49. schôdza

Každá vláda by sa mala prostredníctvom nástrojov demografickej a sociálnej politiky snažiť podporovať pôrodnosť obyvateľstva tak, aby bola zabezpečená najmä prirodzená reprodukcia ekonomicky aktívnej časti obyvateľstva. Materské ako nemocenská dávka sa v súčasnosti vypláca tým matkám alebo otcom, ktorí boli v posledných dvoch rokoch pred narodením dieťaťa nemocensky poistení najmenej 270 dní, teda boli ekonomicky aktívni. Výška materskej predstavuje 75 % denného vymeriavacieho základu poberateľa a väčšinou trvá šesť mesiacov.
Po skončení tohto obdobia matka, resp. otec dieťaťa poberá rodičovský príspevok, ktorý je dnes fixne daný a pohybuje sa na úrovni 220,70 eur. Práve táto extrémne nízka cena rodičovského príspevku odrádza množstvo potenciálnych rodičov od toho, aby mali vlastné dieťa. Rodičovský príspevok je navyše vyplácaný rovnako slušnému pracujúcemu občanovi, ako aj asociálovi bez vzdelania a ochoty pracovať.
V dôsledku zle nastavenej sociálnej politiky štátu prichádza k potupnému a postupnému odďaľovaniu rodičovstva do čoraz vyššieho veku. Slušné mladé ženy sú demotivované mať dieťa, pretože im štát nedokáže poskytnúť dostatočnú sociálnu zábezpeku. Preto sa musia najskôr venovať práci a kariére, aby sa finančne pripravili na obdobie, keď si budú môcť dovoliť mať dieťa. Tento fenomén sa prejavuje aj v rastúcom veku pôrodu prvého dieťaťa. Kým v roku 1993 bol priemerný vek prvorodičky 23 rokov, tak v roku 2016 to bolo už 27 rokov.
Demografická kríza na Slovensku je teda spôsobená nielen tým, že rodiny majú málo detí, ale aj tým, že deti majú neskoro. Kým v niektorých etnických minoritách sa rodí nová generácia v priemere aj každých 18 rokov, tak v majoritnej časti obyvateľstva je to každých 27 až 30 rokov.
V záujme zvýšenia motivácie mladých žien stať sa matkami preto v predkladanej novele zákona navrhujeme priznať materské aj ženám, ktoré neboli nemocensky poistené, teda doposiaľ nepracovali, ale majú ukončené minimálne stredné vzdelanie. Hoci takéto ženy doposiaľ nepracovali, práve vďaka ukončenému strednému vzdelaniu je u nich predpoklad, že v budúcnosti, po skončení materskej, budú ekonomicky aktívne. Pre úspešné ukončenie stredoškolského štúdia je podľa školského systému v Slovenskej republike totiž potrebné preukázať schopnosť vzdelávať sa vo všeobecných a odborných témach a zároveň dokázať osvojenie si základov telesnej, mravnej a etickej výchovy. Miera nezamestnanosti stredoškolsky vzdelaných ľudí je totiž historicky oveľa nižšia ako miera nezamestnanosti ľudí len so základným vzdelaním.
V predloženej novele zákona zároveň predlžujeme dobu poberania materskej na celé tri roky. Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala alebo má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy. Týmto návrhom chceme docieliť, aby sa ženy mohli počas materskej naplno venovať výchove dieťaťa a zároveň aby mohli poberať materskú aj tie matky, ktoré sa pred pôrodom nestihli zamestnať alebo aspoň ukončili strednú školu.
Na druhej strane však stále zostane zachovaný princíp zásluhovosti. To je ženy, ktoré pred pôrodom pracovali, budú mať vždy vyššiu materskú ako tie, ktoré nepracovali. Aby sa predišlo negatívnemu dopadu na životné podmienky pre už narodené a počaté deti, tak účinnosť tejto novely zákona sa navrhuje až od 1. januára 2020, aby si perspektívni budúci rodičia vedeli zodpovedne naplánovať tehotenstvo a rodičovstvo.
Predložený návrh zákona bude mať negatívny dopad na štátny rozpočet. Presný dopad na štátny rozpočet však nie je možné kvalifikovať, keďže nie je možné dopredu určiť, ako sa vyvinie pôrodnosť obyvateľstva po nadobudnutí účinnosti tejto novely zákona.
Ďakujem, skončil som.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, predkladaný návrh zákona by sa dal charakterizovať slovami viac peňazí pre našich najmenších, viac rodinnej pohody pre ich mamu i otca. Ešte dôležitejšie je to, že ide o investíciu do budúcnosti Slovenska.
Svetové veľmoci venujú veľkú energiu pre optimalizáciu demografickej krivky svojich krajín. Je známe, koľko energie za týmto účelom venoval prezident Ruskej federácie Vladimír Putin. Trvalo niekoľko rokov, kým sa v Ruskej federácii podarilo otočiť nepriaznivý trend zdedený z čias vlády Borisa Jeľcina. Na Vladimíra Putina sú aj v tomto pléne rôzne názory, ale v jednom sa pravdepodobne zhodneme. Je to pragmatik, ktorý keď niečo robí, tak vie, prečo to robí.
Kým u veľmocí je podpora demografie hlavne vecou geopolitického súboja, krajinám s veľkosťou Slovenska ide o prežitie národa ako takého. To je v dnešnej dobe veľmi dôležitá požiadavka, pretože Bruselom a európskymi progresívcami pretláčaný migračný tok z Afriky má síce potenciál počet obyvateľov veľmi rýchlo zvyšovať, ale migračný tok nezabezpečí prežitie slovenského národa. Demografická krivka ako zdroj sily spoločnosti nie je len o počtoch, ale aj o schopnostiach budúcej generácie. Ak by stačili len počty, tak dnes by Egypt či Bangladéš boli veľmi významnými krajinami.
Je tu ešte jeden aspekt, ktorý je spoločný pre všetky súčasné návrhy sociálnych zákonov. Pokiaľ prejdú, tak tie zákony občanom Slovenska iba do istej miery kompenzujú to, čo im systém v minulosti vzal. Matka a jej malé dieťa musí v súčasnosti pri poberaní rodičovského príspevku vyžiť z 220 euro 70 centov na mesiac. Logicky je tak odkázaná na príjem manžela. Nie každá má manžela úspešného podnikateľa a ako je to s platmi u bežných pracujúcich, to vieme všetci.
Keď sme pri tých platoch, čím to je, že aj poctiví podnikatelia sa sťažujú, že pracovná sila je na Slovensku drahá, a na druhej strane tí pre nich drahí pracujúci nemajú peniaze na slušnú výchovu detí? Všade je drahota a tá drahota je tu preto, lebo máme drahý štát. Všetky tie dane a poplatky končia v cene výrobku pre konečného spotrebiteľa, radového občana. Štát berie príliš veľa peňazí a príliš málo z nich dáva pracujúcim ľuďom späť, pričom vybraným, a to spravidla zahraničným subjektom dane odpúšťa a dáva rôzny stimuly. Dnes preto naozaj platí to, čo pred desaťročiami neplatilo. V dnešnej dobe je menej štátu v záujme pracujúcich. Práve preto v predloženej novele zákona predlžujeme dobu poberania materskej na celé tri roky.
Okrem toho navrhujeme upraviť hodnotu nároku na materské na 90 % z vymeriavacieho základu matky, pokiaľ bola zamestnaná alebo pracovala. V prípade, ak matka nepracovala, ale má ukončené minimálne stredné odborné vzdelanie, navrhujeme, aby jej bolo materské vyplácané vo výške 90 % z minimálnej mzdy.
Chcem vás všetkých požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Venujme mu viac verejných zdrojov našim najmenším. Je ich odkiaľ vziať. Sú tisíce dotácií na veci, ktoré občania Slovenska naozaj až tak nepotrebujú. Dotácie na aktivity, z ktorých má prínos iba pár jednotlivcov alebo uzavretá komunita.
Ďakujem za pozornosť.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na úvod mojej rozpravy by som chcela uviesť pár čísel, ktoré by nás mohli zaujímať a mohli by sme porovnávať vývoj prirodzeného prírastku obyvateľstva na Slovensku. Ako na príklad uvediem moju rodinu.
Pre vysvetlenie výrazu, čo to znamená prirodzený prírastok, vám musím vysvetliť, že je to rozdiel medzi; pardon, trošku som zadýchaná, lebo som bežala; počtom živonarodených a počtom úmrtí za jeden kalendárny rok.
Tak napríklad moja mamka je narodená v roku 1947, kedy prirodzený prírastok bol 46 168 osôb. Môj otec je narodený v roku 1950, kedy prirodzený prírastok bol 60 053 osôb, ja som narodená v roku 1975, kedy prirodzený prírastok bol 52 401 osôb, moja dcéra Janka je narodená v roku 2000, prirodzený prírastok v tomto roku bol 2 427 osôb a teraz počúvajte toto číslo, moja dcéra Eliška je narodená v roku 2002 a prirodzený prírastok v tomto roku bol mínus 691 osôb. Mínus 691 osôb! V roku 2018 bolo Slovensko, vďakabohu, v pozitívnych číslach prirodzeného prírastku, ale rok 2018 bol v rámci sledovania starnutia populácie prelomový, pretože počet a podiel seniorov historicky prvýkrát na Slovensku prevýšil počet a podiel detí. Deti vo veku do 14 rokov tvorili celkovo 15,7 % slovenskej populácie. Seniori vo veku 65 a viac rokov tvorili už 16 % obyvateľstva. Na Slovensku uplynulý rok žilo 858-tisíc detí, ale až 874-tisíc seniorov.
Vzťah medzi početnosťou detí a seniorov v spoločnosti zachytáva tzv. index starnutia. V roku 2018 tento index prvýkrát prekročil hraničnú hodnotu 100. Na Slovensku tak na 100 detí pripadalo viac, až 102 seniorov, teda ľudí vo veku nad 65 rokov. Toto je jeden z veľa dôvodov, prečo je potrebné podporovať rodiny a to aj spôsobom zvýšenia materskej.
Výška materskej po schválení návrhu, o ktorom sme hlasovali na tejto schôdzi, sa zvýšila o 150 euro, čo nás v klube Ľudovej strany Naše Slovensko teší, ale myslíme si, že podpora rodinná by mala byť ešte o čosi vyššia. Navrhujeme teda, aby materská mohla byť až vo výške 90 % minimálnej mzdy, čo by aktuálne vychádzalo na 468 eur. Pri aktuálnych životných nákladoch bežných rodín by táto novela mohla výrazne zlepšiť kvalitu ich života.
Článok 41 Ústavy Slovenskej republiky garantuje manželstvu, rodičovstvu a rodine osobitnú zákonnú ochranu, kde sa hovorí: "Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí a mladistvých."
Určenie výšky materskej, a teda nášho návrhu, je rozdelené do dvoch kategórií. Matky, ktoré odpracovali, resp. boli nemocensky poistené 270 dní pred nástupom na materskú, budú mať nárok na 90 % z vymeriavacieho základu. Matkám, ktoré nepracovali, sme do novely zákona pridali možnosť poberania materskej a to vtedy, keď ukončili aspoň stredné odborné vzdelanie. Výška materského príspevku v tomto prípade bude 90 % minimálnej mzdy. Z tohto vyplýva, že ženy, ktoré nepracovali, budú mať nižšiu materskú ako ženy, ktoré už daných 270 dní odpracovali, to znamená, bola použitá zásluhovosť. Chceme, aby sa budúci rodičia na Slovensku nebáli mať deti, chceme, aby rodičia cítili podporu štátu, a chceme, aby štátne zdroje išli tam, kde to je dôležité a efektívne. Preto vás žiadam o podporu tohto návrhu zákona.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Jani, ja som rád, že ku koncu tvojho vystúpenia zaznelo, zaznela tá nosná myšlienka celého návrhu, a síce princíp zásluhovosti, ktorú chceme dať, ktorý chceme dať aj do tohto, do tejto časti sociálneho systému, pretože ty si to ilustrovala na číslach, ako nám klesá, klesá ten prirodzený prírastok obyvateľstva. Ale vidíme to, aj aká je nálada medzi ľuďmi, že naozaj všetci ľudia normálni, čestní, pracovití, pracujúci vnímajú sociálny systém na Slovensku ako nespravodlivý, ako ten, ktorý zvýhodňuje parazitov, tých, ktorí nikdy nerobili, čo iba natŕčajú ruku, a, naopak, tí slušní ľudia, ktorí pracujú, snažia sa či už pracovať, alebo vychovávať svoje deti, tí necítia žiadnu podporu štátu, necítia to, že štát by si ich vážil, že by boli nejako zvýhodňovaní oproti tým, ktorí celý život sa len preváľali niekde v chatrči na válende a žili zo svojich 12 detí. Čiže najvyšší čas, naozaj najvyšší čas, aby sme ten princíp zásluhovosti zaviedli ako jasný, merateľný ukazovateľ aj do sociálneho systému tak, aby slušní pracujúci ľudia na Slovensku cítili tú podporu štátu a tá sa potom odzrkadlila do toho, že sa otočí tá demografická krivka a že tí, ktorí sú pre štát prínosom a ktorí si naozaj svoj život predstavujú ako život slušný, pracovitý a jednoducho podľa pravidiel spoločnosti, tak tí konečne znova začnú mať aj deti.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to už po tretíkrát, čo predkladáme tu v Národnej rade návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby v znení neskorších predpisov.
Cieľ nášho legislatívneho návrhu je jednoduchý, sprehľadniť štruktúru a činnosť mimovládnych neziskových organizácií, ktoré sú akýmkoľvek spôsobom napojené na financie zo zahraničia a ktoré vykonávajú propagačnú a agitačnú činnosť na území Slovenskej republiky.
Viac už poviem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo. Kolegyne, kolegovia, na úvod len toľko, že naozaj ma veľmi mrzí, že jeden z pôvodných predkladateľov tohto nášho návrhu zákona tu už dnes nie je s nami, dnes už bývalý poslanec Milan Mazurek, lebo určite by mal čo k tejto téme povedať. Bohužiaľ, máme nastavené zákony tak, že za verejné vyjadrenie názoru môže poslanec prísť o mandát a tým pádom mu je zabránené tomu, aby vystupoval k návrhom zákona, ktorý sám podpísal a ktorý predkladám.
Začnem tým, že bolo by naozaj veľmi naivné, boli by sme veľmi naivní, keby sme si mysleli, že dianie na Slovensku ovplyvňujeme a riadime len my poslanci Národnej rady ako zákonodarcovia alebo že ho riadia predstavitelia vlády či súdnej moci. Existujú tu ešte dve veľké sily, dve veľké mocnosti, ktoré hoci neboli nikým zvolené, napriek tomu zásadným spôsobom zasahujú do nášho politického a spoločenského života a to predovšetkým tým, že formujú verejnú mienku a predstavujú nátlakový nástroj na politikov. Ich činnosť by sme mohli zdokumentovať na príklade mnohých štátov, kde prebehli rôzne tzv. farebné revolúcie a kde, ktoré dokazujú, že môžu padnúť mocní a vplyvní politici takpovediac zo dňa na deň a na druhej strane ich takisto zo dňa na deň môžu nahradiť iné osoby, o ktorých ste dovtedy nikdy nepočuli, ktorí dovtedy nič neznamenali. Hovorím tu o moci a vplyve médií, no predovšetkým o moci a vplyve najrôznejších mimovládnych organizácií. Keby sa tieto organizácie venovali výlučne charite, kultúre, športu, ekológii alebo iným vskutku verejnoprospešným aktivitám, tak asi nikto z nás by nemal voči nim žiadne výhrady.
Výhrady ale musíme mať vtedy, keď tieto mimovládky častokrát práve pod rúškom rôznych verejnoprospešných aktivít zasahujú priamo do politického života, keď sa pod rúškom demokracie a ochrany ľudských práv snažia v našom štáte presadzovať politiku, ktorá rozvracia tradičné národné a kresťanské hodnoty, ktorá útočí na naše rodiny, či dokonca priamo ohrozuje bezpečnosť našich obyvateľov. Áno, hovorím tu konkrétne o zvrátenej LGBTI agende, o gender ideológii, hovorím o podpore príchodu nebezpečných imigrantov na Slovensko, hovorím presne o tej agende, ktorú mnohé mimovládky u nás presadzujú.
Túto svoju rozvratnú agendu by ale nemohli nikdy presadzovať bez peňazí od svojich bohatých sponzorov. A keď sa pozrieme na štruktúru týchto sponzorov, tak zistíme, že ju z veľkej časti tvoria práve sponzori zo zahraničia, inými slovami, tieto mimovládky len presadzujú cudzie zahraničné záujmy na Slovensku, záujmy ľudí, ktorí so Slovenskom nemajú vôbec nič spoločné, ktorí k nemu nemajú žiaden vzťah. Ak možno predsa len nejaký vzťah k nemu majú, tak len taký, aký je vzťah medzi pánom a otrokom. Sú to, jednoducho povedané, len zahraniční agenti na Slovensku. Túto skutočnosť, ale, žiaľ, mnohí ľudia nevedia a to veľakrát ani tí, čo im v dobrej viere pomáhajú.
A práve preto navrhujeme, aby každá nezisková organizácia, ktorá je organizačne podriadená zahraničnému subjektu – či už fyzickej, alebo právnickej osobe, alebo ktorej aktivity sú riadené alebo financované zahraničným subjektom, alebo ktorá koná na základe rozkazu, požiadavky pod vplyvom alebo pod kontrolou zahraničného subjektu, aby bola považovaná za zahraničného agenta. A rovnako tak každá nezisková organizácia, ktorá je organizačne alebo finančne naviazaná na iného zahraničného agenta.
Každý zahraničný agent by sa musel povinne registrovať v osobitnom ústrednom registri zahraničných agentov vedenom Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo by túto registráciu odmietlo tým zahraničným agentom, ktorí preukázateľne konajú proti záujmom Slovenskej republiky alebo ktorých ciele nie sú v súlade s právnym poriadkom nášho štátu. V takom prípade by boli títo nebezpeční zahraniční agenti jednoducho zrušení.
Na tomto mieste treba povedať, že vytvorenie ústredného registra zahraničných agentov jednoznačne pomôže sprehľadniť financovanie a činnosť neziskových organizácií presadzujúcich záujmy zahraničných subjektov a zároveň sprísniť dohľad nad ich pôsobením, keďže neumožní fungovať tým neziskovkám, ktoré sledujú protiprávne ciele alebo ohrozujú záujmy nášho štátu. Kedykoľvek v budúcnosti bude môcť byť ktorýkoľvek zahraničný agent súdom vyhlásený za nežiaduceho a zrušený, ak súd dospeje k záveru, že predstavuje buď hrozbu pre ústavný poriadok Slovenskej republiky, alebo pre jeho obranu, alebo bezpečnosť.
Všetci zahraniční agenti budú zároveň musieť v každej propagačnej aktivite pri názve svojej organizácie uviesť aj zreteľný dodatok "Pozor! Zahraničný agent." Táto povinnosť sa týka tak tlačených propagačných materiálov, ako aj internetových stránok, videí, reklám, verejných vystúpení a akýchkoľvek iných aktivít.
Cieľom tohto konkrétneho opatrenia je ochrániť verejnosť pred systematickým posilňovaním vplyvu cudzích záujmov a ideológií v našom štáte. Toto opatrenie pomôže tiež názornejšie odčleniť a identifikovať tie myšlienkové a ideologické prúdy, ktoré na Slovensku presadzujú zástupcovia zahraničných subjektov, teda cudzinci.
Náš návrh zákona je každopádne len prvým krokom k tomu, aby sme demaskovali nebezpečnú činnosť mimovládiek financovaných zo zahraničia a rozvracajúcich za peniaze od cudzincov našu spoločnosť a štát. V tomto návrhu sme sa zamerali konkrétne na neziskové organizácie. Pôsobenie zahraničných agentov, ktorí na území Slovenskej republiky majú iné formy, napríklad občianske združenia či nadácie, bude predmetom ďalšej právnej úpravy.
Pre toho, kto by v našom zákone videl niečo neštandardné, niečo neobvyklé, tak len pripomínam, že naša novela vychádza z legislatívy, ktorá tu už takmer, ktorá už takmer 80 rokov ochraňuje nezávislosť a demokraciu Spojených štátov amerických, ide o tzv. zákon FARA, a kde je v súčasnosti evidovaných až 380 zahraničných agentov. No a podobný zákon je v súčasnosti platný aj v Ruskej federácii, kde je tzv. federálny zákon o neziskových organizáciách, a dokonca aj v štáte Izrael.
Čo teda dodať k téme zahraničných agentov na záver. Viete, čo ma najviac udivuje a zaráža? Nie to, že títo zahraniční agenti majú svojich priaznivcov, bohužiaľ, aj v tomto parlamente. Mňa najviac zaráža pokrytectvo a pretvárka zo strany poslancov vládnej koalície alebo politikov vládnej koalície, ktorej predstavitelia na jednej strane kritizujú činnosť takýchto mimovládiek, dokonca spomínajú Sorosa, na druhej strane tie isté mimovládky finančne podporujú. Uvediem len jeden jediný, ale aj veľmi výstižný príklad. Viete, kto je druhým najväčším donorom, druhým najväčším financovateľom Sorosovej Nadácie otvorenej spoločnosti na Slovensku? Podľa výročnej správy tejto nadácie z roku 2018 to nie je nikto iný ako samotné Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré na jej činnosť prispelo sumou 70-tisíc eur. A ďalších 13 200 eur na jej činnosť prispela IUVENTA – Slovenský inštitút mládeže, teda organizácia, ktorá je priamo podriadená ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu, ktoré je pod vedením nominantky SNS Martiny Lubyovej.
Poviem to inak. Štátne orgány pod vedením nominantov SMER-u a SNS, teda strán, ktoré sa tvária, že im prekáža činnosť niektorých mimovládiek, ktoré sa tvária, že im vadí Soros, tak tieto orgány, tieto strany prostredníctvom svojich ministrov z našich daní finančne podporili zahraničného agenta, ktorý sa nijako netají tým, že financuje LGBTI agendu, tzv. dúhové pochody exhibicionistov a iné podobné zvrátenosti na Slovensku.
Takže, páni z vládnej koalície, ktorých tu, bohužiaľ, dneska je veľmi málo, ak vám skutočne vadí činnosť zahraničných agentov na Slovensku, ak vám skutočne vadí Sorosova či iné jej podobné mimovládky, dokážte to nie slovami, ale činmi. Zastavte ich financovanie a podporte náš návrh zákona, ktorý je prvým krokom na to, aby sme zlomili moc organizácií, ktoré, ktorým nikto v žiadnych demokratických voľbách nedal mandát na to, aby u nás robili politiku.
Ďakujem.

Ďakujem. Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán kolega, veľmi dobre si to, veľmi výstižne si to povedal a naozaj považujem za strašnú katastrofu, že náš štát, že naša vláda podporuje obrovskými čiastkami organizácie, ktoré sa snažia demontovať náš štát, ktorí sa snažia zničiť Slovensko. To považujem za jednu veľkú katastrofu a za možno unikát v celom svete.
Ďakujem.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, radoví občania Slovenska už veľmi dobre vedia, že nik z tých hore im nedá peniaze len tak pre pekné oči. Ak na Slovensko niekto zo zahraničia euro pošle, tak neskôr chce oveľa viac ako len to euro späť. Tak to proste chodí všade vo svete.
Mimovládne neziskové organizácie politického charakteru sa snažia ovplyvniť, ba až ovládnuť politický život na Slovensku. Svojou propagačnou a agitačnou činnosťou na území Slovenskej republiky podporujú skorumpovaných politikov im poplatných. Dehonestujú, miestami až spoločensky likvidujú politikov im nepohodlných, ktorí nie sú v područí politických mimovládnych neziskových organizácií, a to všetko za podpory s nimi spriaznených médií a dokonca aj štátnych inštitúcií. Svoju skúsenosť s tým má nejeden poslanec Národnej rady. Tým nemyslím len nás poslancov za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Len my – na rozdiel od iných strán – sme sa nikdy nepohrávali s myšlienkou, že sa dá s mimovládnymi neziskovými organizáciami politického charakteru dohodnúť alebo spolupracovať.
Dnes má nie jeden poslanec z tohto pléna osobnú skúsenosť s tým, ako mimovládne neziskové organizácie fungujú v politickej sfére. Politické mimovládne neziskové organizácie nikdy nebudú hájiť záujmy slovenských občanov, lebo sú financované zahraničnými oligarchami, sponzormi alebo zahraničnými ambasádami, čo znamená, že musia tancovať tak, ako píska ten, kto ich financuje.
Uvediem príklad, v súčasnosti veľmi aktuálny. Ak je v záujme zahraničného sponzora mať na Slovensku čo najviac ľudí z Afriky, čo v mnohých prípadoch tak iste je, potom spolupráca medzi politikom a danou politickou mimovládnou neziskovou organizáciou je možná len dovtedy, kým ten politik poslúcha a podporuje migračný tok. V opačnom prípade sa politik stáva nepohodlný, koleduje si o mediálny lynč a rýchly koniec politickej kariéry. Tam nie je veľa možností lavírovať. Buď sa politik stane nepriateľom svojich občanov, voličov, alebo bude nepriateľom politických mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tu sa na dvoch stoličkách nedá sedieť.
Takéto problémy sa netýkajú len Slovenska. V susednom Maďarsku reagovali na tento vývoj sériou zákonov, ktoré činnosť mimovládnych organizácií politického charakteru upravili. Dnes vidíme, ako vyzerá spoločenská situácia v Maďarsku, a vidíme, ako to vyzerá u nás. Tu naozaj nejde o to, že by sme chceli zakázať niekomu vykonávať politickú propagačnú a agitačnú činnosť, ide o inú vec. Chceme len, aby verejnosť vedela a bola oboznámená, koho záujmy dotyčná mimovládna nezisková organizácia presadzuje a odkiaľ je financovaná.
Máme detailné zákony, ktoré upravujú, aké údaje musia byť na obale potravinárskeho výrobku. Ako tam musí byť uvedený výrobca alebo distribútor, aké informácie musia byť spotrebiteľovi prístupné pri kúpe výrobku. Tento návrh zákona zavádza niečo tomu podobné do činnosti mimovládnych neziskových organizácií financovaných zo zahraničia. Tak ako sa občan nevyhne používaniu potravinárskych výrobkov, rovnako dnes ťažko unikne rôznym kampaniam a aktivitám politicky angažovaných mimovládnych organizácií. V oboch prípadoch má občan Slovenska prirodzené právo vedieť, čo v sebe obal skrýva a odkiaľ pochádza.
Plne chápem, že hlasovanie o tomto návrhu zákona u mnohých nie je o tom, či ho pokladajú za správny či nesprávny. Bude o tom, či nájdu odvahu za takýto návrh zákona vôbec zahlasovať. Prajem preto veľa odvahy.
Ďakujem za pozornosť.