4. schôdza

Pripomínam, že pokračovanie výboru pre sociálne veci sa uskutoční o 13.00 vo zvyčajných priestoroch.
Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci. Chcel by som uviesť pre druhú časť môjho vystúpenia, že obe témy, či už výročná správa o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii alebo aj téma, kde sme zlúčili rozpravy, ktorá sa týka tém predsedníctva, priorít predsedníctva, sú veľmi dôležitými. A teda, ako som povedal v úvodnej časti, pre mňa je tak trošička sklamaním, že napríklad, a uvediem to už tak, ako som vypozoroval z tejto rozpravy, že škoda, že sa pri napríklad vystúpení pána predsedu eurovýboru nezúčastnil debaty, možno vo faktických poznámkach žiaden koaličný poslanec. Áno, naznačil témy, otvoril témy, pri niektorých mám výhrady, to pomenujem neskôr, ale predsa len si myslím, že pomenovať až taxatívne vymenovať témy, ktorými sa bude zaoberať, či malý COSAC, veľký COSAC, alebo samotné témy predsedníctva, alebo snaha o pomenovanie politík, takpovediac z pohľadu možnej exekutívnej alebo vládneho uhla pohľadu, je unikátnou príležitosťou pre vládnych aj opozičných poslancov ako uchopiť tému našich zahraničných vzťahov a nášho pobytu v Únii. Ja som to povedal možno príliš mäkko v tej prvej časti. Myslím si, že ľudia, ktorí sa touto témou zaoberajú, troška túto príležitosť prepásli. A preto si myslím, že, neviem, možno sa dohodneme s pánom ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí, že buď budeme dopyt akcelerovať ponukou a tieto témy budeme mať v pléne parlamentu častejšie, alebo to budú témy, ktoré budeme preberať len na gesčných výboroch.
Chcel by som povedať ešte, že hlavných päť oblastí, ktoré nachádzame vo výročnej správe a takpovediac v pracovnom programe Európskej komisie na rok 2016, sa môžu poslanci aj národného parlamentu vidieť takmer v každej. Či už to je riešenie utečeneckej krízy a návrhy opatrení k lepšiemu manažmentu európskych vonkajších hraníc, ak to preložím, podpora zamestnanosti, rastu a investícií, energetická únia a menej diskutovaná agenda nových zručností, ale pre nás veľmi dôležitá, pre plénum parlamentu, pretože sa či legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, vrátane balíka k pracovnej mobilite, nový štart pre pracujúcich rodičov, pilier sociálnych práv ako súčasť prehlbovania hospodárskej a menovej únie, sú témy na debatu a sú témy na pozornosť.
No a tá posledná z tých piatich je spravodlivé, efektívne a rast podporujúce zdaňovanie, tu sa budeme a dúfam možno aj politicky a zásadne sporiť o tom, že opatrenia zamerané na posilnenie transparentnosti zdaňovania podnikov a boj proti daňovým únikom je zásadná téma. A dokonca si myslím, že nástroj v členských štátoch alebo teda národných štátoch v rámci Únie je slabší ako nástroj v Európskej únii, pretože keď sa chceme baviť o schránkach a užívateľoch koncových výhod a podobne, budeme potrebovať nejaké nadnárodné fórum, ktoré v prvom momente nám ponúka Európska únia. A myslím si, že aj globálne fórum v boji proti daňovým únikom, optimalizácii daní, schránkam, tzv. daňovým rajom sa, bohužiaľ, dá vybojovať iba na nejakej forme medzinárodného fóra. Preto si myslím, že spravodlivé a efektívne a rast podporujúce zdaňovanie, ktoré má vo svojom DNA zabudované, že sa musíme zamerať na posilnenie transparentnosti zdaňovania, postaviť sa proti mohutnej sile korporácií, ktoré vedia daňovo optimalizovať v daňových rajoch, je zásadná politika, ktorú sa nedá vybojovať na úrovni členského štátu, pretože jeho inštrumentárium je v tomto slabé. Keďže tento fokus, a dúfam, že nedopadne, a tu by sme mohli prejsť do tej kritickej časti, aby z toho neboli pracovné komisie, aby z toho neboli prípravy stratégií, ktoré budú následne prehodnocované, ale aby z toho bol reálny nástroj, tak tu by mohol zohrať každý jeden, každá jedna členka a každý jeden člen členského štátu, parlamentu členského štátu, exekutívy, ale aj na úrovni Európskej únie, na to, aby sme sa na túto piatu oblasť pracovného programu Európskej komisie na rok 2016 zamerali.
Čiže ak zhrniem zo správy, ktorú sme dostali, či riešenie utečeneckej krízy, podpora zamestnanosti a rastu investície, energetická únia, agenda nových zručností alebo spravodlivé a efektívne a rast podporujúce zdaňovanie sú témy pre plénum parlamentu, sú témy, ktorým sa každý jeden poslanec nášho parlamentu môže venovať a môže vyjadriť. To, že sa tak nestalo v tejto rozprave, je pre mňa sklamaním.
Druhá časť, ktorá sa v rámci zlúčenej rozpravy venovala možným námetom na témy predsedníctva, či malého, veľkého COSAC-u alebo celkovo, je pre mňa veľmi dôležité, že áno, súhlasím a predpokladám, že téma Brexitu bude témou, ktorá bude formovať, či to dopadne tak, že Británia zostane v Európskej únii, v úvodzovkách, alebo v referende sa rozhodne o vystúpení. Témou to bude z rôznych uhlov pohľadu, predpokladám, že toto je mohutne oddiskutovaná téma, nie je sa k nej ďalej potreba vyjadriť. Chcem iba spomenúť iniciatívu opozično-koaličnú, ktorá vzišla na pôde Európskej únie, takzvaná "SK 4 BREMAIN," kde sa pripojili, čiže iniciatíva, petičná akcia za výzvu poslancov slovenského parlamentu, ktorí sa pod ňu podpísali, či z vládnych alebo opozičných strán, aby sme vydali signál, že nám záleží na tom, aby Británia v Únii z rôznych pohľadov zostala. Čiže iniciatívu "SK 4 BREMAIN", som jeden zo signatárov tejto výzvy, spolu s pánom poslancom Klusom alebo pani poslankyňou Cséfalvayovou sme prezentovali svoje zámery a myslím si, že v rámci pôsobnosti eurovýboru, jedného z dvadsiatich ôsmich eurovýborov, ktoré v Únii fungujú, bola táto iniciatíva privítaná.
Migrácia. Migrácia je hlboko diskutovaná téma a je to jedna, teda pravdepodobne, z tém, ktorá sa medzi prioritami objaví. Myslím si, že tak ako sa, ako toto plénum sa postavilo k problémom migrácie, keďže sme tu sedeli síce v inom zložení, ale neexistoval jeden poslanec pléna, ktorý by nebol býval alebo nepodporil uznesenie Národnej rady, ktoré sa postavilo k jednotnému automatickému mechanizmovaniu prerozdeľovania alebo takzvaným kvótam, nikto z tohoto pléna sa nevyskytol, či bol koaličný alebo v tom čase z vládnej strany alebo z opozície, ktorý by s týmto systémom súhlasil. Bolo to veľmi tvrdé a jasné vyjadrenie. Vláda v tomto mala oporu či už gestorských výborov k tejto téme, keď to tak nazvem, alebo pléna. A preto aj slová o tom, ja by som bol trošička opatrnejší v tej dikcii, ako hovoril pán predseda Blaha, že mali sme pravdu a dokazovať si, kto akú pravdu kedy mal. Tuná v rámci toho jeho slovníka vidím skôr politiku.
Ale je pravda, že tento mechanizmus zlyhal, zlyháva. A navyše mali by sme aj pod vplyvom posledných udalostí a revízie Dublinských kritérií vidieť, že sú témy Európskej komisie, ktoré z môjho pohľadu ubližujú európskemu projektu. Hovoril som to verejne. Proste mám pocit, že tie nové návrhy v rámci obrovského dokumentu, neviem, kto z nás, ja som ten čas venoval, myslím, že to má 113 strán v rámci toho, nazvime to pracovného Dublinu 3, je tam jeden absolútne od reality odtrhnutý návrh, to je tých 250-tisíc eur ročne pre, pre udelenie alebo realizáciu azylového procesu, ani nie úspešného azylového procesu, ale realizáciu azylového procesu. A myslím si, že toto, tento typ wordingu, tento typ decision makingu, tento typ návrhov a iniciácie ubližuje európskemu projektu, pretože sa zdá, že Európska komisia prestala rozumieť samotnej Únii, prestala rozumieť členským štátom, prestala rozumieť samotným migrantom.
Druhá interpretácia tohto javu v tom Dubline 3 a voľne sparafrázujem ministra vnútra, ktorý hovorí, že vypýtaj si viac, a keď sa tento zásadný moment nakoniec pod obrovským tlakom z pozície stratí, a to znamená, vyhráme nad tým, že túto absurditu z hľadiska návrhu Európskej komisie odstránime, tak sú tam možno slabšie a možno ale tým pádom aj omnoho nebezpečnejšie návrhy. A jeden z nich, ktorý ja som identifikoval, je zase a opäť ten kvótový mechanizmus, ktorý v návrhu Dublinu 3 ja identifikujem. Čiže chcem pozvať aj poslancov na sledovanie tohoto procesu z hľadiska iniciácie Európskej komisie, aby sme sa zamerali na to, že áno, ak Európska komisia príde s absurdným návrhom, zmapujú a pokryjú to média, zameriame sa na jeden typ absurdity – 250-tisíc eur za jedného možného alebo aplikanta na azyl, jedného možného budúceho azylanta, a toto sa z toho wordingu odstráni. Na druhej strane nám tu latentne a veľmi tak, ja si myslím, že až podprahovo prichádza opäť kvótový mechanizmus a či už mediálny svet alebo pozornosť poslancov alebo verejnosti tým pádom, keďže mediálny svet toto nie veľmi mapuje a kryje, sa nám môže dostať do pozícií, a schválime to, pretože sme uspeli v odstránení 250-tisícového nezmyslu a nápadu, ktorý podľa mňa, a ešte raz to zopakujem, ubližuje európskemu projektu ako takému.
Ľubo Blaha sa venoval aj TTIP-u. TTIP možno v mnohých otázkach rozdeľuje, spája, ja som, sme jedni z dvoch poslancov, ktorí TTIP sledujú od základného positioningu, kedy to začalo vplávať na úroveň aj členských štátov. Snažili sme sa vybojovať boj, aby takzvané riding rooms neboli na amerických ambasádach, ale dostalo sa to na nejaké fórum členských štátov. Čiže u nás sa to teda spracovalo, nakoniec ustúpila Európska komisia, máme to na ministerstve hospodárstva. I keď priznajme si, že asi ten boj bol významný možno pre nás dvoch, pretože ja doteraz neviem, ktorý bývalý poslanec alebo ktorý súčasný poslanec vôbec využil tú príležitosť, i keď tu máme veľmi veľké množstvo kritikov.
A tu sa obrátim na tú kritickú časť politického spektra. Kto mal ambíciu si pozrieť záver jedenásteho, dvanásteho, trinásteho kola rokovaní o TTIP, kto využil príležitosť ísť a oboznámiť sa s pozíciami americkej strany, Európskej komisie a pozrel sa na to, čo v rámci týchto riding roomsov máme možnosť preskúmať. Moje informácie sú, že nikto okrem pána poslanca Blahu. Preto ak chceme kritizovať TTIP, poďme sa oboznámiť z hľadiska bývalého takého toho koordinátora tejto agendy, ktorý myslím, že skončil kdesi v službách pána prezidenta. Bol otvorený priestor a naše kritické poznámky, z môjho pohľadu naše demokratické a environmentálne štandardy, Ľubo Blaha pridáva sociálne, je potreba, aby sme sa o tejto mohutnej dohode, ktorá z môjho historického pohľadu, keďže historické vzdelanie mám, dokáže a môže prerobiť parametre povojnového usporiadania sveta, aby sme to mali oddiskutované takpovediac zo všetkých možných, všetky sa nepodaria, ale všetkých možných uhlov pohľadu.
Ak Európska komisia začala zle, a to znamená, že vylúčila NGO-čky a verejnosť z tohoto procesu a pod tlakom, či už Nemcov alebo aj spomínaných Francúzov, ale čiastočne aj nás, keďže ohľadom TTIP-u prebehla aj European Citizens´ Iniciative, čiže občania využili svoje petičné právo, aby v tejto téme takpovediac odovzdali svoj pohľad Európskej komisii. A tento proces bol úspešný. Dokonca aj Slováci nazbierali niečo cez 10-tisíc podpisov na to, aby sme TTIP dostali do základného fokusu na debatu. To, že nejakým spôsobom budeme musieť riešiť meniaci sa geopolitický, geopolitický pohľad aj v rámci ekonomiky, aj v rámci odstraňovania takzvaných netarifných bariér v rámci podnikania, je jedna vec. Druhá vec je, do hĺbky oddiskutované benefity, čo to spraví so strednými a malými podnikateľmi, čo to spraví s nárastom HDP a čo to spraví s našimi demokratickými environmentálnymi, teda aj z hľadiska fokusu sociálnej demokracie, sociálnymi parametrami v rámci Európskej únie, či sa naozaj nevydáme do rúk mocných a silných v ekonomike a podnikaní. S terminológiou zo sedemdesiatych rokov môžme hovoriť o tom korporatívnom tlaku.
Téma arbitráží, dlhodobo oddiskutovaná, ako keby na čas zbrzdila. A tiež vítam to, že nie sme pod tlakom ukončovania mandátu pána prezidenta Spojených štátov amerických Obamu, ale už samotný partner v týchto diskusiách, Spojené štáty americké upúšťajú od positioningu, že TTIP musí byť podpísaný do konca jeho mandátu. Tým pádom minimálne to, čo bolo pre túto tému veľmi dôležité, získali sme čas a teda môžme sa o tejto dohode, ak má vzniknúť, baviť takpovediac otvorene a s dostatkom času. A ja na tú debatu pozývam. A pozývam hlavne akademický svet, všetkých ľudí, ktorí sa chcú vyjadrovať k obhajobe verejného záujmu aj z pohľadu geopolitiky, aby, a teda aj členov, členov tohoto fóra. Musím povedať, že či už ministerstvo hospodárstva aj cez iniciáciu týchto riding roomsov, alebo mám pocit aj ministerstvo zahraničných vecí má dvere otvorené, poďme teda sa pýtať. A dúfam, že ten nápor, ktorý môže vzniknúť, troška sa usmievam, je to mierna irónia, zvládnete a budeme sa vedieť o TTIP-e pobaviť s ľuďmi, ktorí v tých mohutných agendách, pretože sa to týka obrovsky, množstva technických noriem a podobne, budú vedieť poskytnúť dostatočné množstvo informácií.
Energetická únia, ďalšia a teda z tých posledných. Ja súhlasím s tým, že Energetická únia je témou, potrebujeme sa v rámci Európy baviť a rozprávať o tom, že akým spôsobom diverzifikovať zdroje, akým spôsobom odstrániť nejakú časť Európy od monopolného takpovediac dodávateľa základných nosičov energií a podobne, ale nesúhlasím s interpretáciou Ľuboša Blahu, že teda Nord Stream je ako keby zlyhaním politík Európskej únie a nejaký zlý Západ nás tu vyfackal a my teraz realizujeme a realizuje sa Nord Stream a nechal Ukrajinu a Slovensko tak. Nord Stream 2 je komerčný projekt. Chcem teda poznať, chcem teda poznať nástroj Európskej únie alebo členských štátov, ako im to zakázať. Nord Stream 2 organizujú konzorciá, z môjho pohľadu idú v príkrom rozpore so súčasnými pozíciami Únie, pretože nediverzifikujú alebo teda nerobia alternatívnu ani cestu, ani zdroj. Je to paralelná lajna k Nord Stream-u 1 a je to z toho istého zdroja, čiže z východu alebo z Ruska.
Takže ak má Európska únia v rámci diverzifikácie zdrojov jednotný alebo svoj základný positioning, a to je, že ak sa realizujú takto obrovské a mohutné projekty, tak majú minimálne otvárať inú alternatívnu cestu alebo, a to je omnoho vyšší záujem, ponúkať iný zdroj. Nord Stream 2 nerobí ani jedno, ani druhé. Je to rovnaká cesta, dokonca paralelná s Nord Stream 1 a je to ten istý zdroj. Takže Únia aj my máme jednotný postoj. Čo s týmto dokážeme urobiť, keďže tento projekt je takpovediac súkromno-súkromno partnerský alebo de facto, štátny de facto z hľadiska teda partnera Ruska a súkromný z hľadiska konzorcia, myslím, že rakúskych a nemeckých firiem, ktoré ho chcú pre Úniu zrealizovať. Čiže aké je reálne nástrojivo, to si poďme teda pomenovať, aby sme mohli tomuto podľa mňa falošnému projektu, kedy niekto na úkor Únie, nás, Ukrajiny, ale ja si myslím, že aj samotných Nemcov a Rakúšanov, realizuje čosi, čo zase a opäť neprospieva imidžu Európskej únie, pretože naozaj potom je možnosť interpretovať realizáciu tohto projektu ako to, čo ide proti našim národným záujmom, ale aj záujmom Ukrajiny. Ak teda Únia v tomto dospeje k nejakému reálnemu nástroju, ako v tejto konzorcii, aby mohli či už realizovať iné trasy, alebo realizovať iný typ zdroja, tak ja to len privítam. Som ale v tejto miere skôr skeptický, pretože myslím si, že tento reálny, inštrumentárium alebo nástrojivo je veľmi oslabené. Uvidíme.
Ďalšiu tému, ktorá dnes z diskusie teda vyplynula, a tu by som chcel a tu aj skončím, ja som vo faktickej poznámke hovoril o forme prejavu. A teda keďže sme na pôde parlamentu, dovolím si malú poznámku. Nešlo mi úplne príkro o ten mentorský prístup pána pedagóga z vysokej školy, ktorý v tejto funkcii predsedu eurovýboru pôsobí, ale chcel by som vyzvať naozaj v dobrom, aby sme sa nebavili do budúcna o ľuďoch, ktorí boli prerozdelení povinnými kvótami nasledovným wordingom: tisíc ľudí, to je nič, ide o fazuľky. Tak, pardon, toto sa mne zdalo trošička cez čiaru. Tisíc ľudí prerozdelených mechanizmom kvót je málo, je to to, že ten mechanizmus zlyháva, je falošný a podľa mňa je to len turbopolitická téma, ale ten, ten wording, že lebo, bohužiaľ, my sa pri aj povinných kvótach bavíme o ľuďoch. Nepoužívajme wording, že ide o fazuľky, lebo ide z môjho pohľadu v prvom a podľa mňa jedinom pohľade, ktorý by sme mali mať, a to ide o ľudí. A ukážme tú ľudskosť! Skúsme naozaj ba byť autentickí a pripravení na debatu, že aj pri migračnej kríze úplne na začiatku, v strede aj na konci sa bavíme o ľuďoch, o našich ľuďoch tu a ľuďoch, ktorí sem prichádzajú, niektorí naozaj z vojnových konfliktov, zachraňujú si život. A naše mechanizmy by mali byť tak pripravené, aby sme tých, ktorí sú prospechári a idú sem z prospechárskych alebo iných typov motivácií, vedeli oddeliť od tých, ktorým je naozaj treba pomôcť. To je výzva pre Úniu a myslím si, že ak ju zvládneme, tak budeme mať vytvorený mechanizmus, akým spôsobom Európska únia a členské štáty, ktoré reprezentujú, budú sa vedieť s migračnými krízami vysporiadať.
Chcel som možno dať poznámku k nárastu fašizmu, ale to si nechám na inú tému, keďže sa jej jeden z rečníkov venoval. Myslím si, že pri výročnej správe o členstve a prioritách toto nie je vhodné komentovať. Toľko z môjho pohľadu, či už k organizácii a tematickej organizácii malého, veľkého COSAC-u ako parlamentnej dimenzie, alebo teda mohutnému zorganizovaniu celého nášho predsedníctva.
Chcem z tohto miesta, keďže som dlhodobo inicioval túto debatu a myslím si, že toto je vec, ktorá by mala náš národ spojiť a snažiť, aby sme v tejto skúške, ktorá sa nám deje prvýkrát, obstáli. Chcem deklarovať, že pre potreby jednotnej prezentácie krajiny v tejto téme budem držať, napriek tomu, že sme z inej časti politického spektra, palce ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby organizácie eventov aj toho, kde musí prísť k nejakému posunu a disease makingu pri našom predsedníctve, sme zvládli. Aby Slovensko zasvietilo a neboli sme v parametroch, len aby hanba nebola, a aby sme naozaj jeden z nástrojov, ktoré sa opakuje v rolingu raz za 14 rokov, zvládli natoľko dobre, že pri budúcej debate o tejto téme, výročnej správe o členstve Slovenskej republike, mohli byť na Slovensko a zvládnutie tohto procesu hrdí. Týmto skončím.
Chcem teda pozvať a vyzvať ešte ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí, aby napriek tomu, že som teraz skeptický, o témach pre toto plénum v rámci výročnej správy sme otvorili sólo debatu o tom, ako sme slovenské predsedníctvo zvládli. Ak sa to stane, ja to len v rámci debaty privítam, pretože si myslím, že niekedy naozaj ponuka akceleruje dopyt. Čiže viac tém o našom únialnom pôsobení, viac tém o našom globálnom pôsobení je dôležitých pre toto plénum a celú slovenskú spoločnosť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, vážený pán predseda. Vážený pán poslanec, vo svojom vystúpení ste hovorili o ďalších pokusoch Európskej komisie presadiť prerozdeľovacie mechanizmy. Zhruba pred pol hodinou sa vrátila z Prahy delegácia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá sa zúčastnila rokovania výborov národných parlamentoch krajín V4, kde sa hovorilo práve o súčasných problémoch v komunikácii medzi Európskou komisiou a národnými parlamentmi a štátmi. A v rámci toho sa zjednotili, povedal by som, pozície a potvrdili sa pozície krajín V4 v tom, že prerozdeľovacie mechanizmy, tak ako ich navrhuje Európska komisia, nebudeme podporovať a že urobíme všetko pre to, aby sme tieto prerozdeľovacie mechanizmy zastavili, zrušili a aby sa utečenecká politika riešila, povedal by som, veľmi, veľmi racionálne, pragmaticky, bez nejakých vážnych dôsledkov na národné štáty.
Čo je však veľmi dôležité a týka sa aj našej zahraničnej politiky, je, povedal by som, návrh pána predsedu výboru Českého senátu, pána Swarzenberga, ktorý navrhol, aby sme sa spoločne začali zaoberať reformou Európskej únie, pretože aj v Česku, Poľsku, Maďarsku cítia, že tie mechanizmy, ktorými disponuje Európska komisia, nie sú celkom v súlade s tým, čo by bolo potrebné, aby Európska komisia vykonávala. A ponúkli proste takúto spoluprácu v rámci krajín V4 s tým, že na ďalšom zasadnutí v Poľsku by sa malo prikročiť aj k nejakým záverom a formuláciám, ktoré by boli potom záväzné pre krajiny V4 pri konaní voči Európskej komisii a európskym inštitúciám.
Takže možno nielen otázka utečencov, ale aj ďalšie problémy, ktoré má Európska únia teraz pred sebou, budú v tomto období veľmi vážnymi otázkami aj pre nás a pre zahraničný vývoj a zahraničnú politiku, pretože rastie počet tých krajín, ktoré majú záujem meniť pravidlá spolu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán kolega, najskôr technicky, k tým fazuľkám. To je nedorozumenie. Hovoril som o počte tisíc ľudí a fazuľky sa vzťahovalo ako prirovnanie na to tisíc, a nie na to ľudí. Čisto technicky. Čiže mal som na mysli samozrejme nízky počet, nieže by som ľudí považoval za fazuľky, to by bolo samozrejme lacné, ale bolo to asi zapríčinené nepochopením mojej poznámky.
Ale k tým pozitívnejším veciam vášho príhovoru. TTIP a tam súhlasím, že sme spoločne na európskom výbore bojovali za to, aby táto dohoda bola naozaj aj demokratickejšia, aj sociálnejšia a ak vôbec by bola. A priznám sa, že keď som bol v tej čitárni, tak odchádzal som odtiaľ pokojnejší. Pretože som videl, že z 30 oblastí, z ktorých bolo medializovane uzavretých 14 oblastí, to sú vlastne konsolidované texty. Čo znamená, čo som si myslel, že to znamená, uzavreté texty, ale kdeže. To sú pozície EÚ a pozície USA. Keď si niekedy zoberiete tie pozície a vidíte, čo tam je za rozdielnosti, keď Európska únia tam má pozíciu – budeme chrániť sociálny a zelený a demokratický model, a Amerika – biznis, biznis, biznis, GMO, biznis. Úplne iné svety. To dať dokopy, bude trvať roky, ak nie desaťročia, a nie mesiace alebo týždne, ako si mysleli kolegovia niektorí z Európskej únie. Čiže bol som pokojnejší, naozaj zatiaľ nie je dohodnuté prakticky nič, prakticky nič. Ale to neznamená, že musíme byť pokojnejší, ale skôr to, že naša kritika bude trvať asi dlhší čas a naša diskusia takisto.
Tretia poznámka, iba veľmi stručne k tomu Nord Streamu. Viete, komerčné projekty, ja poznám túto podľa mňa demagogickú argumentáciu Nemcov, ktorí povedia: a čo my s tým máme, však to sú, dva podniky dohodli. Tak ale však potom môžme zrovna zrušiť celé sankcie, však to sú tiež komerčné aktivity, však vlastne obchodujú väčšinou slovenskí podnikatelia, alebo nemeckí s ruskými a čo tam majú čo robiť sankcie potom? Tak potom Nemci nemôžu obhajovať sankcie, keď nedokážu ich aplikovať aj na veci, ktoré sú dôležite pre celú Európu. Toľko.
Ďakujem.

Áno, ďakujem. Našou prvoradou povinnosťou je pracovať pre našich občanov. A preto je povinnosťou slovenského parlamentu a slovenskej vlády odmietnuť prerozdeľovanie migrantov, ako aj platenie akýchkoľvek pokút. Preto žiadam kolegov poslancov, aby túto výročnú správu a priority vlastne, ktoré boli uvedené, priority Slovenskej republiky, aby to odmietli. Pri hlasovaní sa ukáže, ako to poslanci tohto parlamentu naozaj so Slovenskou republikou a s jej občanmi myslia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, my nie veľmi často spolu súhlasíme, sme členmi európskeho výboru obaja a rozprávame sa otvorene o mnohých témach, ale mám na riešenie mnohých tém rozdiel. Ja musím dnes s prekvapením povedať, že s podstatnou časťou vášho vystúpenia som úplne konformný a nemám voči tomu nejaké vážnejšie pripomienky.
Súhlasím plne s vami, že neexistuje iný scenár ako zotrvania Slovenska v Európskej únii, ale v tejto súvislosti si neodpustím jednu poznámočku. Keď pozerám reakcie opozície, sa chcem úplne otvorene a korektne politicky opýtať, ako ste chceli s takýmito rozdielnymi politickými názormi na Európsku úniu vytvoriť jednu koalíciu, ktorá by viedla Slovensko k nejakej prosperujúcej budúcnosti?
Druhú poznámku, pokiaľ ide o Nord Stream. Aj všetky ostatné veľké nadnárodné spoločnosti, žiaden lístok sa nepohne bez vetra, tak isto ako žiadna aktivita týchto veľkých spoločností sa nepohne bez minimálne tichého súhlasu vlád materských krajín. To znamená, že nehľadal by som chybu len v biznise.
A tretiu poznámočku, že prehodnotíte žiadosti o prerokovanie mnohých tém v pléne. Ja s týmto súhlasím. Myslím si, že je ďaleko lepšie vecne o týchto témach rokovať na výboroch ako politicky v pléne, a beriem to ako váš odklon od politikárčenia a k začiatku robenia vecnej politiky.

Ďakujem v zásade všetkým pánom poslancom.
Pani Grausovej len chcem odkázať, že odmietnutím správy nebudete, skôr vydáte signál, že nesúhlasíte s politikou vlády ohľadom kvót, to znamená, ich odmietnutí, a nesúhlasíte s tým, že náš postoj je odmietnuť politiku platenia nejakých pokút. Takže pozor na to hlasovanie, lebo toto plénum odmietlo mechanizmus kvót a dokonca naša vláda je v spore na súde kvôli práve mechanizmu kvót. Tak asi by sme skôr mali hlasovať za.
Druhá poznámka . Ďakujem za čerstvé informácie od pána Pašku. A v tej minúte by som chcel, že áno, Nord Stream je obrovská téma pre pána poslanca Blahu aj pána poslanca Petráka, ja tomu rozumiem, ale pýtal som sa na reálne nástrojivo. Počul som jeden nástroj, teda malo to byť asi prirovnanie so sankciami, no bol by som veľmi opatrný. Akým spôsobom by sme, je to legitímny nástroj medzinárodnej politiky, ale akým spôsobom uplatniť sankcie voči Nemecku, Rakúsku, našich najväčších obchodných partnerov je, predpokladám, otázka možno na ministra zahraničných vecí. Ale to asi nie je to nástrojivo, ktoré ste chceli pomenovať, ale ste ho spomenuli. A súhlasím s tým, že opora silných ekonomických hráčov a týchto hráčov, ako hovoril pán poslanec Petrák, musí byť na či už pleciach členských štátov alebo Európskej únie, čiže naozaj bez lístka sa ani vietor nepohne. Ale a tá otázka stále zostáva, že aké máme teda reálne inštrumentárium voči našim bilaterálnym partnerom Nemcom a Rakúšanom a aké korporátne alebo teda únialne, aby sme tomuto vedeli účinne brániť. Tá otázka stále zostáva otvorená.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ďakujem všetkým poslancom, ktorí vystúpili v rozprave. V podstate sme vypočuli dve eurokonštruktívne vystúpenia a dve euroskeptické vystúpenia. Tým druhým z môjho pohľadu chýbala úcta k faktom alebo teda aj ovládanie faktov.
Chcem poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi. Súhlasím s tým, čo ste povedali všetko. Som veľmi rád, že ste pomenovali, že z Európskej únie sa nedá vystúpiť. Jednoducho v Európe každá krajina je v nejakom vzťahu k Európskej únii. Ak by sme chceli odísť, tak by sme museli to naše milé malé Slovensko zbaliť pod pazuchu a odniesť ho niekam do Mongolska. Inak každá, všetko, najlepšia alternatíva, ktoré pre nás existuje, je členstvo v Európskej únii. A nielen to, ale prehlbovanie Únie a to, aby Slovensko zostalo v jadre Európskej únie. A ďakujem, že ste to kolegom vysvetlili.
K témam, ako je TTIP alebo Nord stream 2 alebo kvóty, sa nemusím vyjadrovať, pretože máme všetci rovnaký názor. A to som rád, že sa môžeme oprieť aj o postoj parlamentu.
Pán poslanec Krajniak, ja len poviem, že my sme sa nešmykli do žiadnej bruselskej jamy, ale rozhodli o tom občania v referende. V jedinom právoplatnom referende v histórii tejto krajiny, že túžba stať sa členom Európskej únie bolo to, čo držalo túto krajinu dohromady aj v tých najťažších časoch mečiarovského temna. A že nás to ťahalo dopredu, že odkedy sme v Európskej únii, tak sa dramatickým spôsobom zvýšila životná úroveň občanov tejto krajiny. Keď sme vstupovali do Európy, tak sme mali 47 % priemeru, a dnes máme 75 % priemeru. Žiadna krajina v Európe nerástla tak rýchlo za ostatných dvanásť rokov ako práve Slovenská republika. Pamätáme si, aké investície sem chodili za Mečiara a viete, aké investície sem chodia teraz. Chodia, vytvárajú sa pracovné miesta, vďaka ktorým naši ľudia môžu pracovať. A 90 % nášho HDP robí export a 90 % nášho exportu ide do Európskej únie. Tak ja sa pýtam, čo je alternatíva? Chodiť drôtovať hrnce? Alebo predávať krpce? Čiže keď niekto chce kritizovať, ja by som bol rád, keby predložil alternatívu lepšiu. A ja už tu a teraz hovorím, že lepšia alternatíva neexistuje.
Pán poslanec Krajniak spomenul jeden príklad zo Srbska. To je vždy veľmi riskantné v mojej prítomnosti hovoriť balkánsky príklad. Lebo hovoril, že Srbi išli do vojny proti cudzím prokurátorom. Srbi išli do vojny preto, že odmietli dohodu z Rambouilletu. A to bola jedna z najtragickejších chýb, ktorej sa dopustili, pretože výsledkom bolo 76-dňové bombardovanie tej krajiny, zničenie kompletne infraštruktúry, straty na ľudských životoch. Ale hlavne, kým dohoda v Rambouilletu jej navrhovala autonómiu pre Kosovo, tak výsledkom tohto rozhodnutia Slobodana Milosevića bolo, že Srbi Kosovo totálne stratili. Čiže tak ako bol pán poslanec Krajniak úplne mimo v tej paralele, tak sa obávam, že je úplne mimo aj v tých svojich názoroch, pokiaľ ide o vzťah Slovenska k Európskej únii.
Čaká nás predsedníctvo. Mnohí nás spochybňujú. Zjavujú sa články, či môže byť predsedníckou krajinou štát, ktorý nie je nadšený zo sankcií proti Rusku, štát, ktorý odmieta kvóty. Už dopredu nás spochybňujú. A ja chcem povedať, že naše predsedníctvo bude buď úspechom Slovenska, alebo hanbou Slovenska. Nie vlády, tej alebo onej politickej strany. A preto vás chcem všetkých poprosiť a vyzvať, aby sme dokázali, že na to máme, lebo vieme, že na to máme, a aby naše predsedníctvo bolo úspešné a aby sme nedovolili nejakým pochybovačom hovoriť o tom, že sme príliš malí, alebo príliš krátko v Európskej únii na to, aby sme boli kompetentní na to, aby sme Úniu viedli.
Európska únia je organizmus, nie je ideálny, ale nikto nič lepšie nevymyslel, minimálne na tejto planéte a v tejto slnečnej sústave. Takže diskutujme tak, ako to predviedol pán poslanec Viskupič aj pán poslanec Blaha, o tom, ako ju urobiť ešte lepšou a aby sa ešte viac otvorila potrebám našich občanov a tým pádom môžme k tomu prispieť, pretože naša suverenita sa naším členstvom v Európskej únii nielenže neoslabila, ale práve naopak, posilnila. Pretože, ako sa hovorí, ak nie ste za rokovacím stolom, tak ste na jedálnom lístku. A ja som rád, že Slovensko už dvanásť rokov je za rokovacím stolom, a nie na jedálnom lístku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Len aby nedošlo pri hlasovaní k nedorozumeniu. Zaznamenal som počas diskusie k obidvom materiálom dve výzvy na neschválenie tohto materiálu. Ale nebol predložený podľa môjho názoru žiaden relevantný procedurálny návrh. To znamená, že nebudem o výzvach na neschválenie materiálu dávať hlasovať.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani predsedajúca, možno bude širšia diskusia o tom druhom návrhu. Tento prvý návrh je vlastne novelizáciou ústavy, ktorá je zameraná na to, aby Národná rada mohla vytvárať vyšetrovacie výbory Národnej rady. Potrebujeme zmenu ústavy preto, že ešte v deväťdesiatych rokoch Ústavný súd rozhodol, že bez ústavnej opory v ústavnom texte nie je možné zriaďovať vyšetrovacie výbory, pretože podľa platného textu ústavy Národná rada nemá vyšetrovacie právomoci alebo právomoc zriaďovať vyšetrovacie výbory, aby som bol presný.
Priznám sa, že ja som tu spomenul, že dve poznámky k tomu by som chcel mať základné, že v minulosti som nebol veľkým prívržencom vyšetrovacích výborov, ale to zlyhávanie orgánov činných v trestnom konaní, takmer systematické a dlhoročné, znamená obrovskú frustráciu ľudí vo vzťahu k tomu, či aj v závažných kauzách vieme priniesť spravodlivosť. Táto frustrácia ľudí sa potom premieta, na Slovensku potom o to zvlášť do podpory extrémistických skupín, ktoré môžu veľmi ľahko tvrdiť aj tvrdia, že politické spektrum, ktoré na Slovensku dnes je, nevie zabezpečiť spravodlivosť a je potrebné to riešiť oveľa radikálnejšie, ako by sme si vedeli predstaviť podľa platného Trestného poriadku.
Druhá moja poznámka sa týka toho, že nie je to vôbec žiaden neštandardný inštitút. Práve naopak, my sme v neštandardnej situácii. Keď si zoberiete komparáciu, a to ma prekvapilo osobne, keď naši legislatívci mi urobili komparáciu právnej úpravy v krajinách Európskej únie, v dvadsaťosmičke, sú len dve krajiny, len dve krajiny, v ktorých parlament nemá možnosť zriaďovať vyšetrovacie výbory, Malta a Slovenská republika. Každý iný zákonodarný zbor má aj vyšetrovacie právomoci. A preto taká hlavná výtka, parlament nemá čo vyšetrovať, tak zdá sa, že len na Slovensku a na Malte sme prišli k tomuto princípu. Inde to proste nepochopili, inde to nepochopili v Európskej únii a každý parlament má vo veciach verejného záujmu kompetenciu zriaďovať vyšetrovacie výbory.
Keďže ide len o ústavnú úpravu v tomto prvom bode, tak by som ju veľmi stručne možno zdôvodnil alebo teda popísal. V princípe náš návrh vychádzal aj z nemeckej, českej právnej úpravy. Česká je zvlášť nám blízka, kedy kvalifikovaná menšina parlamentu, ale významná, významná menšina, päťdesiat poslancov môže požiadať o zriadenie vyšetrovacieho výboru na vyšetrenie veci verejného záujmu. Následne Národná rada vyšetrovací výbor zriaďuje s tým, že má paritné obsadenie, polovicu členov zo strán tvoriacich vládnu väčšinu a polovicu zo strán tvoriacich opozíciu tak, aby sa nemohli jednotlivé časti vyšetrovacieho výboru prehlasovávať, aby z toho nebolo viac, viac politikárčenie. Myslím si, že bez ústavnej zmeny nevieme, nevieme zakotviť vyšetrovacie výbory. Dokonca nevieme ani reálne rokovať o kauzách verejného záujmu na klasických výboroch, keďže klasické výbory môžu predvolávať predstaviteľov exekutívy, v princípe členov vlády a vedúcich ústredných orgánov štátnej správy. My nemáme šancu predvolať, teda predvolať s povinnosťou aj prísť, kohokoľvek iného. Ak predvoláme nejakého kľúčového svedka v závažnej kauze, on povie, idem na hokej, neprídem na výbor, a nemusí prísť, nemusí prísť.
Myslím si, že kľúčové je, aby kauzy, kde je verejný záujem, pri dlhodobom zlyhávaní orgánov činných v trestnom konaní, aby o týchto kauzách mohli parlamentné výbory rokovať na základe jasných procesných pravidiel, v princípe s účasťou verejnosti, s určitými veľmi špecifikovanými úkonmi, ktoré, ktoré by výbor mohol robiť podľa Trestného poriadku, predvolanie svedka, predvedenie svedka, zabezpečenie svedka, vzatie svedka do prísahy. Samozrejme, že s tým je spojená aj, obrátenie na právnu pomoc v konaní pred výborom. Ale chcem povedať, že Slovensko je doteraz skoro unikát v Európskej únii, že náš zákonodarný zbor nemá kompetenciu mať vyšetrovacie výbory v kauzách verejného záujmu. A ak má koaličná väčšina pocit, že to by sa malo týkať len káuz aktuálnej väčšiny, tak ubezpečujem vás, že ak by takáto úprava prešla, môžte zriaďovať vyšetrovacie výbory aj ku kauzám minulým. Boli ste pomerne nadšení, keď pri vládnom programe rozprával minister vnútra o rôznych kauzách, väčšiu časť toho si, samozrejme, že vymyslel, ale nech sa páči, urobte k tomu vyšetrovací výbor. Nie je problém, nie je problém. To sa netýka len aktuálnej situácie, to sa môže týkať aj situácie spred roka, dvoch alebo piatich rokov. Nie je problém. Nie je sa naozaj veľmi čoho báť.
Na záver ešte k tomuto by som povedal jednu poznámku. Keďže, keďže vládna väčšina nám, nám odkázala, alebo teda sa sťažovala, že treba o návrhoch zákonov rokovať, pretože v koaličnej zmluve máte klauzulu, že dobré opozičné návrhy aj podporíte, tak ja som oslovil pred týždňom predstaviteľov koaličných strán, najvyšších predstaviteľov koaličných strán v tomto parlamente, pána poslanca, podpredsedu Glváča, pána predsedu strany SIET-e Procházku, pána podpredsedu parlamentu Bugára, pán podpredseda parlamentu Bugár nám najviac toto kladie za vinu, že nerokujeme, ale aj pána predsedu parlamentu Danka. Chcem oceniť, že jediný, ktorý vôbec reagoval na moju žiadosť o stretnutie k tejto téme, bol pán predseda Národnej rady Danko. A sme sa dneska aj stretli a o tejto téme sme rokovali a úprimne to oceňujem. Už menej oceňujem teda postoj predstaviteľov ostatných koaličných strán, ktorí opozícii vyčítajú, že nerokujeme. Ja nemám kompetenciu si nechať predviesť predsedu koaličnej strany a rokovať. To znamená, ak nereaguje na moju prosbu sa stretnúť a rokovať, žiaľ, to nie je možné. Len mi potom príde trochu zvláštne, ak to poviem veľmi eufemisticky, sa sťažovať, že opozícia nerokuje, keď aj na ponuku rokovať koalícia alebo jej veľká časť, s výnimkou Slovenskej národnej strany, nereaguje. To mi, to mi príde teda akože veľmi divné. Čiže asi si bude potrebné tú argumentáciu možno zosúladiť alebo zmeniť.
Ak by novela ústavy prešla, tak samozrejme, že by sa, bola platná a účinná aj v ďalších volebných obdobiach. A ak chceme, aby ľudia začali mať pocit, nehovorím, že to je nejaký všeliek, vyšetrovacie parlamentné výbory, nemyslím si to, ale ak chceme, aby ľudia začali mať pocit, že na Slovensku sa posúvajú aj veľké kauzy a nezametajú sa pod koberec, niekedy s absurdnými zdôvodneniami, čo nahráva extrémistom, voči ktorým, tvrdí vládna koalícia, že postavila teda nejaký obranný val, tak by sme návrh mali schváliť. Častokrát majú ľudia pocit, že veď keď to nevyšetrili vyšetrovacie orgány, orgány činné v trestnom konaní, čo už ten parlamentný výbor tak asi urobí? No urobí to, že sa v mnohých veciach bude verejne hovoriť, budú verejne vypočúvaní svedkovia, ako sú aj na hlavnom pojednávaní, a to bude vytvárať aj verejný tlak na to, aby sa aj trestnoprávne veľké kauzy postihovali. Možno niektorí ľudia majú pocit, že tie veľké kauzy sa ťažko dokazujú, lebo sú príliš sofistikované a je v nich zapojených proste veľa rôznych, veľmi komplikovaných podvodných schém, alebo nie sú dôkazy proste. Sú aj také kauzy, to je pravda. Sú aj také kauzy, to je pravda. Ale je pomerne veľa káuz, aj kde sú zapletení ľudia z politiky a z veľkého biznisu a z finančných skupín, ktoré sú preukázateľné veľmi jednoducho, že sú dôkazy - môžem potom o nich hovoriť v rámci ďalšej rozpravy - kde naše orgány činné v trestnom konaní neviedli trestné stíhanie, ktoré by sa za tej dôkaznej situácie viedlo podľa mňa aj v strednej Afrike. Hovorím to s plnou vážnosťou.
Ako ak majú orgány činné v trestnom konaní k dispozícii originál zmluvy o predávaní miest na kandidátnej listine a miest štátnych tajomníkov, stačí preveriť pravosť podpisov a aj to sa zamietne pod koberec, tak to nie je vec dôkaznej núdze, to je vec úplne úmyselného, cieleného zametania vecí pod koberec a ochrany mocných v tejto krajine. Nebudem hovoriť o posledných kauzách, kauza cétečko, ako funguje, kauza Bašternák. A v tomto parlamente sú, lebo, lebo tá hlavná výhrada vládnej koalície: veď to zverejníme, zverejníme tie rozhodnutia, ľudia si urobia názor a budú tlačiť, vyvíjať verejný tlak na orgány prokuratúry, polície. Naozaj to tak funguje?
V kauze Bašternák bolo rozhodnutie vyšetrovateľky NAKA zverejnené. V kauze cétečka bolo rozhodnutie generálneho prokurátora o zrušení obvinení zverejnené. Čo sa udialo odvtedy? Neudialo sa nič. Neudialo sa nič. Čiže myslím si, že tento návrh a potenciálne zriadenie vyšetrovacích výborov by bol posun správnym smerom.
Ale minimálne by ma zaujímala jedna vec, na ktorú nedostanem asi odpoveď. Ja som veľmi úprimne priznal, že aj po skúsenosti, ako na Slovensku dlhoročne, aký majú efekt alebo ako sa trestnoprávne stíhajú, respektíve nestíhajú veľké kauzy, som zmenil svoj názor. Zaujímal by ma názor kolegov z vládnej väčšiny, z vládnej strany SMER, ak tento návrh nepodporia, že prečo oni zmenili názor? V minulosti navrhoval vznik vyšetrovacích výborov v rámci ústavy súčasný predseda vlády Robert Fico. Mňa by naozaj zaujímalo, že čo sa udialo toho roku 2004, 2005. Dá sa to ľahko pozrieť, že SMER dnes k tomu zaujíma iný názor. Ja som povedal dôvody pre zmenu svojho názoru a očakával by som asi normálne, že poslanci SMER-u zdôvodnia zmenu svojho názoru, povedia: Boli sme v minulosti za, ale dnes polícia a prokuratúra tak perfektne funguje, ako hodinky, ide po veľkých rybách, po politikoch, po oligarchoch, že je to zbytočné. Ak to poviete, je to legitímny názor, či mu niekto uverí, je druhá vec, ale by ma zaujímalo, prečo poslanci SMER-u, ak tento návrh nepodporia, tak radikálne zmenili svoj návrh, svoj názor vo veci zriaďovania vyšetrovacích parlamentných výborov.
Takže toľko z mojej strany, pani predsedajúca, na úvod. Ja by som potom bližšie oprávnenia výborov uviedol v rámci nasledujúcej tlače, ktorou je novela rokovacieho poriadku.
Ďakujem veľmi pekne.