samosprávam. Ja to vyčítam tým, a teda aj sám sebe, ktorí tento štát nejakým spôsobom riadime a ktorí nastavujeme pravidlá, pretože to jednoducho nie je v poriadku.
Teraz, keď sa tu objaví po dlhých rokoch snaha o zmenu výšky tej nezdaniteľnej časti, zmenu toho koeficientu, tak samozrejme logicky sa samosprávy ozvú, pretože pre nich to znamená výpadok príjmu. Nie pre štát, pre samosprávy, pre VÚC-ky, pre obce, pre mestá. Čiže tá chyba je v tom, že tie podielové dane sú naviazané výlučne len na výber dane fyzických osôb. A ja tým pádom tu takto z tohto miesta volám po zavedení tzv. daňového mixu. To znamená, aby samosprávy dostali svoj podiel nielen z vybratej dane fyzických osôb, o ktorých je teraz reč, ale aj od právnických osôb, DPH a možno trošku odvážne, možno aj zo spotrebných daní - alkohol a podobne, cigarety, tabak.
Treba otvoriť túto debatu, ale na to sa, bohužiaľ, nikto, nikto nejako nechystá, a to je naozaj zlé, pretože potom takáto vaša snaha, ktorú by som za iných okolností veľmi podporoval, mňa samého brzdí v tom nejakom nadšení, že poďme znižovať dane, pretože my nemáme povedané to B, akým spôsobom ten výpadok samosprávy budú mať kompenzovaný. No tak my tu budeme teraz nejako trošku teoretizovať, no veď nech si zvýšia dane z nehnuteľností, nech zvýšia, neviem, daň z niečoho, čo teda majú vo svojich kompetenciách a ten Poláček, ako vidíte, zvyšuje v úvodzovkách daň zo sociálnej služby v Košiciach. Nuž ale oni by, oni by chceli počuť, že naozaj sa tu spustí tá debata o tom daňovom mixe. O tom, ako tie podielové dane majú vyzerať, tú debatu treba spustiť. Pokiaľ to tak nebude, tak takéto vlastne pokusy o zvýšenie nezdaniteľnej časti a teda vlastne pokles, nejaký relatívny pokles na daniach fyzických osôb, čo, po čom volám aj ja osobne a veľmi volám, nebude úspešný. Pretože tie samosprávy sa samozrejme postavia proti vám, tak ako to urobili.
A teraz pozrite, ja osobne, na jednej strane mne je sympatické, že by sa mali znížiť dane fyzických osôb, sám po tom volám. Ale na druhej strane, sú tu samosprávy. Na ktorú stranu sa teraz máte prikloniť? No ja by som sa najradšej priklonil na obidve a hľadal tzv. win-win riešenie, ale to bude vtedy, keď sa povie to B, to znamená, že spustí sa aj projekt zmeny systému podielových daní, aby samosprávy dostávali podiel z tej DPH od právnických osôb atď. Čiže toto je, toto je najväčší problém alebo najväčšia "chyba" tohto návrhu, že nemáte to podporené tou zmenou na strane podielových daní a tým pádom ste ľahký terč a oprávnený terč vlastne pre samosprávy.
No ja neviem, či mám hovoriť o štyroch premrhaných rokoch, lebo fakt ste to pekne povedali v tej úvodnej reči, že tá snaha tu nie je tak, že pred mesiacom ste na rozdiel možno od iných vašich koaličných kolegoch sa zobudili s nejakým, s prepáčením, populistickým návrhom, je to vaša dlhodobá agenda, to treba uznať. Ale opakujem, chýba mi tam, chýba mi tam zmena podielových daní tak, aby tá spokojnosť bola na strane samospráv, resp. aby jednoducho nemali logický dôvod protestovať tak, ako to robia teraz. Ja viem, že ste s nimi diskutovali, ja viem, že ste tam urobili kompromis, len to systémové riešenie musí obsahovať aj zmenu systému podielových daní, inak sa jednoducho nepohneme dopredu.
My, teraz hovorím za PS - SPOLU, máme tak isto v pláne, predstavíme program, máme takisto v pláne znižovanie daní tým nízko príjmovým zamestnancom, cesta je cez zvyšovanie nezdaniteľnej časti presne tak, ako sa tu bavíme, ale my to v programe, samozrejme, ja vás nechcem teraz poučovať, robíte si tak, ako uznáte najlepšie svoju prácu, ale my to teda máme v programe. Čiže chcem vopred napríklad pána župana z Trenčína upozorniť, že myslíme na to, nechceme hovoriť o znižovaní daní fyzických osôb bez toho, aby sme v ďalšej vete nepovedali, ako to bude na strane samospráv. Jednoducho treba diskutovať o týchto veciach naraz.
No a teraz by som sa mohol pekne krásne zacykliť, resp. ísť do špirály, lebo by som sa mohol vrátiť k tým škôlkam, resp. rodičovským príspevkom, lebo keď už túto tému raz otvoríme, tak, samozrejme, je potrebné otvoriť celkovo kompetenčný zákon, treba sa baviť o tom, či financovanie samospráv je dostatočné, či majú dosť peňazí na zabezpečenie funkcií, ktoré majú mať, to sú zase tie sociálne služby, znovu tie Košice. To sú tie škôlky, o ktorých sme tu diskutovali pred chvíľou, čiže je tu spústa roboty, ktorú treba urobiť a jedno ovplyvňuje druhé, druhé ovplyvňuje tretie.
Takže nie je to jednoduché a z tohto pohľadu ma naozaj mrzí, že tento váš návrh vyznieva ako taký osamelý výstrel bez toho ďalšieho potrebného kontextu. Podporiť-nepodporiť. Aká je tá zlatá stredná cesta pre opozičného politika, pani kolegyňa, čo myslíte? (Reakcia z pléna.) No, bohužiaľ, nie, tá zlatá stredná cesta je buď neprísť na hlasovanie, hodiť sa maród, to je nápad. Lebo viete, ťažko sa mi bude môjmu starostovi pánovi Gašparovičovi, niektorí ho poznáte, smeráci, vysvetľovať, prečo som ja hlasoval za to, že naša obec dostane menej peňazí. Čo mu ja poviem? Na druhej strane ma môj kamarát, ktorý zarába minimálnu mzdu, sa ma spýta, prečo si ty nepodporil to zníženie mojich daní? Ja by som rád videl to win-win riešenie.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.9.2019 o 18:19 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:32

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážená navrhovateľka, pán kolega, možno vám pomôžem v rozhodovaní, ale musím najprv opraviť kolegyňu, ktorá uvádzala zákon. Ten 52-percentný nárast bol za roky, kedy neboli zvýšené nočné príplatky, neboli zvýšené víkendové príplatky preto, lebo dobre viete, že len od 1. mája tohto roku sú tieto zvýšené príplatky. To znamená, že 52 % bez započítania tohoto.
Tento návrh prišiel v čase, kedy sme vedeli, že samosprávy budú mať zvýšený a výrazne zvýšený príjem z podielových daní, ktorý by presahoval aj tých 52 % za tie roky, preto, lebo ak si dobre pozrieme ten návrh, za ktorý sme hlasovali, o zvýšení nočných príplatkov atď., hovoril o 120 miliónoch ročne, ktoré natečú samosprávam cez tento, a ja to vidím na vlastnej plavárni za víkendové príplatky, koľko to urobilo navýšenie. Čiže to neni výstrel do tmy, že teraz nemáme, nemáme to z čoho ako keby vôbec kompenzovať. Preto hovorím, že ten návrh prišiel presne v čase, kedy sa samosprávam aj dostalo viac peňazí, ako by dostali, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli.
A teraz sa pýtam, keby tie víkendové a nočné príplatky neboli, budú starostovia protestovať, však my sme chceli ešte viac tých peňazí a schváľte tie nočné príplatky? Vtedy nepovedali: ďakujem pekne, fajn, nám sa to odrazí a nebudeme mať 10-percentný rast ročný, ako, ako je teraz, ale budeme mať možno 13-percentný rast ročný, čo už je sakra veľký rast, sám uznáte.
A vrátim sa aj k tomu mixu daní. Ja nesúhlasím, a teraz hovorím ako primátor, aby ten mix bol, hoci by bol spravodlivý pre spoločnosť ako-takú. Lebo pri mixe daní tie obce a mestá a samospráva dostane možno 5 % ročný nárast, lebo, lebo bude kopírovať ekonomiku. Ale teraz hovorím, že ja budem obhajovať ten 10-percentný nárast... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2019 o 18:32 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:34

Katarína Macháčková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Ja by som chcela poďakovať svojmu kolegovi Jožkovi Mihálovi za podľa mňa veľmi objektívne zhrnutie tejto situácie, pretože naozaj nie je čiernobiela. Treba vidieť, že naozaj treba znižovať dane ľuďom, ale na druhej strane, pokiaľ hovoríme o obciach a mestách, tak nehovoríme o peniazoch pre starostov a primátorov, ale pre ľudí.
A pán poslanec Antal, nemôžem súhlasiť s tým, že hovoríte, že tento návrh prichádza v čase, kedy samosprávy majú prebytok peňazí. Treba povedať, že práve teraz, a však ste primátor, viete, aké všetky povinnosti na mestá sú, takže neprichádza to v čase, keď, kedy sú obce v nejakom čase blahobytu, ale kedy musíme znášať všetky opatrenia alebo teda vládne návrhy, ktoré tu boli prijaté, riešime minimálnu mzdu, z toho súvisiace zvyšovanie ostatných miezd, obedy zadarmo, rekreačné poukazy, toto všetko vlastne samosprávy znášajú. A teraz máme tu signály o blížiacej sa nejakej hospodárskej kríze a tento návrh prichádza v tomto čase. Takže ja si nemyslím, že to je obdobie teraz, ktoré bude, blaha a rozkvetu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2019 o 18:34 hod.

JUDr.

Katarína Macháčková

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:35

Anna Verešová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Kolega Mihál, nuž moja stará mama by povedala, že no včuľ buď múdry. Je to presne tak, že županka Erika Jurinová, som poslankyňou Žilinského kraja, mi hovorí jedno, môj starosta z obce tiež podobné, ja tu tri roky vystupujem o tom, že rodinám treba viac peňazí v peňaženke a že je potrebné ich daňovo zvýhodniť, pracujúcich rodičov, takže naozaj je to taká akoby ťažká dilema. Ale rada som, že si hovoril aj o tom nejakom teda uvažovaní a výzve k diskusii o novom financovaní samospráv. Však to takto nemôže byť, že ľuďom, čo? Nikdy neznížime dane, lebo samosprávy budú tu vždy, starostovia, župani budú vždy pred parlamentom? Chápem, úplne ich chápem, však som za to aj zodpovedná na župe, ale zároveň toto jednoducho nemôže byť win-win a preto treba uvažovať o inom financovaní. Ja budem hlasovať za rodiny. Oni, jednoducho títo rodičia, títo ľudia si zaslúžia mať viac peňazí v peňaženke.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2019 o 18:35 hod.

Mgr.

Anna Verešová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:36

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Tak ďakujem za túto diskusiu, ktorá tiež vlastne ukazuje, aké je to rozporné, traja diskutéri, traja, dve poslankyne, jeden poslanec, primátorka, primátor, a tri rôzne názory. Vidíte. Jednoducho ale, ja si myslím, ja si myslím to kľúčové, to kľúčové v tejto diskusii je to, že nám, jednoducho mne to vadí, ten princíp podielových daní nie je v poriadku. Štát je predsa financovaný zo všetkých daní, ktoré sa vyberú, a všetci sme občania. Niekto platí viacej dane z príjmu, niekto fajčí, niekto benzín kupuje, niekto zase má drahý pozemok, alebo aj neviem čo, skrátka daňový mix, na daňovom mixe je postavené fungovanie štátneho rozpočtu predsa. A prečo by na daňovom mixe nemalo byť postavené fungovanie obecného, mestského rozpočtu? Prečo by to mesto malo fungovať inak? To ako niekto to niekedy v minulosti vymyslel, ja toto som neskúmal, že prečo to vzniklo práve takto, ale toto treba predebatovať, lebo my sa napríklad teraz nevieme pohnúť pritom znižovaní daní. Ja som ix-krát bol za ministrom Kažimírom v minulých rokoch a riešil s ním, že čo tak konečne s tou nezdaniteľnou časťou a on ma vždy, on mi vždy povedal: "No, že ja keby som aj chcel, ja nemôžem ísť proti ZMOS-u.". No a bolo vybavené.
Skrátka kľúčová otázka pred diskusiou o nezdaniteľnej časti na daňovníka napríklad je, ako sa pohneme ďalej v systéme financovania samospráv. Lebo samosprávy vždy budú blokovať logicky, vždy budú blokovať logicky takéto návrhy. Zvyšovanie daňového bonusu, znižovanie daní, sadzby, ja neviem, zabudli sme možno trošku na nezdaniteľnú časť na manželku, aby sme ešte viacej podporili rodiny, pani kolegyňa, keď už niečo napríklad. No ale je to nepriechodné alebo veľmi ťažké priechodné pri tomto financovaní samospráv, aké máme.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2019 o 18:36 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:39

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po takmer štyroch rokoch zvyšovania odvodov, daní, poplatkov a všetkého, čo sa čo i len trochu dalo zdvihnúť, prichádzajú teraz tesne pred koncom volebného obdobia návrhy na zníženie daní. Návrhy, ktoré však už všetky zasahujú do budúceho volebného obdobia, aby som bol presný, práve v prerokovanom návrhu je to teda zvýšenie viackrát už spomenutej nezdaniteľnej časti základu dane z 19,2 na 21 %, 21-násobok životného minima.
Zvyšovanie (rečník si odkašľal), pardon, znižovanie daní a odvodov je generálne dobrá správa, pre nás v SaS je to spolu s konceptom štíhleho štátu naša základná ekonomická agenda. Naša ekonomika nepotrebuje nič viac, než urobiť poriadok v daňovo-odvodovom zaťažení. Zákon o dani z príjmu doznal od roku 2004 desiatky, možno stovky zmien, ale len máloktorá bola zmenou k lepšiemu. Väčšinou to boli novelizácie prinášajúce nové povinnosti, sadzby či výnimky, ktoré postupne nakladali na plecia všetkých daňových poplatníkov ďalšie a ďalšie povinnosti. Áno, posledné roky sa ekonomika Slovenska rozvíjala, dovolím si však povedať, že nie vďaka opatreniam vlády, ale i napriek opatreniam vlády.
Na ilustráciu spomeniem len jeden prípad, 8-percentný poistný odvod z predpísaného poistenia. Na prvý pohľad zdaňuje úspešné a ziskové poisťovacie spoločnosti, ale ako hovorí základná ekonomická poučka, akékoľvek zvýšenie nákladov v reťazci sa v konečnom, v konečnom dôsledku zaplatí konečný spotrebiteľ. V tomto prípade si myslím, túto ekonomickú teóriu v praxi overil na vlastnej koži takmer každý občan Slovenska, poisťovne automaticky preniesli poistný odvod do zvýšenia poistného. Ak bol zámer zákonodarcu dodatočne zdaniť veľké a úspešné spoločnosti, zámer sa nepodaril. Ak však chcela vláda dodatočne zdaniť každého občana Slovenska, podarilo sa jej to, myslím, dokonale. Nekoncepčné zvyšovanie daní sa míňa účinku, ale to isté platí aj pre znižovanie daní. Ak chceme znižovať dane, vždy to treba robiť koncepčne a sledovať vplyvy. Myslím, že Jožko Mihál skutočne veľmi presne o tom hovoril. Minimálne je vždy potrebné sa pozrieť, komu sa tie dane znížia a prípadne, či sa znižujú teda nízkopríjmovým skupinám.
Návrh, o ktorom práve rokujeme, to robí zle. Myslím si, že by bolo férové, ak sa štát rozhodne znižovať dane, mal by začať od seba, navyše teda, keď vláda deklaruje, že chceme podporovať decentralizáciu štátnej správy. A ja použijem pár údajov zo správy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Navrhované opatrenie ovplyvňuje verejné financie cez pokles výnosu dane z príjmov fyzických osôb o cca 149 miliónov eur. Všetky tieto príjmy sú príjmom VÚC a obecných samospráv. Ešte tie obce sú relatívne v dobrej situácii, že majú teda 20 % rôzne dane, ktoré tu tiež už bolo spomínané, ale pre VÚC je to ich jediný príjem mimo percenta dvoch rôznych drobností. Každopádne v dôsledku zvýšenia disponibilného príjmu pracujúcich vzrastie ich spotreba, čo povedie k nárastu vo výnose dane z pridanej hodnoty cca o 13 miliónov eur, ktorá je príjmom štátu. Ak to preložíme do jednoduchej reči, samosprávne kraje a obce prídu ročne o 149 miliónov na príjmoch a štát bude mať navyše 13 miliónov na výbere DPH. Takto vznikla vlastne finálna suma dopadov na verejné financie 136 miliónov, o ktorej tu v podstate rozprávame.
Ak sa na vec pozrieme touto optikou, nečudujme sa, že VÚC a ich starostovia protestujú. Je síce pravda, že samosprávam rástol daňový príjem nad úroveň rastu daňových príjmov štátu za posledných päť, štátu za posledných päť rokov narástli daňové príjmy o 30 %, samosprávam o 52 %, to sme už spomínali. Nikto však ale už nehovorí, koľko nových povinností, respektíve zvýšenia nákladov existujúcich povinností uložil štát za spomínaných päť rokov bez toho, aby sa k nim viazalo nejaké priame zvýšenie príjmov. Navyše povinnosti zostanú, ale s ekonomikou sa už pomaly dostávame do zostupnej fázy. Počul som aj námietky, že starostovia majú asi veľa peňazí, keď si tak veľmi podvíhali platy, ale komunálna politika je ľuďom najbližšie. Ľudia jej najlepšie rozumejú a myslím si, že ak starosta nepracuje dostatočne v prospech rozvoja obce, voliči mu veľmi ľahko dajú v najbližších voľbách najavo, že nebol hoden svojho platu.
Autori návrhu v dôvodovej správe argumentujú, že cieľom opatrenia je zvýšenie čistých príjmov pracujúcich. Skúsme sa pozrieť teda, ako je to v skutočnosti. Kedysi dávno presadená verzia rovnej dane od zavedenia už dostala veľa faciek a dnes teda nemáme k daňovému zaťaženiu jednoduchú rovnicu, ale zložitý vývojový diagram s výsledkom: moja daň. Zaviedli sa rôzne odpočítateľné položky, minimá, daňové bonusy, pri dôchodku úľavy a podobne. Celý zákon o dani z príjmov je zložitý a ako som už spomínal, je častokrát nekoncepčný.
Teraz si každý občan myslí, že MOST - HÍD mu ide zdvihnúť príjem, veď teda navrhuje zníženie daní. Toto je ale jedna nepravda a poukazuje na ňu aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Dovolím si zacitovať z jej správy. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí: "Navrhované opatrenie povedie k zvýšeniu disponibilných príjmov rodín v priemere o 0,4 %, rodiny si polepšia v priemere o 3,8 eura mesačne. Dopad navrhnutého opatrenia na rodiny však nebude rozdelený rovnomerne."
A ako teda je vlastne rozdelený? Na Slovensku máme 2,9 milióna rodín a dovolím si tvrdiť, že polovici rodín v podstate nezostane ani cent naviac. Tých 1,4 milióna rodín sú zrovna rodiny detné a viacdetné a preto tvrdím, že viac ako polovica Slovenska nebude mať z tohto opatrenia nič, pričom absolútna väčšina z tých rodín - milión - je v pásme s príjmom do 982 euro na rodinu a mesiac a v nich je ešte, ešte dosť veľa skutočne chudobných rodín, v ktorých aj tých priemerných mesačných 3,8 eura by bolo vítaným prilepšením. Ale nie, nedostanú takmer nič.
Priemerná hodnota je veľmi, veľmi zradná veličina. Nemôžem použiť graf, ale teda skúsim, skúsim popísať. Pre ilustráciu rozdeľme rodiny do piatich pásiem podľa príjmu.
V pásme jedna do príjmu 464 euro je 580-tisíc najchudobnejších rodín. Z tejto skupiny 84 % dostane nula euro, skutočne nedostanú nič a iba 16 % si prilepší priemerne o 90 centov, čiže tiež si dovolím povedať, že nič.
V pásme dva je ďalších 580-tisíc rodín, je to pásmo príjmu rodiny do 689 euro. Z nich 60 % tiež bude mať navýšenie čistého príjmu nula euro a len zvyšných 40 % si prilepší priemerne o 2,4 eura mesačne.
Prečo to je takto? Na Slovensku je u určitých skupín vysoké odvodové a daňové zaťaženie, u nízko príjmových skupín tieto prvé dve skupiny je ale daňové zaťaženie absolútne nízke a vysoké je teda odvodové zaťaženie od akéhokoľvek príjmu rovných 12 %. Jeden príklad. Pri príjme 833 euro, 12-percentných odvodoch a 19-percentnej dani takáto rodina platí zo svojho príjmu 12-percentné odvody a 0-percentnú daň. Platia teda 100 euro odvody a 0 euro daň. Práve preto nebudú mať z aktuálne, nič z aktuálne prijímaného opatrenia.
Ak si zoberieme ten, opačnú kategóriu, povedzme už len veľmi rýchlo pásmo štyri, tam je príjem medzi 983 až 1451 euro, čiže zasa asi týchto 580-tisíc rodín príde u 80 % z nich nárastu disponibilného príjmu o 6,3 eura. Takto teda vzniká priemerných 3,8 eura mesačne.
Myslím si, že pomoc a solidarita s nízkopríjmovými skupinami vyzerá inak a aj návrh na daňovú úľavu by mal mať iné kontúry. Mal by teda asi na 100 % uľaviť všetkým nízkopríjmovým skupinám a neriešil by občanov s vyššími alebo s vysokými príjmami. A tu sa kruh uzavrel. Nízkopríjmovým skupinám sme nepomohli a samosprávam a obciam budú tieto peniaze veľmi, veľmi chýbať a už to tu bolo viackrát spomínané. Ak nebude mať obec na prevádzku škôlky, najviac sa to zasa dotkne nízkopríjmových skupín obyvateľstva. Záverom už len prečítam časť vety z dôvodovej správy: "Prijatie návrhu zákona nebude mať vplyv na služby verejnej správy pre občana.". No ja si myslím, že vplyv mať bude. Tie peniaze budú chýbať.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.9.2019 o 18:39 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:48

Peter Antal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
... slovo. Pán kolega, z tohto príspevku v podstate vyplýva, že nikto nič nedostane a obce prídu o 140 miliónov. Takto by to pochopil nezainteresovaný človek. Ale. (Reakcia z pléna.) Áno, aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť toto povedala, ale nepovedala to B, že sa to, že tam do toho mala započítané dôchodcov, deti, všetkých tých, čo dane dneska reálne neplatia. Tak keď raz nemám príjem, tak neplatím dane. To je asi tak logické. Čiže a zároveň neplatia ani tí vysokopríjmoví. Od 3-tisíc euro, tak ako všetci zarábajú, nemajú žiadnu nezdaniteľnú časť, dokonca o 1 700 euro má tú nezdaniteľnú časť menšiu. Čiže všetci, všetci, čo zarábajú už ani nie tú minimálnu mzdu, ale to je vyššie ako minimálna, lebo aj tá je v princípe už dneska zdanená, každý bude mať z toho efekt. Áno, tých 140 miliónov niekde musí byť.
Ale v prvom rade treba povedať, že majú efekt z toho tí, ktorí sú pracujúci, zamestnanci, nie vysoko zarábajúci zamestnanci a jednoducho je to to pásmo medzi tým. Tí všetci z toho budú mať efekt, a to je, ja neviem povedať, koľko je to rodín takýmto spôsobom, ale pravdaže rodina dôchodcov z toho nebude mať žiadny efekt. Rodina nezamestnaných z toho nebude mať žiadny efekt, lebo dneska neplatia žiadnu daň. Čiže je to logické. Ale, ale komu teda chceme aj pomáhať? Nechceme týmto zamestnancom pomáhať? Veď asi aj SaS mala znižovanie daní fyzických osôb ako svoju prioritu a verím, že krížom-krážom, ako tu všetci sedia a všetky strany, že to budú mať opäť vo svojich volebných programoch, znižovanie dane fyzických osôb. Áno, bude to mať dopad na samosprávu, ale, ale musíme vidieť aj to vyváženie aj, aj tie, aj tie povinnosti, áno, prichádzali, ale prichádzali aj peniaze. A to sa nehovorí, ako keby že prichádzajú peniaze, zvyšovanie minimálnej mzdy automaticky znamená zvýšenie dane z príjmu fyzických osôb, podielových daní, nočné príplatky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2019 o 18:48 hod.

Mgr.

Peter Antal

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 18:50

Marián Viskupič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Áno, v podstate môžem súhlasiť a veď to, to bol zmysel, že to zvýšenie pomôže, vlastne bude najvyššie u tých, čo to najmenej potrebujú. U tých, čo by im pomohlo aj tých pár euro, to zvýšenie v podstate nebude, ale myslím si, že tie obce nepotrebujú peniaze a VÚC-ky nepotrebujú ich pre seba, veď tie ich premietajú do služieb pre občanov. Čiže myslím si, že váha toho, že tie peniaze budú VÚC-kam a obciam chýbať, je vyššia, než príjem alebo zlepšenie situácie tých občanov, ktorým tých pár euro teda pribudne. (Reakcia z pléna.) Takto nejak, a áno, veď som to aj povedal. Samozrejme, pre SaS-ku je znižovanie daní základnou agendou, len tak, ako aj Jožko Mihál povedal, to musí celé hrať, to musí mať koncept a to musí nebyť výstrel do tmy. Takže tiež máme túto dilemu podporiť-nepodporiť a my, čo teda robíme aj v samospráve, tak sa blížime k tomu, že je to veľký problém podporiť. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

17.9.2019 o 18:50 hod.

RNDr. Ing.

Marián Viskupič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 18:52

Irén Sárközy
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Budem veľmi krátka, ale dovoľte mi reagovať. Ja veľmi pekne ďakujem za túto diskusiu, ale chcem vyzdvihnúť, že ak naozaj majú niektoré samosprávy problém zabezpečovať svoje kompetencie, naozaj, tak ako aj pán poslanec Mihál hovoril o tom, je to relevantná téma na diskusiu, či už na strane kompetencií alebo spôsobu ich financovania. Ale odzneli veľmi kritické názory zo strany samospráv aj na to, že zrušme VÚC-ky, lebo tam akože tie kompetencie, tie peniaze veľa by sme mohli ušetriť. Niektorí primátori majú názor, že, teda zase VÚC-ky majú názor, že máme na Slovensku veľa obcí, veľa miest, tak áno, je to, je to ďalšia téma na ďalšiu diskusiu.
Ale chcem, ale veľmi chcem zdôrazniť, že ani pre samosprávy, ani pre ich obyvateľov nebude dobré, keď tu vznikne taký fenomén, že primátori alebo predsedovia, predsedkyňa VÚC-ky budú chcieť zabrániť znižovaniu daní zamestnancom. Toto ja si myslím, že ani politicky, ani ľudsky to nie je dobrý marketing. Ako možnože získajú nejaké politické body do ďalších volieb, ale my znižujeme dane pre ľudí a budeme stále znižovať, naša strana, kým, kým budeme mať možnosť.
A teraz občania budú môcť aj podľa vášho hlasovania zistiť, že kto chce znižovať dane a kto nechce znižovať dane ľuďom. Možno pripomínam, že v prvom, pri prvom hlasovaní váš poslanecký klub podporil tento návrh, tak očakávam, že aj v druhom kole tá podpora bude aj z vašej strany.
Ešte by som chcela možno dodať to, že čo, koľko to bolo pre samosprávy, že dochádzalo k tichému zdaňovaniu a za päť rokov z tohto, že sme my neupravili, nezvýšili sme nezdaniteľnú časť, tak profitovali samosprávy a bolo to 700 miliónov eur. A keď hovoríme aj o daňovom mixe, tak treba povedať na rovinu to, že za posledné tri roky, teda od roku 2016 do roka 2017 príjmy samospráv rástli o 27 %. Takže takýmto tempom za tri roky rástli dane z príjmov. Príjmy štátu rástli o 13 %. Takže čo to znamená? Keď vy voláte po tom, aby bol daňový mix, tak znamenalo by to, že aj daňové príjmy samospráv by nepredstavovali za tri roky 27 %, ale boli by na úrovni daňových príjmov štátu, to znamená 13 %. Takže my tu môžme rozprávať ako o tom, ale tí, ktorí si to prepočítali, aj starostovia, tak veľmi nechcú ten daňový mix, musím vám to povedať na rovinu.
Na druhej strane musím povedať aj to, že mesto Komárno, v týchto dňoch akurát sa mi dostalo do ruky hospodársky výsledok za prvý polrok. Mesto Komárno má 3 milióny zisku. Tri milióny zisku. No akého zisku? To, to je z tých výsledkov. A neni tu už pán poslanec Mihál, win-win. Som presvedčená, že kompromis - nárast príjmov samosprávam 130 miliónov, nárast príjmov ľudí 130 miliónov - je to kompromis z našej strany a aj z toho titulu, lebo naozaj ľuďom narástla čistá mzda o 17 % a áno, možno niektorí, aj pán poslanec Mihál hovoril, že odvaha, áno, je to možno odvaha, ale, ale robíme to pre ľudí, a je to, je to naša agenda, tak ako, ako to aj on hovoril a my sme za to, aby sa znižovali dane ľuďom.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

17.9.2019 o 18:52 hod.

Ing. JUDr.

Irén Sárközy

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 18:57

Jaroslav Baška
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne za slovo. Naozaj v krátkosti, aby sme ho stihli aspoň uviesť.
Predložený návrh zákona je v prvom rade v súlade s Akčným plánom transformácie horného regiónu Horná Nitra, ktorý bol schválený toto leto uznesením vlády a je v súlade s pracovným materiálom Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky.
Návrh zákona upravuje poskytovanie kompenzačného príspevku zamestnancom, ktorí ukončili zamestnanie so stálym pracoviskom v podzemí z dôvodu útlmu banskej činnosti. Čiže zopakujem ešte raz, sú to iba tí zamestnanci Hornonitrianskych baní, ktorí mali stále pracovisko v podzemí. Čiže nie všetci, nie všetci zamestnanci. Tí ďalší zamestnanci budú nasledovne riešení cez odstupné a na základe rozhodnutia rady, Rady Európskej únie z roku 2010 č. 787.
Výška tohto kompenzačného príspevku a doba jeho poberania je závislá od doby zamestnania v baníctve a znova poviem, so stálym pracoviskom v podzemí. Keď bude mať nárok na tento kompenzačný príspevok, zároveň sa stane, štát bude za takéhoto poistenca štátu mesačne platiť Sociálnej poisťovni.
Chcem povedať, že tento návrh sme komunikovali alebo vyšiel z dielne ministerstva hospodárstva, komunikovali sme to s baníckymi odbormi, s Hornonitrianskymi baňami, ktoré sú za tento návrh zákona o kompenzačnom príspevku a bol tento návrh prekonzultovaný aj s ministerstvom financií. V druhom čítaní urobíme určite, určité zmeny, ktoré sme si dohodli aj s ministerstvom práce a s ministerstvom financií.
O aké počty ľudí sa jedná? Hornonitrianske bane majú v súčasnosti 3 200 zamestnancov. Z tých 3 200 zamestnancov je 1 700 baníkov, čiže bude sa jednať o tých 1 700 ľudí. Tie počty, ktoré, alebo tie výšky kompenzačného príspevku vychádzajú zo zárobkov týchto baníkov a by si zachovali nejaký štandard, ten štandardný príjem, keď budú prepustení z dôvodu útlmu baníctva na Hornej Nitre.
Chcem podotknúť, že paralelne s týmto zákonom o kompenzačnom príspevku baníkov sa pripravuje národný projekt rekvalifikácie, ktorým žiadateľom bude Trenčiansky samosprávny kraj spoločne s partnermi s mestami Prievidza, mestom Handlová, Bojnicami a Novákmi, kde chceme, aby čo najviac ľudí prešlo týmito rekvalifikáciami a naozaj tento zákon o kompenzačnom príspevku baníkom sa bude týkať hlavne, alebo tento kompenzačný príspevok budú poberať tí baníci, ktorí odrobili v podzemí 10, 15 a viac rokov. Čiže ten najväčší príspevok, kompenzačný, môže dostať baník, ktorý odrobil v podzemí 30 rokov a ten kompenzačný príspevok bude niekde vo výške 816 eur. Chcem povedať, že priemerná hrubá mesačná mzda takéhoto baníka v súčasnosti, ktorý robí v podzemí, je tisíc štyristo, 1 400 eur, čiže čistá sa pohybuje niekde okolo 1 050 eur. Tento kompenzačný naozaj príspevok má slúžiť tým baníkom, ktorí prídu o prácu, aby mali zabezpečený tento kompenzačný príjem pre seba a vlastne pre ich, pre ich rodinu.
Toľko na úvod z mojej strany, potom by som viac porozprával v rozprave.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

17.9.2019 o 18:57 hod.

Ing.

Jaroslav Baška

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video