51. schôdza

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Len chcem povedať, že to, čo povedala pani kolegyňa Milanová, tam sa dá so všetkým úplne súhlasiť. Samozrejme, ten benefit toho dojčenia je fantastický zdravotný benefit, to, čo už povedala, nielen pre matku, ale samozrejme pre dieťa. A ja som bol aj nadšený, jak ste povedala, že naozaj je to vynikajúce. A treba toto podporiť a najmä treba urobiť osvetu medzi mladými mamičkami, pretože naozaj pokiaľ dojčí, tak je to ochrana aj proti rakovine prsníka. Nehovoriac, aký to má benefit pre to dieťa, pretože práve tým materským mliekom dostáva v tých prvých mesiacoch tie imunitné látky od matky. Ale ja teraz som oslovil aj pani ministerku. Hovorím, je tu vynikajúci pozmeňovací návrh, pretože musím sa priznať, že som sa tejto problematike nevenoval a nemám o tom vedomosť, ako to je v legislatíve. A bol som milo prekvapený a pani ministerka to iste hneď aj vysvetlí, že mnoho týchto vecí alebo väčšina vecí už je zapracovaných a dokonca ešte lepšie, a potom sa už len dohodneme, že teda či vám to bude stačiť alebo nechám to potom na pani ministerku, aby to vysvetlila.
Ďakujem veľmi pekne.

Ja sa z tohto miesta chcem poďakovať mojej poslaneckej kolegyni Natálii Milanovej, že jednak prišla s týmto pozmeňujúcim návrhom, patrične ho aj odôvodnila, dala do toho aj toľko srdca, uviedla aj svoju osobnú skúsenosť, pretože všetci, čo sme tu, sme ľudia, mnohých sa to dotýka, táto téma. Pokiaľ niekto doteraz nad tým nerozmýšľal, tak sa možno nielen zamyslel, ale aj zvažuje, aká dôležitá vec je práve podpora dojčenia. Určite niektoré veci je mať aj na pevno zadefinované.
A ešte jedna taká poznámočka k tomu všetkému. Páčilo sa mi aj to, že uviedla konkrétny príklad štúdie, kde sa vypočítalo, kde sa kvantifikovalo v tej podobe štyridsiatich miliónov libier tá reálna hodnota, ktorá sa ušetrí pri tom, ak sa podporuje týmto spôsobom zdravie. Myslím si, že toto je aj spôsob, akým niektorí ľudia, ktorí sa možno častokrát pýtajú a sú skeptickí pri zavádzaní rôznych opatrení, zamyslia nad dôležitosťou tohto opatrenia. Verím v podporu a verím v to, že pri hlasovaní o tomto doplňujúcom a pozmeňujúcom návrhu zvíťazí zdravý rozum. Ďakujem.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pani ministerka, ja tu nechcem teraz v rámci druhého čítania opakovať to, čo som už hovoril v prvom čítaní aj v minulosti na tému sankcií za odmietnutie povinného očkovania. Naposledy, keď sme prerokovali tento vládny návrh zákona, tak som dosť podrobne vysvetlil, prečo je diskriminačný voči neočkovaným deťom, prečo trestá v podstate jedného z rodičov fakticky stratou zamestnania, no najmä prečo je toto diskriminačné opatrenie, ktoré navrhuje pani ministerka zdravotníctva, zbytočné, nelogické a neefektívne.
Preto by som chcel ešte pred tým, než tu prečítam môj pozmeňujúci návrh, zdôrazniť len jednu skutočnosť, ktorá jasne dokazuje, že celá tá argumentácia v prospech tohto diskriminačného návrhu zákona stojí len na tvrdeniach, ktoré nie sú podložené žiadnymi reálnymi číslami, teda žiadnymi reálnymi faktami. A ja tu teraz nechcem hovoriť o tom, že či očkovanie je efektívne alebo nie je efektívne, či je škodlivé alebo nie je škodlivé. Na tieto veci máme evidentne odlišné názory. Ja sa chcem zamerať na jednu konkrétnu vec, na jeden konkrétny argument, ktorý je v dôvodovej správe k tomuto vládnemu návrhu zákona a ktorý je v podstate jediným argumentom, ktorým pani ministerka argumentuje.
Pani ministerka, vy ste v tej vašej dôvodovej správe, kde navrhujete, aby neočkované deti nemohli byť prijímané do školských zariadení, uviedli, citujem: "Neočkované deti v kolektíve môžu byť prameňom pôvodcu nákazy pre iné deti, ktoré nemôžu byť očkované pre kontraindikáciu alebo sú neimúnne pre neschopnosť organizmu vytvoriť si ochranu." To sú teda vaše slová z dôvodovej správy. Čiže vy ste tú vašu argumentáciu postavili na ochrane, nazvime to, takzvaných rizikových detí, ktoré buď nemohli byť zaočkované alebo u nich očkovanie nefunguje.
Ja na jednej strane chápem túto vašu argumentáciu, pretože podľa oficiálnej lekárskej teórie je očkovanie účinné, chráni zaočkovaných ľudí, a preto sa v podstate iné ako rizikové deti ani nemôžu od neočkovaných detí nakaziť. Čiže chápem, že nemôžete argumentovať ochranou očkovaných detí, ktoré tvoria drvivú väčšinu detí v škôlkach, že musíte tvrdiť, že chcete chrániť aspoň tú menšiu skupinu rizikových detí. To chápem, keďže... Čo však nechápem, sú však vaše východiská, teda reálne východiská podopreté konkrétnymi číslami. Pretože ani vy v rámci prvého čítania, ani váš štátny tajomník, ktorý tento návrh obhajoval na ústavnoprávnom výbore, ktorého som členom, ste mi neboli schopní uviesť hoci len jednu štatistiku, jednu analýzu alebo jednu štúdiu, z ktorej by vyplývalo, koľko týchto rizikových detí bolo za posledný rok, za posledných päť rokov alebo desať rokov nakazených chorobami, proti ktorým sa očkuje, v škôlkach a to od detí, ktorých rodičia povinné očkovanie odmietajú. Pán štátny tajomník mi na výbore povedal, že takáto štatistika nie je a ani nemôže byť. S tým ale je rozhodne nemôžem súhlasiť. Áno, je na jednej strane pravda, že nemôžeme presne zistiť, v koľkých prípadoch skutočne došlo k takémuto prenosu nákaz, keďže rizikové deti sa mohli nakaziť aj mimo škôlok od iných ako neočkovaných detí. Čo však môžeme zistiť, je aspoň počet prípadov, kedy vôbec k takémuto prenosu nákaz, pred ktorým chcete tie rizikové deti chrániť, mohlo dôjsť. Zdôrazňujem, mohlo dôjsť. Čiže môžeme zistiť aspoň, aká je šanca, aké je reálne riziko, že k takémuto niečomu príde.
A poviem, akým spôsobom by sa to dalo zistiť. Stačí, že by sa spočítal počet prípadov, kedy došlo k ochoreniu na choroby, proti ktorým sa povinne očkuje. Následne by sa zistilo, v koľkých z týchto prípadoch ochoreli práve rizikové deti chodiace do škôlok. A na záver, či do týchto škôlok v tom čase chodili aj nezaočkované deti, ktorých rodičia odmietajú povinné očkovanie. Ja si myslím, že týmito informáciami Úrad pre verejné zdravotníctvo v prípade zistenia týchto ochorení určite disponuje, keďže sú veľmi prísne sledované. Alebo ich potom môže, keď tieto choroby vypuknú, ľahko dohľadať. No vy aj napriek tomu žiadnu takúto štatistiku nemáte. Vy ste nám, poslancom Národnej rady jednoducho, vy ste nám nedali žiadne konkrétne čísla, ktoré by nie na základe nejakých teórií, na základe nejakých poučiek, ale na základe skutočného života, na základe praxe dokazovali, že hrozba šírenia ochorení, o ktorej hovoríte vy v dôvodovej správe, je naozaj na Slovensku reálna a vážna natoľko, že musíte kvôli tomu diskriminovať dobrovoľne neočkované deti. A ja som presvedčený, že keby ste nám túto štatistiku predložili, tak by sme zistili, že táto vaša hrozba, tento váš strašiak, ktorý tam uvádzate a ktorým argumentujete, jednoducho neexistuje. Alebo ak existuje, tak existuje len výnimočne, natoľko výnimočne, že vás rozhodne neoprávňuje na takýto mimoriadne reštriktívny, diskriminačný a, povedzme to otvorene, totalitný prístup.
A vy to, ja som presvedčený o tom, že vy to dobre viete, preto ste nám radšej žiadnu štatistiku ani neposkytli. Ja to poviem inak. Vy idete diskriminovať deti, ktoré neboli dobrovoľne zaočkované, teda deti, ktorých rodičia odmetajú povinné očkovanie, idete fakticky vyhadzovať ich rodičov z práce, aby ste údajne ochránili podstatne menšiu, len jednopercentnú skupinu týchto rizikových detí. No potrebu tejto ochrany, respektíve reálnu hrozbu pre tieto rizikové deti nemáte podloženú absolútne žiadnymi konkrétnymi číslami, žiadnymi konkrétnymi prípadmi zo Slovenska, ale v podstate ani zo zahraničia. Jednoducho celý váš návrh, ktorým chcete zakázať prijímať dobrovoľne neočkované deti do škôlok je postavený na vode, pretože absolútne nevychádza z reálnej praxe a z reálneho života.
Teraz by som chcel prejsť teda k samotnému pozmeňujúcemu návrhu, v ktorom navrhujeme vypustiť z vášho návrhu ustanovenie, ktoré podmieňuje prijatie detí do škôlok absolvovaním povinného očkovania. Ja si ho dovolím teda prečítať. Poprosím zastaviť čas.
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa mení takto: "V čl. I v bode 37 sa v § 24 ods. 6 vypúšťa písmeno b). Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).".
To je všetko. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Rasťo, ty si vo svojom prejave spomínal teda absenciu tej diskusie, že tam chýbajú fakty. Ja by som teda iba spomenul takú jednu príhodu, ktorú som zažil. Ja som totiž bol na tom stretnutí, čo pán Zelník tu dosť spomína, tak dávnejšie už to bolo. A zúčastnila sa ho aj pani Krištúfková zo Slovenskej zdravotníckej univerzity. No a ona teda dostala otázku od už, neviem koho, že či teda je ochotná ísť diskutovať na tému očkovania, na ktorú ona odpovedala, že ona teda hádam nebude diskutovať s niekým, kto je informatik alebo niečo v podobnom štýle. Bolo to troška také komické, keďže vedľa nej sedel pán minister zdravotníctva vtedajší, ktorý vyštudoval informatiku. Takže, takže tá argumentácia je niekedy vážne chabá a možnože, možnože keby tých faktov bolo viacej a nielen takéto, takéto vyhýbanie sa tej diskusie, tak možno by to bolo na prospech veci. Ďakujem pekne.

Ďakujem za túto faktickú poznámku. Ja len k tej diskusii. Spomenul si, že si bol na tej konferencii, ktorú organizoval pán poslanec Zelník. V minulom, teda v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona zaznel taký argument od pána Zelníka, že prečo sme sa teda my, keď takto kritizujeme to očkovanie, tie sankcie za povinné očkovanie, prečo sme sa nezúčastnili. No a ja tu musím na tomto mieste povedať, že pokiaľ by sa tej konferencie zúčastnili nielen, nazvime to tak, odborníci, vedci, lekári, ktorí, ktorí obhajujú povinné očkovanie, ale aj ľudia z opačnej strany spektra, ktorí toto povinné očkovanie odmietajú, pokiaľ by dali priestor aj tejto druhej skupine ľudí, tak pokiaľ by tam aj títo mohli ako pozvaní hostia s tým, že by tam mohli prednášať, vystúpiť, potom by tá debata mohla byť naozaj objektívna a potom by bolo opodstatnené, aby sme sa tam zúčastnili aj my ostatní poslanci parlamentu, ktorí napríklad so sankciami za povinné očkovanie nesúhlasíme. Ale pokiaľ viem, na tej konferencii druhá strana nemala taký priestor ako tí ostatní. Neboli tam pozvaní odporcovia očkovania, boli tam pozvaní v podstate len stúpenci očkovania. Takže preto sme sa nezúčastnili.

Mikrofón nefunguje. Či? Áno, už teraz. Ďakujem pekne.
Takže, vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, ja by som tému opäť vrátila späť k dojčeniu, lebo samozrejme toto máme s Natáliou momentálne spoločné. A napriek tomu, že diskutovať treba aj o očkovaní a veľa a asi sa o tom očkovaní ešte dlho diskutovať bude, tak nemali by sme zabúdať na to, čím v podstate tento život začíname a aký budeme mať štart do života, tak možno taký budeme mať aj celý život.
Možno by som mohla povedať, že prichádzame s týmto pozmeňujúcim návrhom takým, ktorý by nemusel vyvolávať diskusie, lebo však už to tu bolo povedané niekoľkokrát. Ide o naše zdravie, ide o naše zdravie a ide o zdravie celej spoločnosti a nemuseli by sme tu o ňom hovoriť vôbec. Ale prax ukazuje, že nemáme stále žiadne základné pravidlá, ktoré, na základe ktorých by sme mohli hovoriť, že dojčeniu sa u nás darí a že je to úplný štandard. Bohužiaľ, nemáme, podľa toho, aké máme informácie, nemáme ani len začiatky.
A tak sme sa rozhodli teda priložiť do tejto diskusie aj tému dojčenia, ktorá je naozaj veľmi dôležitá. Vieme veľmi dobre, že aj diskusie o dojčení sú rôzne a napriek tomu, že je to, je to, povedzme, na prvý pohľad veľmi jednoduchá téma, lebo majú pocit všetci, že tomu rozumejú, a všetci vedia, čo dojčenie znamená. Na rozdiel napríklad, keď som pred chvíľkou ponúkala na podpis niečo o procese deinštitucionalizácie, tomu nerozumie vôbec nikto. Tak toto sa tvária naozaj ľudia zo všetkých strán, že tomu rozumejú, a či sú to muži, ženy, všetci, ale skutočnosť je niekde inde. Naozaj sa niekedy mamičky dostávajú do veľmi zložitých situácií, že čo vlastne majú v skutočnosti robiť a ako majú postupovať. Na to, aby, aby to dojčenie naozaj fungovalo a aby to dieťatko dostalo hneď na začiatku všetko to, čo má.
Napríklad tu máme nezodpovedané otázky o tom, že ako dlho máme dojčiť. Ja som sa nad tým nikdy predtým nezamýšľala a keď som prvýkrát túto otázku počula, tak som vôbec netušila, že čo vlastne, aká je na ňu odpoveď. Ani som o tom neuvažovala. Aj keď už som možno matka bola. Jednoducho berieme to všetko tak ako bežnú súčasť, ale úplne také jednoduché to vždy nie je. A tak pre mňa je veľmi inšpiratívne, že som, že som túto odpoveď dostala v uznesení toho českého parlamentu, ktorý už toto má a ktorý, kde je jasne zadefinované, ako by to asi malo vyzerať a čo si, čo si pod tým môžme predstavovať. Preto by bolo dobré, aby sme aj my mali niečo podobné.
Väčšinou ešte stále máme pri štarte do života pôrodnice. Takže je to naozaj veľmi dôležitá súčasť aj dojčenia. A teda ďalšia vec, ktorú som si ja nikdy predtým neuvedomila, je, že vlastne samotný pôrod tvorí len veľmi maličkú časť toho pobytu v tej nemocnici a dôležitú podstatnú časť tvorí práve dojčenie a spôsob akým sa tento proces naštartuje. A napriek tomu sa možnože aj tá pôrodnica, asi aj názov by sa možno mohol zmeniť, a práve možno to s tým súvisí, že vlastne pôrodnica súvisí s pôrodom, ale nie je to o tom, aby tam nejakým spôsobom trávili mamičky príliš veľa času.
Možnože je už veľmi dobré, čo som ocenila napríklad aj ja z vlastnej skúsenosti, keď tu už hovorili kolegyne nejaké svoje skúsenosti, že je bežnou praxou pôrodníc, že si môžte ísť pôrodnice pozrieť dopredu a dozvedieť sa všetky zaujímavé informácie. Ani o tomto som netušila a to je naozaj, myslím si, že toto by malo byť v zdravotníctve vo všetkých oblastiach, nielen v pôrodniciach. A naozaj to je tá pozitívna časť, ktorú tu máme a ktorá, zdá sa, a funguje na mnohých miestach. Takže toto naozaj oceňujem.
Otázka je, že či sa aj tie budúce mamičky vedia naozaj pýtať na všetko a či dostanú na tom mieste a pri tej prehliadke naozaj všetky tie podstatné informácie, ktoré by mali vedieť. A ak sa na to jednoducho neopýtajú, tak, tak možno sa to nikdy nedozvedia.
Niekedy to vyzerá naozaj veľmi jednoducho, ale keď už príde to bábätko a príde tá situácia, že to bábätko naozaj treba dojčiť, tak všetky tie situácie, aj keď ich už majú mamičky naštudované, sú nové. A preto potrebujú mať naozaj v každej chvíli tú pomoc. Potrebujú sa pýtať neustále, ale nemáme, mám pocit, až takéto zabezpečenie. A dokonca sa obávam, že nie je ani tá informovanosť toho personálu na takej úrovni, aby tým mamičkám dokázali pomôcť.
Nerada by som skĺzla do, teraz do pozície laktačnej poradkyne, lebo toto naozaj aj napriek tomu, že už mám teraz oveľa viac informácii, ale vôbec si netrúfam hodnotiť, čo je naozaj správne, čo nie je správne, ale chcem pripomenúť, že aj keď je personál milý a naozaj ústretový a pomáha vám, žiaľ, štandardom je, že k dojčeniu sa vždy prináša napríklad fľaša a často je to fľaša s umelým mliekom. Priznám sa, že tak isto som sa nad tým nezamýšľala.
A ďalšia informácia, ktorá ma zaskočila, keď ešte v mnohých nemocniciach nie na 100 % funguje a niekedy to nie je možné, aby bábätká boli s mamičkami v tých nemocniciach. Tak vlastne vystáva tu otázka, že keď sú tie bábätká na oddelení celú noc, čo vlastne pijú. Ktovie, čo im dávajú. Proste toto, táto informácia naozaj nezaznie a nemala som ju ani ja.
Máme tu, máme tu nastavený systém hodnotenia pôrodníc, ale viac ako pretekať sa v tom, kto bude lepší a ktorá nemocnica a pôrodnica je najlepšia, by nám malo ísť o to, aby sme dosiahli všade rovnakú úroveň a aby sme naozaj dosahovali baby friendly nemocnice, ktoré tu nemáme.
Ak som spomínala tú situáciu s fľašou, tak, tak úprimne, naozaj bežná situácia je aj to, že dieťatko sa naučí piť v pôrodnici a napriek tomu vám v tej pôrodnici na druhý deň bábätko nakŕmia umelým mliekom. Proste nonsens. Preto možno aj v rámci šetrenia finančných prostriedkov ja by som odporúčala zvážiť, že kedy je ten čas, kedy mamička z tej pôrodnice môže odísť, a možnože môžme skrátiť čas pobytu mamičky v pôrodnici. Možnože sa dá s tým niečo robiť. Vieme tým ušetriť možno nejaké prostriedky a možno tá mamička môže ten celý proces skôr naštartovať alebo... Naštartovať? Naštartovať by ho mala v pôrodnici, ale ak príde domov čo najskôr, tak skôr sa môže nadstaviť na tie domáce podmienky a môže, môže sa naozaj venovať plnohodnotne domu dojčeniu.
No a tak naozaj potom prichádza ten ďalší ten krok, čo s tým, keď je doma, či jej má kto pomôcť. A veľakrát sa tu stretávame s tými otázkami a máme plné facebooky informácií, či ktorá matka je teraz dobrá a ak nedojčí, či je dobrá, ale to vôbec nie je otázka na toto. Otázka je, či tá mamička má dostatočnú pomoc, či jej má kto tie informácie poskytnúť, či tie informácie sú dobré, či tie informácie sú overené. A naozaj vyznať sa v spleti toľkých informácií je veľmi, veľmi ťažké. Aj kolegyňa tu spomínala niekoľko, niekoľko skúseností s tým, ako, ako skúšala dojčiť, ako sa s tým pasovala. A možno v mnohých prípadoch sa tá pomoc vyhľadáva veľmi neskoro a vlastne, keď už to nejde, tak potom sa vyhľadáva pomoc a, bohužiaľ, to má za následok, že to dojčenie nefunguje.
A preto sme tu, preto by sme naozaj chceli poprosiť, aby sme do nekonečna len nediskutovali o tom, že či dojčenie áno alebo nie, ale aby sme už tú podporu dojčenia naštartovali, aby sme, nechceme, aby to bolo zase len v podobe nejakého návrhu zákona a potom ostane ticho. Chceme, aby naozaj sme pre to niečo urobili, lebo to nie je o tom, či, či nájde jednotlivá mamička tú pomoc. To je o tom, aby sme túto spoločnosť priviedli na tú správnu cestu. A chcem povedať, že aj keď to vyzerá na prvý pohľad, že dojčenie sa týka mamičiek, týka sa úplne všetkých. Sú v tom zahrnutí oteckovia, sú v tom zahrnutí starí rodičia, všetci príbuzní, celá spoločnosť, celé blízke okolie, lebo práve odtiaľ často prichádzajú tie informácie a práve odtiaľ často počúvame najčastejšie vetu: Nemáš málo mlieka? A mala by si s tým niečo robiť. A nie je to o tom, že by vám chceli ublížiť, ale zrazu vám v hlave začína proces, ktorý, ktorý proste zrazu uvažujete nad tým, že či náhodou nemajú pravdu a začnete sa o to báť a neviete ani posúdiť, či vaše bábätko dobre pije, či veľa pije, či naozaj si môžte stáť za tým, že mu dávate to najlepšie. Je to, je to veľmi zložitý proces. A to, že máte pri sebe naozaj ľudí, ktorí vás podporia, že máte, máte blízkych, ktorí vám, ktorí vás nespochybňujú, to je strašne, strašne dôležité.
A tiež chcem povedať, že veľmi si teraz uvedomujem, tým, že ja potrebujem s tými bábätkami pomôcť, tým, že sa stretávam s množstvom ľudí, ktorí mi pomáhajú, tak vidím, že tie generácie našich mám a starých mám sú naozaj vtiahnutí do stratégie, marketingovej stratégie firiem, ktoré tu ponúkajú umelú náhradu alebo teda umelé mlieko. Pre nich je úplne samozrejmé, úplne automaticky, naozaj to majú niekde zakódované už, že prvá pomoc rovná sa umelé mlieko. A pritom to môže byť úplne niekde inde.
Aj ja som sama zažila niekoľko veľmi vtipných príhod, ale, ale naozaj som si uvedomila, že práve tieto generácie sú poznačené tým, že pre nich sa toto stalo štandardom, a my teraz tento štandard potrebujeme nejakým spôsobom zmeniť.
Preto verím, že téma dojčenia nezostane nepovšimnutá, preto verím, že sa tu nájde dostatok ľudí, ktorí budú ochotní tento návrh zákona alebo tento pozmeňujúci návrh, pardon, podporiť. A preto verím, že aj pani ministerka napriek tomu, že to nemáme veľmi vydiskutované, tak je to naša chyba, samozrejme, to si priznávame, ale, žiaľ, je to chyba aj tým, že predsa len máme aj tie mamičkovské povinnosti a v tom závale tých, tých... (Reakcia predkladateľky.) Ja chápem, ale, pani ministerka, viete veľmi dobre, že táto téma je tu, nie je tu prvý deň a nepriniesli sme ju my, je tu už dávno. Prinášame ju možno len opäť. Takže preto by som vás chcela poprosiť, aby naozaj ministerstvo zdravotníctva nemalo povesť len toho, ktorý otvára diskusie na rôzne témy a potom ich nedokončí. (Reakcia predkladateľky.) Pevne verím, pevne verím, ale ešte ďalšiu vec, ktorú by som chcela povedať, že aby, aby bolo jasné, samozrejme my s tou témou neprichádzame sami, máme za tým tak isto ľudí, ktorí sa tomu venujú dlhodobo. To znamená, že, že nie je to o tom, že by sme nemali dostatok informácií. A tak vás prosím, aby ste nás v tomto podporili.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, kolegyňa, za tvoj prejav. Ako si matka troch detí, z toho ešte máš dvojičky, pre mňa si neskutočným vzorom, ako sa veci dajú, aj keď by sa mohlo zdať, že sa nebudú dať. Ale ty si prekonala z môjho pohľadu množstvo limitov a množstvo obmedzení. A som veľmi rada, že aj v tejto téme som našla v tebe podporu. Ono, ja som to aj hovorila vo svojej rozprave, že keď sa tento návrh zákona tu otvoril, tak pre mňa bola inšpiráciou ako reč pani ministerky, kedy som si už povedala, že už nie je viacej načo čakať, lebo ja chápem, že téma dojčenia je tabu a že asi nikdy by nebol ten správny čas otvoriť ju na pôde parlamentu. Ale práve podpora dojčenia si myslím, že by mala byť súčasťou, aj keď možno iba v deklaratívnej rodine, v rovine toho zákona o ochrane verejného zdravia. Pretože tam má skutočne čo robiť a má tam mať svoje miesto. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážená pani ministerka, podal som pozmeňujúci návrh a chcel by som sa ku nemu vyjadriť alebo povedať zopár slov. Nie som lekár, nemám zdravotnícke vzdelanie, preto hneď na začiatku zdôrazňujem, že nebudem hodnotiť medicínske aspekty očkovania. V rozprave chcem ale poukázať na zopár skutočností, ktoré by sme mali zobrať do úvahy pri zvažovaní odsúhlasenia tej časti novely zákona 355/2007, ktorá hovorí o neprijatí neočkovaných detí do štátnych ba ani do súkromných materských škôl. Vo svojom príspevku použijem aj priamo názory rodičov, tak ako mi ich poskytli.
V prvom rade by som rád zdôraznil, že by sme sa mali zamyslieť nad tým, o akom zákone máme onedlho hlasovať vo vzťahu k zákonom schválenému nedávno, k zákonu schváleného nedávno. Nedávno sme totiž schválili návrh zákona na zaradenie povinnej predškolskej výchovy pre všetky päťročné deti. Áno, aj tie neočkované. Takže ak schválením tejto novely zákona zakážeme mladším deťom vstup do štátnych, ako i súkromných škôlok, tak prosím, aký to má zmysel? Však sa tieto mladšie deti z kolektívu, ktorých vylúčime, tie neočkované deti, ktoré nemajú kontraindikáciu na neočkovanie, beztak budú stretávať v priestoroch škôlky s deťmi, ktoré už musia navštevovať škôlku bez ohľadu na očkovací status. Budú sa stretávať v spoločných priestoroch, na dvore, v jedálni. Ako chcete zamedziť, aby neprišli spolu ku kontaktu?
Pani ministerka asi nepočúva, ale chcel som, aby ste počúvala.
Zo strany navrhovateľa a novely zákona zaznela aj zmienka, prepáčte, ja viem, že však preto som upozornil, že bol by som rád, keby ste si to vypočula. Prepáčte za to, že som vás tak oslovil.
Zo strany navrhovateľa novely zákona zaznela aj zmienka, že zakázať neočkovaným deťom vstup do materských škôl je len akýsi pokus ako zvýšiť zaočkovanosť a keď sa neosvedčí, tak sa bude uvažovať čo ďalej. Odhliadnuc od toho, že sa mi bridí, že ideme na pokusy ako pohnúť s rodičmi, zneužívať deti, mali by sme uvažovať aj o tom, aký reálny dopad bude mať prijatie tohto zákona. Hovoríte s rodičmi, s ktorými sa tento zákon dotkne teraz alebo v budúcnosti? Mňa ich názory zaujímali a zaujímalo ma aj to, ako sa postavia k situácii, ak novelu zákona schválime. Čo spravia? Možno vás to prekvapí, ale podaktorí to mienia riešiť i tak, že jednoducho z republiky odídu. Neveríte? Už sa to deje, už v súčasnosti sú tu rodičia, ktorí sa pre zaostrujúce sa podmienky, ktoré štát mieni zaviesť v rámci povinného očkovania detí a dlhodobo ich avizuje, odišli bývať do susedného Rakúska, z toho okolia, ktoré ja poznám, kde ich neočkované dieťa navštevuje materskú školu bez akýchkoľvek obmedzení vyplývajúcich z toho, že nie je očkované na základe slobodného rozhodnutia rodičov. Ani nečakali, kým my prijmeme tento zákon. Vedeli, kam to dospelo v Čechách a keďže očakávali, že aj my pôjdeme touto cestou, tak sa zariadili a presťahovali sa do zahraničia, kde ich neočakávane deti bez, kde ich neočkované deti bez problémov navštevujú materské školy. Sú však aj rodičia, ktorí čakajú, ako to dopadne, ako dopadne hlasovanie a ako zákon prejde, sú odhodlaní ale po tom, keď to neprejde, opustiť túto republiku. No a ďalšou skupinou sú ľudia, ktorí si ešte len plánujú rodinu, situáciu sledujú a vravia, že v prípade takéhoto zostrovania situácie pôjdu tiež žiť inam.
Prosím vás, zamyslime sa nad tým! Toto chceme dosiahnuť? V čase, keď voláme po tom, aby sa naši občania zo zahraničia vrátili domov, istú časť občanov takto vyženieme zo Slovenska? Myslíte si, že preháňam?
Nech sa teda, nech teda prehovorí jedna z matiek, pani Emília z Bratislavy. Citujem: "Po 12 rokoch trpím na autoimunitné ochorenie, reumu. V rodine sa toto ochorenie nevyskytuje, vlastne doktori nevedia povedať, z čoho takéto mladé dieťa a ešte aj omnoho mladšie trpia takýmto ochorením. Manžel pracuje v Rakúsku a po narodení syna sme tam na striedačku so Slovenskom bývali. Pracujeme vo vychýrenom turistickom stredisku, za letnú sezónu 4 mesiace sa tam otočí viac ako 60-tisíc ľudí iba alebo väčšinou arabského pôvodu. Veľa z nich tam už aj žije a pracuje. Deti chodia do škôlok a škôl a žiadnych a o žiadnych epidémiách človek nepočuje. Nie je žiadny problém s prijímaním detí do týchto zariadení, čo sa týka očkovania alebo neočkovania. Rakúsko má dobrovoľné očkovanie aj systém odškodnenia v prípade nežiaducich účinkov." Pokiaľ viem, tak u nás bol ten systém navrhovaný, a myslím, že pán kolega to predkladal, odškodňovania, že sa to zastavilo. Pracuje sa na tom? No budem rád, keď sa bude pracovať. (Reakcia predkladateľky.) Áno? Už je to? To je dobrá správa.
Určite však potrestáme najmä deti, ktoré vylúčime z prostredia ich rovesníkov. Jedna matka, pani Petra z Piešťan mi k tomu uvádza: "Mám dvojročnú neočkovanú dcéru. Naši najbližší priatelia už dali svoje deti do škôlky a začína to vnímať aj moja dcéra. Má rada deti. Aj napriek tomu, že som tehotná a nepotrebujem ju dať do škôlky, lebo s ňou môžem byť doma, tento zákon ma veľmi zraňuje. Čo ak bude dcérka neskôr chcieť ísť do škôlky a ja ju budem, tam nebudem môcť umiestniť? Vznikne tu nezmyselná diskriminácia, lebo aj tak bude v kontakte s inými deťmi. Nerozumiem, ako je možné, že niekto iný ako ja bude rozhodovať o ďalšom živote mojej dcéry." Koniec citátu.
Páni poslanci, panie poslankyne, uvedomme si, prosím, že prijatím tejto novely upierame časti detí ich právo na zdravý rozumový, citový a sociálny vývin s dopadom na celú budúcnosť dieťaťa a jeho zaradenia sa do spoločnosti. Toto je v rozpore s právom na vzdelanie, so školským zákonom a s Dohovorom o právach dieťaťa. Považujem za neprípustné prijať túto úpravu zákona bez toho, aby sme tento rozmer neprekonzultovali s odborníkmi z oblasti detskej psychológie a sociológie. V súčasnosti celou spoločnosťou hýbe potreba integrácie detí s rôznymi ťažkosťami a my tu ideme odsúhlasiť pravý opak? To je absurdné a nesmieme to pripustiť.
No a rodičia, ako sa novela dotkne ich? Za nich to povedala napríklad pani Mária zo Šiah. Citujem: "Zákazom nástupu neočkovaného dieťaťa do materskej škôlky spôsobíte rodinám len ďalšie problémy, pretože všetci nemajú k dispozícii starých rodičov, ktorí by sa mohli o svoje vnúčatá postarať. Takýmto izolovaním detí zabránime ich intelektuálnemu vývoju a tvorbe sociálnych väzieb. Prosím vás, postavte sa za práva detí, ktoré neboli z rôznych dôvodov očkované." Koniec citátu.
Áno, schválením tejto novely zákona spôsobíme rodinám problémy. Jedna z dotknutých matiek k tomu uvádza: "Umelo sa vytvorí marginalizovaná skupina rodín tohto štátu, ktoré prídu o jeden rodičovský plat, lebo zväčša budú matky nútené tak ako ja ostať s deťmi doma, kým nedovŕšia vek na školskú dochádzku alebo ešte paradoxnejšie na pripravované povinné predprimárne vzdelávanie. Tak isto štát takto príde o zamestnané matky, ktoré budú musieť v produktívnom veku opustiť zamestnanie. Dávam, že nielen to... "
Ja počkám, kým sa dorozprávate. Nemôžte si to potom povedať, prosím vás pekne?
"Komu to prospeje? Uvedomuje si predkladateľ zákona tieto aspekty a dopady navrhovanej novely zákona? A okrem toho, máme právo na takéto rozhodnutie? Však aj rodičia neočkovaných detí sú daňovými poplatníkmi a tiež prispievajú k tomu, aby štát mohol poskytovať škôlkam príspevky na každé dieťa v škôlke. Toto opatrenie je diskriminačné voči tejto skupine rodičov. Ak ho chceme zaviesť, potom budeme musieť pouvažovať nad spôsobom, akým rodičom vyplácať príspevok, ktorý by zo strany štátu patril dieťaťu, ak by navštevovalo materskú školu. Jednoducho preto, aby ho rodič mohol použiť na zabezpečenie opatrovateľky alebo aspoň na aké-také pokrytie strany príjmu, keď bude musieť zostať s dieťaťom doma."
No a napokon, hoci nie v poslednom rade by som rád upozornil na nespokojnosť časti občanov s prístupom jedného z výborov k právu verejnosti prehovoriť pred schvaľovaním zákona a vzniesť pripomienky. Magister Peter Tuhársky, člen občianskeho združenia Iniciatíva pre uvedomenie si rizík očkovania, deň pred zasadnutím zdravotníckeho výboru písomne požiadal o vystúpenie. Pricestoval do Bratislavy, chcel krátko vystúpiť, no výbor mu to neumožnil. Toto považujem za neprípustné. Je neprípustné, aby sme nevypočuli hlas občianskych aktivistov k zákonnej úprave, ktorá sa dotkne aj členov tohto združenia i ďalších rodičov. Zabúdame, že sme tu pre ľudí a im máme slúžiť. Ak by sme si vypočuli rodičovské hlasy, potom by sme s prekvapením počúvali o takýchto prípadoch, keď lekár poradí dieťaťu už viac neočkovať, pretože vzniknuté ťažkosti dáva do súvislosti s očkovaním. No, keď rodič žiada, aby mu to lekár zapísal do kontra, ako kontraindikáciu, lekár ho odmietne. A tak zostáva rodič v ťažkej situácii, keď poslúchne radu lekára, dieťa neočkuje, aby mu nepriťažil, a po novom tým, aby stratil možnosť zapísať ho do škôlky. Áno, aj to sa deje a lekári vedia, že toto potvrdenie rodičov je pravdivé. Prosím, berme to do úvahy, aj túto skutočnosť.
Petícia. Názory rodičov a voličov boli vyjadrené a prezentované petíciou proti tejto novele, zákon č. 355/2007 Z. z. o neprijímaní neočkovaných detí do predškolských zariadení. Ku dňu 21. októbra bolo podpísaných na petícii 6 221 podpisov. Členovia petičného výboru zaniesli vytlačené informácie priamo do Národnej rady. Nik sa s tým nezaoberal? Požiadavky občanov sú nám všetkým ukradnuté?
Záver. Môj záver je asi taký. Štát by nemal brániť neočkovaným deťom v prístupe do škôlok. Neočkované deti nie sú zdravotným rizikom, nakoľko v prípade päťročných detí je povinná škôlka už bez ohľadu na očkovanie a z pohľadu štátu bezproblémová. Štát taktiež nezaujíma, že neočkované deti sú učiteľky, rodičia, staršie deti v škôlke či iné deti na iných miestach s koncentráciou detí, ako bazény, detské kúty, detské koncerty, predstavenia a tak ďalej. Najradšej by som bol, aby bol tento záver novely zákona č. 355/2007 o neprijímaní neočkovaných detí do predškolských zariadení stiahnutý úplne, podporil návrh alebo podporil návrh pána poslanca Rastislava Schlosára. Obávam sa však, že to sú silné tlaky jednosmerne mysliacej spoločnosti. Nemôžme rodinám zobrať všetko. I keď môj návrh uškodí práve sociálne slabším rodinám a rodinám z malých miest a obcí, ktorí nemajú takýto výber ako my tu v Bratislave alebo v Košiciach. Napriek tomu vám predkladám môj pozmeňovací návrh, pri ktorom by štát protiústavne nebránil súkromníkom v podnikaní v prípade, že tento by bol ochotný do svojej škôlky prijímať aj deti neočkované.
A úplne na záver prosba jednej matky. "Prosím vás, postavme sa za práva detí, ktoré neboli z rôznych dôvodov očkované."
Chcel by som ešte upozorniť na skutočnosť, že zákon by rozhodne nemal vstúpiť v platnosť od januára 2020, pretože je prakticky nemožné doočkovať kompletne nezaočkované deti za dva mesiace. Názor ľudí a lekárov. Pediatri na to potrebujú minimálne desať mesiacov.
Jediné rozumné riešenie, pani ministerka, stiahnite, prosím, tento, tento zákon.
Ďakujem pekne.

Ja nemám faktickú poznámku, mám procedurálny návrh. Navrhujem, zabezpečiť, aby schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky viedol niekto, kto neoslovuje mafiána Kočnera Majko a podvodníka Bašternáka Lacko.
Martin Glváč, odôvodnenie, Martin Glváč musí opustiť funkciu podpredsedu parlamentu, keďže nie je prípustné, aby človek podozrivý zo spojenia s organizovaným zločinom predsedal schôdzi zákonodarného orgánu, a kým je vo funkcii, znevažuje tým všetko to, čo je prerokúvané v tejto snemovni. Procedurálny návrh odovzdám aj písomne a žiadam, aby bol schválený všeobecným súhlasom.

Ďakujem za slovo. Ja mám naozaj faktickú poznámku. Pán poslanec Marček, s viacerými časťami vášho príspevku nesúhlasím, ani s vaším pozmeňujúcim návrhom.
A znovu by som aj ja chcel vysloviť žiadosť, aby pán poslanec, podpredseda Martin Glváč opustil miesto na stoličke, na ktorej sedí... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, chcel by som vás upozorniť, máte reagovať na predrečníka. Porušujete...

Laurenčík, Milan, poslanec NR SR
Ja reagujem na predrečníka a chcem doplniť jeho, jeho... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Predrečník bol pán poslanec Marček a bavíme sa o vládnom návrhu zákona, inak vám odoberiem slovo.

Laurenčík, Milan, poslanec NR SR
... na jeho príspevok, jeho návrhu zákona reagujem, pretože tým, že pán poslanec Martin Glváč sedí na tejto stoličke, znevažuje rokovanie o tomto zákone, ktorý práve prerokuvávame. Ďakujem za slovo.