49. schôdza

10.9.2019 - 25.9.2019
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.9.2019 o 17:03 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:48

Erik Tomáš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, toto je hodnotový konflikt a ja hodnotové konflikty mám rád. Sú určite prospešnejšie pre občanov ako akékoľvek iné. Či chcete, alebo nechcete, my politici sa nemôžeme zapáčiť všetkým. A v tomto prípade je tá hranica jasná. Zatiaľ čo my sociálni demokrati stojíme viac na strane zamestnanca, vy liberáli, pravičiari budete vždy stáť viac na strane zamestnávateľov, čo, o čom svedčí aj to, že vy ste si vlastne rovno osvojili ich rétoriku, ich jazyk a ich prieskumy.
Aby som na čísla odpovedal aj ja číslami exaktnými, tak chcem povedať, že podľa OECD sú štyri krajiny, ktoré majú vyšší pomer čistej minimálnej mzdy k priemernej mzde. To je údaj OECD. Potom využije eurobarometer. Podľa eurobarometra, ktorý hádam nebude spochybňovať nikto, je podiel celkových nákladov zamestnávateľov na zamestnancov, to znamená platy a odvody, na HDP na Slovensku 41 %. Priemer v Európskej únii je však 47,6 %. Vo vyspelých krajinách ako Nemecko či Francúzsko je to dokonca vyše 50 %. A, naopak, podiel ziskov firiem na HDP: Slovensko takmer 50 % a napríklad Francúzsko a Nemecko menej ako 40 %. Čiže my tam stále ten priestor na zvyšovanie miezd vidíme.
A osvojili ste si aj to klasické strašenie, že keď budeme stále navyšovať minimálnu mzdu, bude sa prepúšťať, bude sa zatvárať. Tak mi vysvetlite, toto robia už zamestnávatelia niekoľko posledných rokov. My rapídne zvyšujeme minimálnu mzdu a zamestnanosť máme na historicky, nezamestnanosť máme na historických minimách a zamestnanosť na historických maximách. Len v súčasnosti je voľných 93-tisíc pracovných miest. Tak niekde sa stala chyba pri tých údajoch.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2019 o 16:48 hod.

Mgr.

Erik Tomáš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:50

Juraj Blanár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani poslankyňa, oceňujem predovšetkým tie informácie, ktoré ste sa snažili podložiť štatistikami, tuším že to bolo Únie zamestnávateľov, ak sa nemýlim. Avšak chýbajú tam ďalšie údaje, o ktorých oni nie veľmi radi hovoria. Napríklad to, že aký je podiel zisku na celkovom obrate v našej krajine a v ostatných krajinách, ktorý je rapídne vyšší. Nehovoria napríklad aj o tom, že produktivita v našej krajine stúpla významne. Dneska sa v mnohých odvetviach dokážeme vyrovnať produktivitou Nemecka a iným krajinám, kdežto mzdy sú stále kdesi dole.
A viete, nie celkom sa mi dobre počúva, chcel by som vás teda počuť, aby ste to, poprosiť, aby ste to povedali. Povedali ste, od štátu neustále stále viac a viac zaťažovanie ďalšími odvodmi. Prosím vás, povedzte ktoré odvody sú opätovne zavádzané pre zamestnávateľov. Povedzte, aby sme sa konečne dozvedeli, pretože tá floskula, ktorú používate, nie je pravdivá. Hovoríte o príplatkoch za nočnú prácu a tak ďalej. Ale nepovedali ste, že Slovensko je krajina, kde je najväčší podiel nočnej práce. Tak potom povedzte, že vaše videnie politickej strany je také, že tieto príplatky jednoducho zrušíte, a ľudia jednoducho nech pracujú v noci bez príplatku. My to tak nevidíme. My si myslíme, že títo ľudia by mali byť chránení a zamestnávatelia by sa mali snažiť čo najviac tú prácu orientovať cez normálny pracovný čas, pokiaľ je to možné, lebo niektoré prevádzky to jednoducho neumožňujú.
A to strašenie s nezamestnanosťou, to už kolega aj Tomáš povedal, prestaňte s tým, prosím vás. Pretože veď vidíte, ako sa tu zvyšuje minimálna mzda a nezamestnanosť nám klesá na rekordné minimá. Ba dokonca máme problém v niektorých odvetviach nájsť zamestnancov.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2019 o 16:50 hod.

Ing.

Juraj Blanár

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 16:52

Jana Kiššová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Asi stihnem reagovať len na jednu vec, ktorá odznela od obidvoch diskutujúcich predrečníkov. Ja som nespochybnila, že na Slovensku klesá nezamestnanosť. Jednoducho v ekonomicky dobrých časoch, tak ako aj v okolitých krajinách, tak aj na Slovensko tá nezamestnanosť je skutočne rekordne nízka.
Ale my sa musíme pozrieť na štruktúru tej nezamestnanosti. A ja hovorím o tom, že my tu máme zakonzervovanú skupinu ľudí, nie malú, veľmi veľkú skupinu ľudí s nízkou kvalifikáciou, ktorú nedokážeme pri takto vysoko nastavenej minimálnej mzde zamestnať. A pokiaľ tú minimálnu mzdu budeme stále tlačiť hore, hore, hore, tak ich ani nikdy nezamestnáme. O tomto hovorím. Ideme zakonzervovať ešte oveľa viac jednu už minimálnou mzdou znevýhodnenú skupinu ľudí. Veď ja veľmi dobre viem, že na Slovensku už je nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, že tu musíme prijímať opatrenia na to, aby sme dokázali na Slovensko dostať ľudí z tretích krajín, pretože je tu nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily. Ale my práve diskriminuje tých, ktorí jednoducho na ten trh práce vstúpiť nevedia, pretože za takúto mzdu ich nikto nezamestná. A tí kvalifikovaní na tom trhu práce aj v tom konkurenčnom boji, v tej konkurenčnej súťaži dokážu si vyjednať u zamestnávateľa pri nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily vyššiu mzdu. Títo ľudia nie sú tí, ktorí bojujú o hranicu minimálnej mzdy. Tí sú na poriadku.
Ja hovorím, že my tu ideme stále viac a viac škodiť tým nízkopríjmovým a vytvárame týmto opäť len rozdiely regionálne, ktoré prehlbujeme, pretože to, čo nie je problém v Bratislave, možno v Trnave, v Trnavskom kraji, to je problém na východe.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2019 o 16:52 hod.

Ing.

Jana Kiššová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:54

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takisto chcem oceniť, že do parlamentu prichádza nový, nová úroveň hádky o minimálnu mzdu (povedané so smiechom), a to tentokrát tým, že sa bavíme už o vzorci, ako to bude vyzerať, a teda dospeli sme na tú úroveň, po ktorej niektorí voláme dlhé roky, aby o výške minimálnej mzdy nerozhodovala vláda, aby naďalej táto kompetencia zostala v rukách sociálnych partnerov, ak o to majú záujem, ale ak sa nedohodnú, aby nerozhodovala vláda, ale aby existoval vzorec. Len, samozrejme, ako to tak zvykne bývať, máme rozdielne názory potom, ako by ten vzorec mal vyzerať.
Ja hovorím jednak za seba, jednak za politické zoskupenie, ktoré reprezentujem, Progresívne Slovensko - SPOLU. V našom programe, ktorý oficiálne predstavíme v sobotu, sa dozviete aj, aký je náš pohľad na minimálnu mzdu a okolnosti okolo toho, a ja si dovolím trošku teda pri tejto príležitosti ten pohľad predstaviť už dnes.
Myslíme si, tak ako som začal, o výške minimálnej mzdy by mali mať príležitosť rokovať tí, ktorých sa to najviac týka, to znamená na jednej strane zamestnávateľské zväzy, na druhej strane odborové zväzy, a mali by mať možnosť dohodnúť sa medzi sebou na výške minimálnej mzdy. Ak sa im to ale nepodarí, nemala by nastúpiť vláda, ale mal by nastúpiť vzorec. Predkladatelia hovoria o 60 % priemernej mzdy zistenej pred dvomi rokmi. Tí, čo pracujete trošku s číslami, čo sa zaujímate o ekonomiku, o parametre, tak veľmi dobre viete, že nevýhodou priemernej mzdy je to, že tú vlastne dostaneme tak, že spočítame mzdu všetkých zamestnancov, vydelíme počtom zamestnancov a tak ďalej, vyjde nám ten priemer. Pre vašu informáciu, ak to náhodou neviete, posledná známa výška priemernej mzdy, ktorá bola teda zistená za predchádzajúci rok, rok 2018, bola 1 013 eur.
No a tá pointa, v čom to nie je v poriadku a čo tu nesedí, je v tom, že keby sme si pozreli, keby ste si pomysleli, aha, tak polovica národa zarába do 1 013 eur a druhá polovica národa zarába nad 1 013 eur. No tak to, bohužiaľ, nie je, pretože tú priemernú mzdu zarába, priemernú mzdu a viac zarába možno 40 % populácie na Slovensku práceschopných zamestnancov a približne 60 % zamestnancov zarába menej ako priemernú mzdu. Je to jednoducho dané tým, že ten výpočet, ten výpočet vlastne ako keby sa posunul vyššie preto, lebo je tu určitá menšia skupina, ale veľmi dobre platených zamestnancov, ktorá ten výsledok posúva, posúva vo výsledku nahor. A preto, preto sa v diskusiách o tom, aké mzdy sú na Slovensku, častokrát používa iný parameter, a to je medián mzdy.
Medián je tá hodnota, pri ktorej naozaj polovica zamestnancov zarába menej ako ten medián, a druhá polovica zamestnancov zarába viac ako ten medián. No a kde asi ten medián leží? Aká je jeho hodnota? Asi čakáte, že vám teraz ako človek, ktorý je vám známy, že ovláda všetky čísla, vysype z rukáva, aká je hodnota mediánu za rok 2018. No nevysypem vám žiadnu hodnotu mediánu za rok 2018, pretože ju nepoznám. Nevie ju, bohužiaľ, nikto, pretože - aj na moje prekvapenie - Štatistický úrad túto hodnotu nezisťuje. Zisťuje poctivo dlhé roky, aká je výška priemernej mzdy, dokonca zisťuje výšku priemernej mzdy podľa jednotlivých odvetví, regiónov a všelijako, ale výšku toho mediánu jednoducho oficiálne my nepoznáme. Áno, kto si z vás dá námahu a pozrie si veľmi podrobne a poctivo stránku Štatistického úradu, tak nájde tam, hodnota mediánovej mzdy za rok ten a minulý bola taká a taká. Ale pozor! To je v rámci tzv. výberového zisťovania, čiže to nie je zisťovanie medzi všetkými vlastne pracujúcimi, všetkými zamestnancami, ale len na určitej špecifickej vzorke, čiže o túto hodnotu nie je možné sa vlastne ďalej oprieť.
Aby som to skrátil, medián, mediánovú mzdu môžme len odhadovať, tie odhady sú rôzne, ale je to najmenej o 10 %, možno o 15 % menej, ako je zistená hodnota priemernej mzdy. (Ruch v sále.) Takže ja tu teraz len naozaj strelím a neberte to vážne, neberte to vážne, môže to byť niekde okolo 900 eur mesačne. Ale je to dôležité aj pre vás, keď budete diskutovať (neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu) aj o tom návrhu s vašimi známymi, voličmi, čo sa tu vlastne deje, čo sa tu vlastne navrhuje, a budete hovoriť, však 60 % z priemernej mzdy, to je 1 013 eur, tak veľká skupina ľudí sa vám vysmeje, že ja tých 1 013 eur nezarábam ani náhodou.
„To o kom rozprávaš?! Kto tu zarába tisíc eur, tu mne Stropkovčanovi alebo človeku z Banskej Bystrice?!“ (Neutíchajúci ruch v sále a prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.9.2019 o 16:54 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:03

Maroš Kondrót
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. V mene troch poslaneckých klubov dovolím si navrhnúť, aby sme bod v pôvodnom čísle 137, návrh na voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady, prerokovali zajtra o 16.30 hod. a voľbu vykonali o 17.00 hod.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.9.2019 o 17:03 hod.

Ing.

Maroš Kondrót

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:04

Anna Zemanová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, dovolím si požiadať, predkladám procedurálny návrh, aby sa bod 92, návrh poslancov Národnej rady Zemanovej, Galeka, Pavelku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, presunul ako termínovaný bod na utorok 24. septembra o 14.00 hod. Ako zdôvodnenie uvádzam svoje osobné zdravotné problémy, som chorá a dosť mi problém robí sedieť tu a čakať na také operatívne sedenie, čiže možno budem na péenke, neviem.
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.9.2019 o 17:04 hod.

RNDr.

Anna Zemanová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 17:06

Veronika Remišová
Skontrolovaný text
Tak ešte jeden, ktorý nadväzuje na vás. Keďže ste dali procedurálny návrh preklada..., prekladanie správ, prečo prekladáme správy generálneho a špeciálneho prokurátora na ďalšiu schôdzu?
Skryt prepis

Vystúpenie s procedurálnym návrhom

18.9.2019 o 17:06 hod.

Mgr. art. M.A. ArtD.

Veronika Remišová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 17:19

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Takže hovoríme o mechanizme, o vzorci, ako nastaviť výpočet alebo stanovenie minimálnej mzdy na ďalšie obdobie, a predkladatelia navrhujú 60 % priemernej mzdy, ja tu už asi 5 minút predtým, ako bola prestávka, som hovoril o tom, aký rozdiel je medzi priemernou mzdou a mediánom.
Čiže ešte raz, mediánová mzda, to je taká mzda, kde presne polovica zamestnancov zarába menej a presne polovica zamestnancov zarába viac. A ja teda sa necítim byť najmúdrejším ekonómom na svete, ale tí múdrejší ekonómovia, ktorých rešpektujem, hovoria, že ak sa máme baviť o tom, že kto koľko zarába, a má sa to (zaznievanie gongu) nejakým spôsobom využiť rozumne, tak by sa, tak by sme sa mali orientovať na tú mediánovú mzdu.
No a teraz aby ste si to ani nemysleli náhodou, že teda ja hovorím o nejakých tých našich šikovných chlapcoch v tých rôznych ekonomických slovenských inštitútoch, no ja teraz hovorím napríklad o komisárovi Timmermansovi a ďalších ľuďoch z Európskej komisie, resp. z Európskeho parlamentu, z európskych štruktúr, pretože, pretože tá diskusia, tí, čo to trošku aspoň sledujete, tak viete, že tá diskusia o tzv. európskej minimálnej mzde je tu už niekoľko mesiacov, bola to svojím spôsobom aj téma pred voľbami do Európskeho parlamentu, a ak to aspoň trochu sledujem, možno nie celkom pozorne už teraz, tak nová Európska komisia za jednu z takých svojich pracovných úloh si zrejme dá aj to, aby bola vydaná smernica Európskej únie, Európskeho parlamentu k tejto európskej minimálnej mzde.
Chcem upozorniť, že to neznamená, že na území celej Európskej únie bude rovnako stanovená suma minimálnej mzdy, či to už bude 600, 800 alebo 1 000 eur mesačne, to je nezmysel, to jednoducho tak nemôže byť. Luxemburčania, tí majú minimálnu mzdu už teraz vyše 2 000 eur a krajiny ako Bulharsko, tí sú niekde na chvoste, majú nejakých 250 možno, čiže tam sú obrovské rozdiely a hovoriť o naozaj jednotnej sume na celom území, to je skrátka absolútne, absolútne od veci, ale ten návrh, ktorý sa začína nejako rysovať, je o tom, že v každej krajine by mal byť zákon, podľa ktorého je stanovená na území každého národného štátu minimálna mzda, lebo dnes neviem, či sedem, alebo koľko štátov Európskej únie takýto zákon jednoducho vôbec nemá, čiže aby tie zákony boli všade a aby tie zákony boli postavené tak, že tá minimálna mzda má byť najmenej, a tu máme potom ten predbežný formujúci sa návrh Európskej komisie, ktorý je 60 % mediánovej mzdy. Čiže pozor, nie 60 % priemernej, ale 60 % mediánu. Mediánu.
A ja teraz nebudem robiť preteky, že kto je tu múdrejší, či pán Tomáš, alebo pán Timmermans, to si nechajme na inokedy, len chcem upozorniť, že v Európskej únii je ten názor, ktorý sa sformuje, takýto, a, a naša koalícia, ktorá teda má štyroch europoslancov, mimochodom, v Európskom parlamente, je už dlhšie rozhodnutá, že takýto návrh podporí, a prenášame to teda už teraz, hoci bohviekedy a bohvieako tá smernica bude prijatá, prenášame to už teraz do nášho programu a našli by ste teda v ňom, že naša koalícia bude navrhovať minimálnu mzdu presne v tom duchu, ako ju presadzuje alebo bude navrhovať Európska komisia a Európsky parlament.
Ale pozor, to nie je všetko, znalci parlamentnej demokracie a pozorní sledovači diania v tejto snemovni vedia, že spolu s Mirom Beblavým sme už predkladali návrh, náš návrh na zavedenie vzorca pre minimálnu mzdu, stalo sa tak niekedy pred rokom a my sme už teda navrhli vzorec a ten znel 50 % priemernej mzdy. Keď si vezmete tak odhadom medián, aký je ten rozdiel medzi mediánom a priemernou mzdou, 50-60 %, ak si to trošku zvážite, skúste si to trochu nakresliť, ako sa hovorí, dať na papier, tak 50 % priemernej mzdy a 60 % mediánovej mzdy to je zhruba to isté. Netreba sa škriepiť o percento hore-dole, si myslím.
Čiže, čiže opakujem ešte raz. Pokiaľ ide o ten rýdzi vzorec, zdá sa, že Európska komisia presadí návrh 50, pardon, 60 % mediánu a my s tým budeme súhlasiť. To avizujem dopredu, že my budeme súhlasiť so 60 % mediánu, ak to príde ako návrh Európskej komisie. A sami to budeme aktívne presadzovať.
Druhá vec je ale, že my v druhej vete hovoríme, a tá druhá veta u pánov kolegov chýba, my v druhej vete hovoríme, že treba upraviť náš daňový, odvodový systém tak, aby zamestnanci, ktorí zarábajú minimálnu mzdu neplatili dane, neplatili odvody. Dobre, je to možno silné tvrdenie, sú to možno silné slová a možno práve pri tých správach, ktoré prichádzajú v posledných týždňoch, ekonomický vývoj sa spomaľuje, ten ekonomický rast sa zastavuje a nevieme, čo bude o pol roka. Možno treba byť opatrnejší aj z pozície samotnej minimálnej mzdy, aj z pozície nejakého veľkého sľubovania, čo sa týka daní a odvodov, ale myslíme vážne, keď hovoríme, že súčasne so zavedením vzorca treba konečne systematicky nastaviť aj to, ako má vyzerať daňovo-odvodové zaťaženie tých najnižších miezd.
Čiže ideálny stav by bol, aby takýto zamestnanec neplatil vôbec nič. Ale tak, aby som nebol idealista, je tu, samozrejme, technická otázka, čo so sociálnymi odvodmi do Sociálnej poisťovne, pretože môj kritik, ja musím sám so sebou diskutovať, lebo niekedy tu človek naozaj nenájde kvalifikovaného kritika, môj dobrý kritik by povedal, no a ako potom ten dotyčný bude mať nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie, keď nebude platiť žiadne odvody, a to je dobrá pripomienka, ale dobrá pripomienka, o ktorej sa dá diskutovať, lebo aj dnes máme systém nastavený tak, že máme odvodovú výnimku, kde teda môže zamestnanec rok neplatiť tieto odvody, a v úvodzovkách nikoho nezaujíma, že ten rok mu bude chýbať, a k tomuto by som sa naozaj nechcel dostať, že to takto dopadne, to nie je dobre, to jednoducho nie je dobre, to treba riešiť, dnes vám nepoviem ako.
Pokiaľ ide o zdravotné odvody, tam je to úplne jasné. Sám SMER v roku 2015 priniesol ako súčasť vtedajšieho sociálneho balíčku, neviem, či sa na to ešte niekto pamätá, zavedenie tzv. odvodovej odpočítateľnej položky, ktorá bola nastavená vtedy tak, že zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu, neplatil žiadne zdravotné poistenie, a dokonca v tých časoch ho neplatil ani jeho zamestnávateľ. Čiže ten ušetril vlastne 10 % odvodov, ktoré platí inak zamestnávateľ na zdravotné poistenie. SMER to v roku 2015 priniesol, to bolo vtedy slávy, to bola taká tabuľa na takej tlačovke, tam fajka, aha, zrušili sme zdravotné odvody, zvýšili sme čistý príjem zamestnancov, ktorí zarábali málo. No jednoducho to bola super vec, treba sa k nej vrátiť, k odvodu. Odpočítateľnú položku máme stále v zákone o zdravotnom poistení, len ju treba prekonfigurovať. To znamená, treba ju nastaviť na výšku minimálnej mzdy, urobiť aj tam automat. Aj tam spravme automat, OOP rovná sa minimálna mzda, bodka. Keď sa v nejako roku zvýši minimálna mzda, tak sa automaticky zvýši aj OOP a ten zamestnanec neplatí zdravotné odvody. A takto to môže fungovať. Takto to môže fungovať, čiže za týmto si stojíme.
Pokiaľ ide o zamestnávateľa, ten dneska tú odvodovú odpočítateľnú položku využívať nemôže, sme, zdá sa, v ťažkých časoch, čiže takisto treba opatrne sa k tejto myšlienke vrátiť. Tu už naozaj sme sami opatrní, nechceme nič sľubovať. A pokiaľ ide o daň zamestnanca, tak bolo veľa rokov od roku 2004, odkedy sa urobili tie reformy, zaviedla sa odpočítateľná položka, dlhé roky. Zamestnanec, ktorý zarábal minimálnu mzdu, ani netušil, že existuje nejaká daň z príjmu, už štyri alebo päť rokov tú daň platí a platí ju vlastne stále viac a viac v pomere k svojmu príjmu, čiže aj percentuálne sa mu to daňové zaťaženie stále zvyšuje. Áno, prijali sme návrh dnes poslancov za MOST, ktorým sa tá nezdaniteľná časť o niečo zlepší, ale tie dane budú tí, ktorí zarábajú minimálnu mzdu, platiť tak či tak.
Samozrejme, to nie je jednoduchá otázka, ja nechcem opakovať tú celú diskusiu, ktorá bola, súvisí to systémom podielových daní, so samosprávou a tak ďalej, treba to riešiť veľmi komplexne. Ale opakujem, nestačí sa baviť o minimálnej mzde, hrubej minimálnej mzde, my sa musíme baviť tak, že sa budeme baviť o čistej, výslednej minimálnej mzde, lebo to zamestnanec dostane na účet, resp. do peňaženky. Jeho nezaujíma, čo je kdesi v zákone alebo čo je kdesi na papieri. Jeho zaujíma suma, ktorá mu pristane na účte, a pokiaľ z nej platí vysoké odvody, vysoké dane, tak je to k ničomu. Napríklad to terajšie zvýšenie, ešte tu nemáme ten vzorec, ale máme ten bežný postup, ktoré sa chystá na 580 eur, z 520 na 580, ako avizuje ministerstvo práce, to zvýšenie dopadne tak, že keby nebolo toho zvýšenia daní, zvýšenia tej nezdaniteľnej časti, tak polovicu by si zobral zase štát na dani a odvodoch. Takto to bude len 40 %, ktoré si vezme štát, 60 % zostane zamestnancovi, ale rozumiete, nie je to smiešne, že my sa bavíme o tých najslabšie zarábajúcich zamestnancoch, pridáme im akože jedno euro, ale v skutočnosti im 40 centov z toho jedného, pridaného eura rovno zoberieme. To je taký zvláštny spôsob pridávania. A nám sa to nepáči. Ak pridáme, tak teda pridáme a neklameme tých zamestnancov.
Takže náš plán je ruka v ruke so zavedením vzorca naviazaného na medián mzdy, zároveň hovoriť o tom, že treba upravovať automaticky aj odvodovú odpočítateľnú položku na zdravotné odvody. Treba ťahať hore nezdaniteľnú časť na daňovníka, tak ako to len najlepšie ide, samozrejme, so zmenou systému podielových daní, pokiaľ ide o samosprávy.
A ešte jedna poznámka v rámci tej minútky. Nie je celkom férové, keď sa pomerne zásadné návrhy takéhoto typu robia bez kvalifikovanej oponentúry, lebo oponentom nie sú len opoziční poslanci, oponentom je aj verejnosť, rôzne odborné organizácie, experti, ktorí by sa radi zúčastnili na diskusiách. Nemajú tú šancu, pokiaľ sa to podáva ako poslanecký návrh, ten priestor je obmedzený.
A po druhé nie je férové, ak na výhradu ministerstva financií, pozrite si materiály k tomuto zákonu, že nie sú vyčíslené dopady tohto návrhu ani z pohľadu občanov, ani z pohľadu štátu, ani z pohľadu napr. samospráv a štátu ako zamestnávateľa, ani na budúci rok, ani na ďalšie dva roky, tak vy na to nejakým spôsobom nereagujete. Ja som to tam nezaregistroval, že by tu niekde bol nejaký, koloval nejaký papier, kde by tie dopady boli uvedené. Nie je fér, po tretie, keď jednoducho nemáte nijakým spôsobom podložené, ako sa to zvýšenie minimálnej mzdy prejaví u zamestnávateľa, štátu, samospráv, rôznych povedzme zriaďovateľov sociálnych služieb, ktoré môžu byť pod samosprávami, môžu byť v súkromných rukách, to je jedno, jednoducho takéto návrhy majú veľmi vážne dopady. Samozrejme, naviazaním príplatkov za soboty, nedele, za nočnú prácu, to má sekundárne ďalšie dopady.
Tu je len vidieť, aká je to dôležitá veličina, taká jedna minimálna mzda, aký je to dôležitý parameter, a je nezodpovedné tú diskusiu zužovať len na nejaké kuloárne, neoficiálne debaty, na to, že nejaký opozičný poslanec tu povie nejaké výhrady, a dokonca a ani nereagujete na pripomienky ministerstva financií.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

18.9.2019 o 17:19 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:33

Erik Tomáš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ja som rád, že sa zhodneme na tom, že je správne, že by sme chceli zaviesť vzorec namiesto toho, aby o minimálnej mzde rozhodovala vláda. Som rád, že sa zhodneme na tom, že naďalej v zákone ponechávame priestor na to, aby výšku minimálnej mzdy určila dohoda medzi zamestnancami a zamestnávateľmi.
Som rád, že ste si všimli, že nová Európska komisia má jednu zo svojich hlavných priorít stanovenie európskej minimálnej mzdy. Tvrdíte, že Európska komisia nová príde s návrhom, kde by sa mala minimálna mzda odvíjať od mediánovej mzdy. Ja sa priznám, že pozorne sledujeme tú, túto oblasť, ale nič podobné som si ešte konkrétne nevšimol. Sledujeme napr. Európsky výbor sociálnych práv, pre sociálne práva, ktorý hovorí, že minimálna mzda by sa mala vypočítavať nasledovne ako čistá minimálna mzda, z čistej priemernej mzdy, tzv. Kajtzov index, lenže problém je v tom, že malo by to byť z čistej mzdy v danom roku, ktorú my, bohužiaľ nepoznáme. Aj vy ste povedali, že napriek tomu, že by ste sa prikláňali skôr k tej mediánovej mzde, tak druhým dychom dodávate, že ani tá, ani tú nepoznáte, neviete ju exaktne určiť, no tak potom ja si myslím, že zákony by mali byť prijímané na základe nejakých exaktných údajov, najmä keď ide o vzorce. A pokiaľ viem, v národnom hospodárstve sa najmä pracuje s priemernou mzdou, preto ju ten štatistický úrad určuje. Tak práve preto my sme navrhli tento vzorec, že 60 % priemernej mzdy, nie mediánovej.
Čo sa týka komunikácie so zamestnávateľmi, som pozvaný na Hospodársku a sociálnu radu a to pozvanie som v pondelok prijal.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2019 o 17:33 hod.

Mgr.

Erik Tomáš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie s faktickou poznámkou 17:35

Andrej Hrnčiar
Skontrolovaný text
Pán poslanec Dostál. (Reakcie z pléna.)
Pán poslanec Kotleba.
Skryt prepis

Vystúpenie s faktickou poznámkou

18.9.2019 o 17:35 hod.

Mgr. art.

Andrej Hrnčiar

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video