4. schôdza

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani verejná ochrankyňa práv, dovoľte, aby som z tohto mesta vzdala úctu pani verejnej ochrankyni práv a celému jej úradu. Robí totiž sizyfovskú prácu. Podmienky, v ktorých pracuje, a postoj štátu k celému úradu je totiž hanebný.
Podľa správy verejnej ochrankyne práv jej úrad v minulom roku konštatoval 144 porušení základných práv a slobôd občanov Slovenskej republiky, pričom sa zaoberal viac ako 2-tisíc podnetmi. Hanebné jednanie štátu vo vzťahu k ľudským právam a k samotnému úradu ombudsmanky je zrejmé aj z toho, akým spôsobom sa vysporiadali s jej nálezmi porušenia základných ľudských práv a slobôd.
A teraz budem citovať zo správy: "Okresné riaditeľstvo Policajného zboru mnou navrhnuté opatrenie neprijalo, pretože je presvedčené, že k žiadnym pochybeniam nedošlo. Jeho nadriadený orgán Krajské riaditeľstvo Policajného zboru ani nadriadený orgán opatrenie neprijal. Príslušná prokuratúra z trestnoprávneho hľadiska nedostatky nezistila."
Ďalej citujem zo správy: "Úrad práce opatrenie neprijal."
Ďalší prípad: "Úrad práce ani ústredie práce neprijali navrhnuté opatrenia, rovnako ich neprijalo ani Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky."
Ďalší prípad: "Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava vo veci ďalej nekonalo po dobu viac ako štyroch rokov, s mojimi závermi sa nestotožnilo a prípad nie je vyriešený. Podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky odporučenie neakceptoval."
Ďalší prípad: "Z listu ministra vnútra Slovenskej republiky vyplynulo, že stanovisko prezidenta Policajného zboru považuje za dostatočné a opatrenia nebudú prijaté."
Ďalší príklad: "Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny v novembri 2015 oznámenie prerokoval, a napriek tomu, že bol uznášaniaschopný, nedokázal prijať žiadne uznesenie. Neprijatie žiadnych opatrení na nápravu zistených nedostatkov a ich rezortné krytie takto umožňujú pokračovať v policajnej praxi, ktorá je nezákonná a jej výsledkom je závažné porušenie základných práv a slobôd."
Ďalší citát k mimoriadnej správe, ktorú predložila ombudsmanka Národnej rade Slovenskej republiky spolu s návrhom opatrení a návrhom na jej prerokovanie na najbližšiu schôdzu Národnej rady: "K jej prerokovaniu v pléne Národnej rady napriek § 24 zákona o verejnom ochrancovi práv dodnes po viac ako dva a pol roku vôbec neprišlo."
Úrad verejného ochrancu práv vykonáva teda svoje úlohy za mimoriadne, mimoriadne sťažených podmienok. Pokrýva obrovskú oblasť dodržiavania ľudských práv. Pričom úrad je, ako sme počuli, finančne, a tým pádom aj personálne ohromne podvyživený. Vnímam to ako hlbokú neúctu Slovenska a jeho exekutívnej moci priamo k ľudským právam. Verejný ochranca práv totiž nie je nepriateľ štátnej moci, je to úrad, ktorý prináša upozornenie, zlepšenie, návod na nápravu. Ja však verím, že príde čas, keď bude tento úrad požívať takú úctu, akú si skutočne zaslúži a aká mu, samozrejme, náleží.
Dovoľte mi teda poďakovať z tohto miesta za všetkých ľudí pani verejnej ochrankyni práv, poďakovať za tých ľudí, ktorým jej úrad zmenil život a zmenil ho k lepšiemu. Lebo ak ide o ľudské práva, ide o život a o kvalitu života. A ďakujem vám teda za všetkých týchto ľudí.

Ďakujem. S pani kolegyňou Blahovou, pochopiteľne, je možno len súhlasiť. Avšak dovolím si upozorniť, že porušovanie ľudských práv a ich ochrana je niečo, čomu by sa mali primárne venovať iné orgány, a teda najmä súdy a prokuratúra. A akosi sme si zvykli, že keďže tieto orgány v princípe nefungujú, to myslím, že sme si už všetci akosi ustálili, tak potom sa naše zraky obracajú na pani ochrankyňu ľudských práv, ale to len preto, že nie sme dostatočne veci znalí. Jej, samozrejme, patrí vďaka, ale jej úloha by mala byť len tam, kde všetky ostatné orgány, ktoré to majú primárne vo svojej právomoci a medzi svojimi povinnosťami z rôznych dôvodov svoje povinnosti nemôžu vykonávať dokonale. Ďakujem.

Ja by som veľmi stručne sa vyjadrila k tomu všetkému, čo odznelo v rozprave. Z poslaneckých vystúpení v podstate vyplynulo, že sa dotýkali alebo aj vy ste v tej správe identifikovali porovnateľné oblasti ako najdôležitejšie, rovnako ako ja.
Čiže naozaj tie oblasti, ktoré sa týkajú zlepšenia policajných postupov, vytvorenia nezávislej inštitúcie, ktorá zabezpečí dodržiavanie základného práva na nezávislé a efektívne vyšetrenie policajných postupov. Takisto, pokiaľ ide o vzdelávanie detí, padlo tu veľmi veľa rôznych názorov, ale v zhode v podstate so zisteniami verejného ochrancu práv, že je potrebné tento systém vzdelávania detí meniť, lebo neodznela tu jedna vec, že tým, ako my tie deti vzdelávame, zároveň budujeme ďalšiu bariéru medzi väčšinovou spoločnosťou a týmito ľuďmi. Pretože časť spoločnosti si myslí, že ich vzdelávame tak, že sa obetujeme, že im pomáhame a výsledok je ten, že tie deti sú naozaj odsúdené, do toho cyklu biedy sa stále vracajú, čiže výsledok je veľmi zlý, pričom sa časť verejnosti domnieva, že robíme to v ich prospech. Čiže nerobíme to ani v ich prospech, ani v prospech tejto spoločnosti.
Chcela by som ešte podčiarknuť to, že verejný ochranca práv nemá donucovacie prostriedky na plnenie svojich zistení a odporúčaní, ktoré dáva orgánom verejnej správy. A je to pochopiteľné pre tú rolu, ktorú on v demokratickom a právnom štáte má. Lebo, ako povedal pán poslanec Budaj, on je vytvorený ako silný verejný ochranca práv, ako nezávislý ústavný orgán s tým, že výsledky jeho činnosti sa predkladajú dotknutým orgánom, prípadne Národnej rade Slovenskej republiky, s jediným cieľom, aby štát mohol zlepšovať činnosť svojich inštitúcií, aby mohol zlepšovať ochranu základných práv osôb. A to je tá správa, ktorú prináša verejný ochranca práv. Naozaj dodržiavanie základných práv nemá nič spoločné s politickým spektrom, z ktorého sa skladá Národná rada, lebo je to jeden spoločný záujem.
Čiže verejný ochranca práv má byť možno podnetom aj inšpiráciou pre to, aby buď orgány verejnej správy ako predstavitelia výkonnej moci, alebo Národná rada, poslanci dokázali sa zamerať na to, ako funguje štát, a zlepšovať to jeho fungovanie. Lebo vlastne vtedy sa aj zvyšuje dôvera občanov k spoločnosti. A toto je poslanie verejného ochrancu práv jediné, ktoré vlastne má.
Takže ja si myslím, že verejný ochranca práv je potrebný v takých štátoch, akým je náš štát, ktorý sa v podstate napriek tomu, že už je to skoro bližšie k 30 rokom od roku 1989, ale stále iba buduje.
Takže ďakujem pekne za rozpravu. Poznačila som si všetko, čo sa povedalo, a niektoré veci boli inšpiratívne, napríklad ohľadne ochrany životného prostredia, takže sa tomu budem venovať aj v budúcom období.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

130.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení poslanci, štyri hodiny som čakal, so záujmom som si vypočul debatu a musím povedať, že aj z tejto debaty vyplynuli pre mňa isté inšpirácie, ktoré určite premietnem do podnetov, do katalógu rizík, ktorý Najvyšší kontrolný úrad vedie.
Na základe Ústavy Slovenskej republiky a zákona Národnej rady Slovenskej republiky o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky vám predkladám Správu o výsledkoch kontrolnej činnosti úradu za rok 2015. Takto pred rokom som získal dôveru slovenského parlamentu, pred rokom som sa symbolicky ujal funkcie predsedu Najvyššieho kontrolného úradu. Prevzal som najvyššiu kontrolnú inštitúciu, ktorá v tom čase bola tematicky, časovo ohraničená strategickým plánom na roky 2015 - 2017, keďže kontrolný úrad som už pri uchádzaní sa o dôveru považoval a stále ho považujem za inštitúciu, ktorá stojí na konzervatívnych princípoch a základoch, pracuje na základe cieleného strategického zamerania s vysoko profesionálnym odborným ľudským potenciálom, nie je možné v jeho živote robiť zmeny zo dňa na deň. Nehovoriac, že by podľa mňa nebolo správne vstúpiť už do realizovaných či pripravovaných kontrolných akcií v priebehu roka.
Preto správa, ktorú vám dnes predkladám, ponúka širší pohľad na kontrolnú činnosť Najvyššieho kontrolného úradu, na jej tematické i obsahové zameranie za obdobie, ktoré bolo nastavené ešte bývalým vedením úradu.
V druhej polovici roka 2015 sme však už dokázali reagovať na aktuálne spoločenské témy a kontrolóri sa pozreli na projekt elektronizácie služieb v zdravotníctve eHealth, pustili sme sa do projektu Obchvat Bratislavy D4, R7, ale pozreli sme sa tiež na témy, ktoré vzišli od podnetov od verejnosti. Išlo napríklad o kontrolu v samospráve bratislavskej Petržalky, teda kontrolu procesu rozhodovania o parkovacej politike, či o kontrolu hospodárenia v košickej Obchodnej akadémii na zazmluvňovanie právnych služieb. Na základe rozhodnutia poslancov Národnej rady úrad tiež vykonal hĺbkovú kontrolu v Slovenských elektrárňach, pričom závery kontroly boli odstúpene nielen parlamentu, ale aj Generálnej prokuratúre a Finančnému úradu.
Jedným z dôležitých cieľov nového vedenia úradu bolo otvoriť jeho činnosť odbornej i laickej verejnosti, čo sa premietlo do viacerých opatrení, zmien v štruktúre našej inštitúcie a tiež v organizácii výkonu kontrolnej činnosti, hlavne pri prezentácii jej výsledkov. Osobný dôraz kladieme na aktívnu komunikáciu s externým prostredím, na prezentáciu výsledkov kontrolnej činnosti a poznatkov dobrej praxe vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, k zainteresovaným stranám, ako aj k širokej verejnosti. Prijali sme tiež opatrenia na zlepšenie odbornej pripravenosti kontrolórov, sústreďujeme sa na špecializáciu a tematické vzdelávanie kontrolórov. V tejto súvislosti sme zriadili Legislatívnu radu ako interný poradný orgán, ktorý v podmienkach úradu dohliada na podporu odbornej pripravenosti kontrolórov, ale rada je zároveň aj gestorom vecnej agendy vo vzťahu k externému prostrediu, k štátnym inštitúciám v rámci medzirezortného pripomienkového konania. Smerom dovnútra úradu pôsobí novozriadená Metodická rada, ktorá usmerňuje kontrolórov pri jej činnosti.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi teraz povedať niekoľko konkrétnych čísel. Úrad v roku 2015 vykonal 42 kontrolných akcií v 549 kontrolovaných subjektoch, z toho v oblasti územnej samosprávy vykonal 15 kontrolných akcií v 306 kontrolovaných subjektoch. Vo svojich postupoch kontrolóri uplatňovali základné princípy medzinárodne uznávaných kontrolných štandardov. Výsledné materiály z jednotlivých kontrol, súhrnné správy, protokoly, záznamy úrad priebežne zverejňoval na webovom sídle a zasielal príslušným inštitúciám. Pri vykonávaných kontrolných akciách sme prekontrolovali hospodárenie s verejnými prostriedkami v celkovej sume viac ako 11 mld. eur. Porušenie finančnej disciplíny bolo zistené v sume bezmála 13 mil. eur. Z toho v rámci kontrol vykonávaných v oblasti územnej samosprávy boli skontrolované finančné prostriedky v celkovej sume 344 mil. eur a porušenie finančnej disciplíny bolo zistené v sume viac ako 9 mil. eur.
Zámerom nezávislej kontrolnej činnosti úradu je napomáhať lepšiemu hospodáreniu s verejnými prostriedkami, majetkom štátu a samosprávy. Naplnenie tohto zámeru vyžaduje nielen zistenie, zdokumentovanie skutočného stavu predmetu kontroly, ale aj zabezpečenie efektívnych opatrení na odstránenie identifikovaných nedostatkov a na zlepšenie stavu v kontrolovanej oblasti. V tejto súvislosti kontrolóri predložili v roku 2015 kontrolovaným subjektom spolu 487 odporúčaní a tie na odstránenie kontrolami zistených nedostatkov a zlepšenie stavu prijali celkom 2 605 opatrení, čo je v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 214 opatrení viac. Plnenie prijatých opatrení Najvyšší kontrolný úrad priebežne sleduje, monitoruje a v primeranom časovom odstupe aj priamo v teréne kontroluje.
V rámci hlavného smeru stratégie kontrolnej činnosti udržateľnosť verejných financií úrad vykonal v roku 2015 celkom 22 akcií. Z toho 4 kontrolné akcie súviseli s vypracovaním stanoviska pre Národnú radu Slovenskej republiky k návrhu štátneho záverečného účtu a 2 kontrolné akcie súviseli s vypracovaním stanoviska k návrhu štátneho rozpočtu. V roku 2015 tvorili najväčší podiel kontrolných akcií kontroly súladu, teda preverenie dodržiavania zákonnosti postupov zo strany kontrolovaných subjektov. Z celkového počtu kontrol predstavovali kontroly súladu takmer tretinu. Z hľadiska nového strategického smerovania úradu je však naším zámerom sústrediť sa v oveľa väčšej miere na prierezové kontroly, na oblasť procesného riadenia výkonnosti, teda na otázky spájané s efektívnosťou, účelnosťou používania verejných prostriedkov i európskych zdrojov.
Keďže Najvyšší kontrolný úrad nemá sankčné právomoci, zistenia súvisiace s možným porušením zákonov či trestnoprávnou zodpovednosťou odstupuje orgánom činným v trestnom konaní alebo iným štátnym inštitúciám, ako napríklad Úradu pre verejné obstarávanie či Úradu vládneho auditu a podobne. V roku 2015 úrad odstúpil 7 prípadov prokuratúre, a to napríklad v súvislosti s hospodárením v Slovenských elektrárňach, s nákupom liekov v Nemocnici s poliklinikou v Dunajskej Strede, ako aj s nakladaním s majetkom v obci Čižatice. Sedem prípadov úrad odstúpil Úradu pre verejné obstarávanie, napríklad v súvislosti s delením zákazky pri rekonštrukcii Základnej školy v Nitre, nedodržiavaním zákona o verejnom obstarávaní v obci Hul či meste Žarnovica. V 16 prípadoch dal úrad podnet na začatie konania Správe finančnej kontroly, dnes Úrad vládneho auditu, pritom išlo o porušenia zákona v sume 240-tisíc eur.
V oblasti udržateľnosti verejných financií kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu okrem iného preverili pravidlá poskytovania dotácií z rozpočtovej kapitoly Všeobecná pokladničná správa na ministerstve financií. Príjemcovia dotácií boli síce oprávnenými žiadateľmi o dotácie, nedostatky sa však prejavili pri nedodržiavaní zákona o verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek obstarávaných z dotácií, nepreukazovaním spolufinancovania pri podaní žiadosti o dotáciu, ako aj pri nevykonaní zúčtovania použitej dotácie v stanovenom termíne. Pochybenia vyplynuli najmä z nedostatočných skúseností a vedomostí príjemcov dotácií, hlavne zo strany občianskych združení, s nedodržiavaním príslušných zákonov týkajúcich sa verejnej správy.
Ďalšie nedostatky kontrolóri zistili v súvislosti s nejasnými podmienkami, ktoré určil rezort financií pri poskytovaní a zúčtovaní dotácií. Rezort financií nedostatočne a nejednoznačne špecifikoval podmienky čerpania dotácií. Nedostatočné a nejednoznačné boli aj informácie k zúčtovaniu poskytnutej dotácie v oznámení o poskytnutí dotácie.
Pozornosť kontrolórov sa sústredila aj na celoeurópsku tému, ktorá súvisí s úsporami energií, kde kontrolóri preverili opodstatnenosť prijatých opatrení na zabezpečenie zníženia primárnej spotreby energie na Slovensku o 20 % do roku 2020. Kontrola odhalila viaceré finančné, kapacitné riziká, ale ako aj riziká pri vyhodnocovaní opatrení energetickej efektívnosti a plnenia strategických cieľov energetickej efektívnosti. Najvyšší kontrolný úrad zistil, že vybrané ústredné orgány štátnej správy nezabezpečili dostatok pracovníkov na plnenie úloh v oblasti monitorovania energetickej efektívnosti a úspor energie, dôsledkom čoho sú do monitorovacieho systému zadávané nedostatočné údaje čo do množstva a ich kvality. Slovensko zároveň nedodržalo v roku 2014 svoju povinnosť podľa európskej smernice o energetickej efektívnosti zabezpečiť každoročnú obnovu budov vo výške 3 %, ktoré vlastnia a využívajú orgány štátnej správy, ústrednej štátnej správy. Kontrolóri preto museli konštatovať, že plnenie cieľov úspor energie je v súčasnosti iba čiastočné. V prípade, že sa bude odďaľovať zriadenie komplexného systému finančných mechanizmov zameraných na zlepšenie energetickej efektivity, tým bude ohrozené plnenie záväzkov Slovenskej republiky voči Európskej únii v oblasti energetickej efektívnosti.
V rámci hlavného smeru stratégie kontrolnej činnosti zameranej na zvýšenie kvality života kontrolný úrad uskutočnil kontrolu, ktorou preveril použitie zdrojov poskytnutých zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu miest a obcí na financovanie prenesených samosprávnych pôsobností na úseku regionálneho školstva. Kontrola v mestách a v obciach poukázala na nedostatky v oblasti rozpočtového procesu pri neuplatňovaní rozpočtovej klasifikácie, ako aj pri vykonávaní predbežnej finančnej kontroly. Nedostatky sa objavili aj v oblasti verejného obstarávania. Zistenia Najvyššieho kontrolného úradu poukazujú na to, že súčasný spôsob financovania regionálneho školstva nezabezpečuje dostatočnú transparentnosť, čo má negatívny vplyv na hospodárnosť a efektívnosť použitia prostriedkov štátneho rozpočtu.
Úrad zároveň v rámci kapitoly rezortu školstva zistil nedostatočné finančné zabezpečenie regionálneho školstva pre nákup učebných pomôcok, informačno-komunikačnej technológie a moderných didaktických pomôcok. Úrad v správe z kontrolnej akcie upozornil na výrazný modernizačný dlh, ktorým trpí celá sieť základných škôl aj segment regionálneho školstva.
Verejnosti v tomto roku neunikli závery z kontroly, ktorú Najvyšší kontrolný úrad skončil v roku 2015 na ministerstve zdravotníctva a v Národnom centre zdravotníckych informácií. Išlo o kontrolu informačných systémov pre poskytnutie zdravotnej starostlivosti. Zistenia kontrolórov poukázali na viaceré systémové nedostatky, pričom úrad nemohol definitívne preveriť, či cieľ projektu, elektronizácia služby v zdravotníctve, tzv. eHealth, v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti (OPIS), naplnil projekt. Totižto projekt nebol do konca minulého roku ukončený, nebol spustený do rutinnej prevádzky a dostal sa do sklzu. Jeho oficiálne spustenie mešká bezmála piaty rok. Kontrolóri v záverečnej správe konštatovali, že projekt nenaplnil očakávané prínosy. Kontrola ukázala, že verejné obstarávanie na elektronické služby zdravotníctva a následná realizácia diela mala nedostatky, ktoré zásadným spôsobom menili pôvodný predmet zákazky a narušili princíp transparentnosti. Úrad na základe kontrolných zistení rezortu zdravotníctva odporučil, aby zásadným spôsobom zvážil zavedenie elektronického preukazu poistenca, ktorý by si vyžiadal ďalšie náklady vo výške 55 mil. eur. Zároveň sme odporučili, aby na tento účel boli efektívne využité elektronické identifikačné karty, občianske preukazy s čipom, s použitím ktorých projekt počítal už v počiatočnej fáze.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad vo vzťahu k subjektom jeho kontrolnej pôsobnosti zintenzívnil v predchádzajúcom období tiež osvedčené formy uplatňovania preventívnej funkcie kontroly. Okrem vydávania odborných publikácií o výsledkoch kontrol úrad organizoval pre zainteresované strany, najmä v oblasti územnej samosprávy, pracovné semináre, workshopy s prezentáciou poznatkov dobrej, ale i zlej praxe. Pristúpili sme zároveň k uzatvoreniu viacerých memoránd v spolupráci s akademickou obcou, ale aj s Generálnou prokuratúrou či rezortom vnútra a políciou. Aktívne rozvíjame odbornú spoluprácu s vysokými školami a poskytujeme podporu študentom pri ich diplomových či vedeckých prácach.
Nový rozmer pôsobnosti úradu smeruje do analytickej oblasti, kde v spolupráci s Inštitútom finančnej politiky na základe skúseností kontrolnej inštitúcie z Rakúska, ale aj z Veľkej Británie budujeme analytický tím, vytvárame novú metodiku, postupy pre prípravu a realizáciu prierezových výkonnostných kontrol. To je výzva, na ktorú Najvyšší kontrolný úrad reagoval už v druhej polovici roku 2015 a úspešne v tejto agende napredujeme. To znamená, aj to, že k 1. júnu, to znamená zhruba o dva týždne, bude v organizačnej štruktúre úradu vytvorený analytický odbor. Takýto prístup kontrolného úradu v príprave výkonu kontroly a spôsob realizácie výsledkov ocenili nielen viacerí zástupcovia kontrolovaných subjektov, ale aj naši partneri v rámci medzinárodných organizácií združujúcich sa v Európe či vo svete.
Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, predložená Správa o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu za rok 2015 poskytuje objektívne informácie o naplnení pôsobnosti úradu podľa zákona, ako aj naplnenie Programu nezávislá kontrolná činnosť podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2015, ktorého cieľom je realizovať nezávislú kontrolnú činnosť v zmysle schváleného plánu kontrolnej činnosti v súlade s medzinárodne uznávanými štandardami.
V závere mi však dovoľte obrátiť sa priamo na vás, na volených zákonodarcov, na volených zástupcov krajiny. Národná rada je totiž najvyššou kontrolnou a zákonodarnou inštitúciou Slovenskej republiky. Závery, výstupy a protokoly, ktoré vlastne Najvyšší kontrolný úrad produkuje, sú určené práve vám a malo by byť vo vašom záujme, mali by ste to byť práve vy, kto sa bude pýtať zástupcov kontrolovaných subjektov, ako premietajú odporúčania Najvyššieho kontrolného úradu a zistenia nových kontrolných postupov do svojich riadiacich procesov.
V roku 2015 sme do parlamentných výborov zaslali celkom 31 správ z kontrolných akcií. Najviac do finančného výboru, celkom 15, výboru pre verejnú správu 5. Za mojich kolegov z úradu môžem jasne deklarovať, že máme vážny záujem o spoluprácu s parlamentom, máme vážny záujem a uchádzame sa o vašu dôveru, ale potrebovali by sme aj spätnú väzbu. Po roku pôsobenia na tomto úrade mám v mnohých prípadoch pocit, že na základe protokolov a kontrolných zistení Najvyšší kontrolný úrad sa dostáva do pozície, ako keby sa mal on spovedať za to, čo sme zistili, a nie kontrolované subjekty. V okolitých krajinách, neni to výmysel celkom z našej dielne, v okolitých krajinách, v Maďarsku, Českej republike, ale aj v Poľsku, funguje systém, kde v národných parlamentoch existujú tzv. kontrolné výbory zriadené na paritnej úrovni a kontrolné výbory prerokovávajú protokoly a záverečné správy Najvyššieho kontrolného úradu priamo so zainteresovanými subjektami, prípadne ministerstvami, kde poslanci kladú priamo otázky na kontrolné zistenia, ktoré teda z protokolov vzišli.
Chcel by som vás preto poprosiť, pána predsedu Národnej rady som už oslovil, hneď po zvolení som ho navštívil, prisľúbil túto podporu, chcem aj vás tu v pléne poprosiť, ak len trošku bude vo vašich silách, o kreovanie takéhoto výboru, určite to pomôže procesu kontroly. Stransparentní našu prácu, bude väčšou motiváciou pre kontrolórov, ktorí budú vidieť, že sa kontrolnými zisteniami patrične aj najvyššie orgány zaoberajú, pretože mnohokrát taký pocit beznádejnosti, keď teda hodnotíme protokoly, kontrolou vzniká, keď ideme na kontrolu opakovanú na plnenie opatrení, a oni o 30 - 40 % mnohých opatrení znova zistíme, že neboli obsahovo naplnené.
Týmto by som skončil a ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi ako určenému spravodajcovi predniesť správu Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania Správy o výsledkoch kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2015 (tlač 21).
Uvedenú správu pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 14 z 30. marca 2016 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie do 13. mája 2016. Správa bola predložená v zmysle § 5 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Ako gestorský výbor predseda Národnej rady určil Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedenú správu prerokoval Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a prijal k nej uznesenie č. 15 zo dňa 16. mája 2016. Uvedený výbor predloženú správu zároveň vzal na vedomie a odporučil Národnej rade správu vziať na vedomie.
Zo strany výboru ani poslancov neboli predložené žiadne stanoviská alebo pripomienky. Gestorský výbor schválil uvedenú správu uznesením č. 19 zo dňa 16. mája 2016 a určil ma za spravodajcu výboru. Výbor ma taktiež poveril predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady. Zároveň navrhol Národnej rade podľa § 26 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Karol Mitrík správu uviedol a mohol vystúpiť v rozprave na schôdzi Národnej rady. Návrh na uznesenie je prílohou tejto správy.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne a kolegovia, myslím si, že správa Najvyššieho kontrolného úradu by mala byť jednou z najdôležitejších správ, ktoré do parlamentu prichádzajú. Poctivá, odborná a dobre vypracovaná správa by nám mala dať obraz, ako to v našom štáte vyzerá, ako štát s našimi peniazmi zaobchádza, kde sú najväčšie systémové chyby a čo treba v našom štáte opraviť.
V súčasnosti sa veľa hovorí o tzv. hodnote za peniaze. To znamená, že za akú hodnotu poskytuje štát služby svojim občanom. Vo vyspelom svete teraz alebo vo vyspelých krajinách zaznieva snaha zreformovať mašinériu štátu tak, aby štát vedel poskytnúť viac muziky za menej peňazí, aby vedel šetriť, ale nie na občanovi, ale najmä na sebe, a aby robil veci, najmä veci, ktoré vie robiť lepšie a majú význam, aby ich vôbec štát robil.
Na druhej strane na Slovensku politici veľmi často volajú po silnom štáte. Pán predseda Národnej rady, pán Danko, toto slovné spojenie silný štát používa veľmi rád a veľmi často. Celý štát však požiera peniaze občanov. Taký národný letecký dopravca alebo lodný dopravca, alebo iné prežitky a pôžitky, samozrejme, vyžadujú veľké investície zo strany štátu a pri zvýšených výdavkoch štátu je kontrola a posúdenie výdavkov o to dôležitejšia a naliehavejšia.
Vieme, v akej atmosfére sa volil predseda NKÚ. Neviem, či sa dá povedať, že je úplne apolický. Je to škoda, pretože pokiaľ budeme svedkom takéhoto handlovania ako minule a pokiaľ na čele nebude stáť odborník menovaný nezávislou komisiou, našim demokratickým inštitúciám bude chýbať jeden významný pilier, a tým je dohľad.
Prvou zásadnou vecou, ktorej by som sa chcela venovať, je samotný počet a povaha kontrol, ktoré NKÚ vykonal. V roku 2015 najväčší podiel z celkového počtu kontrolných akcií, až 60 %, tvorila kontrola súladu a len minimálnu časť tvorili kontroly výkonnosti, teda kontroly, či sa peniaze vynakladajú efektívne a hospodárne. Kontroly súladu, teda či všetko prebieha v súlade so zákonom, sú, samozrejme, potrebné, no žijeme v krajine, kde najväčšie podvody a kauzy sú vždy nakoniec vyhlásené za súladné so zákonom. Takže tento typ kontroly zas nemá veľkú výpovednú hodnotu, aj keď ho, samozrejme, nechcem nijako znehodnocovať. Z tohto hľadiska by som ale chcela povedať, že kontroly efektivity by mali predstavovať oveľa väčšie percento z vykonaných kontrol, nie len 2 %.
Veľmi pozitívne hodnotím snahu vytvoriť analytické oddelenie na Najvyššom kontrolnom úrade, i keď svojou povahou vlastne celý NKÚ by mal byť analytický, čiže v prvom rade by tam mali pracovať hlavne analytici.
Druhou vecou k samotným kontrolám. Náš kontrolný úrad vykonáva hlavne kontroly ex post, teda kontroly, kedy už prostriedky boli vynaložené. Kontrolné úrady v niektorých vyspelých krajinách OECD, ako napríklad Veľká Británia, Holandsko alebo Poľsko, vykonávajú kontroly aj ex ante. To znamená kontroly posúdenia politík a výdavkov, keď sú ešte v štádiu plánovania. O tom hovoril aj Martin Filko, keď žiadal, aby výdavky štátu boli posúdené už v prípravnej fáze. Vláda pri svojom rozhodovaní potrebuje kvalitné, včasné a spoľahlivé informácie, aby sa mohla rozhodnúť pre riešenie, ktoré bude najoptimálnejšie z pohľadu občana a z pohľadu verejného záujmu. Úlohou Najvyššieho kontrolného úradu by teda malo byť napríklad posúdenie veľkých projektov, ako bol napríklad projekt PPP obchvatu Bratislavy. Nakoniec hĺbkovú analýzu urobil inštitút INECO, ktorý pri pôvodne plánovanej cene vypočítal predraženie až o miliardu eur. Následne sa táto cena znižovala, ale toto posúdenie, si myslím, že mal urobiť v prvom rade NKÚ. NKÚ by mal túto úlohu vykonávať dlhodobými fiškálnymi projekciami, plánovaním rôznych scenárov na základe štatistických projekcií, hodnotením vlády a pripravenosti vlády čeliť rôznym výzvam ako napríklad starnutie populácie. Potom by sa nám nestalo, že minister sociálnych vecí v priamom prenose prizná, že štátne dôchodky v budúcnosti nebudú stačiť ani na živobytie a na túto situáciu zatiaľ nie je riešenie.
Zo samotných kontrol by som chcela upriamiť pozornosť na to, že niektoré z nich sú vykonané, vykonávané veľmi formálne alebo formalisticky. Napríklad v prípade eurofondov NKÚ zistil nasledovné nedostatky: na likvidačných listoch k faktúram neboli uvedené čísla zmlúv ako jednoznačný identifikátor, jedna operácia nebola overená zamestnancom a nebolo zabezpečené, nedostatočné zabezpečenie publicity. Keď si uvedomíme, koľko peňazí sa doslova vyhadzuje von oknom pri eurofondoch na nezmyselné projekty, na ktoré nikto neupozorňuje, tak nedostatočné zabezpečenie publicity, neviem, či vlajka Európskej únie nebola dostatočne veľká alebo bola na nesprávnom mieste, tak takýto výsledok kontroly vyznieva prinajmenšom smiešne.
Za povšimnutie stoja aj nezrovnalosti v eurofondoch. K 31. 12. 2014 bolo evidovaných 6 573 nezrovnalostí a celkový objem predstavoval 1,2 mld., čo predstavuje 10 % z celkových použiteľných zdrojov. Najvyšší celkový finančný objem nezrovnalostí bol evidovaný v Operačnom programe Doprava, Životné prostredie, Zamestnanosť a sociálna inklúzia.
A ja súhlasím s pánom predsedom, že, áno, mali tu byť zodpovední, ktorých sa týkajú zistenia NKÚ, a mali by vysvetľovať zistenia, ku ktorým NKÚ prišiel.
Tých, ktorých zaujíma, ako sa hospodári v našom zdravotníctve, by si mali prečítať strany 16 až 21, je to naozaj odstrašujúce čítanie a katastrofálna vizitka sektoru zdravotníctva a tých, čo ho viedli. Oneskorenie pri zavedení elektronického zdravotníctva dosiahlo 1 522 dní, bolo podpísaných 9 dodatkov zmluvy o nenávratnom finančnom príspevku v hodnote 40 mil. eur, zmluva, ktorá bola podpísaná v januári 2014, mešká rok a pol po plánovanom termíne zavedenia a NKÚ vyčíslil negatívny dopad k predpokladanému dátumu plnej funkčnosti 343 mil. eur. Hrozné. Podobná situácia je aj pri projekte UNITAS, kde 58 zadefinovaných reportov je nefunkčných, a takisto 11 rokov mešká od pôvodného zámeru UNITAS.
Ako už spomenul pán predseda, problémom NKÚ je, že nemá sankčné právomoci a porušenia, prípadné podozrenia z trestnej činnosti môže, ale nemusí oznámiť kompetentným orgánom na ďalšie konanie. Za minulý rok NKÚ oznámil orgánom činným v trestnom konaní spolu 7 prípadov, z toho orgánom prokuratúry oznámil 5 prípadov a v 2 prípadoch poskytol spoluprácu Policajnému zboru. Myslím si, že je to žalostne málo, najmä ak zoberiem do úvahy počet vykonaných kontrol proliferáciou nekalých praktík, na ktoré sme okrem iného upozorňovali pri rôznych kauzách, ako napríklad kompa, mýto a pri rôznych eurofondových projektoch. Sedem podaní je žalostne málo.
Tu si myslím, že je namieste zmena zákona a NKÚ by mal mať povinnosť vždy upozorniť políciu a prokuratúru, keď je podozrenie na spáchanie trestného činu zisteného v rámci kontrolnej činnosti.
Minulý rok zverejnila občianska iniciatíva "Štrngáme za zmenu" súbor opatrení na sfunkčnenie NKÚ a mimochodom pod tento súbor opatrení sa podpísali aj dve koaličné strany MOST a SIEŤ. A jedným z hlavných opatrení bolo zlepšiť vymáhateľnosť kontrolných zistení a zaviesť možnosť sankcií, ale na to už upozorňoval aj predseda a nabádal nás, aby sme sa pýtali, prečo vznikli tieto pochybenia.
A ďalším opatrením, a to sa s ním zhodujem, je vytvorenie, zvlášť užitočné na pôde Národnej rady, vytvorenie stáleho Výboru Národnej rady pre NKÚ tak, ako je to pri iných kontrolných výboroch, a takisto aj vytvorenie mechanizmu Národnej rady vo vzťahu k zisteniam a poznatkom, ktoré vzídu zo správy NKÚ. Aby sa nestalo to, čo sa stáva po iné roky, pán predseda teraz v pléne prednesie správu NKÚ a následne nič sa nestane.
Minimálnou povinnosťou výboru, a takto navrhovala aj iniciatíva "Štrngáme za zmenu", by malo byť prerokovať kontrolné závery, možnosť predvolať člena vlády alebo vedúceho predstaviteľa orgánu štátnej správy podať podnet na začatie kontroly, tu podotýkam, že opoziční poslanci v podstate ani nemajú možnosť dať podnet na začatie kontroly, pretože to môžu len uznesením a vieme, aká je prax. Uznesenie opozičným poslancom tu nikdy neprejde, čiže dať podnet na NKÚ, opoziční poslanci sa ani k tomu nikdy nedopracujú. No a v tomto výbore by malo byť paritné zastúpenie, to znamená polovica poslancov z opozície, polovica poslancov z koalície.
A na záver už len perlička z mediálnej stratégie NKÚ, úrad sa v správe pochválil, že za ostatných 12 mesiacov sa dvojnásobne zvýšil počet odberateľov informácií, ktoré sú umiestňované na sociálnej sieti Twitter, pozrela som sa, a správy odoberá úctyhodných 87 followerov, veľká časť z nich sú aj poslanci.
Ale v každom prípade želám veľa úspechov nielen na sociálnych sieťach, ale hlavne v odhaľovaní veľkých káuz a veľkých pochybení tak, aby sa naše spoločné peniaze míňali naozaj nielen v súlade so zákonom, ale najmä hospodárne a efektívne, tak ako by sme to robili my, keby sme míňali svoje vlastné peniaze.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, vypočul som si váš prejav, bolo tam hodne zaujímavých vecí, ale predpokladom akéhokoľvek úspechu, aby ste mohli so svojím prejavom uspieť, je, že viete, o čom hovoríte.
Nuž a keď ste si už zobrali nášho predsedu ako odstrašujúci prípad nášho politického programu, tak by ste mali vedieť, že silný štát nie je to, čo si vy myslíte, to, čo presadzuje Slovenská národná strana ako silný štát, že to je nejaká vláda alebo prezident, ktorý má kladivo v rukách a búcha po občanoch, ale silný štát je to, čoho ste sa vo svojom prejave domáhali, aby každý orgán, ktorý niečo v tomto štáte robí, mal plnú kompetenciu plne ho vykonávať. To ste sa domáhali aj vo vzťahu túto k pánovi predsedovi Mitríkovi a to sa domáhame aj my, aby skutočne každý orgán štátu mal plne kompetentný.
A čo sa týka tej druhej veci, viete, oznámenie ešte nie je vecný dôkaz toho, že sa niečo stalo. Takže čím tých oznámení vy budete dávať viac a čím budete viac obťažovať spoločnosť, tak sa menej dopracujete k pravde, pretože zahltíte systém a ten systém nemusí fungovať. A to je to najdôležitejšie, že nerobiť veci kvôli tlači a kvôli osobnej prezentácii, ale kvôli veci samej. A keď sa to naučíte, možno budete úspešnejšia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa celkom stotožňujem so slovami pani kolegyne Remišovej a myslím si, že NKÚ by mal možnože dostať nový názov a v skratke by to bolo, že NNN, čiže "No, no, no úrad". Pretože mne to celé tak pripadá ako no, no, no, že zdvihne prstom pred kontrolovaným subjektom, pretože aj keď sa zistia nejaké zistenia - a čo? A nič. Nič sa nestane. Vo veľmi obmedzených prípadoch, ktoré boli vypichnuté v správe, sa podajú možno nejaké ozaj trestné oznámenia, ktoré ani nevieme ako nakoniec dopadnú, možnože ani neboli v konečnom dôsledku doriešené.
Čiže si myslím, že v tomto ohľade naozaj ani tie závery kontrol nemajú tú váhu ani ten výchovný účinok, aký by mali. Jediné, čo teraz zo svojej praxe komunálneho politika uznávam, že v menších porušeniach možnože sú nejakým takým metodickým orgánom, ktorý pomôže samosprávam povedať, toto by ste mali inak účtovať alebo toto nejako upraviť, nejaké smernice si podopĺňať, niečo, čo vôbec NKÚ by nemal robiť, pretože toto by mal robiť nejaký iný orgán a metodicky usmerňovať práce i k samosprávam.
Čiže plač úradu, vás, pán predseda, nad tým, že nemáte tie kompetencie, myslím si, že nie je namieste a vy ste sa ponúkli na to, že vy budete robiť predsedu NKÚ a aká bola vaša vízia, aká bola vaša ponuka vtedajšej, parlamentnému zoskupeniu, aby vás zvolili, že s čím prídete razantným, aby sa naozaj začali dodržiavať predpisy a aby aj tie postihy, nejaké porušovania povinností pri správe cudzieho majetku boli uplatňované v praxi.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Remišová, veľa z tých vecí, ktoré ste povedala, mám pripravené aj ja vo svojom príspevku do rozpravy, takže o to budem asi menej hovoriť veľa tých kritických vecí, samozrejme.
Jedno by som možno chcel doplniť, že vyzerá to, že NKÚ sa nepúšťa do veľkých a politicky citlivých tém a projektov, ako keby sa bál. Keď sme si aj pozreli v správe, že bolo skontrolovaných v štátnej správe objem 11 117 mil. euro, z toho porušenie finančnej disciplíny bolo 12 mil. 600 aj niečo. Keď to zoberiem na percentá, je to 0,1 %, ono to sa zdá, že všetko je v poriadku, že vlastne všetko to, čo kontrolujú, tak ako keby sa nič nedialo, to sú iba také drobné peniaze. V samospráve to bolo trošku viac, tam to bolo 2,68 %, ale aj to je zanedbateľné percento, tak zrejme problém je aj v tom, že tých kontrolovaných subjektov, tých kontrolných akcií asi nie je taký, aký by mal byť. Možnože sa predháňame za kvantitou, ale trebalo by si, trebalo by ísť po kvalite a radšej urobiť menej a dôslednejšie.

Ďakujem kolegom SaS za podnetné poznámky.
S tou kvantitou a kvalitou máte úplnú pravdu, pán poslanec, to podotkla napríklad Via iuris, keď skúmala činnosť NKÚ a porovnávala ho s Čechmi, tak skonštatovali, že v Čechách sú tie kontroly, aj keď ich nie je toľko, sú hĺbkovejšie a dokážu prinášať lepšie analytické výsledky.
K pánovi Hrnkovi, pán Hrnko, krásne ste to povedali, že najdôležitejšie je neobťažovať spoločnosť podnetmi. To by sa vám hodilo, pán Hrnko, keby nikto neobťažoval spoločnosť podnetmi. Ja chápem, že to je pre vás najdôležitejšie, ale, žiaľ, musím vás sklamať, pretože ja vás, ja budem obťažovať podnetmi a budem tie podnety prinášať (potlesk), ak sa budú, ak sa bude s peniazmi našimi spoločnými narábať tak, ako sa narába.
Ďakujem.